Eva VráblováEva VráblováBoh, ktorý obnovuje všetko mŕtve, zničené, stratenéEva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/boh-ktory-obnovuje-vsetko-mrtve-znicene-stratene2022-11-02T14:36:34Z2019-04-06T09:31:46Z<div>
Lenže vždy, keď myslela na toho druhého, alebo sa s ním stretla, mala obrovské výčitky svedomia, lebo cítila v srdci, že zrádza sľub, ktorý dala svojmu manželovi pred Oltárom nášho Pána Ježiša Krista.</div>
<div>
Tak sa začala za to svoje manželstvo modliť a za svojho manžela sa modlila: Pane, požehnaj aj môjho drahého manžela.</div>
<div>
To slovko: "drahého" jej zo začiatku nechcelo ani z úst výjsť, lebo jej drahý vôbec nepripadal, lebo býval na ňu veľmi hrubý.</div>
<div>
Ale ona to stále tak vo svojom srdci cítila, že je jej na tejto zemi najdrahší, že jej ho Pán požehnal, poslal do cesty jej života, s ktorým zviazala tu na zemi nerozlučiteľné puto, a že sa skutočne stali jedným telom a jednou dušou.</div>
<div>
(Hoci si myslela, že s tým druhým mužom by bola v živote oveľa šťastnejšia, lebo ju, podľa jej slov, veľmi miloval, a bol by jej zniesol aj modré z neba.)</div>
<div>
Lenže ten sľub, ktorý dala Pánovi v deň uzavretia jej manželstva, vedome, a celkom dobrovoľne, bol viac, ako jej "chvíľkové šťastie na tejto zemi", lebo raz by prišlo vyúčtovanie jej života, a bála sa, že by bol pre ňu vyrieknutý ortieľ: "Odíď odo mňa, nepoznám ťa, lebo si neplnila vôľu môjho Otca".</div>
<div>
Keď mi to rozprávala, keď sme sa občas stretli, vedela som, že jej rozhodnutie milovať, bolo veľmi silné, a že s Božou pomocou, všetko sa dá...</div>
<div>
</div>
<div>
A tak vždy, každý jeden deň sa modlievala za svojho "drahého" manžela.</div>
<div>
Až raz zistila, že je jej manžel naozaj veľmi drahý, presne tak, ako sa modlievala, a že je to jej najdrahší človek, a že ho už nechce nikdy stratiť.</div>
<div>
Láska ku manželovi sa vrátila do jej srdca, a bola ešte silnejšia, než na začiatku.</div>
<div>
Manželstvo sa zachránilo, vďaka Bohu, manžel zabudol aj na jej neveru, lebo aj on si uvedomil, že sa ku nej nemal tak hrubo a majetnícky správať, akoby bola jeho majetkom...</div>
<div>
Dnes kočíkujú svoje prvé dieťatko, ktoré im Pán požehnal ako veľký dar, a sú spolu veľmi šťastní.</div>
<p>
S radosťou mi hovorí, že nie čas zahojil všetky rany, ale Boh, lebo bez Neho by to bolo celkom nemožné :)</p>
<p>
</p>
<p>
PS: Sila slova má veľkú moc. Nevolajme si svojich najdrahších: starý, stará, truľo, ap... ale volajme si ich tak, ako sme ich volali v čase našej mladosti, v čase našej veľkej lásky. Umocníme tak naše manželstvá Božou láskou, ktorá má moc premieňať naše životy :)</p>
<p>
</p>
<p>
obrázok: google</p>
<p>
<span style="color:#a9a9a9;"><em>Aktualizované redakciou Moja Komunita 2.11.2022</em></span></p>
<p>
</p>Eva Vráblová2019-04-06T09:31:46ZRodičia, viete, čo si vaše deti kupujú na desiatu?Eva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/rodicia-viete-co-si-vase-deti-kupuju-na-desiatu-2019-10-21T12:19:59Z2019-10-21T12:13:30Z<div>
Všetci veľmi dobre vieme, čo obsahujú tieto povzbudzujúce nápoje, a ako škodia detskému organizmu.</div>
<div>
My, predavači, nemáme zo Zákona zákaz predávať tieto energy nápoje pre deti. Zákaz sa pre nás týka iba na cigarety a alkoholické nápoje, a limit veku, je, samozrejme, 18. rokov. Stále čím ďalej, tým častejšie, sa zamýšľam nad tým, prečo sa tento zákaz netýka aj týchto povzbudzujúcich nápojov, lebo sú veľmi žiadané u detí, a deti to, samozrejme, aj patrične, využívajú... Dokonca na ich etiketách nie je uvedené ani žiadne veľké varovanie od výrobcov, že sú pre detský organizmus veľmi škodlivé, jediná zmienka, ktorá je tam daná, znie iba: nápoj je nevhodný pre deti.</div>
<div>
Nuž, nevhodné je aj veľké konzumovanie soli, cukru, mastných jedál, pitie trebárs coca - coly, a tak na toto maličké upozornenie, sa jednoducho zabúda...</div>
<div>
</div>
<div>
Tento článok píšem s vedomím, aby som rodičov upozornila, a varovala, aby si uvedomili, čo ich deti si v skutočnosti naozaj kupujú na desiaty, možno si mylme myslia, že za euro, dve, si kúpia výdatnú desiatu, no budú na veľkom omyle, keď im človek od fachu povie, že takmer každé dieťa, ktoré ráno prekročí dvere obchodu, siahne po energeťáku, a naozaj má veľkú túžbu, si ho z tej predajne aj odniesť.</div>
<div>
Ja bývam veľmi smutná z takýchto nákupov, pretože viem, a uvedomujem si, ako tieto nápoje veľmi škodia tak malému detskému organizmu.</div>
<div>
Hádam každý žiačik v našom obchode, ktorý si ho chcel kúpiť, už odo mňa počul, aký je tento nápoj pre jeho malý detský organizmus škodlivý, ako sa mu po ňom rozbúcha srdiečko, môže sa stať, že až odpadne, a že po jeho častejšom užívaní, sa môže stať, že aj zomrie... Veď na čo potrebujú tí žiaci také veľké povzbudzovače? Veď tento nápoj v žiadnom prípade nenahrádza pitný režim žiaka!</div>
<div>
Zakaždým pohladím každého jedného chlapca po hlávke (dievčat je pomenej, tie si radšej kúpia džús, z čoho som vždy nadšená), a v krátkosti mu vysvetlím, aký je ten nápoj pre jeho zdravie veeeeľmi škodlivý... Mnohí si ma vypočujú, a ihneď ho položia do regálu, ale sú aj tvrdohlavci, ktorí povedia, že im to nevadí, a kúpia si ho. Mnohým poviem, aby si ho nekupovali často, v čom ma ubezpečia, že to iba tak raz - za čas, ale keďže viem, že deti sú na tieto nápoje už návykové, tak im poviem, že im tento nápoj predám iba vtedy, keď mi donesú písomný súhlas od rodičov, že im takýto nápoj smiem predať. Naposledy na mňa dvaja chlapci vyvalili svoje veľké okále, že čo im to hovorím, a snažili sa ma presvedčiť, že rodičia o tom vedia, čo si kupujú za ich ťažko zarobené peniaze, ale keď som zduplikovala svoju výzvu, tak iba sklonili hlavu a odišli aj bez pozdravu, lebo vedeli, že narazili na kameň...</div>
<div>
</div>
<div>
Keď som sa s jednou pani učiteľkou rozprávala o tomto veľkom probléme, ako si deti kupujú energy drinky, a nosia ich hneď ráno do školy, vtedy mi povedala: "Ja už sa ani nečudujem, prečo sú tie deti také výbušné, papuľnaté, a majú toľko energie!"</div>
<div>
</div>
<div>
Môžete, drahí rodičia namietať, že sme na vine my, predavači, že im to jednoducho nemáme predať a hotovo! No uvedomte si, že to nemáme prikázané Zákonom o predaji zakázaných výrobkov pre deti, že máme plno práce, aby sme rozlišovali, čo blokujeme každému dieťatku, ktoré sa postaví do rady pred pokladňou, a v podvedomí rozmýšľali, či mu to môžeme predať, alebo nemusíme, môžeme sa vyhovoriť na milión vecí, trebárs, že nevieme, predsa, komu to kupuje, môžeme sa vyhovoriť na rodičov, veď oni sú zodpovední za svoje deti, oni im dávajú peniaze na nákupy, oni majú vedieť, čo si ich deti v predajniach kupujú...</div>
<div>
</div>
<div>
Ja osobne už nemám síl každý deň, a znova každý nový deň, a zas, a zas, vysvetľovať každému dieťaťu, že ten nápoj, po ktorom práve siahol, mu vážne poškodzuje zdravie... (nemám to ani v náplni práce, ani toľko času...)</div>
<div>
</div>
<div>
Rodičia drahí, apelujte na svoje deti aj vy, informujte sa o všetkom, čo vaše dieťa robí, na čo míňa peniaze.</div>
<div>
Možno sa nájdu aj mnohí takí, čo mi napíšu: nestaraj sa, sú to naše deti, naše peniaze, to nie je tvoja vec!</div>
<div>
Ale ja vám odpovedám: "Je to moja vec pred Pánom, aj pred svojím svedomím. Je to moja vec, pretože ma srdce bolí, keď viem, že deťom predávam niečo, čo im veľmi škodí a ubližuje. Je to moja vec, pretože, ak by to kupovali moje deti, a nik z dospelých by ich neupozornil na to, ako to veľmi škodí ich mladému veku, bola by som veľmi smutná. Je to moja vec, lebo ja každý deň prichádzam do styku s vašimi deťmi, drahí rodičia a každý deň riešim v sebe dilemu, či im to smiem predať, alebo nie..."</div>
<div>
Nikdy, čo pracujem v maloobchode, a je to už pár desaťročí, neprišla do žiadnej maloobchodnej prevádzky nijaká smernica z Ministerstva obchodu, alebo zo Štátnej inšpekcie, alebo z iných orgánov štátnej správy, že nesmieme predať energetický nápoj maloletým. Preto sa deti tak obyčajne, rýchlo, dostanú ku týmto škodlivým produktom pre ich zdravie, lebo to nik nerieši. Je to na svedomí každého človeka, ako sa ku tomu postaví.</div>
<div>
Mne je veľmi ľúto, že deti po nich siahajú nerozmyslene, "z módy", alebo jednoducho pre to, že chcú byť už "veľkáči". Je to ale bludný kruh, pretože tieto nápoje sú veľmi hlboko návykové, deti na nich zostávajú závislé, veď, samozrejme, že nielen tie, výrobcovia vedia o tom svoje...</div>
<div>
</div>
<div>
Preto, drahí rodičia, kontrolujte si svoje ratoliestky, čo v škole konzumujú, ale aj po poobediach, keď vy nie ste doma, a ťažko pracujete, aby ste svoje rodiny vychovali.</div>
<div>
Ja vám ďakujem, že ste si to prečítali až sem, a že ste ma neukameňovali za toto varovanie, veď mi naozaj ide iba o dobro vašich detí.</div>
<div>
S pozdravom jedna obyčajná predavačka, ktorá je tiež mamou...</div>Eva Vráblová2019-10-21T12:13:30ZDeti - ako plod manželskej láskyEva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/deti-ako-plod-manzelskej-lasky2019-05-04T08:53:02Z2019-05-04T08:45:36Z<div>
