Lucia Švecová

Boh najväčší

2011-10-14T17:46:02Z

Boh je ten vďaka ktorému tu si.
Boh je ten vďaka ktorému sú tu všetci.
Boh je ten vďaka ktorému je tu celý svet a vesmír.
Boh je ten vďaka ktorému existujú šťastné náhody a všetko šťastie v tvojom živote.
Boh je ten ktorý ťa neskutočne miluje a nikdy neprestane, pretože si jeho dieťa, on ťa stvoril, dal ti dušu a miluje každého koho takto obdaril bez rozdielu pretože každý je dielom jeho rúk a On všemocný každého pozná a rozumie mu.
Boh je ten ktorý je tu pre teba vždy keď ťa ostatný sklamú aj keď sklameš ty Jeho alebo sám seba.
Boh je ten ktorý ťa nikdy neopustí i keď sa ti bude zdať, že ti práve nepomáha, že život ide ťažšie, ale On skúša tvoju lásku k nemu aby ti pripomenul ako získať pravé šťastie, koho treba naozaj milovať.
Boh je ten vďaka ktorému sa môžeš slobodne rozhodovať, môžeš v neho veriť alebo neveriť, milovať ho alebo nenávidieť, hoc Jeho bolí keď v Neho neveríš a nemiluješ Ho.
Boh je ten ktorý ťa tak neskutočne miloval, že ti poslal svojho syna, aby ti ukázal cestu a otvoril ti Božie kráľovstvo, ktoré si si sám zavrel svojím hrešením.
Boh je ten milosrdný ktorý ti odpustí všetky hriechy aj keď o to poprosíš až na smrtelnej posteli.
Boh je ten ktorý stvoril úsmev a robí Mu radosť, keď Jeho úsmev stále používaš.
Boh je ten ktorý ťa pozýva do svojho domu a dal ti kňazov aby ti ukázali kadiaľ, hoc nie všetci pochopia svoju úlohu a správne ju vykonávajú.
Boh je ten ktorý ti dal všetky úžasné i smutné veci aby si sa naučil si tie úžasné vážiť a tie smutné pretvárať na ešte úžasnejšie.
Boh je ten ktorý ti zavše dá pocítiť i bolesť, no len preto, aby si aspoň tušil, akú bolesť prežíva On, keď v neho prestávaš veriť a milovať Ho.
Boh je ten ktorý ti otvára cesty, svieti ti, nikdy nezabúda, nikdy neprestáva milovať,
Vždy ťa miluje rovnako bez ohľadu na tvoje skutky, jemu na tebe záleží a preto ti dáva všetky skúšky a prekážky v láske k nemu, aby ťa naučil sa k nim správne stavať a zvládať ich ak Ho naozaj miluješ.
No Boh nie je ten, ktorý je zodpovedný za to, aký sú niektorí ľudia, pretože on nám všetkým dal slobodu v rozhodovaní. Ak si myslíš, že je to jeho chyba pretože nám slobodnú vôľu dal, tak si predstav, ako by si sa cítil, keby si musel robiť len to čo ti niekto prikáže a nemohol by si sa slobodne rozhodnúť. Bol by si doslova otrok, no Boh ťa miluje a vie akú bolesť by si prežíval, preto ti dal slobodu v rozhodovaní a nemôže za rozhodnutia niektorých ľudí. Lebo človek si svoje šťastie vyberá sám. Preto ho pochop a snaž sa takých ľudí milovať ako ich miluje on, snaž sa im pomôcť, neprestávaj navštevovať jeho chrám len kvôli takým ľuďom, pretože v chráme ti dáva svoj najväčší dar, svoju obetu, a ak ti na Bohu naozaj záleží, zapojíš sa do jeho obety tiež, nezostaneš sedieť doma a naučíš sa milovať tých, kvôli ktorým si chrám nenavštevoval.
BOH JE LÁSKA A VEČNOSŤ, JE VŠEMOHÚCI A VŠEVIDIACI A NIKDY ŤA NEPRESTANE MILOVAŤ AJ KEĎ PRÍDE KONIEC SVETA.

