« Back

Čarovné očakávanie

Čarovné očakávanie

vlastná prebásnená úvaha

Raz sa skončí búrlivá mladosť ,

Nádherné sny mladosti zapadnú do zabudnutia.

Vlak života zrazu uháňa bez nás a vyklopkáva: „už dosť!“.

Srdce potrebuje rozvahu, pokoj, bez horúčkovitého náhlenia.

Na stanici života v láskavej predstave zamávame,

Hľadáme rodinu, priateľov, známych, blízkych či vzdialených,

No odpoveď len od mála prítomných dostávame,

Ale vytrvalo veríme v lásku a vernosť   duší spriaznených.

Vlaky premávajú, sú obsadené tými, na ktorých niekto čaká.

Aj ja čakám, že niektorý z nich mi ťa privezie

A zaplní to vákuum prázdnoty citov z  vrúcneho vzťahu,

Čo oslobodenie od túžby po priateľskom objatí prinesie. 

Striebro na hlave mi pribúda, ale stráca sa to, čo dáva nádej,

Že slová nezostanú nevyrieknuté a nebude prázdne roztvorené náručie.

Možno raz ustanú naše náročné rozprávkové snenia,

Ale snáď sa preblikajú svetielka ohňa snivého chcenia,

A prehrejú skrehnuté údy, ktoré ťahajú ma z hlbokého temna.

A vlak sa už nebude rútiť ďalej-ďalej naprázdno, bez cieľa.

A stretnú sa dve duše na život v priateľskej láske spriaznené.

A to vlniace ticho, čarovné očakávanie, a sny túžob budú vyplnené. 

 

 

Autor: Anna Václavová

Obr.: Beautiful-google