Neviem, či my, ľudia, si dostatočne uvedomujeme, čo v tej chvíli pred Bohom prisaháme, a ako veľmi sa zaväzujeme svojou prísahou, byť Bohu poddajní v prijímaní a plodení detí.</div>
<div>
Ak by sme mali na zreteli túto svoju prísahu, a nechali Boha skutočne konať tak, ako si to On praje, neexistovala by žiadna antikoncepcia. Už to, že bránime počatiu, je hriech. Je jedno, ako si to vo svojom svedomí "upraceme", a či používame aj také prostriedky, ktoré aj Cirkev dovoľuje, - lebo vždy ide o úmysel.</div>
<div>
</div>
<div>
Ak by sme mali túto svoju prísahu stále pred očami, prestali by sme sa vyhovárať: na zlé sociálne pomery, na financie, na školu, na zamestnanie, na ubytovanie... a na tisíc iných vecí, prečo NIE ŽIVOTU.</div>
<div>
</div>
<div>
Ak by sme ako manželia mali pred očami stále svoj svadobný deň, vedeli by sme, že naším manželským spojením môže vzniknúť nový človek. Ktorého sme Bohu sľúbili, že vždy príjmeme. Či je vari náš sľub dnes menejcenný ako vtedy, pred Oltárom nášho Pána? Vtedy sme slávnostne prisahali pred Bohom, kňazom, svedkami a všetkými našimi blízkymi, že svoj manželský sľub chceme dodržať.</div>
<div>
Vyprosovali sme si pred Všemohúcim Bohom silu, lebo sme chceli mať od Neho požehnanie na celý náš život. Na všetky naše aktivity, na nás samých, i na naše deti. Na VŠETKY naše deti. Nielen na tie, ktoré si my sami "naplánujeme".</div>
<div>
</div>
<div>
- Bože, dnes nie, ty vieš, že dnes ešte nie je čas na detičky, veď chceme ešte spoznať svet, sme takí mladí, plní sily, chceme si užiť svoju slobodu bezdetných, však keď príde čas, tak deti budeme mať určite...</div>
<div>
- Bože, ako to môžeš od nás chcieť? Mať tretie dieťa v dnešnej dobe. To nemôžeš myslieť vážne? Veď sa pozri na naše pomery: Tlačíme sa v dvojizbáku, kde dáme čo i len kočík?!</div>
<div>
- Bože, chcem dieťatko, veľmi chcem, ale lekári mi dnes povedali, že bude vážne choré, a ja to nezvládnem. Nehnevaj sa na mňa, Bože, ale som taká slabá, pozajtra idem na interrupciu, naozaj to nedám...</div>
<div>
- Bože, štvrté dieťa je pre mňa nepredstaviteľné. Všetci sa mi budú smiať, vraj nerobíme nič iné, iba to...</div>
<div>
</div>
<div>
Ľudské ohľady, strach, balansovanie medzi ochotou prijať, alebo zabiť, obetovať sa, alebo žiť už svoj celkom pohodlný život... To všetko napĺňa dušu človeka, keď sa má rozhodnúť plniť Božiu vôľu. Nie našu, ale Božiu.</div>
<div>
Veď či Boh nás nepozná dokonale? Či On nepredpozná aj našu budúcnosť? Veď On o nás všetko vie. Máme spočítané aj vlasy na hlave, tak prečo sa bojíme??? Prečo vyhlasujeme, že ďalšie dieťatko nemôžeme prijať, lebo...???</div>
<div>
Veď to Boh dáva život. To On - Všemohúci, čo všetko riadi, dáva nový život. Boh nás miluje láskou nekonečnou, či to ale chceme? Prijímame Jeho lásku ako najvyššie Dobro, alebo sa Mu vzpierame, leby my sami najlepšie vieme, čo je pre nás dobré?</div>
<div>
</div>
<div>
A kde v tom všetkom je sľub daný Bohu, ktorý sme ako dvojica, ako manželia, slobodne tomu nášmu Bohu odovzdali? Či to bola iba taká formula, ktorá sa recituje, ale nemyslí vážne?</div>
<div>
Vyžadujeme si vernosť navzájom, a beda!, ak by sme ju porušili!</div>
<div>
Ale či sme verní Bohu my, ako manželský pár, ktorý je tvorcom Božieho plánu na zemi? Či sa mu nespreneverujeme svojím egoistickým zmýšľaním?</div>
<div>
</div>
<div>
Všetko, čo konáme, konáme s nejakým úmyslom. Ak je náš úmysel čistý, čoho sa bojíme? Ak milujem svojho manžela, manželku čistou a nezištnou láskou, či naše potomstvo nebude požehnané? Boh nám požehná deti ako plod našej lásky, ktorá je plodivá, nie egoistická, zameraná iba sama na seba.</div>
<div>
Či Písmo Sväté nehovorí: Tvoja manželka je ako plodonosný vinič vnútri tvojho domu. Tvoji synovia sú ako mládniky olivy okolo tvojho stola?</div>
<div>
</div>
<div>
Plodnosť je Dar Všemohúceho Boha, ktorý sa my sami rozhodujeme: prijať, alebo neprijať.</div>
<div>
Ak sú už naše ciele naplnené aspoň dvomi detičkami, zrazu sa sami rozhodujeme, že NEPRIJAŤ.</div>
<div>
Čo na tom, že sa spreneverujeme sľubu, ktorý sme Bohu dali v náš veľký Deň sobáša?</div>
<div>
</div>
<div>
NEBOJME SA! Nebojme sa prijať viacero detí. Veď Boh vie najlepšie, ako to všetko zvládneme. Veď On je Alfa a Omega. On je Duch a Život. On riadi naše srdcia, myšlienky, slová a skutky, ak Mu to skutočne dovolíme.</div>
<div>
V našich deťoch bude Jeho nesmierne požehnanie. Naše deti nám budú naším najväčším bohatstvom, ktoré nezničia ani mole, ani hrdza.</div>
<div>
Deti sú bohatstvo nadvšetko bohatstvo sveta. Väčšieho už niet.</div>
<div>
Neoberajme sa dobrovoľne o ne. A dôverujme Bohu ako svojmu Pánovi. Keď nám požehná ďalšie dieťatko, tešme sa tomu. Veď to Boh sám sa nám v ňom dáva spoznať. Vari to nevidíte?</div>
<div>
</div>
<div>
Bože, Všemohúci Pán, prosíme ťa, daj, aby sme si uvedomovali vážnosť svojho manželského sľubu, ktorý ti v deň našej svadby odovzdávame, aby sme ho plnili k tvojej spokojnosti, aby sme detičky naozaj prijímali ako Dar našej veľkej a tvojej lásky. Tak nám v tom, Bože, pomáhaj!+</div>
<div>
</div>
<div>
obrázok: google</div>Eva Vráblová2019-05-04T08:45:36ZSúcitímeEva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/sucitime2019-04-16T09:27:28Z2019-04-16T09:12:05Z<div>
Posiela nám milosť za milosťou, aby sme sa raz nemohli vyhovárať, že nás v tom Pán nechal samých (hasičov vraj bolo vyše štyristo, koľko milostí Boh posiela za nami? Ak treba, aj viac, ako štyristo...)</div>
<div>
Niekedy tieto milosti ignorujeme, a všimneme si ich, až keď sú nedozierne následky našich hriechov, a trpí tým už nie iba človek sám, ale aj jeho blízki a príbuzní.</div>
<div>
</div>
<div>
Ale Boh, ten neúnavný Spasiteľ a Vykupiteľ každej duše, horlivo bojuje o každú dušu, ktorá ho tak veľmi stála!</div>
<div>
</div>
<div>
A stane sa, že duša Ho napokon predsa len pocíti... že tá duša, zmorená toľkým hriechom, padnutá na kolenách, kde sa jej zdá, že počuje už iba svoj hlasný ston, Ho v tom svojom veľkom bôli a žiali, predsa len začuje! Začuje a po kolenách, biedna vo svojom strašnom rozpoložení, kolenuje k Nemu, svojej Spáse a prosí, a žobre o pomoc... A Boh, náš dobrotivý Boh ju dvíha z prachu zeme a vyvyšuje nad každý hriech, ktorý On porazil svojím bolestným Krížom a slávnym Zmŕtvychvstaním. (Urobil by to už dávno, ale rešpektuje našu slobodnú vôľu, kedy sa pohrávame s hriechom, laškujeme s ním, ba sme si ho sami vyvolili za svojho pána ako tešiteľa všetkých našich nerestí...bŕŕŕ...)</div>
<div>
On, ktorý každú neprávosť zatlačí do prachu zeme iba púhym pohľadom, On, ktorý má moc rozkazovať vetru i dažďu, On, ktorý má moc premeniť skalu v chlieb, vodu na víno, On, ktorý má Meno nad každé meno, On, Mocný, dvíha túto svoju krehkú a omdlievajúcu dušičku na svoju hruď a láska ju svojím pohľadom, a drží vo svojom náručí, ako najväčší poklad sveta, lebo iba On vie, koľko ho tá dušička stála... pre ňu vykrvácal až do poslednej kvapky krvi, a bol by to urobil aj tisíckrát a milionkrát ešte nato, ak by to bolo ešte potrebné... Ale nie je. Kristovo slávne Zmŕtvychvstanie dalo bodku za hriechom. On urobil všetko pre nás, aby nás zachránil, a my, z našej malej úbohosti už musíme urobiť iba to posledné, ale zároveň jediné: PRIJAŤ Jeho Spásu.</div>
<div>
</div>
<div>
Ak po takejto záchrane, po nás zostane zhorenisko našich vzťahov, ako zostalo obrovské zhorenisko i pri po požiari Notre Dame, je to memento pre nás, aby sme sa spamätali a svojimi obnovenými očami sa pozreli na tú spúšť, čo náš hriech urobil s nami.</div>
<div>
Boh obnovuje naše duše, a dokáže obnoviť i chrámy našich duší, čiže telá, a dokáže obnoviť aj Chrám Notre Dame, ale teraz je rad na nás.</div>
<div>
Je čas odčiňovať všetko to zlo, čo sme napáchali, keď sme Boha nemali za svojho jediného Pána, keď sme nekonali podľa jeho Prikázaní, keď sme Ho, takpovediac, "nepotrebovali"...</div>
<div>
</div>
<div>
Všetci hľadia na tú spúšť, ktorá zostala po požiari prenádherného Chrámu Notre Dame a plačú, veď koho by nechal ľahostajným takýto pohľad nad pokladom kresťanov.</div>
<div>
A všetci by sme tak mali zaplakať nad spúšťou našich vzťahov, pozrieť sa Pravde do očí, a chcieť ich obnoviť.</div>
<div>
Nik nehovorí, že to bude ľahké. Cesta za Kristom je predsa namáhavá, plná bolestí, odretých kolien, pádov, pokleskov, narazení úst, ba možno až vykĺbených ramien, pri toľkých našich kotrmelcoch, kedy sme si nedávali pozor na milosť Božiu, ktorá nás učila predchádzať týmto krkolomným kúskom, ba priam nás až pred nimi chránila, no... my sme ju nepočúvali, a nechceli počúvať, lebo sme uprednostňovali svoju vôľu, ktorá nás ničila, i všetkých naokolo.</div>
<p>
Svet isto povstane, aby pomohol obnoviť Chrám Matky Božej v Paríži, tak povstaňme i my z prachu zeme a budujme naše vzťahy, naše životy, aby sme aj my obnovili chrámy našich duší, - telá, v ktorých chce prebývať, a prebýva živý Boh.</p>
<p>
</p>
<p>
obrázok: Google</p>Eva Vráblová2019-04-16T09:12:05ZPriatelia sú hviezdy na nebiEva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/priatelia-su-hviezdy-na-nebi2019-04-12T14:43:32Z2019-04-12T14:32:26Z<div>