Toto posolstvo je veľmi dôležité a je dôležité aby si mu uveril. Ak v Boha už aj veríš predsa len by si sa mohol nad každým riadkom zamyslieť a povedať si, či ho naozaj miluješ a veríš v toto všetko, si ochotný pre lásku k Bohu zomrieť a rozširovať túto pravdu.
Každý, kto si čítaš tento list, prosím, pošli ho ďalej, nech má každý možnosť naozaj vedieť, aký je Boh a naozaj možnosť uveriť v Neho a milovať ho celým srdcom, dušou i telom...

Prosba o modlitbu

2011-10-04T15:26:42Z

Modlitba je veľmi silný nástroj. A o to silnejší, o čo viac ľudí sa modlí za jeden dobrý úmysel. Verím, že modlitba pomôže i v tejto situácií.

Minulý týždeň došla šokujúca správa. Naša známa, matka dvoch krásnych dcér, dobrá manželka a i dobrá dcéra, dostala leukémiu. Leukémia je zákerná choroba. Ale o nej vie iste niečo každý z nás. Jej dcéry mám veľmi rada a viem, že ju naozaj potrebujú. A ona je veľmi zlatá osoba, tiež veriaca.

Preto všetkých vás úprimne prosím o modlitbu. Každý sa za ňu môžme modliť v inom čase, ale aspoň raz by to bolo dobré v jednom čase. Možno to bude mať väčšiu silu keď sa všetci budeme v ten istý čas modliť za tú istú vec. Napríklad v piatok o tretej Korunku Milosrdenstva. Veľmi vás prosím... Ona je silná veriaca a som si istá, že keby sa o niečom takomto dozvedela ona, neváhala by a modlila by sa aj s celou svojou rodinou.

Modlime sa teda, ale napriek všetkým prosbám to treba s pokorou odovzdať do Božích rúk. On spraví čo bude správne. Ale predsa skúsme Boha poprosiť. Je milosrdný, a po tom, ako zachránil mňa, som presvedčená, že ani ju nenechá napospas chorobe.

Dôvera

2011-09-25T16:48:47Z

Iste poznáte tú priateľskú skúšku dôvery, kedy jeden človek s celkom vystretými nohami voľne padá do zadu a druhý ho chytá. Ja som pri tejto hre zozačiatku nikomu veľmi nedôverovala. No potom, keď som sa odvážila, viac krát ma zo srandy podrazili a nechali ma spadnúť na zem. Poznám však niekoho, komu by som sa takto hodila do náruče veľmi rada...

Božie milosrdenstvo je láska a je založené na viere. Na chcení. Vzorec pre vieru je = uverenie rozumom + hĺbka srdca + chcenie. Vzorec pre dôveru je = viera + krajnosť + plnenie vôle -(mínus) pochybnosti zveriť Pánovi svoju dôveru. Viera je príprava na dôveru. Boh verí nám. Chce a miluje nás. My mu máme dôverovať. Bez dôvery nefunguje nijaké priateľstvo. Bez dôvery nie je láska. A dôvera nie je bez opravdivej viery. Chceme teda prijať Božie milosrdenstvo? Návodom je dôvera. Nedôvera raní Ježišovo srdce. No aby sme boli schopní úplne do krajnosti vo všetkom dôverovať Bohu, zveriť mu každý svoj krok, celý život, musíme naozaj uveriť Bohu rozumom i srdcom a to úplne do hĺbky. Musíme takto uveriť, že všetko čo si on od nás želá aby sme spravili, je správne. Ale v prvom rade musíme chcieť.

Ježiš túži po tom, aby sme sa hodili do Jeho náruče. A to bez pochýb, s úplnou odovzdanosťou a z lásky, pretože On je dobrým, múdrym a milujúcim otcom. Nič ho viac nepoteší, ak mu zveríme svoj život s úplnou dôverou a odhodlanosťou splniť všetko čo bude Jeho vôľou. Ak to však bude s nami naopak, nič ho viac nezraní.

