Predstavujeme vám spoločenstvá ZKSM - Spoločenstvo Pripravme cestu Pánovi

Spoločenstvo Pripravme cestu Pánovi  je, Tomáš, tvojou srdcovou záležitosťou. Ako vedúci tohto spoločenstva, fungujúceho v Liptovskej Tepličke, dobre vieš, čo znamená práca „s mladými pre mladých“. Mohol by si nám trochu predstaviť vaše spoločenstvo z tohto uhla pohľadu?

Spoločenstvo znamená pre mňa veľa, pretože prostredníctvom neho som kedysi objavil a ešte stále objavujem novú dimenziu viery. Zažil som tam v prvom rade prijatie a dostal možnosť sebarealizácie. Práve tieto aspekty sa snažíme ponúknuť mladým ľuďom aj dnes, no sa zdá mi, že je to čím ďalej náročnejšie. Naše spoločenstvo sa zapája do verejného diania v našej farnosti tým, že organizujeme rôzne aktivity a mnoho z nich hlavne pre deti. Deťom sa venujem preto, lebo si uvedomujeme dôležitosť výchovy novej generácie. Snažíme sa tiež mladým ľuďom sprostredkovať prístup k celoslovenským podujatiam ako napríklad Godzone alebo rôzne stretnutia mládeže. Raz do roka organizujeme mini festival a ako spoločenstvo sa stretávame každý týždeň, aby sme sa mohli vzájomne povzbudzovať vo viere a v duchovnom raste. 

Pripravme cestu Pánovi – je to výzva, ktorú počujeme už v Starom zákone z úst proroka Izaiáša. Prečo takýto názov? V čom vidíš najlepší spôsob pripravovania cesty Pánovi? Ako ju pripravuje vaše spoločenstvo?

Je to výzva, to určite. Toto pomenovanie nás oslovilo práve preto, lebo naša farnosť je pod patronátom Jána Krstiteľa, ktorý nám túto starozákonnú výzvu pripomína a dáva jej aktuálnosť. Takisto sa stretávame v pastoračnom centre sv. Jána Pavla II, ktorý odvážne pripravoval cestu Pánovi k ľuďom počas svojho života v neľahkých časoch našich dejín. A práve toto je naším cieľom. Sprostredkovať Pánovu radostnú zvesť v tomto čase, a tak pripraviť naše srdcia aj srdcia mladých ľudí pre Pána. My Pánovi pripravujeme cestu tým, že sa snažíme priblížiť mladým zážitok Božej lásky prostredníctvom rôznych aktivít. Chceme ľuďom ukázať, že život s Bohom nie je iba náboženská nuda, ale dobrodružstvo.

Keď sa pozrieš na posledných päť rokov, v čom vidíš najväčší posun vášho spoločenstva? V ktorých oblastiach, resp. v akom nasmerovaní by ste sa chceli uberať v ďalších rokoch?

Keď sa obzriem späť posledných päť rokov, vidím hlavne veľký osobnostný posun členov spoločenstva. Vidím aké významné kroky urobili vo svojom duchovnom raste. Je pravdou, že vidím aj mnoho ľudí, ktorí zo spoločenstva odišli. Náš posun, ako celku je hlavne na úrovni vzťahov, ktoré sa rokmi upevnili a aj v našej spolupráci. Počas rokov sme sa naučili fungovať ako tím. V ďalších rokoch by sme chceli naďalej odovzdávať to, čo sme dostali a ponúkať ľuďom možnosti, ako žiť vieru. Tiež by sme sa chceli venovať viac deťom, dávať im alternatívy na využívanie voľného času. Takisto chceme budovať spoluprácu a vzťahy so staršími ľuďmi, ktorí sa aktívne zapájajú do života farnosť.

V čom vidíš špecifikum vášho spoločenstva, čo je to, čím je blízke tvojmu srdcu:)?

