Mária Hudáková

Ku krížu dvíham zrak

2013-03-17T17:06:49Z

O čo tu ide?

2013-03-04T18:57:58Z

Do mailovej schránky som dostala článok, ktorý koluje po internete už viac ako jeden rok.

Satan zvolal celosvetové zhromaždenie démonov. Vo svojom úvodnom prejave povedal:

„Nemôžeme kresťanom zabrániť, aby chodili do kostola. Nemôžeme im zabrániť, aby

čítali Bibliu a poznávali pravdu. Dokonca im nemôžeme zabrániť ani v tom, aby si vytvorili dôverný vzťah so svojim Spasiteľom. Nechajme ich teda, nech si chodia do kostola.“

„ALE pripravme ich o čas, aby nemali čas budovať si vzťah k Ježišovi Kristovi.“

„Práve toto od vás chcem,“ povedal diabol:

„Zabráňte im v tom, aby boli v kontakte so svojim Spasiteľom a po celý deň udržiavali toto životodarné spojenie!“

„A ako to máme urobiť?“ zvolali jeho démoni.

„Snažte sa, aby boli stále zaneprázdnení nedôležitými vecami a vymyslite si spústu možností, ako zamestnať ich myseľ,“ odpovedal diabol.

„Pokúšajte ich, aby utrácali, utrácali a utrácali a vypožičiavali si peniaze. Presvedčte ich ženy, aby chodili do práce a trávili tam mnoho času a muži, aby pracovali šesť až sedem dní v týždni, desať

až dvanásť hodín denne, aby si mohli dovoliť žiť prázdny život. Zabráňte im tráviť čas s deťmi. Keď sa ich rodiny rozpadnú, nebude už v ich domovoch skoro úniku od pracovného stresu! Pôsobte neustále na ich myseľ, aby nepočuli ten tichý, nenápadný hlas. Zlákajte ich, aby si na cestách neustále púšťali rádio alebo magnetofón, aby mali doma stále zapnuté televízory, DVD prehrávače a

počítače a dohliadnite na to, aby v každom obchode a reštaurácii stále vyhrávala svetská hudba. To úplne zamestná ich myseľ a preruší ich spojenie s Kristom.“

„Dbajte, aby mali na stolíkoch pri káve množstvo časopisov a novín. Dvadsaťštyri hodín denne útočte na ich mozog správami. Pri šoférovaní ich vyrušujte billboardami.“

„Naplňte ich e-mailové schránky hlúposťami, katalógmi tovarov, tipovaním a všelijakými novinkami a ponukami zliav a výrobkov, služieb zdarma a falošnými nádejami.“

„V novinách, časopisoch a v televízii stále ukazujte štíhle pekné modelky, aby ich muži začali veriť, že najdôležitejšia je vonkajšia krása a aby začali byť nespokojní so svojimi manželkami.“

„Snažte sa, aby boli manželky príliš unavené, než aby mohli v noci milovať svojich mužov. Pridajte im k tomu i bolesti hlavy! Keď nedajú svojim manželom potrebnú lásku, začnú si ju hľadať inde. Toto ich rodiny rýchlo rozbije.“

„Dajte im Santa Clausa, aby ste ich odviedli od vysvetlenia skutočného zmyslu Vianoc ich deťom. Dajte im veľkonočného zajačika, aby nehovorili o Jeho zmŕtvychvstaní a moci nad hriechom a smrťou.“

„Veďte ich k tomu, aby boli nezriadení i pri odpočinku. Snažte sa, aby sa z rekreácií vracali vyčerpaní. Zamestnávajte ich, aby nemali čas ísť do prírody a premýšľať o Božom stvorení. Posielajte ich miesto toho do zábavných parkov, na športové akcie, hry, koncerty a do kina.“

„Hlavne ich stále a stále zamestnávajte!“

„A keď sa zídu k duchovnému spoločenstvu, naveďte ich, aby viedli plané reči a klábosili, aby tak odišli domov so zlým svedomím.“

„Naplňte ich život množstvom dobrých vecí, aby nemali čas čerpať silu od Ježiša. Tak budú skoro na všetko sami a kvôli týmto dobrým veciam obetujú svoje zdravie a rodinu.“

„TO ZABERIE! Bude to fungovať.“

„To bol ale plán!“

Démoni sa pustili horlivo do diela a snažili sa, aby boli kresťania stále viac a viac zamestnaní a uponáhľaní a stále pobiehali sem a tam. Aby mali málo času na svojho Boha a svoje rodiny. Aby nemali čas druhým povedať o tom, že Ježiš má moc zmeniť ich život.

Uspel diabol v tomto pláne? Posúď sám. Znamená byť „ZANEPRÁZDNENÝ“ byť otrokom diabla?

Zistila som, že je to tak.

Zlý si stále nájde cestičku ako ukradnúť môj (náš) čas.

Rozjímať nad nedeľnými čítaniami a napísať, čo ma oslovilo? Nemám čas!

Napísať komentár a porozmýšľať a premeditovať „krásne stromy“, nemám čas!

A kde je môj čas?

Čítaním komentárov, ktoré nikam nevedú a oberajú ma o môj čas, ktorý mám venovať Bohu, rodine, práci …

Pokoj a dobro.