Hlavný zdroj - náš brat farár; vedľajší zdroj - moje pocity.

Božia milosť mení

2011-09-19T18:23:02Z

Božia milosť je vo všetkom. I keď Boha cítime, i keď nie. I keď sa nám stane niečo pekné, aj keď niečo zlé. Milosťou je smutný čas i čas radosti. Milosťou je skúška i odmena. Milosťou je strata i zisk. Pretože:

Keď Boha cítime, tak nás povzbudzuje, aby naša viera rástla a bola pevnejšia. A keď ho necítime, tak sa učíme mať čo najpevnejšiu vieru a Boh našu vieru skúša. No keď ho dlhšie necítime a potom ho zas ucítime vo všetkej sláve a s radosťou, tá radosť i naša vzájomná láska oveľa vzrastie po dlhšom odlúčení. Keď sa nám stane niečo pekné, je to povzbudením. A keď niečo zlé, môže to byť pre nás nová šanca, volanie, skúška viery, šanca na nový život. I smútok je milosťou, pretože nadchádza po spáchaní nejakého hriechu, alebo keď je naša duša v úzkosti. No milosrdný Boh nás vtedy zavolá, objíme, zodvihne naše duše a povzbudí ich, pretože nechce, aby sa utápali v smútku bez nádeje. Diabol nám dáva pocit, že sa nikdy nedostaneme do raja. A niekedy je ten pocit tak silný, že tomu začneme veriť. Ale vtedy nás Boh zdvíha a objíma a má z nás radosť keď opustíme ten pocit, že nie sme hodní raja. On chce, aby sa každý do raja dostal. Stačí Mu len dôverovať, milovať ho a snažiť sa plniť jeho vôľu. A po tomto pozdvihnutí duše nadchádza radosť, ktorú plodí milosť. Ak ale pozdvihnutie ucítime, už nesmieme upadať do beznádeje. Mali by sme mať na pamäti, ako nás Boh miluje a ako nás zdvihol z toho smútku. A preto je potom pre celý náš život oprávneným pocitom radosť, nie smútok. Milosťou je i skúška, pretože nás buduje, posilňuje našu vieru a učí nás rásť. Učí nás dostávať sa bližšie k Bohu. A keď to zvládneme, zaplaví nás milosť Božia, ktorá je odmenou. I keď niečo či niekoho stratíme je v istom ponímaní milosť. Keď stratíme vec, učíme sa žiť bez zbytočností, iba pre Boha. A keď stratíme blízkeho človeka, modlíme sa za jeho dušu, aby našla večný pokoj v raji a tým sa učíme silnej obete a silnej modlitbe a učíme sa naozaj odpúšťať, pretože pre dušu toho človeka je veľmi dôležité, aby sme mu úplne odpustili všetko čo spravil zle. A potom, so schopnosťou takejto obete, modlitby a odpúšťania, sa dostaneme o toľko bližšie k Bohu, že to pre nás bude zisk a milosť nás v tej blízkosti bude zaplavovať ešte viac. A verte mi, že Božia milosť dokáže meniť. Nie len veci, či fyzický život človeka, ale hlavne dušu človeka. Či už cez utrpenie, alebo radosť, no dokáže dušu zmeniť a to úplne. Keď zažijeme niečo silné a potom si ešte aj uvedomíme, že to bola milosť Božia, nič nás nedokáže dostať k Nemu bližšie.

Buďme preto vďační za každú udalosť v našom živote a snažme sa ju využiť na ceste k Bohu.