Viem, Bože, že si mi ich ty poslal.</div>
<div>
</div>
<div>
Ty, ktorý oživuješ srdcia, ktoré trpia.</div>
<div>
</div>
<div>
Ty vieš, Pane, že s priateľmi je život krajší.</div>
<div>
</div>
<div>
Oni ma podržia, zavolajú, vypočujú si ma.</div>
<div>
</div>
<div>
Modlia sa so mnou a prosia Pána na kolenách za mňa.</div>
<div>
</div>
<div>
Vedia, že v modlitbe je sila. Vedia, že človek sám je ako osika, ktorá sa trasie pred zimou.</div>
<div>
Prídu, zotrú slzu z mojich očí, objímu, pohladia.</div>
<div>
I bez slov spočinú v mojej prítomnosti, lebo veď... ticho lieči.</div>
<div>
Ale sa i zasmejú. Tie iskričky v ich očiach hovoria o tvojej láske, Pane!</div>
<div>
Nevládzeš sa pohnúť? Nevadí. Lež. Zaslúžiš si pokoj. Uvaríme ti.</div>
<div>
</div>
<div>
V pokoji izby počúvaš rádio, a zrazu onemieš: Éterom sa vinie modlitba za teba.</div>
<div>
Nechceš uveriť vlastným ušiam... Ktorý ďalší dobrý priateľ si len spomenul na teba? Hádaš, no neuhádneš... Toto tajomstvo máš prezradené až neskoršie.</div>
<div>
A žasneš nad Božou láskou, ktorá ti otvára srdce nad Jeho Tajomstvom Lásky, ktorej sa ti dostáva až po okraj...</div>
<div>
</div>
<div>
V núdzi naozaj poznáš priateľa. I tej finančnej. Zrazu sa pred tebou objaví obálka. Vraj: Pre teba. Nechceš ju prijať, lebo veď... Ale keď sa pozrieš do tých očí, plných lásky, ktoré ťa objímajú, ktoré ťa chcú obdarovať, jednoducho musíš ustúpiť svojmu egu, a prijať, aby bol aj darca obdarovaný.</div>
<div>
</div>
<div>
"Nechceš ísť do divadla? Pôjdeme spolu", - len tak započuješ v éteri hlas pri svojom uchu, a rozmýšľaš, koľko rokov je už tomu, kedy som tam bola naposledy...</div>
<div>
Len tak, nečakane sa ti dostáva za plné náručie lásky, až sa ti zdá, že lapáš po dychu...</div>
<div>
</div>
<div>
Iný priateľ ti zavolá práve v takej chvíli, kedy sa rozhoduješ vo veľmi vážnych veciach, a poskytne ti radu za milión... Pane, to si ty? Viem, že áno. Ty sa skrývaš v srdciach mojich drahých, a mne sa dávaš poznať, ako veľmi vzácny Hosť.</div>
<div>
</div>
<div>
Ďalšia obálka, ktorá mi prišla poštou, je plná vône. Dostala som ju od ďalšej veľmi vzácnej dušičky, ktorá si ju zo svojej životnej situácie nemohla ani dovoliť, a predsa... sa rozdala plným priehrštím, a vždy, keď tú vôňu nechám rozptýliť na sebe, myslím na ňu.</div>
<div>
</div>
<div>
Bože, toľko priateľov si mi dal!</div>
<div>
Ďakujem ti za nich. A v prachu zeme, na kolenách, ti ich zasa ja odovzdávam, aby si ich chránil od všetkého Zlého.</div>
<p>
Vďaka ti, Pane, za hviezdy môjho života, ktoré mi osvetľujú cestu, aby som po nej nespadla...</p>
<p>
</p>
<p>
obrázok: Google</p>Eva Vráblová2019-04-12T14:32:26ZMilujem, milujem svoj životEva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/milujem-milujem-svoj-zivot2019-04-10T14:22:17Z2019-04-10T14:16:49Z<div>
Ale nie je to tak.</div>
<div>
Aj ja som raz zdravá, inokedy chorá viac, či menej, aj ja podstupujem v živote operácie, aj ja mávam dni, kedy sa mi zdá, že stojím pod krížom nášho Spasiteľa Ježiša Krista a veľmi ho prosím o silu do najbližších dní.</div>
<div>
Ale sú aj dni, ako tento (hoci sa opäť liečim po malej operácii), ktoré nie sú ničím zaujímavé, ale som šťastná, že žijem. Že som tu a práve teraz.</div>
<div>
Že sa mám o koho v živote oprieť, že je to moja rodina, ktorá dáva zmysel môjmu životu.</div>
<div>
Dnes mladí ľudia odkladajú založenie rodín do dosť neskorých rokov, čo je podľa mňa dosť kritické. Oproti nim vyznieva skutočnosť, že ja som už v ich veku mala tri deti, ako veľmi nezodpovedné, ale nie je to tak, nie je to tak...</div>
<div>
Hoci som bola naozaj veľmi mladučká, stál pri mojom boku muž, o ktorého som cítila, že sa môžem naozaj oprieť. Manželstvo prišlo automaticky, nad ničím sme nerozmýšľali, chceli sme iba byť spolu...</div>
<div>
Ani by mi len na um nezišlo, žiť spolu iba na skúšku, ako žijú dnes mnohí mladí.</div>
<div>
Deti prichádzali postupne, a okrášľovali náš život svojou prítomnosťou...</div>
<div>
Dnes mám krásnych päťdesiat, a som babkou. Užívam si toto výsostné postavenie, ako veľký dar. O to viac, že nežijú s nami, tak si na ich úžasnú spoločnosť, spoločnosť mojich vnúčatiek, musím počkať.</div>
<div>
Milujem rána, keď ich rodičia ešte spia, a oni, ranostajkovia, prídu do našej spálne, a capkajú ma po lícach, vraj: "Baba, babinka, vstávaj, my sme hladní!"... Robím sa, že ešte spím, tak mi to chcú povedať ešte dôraznejšie, povyliezajú na posteľ, a snažia sa ma prebrať váhou svojich malých telíčok :) Otvárajú mi svojimi malými prštekmi oči, čo sa už naozaj nedá nijako zahrať, že ešte spím :) Povedia: "Nespíš, vidím, ako sa na mňa pozeráš!" , - čo na tom, že je ešte len pol šiestej ráno? :)</div>
<div>
S manželom si ich vystískame, vybozkávame a šup!, hurá, z postele von!</div>
<div>
Ach, ale čo to?</div>
<div>
Nevstávam tak rezko, ako za mlada. Tu ma bolí, tu ma pichá, ledva sa zošuchnem z postele na rovné nohy, a už ma ťahá pár maličkých rúk von z izby, lebo veď hlad je hlad :)</div>
<div>
Užívam si tieto chvíle radosti, detskej nevinnosti, prítulnosti a zábavy, a naberám ich plnými dúškami do svojich pľúc, aby, keď zasa odídu, som od žiaľu zasa neplakala...</div>
<div>
Tá bezstarostnosť, odovzdanosť, a láska, čo ma objíma v ich malých rúčkach, je nad všetky poklady sveta. Ľudia dnes dávajú prednosť zvieratkám, nechcú sa obetovať, ale božtek od detí, a neskôr od svojich vnúčatiek, nevynahradí nič na svete.</div>
<div>
Mať vnúčatká, je dar od Boha za to, že ste prijali deti. Takže deti na druhú, je to aj dar na druhú, aj radosť na druhú, aj šťastie na druhú... Požehnanie na druhú. (Možno raz bude aj na tretiu, kto vie? :) )</div>
<div>
Boh darúva deti mladým rodičom, keď majú plno sily, a elánu, nie až v starobe. V starobe (ja viem, viem, že oproti osemdesiatročným, som ešte mladica :) ), si akurát tak môžme uvedomiť, že keď som unavená, detičky môžem odovzdať ich milujúcim rodičom, a my si môžeme dopriať pohodlie, aké sme pri svojich vlastných deťoch nemali. A nič sa nestane, žiadne výčitky svedomia, nič... iba plnosť radosti z poznania, že to Boh sám sa nám darúva v každom malom dieťati. Že sa nám dá poznať, vyobjímať, vystískať, vybozkávať...</div>
<p>
Milujem svoj život. A vy, drahí?</p>
<p>
</p>
<p>
obrázok: google</p>Eva Vráblová2019-04-10T14:16:49ZČokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších...Eva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/cokolvek-ste-urobili-jednemu-z-tychto-mojich-najmensich-2019-04-08T13:42:52Z2019-04-08T13:41:28Z<div>
Dýchala nosom, ale neustále ním nahlas posmrkávala, až sa mi to zdalo neúnosné. Všetci sme boli zapojení do toho jej smrkania, lebo všetci sme si ju obzerali, a dúfali, že s tým prestane.</div>
<div>
Rozmýšľala som, ako jej povedať, že to už nevládzeme počúvať... Jednoducho ju poprosiť, aby dýchala ústami... No našťastie, neurobila som tak. Pomyslela som si: "Rozhnevám si ju, a čo ak sa stane, že s ňou budem ešte aj na izbe? Len buď trpezlivá, možno za to ani nemôže... Možno je chorá psychicky, a čo s tým narobíš? Nič. Iba jej ublížiš"...</div>
<div>
Čas plynul, až ma z týchto mojich myšlienok vytrhol hlas sestričky, ktorý ma zavolal "dovnútra", a tak oddelil od ľudí na chodbe...</div>
<div>
</div>
<div>
"Pani, pani, preberte sa, už máte po tom", počujem ako z iného sveta nejaký ženský hlas, ktorý ma vracia do reality všedných dní, a z mojich úst sa prederie iba slabé: "Ďakujem", a uvedomujúc si, že mám už po operácii, zasa sa nechávam kolísať sladkým spánkom, v ktorom sa rodí liečenie...</div>
<div>
</div>
<div>
Prebrala som sa na izbe, kde zasa len z diaľky počujem hlasy dvoch žien, pacientky na vedľajšej posteli, a sestričky. Rozprávajú sa, sestrička odchádza a ja si uvedomujem, ako ležím na mokrej plachte. Chcem sa pohnúť, ale moc sa mi to nedarí...</div>
<div>
Pozriem sa jedným okom na moju spolubývajúcu, v ktorej spoznávam posmrkávajúcu pani. Usmiala som sa. Vedela som to, - pomyslela som si. Čo je zaujímavé, žiadne vyrušujúce zvuky som nepočula...</div>
<div>
Snažím sa postaviť, lebo mi treba ísť na wecko. Zošuchnem sa z postele, a v tom cítim, ako mi krv steká po nohách, a jej kvapky kropia zem, na ktorej sa mi nedarí dobre udržať. Opriem sa o posteľ, hlava sa mi točí, podvihnem prikrývku, ktorá dovtedy zakrývala krvavú plachtu. Rozmýšľam, čo so mnou, nevládzem sa natiahnuť ani za taškou, v ktorej mám hygienické potreby.</div>
<div>
V tom mi tá moja kolegyňka, ktorá bola tiež po takej operácii, ako ja, len mi stačila povedať, že asi v ľahšom štádiu, keď tak nekrváca, - podáva hygienické potreby, aby som ich použila, že ona má dosť. Nechcem, však mám svoje, ale ona nalieha, vraj sú najlepšie na svete...</div>
<div>
O chvíľu sa opýta, či nechcem pohár vody, a skôr, ako stihnem povedať, že si nejako prejdem k umývadlu, a načerpám, sama mi nalieva z fľašky zo svojho nočného stolíka, a podáva so slovami: "Je sladká, ale po narkóze musíme rýchlo nabrať hladinu cukru, a musíme veľa piť, aby sme tú chémiu zo seba rýchlo dostali von, chápete, aby sme ju dostali von z obličiek"... a ja si spomeniem na slová Ježiša, že nám bude raz odmenený aj pohár vody, ktorý s láskou podáme núdznemu...</div>