Pre mňa je naše spoločenstvo špecifické hlavne našimi hlbokými priateľskými vzťahmi. To aspoň o nás vravia ľudia :). Je to miesto, kde sa cítim doma, kde som obklopený úprimnými ľuďmi s rovnakým cieľom. Pravda, nie vždy sa zhodneme, ale napokon vždy nájdeme spoločnú cestu. Sú to ľudia, ktorým môžem veriť. Cítim v sebe veľkú radosť vždy, keď sa stretneme. Som si absolútne istý, že sa o nich môžem kedykoľvek oprieť a to isté im chcem ponúkať aj ja. Vidím tiež isté špecifikum v našom zábere cieľovej skupiny. Venujeme sa deťom i straším, nie iba mládeži.

Každý rok vo vašej farnosti organizujete víkendové stretnutie a program s názvom Špekfest. Mohol by si nám o ňom prezradiť niečo viac?

Špekfest vznikol z jednej spontánnej opekačky. Tú zorganizovali mladí, aby prehĺbili svoje vzťahy a aj svoj vzťah ku kňazovi, ktorý bol pozvaný. Mladí ľudia sa tam vtedy cítili dobre a malo to pozitívne ohlasy, preto sa rozhodli, že o rok zorganizujú takéto niečo pre celú farnosť. Tak vzniklo podujatie, na ktorom sa mohol zúčastniť každý a tvoriť spoločenstvo. V našej obci vtedy fungovala skupina, ktorá hrávala v kostole počas sviatkov gospelové piesne, niekoľko si ich pripravili aj na prvý ročník Špekfetu. Popri hudbe sme si pripravili pár scénok evanjelizačného charakteru a rôzne aktivity. Vládla tam príjemná rodinná atmosféra a hovorilo sa o viere. Vtedy sme zbadali, že toto stretnutie je spôsobom, ako dostať ľudí bližšie k Bohu a poukázať na to, že sa nenachádza iba v kostole, ale je v každom jednom z nás. Ďalším impulzom k tomu, aby vznikol  Špekfest bolo to, že sme sa mali možnosť zúčastniť iného podobného festivalu a vidieť radosť ľudí, žijúcich s Kristom. Na ďalšie ročníky sme už pozývali hostí, ktorí nám vždy sprostredkovali Krista, či už hudbou, scénkami, slovom, alebo svedectvami. Myslím, že Špekfest si počas rokov vytvoril svoje miesto pre niektorých v kultúrnom lete a pre iných zasa v duchovnom prežívaní. Každoročne je pre náš organizačný tím príprava tohto podujatia prostriedkom osobnostného a duchovného rastu. Pobáda nás, aby sme nezastali aj tým, že je motivovaný myšlienkou, ktorú dáva na daný rok Svätý otec. Veríme, že sa aj prostredníctvom Špekfestu sa Boh dotýka ľudských sŕdc a že v nich pripravuje svoje dielo. Ovocím tohto podujatia je, že nachádzame aj v našej farnosti ľudí, ktorí aktívne spolupracujú pri jeho organizácii a pre ktorých nie je viera  iba formálna záležitosť, ale životný štýl.

Neďaleko vašej obce sa nachádzajú ďalšie mládežnícke spoločenstvá, dokonca ste na hod kameňom od Važca, ktorý sa zvlášť sústreďuje na formáciu a rast duchovného života mladých Spišskej diecézy. Ako vnímaš spoluprácu medzi tunajšími spoločenstvami?  Čo je podľa teba kľúčové pre ďalší rozvoj týchto spoločenstiev?

Važec je nám veľmi blízky, a to nielen geograficky. Práve absolvovanie diecéznej animátorskej školy našim členom veľmi pomohlo pochopiť pravdy viery a začať ich naplno žiť. Sme preto Važcu nesmierne vďační. A keďže sme dostali, chceme aj dávať. Členovia nášho spoločenstva sa podieľajú na formovaní mladých, tým, že slúžia vo Važci ako animátori. Ďalšími nám blízkymi spoločenstvami sú spoločenstvá v Štrbe, Spišskej Teplici a Kurimanoch. Tieto spoločenstvá nám pomáhajú aj pri organizovaní Špekfestu, či už službou alebo modlitbou. Samozrejme, vidím ešte väčší, zatiaľ nenaplnený priestor pre spoluprácu medzi našimi spoločenstvami. Spolupráca sa určite môže podpísať pod rozvoj jednotlivých spoločenstiev. Spoločenstvá sa budujú zvlášť vtedy keď sa navštevujú, pripravujú si víkendovky. Mladí ľudia tak vidia inšpiráciu u rovesníkov z iných farností. Ak sa však pozriem na to z inej strany, v našom Spišskoštiavnickom  dekanáte sú spoločenstva iba v dvoch farnostiach, a preto je ešte veľa priestoru aj pre vznik nových spoločenstiev.

