Lucia Jančíková

Voistinu voskrese! My sme toho svedkami...

2013-04-21T07:13:59Z

Ohlasovanie laikov zmŕtvychvstalého Ježiša Krista po celom svete. Na uliciach, námestiach, v nákupných centrách, na sídiskách, v parkoch... Ako sa ťa týka Kristovo zmŕtvychvstanie? Dotýka sa ťa konrétne v tvojom živote?

Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta. Príď a uvidíš, už neváhaj. Toto všetko sa deje pre Teba. Boh na teba neustále myslí a vyšiel do ulíc, aby sa s tebou stretol a povedal ti, že ťa miluje! Bez podmienok.

Každú nedeľu o 15.00h, Košice,Prešov, Bratislava... a ďalšie mestá

Kresťanstvo dnes

2013-02-15T21:34:49Z

Aký je pravý zmysel kresťanstva? Narvať do Cirkvi čím väčšie počty a urobiť z nich morálne hodnotných ľudí? ...

Nie. Priniesť spásu KAŽDÉMU. Bez ohľadu na svetonázor a vierovyznanie.

Štyridsiatnica pre mňa

2013-02-11T22:01:34Z

"Nech nikto neklame sám seba. Ak si niekto myslí, že je múdry na tomto svete, nech sa stane bláznom, aby bol múdrym. .."

Dnešné čítanie z liturgie, ma nenútene vovádza do nasledujúcich dní. Je to o mne. Čo si o sebe myslím? Ako sa dnes vidím vo svojom živote? Je veľa hlasov počas dňa, ktoré sa k človeku prihovárajú. Mnoho z nich sa neprihovára, ale doslova ohlučuje. Sú to situácie, udalosti, ľudia, média, články, ale aj vlastné myšlienky. Je toho tak veľa, až sa v tom človek občas stráca. A často si ani neuvedomí, že sa už nachádza niekde inde, že ho tieto hlasy nebadane premiestňujú z pravdy do ilúzie. Alebo z jednej ilúzie do inej ilúzie? Lebo kto si myslí, že pozná pravdu?

Preto na začiatku tejto štyridsiatnice (alebo pôstu), je pozvanie k hľadaniu pravdy aktuálne. Nie však pravdy globálnej, univerzálnej, ale pravdy osobnej. Kto som ja. Prečo žijem. Žijem, alebo len prežívam? Na čom stojí môj život. Vrátiť sa k svojej identite.

Ak človek žije v permanentnej párty, ako môže zažívať plnosť vzťahu? Vzťah potrebuje aj chvíle ticha, intimity. V hluku decibelov tohoto sveta asi ťažko môžem citovat z Piesni piesní: "Hlas môjho milého som začula..." Ale dnes je moja duša vzrušená, lebo očakáva dotyk svojho milého. Odchádzam z tejto párty, nechcem viac zábavy a slobody. Chcem byť spútaná objatím. Túžim po intimite so svojim drahým. Len ja a on. V jeho náručí nachádzam svoju skutočnú identitu.

"Dajte si pozor, aby vás niekto nezaviedol do omylu. Prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: To som ja. A zvedú mnohých..."

Toto je evanjelium z dnešnej liturgie. Už dlho ho vnímam ako aktuálne a dnes sa mi potvrdzuje jeho dôležitosť. Ak mi totiž bude chýbať osobný, intímny vzťah s Kristom, ak ho nebudem vo svojom živote poznať, tak potom ma ten, ktorý sa za neho vydáva a ktorý je už tu, zvedie naozaj poľahky. Nebadane.

Nedávam si záväzky, aby som bola o štyridsať dní lepším človekom. Sv. štyridsiatnica, ty si pre mňa darom matky Cirkvi, aby som sa mohla znovu obrátiť k pravde, čiže uveriť nanovo, že ma Boh miluje.

Taká malá "prupovídka"

2013-01-31T07:30:43Z

V krčme sedia dvaja ľudia a pijú pivo... Každý pri inom stole. Zrazu vojde do dverí akýsi muž, pristúpi k jednému z nich a začne ho obviňovať: "Vy ste teda dobrý pokrytec! Ste obyčaný egoista! Jeden namyslený klamár!".... Sediaci človek vyskočí zo stoličky a chytí opovážlivca pod krk. "A vy ste kto, že sa opovažujete! Čo si o sebe myslíte, takto ma urážať!" A keby krčmár nezasiahol, strhne sa bitka. Drzý votrelec sa opráši a príde k druhému sediacemu. Premeria si ho a spustí: "Vy ste mi tiež pekný kvietok! Sedíte si tu a tvárite sa akoby sa Vás to netýkalo! Ja Vás dobre poznám! Ste tiež jeden odporný egoista, plný pýchy a pokrytectva! Naničhodný podvodník!" Sediaci človek sa ticho oprie o stoličku a pozerá na útočníka. Po chvíli mlčania sa pomaly postaví a povie: "Nie nepoznáte ma. Som totiž ešte horší, ako ste ma opísali. Povedali ste pravdu." Podáva mu ruku a predstavuje sa: " Som František z Assisi...

Aj viera môže byť len filozofia...

2013-01-29T12:48:03Z

Prečo má dnešný človek problém s vierou v Boha? Prečo je dnes svet "skazený"? Diabol dáva dnešnému človeku "katechézu" nie filozofickú, na úrovni jeho rozumového vnímania, ale reálnu, totiž skutočný čin.