Ako ma Boh zavolal

2011-09-24T07:09:34Z

Možno ste 17.8. pozerali televízne noviny na jojke. Ak hej, potom iste viete o autonehode, ktorá sa v ten deň stala v Bystrici, kde bol jeden človek mŕtvy a dvaja, podľa reportérov, ľahko zranení. Bohužiaľ iba jeden bol ľahko zranený, druhý mal veľmi veľa vnútorných zranení, čo sa zistilo až v nemocnici. No a ja som bola v tom aute počas tej nehody. Šoféroval môj starý otec a vedľa neho sedel môj otec. Starý otec bol na mieste mŕtvy, môj otec má podvrtnutú krčnú chrbticu a z toho nárazu sa mu vytvorila mierna skolióza. Ja som bola na zadných sedadlách - ležala som a spala. Potom som bola hneď v bezvedomí a keď ma priviezli do nemocnice, museli ma týždeň a pol udržiavať v umelom spánku kde som dýchala iba s pomocou prístroja a keď som sa dva dni nevedela prebrať, tak to brali ako kómu. Mala som natrhnutú slezinu, narazené pľúca, otras mozgu s opuchom, narazené pravé koleno a jednu vonkajšiu ranu hlbokú skoro až po kosť. Ale keď som sa nevedela prebrať, tak mi prišiel dať kňaz pomazanie chorým s rozhrešením. A modlilo sa za mňa fakt obrovské množstvo ľudí. A potom som sa prebrala a Boh ma za necelé 2 týždne úplne uzdravil, len momentálne som ešte na rehabilitácií v kúpeľoch lebo mám stuhnuté a zoslabnuté svaly po týždni a pol nehybného ležania. Boh ma zachránil. A zachránil aj moju dušu, pretože aj moje postavenie voči Bohu sa po tomto zážitku výrazne zmenilo. Tá nehoda ma dostala oveľa bližšie k Bohu. Teraz už nič nezvráti moje rozhodnutie všetko mu obetovať a napriek všetkým utrpeniam a bolestiam ísť po jeho ceste. Teraz cítim oveľa viac ako kedykoľvek pred tým, že má pre mňa poslanie, že som súčasťou jeho plánu, keď ma zachránil. Doteraz som si tak neuvedomovala, že som už dávno mohla byť mŕtva...

A dúfam, že to ako ma zachránil a vyslyšal všetky modlitby, dostane aj vás bližšie k Nemu. A každý z vás si musí uvedomiť, že nie je na tejto Zemi len tak pre nič za nič. Každý je súčasťou Jeho plánu a pre každého má Boh poslanie. Každý už dávno mohol byť mŕtvy. Každého o kom Boh vie, že sa úplne neobráti, už mohol Boh nechať umrieť, no on každému dáva novú šancu. A táto nehoda bola pre mňa Jeho volaním do Jeho vinice, ďalšia šanca pre mňa. Boh mi jasne dal najavo, že na mňa čaká. A on takto čaká na všetkých, na úplné obrátenie každého jedného z vás! Radšej jeho volanie vypočujte teraz, prv než sa vám stane niečo podobné ako mne, pri čom vám Boh už nezvratne ukáže, že vás volá. Farár v Kováčovej kde som na rehabilitácií má výborné kázne a dnes úplne úžasne vysvetlil to evanjelium o Pánovej vinici. A až vtedy som pochopila, že to čo sa mi stalo bolo pre mňa volaním. Ale Boh bude oveľa radšej a šťastnejší, keď sami prídete k jeho vinici a zaklopete. Bude šťastnejší, že ste väčšinu života netrávili len zabíjaním času až kým vás on neprišiel zavolať, ale že ste si to sami uvedomili a sami prišli. A on vás objíme ako otec márnotratného syna. Aj ja som trávila môj život iba zabíjaním času a neuvedomovala som si to. Boh ma musel zavolať. Ale teraz už veru nebudem zabíjať čas.

Jeho milosť je neskutočná. Verím, že starý otec sa k nemu dostal a ak ešte nie, tak sa určite dostane, pretože to bol veľmi dobrý človek, ktorý by nikdy neváhal za nás položiť život. Je to vlastne otec môjho otca. Dedo bol fakt dobrým človekom. Bože prosím, daj jeho duši spásu.

Dúfam, že vám toto pomôže prehodnotiť svoj vzťah s Bohom a dostane vás to bližšie k Nemu.

Náš milosrdný Boh

2011-06-09T15:39:03Z

Boh je stále s Tebou. Neveríš?

