Mária Kuliačková

Túžba po ,,živosti"

2012-08-31T18:25:25Z

Situácia v ktorej sa práve cítim je zvláštna..Keď som začala chodiť na Vysokú školu, moje prvé kroky smerovali na najskorší vlak smerujúci domov..Môj komfort bol domov, rodina a ako tak sa schúliť do vlastnej izby a medzi utešujúce slová Mamini..Ale ako prešiel čas je predo mnou piaty a posledný ročník a čím viac tým som nespokojnejšia. Z môjho leta, prázdnin, ktoré práve uplynuli som bola asi do kopy 2 – 3 týždne doma...jednoducho sa mi nedá byť doma. Nemám rada samotu a ničnerobenie. Samozrejme samota a čas s Bohom je naj..ale teraz nevravím o tom. Neustále sa vo mne rodia túžby niečo robiť. Niekam patriť. Sama tomu nerozumiem :-)-...Neprijala som ani letnú brigádu, pretože som cítila, že hoci by bola potrebná, nenaplnila by ma..a tak hľadám veci, situáciu, činnosť, ktorá ma vie naplniť..Čo to je?..(Rovnako to prežívam aj s mojou naj kamarátkouJ). Je to činnosť, ktorá odkrýva pre mňa niečo hlbšie. Toto leto bolo skôr o akciách, ako campfest, služba, konferencia atď..Neustále sa vo mne rodia túžby poznávať nových ľudí, kt. žijú neobyčajným životom. TO znamená nie rituálnym..Mám rada ľudí, veci, ale čo nemám rada, je slovo: REALITA..neznášam to doslova..toto slovo používa veľa ľudí. Prečo? Nie je náš život o niečom väčšom?..Nie je o Veľkom príbehu, ktorý rozpráva sám Boh..ako to píše jeden autor v knižke?..Najviac je mi ľúto, že je to názor aj kresťanov..:(..a aj doma a vo farnosti ..u nás vo farnosti sa deje čokoľvek..akcie, turistiky, cyklotúry a samozrejme je tam aj veľa práce pri opravách..Je to všetko krásne. Aj sa máme veľmi radi...ale niekedy mi tam chýba niečo ako ŽIVOT...Niektorí ľudia sa tam idú zodrať. Je pekné pomáhať, ale niekedy mi chýba aby si so mnou niekto sadol a spýtal sa: ,,čím práve prechádzaš?“..všetko je v pohode?..Všade sa vraví o Novej Evanjelizácii. Obľúbila som si tento pojem..Jej podstata je naozaj potrebná. Nechceme aby viera ostala len v kostoloch a na kazateľnici..Túžila by som aby bola neustále živá, aby prácu predchádzalo stretnutie s Kristom. Ján Pavol II. hovoril o nových spoločenstvách vo farnosti. To naše by potrebovalo tiež. Cítim, že potrebujeme formáciu. Najskôr duchovnú. Je to aj o nás Laikoch. A o spolupráci s kňazmi.. Túžila by som po spoločnej modlitbe u nás. Je potrebná spolupráca s kňazmi..u nás v meste stačí prejsť cez víkend večer mestom, a stretáte ľudí ,,bez života“..mladých opitých ľudí, v ktorých je istotne túžba po niečom väčšom. Sama som si tým všetkým prešla LTúžia byť milovaní, prijímaní. A najviac je tu asi ľudí bez domova..Majú neskutočnú krásu v očiach. Potrebujú Krista a to aký v skutočnosti je. Myslím, že nedávno odvolaný p. Biskup bol Otcom s tvárou a srdcom Krista. Vedel sa priblížiť, úprimne usmiať a rozumel i dnešnému mladému človeku a jeho túžbam..Šiel všade, kde by šiel Kristus (to povedal jeden jeho známyJ).