<div>
V tom zazvoní na sestričku, aby ma odprevadila po chodbe k wecku, aby som neodpadla...</div>
<div>
Postarala sa o mňa, ako moja mama...</div>
<div>
Nestihli sme si takmer nič povedať. Neviem ani jej meno. Lebo o chvíľu po ňu prišli jej rodinní príslušníci.</div>
<div>
Volá sa to jednodňová chirurgia. V ten istý deň vás odoperujú, i pustia domov.</div>
<div>
Bláznovstvo. Kto len mohol takéto niečo vymyslieť? Rozmýšľam, že to musel byť iba chlap, ktorý nevie, ako sa žena hrozne cíti po takejto ženskej operácii.</div>
<div>
Prichádzam ku nej, a tuho ju objímam a ďakujem za jej pomoc.</div>
<div>
Z očí sa mi tlačia slzy, zmohnem sa iba na slovká vďaky. Nech jej to drahý Pán všetko odmení, akú lásku mi preukázala v čase môjho veľkého súženia.</div>
<div>
Odišla a aj ja čakám na odvoz domov.</div>
<div>
A mám o čom premýšľať.</div>
<div>
Táto žienka mi dala lekciu lásky.</div>
<p>
Ďakujem ti, Bože, že si mi ju poslal do cesty môjho života. Ochraňuj ju a sprevádzaj po všetky dni jej života, až do tvojho Nebeského Kráľovstva.</p>
<p>
</p>
<p>
obrázok: google</p>Eva Vráblová2019-04-08T13:41:28ZFašiangy, ako kult zábavy?Eva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/fasiangy-ako-kult-zabavy-2019-03-01T16:46:35Z2019-03-01T16:35:19Z<div>
Prečo vlastne vzniklo toto obdobie zábav, karnevalov, a maškarád, ako tradícia, ktorá sa prenáša z pokolenia na pokolenie?</div>
<div>
Je to obdobie, kedy sa uzatvára veselosť, zábava, a prichádza obdobie, kedy si pripomíname Umučenie Pána Ježiša Krista, a náležite sa tomu podriaďuje aj náš spoločenský, a rodinný život.</div>
<div>
Popolcovou stredou začne obdobie pôstu, v ktorom sa neradno veseliť, lebo už naši starí rodičia hovorili: Presmutný je svet celý, len hriešnik je veselý.</div>
<div>
A tak, zábavychtiví ľudia, pre ktorých je štyridsať dní veľmi dlhý čas, aby vydržali sa neveseliť, nezabávať, si práve teraz, v tomto období, chcú zábavy užiť dosýta...</div>
<div>
Mnohí tento fašiang berú ako niečo mimoriadne, čo sa v dejinách našej spásy prenáša ako nejaké dedičstvo, veľmi vzácne, ale s kresťanstvom to nemá nič spoločné.</div>
<div>
Ako by naša duša sa mala v hojnosti všetkého, čo sa dnes ponúka zo zábav, jedla, pijatiky a veselosti, nasýtiť do vôle, keď potom bude "nútená" sa všetkého toho pozemského dobra vzdať, lebo bude pôst?</div>
<div>
A prečo vlastne by sme tomuto fašiangu mali "prepadať" ako nejakému sviatku?</div>
<div>
Ako sa môže duša, vyhýčkaná všetkou tou dobrotou, ktorá na ňu v tieto dni číha, naraz obliesť do pokory, a vrecoviny?</div>
<div>
Veď všetky zmysly budú vybičované až do krajnosti, ako teda, neprepadnúť v týchto dňoch šialenstvu zábavy, obžerstva a opilstva?</div>
<div>
Je nutné, absolvovať tento kolotoč zábavy v takom tempe, že začatím Popolcovej stredy sa náš život mal akoby skončiť?</div>
<div>
Vrcholom zábavy nemá byť v maxime konzumu všetkého, čo doprajeme nášmu telu, ale prípravou na dni odriekania sa, pôstu, a pokánia...</div>
<div>
Dbajme na to, aby sme z týchto najbližších dní neurobili sviatok pre našu dušu a telo, ale aby sme sa aj týmito dňami na najväčší Sviatok - Veľkú Noc, - v živote kresťanov, iba pripravovali.</div>
<div>
</div>
<div>
obrázok: google: Fašiangy na Slovensku</div>
<div>
</div>Eva Vráblová2019-03-01T16:35:19ZVeríme v Ježiša Krista?Eva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/verime-v-jezisa-krista-2018-05-01T10:24:49Z2018-05-01T10:05:33Z<p>
Bože môj, Otecko! Ale ty si nás uchránil od tohoto všetkého, a dal si sa nám narodiť dnes.<br />
<br />
Dnes, kedy je už naše Vykúpenie dokončené, a nám stačí iba UVERIŤ v tvojho Syna Ježiša Krista, že On tu bol naozaj pred dvetisíc rokmi, že nás tak miloval, že za nás položil svoj život, a že nám pripravil miesto v nebi.<br />
<br />
Ale my sa radi pasujeme na tvoje miesto a vydávame sa za teba. Nielenže neveríme v tvojho Syna, ale sami rozhodujeme o živote a o smrti. Zabíjame deti v lonách ich matiek (vraj Herodes bol krutý, a čo sme my?), v miskách spájame dve bunky, aby sa oplodnili, a keď sa spoja, a vznikne nový život, ktorému ty, Bože, vdýchneš dušu, tak ho zamrazíme aj na desiatky rokov, a keď si zmyslíme, tak ho oživíme vložením do tela matky, a tešíme sa, že sme "zrodili" človeka. Ostatné, takto zrodené životy zabijeme, lebo ich nepotrebujeme.<br />
Zabíjame vlastné svedomie aj životy ďalej, a to moderným slovom: eutanázia, aby znela tak noblesne...<br />
V utrpení už ľudia nevidia význam, zmysel, veď vraj tvoj Syn za nás vytrpel všetko, tak prečo by mali trpieť oni?<br />
Chceme všetko mať, všetko vlastniť, zabúdame, že tento svet nám nepatrí...<br />
Že tvoj Syn nám svojou smrťou a slávnym zmŕtvychvstaním vydobyl nebo, o ktorom vieme, že ani ľudské oko nikdy nevidelo, ani ľudské ucho nikdy nepočulo, čo si nám ty, Bože pripravil pre tých, čo ťa milujú...<br />
<br />
Bože, drahý môj Milujúci Otecko, ďakujem ti z celého srdca, že si ma nechal narodiť sa do tejto doby, ktorá je tak krásna!<br />
Že nemám biedu, že mám svoj každodenný chlieb, že mám manžela, ktorý ma miluje a ja milujem jeho, že mám deti a dokonca aj detné deti, ktoré nám robia nekonečnú radosť.<br />
Že si nás požehnal na zdraví tela i duše, že máme pokoj, mier a lásku.<br />
Ďakujem ti za Dar Vykúpenia tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý nás tak miloval a bol ti tak veľmi poslušný, až na smrť, až na smrť na kríži.<br />
</p>
<div>
Ďakujem ti, že som sa mohla narodiť práve v tejto dobe, a práve tu, na našom malom Slovensku.</div>
<div>
Že môžem obdivovať krásy prírody bez vojen a ľudských nešťastí.</div>
<div>
Že ťa smiem verejne milovať, ctiť, a nebáť sa, že pre svoju vieru v teba, zomriem.</div>
<div>
Uvedomujem si, že žijem v mieri, ktorý nie je všade na zemeguli samozrejmý.</div>
<div>
A preto ťa prosím aj za ľudí, ktorí trpia nielen pre tvoje meno, ale aj za svoju biedu, hriechy svoje a svojej vlasti, ale aj celkom nevinne, prosím ťa pre nich za pokoj vo svete a mier.</div>
<div>
Prosím ťa, Pane, aby politici a mocnári celého sveta netúžili po moci, ale po blahu a šťastí svojich podriadených, ktorí im z moci ľudu, ale aj tvojej, boli pridelení.</div>
<div>
Prosím ťa, Pane, vlej do ľudských sŕdc lásku po tebe, jedinom a pravom Bohu Otcovi, Bohu Synovi, a Bohu Duchu Svätom, aby ti ľudia vzdávali takú chválu a česť, ktorá ti právom patrí.</div>
<div>
</div>
<div>
</div>
<div>
obrázok: google</div>Eva Vráblová2018-05-01T10:05:33ZNa cesteEva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/na-ceste2018-04-05T14:22:32Z2018-04-05T14:14:33Z<p>
Nechcem sa vydať po ceste širokej, rovnej a vábnej, ľahkej, ktorá ale nevedie ku tebe.<br />
Chcem ísť cestou úzkou, obtiažnou, možno ma na nej budú pichať tŕne do päty, možno na nej skĺznem, spadnem, lebo bude strmá, a ja nebudem mať dostatok síl, ale verím, Pane, že ty ma podoprieš, zachytíš, a keď padnem od únavy, vysilenia, že ma z toho prachu zeme zodvihneš, a povieš: Poď, milovaná, vstávaj, ja som s tebou.<br />
<br />
Mám svoje túžby a sny.<br />
Vložil si mi ich do srdca ty, Pane?<br />
Iste, veď ináč by som necítila v srdci tú krásnu odozvu, len čo si na ne spomeniem...<br />
<br />
Stojím.</p>
<p>
Už - už som sa chcela vydať po jednej ceste, ktorá vyzerala ako stvorená pre mňa. Neukazovala sa vôbec ľahká a jednoduchá, práve naopak... Mnoho ľudí ma od nej odrádzalo, ba vôbec nechápali, kam sa to len snažím vybrať... Chcela som jej odovzdať, zasvätiť celý svoj život. Bez nároku na oddych, deň i noc...</p>
<div>
Ale mnoho dobrých priateľov ma na nej i podporovalo a tešilo sa so mnou.</div>
<p>
Už - už, som na ňu pokladala svoju nohu a tešila sa ako malé dieťa.<br />
Ale ty si ma zrazu stopol, Pane...<br />
... Vraj, ešte neprišiel ten správny čas, vydať sa touto cestou...<br />
Možno o pol roka...<br />
<br />
Ako to mám chápať, Pane? Ako skúšku?<br />
Či vydržím v tomto mojom zámere?<br />
Alebo sa mám na túto cestu životom viac posilniť? Chápem: posilniť tebou, živým Chlebom z neba.<br />
Lebo už teraz viem, že tá cesta bude namáhavá, ťažká, so sebazaprením... Ale mimoriadne krásna... Veď ináč by si ma na ňu nepozýval...<br />
Ba ty sám si išiel po nej už dávno predo mnou, vyzametal si mi ju, aby som nespadla na kamienku, nepotkla sa o veľkú skalu, odstránil si mi z nej tŕne, bodľačie, aby sa mi po nej kráčalo ľahko...<br />
Ty sám, Pane, si zárukou toho, že ma na jej konci očakávaš...<br />
</p>
<div>
Chcem ti teda, Pane môj, povedať: Tu som!</div>
<div>
Slabá, bezmocná, ale tvoja.</div>
<div>
Chcem ti povedať, že čakám. Čakám na tvoj milujúci Hlas, ktorý mi povie: Poď za mnou, už môžeš, už smieš. Lebo si pripravená.</div>
<div>
Pane, som tvoja.<br />
</div>
<div>
Čakám v modlitbe na kolenách na tvoje pozvanie.</div>
<div>
A veľmi sa naň už teraz teším.</div>
<div>
Viem, že ma urobíš radostnou.</div>
<div>