Ráno sa zobúdzaš. Vďaka komu? Máš čo jesť na raňajky. Vďaka komu? Máš zdravé nohy po ktorých môžeš prejsť do práce, školy. Vďaka komu? Máš sa komu v práci venovať, máš s kým spolupracovať, máš skúšky, ktoré ťa formujú. Vďaka komu? Máš dosť peňazí, aby si si kúpil obed. Vďaka komu? Máš rodinu, ku ktorej sa vrátiš poobede z práce. Vďaka komu? Máš priateľov, s ktorými môžeš tráviť voľný čas. Vďaka komu? Opäť máš plnú chladničku a máš čo jesť aj na večeru. Vďaka komu? K tomu máš ešte také vymoženosti ako televíziu, počítač, knihy a rôzne veci ktoré môžeš vo voľnom čase použiť na vzdelávanie, zábavu, či oddych.

Vďaka komu máš toto všetko a ešte oveľa viac?

K tomu všetko, čo robíš, niekto riadi. Niekto riadi, kto ťa ráno zobudí. Niekto riadi, čo si dáš na raňajky. Niekto usmerňuje tvoje rozhodnutia, aby si sa rozhodol pre správnu prácu. Niekto ti pošle ľudí s ktorými pracuješ, ktorých môžeš milovať a ktorý ťa môžu meniť presne tak, ako ty môžeš meniť ich. Niekto riadi aj to, že sa ti po ceste na obed a domov z práce nič nestane. Niekto riadi, že sa vždy môžeš šťastne vrátiť k rodine. Niekto usmerňuje tvoj výber priateľov. Niekto opäť zariadil, aby si mal po výplate dosť peňazí na všetko potrebné.

Ľudia si často neuvedomujú, čo všetko majú. Ako sa majú dobre.

Ľudia si často neuvedomujú, že všetko v ich živote MÁ zmysel. Aj to dobré, aj to zlé. Aby ich to morfovalo, aby ich to menilo, aby ich to usmernilo. Pretože z chýb sa človek najlepšie učí. Pretože skúšky majú zpevniť vieru a vytrvalosť. Pretože keď sa ti zdá, že ťa Boh opustil, chce, aby si sa učil vydržať. Aby si sa učil kráčať aj v ťažkých chvíľach. Aby skutočne vyskúšal tvoju dôveru, pretože pokiaľ Bohu nedôveruješ úplne, ale celkom úplne bezhranične, nebudeš s ním vo večnom živote úplne šťastný. Pretože keď sa Boh k tebe vráti po dlhšom odlúčení, vaša vzájomná láska len vzrastie. Všetko, čo sa stane, zapadá do úžasného plánu Lásky urobiť ťa nekonečne šťastným

Ľudia si často neuvedomujú, že to všetko je z BOŽEJ LÁSKY. Všetko je to vďaka BOHU. Všetko je to preto, lebo BOH je MILOSRDNÝ. Preto, lebo on ti verí, on ťa miluje, on ťa nikdy neopustí, preto, lebo chce, aby si bol šťastný. Lebo chce, aby si to zistil a bol šťastný s ním. Aby si aj ty veril jemu. Aby si aj ty miloval jeho, aby si ho ani ty nikdy neopustil.

Boh je tu. Vypočuj ho. Zacíť ho. Rozprávaj sa s ním. Je TU. Skutočne TU. Vždy bol, vždy je a vždy bude. Ale čo je ešte hlavnejšie - Boh je tu PRE TEBA.

P.S.: nenechaj sa odradiť zlými skúsenosťami iných ľudí. Lebo "nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané." (Mt, 19, 11). Musíš mu uveriť ty sám. Každý prechádza individuálnou cestou. Radšej sa pozri na milióny tých, ktorí mu uverili a sú s ním šťastní. Ja ťa chcem len informovať, aby si mal možnosť rozhodnúť sa pre uverenie takémuto Bohu. Rozmýšľaj. Nech ťa osvieti Duch Svätý a rozhodneš sa správne :-)

Mylné predstavy o Bohu

2011-06-07T18:31:29Z

Čomu veríme? Akú máme predstavu o Bohu?
Väčšinou sú dva rôzne typy predstavy: Starozákonná a Novozákonná predstava.

