Emília Kovácsová

Zmluva NEzrušiteľná

2012-02-28T18:20:26Z

Dookola si čítam Genezis, prvé kapitoly, lebo ma fascinuje Boží pevný charakter a úžasný plán spásy započatý už od prvého Slova. Dostala ma 17. kapitola o zasľúbení danom Abramovi a jeho potomstvu. Uvažujte spolu so mnou. Čo ak by Pán Boh nesplnil svoje zasľúbenia. Vyšiel by naprázdno len Abram? Jeho okolie by ho považovalo za starého blázna. Možno ani nie. Pochybujem, že o Božom zasľúbení niekomu povedal. Veď on sám tomu nemohol uveriť a jeho žena sa nad tým tiež smiala. Boh ale povedal, že dá svoju zmluvu medzi ním a jeho semenom. Ak by to bol len kus papiera, ktorý sa nedodrží, židovský národ by vôbec nevznikol a pre nás by sa nenaplnil plán spásy. Veď Pán Ježiš bol Žid. A ja sa pýtam, čo z toho plynie pre mňa do dnešného života? Boh zmluvu naplnil, Pán Ježiš prišiel a zvíťazil, a ja mám otvorenú cestu do večného života. (mimochodom, ďakujeme za to každý deň?). Ale čo ďalej, čo ja a Zmluva dnes?

Či chcem, či nie, minca má aj druhú stranu. A Boh hovorí: „Toto je moja zmluva, ktorú BUDETE zachovávať!“ (jasné, ďalej sa píše o obriezke, ale chápete o čo mi ide?!) Všetko sa dnes s radosťou (dokonca hrdosťou) porušuje a ľahkosťou nedodržuje. Ale čo ja a Boží Zákon? Boh ma postavil pred priamu otázku. Je to pre mňa len kus papiera? Zdráham sa. Verím, že Biblia je Pravda. Stačí to, aby som ju dodržiavala?

Milujem, keď sa hovorí o Božej láske, odpustení, prijatí. No, čím som staršia a skúsenejšia (aspoň dúfam J) tým viac milujem, keď sa hovorí o Božej zvrchovanosti a autorite. A Božia Zmluva, Jeho Slovo je autoritou! Je vyjadrením Božej zvrchovanosti. Je plné lásky a odpustenia. Ale z čokolády si nemáme vyberať len oriešky. Ja to neviem tak podať ako nejaký študovaný biblista. Vyjadrujem, v čom mňa samú Pán usvedčuje, a čo vnímam, že väčšina kresťanov nechce riešiť. Boh povedal: ...“budete ju dodržiavať“. Bodka! Nie je tam žiadne ale. Žiadne keď to a to. Navyše Boží humor je neprekonateľný, keď dodáva: ... „dodržiavať naveky“ J

Už si nechcem vyberať len to, čo mi vyhovuje a príkazy posúvať iným. Milujem Boží zákon práve preto, že je plný príkazov. Sú pre moju ochranu a v konečnom dôsledku pre moju spásu.

A síce to nenájdete priamo v Písme, ale Boh ma učí, ale aj ľudské zmluvy sú viac ako len kusom papiera. Keď niečo podpisujeme, berme na vedomie, že je to záväzok zodpovednosti. Viem si predstaviť vďaka tomu viac zodpovedných pracovníkov a šťastných celoživotných manželstiev. Ježiš sa podpísal krvou a podľa mňa si to teda poriadne premyslel a dodnes to myslí smrteľne vážne.

Nikdy sa nevzdávaj znamená naozaj nikdy?

2012-02-26T18:13:01Z

A ja sa vyhováram veľmi rada! Na nedostatok času, síl, peňazí, či ľudí. Chcem snívať Božie sny, ale občas mám chuť sa radšej zobudiť. A potom idem na nejakú kresťanskú akciu, kde mi Boh cez ľudí pripomenie, že sa oplatí vytrvať a bojovať ďalej a zase fungujem istý čas.

Dnes som išla na jedno miesto, čiastočne z povinnosti. Nechcelo sa mi. Krásny nedeľný deň, mohla som len tak leňošiť a stihla by som spraviť všetku tú prácu, čo na mňa stále čaká (už som to spomenula, však? - upozornila som, že sa rada vyhováram). Ale šla som a Boh hovoril.

Hovoril cez rodiny, ktoré stoja pred ťažkými rozhodnutiami. Cez ľudí, zdanlivo bezproblémových, ktorí sa majú ťažko a nemajú to ani komu povedať. Ukázal mi, že nemusím čakať na dobrú kresťanskú akciu, aby mi pripomenul, že moje výhovorky sú nanič! A že keď povedal, že sa nemáme nikdy vzdávať, tak to myslel doslovne. Ako všetko, čo kedy povedal.