Lebo iba s tebou je život krásny.<br />
</div>
<div>
Tak čakám, Pane môj!</div>
<div>
Daj, aby ten čas čakania nebol strávený zbytočne.</div>
<div>
Ale plodne.</div>
<div>
Plodne s tebou, môj Milovaný.</div>
<div>
</div>
<div>
obrázok: google</div>Eva Vráblová2018-04-05T14:14:33ZDúšok živej vodyEva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/dusok-zivej-vody2018-03-06T15:12:04Z2018-03-06T14:33:32Z<p>
<br />
</p>
<div>
Ráno som túto moju cestu, tento môj deň za zdravím, odovzdala Pánu Bohu. Aby ma viedol, aby som tam šťastlivo prišla, vybavila sa, i vrátila domov.</div>
<div>
A tak, v mene Božom, som vyrazila.<br />
</div>
<div>
Do tohto okresného mesta som dvakrát prestupovala. Sedela som už na druhej zástavke na lavičke, a rozmýšľala som, čo ma dnes čaká.<br />
O chvíľočku ku mne pristúpila pani, s ktorou sme sa pozdravili. Po krátkom odmlčaní sa, som nabrala odvahu, a opýtala som sa jej, kde až cestuje. Odpovedala mi, že až do okresného mesta. Ja na to:</div>
<p>
- Až do stredu mesta?<br />
- Áno, prečo?<br />
- Viete, mám vystúpiť na jednej zástavke, ale viem len, ako sa volá, prosím, ukážete mi ju? Teda, poviete mi, kde mám vystúpiť?<br />
Pani prikývla a opýtala sa, kde idem.<br />
- Do nemocnice.<br />
- Do nemocnice? To budete mať pešo ešte veľmi ďaleko.<br />
- Viem, ale nezostáva mi nič iné, snáď tam trafím...<br />
- Viete, veľmi ťažko sa to vysvetľuje, ako by som vám to len...<br />
Vtom prichádza autobus, pani si kúpi lístok, (zdá sa mi, že som započula meno "mojej zástavky" - ale to sa mi asi len zdá, hovorím si), počká, kým si zaplatím aj ja, a sadneme si spolu. Už vopred jej ďakujem, že je taká veľmi ochotná, a ukáže mi tú moju zástavku... Usmeje sa. Je veľmi milá.<br />
Cesta nám v spoločnosti rýchlo ubieha, keď jej v tom zazvoní telefón. Nechtiac si vypočujem jej krátky rozhovor:<br />
- Cestujem už, ale budem chvíľku meškať, počkajte ma... Asi na naliehanie volaného, - "prečo?", krátko odpovedá:<br />
- Tu, mojej spolucestujúcej ukážem, kde je nemocnica...<br />
Po zložení telefónu, sa nezmohnem na slovo. Tak predsa sa mi to nezdalo! Konečne zo mňa výjde:<br />
- Ďakujem vám za vašu ochotu. Kvôli mne vystúpite teda o zástavku skôr...<br />
- Ále, to nič nie je, rada vám pomôžem. Viete, to mi volala sestra. Sme štyri sestry, každá bývame v inom meste, a dnes sme si dali stretnutie. Tak sa na ne teším... Viete, to je také krásne, keď sa stretneme, ako by som vám to povedala, ako... napiť sa živej vody... :)<br />
<br />
Tak to je krásne prirovnanie, teším sa spolu s ňou... A uvedomím si, že mi nevdojak zaslzia oči...<br />
<br />
Ani sme sa nenazdali, a prišla moja zástavka. Vystupujeme spolu. Pani mi ukazuje, kde budem mať zástavku oproti, cez cestu, keď sa budem vracať domov, a vydávame sa na cestu do nemocnice.<br />
<br />
Cesta je rôznorodá, aj rovná, aj kľukatá, aj cesta, aj necesta, ako sa hovorí, a naozaj sa mi veru zdá, že bez nej by som tú nemocnicu ani nenašla, tak dobre je schovaná za veľkými stromami... aspoň z diaľky sa tak zdá...<br />
<br />
Ešte raz sa ma pýta, kde presne idem, na aké oddelenie, a uisťuje ma, že ma tam presne zavedie, vraj tu bývala 30 rokov, kým sa s manželom nepresťahovali do rodičovského domu, do iného okresu...<br />
<br />
Prichádzame do nemocnice, moja záchrankyňa mi ukazuje, kde je RTG, keby som ho náhodou potrebovala, (čo som aj naozaj potrebovala), a schodmi vystupujeme na druhé poschodie. Prichádzame ku spojovacím dverám, ktoré sa pred nami otvoria, a nás privíta prívetivý lekár, ktorý práve vyšiel z blízkych dverí, a pýta sa, koho hľadáme.</p>
<div>
A div sa svete, bol to práve "môj" lekár, ku ktorému som mala prísť na vyšetrenie...</div>
<p>
<br />
Pane, aký si úžasný! Fantastický! Ako naplánuješ do najmenšieho detailu každú situáciu, keď sa ti človek úplne odovzdá... a spoľahne sa na teba, že ty ho povedieš...<br />
<br />
Moju milovanú sprievodkyňu som stačila iba objať, pobozkať na líce, a ešte raz aspoň krátko poďakovať... (Na nič iné už nebol čas, lebo pán doktor ma už volal, hoci podľa objednania som mala ešte aspoň hodinu čas)...<br />
... A zamávať jej ešte spoza tých spojovacích sklenenných dverí, ktoré za mnou zaklapli...<br />
<br />
Moja drahá priateľka, ďakujem ti, že si sa aj mne dala napiť toho dúška živej vody, o ktorom si mi hovorila...<br />
<br />
S láskou budem o tebe rozprávať Bohu, ako o mojom ďalšom dobrodincovi, ktorého mi Pán poslal do cesty môjho života, aby mi pomohol, a ja, aby som za neho ďakovala... :)</p>
<p>
</p>
<p>
obrázok: google<br />
<br />
</p>Eva Vráblová2018-03-06T14:33:32ZNerobme si z hrobov oltár nášho PánaEva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/nerobme-si-z-hrobov-oltar-nasho-pana2017-10-24T09:13:29Z2017-10-24T09:08:31Z<p>
Tak, ako každý rok, aj dnes, už o pár dní, oslávime sviatok všetkých verných zosnulých v Pánovi, a navštívime hroby našich blízkych, a budeme ich chcieť ozdobiť krásnou výzdobou, ktorú sme na tento účel zakúpili.<br />
Dobre čítate, moji milí, iba ozdobiť prázdny hrob, lebo dušička nášho zosnulého v ňom nie je. Dušička nášho drahého je už u Otca, a povedzme si so všetkou vážnosťou, ona takéto ozdoby nepotrebuje.<br />
Ideme teda ozdobiť prázdny hrob, hlinu, miesto, v ktorom sme síce pochovali našich blížnych, ale kde oni nezotrvávajú.<br />
Pochopme, prosím, že žiadna, aj tá najkrajšia ozdoba na svete, ktorú položíme na prázdny hrob, v ktorom spočívajú už iba kosti našich najdrahších, nebude mať žiadny osoh pre ich dušu.<br />
Všetko to krásne, ktoré obratom zmokne, alebo zapadne snehom, zvädne, zhnije, je iba pre potechu našich očí. Iba pre nás. Žiadny iný účel to nesplní.<br />
<br />
Ak chceme, zapáľme aspoň sviecu, ktorá predstavuje živého Krista, večné Svetlo, ktoré svieti v tmách, a ku ktorému duša ihneď po smrti smeruje...<br />
<br />
Prečo toto všetko píšem? Nie preto, aby som vás zarmucovala, alebo chcela vyvolať vášne, alebo rozhorčenie, alebo dokonca nenávisť, že nechápem, lebo...<br />
<br />
Píšem to preto, aby sme si ako kresťania uvedomili, kde skutočne duše našich drahých zosnulých sú, že sú u Pána, ktorý jediný má v tejto chvíli na ne nárok. Keďže za nás zomrel, a vykúpil nás svojou predrahou Krvou, veríme, že človek ihneď po smrti smeruje ku Nemu, ako Pánovi Neba i Zeme, ako Pánovi nad životom i smrťou, a že On jediný vie, kde sa duše našich drahých práve nachádzajú. My môžeme iba dúfať, že sú zachránené. Že sú už v nebi, alebo ešte v očistci.</p>
<div>
</div>
<p>
A preto by sme si mali uvedomiť, že nie krásne vence naši drahí zosnulí potrebujú, ale modlitby, sväté omše a plnomocné odpustky, na ktoré naše dušičky s veľkou nástojčivosťou čakajú. Im nepomôže ani jeden veniec, aj keď prinesený z lásky na ich hrob, ale sv. omša, ktorá je za nich odslúžená, a nami venovaná.</p>
<div>
</div>
<p>
Nepodporujme tento turizmus za vencami, ktorý sa v dnešnej dobe tak veľmi rozmohol. Našim drahým neposlúži, nanajvýš tak polahodí nášmu oku, ale to je všetko.<br />
Nebojte sa, že susedia pozostalých vás budú ohovárať. Nebojte sa povedať, že peniaze, ktoré ste mali položiť na prázdny hrob, ste využili pre živých. Áno, pre živých, ktorí to naozaj potrebujú.<br />
Skúste ich poslať na charitu, na misie, skúste si adoptovať na diaľku černoška, ktorý z vašich peňazí bude študovať, ale aj jesť, a piť. Je tam obrovská chudoba, a obrovská bieda, obrovský hlad...<br />
Mŕtvi naozaj nepotrebujú predražené honosy, a honory, ktorými chceme ukázať lásku pred svetom, že ich veľmi milujeme.</p>
<div>
</div>
<div>
Jediné, čo si naozaj ozdobme, je naše srdce. Ozdobme si ho živým Kristom, a toho im na ten hrob prinesme.</div>
<div>
</div>
<p>
Nech sú nám v tom príkladom naši drahí kňazi, ktorí nepotrebujú klásť na mŕtvy hrob kvety.<br />
<br />
Kvety dajme živým. Obdarujme nimi rodičov, manžela, manželku, dokiaľ nám ešte žijú. Preukážme im svoju lásku, kým je ešte čas...<br />
<br />
Našim drahým zosnulým preukážme lásku tak, že za nich dáme odslúžiť sväté omše. A že my sami osobne sa na nich zúčastníme a obetujeme za nich sv. prijímanie, najväčšiu obetu, ktorá sa nám ponúka na oltári.<br />
<br />
Nič väčšieho a drahšieho totiž im už nemôžeme venovať.<br />
<br />
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušiami v očistci.</p>
<div>
</div>
<div>
</div>
<div>
</div>
<p>
obrázok: oltár nášho Pána v kostole sv. Jakuba v Levoči, ktorého autorom je majster Pavol<br />
https://spis.korzar.sme.sk/c/7790703/pozrite-si-zrestaurovany-hlavny-oltar-majstra-pavla-v-levoci.html</p>Eva Vráblová2017-10-24T09:08:31ZOklamaní, zranení, ale Boh ich môže uzdraviťEva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/oklamani-zraneni-ale-boh-ich-moze-uzdravit2017-08-28T13:49:12Z2017-08-28T13:36:07Z<p>
Čo sa ale deje v mozgu, tele, srdci človeka, ktorý cíti náklonnosť k rovnakému pohlaviu? Na mnohých fórach čítame, že človek sa tak už narodil, vypracovali o tom už mnohé témy aj psychológovia, možno aj psychiatri, ako ospravedlnenie, že človeku je homosexualita tak vlastná, ako dýchanie, táto "črta" ľudí, inak orientovaných, sa už začína nie pomaly, ale dosť rýchlo vkrádať aj do filmov, ale i do rozprávok, kde poburuje veľkú časť spoločnosti, lebo toto homosexuálne cítenie sa nám začína predostierať ako norma života.<br />
