Vyberala som z tašky ruženec. Nešlo to. Zamotal sa.
Keď som ho vybrala, vytiahla som s ním aj slúchadlá. Nepouživam ich často, ale v posledných mesiacoch sa mi párkrát oplatilo mať ich pri sebe.
Ako obyčajne, zamyslela som sa.
Posledné mesiace sa cítim ako ruženec prepletený so slúchadlami. Niečo tradične katolícke s moderným. Modlitba s aktivitou. Čerpanie u Boha s dávaním (sa zvlášť) mladým. Počúvanie Boha s počúvaním iných.
Nie je to zlé mať veci pokope v taške. Keď si však predstavím ako to mám popletené, keď chcem jedno, alebo druhé použiť, bola by som prinajmenšom na smiech. Pri modlitbe mrviť s ružencom aj slúchadlá. Alebo keby mi pri počúvaní niečoho z káblika spoza ucha visel ruženec:) Hmm. Aj vy ste sa usmiali, vsak?
Rozmýšľam, že vám ešte predstavím našu zakladateľku, Antóniu Lamplovú. Zanechala nám životné heslo:
"Som tu s Bohom pre vás."
To bude dnes môj ruženec so slúchadlami.
foto: niekde z internetu