A tiež mi pripomenul, že je tu stále veľa práce, dokonca, že jej pribúda a On so mnou ráta. Na tomto mieste chce použiť práve mňa. Ak Mu zutekám do Karibiku, pôjde samozrejme so mnou. Ale tie rodiny tu ostanú. Ostanú tu aj ľudia, ktorí sa nemajú komu vyrozprávať. Ostanú tu ľudia, ktorých bolesť a samota až presahuje ľudský výraz pre smútok. Ak to ja vzdám, Boh má plán B. Ale chce, aby som bola Jeho plánom A. Čo ja s tým? Čo keď nevládzem, čo keď mám všetkého po krk?

"Kam by sme šli, Ty máš slová večného života!" ...... a už sa nemusím ďalej ani pýtať. Nikdy sa nevzdávaj. Niekoho to bude stáť život. Aby to nebol ten tvoj...môj.

Je to predsa v Biblii!

2012-02-26T17:53:14Z

Bola jedna veriaca žena, ktorá sa veľmi bála lietania, ale kvôli práci musela veľa cestovať. Aby prekonávala strach ľahšie, brala si vždy so sebou do lietadla svoju Bibliu a často z nej čítala. Raz sedela vedľa istého muža. Ako ju zbadal čítať Bibliu, pomrvil sa na svojom mieste a niečo si zamrmlal. Ale po chvíľke mu to nedalo a predsa sa ženy spýtal:

„Však neveríte všetkým tým veciam, čo sa tam píšu?!“

- žena odpovedá: „ Samozrejme, že verím, je to predsa sv. Písmo!“

Muž hovorí: „Nuž, a čo napríklad ten muž, ktorého zhltla veľryba?“

- žena reaguje: „Oh, Jonáš. Áno, verím tomu, je to predsa v Biblii.“

Muž sa pýta ďalej: „A ako si myslíte, že mohol prežiť tak dlhý čas v bruchu veľryby, veď to predsa nie je možné?!“

- žena odpovedá: „To veru neviem. Ale viete čo, keď budem v nebi, spýtam sa ho.“

Ale mužovi to nestačí a sarkasticky ženu podpichne: „Čo ak ten muž nie je v nebi?“

- žena sa nedá a pohotovo mužovi odpovie: „Nuž, tak potom sa ho na to môžete spýtať vy.“

o Duchu, ktorý sa nezmestí do blogu

2012-01-05T09:48:17Z

Karin miluje Pána Boha. Jej cesta k Nemu neboľa ľahká a ani cesta s Ním nie je pre ňu ľahká. Veľa bojuje, utŕži veľa rán, občas padne, ale stále Ho miluje a ide za ním. Je nekompromisná, je pokorná. Poviete si, že veď ale toto platí o veľa kresťanoch. Všimli ste si si aj to o tej nekompromisnosti a pokore? Neviem presne ako dlho Karin chodí s Duchom. Ale viem, že si Ho nedovšetko váži a nechce Ho zarmucovať. Mne toto často chýba a preto môj život veľakrát nie je svedectvom o Ježišovom víťazstve. Jej život áno. Je verná v službe aj bežnom živote.

Duch sv. jej dáva úžanú múdrosť. Chcete ju počúvať a nie je pre vás problém sa jej podriadiť, keď je v pozícii autority, lebo viete, že sa podriaďujete Duchu. On jej dáva aj slobodu. Vie skákať, vie kričať, ale vie byť aj ticho, vie počúvať. Spomenula som už pokoru? Tak hustá, až sa dá niekedy krájať. A pritom všetkom si zachováva identitu Božieho kráľovského dieťaťa.

Vďaka Duchu sv. si ju nesmierne vážim a keby sa dalo, vyhľadávala by som jej prítomnosť denne. No Boh mi ju dal spoznať pre určitý konkrétny zámer a na určitý čas. Teraz, po tom všetkom, čo som zažila a čo už viem, je na mne, aby som žila v Duchu a prinášala ovocie. Ak chcem naplnenie Duchom maximálne využívať a nechať sa Ním riadiť, tak to bolí. Lebo byť naplnená Duchom pre mňa znamená, že na ostatné veci v mojom srdci nie je miesto. A ja chcem, aby boli vytesnené z môjho vnútra, aby Duch pretekal mnou celou. Ale nie preto, aby raz o mne niekto písal, ako ja teraz o Karin. Ale preto, že život s Pánom je tá najväčšia sloboda a ja túžim túto slobodu a dar dávať ďalej. A to sa dá len vtedy, keď budem žiť v Duchu a v Pravde. Toľkokrát skloňovaný Duch sv..... pokojne som Ho mohla spomenúť aj viackrát :)