Vidíme aktivity, čo dnes už robí homoloby, kde to až dotiahla, že vlastne my všetci, ktorý máme iný názor, ako oni, porušujeme ich ľudské práva.<br />
Spoločnosť je rozdelená, všade sa o tom diskutuje, a vedú sa nekonečné spory, koľkokrát, nikam nekončiace... Ale táto chobotnica, ktorá má veľmi dlhé chápadlá, ich rozťahuje na celý svet, a ničí, čo je sväté, čo je Bohom od Zákona dané...</p>
<div>
Je tu veľký boj o duše.</div>
<div>
</div>
<p>
Mladí ľudia, ktorí začínajú žiť pohlavným spôsobom života, tvrdia, že naozaj mali homosexuálne sklony, a keby ich v sebe potláčali, už by to neboli oni. Preto sa rozhodli ísť za svojím hlasom, za hlasom svojho "ja", a vyjsť z ulity, a viac sa neskrývať, lebo cítia a veria tomu, že sú "iní". Dokonca mnohí zašli až tak ďaleko, že si dali preoperovať svoje pohlavie, lebo uverili tomu, že žili v inom tele.<br />
Keďže dnes už existujú mnohé zoznamky, a kluby, kde ich "svoji" prijmú medzi seba, nezdá sa im to ani čudné, ani nijako inak nezmyselné, a začínajú žiť svoj život ako homosexuáli.<br />
Môžme im naozaj veriť, že do svojich vzťahov vkladajú svoje najhlbšie city, akými sú schopní žiť, a odovzdať, a preto v tomto "zamilovanom" rozpoložení, ťažko rozoznajú, že toto nie je cesta, akú pre nich vyvolil Boh.<br />
Oni skutočne veria, že sú "takí", a spoločnosť ich nechápe. Uverili sami sebe, svojim citom, a svojmu partnerovi, za ktorého by, tak, ako v heterosexuálnom vzťahu, položili i svoj život.</p>
<div>
</div>
<p>
Kto im vysvetlí, že sú veľmi oklamaní?</p>
<div>
</div>
<p>
V tom spoločenstve, v akom sa pohybujú, asi nikto.<br />
Rodina, ak nie je postavená na Skale, ktorou je Kristus, to častokrát sama nezvládne.<br />
Ak si sadnú za internet, a uvidia fóra tých nenávistných komentárov, v ktorej sa prezentujeme i my, kresťania, možno na Cirkev Svätú zanevrú nadobro...</p>
<div>
</div>
<p>
Ale práve Cirkev Svätá má v tomto ich ťažkom boji veľkú úlohu.<br />
Musí im jasne, nástojčivo a pravdivo hovoriť o tom, že žijú svoj život nie podľa plánu Božieho.</p>
<div>
</div>
<p>
Že nežijú život Božích detí.</p>
<div>
</div>
<p>
Že sú veľmi oklamaní Nepriateľom, ktorý bojuje za ich duše tak urputne, že im predostiera myšlienky, že to všetko je prirodzené. Ak tomu uverili vo svojich mysliach, je to preto, že sa už dlho pohybujú na Nepriateľovom území. Zlý tak veľmi bojuje o ich duše, lebo sú veľmi vzácne, veľmi drahé.<br />
Za každého jedného z nás, i za nich, Spasiteľ sveta položil svoj život. Vykrvácal na kríži až do poslednej kvapky Krvi, aby dokázal svoju lásku k nám, hriešnikom. Musíme im povedať, že Boh ich veľmi miluje. Ako svojich miláčikov, ako svoje najdrahšie deti, ale jedným dychom treba zároveň dodať, že iba na nich záleží, či túto Jeho obeť, Jeho lásku, prijmú.<br />
Že takýmto spôsobom života sa rútia po diaľnici do pekla. Že peklo nie je iba výmysel, ale je to reálna priepasť, z ktorej už nikdy nebude úniku von.<br />
Nie strašením, ako by mohli mnohí namietať, ale láskavým vysvetľovaním, že za ich duše bojuje Boh i dnes, a že si želá ich lásku. Že po nich túži, žízni ako po svojich najľúbeznejších deťoch, za ktorými, ak si vyvolia život bez Neho, je Mu veľmi ľúto. Že plače nad nimi i dnes, a volá ich do svojho košiara, z ktorého sa odtrhli. Že tam nechá 99 spravodlivých, a ide, a hľadá tú stú, zatúlanú, a neprestane, až kým ju nenájde. Áno, položil za ňu svoj život, ale ovečka musí ešte Jeho spásu prijať. A preto ju nechce nechať odvekému Nepriateľovi, a ide, a hľadá, a volá, volá ju po mene, aby si vybrala Jeho, svojho Pána, Jeho, drahého Milujúceho Ježiša, Večný život.</p>
<div>
</div>
<p>
Zrodenie pre Krista sa musí udiať v srdci.</p>
<div>
Ale to je veľmi ťažké, keď srdcu zaberá miesto Zlý, ktorý nahovára duši, že on je ten pravý, že on je pánom jeho života, a iba s ním bude šťastný.</div>
<p>
Ale Pán neprestáva, prihovára sa duši, ale duša, zaťažená ťažkým hriechom, ho nepočuje.</p>
<div>
</div>
<div>
Ó, duše, počujte volanie svojho Pána!</div>
<div>
</div>
<p>
A preto je tu, tak ako vždy, veľká úloha Cirkvi Svätej, aby ohlasovala Kristovu spásu sväto, nebojácne, a často, veľmi často hovorila o hriechu, ktorý zotročuje nielen nás, čo si hovoríme heterosexuáli, ale aj tých "iných".<br />
Aby sme aj my horlili za každú jednu dušu, ktorá sa nevydala na cestu za Kristom.</p>
<p>
</p>
<p>
obrázok: GOOGLE</p>Eva Vráblová2017-08-28T13:36:07ZČo poviem synovi v jeho Veľký Deň?Eva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/co-poviem-synovi-v-jeho-velky-den-2017-07-12T10:29:58Z2017-07-12T10:29:28Z<div>
Uvedomujem si, že v dnešnej dobe "voľného" súžitia, ale i veľkej rozvodovosti, je to veľký Dar. Dar, v ktorom prijatí, naši mladí, chcú rozvíjať Božie milosti, ktoré im v tento Deň bohato rozdá z plnosti Duch Svätý.</div>
<div>
</div>
<div>
Deň, v ktorom sa snúbia, spoja, dvaja v jedno.</div>
<div>
</div>
<div>
Deň, kedy bude Boh stredom ich života, ktorého vyvyšujú nad svoju lásku.</div>
<div>
</div>
<div>
Deň, kedy by sa malo zabudnúť na svoj egoizmus.</div>
<div>
</div>
<div>
Deň, kedy sľubom si vyjadria svoju spolupatričnosť v láske, radosti, ale i bolesti a smútku.</div>
<div>
</div>
<div>
Od tohoto dňa, až po prirodzenú smrť, už človek nebude nikdy sám.</div>
<div>
</div>
<div>
Už budú "my".</div>
<div>
</div>
<div>
A tak im, našim mladým, na začiatku ich spoločného života, celkom určite poviem, aby v tom druhom hľadali v časoch dobrých, ale i v čase búrok:</div>
<div>
</div>
<div>
- SRDCE, v ktorom prebýva Boh,</div>
<div>
</div>
<div>
- KVALITY, a nie rozdiely,</div>
<div>
</div>
<div>
- TALENTY, ktorými každého človeka obdaroval Boh,</div>
<div>
</div>
<div>
- DOBROTU SRDCA, ktorá stála na počiatku ich vzťahu, a ktorá ich očarila,</div>
<div>
</div>
<div>
- LÁSKU, ktorá ich priviedla až pred oltár nášho Pána,</div>
<div>
</div>
<div>
- POKORU, ktorá sa vie a dokáže prvá prihovoriť,</div>
<div>
</div>
<div>
- ODPUSTENIE, ktoré je základom pre trvalý vzťah,</div>
<div>
</div>
<div>
- JEDNOTU, ktorá spočíva v spoločnom darovaní sa,</div>
<div>
</div>
<div>
- a aby pochopili, že sú si navzájom, jeden druhému, veľkým DAROM.</div>
<div>
</div>
<div>
Tak, ako sa manžel snúbi v manželke, a hľadá u nej teplo rodinného domova, srdce rodiny, tak sa manželka snúbi v manželovi, u ktorého hľadá oporu, ako pevného stĺpu ich rodinného hniezda.</div>
<div>
A spoločne sa snúbia v Bohu Otcovi, Bohu Synovi Ježišovi, i Bohu Duchu Svätom, ktorý spečatí ich manželstvo tajuplným zväzkom lásky, ktorá bude večná...</div>
<div>
</div>
<div>
obrázok: Google</div>Eva Vráblová2017-07-12T10:29:28ZZakoreniť sa pevne v BohuEva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/zakorenit-sa-pevne-v-bohu2017-05-23T15:36:54Z2017-05-23T11:30:26Z<p>
Vždy žasnem, že to mnoho a mnoho ľudí osloví, - a uveria tomu, - podľa reakcií, kde píšu, že sa tou radou už dávno riadia...<br />
Dnes je uponáhľaná doba, kde sa dôraz kladie na všetko možné, na prácu, na "vysoký" životný štýl, "biorytmus", kedy sa musí všetko stihnúť, len nemať čas na seba a vlastnú rodinu.<br />
Ľudia sú duševne, i fyzicky vyprahnutí, lebo strácajú životodarnú miazgu, hovoria tomu, energiu, a hľadajú spôsoby, ako ju získať späť...</p>
<div>
Prestali sme veriť v Boha, ale začali sme veriť vo všetko ostatné...</div>
<div>
</div>
<p>
A tak ľudia siahajú po všetkom, čo ich "vyslobodí" zo svojich bied a ponúkne im pocit falošnej pohody, šťastia a slobody...<br />
<br />
Dnes sa darí, napríklad, výrobcom náramkov, ktorí ponúkajú svoj tovar vraj proti urieknutiu, ktorý je "očistený" (dodnes sa mi nepodarilo zistiť ako, a proti čomu, a od čoho...), ... ktorý je vyrobený podľa pravidiel feng šuej, ktorý nás ochráni pred všetkým možným, a možno nám prinesie i životnú prosperitu, ktorá na nás čaká, len sme doteraz žili v zlej, nevyčistenej aure, ale pomocou tohto prostriedku, sa jej zaručene zbavíme, a konečne sa nám začne dariť...</p>
<p>
Na trhu dnes dostať naozaj všeličo... aj vraj očistené sviečky, anjelikov, mašličky na kočík pre dieťatko, aj s vlastným menom.<br />
<br />
Sú odklínači čakier, chorôb, zlých ľudí, negatívnych myšlienok, zaklínači woodo bábok, kúzelníci čiernej, vraj i bielej mágie.<br />
</p>
<div>
Môžte uveriť aj stromu, ktorý objímete, príjmete jeho energiu a budete sa cítiť lepšie...<br />
<br />
Že sa vám až dodnes nedarilo? To preto, lebo ste si práve prečítali, že za to môže vaša čiara života, vrytá do vašej dlane, lebo to je čiara chudoby a neúspechu, a pozor! i včasnej smrti, ale keby bola dlhšia a spájala by sa s druhou čiarou, to by znamenalo dlhý a úspešný život...<br />
</div>
<div>
Horoskopy, povery a ešte raz: horoskopy a povery ničia ľuďom život. Ale mnohí podľa nich žijú...</div>
<div>