Si študentom vysokej školy, zúčastňuješ sa rôznych mládežníckych podujatí a aktivít. Pri pohľade na týchto mladých a celkovo na mládež na Slovensku, v čom je podľa teba ich najväčší hlad? V čom zasa najväčšia presýtenosť?

Podľa mňa majú mladí ľudia hlad po slobode, po naplnenom živote bez spútanosti z neodpustenia, porovnávania sa, strachu zo zlyhania či z prehry. Chcú vidieť ľudí, ktorí takto skutočne žijú a inšpirovať sa od nich. Chcú vidieť, že je to reálne, že sa skutočne dá a že to nie je iba nejaká bájka. A čoho sú presýtení? Asi prázdnych fráz a múdrych rečí o tom, ako by mali žiť a nežijú.

V čom vidíš najväčší prínos spoločenstiev pre mladých a v čom zasa vidíš ovocie mládežníckych spoločenstiev pre spoločnosť?

Podľa mňa sú pre mladých spoločenstvá prínosné v tom, že im dávajú možnosť zažiť situácie, ktoré ich posúvajú. Naučia sa spolupracovať, vážiť si názory ostatných, nemať strach z prezentovania názorov a postojov. Dostanú sa aj do situácií, keď budú mať možnosť odpúšťať, prijímať iných aj s chybami, riešiť krízy v ich vzťahoch. Tieto veci sú v živote užitočné. A čo je najdôležitejšie získajú skutočných priateľov, ktorým sa môžu zdôveriť, ktorí im pomôžu niesť ich každodenné kríže, s ktorými môžu hovoriť o tom čo ich trápi, čo prežívajú, ale aj deliť sa o duchovné zážitky. Navyše v spoločenstve zažijú mnoho zábavy. Na druhej strane si myslím, že ľudia, ktorí majú spoločenstvo, sú v spoločnosti ľahšie uplatniteľní, pretože získali skúsenosti, ktoré som vymenoval vyššie a usilujú nielen o svoje dobro, ale aj o dobro iných. Títo ľudia aktívne vstupujú do života spoločnosti, nie sú ľahostajní ani k politike, či iným verejným záujmom. Spoločenstvo mení osobnosť človeka, zbavuje ho strachu a dodáva mu odvahu nebyť ticho.

Nedá mi nespomenúť to, že práve ty si nám vyrábal grafiku k tejto kampani „Zaži silu spoločenstva,“ v rámci ktorej tieto spoločenstvá predstavujeme. Čo to podľa teba znamená, keď sa povie zažiť silu spoločenstva?

Zažiť silu spoločenstva pre mňa znamená, že človek cíti, že je súčasťou niečoho väčšieho, ako je on sám. Sila spoločenstva je práve v jeho osobnom prístupe ku každému jednotlivcovi. Poznáš človeka a on pozná teba. Je to o ochote priateľov nemyslieť iba na seba, o ochote odpúšťať, poslúžiť v spoločnom zápale pre dobrú vec.

Máš nejaký vysnívaný sen, ako by si chcel vidieť tvoje spoločenstvo o desať rokov?

Samozrejme, chcel by som vidieť svoje spoločenstvo plné ľudí, ktorí sú slobodní. Ľudí, ktorí túžia žiť spravodlivo, ktorí sa chcú podeliť s darmi, ktoré dostali od Otca. Chcem, aby čím viac mladých prežilo, že ak odovzdajú svoj život Bohu, tak On ho premení. Aby zistili, že sa dá žiť život, ktorý za to stojí. 

Viac o spoločenstve PceP nájdete na stránke www.pcep.webnode.sk