Nákup

2011-12-04T19:26:52Z

Kým som bola v Nitre stretávala som denne niekoľko bezdomovcov. U nás v Rimavskej to až také bežné nie je, alebo ja som málo v meste? Neviem, ale väčšinou som vždy len prešla okolo kľačiaceho človeka zbožne sa tváriac, že mňa sa jeho problémy netýkajú a aj tak mu pár drobných nepomôže. Ale v ten deň to bolo iné. Pamätám si, že som sa veľmi ponáhľala. V takých chvíľach nechcete, aby vás niekto vyrušil, stretol. Proste som len upaľovala za svojim cieľom. Ale pán okolo ktorého som vtedy prešla bol niečím iný. Snažila som si nevšímať neodbytnú myšlienku, aby som sa pri ňom zastavila. Vrátila som sa a začala s ním rozprávať. Ľudia na mňa divne hľadeli, ale ja som vedela, že tých pár minút je pre toho človeka dôležitých. Spýtala som sa ho, načo potrebuje peniaze. Odvetil, že na jedlo. Tak som sa otočila a išla do potravín nakúpiť. Doslova na mňa neveriacky civel, keď som sa vracala s igelitkou plnou jedla. Dala som mu ju a odišla. Ale ten pán mal v očiach viac ako len obyčajnú vďačnosť za jedlo. Možno po dlhom čase (ak nie prvýkrát v živote) ho niekto vnímal aj inak ako smrdľavého bezdomovca. Dokonca som v istej chvíli mala chuť ho objať, ale to som egoisticky rýchlo v sebe odmietla. A možno som mu vrátila aj vieru v človeka, že keď niekto niečo sľúbi, aj to splní. Dnes si uvedomujem, že tá situácia bola viac pre mňa, ako pre toho pána. Ja som si myslela, ako som mu nezištne pomohla, ale vlastne on pomohol mne. Dal mi zažiť, aké úžasné je pomôcť, hoci z toho nič nemám a ešte navyše, keď o tom nikto nevie. Keď sa nemám pred kým vychváliť. A Boh mi cez neho ukázal i to, že aj keby som dávala jesť všetkým chudobným na svete a nepoviem im o pravom Chlebe, všetko je to márne. Ja som dala pár drobných, ale zadarmo som dostala vďačný úsmev, nový pohľad na človeka a pomoc a väčšiu blízkosť k Ježišovi.

Prásk do srdca!

2011-11-21T18:45:52Z

"Máš v tom naozaj jasno? Naozaj si uvedomuješ, že pokušeniu si vystavená každý deň a hriech a diabol sú reálni? "

Tak veľmi chcem ísť naplno za Pánom a tak často som zastavená... hriechom, ktorému sama dávam priestor. To, čo mi pomohlo to ešte viac pochopiť a precítiť bol práve následný workshop. Jejda, ale mi bola zima! Ale stálo to za to. Keď som v plnej sile hodila sáčok do toho srdca, až ma kdesi pichlo vnútri. Presne takto to robím ja, aj ty, každý z nás... a zrejme každý deň. Svojím áno na hriech hádžeme nový a nový kameň do Ježišovho srdca. Prenikla ma ľútosť a bázeň. Pripájam obrázok s nahnitým jablkom... to spôsobuje každý môj hriech - rozožiera a ničí krásny obraz, ktorý do mňa vložil sám Boh... no moment! Ježiš je predsa tu! On mi vydobyl slobodu a ja už nemusím patriť hriechu. To je aké super! :)

Vtip

2011-10-06T16:15:43Z

Ležia si pes a mačka na peci a cez prižmúrené oči sledujú svojho pána.

Pes rozmýšla:

Kŕmi ma, stará sa o mňa, dáva mi strechu nad hlavou, určite je Boh.

Mačka rozmýšla:

Kŕmi ma, stará sa o mňa, dáva mi strechu nad hlavou, určite som Boh.

Prvý víkend Godzone

2011-10-05T16:46:54Z

Nádherné neštandardné počasie na toto ročné obdobie. Prostredie pre mňa neznáme, ale krásne. Bolo voľno, nuž som si vyšla k jednému z jazier. Čítala som Božie Slovo, rozprávala a rozprávala a keď mi už došli slová, ostala som ticho vyhrievaná slniečkom. Vtedy Pán mohol konečne hovoriť J Tak veľmi som už potrebovala takýto čas. Byť len s Ním, bez špeciálneho programu, len ja a Pán Ježiš. Toľko nových skvelých ľudí mi dal tento víkend, nezaslúžene opäť raz. To je pre mňa osobne najkrajší zážitok z tohto prvého víkendu Godzone schol. Ale najmocnejším bola jednoznačne sobota poobede. Keď začali chvály a my sme nesení na chválach mohli vstúpiť do Božej blízkosti a počuť tlkot Jeho srdca, ako túži uzdravovať. A aj to robil. Keď som videla Božie deti, ako plačú pred svojim Ockom, ako sa zjednocujeme v láske a ako úprimne túžime ísť za Ním, bola som zlomená. Presne takto si predstavujem spoločenstvo. Presne takto si myslím, že náš Ocko sníva o svojej cirkvi. Keď sa Jeho deti zídu, aby Ho oslávili a spoločne chválili. Pane, vďaka Ti! Si dobrý Otec a úžasný Pán!