Snáre, vykladanie kariet, život usporiadaný podľa luny, hľadanie a "odstraňovanie" geopatogénnych zón pre naše obydlia, posteľ postavená podľa pravidiel feng šuej, klopkanie si na čelo, len aby sme niečo nezariekli... sa naozaj stalo súčasťou dnešného života, a to nielen u neveriacich, ale i u veriacich ľudí, ktorí by mali patriť Bohu.<br />
</div>
<div>
Mnoho rád je, aby sme si uvedomili samého seba, začali sa vnímať hlbšie z pohľadu svojho vnútra, a keď sa dostaneme až "tam", začneme sami odblokovávať všetko negatívne vôkol nás, ktoré nás spútava, a až vtedy sa staneme pánom svojho tela, svojich myšlienok, až vtedy dokážeme rozhodovať sami o sebe a staneme sa tak odolnými voči stresu, nešťastiu, nemoci, a všetkým iným neduhom... čo je veeeľmi, ale veľmi nebezpečné, lebo my nie sme si sami sebe pánmi nad naším životom, ale je to Boh, ktorý má jediný právo na náš život, jediný má právo nás viesť po našej ceste životom, On jediný je Cesta, Pravda a Život. Všetko ostatné, je ponuka Zlého, ktorý hovorí: Toto všetko ti dám - aj rozhodovanie o vlastnom živote, - ak sa mi budeš klaňať.<br />
</div>
<div>
Taktiež je veľmi nebezpečné aj, navštevovať rôznych "liečiteľov", psychotronikov, a nevedieť, nezaoberať sa tým, akou silou liečia... len sa im slepo oddať, hlavne, že mi v mojom probléme pomôžu, a že budem zdravý... Zdravý za každú cenu? A aká je tá cena? Vieme to? Túžime ju poznať, alebo radšej ani nie...?<br />
</div>
<div>
Kde sa podela naša viera v Boha? Ako jediného Strojcu šťastia, ako jediného Pána nad životom a smrťou?<br />
</div>
<div>
Keby sme v Neho verili, pevne, a neochvejne, všetkého tohoto, by sme sa vzdali.</div>
<div>
Nič z toho by sme v našich životoch totižto NEPOTREBOVALI.<br />
</div>
<div>
Sme pokrstení kresťania a predsa sa správame, ako pohania. Ako takí, ku ktorým viera v živého Ježiša Krista nikdy nedorazila, ale nie preto, že by sme žili niekde ďaleko na opustenom ostrove, kde ešte nikdy nevkročila noha žiadneho misionára, ale pre múr nezáujmu, odpadlíctva, sebectva, ľahostajnosti, neviery, ktorý sme si postavili vôkol nášho srdca a NEDOVOLILI sme živému Bohu, aby doňho NAOZAJ vstúpil.<br />
</div>
<div>
Ak by sme Mu to dovolili, Boh by začal premieňať naše životy. Skrz, naskrz by začal lámať okovy nášho otroctva Zlému, v ktorého sme uverili viac, ako v Ježiša Krista, ktorý má moc zmeniť náš starý, hriešny život.<br />
</div>
<div>
To, že sme pokrstení, a že sme prijali všetky sviatosti Svätej Cirkvi, nás nerobí automaticky veriacimi, aj keď si to my sami budeme o sebe myslieť... ak sa nedáme pretvoriť živým Bohom, ktorý má MOC meniť naše životy.</div>
<div>
Ak by sme boli skutočne veriacimi, hore popísané spôsoby, by sme NIKDY NEVYHĽADÁVALI, lebo by sme ich NIKDY NEPOTREBOVALI.<br />
</div>
<div>
Veď ako inak rozoznajú ľudia rozdiel medzi nami a neveriacimi? Veď sa správame tak, ako by sme sa nikdy nestretli s Ježišom, skutočne prítomným vo svätej Eucharistii. Ako Ho budú chcieť spoznať, nasledovať Ho?</div>
<div>
Ako je možné, že TROJJEDINÝ BOH, v ktorého veríme, nie je nám VŠETKÝM?<br />
</div>
<div>
AKO TO, ŽE NÁM SÁM NESTAČÍ?<br />
</div>
<div>
Prečo sme ustráchaní a potrebujeme sa uchrániť pred všetkým zlom červeným náramkom na našej ruke?<br />
</div>
<div>
Prečo verím na energiu, ktorá je vraj hmatateľná, ale vyžaruje čiernu auru, ktorú musia očistiť rôzni mágovia, dokonca aj cez televíziu, na diaľku, len im treba dobre zaplatiť?...<br />
A neverím v očisťujúcu sviatosť svätej spovede? Sám živý Ježiš Kristus zmyje moje viny, ktoré sa razom stanú belšie ako sneh...Sám Boh ma oslobodí z otroctva hriechu, od VŠETKÉHO ZLÉHO, nik iný to nedokáže, aj keby sme si za to zaplatili všetkými peniazmi sveta...<br />
</div>
<div>
Prečo nám nestačí SÁM BOH?<br />
</div>
<div>
Prečo je naša viera slabá? Lebo nie je pevne zakorenená v Bohu. Rozkolíše ju každý vietor, a ohne na svoju stranu.<br />
</div>
<div>
Je to ako s kvetmi, hoci krásnymi, ktoré zasadíme do malého črepníka, ktorý znázorňuje ohraničenie pre korene, ktoré nemajú dostatok miesta na to, aby sa kvet krásne rozvíjal, lebo črepník je mu malý. Hoci sa budeme všemožne starať o tento kvietok, denne ho vodou a živinami zalievať, a hoci bude zo začiatku krásny, nádherný, časom nám listy začnú žltnúť, sušiť sa, opadávať, až nám kvet celkom vyhynie. Mnoho ľudí je z toho smutných, a nechápe, prečo sa to stalo, veď sa o kvet tak dobre starali. Neuvedomili si, že je to pre to, že koreň kvetu už nemal priestor na svoj život. Bol slabý, vyhynul...<br />
</div>
<div>
A tak je to aj s ľuďmi. Musíme sa pevne zakoreniť v Bohu, aby sme dokázali prejsť všetkými nástrahami nášho života.</div>
<div>
Zo začiatku môže náš život vyzerať pekne, príjmeme sviatosti kresťana, ktoré by nás mali na ceste životom viesť bezpečne, ale ak nedovolíme Bohu, aby nás On pretváral, vybudujeme si sami sebe svoju bariéru, ochranný múr, a náš koreň viery bude postupne oslabovať. Začneme si hľadať náhrady za Boha, ktorým začneme veriť...</div>
<div>
A TO NESMIEME NIKDY DOVOLIŤ.</div>
<div>
<br />
</div>
<div>
<strong>Jn15, <em>5</em> Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.</strong></div>
<div>
</div>
<div>
</div>
<div>
<strong>obrázok: GOOGLE: história Rajecká Lesná, Kalvária</strong> - obrázok Kalvárie som si vybrala preto, lebo nám krásne znázorňuje nielen život, Umučenie Ježiša Krista, ale aj Jeho slávne Zmŕtvychvstanie, ale aj náš, osobný život... pri ktorej zastávke nášho života, spadneme? Pri ktorej viac nedokážeme vstať, pri ktorej my zapredáme Ježiša, lebo sa budeme hanbiť žiť život ako Jeho učeník? Držme sa mocne Jeho ruky, lebo bez Neho to sami nedokážeme... cesta nahor je strmá, boľavá, tŕnistá, ale tam Hore, nás čaká vytúžené Nebo - Božie Kráľovstvo :)</div>Eva Vráblová2017-05-23T11:30:26ZSme tu len chvíľuEva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/sme-tu-len-chvilu2016-12-10T09:38:16Z2016-12-10T09:09:25Z<p>
Miesto úsmevu ponúkame vážnu tvár.<br />
Zabudli sme, že aj oči sa smejú?<br />
Ruky si schovávame do kabátov,<br />
aby sme ich nemuseli podať v ústrety priateľstvu.<br />
Možno stískame aj ruky v päsť,<br />
ale bojíme sa nimi vystreliť<br />
nášmu "protivníkovi" do brady.<br />
Preto použijeme inú zbraň,<br />
ako mu zasadíme úder.<br />
Volíme si taktiku tichého ohovárania.<br />
Šu - šu - šu...<br />
... počula si to, počul si to už? Nieeee? Ako to?<br />
Šu - šu - šu...<br />
A človek je razom zbavený cti, mena, dobrej povesti...<br />
Vyzliekame ho z kabáta,<br />
hoci v tom našom máme ešte stále tie naše dlane zaborené v päsť.<br />
Vyzliekame ho z košele, vyzliekame ho do naha...<br />
Veď nikto nevidí tie naše nechty vborené do našej dlane, až nám to spôsobuje bolesť... Sú dobre ukryté vo veľkých vreckách toho nášho kabáta, ktorý nás dobre hreje.<br />
Že náš "nepriateľ" už mrzne v tuhej zime našej nenávisti, nám nevadí?<br />
<br />
Ako to, že nám to nevadí?<br />
Čo nám v hrudi bije pod tým naším kabátom?<br />
Počujeme to vôbec?<br />
Cítime to ešte vôbec?<br />
Alebo si ideme obliesť ešte hrubší zimník,<br />
ktorý zakryje našu hrošiu kožu?<br />
A nasadíme si teplú čapicu na hlavu,<br />
omotáme sa tepľučkým šálom,<br />
a na tie naše ruky, ešte stále zaťaté v päsť, si navlečieme kožené rukavice,<br />
aby sme na chvíľu povolili zovretie, ktoré škrtí...<br />
<br />
Na tvár nasadíme úsmev ako masku:</p>
<div>
"Dobrý deň, Ako sa máte? Počasie krásne?..."</div>
<div>
Naše ústa vo falši rozdávajú úsmev, ... ktorý ale nehreje...<br />
</div>
<div>
Nemôže hriať, pretože ten chudák, ktorého sme obrali aj o posledný kúsok šiat, predsa mrzne...<br />
</div>
<div>
Mrzne v treskúcej zime nášho opovrhovania, nelásky, falošnosti, zrady...<br />
</div>
<div>
Mrzne, lebo my sme to tak chceli.<br />
</div>
<div>
Mrzne, lebo sme z neho strhli aj posledný kúsok odevu a vystavili sme ho potupe a hanbe.<br />
</div>
<div>
Mrzne, lebo naše srdce je srdce kamenné.<br />
</div>
<div>
Ó, Bože, kedy sa roztopí?<br />
</div>
<div>
Keď mu to dovolíme.<br />
</div>
<div>
Keď dovolíme, aby do ničoty nášho bytia vstúpil Boh a zohrial nám ho svojou prítomnosťou. Svojou láskou.</div>
<div>
Stačí jedno Jeho slovo a ľad nášho srdca sa roztopí.</div>
<div>
Jeden Jeho pohľad, v ktorom sa ponoríme v hanbe pred sebou a padneme na kolená... A tou našou zovretou päsťou sa začneme biť v prsia: Moja vina, Otče!<br />
</div>
<div>
Keď dovolíme Bohu, aby mocným spôsobom vstúpil do nášho kamenného srdca...<br />
<br />
...a roztopil tam všetok ľad, ktorý ho až dovtedy obopínal,...<br />
<br />
... dokážeme zo seba vyzliecť ten hrubý kabát, ktorým sme sa pred ostatnými maskovali, ...<br />
<br />
...prísť pred toho zúboženého brata, ktorý sa už triasol od zimy nášho ohovárania a osočovania, a povedať mu:</div>
<div>
- Poď, zohrejem ťa, milovaný brat, a odpusť mi!<br />
</div>
<div>
A zrazu ruka, ktorá bila, pohládza...</div>
<div>
Ústa, ktoré bili, sa usmievajú...</div>
<div>
Srdce, ktoré bolo z kameňa, krváca...<br />
</div>
<div>
Lebo sa ho dotkol živý Boh<br />
</div>
<div>
Boh, ktorý jediný dokáže zázraky...<br />
</div>
<p>
... ak Mu to dovolíme...</p>