Tvoj muž ti nemusí rozprávať veľa o láske a neláske... Ale jednoducho ťa opustí. To je čin. To je negatívna katechéza, ktorá ťa oberá o vieru. Ako takýto človek môže byť zachraňovaný? Tak že k nemu prídeš (alebo mu to napíšeš na nete) a povieš mu: "Ježiš ťa miluje?" Ostane to pre neho filozofia, pretože to vyvažuje skúsenosť. Zlá skúsenosť. Je potrebné ju vyvážiť rovnocenne. Dobrou skúsenosťou. Človek, ktorý zakúsil, že ten druhý je schopný ho zabiť, potrebuje zakúsiť, že takisto konkrétny človek je schopný dať za neho život. Potrebuje zakúsiť, že existuje láska. Nie prečítať si to, nie počuť to... Zakúsiť to. Je potrebný čin, skutočný akt, v skutočnej situácii, so skutočným človekom. Ak toto neexistuje, potom je všetko len filozofia. Kto je schopný dať život za druhého? Kto je schopný nebrániť sa, neodporovať zlému, nechať sa ničiť hriechom druhého človeka?

Toto je misia kresťana. Skutky, nie filozofia. Je potrebné vrátiť sa ku koreňom....

Kríž

2013-01-16T20:29:22Z

Za posledný týždeň som spoznala dve ťažké ľudské situácie. Toto Božie slovo ma vovádza znovu do reality človeka... Kríž... Čo to je? Prečo?

Viete ako sa nazýva kríž? Lôžko lásky... To je manželská posteľ. Absurdné? Je to pravda. Kríž v živote človeka je tým intímnym miestom, kde môže človek zakúsiť na vlastnej koži, v reálnej situácii, nehu svojho Boha.

Kríž, na jednej strane pohoršienie... utrpenie. Aký prejav lásky však očakávaš od svojho Boha? Hojnosť všetkého, život bez starostí, ľahká cesta... kde tam zakúsiš intímny dotyk? Toto všetko človeka privádza k povrchnosti, spokojnosti s vlastným životom, inštaláciu do "svojho" sveta... A po čase človek zistí (v tom lepšom prípade) že Boha v skutočnosti nepotrebuje. A načo? Keď je všetko dokonalé?

Kríž. Miesto, kde človek končí. Kde nie je schopný oprieť sa o svoje sily. Byť sebestačný. To je pozvanie oprieť sa o Neho. Prenechať Mu úplne situáciu a nerobiť nič... Čakať. Lebo On sa postará. Nie tak ako ja chcem, Boh nepotrebuje našepkávanie od nás, ako má našu situáciu vyriešiť. On sa ti chce celý darovať. On ti chce darovať živú, osobnú skúsenosť s Jeho láskou. On ti chce dokázať, že slová "si v Jeho dlani" nie sú len pekná teória. Chce byť v tvojom živote Živý Boh, Ten, ktorý ťa miluje a ty vieš povedať prečo... Ako Izrael. Shema Izrael. Polož tieto slová ako znak do svojho života, zaži ich a hovor svoju skúsenosť svojim deťom...

Oslávený kríž, zmŕtvychvstalého Pána, je stromom mojej spásy. Ním sa živím, v ňom sa kochám. V jeho koreňoch rastiem. V jeho vetvách odpočívam. Jeho rosa ma obveseľuje, jeho vánok ma zúrodňuje. V jeho tieni som rozložil svoj stan. Tesný chodník, moja úzka cesta. Jakubov rebrík, lôžko lásky, kde si nás zasnúbil Kristus.

Zažil si už túto rozkoš? Zo srdca ti to prajem...

Čo, alebo kto je Cirkev?

2013-01-07T19:58:35Z

Ako tak sledujem debaty, týkajúce sa Cirkvi, niektorí ju zastávajú, iní kritizujú, vyvstáva vo mne otázka. Čo... alebo kto je pre teba Cirkev? Ak máme rôzne vnímanie Cirkvi, nie sú to debaty "o koze a o voze"?

Pre mňa je Cirkev spoločenstvo. Nie "oni"... Nie tí, "tam hore", ktorí dávajú zákony, hierarchia... Nie všetci ostatní. Pre mňa je Cirkev môj manžel, môj sused, môj brat v spoločenstve, môj kňaz, môj katechista, moje deti, učitelia v škole, ktorí ich učia, moja rodina, moji priatelia, aj tí, s ktorými sa veľmi nepriatelím, moji známi, blízki aj vzdialení... a áno, aj môj biskup, môj pápež atď.

V prvom rade je to však spoločenstvo, ktoré je živé. Sú to vzťahy. Nie sladké a milujúce priateľstvá, ale reálne vzťahy s reálnymi ľuďmi, kde môžem zakúšať odpustenie. Cirkev, spoločenstvo, je pre mňa miesto, kde sa realizuje život Trojice, kde sa realizuje Láska Ježiša Krista, kde sa realizuje Kristove víťazstvo nad smrťou. Je to miesto, kde sa láme Slovo a dáva mi Život. Cirkev je pre mňa aj matka, ktorá mi darovala Dobrú správu pre môj život, kerygmu, je tou, cez ktorú som sa dozvedela, že láska k nepriateľovi existuje, že je reálne možná aj pre mňa....

Cirkev sa ma týka veľmi osobne, pretože Cirkev som aj ja.