Starozákonná: tá, ktorú majú staré poverčivé tetušky. Predstava založená na tom, že Boh je sudca. Sudca ktorý odsudzuje a povyšuje. Sudca ktorý sa hnevá a z hnevu na svoj ľud uvaľuje tresty. Predstava nezahrňujúca dôveru v dobrého Boha alebo obraz spásy. Viera v takúto predstavu je v podstate strach. Strach o zdravie a svoj život, ako keby po smrti už nič nemalo prísť. Strach pred trestom.

Novozákonná: predstava dobrého Boha, milujéceho Boha, obetavého Boha, ktorý neváhal a všetko dal aby nás - hriešne stvorenia ktoré zhrešili už pri prvom pokušení, nás nevďačníkov, nás s ktorými sú len problémy, aby nás všetkých zachránil. Hoci vie, že mnohým táto záchrana nepomôže kvôli ich vlastnej voľbe. Táto predstava ukazuje úžasného Boha, ktorý svojich nasledovateľov tak očaril, že sa tešili, keď preňho trpeli... Skutočne veľký, očarujúci a milosrdný Boh, ktorý neodsudzuje. Človek sa svojou voľbou odsúdi sám. Boh iba miluje.

Starozákonná predstava môže byť aj lepšia - predstava Boha veľmi múdreho ktorý tak zázračne stvoril svet, Boha vojsk, ktorý vedie cez všetky nástrahy, Boha i milujúceho, však i mstiaceho sa.

Boha však treba vnímať ako skutočného Otca. Ako skutočného Brata, i ako skutočného Syna. Treba ho vnímať ako čistú lásku. Krásnu lásku. Treba za doňho bezhranične zamilovať. Z lásky vznikne naozaj to najhlbšie presvedčenie. Z presvedčenia dôvera a s týmito tromi vecami môžme bezhranične plniť vôľu toho, ktorého teda tak veľmi milujeme.

Boh sa chce dotknúť aj Teba. Chce sa rozprávať aj s Tebou. Chce prísť aj za Tebou, chce byť v Tebe. Hoci si sebemenší, hriešny, hoc i neúnosne hriešny, hoci si chudobný či bohatý, tučný či chudý, vysoký či nízky, černoch alebo beloch, hoci Boh je sebeväčší, dokonalý, dokonca viac než dokonalý, nepredstaviteľne dobrý, tento veľký a majestátny Boh sa chce priblížiť aj k Tebe - zblúdenej ovečke. Tak sa otvor! Ty ho musíš iba prijať! Hoci si nekonečno krát menší ako Boh, predsa Boh nepríde k Tebe bez Tvojho zvolenia. Takto teda cháp Boha. Ako takéhoto veľkého i malého, nekonečne milosrdného a vždy a všetko odpúšťajúceho, lebo taký Boh skutočne je...

Tri prasiatka a my

2011-06-06T15:46:25Z

Doteraz som si neuvedomovala, aké sú vlastne rozprávky. Koľko múdrosti sa v nich skrýva. Znova som len čítala svojim bratom rozprávku a tak neskutočne som v nej našla podobnosť s nami a naším životom.

Boli raz tri prasiatka. Volali sa Huncút, Piskľúň a Fidlikant. Najstarší Huncút to so svojimi bratmi, ktorí boli súce veľmi milí, ale trochu leniví a ľahkomyseľní, vôbec nemal ľahké. - presne tak to s nami nemá ľahké ani Ježiš Kristus. Hoci sa občas posnažíme spraviť preňho nejaký ten dobrý skutok, sme veľmi leniví a ľahkomyseľní...

Jedného dňa im Huncút povedal: "Buďte rozumní, život nie je len zábava, ale aj práca. Poťe, postavíme si spolu malý dom." - tak nás pozýva Kristus k jednote s Ním.

