Existuje kniha od Dr. Scotta Hahna Baránkova večera
(v obchode: http://www.kumran.sk/barankova-vecera-p-42.html ;
on-line text: http://gloria.tv/?media=123590 ).

Môj kamarát bohoslovec sa o nej vyjadril, že lepšie vysvetlenie omše ešte nečítal.

Áno, je skutočne výborná- vysvetľuje a zároveň nabáda k meditácii. Veľmi odporúčam,a je dostupná .

Čo sa týka tej liturgie, tak pápež Benedikt XVI. urobil to, že povolil slúžiť omšu v starom obrade podľa Tridentského koncilu ešte. Grékokatolícka liturgia, tá je ešte podľa staroslovienčiny, ktorá bola uzákonená po gréčtine, hebrejčine a latinčine ako štvrtý liturgický jazyk, čo dosiahli Cyril a Metod. A viem, že aj anglikánom, ktorý konvertovali na katolícku vieru, povolil pápež Benedikt XVI. slúžiť ich liturgiu, takže máme v Cirkvi už viac štýlov liturgie. Tá anglikánska sa však viac podobá na tú tridentskú.

Tridentské obrady boli vždy povolené - aj po koncile. Prax bola síce taká, že sa všade nahrádzala "novou" liturgiou, ale nikdy nebola "zrušená". Pápež Benedikt XVI. "len" odporúčal, aby sa znovu slávila omša aj podľa staršieho obradu. Aby mali veriaci možnosť prežiť aj tieto poklady.

Takže áno, je možné použiť "rôzne" obrady. Na druhej strane je potrebné zachovať liturgiu tak, ako je predpísaná. Ale ako radový veriaci s tým asi nič moc nespraví - napr. Zuzka, keď je na zahraničnom pobyte 3km od kostola, tak asi nepôjde za farárom vysvetľovať mu, že to robí zle. Tak si vychutná sv. omšu takú, aká tam je. Aj keď nie je celkom podľa predpisov, zato ešte je platná, a jej nepomôže keď sa tým bude trápiť, alebo si bude zaťažovať dušu výčitkami a posudzovaním kňaza.

Mária K. dobre napísala, stotožňujem sa s ňou. A beriem si príklad. Tiež mám niekedy tendenciu posudzovať, hodnotiť, byť nespokojná s tým, alebo oným gestom kňaza (možno drobnou zmenou - možno nezáväznej veci, možno nie, ale na tom nezáleží - pre mňa). Lepšie je sústrediť sa na liturgiu a "chyby" kňaza odovzdať tiež Ježišovi.

Jednako je pre laika a veriaceho lepšie študovať "tajomstvá liturgie" ako ich práve predpisy. Tie sú zaáležitosťou kňazov. To sú ich predpisy a ich zodpovednosť. Tú im my nemôžeme uľahčiť ani onňať. Tú im daroval Pán. Modlím sa za to, aby rozumeli, čo-Koho majú v rukách a aby im všetko slúžilo na spásu.

Fajn... všetko (Trident, grékokatolíci, anglikáni) sú to povolené ríty, ale toto nebolo povolené...
A zase toto nie je nejaký drobný omyl kňaza, že sa len omylom dal ruky troška inak, ako mal. Toto je vedomý zásah do poriadku liturgie.

A napriek tomu, že ako radový veriaci s tým nič nespravím, trvám na tom, že je to od toho kňaza neúctivé voči autorite Cirkvi, a je to nezodpovedné vzhľadom na úlohu, ktorú mu bola vysviackou zverená.

A možno práve preto, že vie trochu prispôsobiť liturgiu pre potreby ľuďí, si vie získať ich srdcia pre Pána. Nie je to dôležitejšie ako striktnosť a prísnosť? Možno práve aj pre tieto dôvody sa na západe vyprázdňujú kostoly. Keď som žil v UK, mal som možnosť vybrať si kostol, kde sa všetko zachovávalo podľa predpisua a všetko bolo také strnulé, že som si pripadl ako na Slovensku - zmrznuté tváre, žiaden úsmev, žiadna bratská láska, žiadna radosť z liturgie. Z kazateľnice sa ozývalo čo by sa malo a čo sa nesmie. Vybral som si radšej návštevu iného katolíckeho kostola, kde to bolu trochu voľnejšie (všetky podstatné znaky liturgie boli zachované), v ktorom ľudia tlieskali, keď sa pokrstilo dieťa, kázeň kňaza vyvolávala smiech, kladol veriacim otázky, bol to dialóg. Tento kostol bol preplnený. ...a bolo to v konzervatívnom anglicku