Krátke adventné zamyslenie.

22. december

Dnešné čítania: 1Sam 1,24-28; 2,1.4-8; Lk 1,46-56.

Dnešnou témou je Magnifikat – ako spev Máriin a spev Cirkvi.
(Nasledujúce myšlienky čiastočne preberám od P. Ranera Cantalamessu z knižky Tajomstvo Vianoc). Celá cirkevná tradícia aplikuje tento Máriin chválospev na Cirkev. Panna Mária je ako sólistka, ktorá predspieva prvý verš, a celý zbor sa pridá k nej...
O akú Cirkev tu ide? Je to Cirkev celkom konkrétna, ty a ja, každý z nás. Podľa princípu, vysloveného cirkevnými Otcami, to, čo je v Písme povedané všeobecne o Cirkvi, to platí konkrétne aj o každej duši.
Aplikujme teda Magnifikat na seba: čo máme robiť, aby sme sa za Máriou do jej chválospevu nepridali „falošne“? Magnifikat nás učí v podstate dvom veciam: byť nadšení vzhľadom na Boha a kritickí, resp. realistickí vzhľadom na seba a druhých ľudí. Učí nás ideálu „striedmeho opojenia Ducha“: opojenia v prvej časti chválospevu, keď pozerá na Boha, a striedmosti v druhej časti, keď pozerá na svet.
V prvej časti nás Mária učí nebáť sa „vyletieť“ do Božích výšin.
V tejto veci napr. svätá Terézia z Lisieux je jej vynikajúca žiačka (stojí za to všimnúť si to v jej autobiografických spisoch doslova). Cirkev (a my v nej) musí mať stále na pamäti, že jej prvý
pohyb je smerom hore, k Bohu, že žije „v prítomnosti Božej“, ešte skôr než vo svete. Toto je podstata našej odpovede, ktorú opakujeme pri každej svätej omši: Máme ich (srdcia) u Pána!
V druhej časti Mária ohlasuje „zosadenie mocnárov z trónov“, a tak pripomína Cirkvi, že aj ona má prorocké poslanie. To nie je nejaké revolucionárstvo, ku ktorému nás vyzýva, je to
ohlasovanie autentickej „radostnej zvesti“: Boh „zosadil mocnárov z trónov a povýšil ponížených“, teda tu už panuje nová spravodlivosť! Jej pozemské uskutočnenie je tiež cieľom ohlasovania Cirkvi, ale ono musí vyplývať z toho prvého: z Božieho daru spravodlivosti.
Činnosť vychádza z ohlasovania – Boh ma obdaroval, a preto konám! Echo týchto slov nachádzame v posledných Kristových slovách, v tzv. misionárskom mandáte: Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy...“ (Mt 28,18-20). Inými slovami Choďte..., pretože daná mi je všetka moc... Toto je ten dôvod, pre ktorý vás posielam!
Mária, Matka Pána, predobraz Cirkvi, „ťahá“ Cirkev za sebou k oslave Božej, k radosti zo spásy, dvíha ju k Bohu. A my odpovedáme: Áno, Matka, velebíme Pána s Tebou a za Teba, za veľké veci, ktoré učinil Všemohúci v Tebe... a za veľké veci, ktoré učinil a stále činí aj v nás.