Na našom Bohu sami páči, že je dynamický a živý. Že nie je mŕtvym Bohom, skrytý v zarámovanom obrázku. Vôbec neviem do čoho ma pozýva, čo je predo mnou, ale túžim odpovedať na Jeho túžby..Neviem spievať, neviem na nič hrať, ale nevadí, pretože viem, že Môj Boh je majster!..Nie je pre Neho problém si ma použiť na niečo iné, alebo donútiť ma, naučiť sa na niečo hrať..Je potrebné byť pripravení kedy sám Boh povie v našej situácii STOP. Je Bohom nových začiatkoch a šancí. Či už je to nová práca, rozchod s priateľom..to je jedno. Neviem..ale túžim aby Nová evanjelizácia, spočívala najmä v živosti a až potom v akciách, prácach. Ak by som povedala u nás na fare, že chodím na chvály, tak by som bola považovaná asi za divnú J..Ale to nevadí – máme sa radi..Len chcem poukázať na to aby bol človek asi sám sebou. Boh je pre mňa Otcom, ktorý sa ozaj stará. Vlastného som stratila pred 15 rokmi. Chýba mi, ale viem, že ozajstným Otcom je BOH, ktorý ma už neopustí . Ale nato to potrebujem prijímať aj od ľudí. Vzťahy s druhými sú super, ale i tak vo mne prebýva strach, že niekoho sklamem a on odíde.. Život nie je ľahký. Ale máme niekoho, ktorému sa oplatí veriť, žiť s Ním. Radovať, smiať i plakať. Ľudia potrebujú o Ňom počuť. Ján Pavol II. povedal, že pojem ,,Nová evanjelizácia“ nespočíva v niečom novom, že na tejto ceste si nemáme vymýšľať nejaký nový program. "Program tu už máme: je tu už dvetisíc rokov a obsahuje ho evanjelium a živá tradícia."(čl. 29)..Krista potrebujú všetci. Stačí sa im pozrieť do očí a čitateľná ich túžba. Ja sama potrebujem aby mi niekto stále vravel: ,,Si hodná obdivu – taká aká si.“..Pretože sme klamaní. A i keď som neschopná u najbližších, verím, že On mi zakaždým dá JEDNIČKU! :-)..Túžim po prebudení doma, vo farnosti, a aj mojom vlastnom..Neustále..Ďakujem všetkým, ktorí ma učia kráčať za ním jednoduchým a dôverujúcim spôsobom..On je toho Hodní..Je Bohom neustálej Novosti...toto je moje prežívanie, ktoré mi vložil ON. Len využíme bohatstvo, ktoré máme. Nedajme sa odradiť. Stačí i mala evanjelizácia životom a niekto môže pocítiť niečo veľké. Milujem keď mi niekto pomáha odkrývať Jeho srdce – to aký je.:)

Určite som nenapísala nič nové – ale viem, že som niečo napísať mala :-)

V očiach JEHO a v očiach sveta..

2012-07-21T08:45:32Z

Moja včerajšia skúsenosť ma zlomila..Chcem sa zamyslieť nad tým..kto sme a prečo sme tu..

..V mojich radostných dňoch :)..chodím vysmiata, každého by som chcela objať..a mám pokoj, ktorý mi vtedy nikto nemôže zobrať..avšak po istých dňoch ma akoby zase,,pohltí"..tento svet a klamstvo..ktorý ponúka podľa neho pravú krásu, jedinečnú módu, super jedlá, prvé miesta..otvára náruč a vrávi Ti: ,,poď a buď IN..inak tu nezapadneš!
..Prechádzam sa mestom pozerám na ľudí, ktorým zrejme nič nechýba. ,,sú dokonalí, štíhli, krásne oblečení, majú skvelé autá...a tak v klamstve zlého skloním hlavu do zeme a vravím, si : nikdy taká nebudem..asi uplne nezapadnem..a pýtam sa: Naozaj mám byť taká?
Včera bolo potrebné upratať kostolík po maliaroch..bola som tam sama..niekedy keď som sama, tak si vravím: Pane verím, že ty si blízko..a chcem tomu veriť..a nechcem byť sama
V tom čase prišli do vnútra dve pani v strednom veku a za ruky držali dve nádherné deti..ale zaujalo ma najmä jedno..Bol to 4-ročný bloňdatý chlapček, ktorý má Dawnov syndróm. Čo si sa vo mne pohlo..položila som metlu a prišla k Nemu..zrazu sa začali vo mne hýbať veci..začali sa prebúdzať city..Jeho city.. a vravím mu:..aký si krásny!..tak vzácny..Jedna pani z nich mi vraví sklonená v modlitbe a s nevinnosťou v očiach.:,, V očiach Boha je vzácny a krásny, ale v očiach sveta nie..a ani nebude..Avšak jeho mamina si ho napriek všetkému nechala ako šieste dieťa..Myslím, že diabla len tak zatriaslo.