"Áno, nechaj nás hrať a spievať. Práca môže počkať." pridal sa Fidlikant. "Tak sa mi vidí, že ste celkom zabudli na nášho najväčšieho nepriateľa, zlého Vlka." varoval Huncút svojich nezodpovedných bratov. - Ľudia sa chcú len zabávať, majú radi rozkoš. Ale v týchto veciach striehne náš najväčší nepriateľ - Zlo.

Nakoniec sa na Huncútovo naliehanie tri prasiatka predsa len vybrali hľadať miesto, kde by si mohli postaviť obydlie. Zatiaľ čo dve mladšie prasiatka zaujímalo iba to, aby ich domček stál na peknom mieste, najstaršie, najrozumnejšie a najpracovitejšie prasiatko myslelo najmä na to, že musia nájsť také miesto, ktoré bude dostatočne bezpečné, aby ich zlý Vlk nemohol náhle prepadnúť. - naveľa sa prinútime začať niečo robiť s naším duchovným životom. Ale viac nás zaujíma to, ako to vyzerá navonok. Aby naša zbožnosť odvonku vyzerala veľmi zapálene. Ale nemyslíme na to, že ako pokorní budeme v najväčšom bezpečí pred Zlom.

"Musí to byť voľné miesto, bez stromov, slovom, musí to byť čistinka. Tak budeme Vlka už z ďaleka vidieť a budeme mať dosť času, aby sme pozatvárali okná a dvere," rozmýšľal nahlas Huncút. - musíme mať čisté srdce, bez náklonnosti k hriechu, aby sme už z ďaleka zbadali pokušenie a stihli sa pred ním zabedniť a ochrániť.

Piskľúň a Fidlikant sa nevedeli dohodnúť, kde si domček postavia, takže išiel každý svojou cestou. Piskľúň zostal na lúke plnej kvetov, a keď si trochu oddýchol, rozhodol sa postaviť si domček zo slamy. "Bude vyzerať ako chalúpka a vnútri bude pekne teplo." hovoril si. - náklonnosť k hriechu tvorí hádky. Niekomu naozaj záleží len na povrchnom správaní. Chce aby jeho duchovný život vyzeral z vonku ako život naozaj dobrého človeka, no vnútri je to stále ten povýšenecký sebec ktorý hľadá iba slasť.

Ani Fidlikant nemal veľa chuti do práce, a tak postavil svoj domček z drevených brvien a konárov stromov. Odložil violu a dal sa hneď do stavby. "Dúfam, že sa pri tej práci veľmi neunavím," strachoval sa. - Niekto je ochotný obetovať viac, ale len z povinnosti, nie zo skutočného hlbokého presvedčenia a uverenia. Strachuje sa však, aby nemusel obetovať príliš veľa. Niečo obetuje, ale nie je ochotný zájsť do krajnosti, Nespraví to kvôli povinnosti.

Spievajúc a tancujúc sa bratia vydali pozrieť na Huncúta, ako ďaleko je so stavbou svojho domu. Našli ho celkom blízko, na jednej čistinke, odkiaľ bolo každého, kto sa chcel priblížiť, už z ďaleka vidieť. Bol zaujatý prácou Huncút sa usiloval postaviť naozajstný pevný dom. Jeho domček ho mal spoľahlivo ochrániť aj pred zlým Vlkom. Bratia sa mu však len posmievali, ako dlho mu to trvá. Huncút len odvetil: "Staviam dom z tehál a teraz nemám na spev a tanec čas." - celkom ako Ježišovo podobenstvo o múdrom mužovi, ktorý si postavil dom na skale a hlúpy, ktorý staval na piesku no rýchlo, sa mu posmieval, ako dlho mu to trvá.

Huncút pokračoval v práci. Čoskoro bude mať hrubé a pevné steny omietnuté. Už mu zostáva len dokončiť strechu, a bude si môcť oddýchnuť. Kým prasiatko pracovalo a jeho bratia sa hrali, šíril okolo seba postrach lesa, obávaný Vlk, hrôzu. Behal po lese a ustavične hľadal neopatrné zvieratká, ktoré prekvapil, chytil a zožral. - múdry človek dokončuje dielo-vôľu nebeského Otca. A tí nerozumnejší zatiaľ padajú za obeť Zlu...