Joshua Bell "Stop and Hear the Music" by the Washington Post

2013-03-17T19:02:05Z

Na stanici metra vo Washingtone DC sa postavil muž a začal hrať na husliach; bolo studené januárové ráno. Hral asi 45 minút Bachove skladby. V tom čase, pretože bola špička, prešli stanicou metra tisíce ľudí. Po troch minútach od prvých tónov prešiel okolo muž v strednom veku. Na pár minút sa zastavil, potom sa ponáhľal ďalej. O minútu neskôr dostal huslista svoj prvý dolár: nejaká žena mu hodila peniaze do škatuľky a bez zastavenia pokračovala v chôdzi. Neskôr sa niekto oprel o stenu a počúval, kým sa nepozrel na hodinky a neodišiel, zrejme sa ponáhľal do práce.
Najviac pozornosti huslistovi venoval asi trojročný chlapec: matka ho ťahala za sebou, ale dieťa sa zastavilo a dívalo na muzikanta. Nakoniec matka syna postrčila, dieťa pokračovalo v chôdzi, ale stále sa obzeralo.Toto sa opakovalo s niekoľkými inými deťmi a všetci rodičia, bez výnimky, ich nútili pokračovať v chôdzi. Za celých 45 minút hry sa na chvíľku zastavilo iba šesť ľudí. Asi dvadsiati mu dali peniaze bez toho,aby spomalili svoj krok. Vybral 32 dolárov. Keď skončil a nastalo ticho, nikto si to nevšimol.
Nikto nezatlieskal, nikto hráča nespoznal. Nikto nevedel, že tým huslistom bol Joshua Bell, jeden z najlepších hudobníkov na svete. Hral jednu z najťažších skladieb, ktoré boli kedy zložené, na husliach za 3,5 milióna dolárov. Dva dni predtým vypredal Joshua Bell divadlo v Bostone za priemernú cenu lístka 100 dolárov.
Inkognito hru Joshuu Bella na stanici metra zorganizoval denník Washington Post ako súčasť experimentu o vnímaní, vkuse a prioritách ľudí. Zadanie znelo: Dokážeme vnímať krásu na bežnom, obyčajnom mieste v nevhodnom čase? Dokážeme sa zastaviť a oceniť ju. Rozpoznáme aj v neadekvátnych súvislostiach talent?

Jedným z možných záverov tohto experimentu je, že ak nemáme chvíľku zastaviť sa a počúvať jedného z najlepších hudobníkov hrajúceho jednu z najlepších skladieb, koľko ďalších vecí nám uniká?

http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=myq8upzJDJc

Stále aktuálne

2013-03-17T17:29:58Z

Čakanie

2012-12-08T17:21:03Z

Čakanie. To nie je atraktívne slovo. Zdá sa, že nuda. Už si čakal na niečo, čo by zmenilo tvoj život? Ako si sa na to pripravil? Chceš, aby tvoj život bol zaneprázdnený, hlučný, plný radovánok a rozptýlenia? Alebo chceš, aby tvoj život bol iný.

Každý rok máme príležitosť, aby sa náš život zmenil. Väčšinou je to tak, že čas nám rýchlo ubehne. Snažíme sa, aby bolo všetko včas upratané, nakúpené, napečené … Zabúdame na to najdôležitejšie, zabúdame pripraviť si svoje srdce.

Advent nám ponúka čas, spomaliť a čakať. Pripraviť si srdce na prijatie Ježiša do svojho života, trochu viacej než predtým.

Advent – nejakú dobu trvá, spomaliť, čakať, otvoriť sa …

Zaujímavé, už som sa s tým stretla

2012-11-27T07:53:52Z

Svadba

2012-11-24T20:37:02Z

Poznáme to: nevesta v bielom, ženích v tmavom obleku, svadobní hostia ... .

Ale dnes bolo iné. Kostol ozdobený papierovými ružami (mimochodom boli krásne), detičky, animátori a odchovanci zo spoločenstva eRko, čiže eRko SVADBA. Ženích čaká pred oltárom na nevestu, ktorá prichádza za známych tónov svadobného pochodu. Sobáš prebieha podľa predpísaného rituálu za účasti šiestich kňazov a sedemnástich miništrantov, ktorá trvala aj s blahoželaniami dve hodiny a nikomu to nevadilo. Mala som pocit, že na sobášnej sv. omši odzneli všetky „erkárske“ piesne, ktoré interpretovali malí i veľkí eRkári, nechýbali ani ukazovačky a spev aj anglicky. Snúbenci si neželali kvety. Na svadobnom oznámení prosili namiesto kvetov darovať školské potreby, ktoré odovzdajú tým, ktorým to pomôže viac ako si dokážeme predstaviť.

Nech Pán požehnáva toto manželstvo a nech ho chráni.

Čo potrebujeme k šťastiu?

2012-12-05T17:42:12Z

Dnes cestou z nákupu som stretla útlu, obyčajnú žienku, ešte aj nejaké zuby jej chýbali. Čo jej nechýbal, bol úsmev na tvári. Nebola sama. Vidno ju často v našom meste spolu s dospelým synom, ktorý je postihnutý. Odhadujem vek okolo 30. Syn mal v rukách šnúrku, s ktorou točil. Taká obyčajná, možno aj z topánky.

Keď som ich z diaľky zbadala, pomyslela som si: „Čo potrebujeme k šťastiu?“ Niekomu stačí len obyčajná šnúrka. Prihovorila som sa, podala som si s mladým mužom ruku. V taške zbadal jogurt.

„Dá jogurt.“ Dám a veľmi rada. Rozlúčili sme sa.

Nádherné novembrové slnko mi svietilo do očí a ja som chválila Boha, za túto nádhernú chvíľu.

Čo potrebujeme k šťastiu? Odpoveď si určite dá každý sám.

Prajem požehnaný deň.