Vauu..Toto je generácia, ktorá žije Božie sny!..ktorá plní Jeho túžby..všetko ostatné dá na bok a pred seba dá práve hodnoty..Hodnotu, ktorú vlastní každý človek..Boh mi ukazuje pravý originál a to v takýchto ľuďoch, ktorých mi posiela do cesty..Ten malý chlapček menom Miško sa smial, slobodne sa radoval v Jeho dome..a Boh určite s Ním tancoval..teším sa, že Boh dáva pravú slobodu..a žePravda nás raz vyslobodí..

Nenechajme sa klamať...Odhoďme strach, masky, nepokoj..Žime slobodu, radosť..autoritu Jeho detí..Pozrime sa do zrkadla a povedzme si, sme VZÁCNI..a ORIGINÁLNI..a idem si ti užívať naplno, pretože Tu je niekto väčší..Je tu Boh, ktorý nám ponúka Seba, pravdu a Lásku..Nemáme živoriť, chodiť sklonení, smutní..zasa niečo zdraželo..No a?..Boh nemôže hýbať vecami? Keď vie hýbať vrchmi?..dôležitou vecou, po ktorej túži aby Jeho ,,deti" kráčali s Ním a verili mu..je to Otec!..Keby sme to naozaj dokázali žiť..neustále by sme sa radovali, smiali a milovali navzájom.takí aký sme.

Túžim toto žiť a prajem to úplne každému
Mária

ďaleký a predsa Blízky..

2012-05-27T10:52:46Z

Mám pocit, že sama niekedy žijem akoby bez ,,ducha“..chodím z izby do izby s učením v ruke. A niečo mi predsa chýba. Vidím len to čo musím robiť. Večer rozmýšľam aký bol deň..Pane naozaj vďaka..Ale bol si so mnou naozaj stále? Toho dobrého bolo dosť..ale i toho nesprávneho nebolo málo..a idem spať..Ale vo vnútri som nespokojná..Akoby ma Niekto nechcel nechať len tak, samú..Akoby niekto chcel byť so mnou..

Moja časté slová Pánovi:..Tak ma Pane nuž naplň Sebou..naplň ma Duchom..Kde si? Prečo chodím do spoločenstva a nemám charizmatické dary?..prečo nemám dar jazykov..atď? Ako Ti mám slúžiť?..Pretože keď sa porovnávam moja hodnota jasne klesá. Nakoniec sa nič zvláštne nedeje, moja modlitba sa končí: no dobre...veď ty vieš čo mi predsa treba..Avšak mám pocit, že problém je vo mne..A aj je...

Dnes som pochopila, čo je pravda...Nie je pôsobenie Jeho Ducha hlavne to, že je s nami? So mnou?...že Jeho LÁSKA tak nesmierne dobýja srdce človeka, že spôsobil to, že som pred 4 rokmi nechala život, ktorý bol bez Neho?..nečistotu, alkohol, žiarlivosť, sebeckosť..nezrelé vzťahy bez lásky..z tohto všetkého ma už vytrhol..a preniesol ma do priezračného svetla a nového sveta, ktorý je plný JEHO. Nedal mi svoju pečať Ducha pri krste atď? Predsa Jeho prítomnosť je v úsmeve človeka, v objatí kamarátky, v srdci mojej úžasnej Maminy..Keby On nie je vo mne, kam by som dnes ráno šla?..Isto za Ním?..alebo mojím zmyslom by bolo niečo úplne iné..

A tak po štyroch rokoch..kto je TEN neúnavný, ktorý ma stále chce takú aká som..padajúcu, nestálu..Toľko som sľúbila, postavila sa a znova a znova padla. A On stále a stále prichádza, oprašuje, hojí, stíska..usmieva..stále má o mňa záujem. Okrem Boha bude niekto podobný? ..Isto budú aj sú..Ale Ježiš je v Tomto gentleman, ktorý sa nedá nahradiť!!..Mnoho ľudí si myslí, že sú dobrí a to čo majú im stačí...