Samozrejme všetci vieme ako to skončilo. Nerozumným sa dom zrútil, no pevný dom vydržal a Vlk sa popálil.

Kiežby každý z nás bol ten rozumný...

Nazývať pravé veci pravým menom

2011-06-03T17:26:00Z

čítala som bratovi Harryho Pottera a toto ma fakt zaujalo:

profesorka McGonagallová pokračovala: "Ako som spomínala, aj v prípade, že Veď-Viete-Kto zmizol..."
"Moja milá profesorka, taká rozumná osoba ako vy by ho mala volať po mene. Celý ten nezmysel s Veď-Viete-Kým - jedenásť rokov sa snažím ľudí presvedčiť, aby ho označovali jeho pravým menom: Voldemort." Profesorka McGonagallová sa mykla, no Dumbledore, ktorý práve od seba odlepoval dva citrónové cukríky, sa tváril, že si to nevšimol. "Ak o ňom budeme i naďalej hovoriť ako o Veď-Viete-Kom, budú z toho len zmätky. Nevidím dôvod, prečo by sme sa mali báť vysloviť Voldemortovo meno."
"Máte pravdu," súhlasila profesorka McGonagallová napoly rozhorčene, napoly obdivne. "Ale vy ste iný. Každý vie, že ste jediný, z koho mal Veď-Viete-Kto, no dobre teda, Voldemort, strach."
"Lichotíte m," povedal Dumbledore spokojne. "Voldemort má schopnosti, aké ja nikdy mať nebudem."

zaujalo ma to, pretože keď postavy nazveme inými menami, je to pravda. Dajme tomu, že Voldemort bude Zlo, Dumbledore bude svätec ktorý nám radí a profesorka McGonagallová bude nami.
Z toho vyplýva asi toto: bojíme sa zlé veci nazývať zlom. Radšej ich zaškatuľkujeme, zamaskujeme, zapudrujeme, len aby to ako zlo nevyzeralo. Presviedčame samých seba, že to nie je až také zlé. Lenže to ako to maskujeme je skutočne zlé. Je nám nepríjemne - mykneme sa, keď niekto niečo, čo robíme, nazve zlom, hoci v kútiku duše vieme, že to aj naozaj JE zlé. Nevidím dôvod prečo by sme sa mali báť označiť zlé zlým, prečo by sme sa mali báť nazývať zlé veci výtvormi zla. Je to naopak dobré, pomôže nám to tieto veci ďalej nerobiť, zatiaľ čo maskovaním by sme zruinovali a celkom poplietli naše svedomie.
Keď už aj priznáme, že je zlé tieto veci maskovať a že by sme ich asi mali nazvať tým čím sú, vyhovárame sa, že my na to nie sme dosť silní. Svätci sú iní, oni mali nejakú zvláštnu silu, ale my taký predsa nie sme a nikdy nebudeme... -> a to je ešte horšie. Lenže svätci nie sú iní. Boli presne takí istí ako my - rozdiel je v tom, že oni PRIJALI Ducha Svätého. Napriek tomu má však Zlo schopnosti, aké ani oni nikdy mať nebudú. No dôverujú Bohu, veria, že on Zlo raz porazí, že na konci sveta bude už len dobro, a preto Zlo odmietajú, nazývajú ho vlastným menom aby odmietli veci ktoré pochádzajú zo Zlého a sú zlé.

Možno ste túto myšlienku už počuli, ja tiež. No keď som to čítala, toto ma veľmi zaujalo. Možno o tom Rowlingová ani nevie, aké krásne prirovnanie vytvorila... Pre mňa je táto skutočnosť opísaná v tomto prirovnaní veľmi dôležitá, pretože ja mám vždy veľkú tendenciu presviedčať samú seba, že to čo robím nie je až také zlé...