Mne nie!!..Chcem Jeho Lásku každý deň, každý moment kam sa otočím chcem byť Milovaná, chcem byť dobýjaná, vábená JEHO DUCHOM..Nechcem tradíciu, ale novosť v každom dni. Toto mi chýba..a toto chcem..a to ostatné ako sú dary..to sa pridá možno neskôr, ale On chce hneď teraz niečo na 5 písmen: VZŤAH!..veľmi osobný, JA a ON. TY a ON..

Chcem v prvom rade prsteň OD NEHO..že som Jeho dcérka s privilégiom a hodnotou akú mi už raz dal a je rozhodnutý ju nikdy nezmazať. Chcem s NÍM kráčať v jednoduchosti. Toto všetko patrí a ešte viac TEBE, každému z nás bez výnimky..

Nič netreba, Len ty a tvoje srdce...

..Pane chceme žiť v pravde..

..v objati ..,,bezdomovca"

2012-05-23T07:14:26Z

Bol to jeden z obvyklých ružomberských večerov, v kruhu super priateľov, ktorí vedia objať, povzbudiť, zasmiať sa...Naša častá aktivita je ,,závislosť“ na Tescu..Myslím, že pre študentov KU je to najreálnejší, najrýchlejší spôsob ,,prežitia“ Ja a moja naj kamoška, spolužiačka, spolubývajúca, spolucestujúca a asi všetko dokopy – Monika..sme šli do Tesca kúpiť nejaké jedlo pred super večerom v kruhu priateľov .:)..Bolo 21:50, keď sme vyšli z Tesca a prvý očný kontakt sa nám upriamil na troch sediacich bezdomovcov bez cieľa, bez radosti, len tak opretí o stenu múru...

Obe sme sa pozreli na seba, a hodiny a otočili to späť do Tesca..Posledné zabalené pečivo – šesť žemlí+nejaké tri paštéty a utekali sme rovno k nim...Podišli, sklonili a povedali: ,,toto je pre vás..“

A Oni?..Jednoduché ďakujem, nekonečná neha, radosť v nevinných očiach..od jedného z nich + na čelo..Na to čo sme sa zmohli bolo – to OD NEHO. Oni presne vedeli od KOHO..nepotrebovali teologické vysvetlivky a súradnice..jednoduché úprimné ďakujem a radosť v duši..

Rozlúčili sme sa, keď zrazu jeden z nich bežal za nami..Volal sa Slávo, mal okolo 42 rokov..je stav nebol triezvy, no nebol ani ,,mimo“...To čo začal, bolo typu: ,,Nie som bezdomovec, som obyčajný človek, ktorý stratil prácu, ktorý je sám, síce býva s rodinou, ale je vlastne sám..jeho brat je kňaz a on nie je šťastný..“..Otázka na nás: ,,Ste zo sekty alebo ste jehovistky?“..pozreli sme sa na seba a vravíme, nie..sme z KU..a urobili sme len to, čo bolo možno potrebné....malé gestá lásky ...zarozprávali sme sa a z jeho úst vyšlo som Slávo a nasledovalo silné a dlhé objatie, ktoré ma dostalo..Preniklo ma teplo. Vauu..Niekto možno ničím výnimočný, možno pre niekoho len troska, možno viac špinavý, krvavý...ale pravda bola a je jeho vzácnosť..hodnota aká mu bola daná a aká sa odrážala v tom objatí a očiach...Najvtipnejšie je, že obe študujeme sociálnu prácu, kde nás učia byť ľudskými..avšak do pozornosti sa dávajú isté ,,kritéria“ alebo ,,hranice a metódy“...,ktoré by sme mali ovládať..avšak myslím, že tu to všetko ide do stratena..Tu stojíte len VY a ON..a Boh sa pýta: ,,Miluješ ma rovnako i keď som špinavý, zafúľaný, krvavý..keď smrdím?...

Viete obe sme prežili stratu otca..a obe toho pravého Otca túžime vnímať každý deň...a On je tak blíízko..

...stojí to za to..stať sa sám sebou..a objať Boha...Toto nie je o nikom z nás..je to o ňom..

,,..aby ste sa milovali navzájom..“( Jn 13, 34)