<p>
</p>
<p>
obrázok: google</p>Eva Vráblová2016-12-10T09:09:25ZŽime verne svoju vieruEva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/zime-verne-svoju-vieru2016-09-19T06:35:54Z2016-09-19T06:08:49Z<p>
Rodiny krvácajú.</p>
<div>
Krváca i Božské Srdce Ježišovo.</div>
<p>
Deti prichádzajú o rodičov, stávajú sa tovarom, ktorý si medzi sebou pohadzujú rozvadené strany.<br />
Manželstvo, v ktorom si dvaja sľúbili vernosť a lásku pred Všemohúcim Bohom, sa rozpadá, a zdá sa, že nikto nebije na poplach...<br />
Z detí vyrastajú polosiroty, ranené na dušiach, obraté o otcovu lásku, maminu nehu, o spoločné zážitky, o spoločný život. Nik už nevráti deťom detstvo, ktoré preplakali, pretrpeli, nádherné, bezstarostné detstvo, o ktoré ich obrali vlastní rodičia.<br />
Ak sa stane krivda dospelému človeku, vie sa ubrániť sám, ale ako sa ubráni dieťa, ktorému sa pri rozvode rodičov rozsekáva srdce napoly a tvrdý boj rodičov sa robí, že to nevidí?<br />
Ako je len možné, že sa rozpadajú kresťanské manželstvá, ktoré boli posvätené samotným Bohom?<br />
<br />
Vari neveríme v posvätnosť manželstva?<br />
<br />
Ak sa zosobášia snúbenci na úrade, sľubujú si vernosť iba pred človekom, ale keďže ich nemá čo posväcovať, veľmi ľahko upadnú do stavu, kedy sa vo svojich ťažkostiach a problémoch začnú utápať a mnohokrát svoje životné trampoty vidia v rozvode, ako jedinom východisku svojich ťažkostí.<br />
Ak sa ale dvaja snúbenci zosobášia pred tvárou samotného Boha, On sám zostupuje z neba a spečaťuje tento zväzok až na veky. Ale nenecháva nás ponechaných samých na seba, ale požehnáva toto manželstvo svojím prehojným požehnaním a sám vstupuje do všetkých našich problémov a ťažkostí a pomáha nám ich nielen niesť, ale i riešiť. Samozrejme, aj my sami sa musíme usilovať o toto spoločenstvo s Bohom, prijímať vedome tento veľký Dar sviatostného manželstva a spolupracovať s chvením a bázňou na svojej spáse.<br />
Ak ale prestaneme dbať o posvätný život, oberáme sa o Božie milosti, prestávame spolupracovať s vôľou Božou a ľahko upadáme do hriechu, ktorý začne mať nad nami presilu.<br />
Samozrejme, ani sviatostné manželstvá nie sú uchránené ťažkostí a problémov, ale ak sa posväcujú vo sviatostnom Kristovi, ktorého prijímajú vo sviatostiach, ľahšie, oveľa ľahšie znášajú všetky problémy, pretože Ježiš nám dáva silu.<br />
<br />
Mnoho ľudí povie, že na to, aby spolu žili, nepotrebujú papier.<br />
Ale takto hovoria iba tí, ktorí nevedia, že sviatostné manželstvo nie je o papieri, ale o Bohom požehnaný stav, z ktorého sa nevystupuje. Z muža a ženy sa stáva jedno telo a jedna duša.<br />
Ak sa dvaja takíto ľudia chcú rozviesť, vedia a budú to cítiť až do konca svojho života, že ich ďalší život už nebude naplnený šťastím, lebo sa oberajú navzájom o prítomnosť toho druhého človeka, milovaného, ktorému som zverila život svoj, a zároveň sa oberajú i ochudobňujú o sviatostného Ježiša, ktorého nemôžu prijímať v Najsv. Eucharistii, iba ak sľúbia, že zostanú až do smrti sami a nebudú žiť už v novom zväzku.<br />
<br />
Toľko sviatostných manželstiev sa dnes rozpadá!<br />
Ako je to možné?<br />
Prestali sme veriť v posvätnosť manželstva.<br />
<br />
Toľko zranenia, bolesti a koľkokrát i zúfalstva, a nenávisti sa deje pri rozpade manželstva, že to v ľuďoch zanechá i celoživotné traumy, jazvy a rany nielen na duši, ale i na tele. Lebo bolesť, ktorá hlodá dušu a rozožiera ju ako rakovina, začne sa prejavovať i v hocijakej oblasti fyzického tela. Veď či nevieme, že keď bolí duša, bolí i telo?<br />
<br />
<strong>Bojujme za svoje rodiny, ale bojujme na kolenách.</strong><br />
<br />
Nevzdávajme sa, nikdy sa nevzdávajme a nezutekajme z tohto boja, mysliac si, že rozvodom razom všetko vyriešime.Rozvod sviatostného manželstva je trpká rana, ktorá sa nezacelí nikdy a bude niesť ťažké následky takéhoto rozhodnutia po celý svoj život.<br />
Deti sú bohatstvom manželstva, sú plody našej lásky, s ktorými sa nehodno zahrávať. Za ne nesieme zodpovednosť pred Pánom, tak ako sme sľúbili, keď sme sa brali. Ich detský vývin nesmie byť poznačený rozvodom a tvrdosťou našich sŕdc.<br />
V spoločnosti sa vytráca autorita otca. Matky sa stávajú hrdinkami, lebo samé vychovávajú svoje deti, ale za akú cenu?<br />
Cena v rozpadnutých a rozvedených manželstvách je privysoká.<br />
Nevinné detské srdiečka stonajú a plačú. Krvácajú.<br />
<strong>Rozpad manželstva sa rovná výbuchu bomby, ktorá za sebou necháva hlboký kráter...</strong><br />
Rozpadom manželstva sa nič nevyrieši. Problémy ešte len pribudnú. Problémy, ktoré sme si vyrobili samy svojou ľahkovážnosťou, alebo pýchou, lebo sme nezabojovali o to najvzácnejšie, čo máme.<br />
<br />
V školách sa vyučujú rôzne predmety, ktoré nebudeme možno ani nikdy v živote potrebovať. Ale nevyučuje sa jeden najzákladnejší predmet a to je predmet o rodine. Hoci je rodina najzákladnejšia bunka našej spoločnosti.<br />
Trend rozvodovosti stúpa, preto by sme mali naozaj biť na poplach.<br />
Tak, ako existuje postabortívny syndróm, tak existuje i syndróm po rozvode. Mnohí ľudia upadajú do apatie, do depresií, stávajú sa z nich bezdomovci...<br />
<br />
Vážme si svojich manželov, manželky, pretože tvoj manžel je ten najlepší, tvoja manželka je tá najlepšia z celého sveta, s ktorým, s ktorou ťa Boh spojil. Niet na svete lepšieho človeka, ako práve ten, s ktorým zdieľaš svoj sviatostný život.<br />
Keď si to uvedomíme, prestaneme stavať vzdušné zámky, snívať o nemožných veciach, o bohatstve, kariére a zmeškanom živote. Pretože rodina je ten prístav, do ktorého ťa postavil Boh. V tvojom živote niet väčšej priority, ako je ona, niet väčšieho šťastia a bohatstva na tejto zemi, okrem Boha milovať.<br />
Manželstvo je drahocenný poklad, z ktorého raz budeš vydávať počet. Iba od teba záleží, či si ho zakopal, alebo zveľadil.<br />
Buď dobrým stromom, ktorý prináša dobré ovocie. Dobré ovocie sú tvoje deti, ktoré budú od teba čerpať všetku lásku, všetky dobrá a životné skúsenosti, a rozdávať zasa svojim deťom.</p>
<div>
Posväcujme sa v manželstve sviatostným Kristom. Iba rodina, ktorá sa spolu modlí, sa nerozpadne.</div>
<p>
Ako manželia, ako rodina, čerpajme všetci spoločne vodu s radosťou z prameňov Spásy. </p>
<p>
</p>
<p>
obrázok: Google</p>Eva Vráblová2016-09-19T06:08:49ZPán Boh odpúšťa vždy, ... a ľudia?Eva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/pan-boh-odpusta-vzdy-a-ludia-2016-06-21T07:10:42Z2016-06-21T06:57:38Z<p>
Chceš začať nový život.<br />
<br />
Túžba, ktorá v tebe driemala dlhýýý, predlhý čas, práve dnes začína nadobúdať nové kontúry tvojho života.<br />
Nebolo ľahké vzdať sa hriešneho života, lebo hriech ťa odpútaval od Boha.<br />
Cítil si na sebe tie putá závislosti na ňom. Tie reťaze, ktoré ťa oberali o Božiu milosť. Boli silné, zakorenené v tebe, a hoci rezali do živého, nedokázal si sa ich sám zbaviť.<br />
Len veľká Božia milosť ich dokázala zhodiť z tvojich pliec. Sám by si nedokázal nič. Celkom nič. Lebo aj keď je duch ochotný, telo je slabé. Pripútané ku svojim náklonnostiam, vášňam, zlozvykom.<br />
Telo si zvykne, a potom je už len ako lenivý oslík, ktorý sa nechce dať zapriahnuť. Lebo vie, že musí prekonať samého seba, vynaložiť až nadľudskú námahu, zaprieť sa, prekročiť štíty hôr svojej náklonnosti ku hriechu a vykročiť za Ním, za Pánom, ktorý dáva nový život.<br />
<br />
A tak teda s Božou pomocou, Božím požehnaním, s Božím milosrdenstvom, ideš vykročiť v ústrety novému životu. Máš veľké odhodlanie v srdci a veľké Božie uistenie, že nie si tentoraz na to sám, ale že ti bude sám Boh na pomoci.<br />
<br />
Veríš, že s Ním to zvládneš.<br />
<br />
Ale ak si doteraz mal veľký boj s hriechom, odteraz budeš mať veľký boj s ľuďmi. Nebudú, a ani nechcú ti uveriť, že to myslíš vážne.<br />
Smejú sa ti. A častujú ťa svojimi pľuvancami rovno do tváre. Kladú ti pod nohy polená. Neveria, že sa chceš zmeniť, že UŽ si sa zmenil.<br />
Nechcú vidieť dobro v tvojom srdci. Odvracajú sa od tvojich očí, ktoré prosia o súcit. Ak sa ti zdá, že už - už ti podali pomocnú ruku, práve v tej chvíli ti ju pustia a ty cítiš, ako padáš... na tie kolená, na ktorých si sa pred časom odrazil, lebo ťa z nich zdvihla veľká milosť a láska Božia.<br />
<br />
Ľudia nezabúdajú. Vyhadzujú ti tvoju vinu na oči vždy vtedy, kedy im to príde vhod. Keď sa nesprávaš podľa ich šablóny. Keď nesúhlasíš s hriechom. Pošliapavajú v tebe všetko dobro, všetko odhodlanie byť, stať sa lepším človekom. Nechcú a nevidia, že ty už si iným človekom.<br />
<br />
Odetý do rúcha kajúcnosti.<br />
<br />
Ľudia sa stali sudcami. Nie však samými sebe, ale tebe, ktorý prosíš, a žobreš o ich lásku...<br />
Nehľadaj súcit v ľudských srdciach, lebo ľudia sú vo svojej hriešnosti nedokonalí...<br />
Každý žiadame o lásku, a Božie milosrdenstvo pre seba.<br />
Ale nerozdávame ho ďalej.<br />
Nedelíme sa s ním.<br />
Máme dvojaké metre. Jeden pre seba a druhý pre ostatných.<br />
<br />
Vždy je jednoduchšie vyhodiť hriech na oči svojmu bratovi, - aj keď máš Ježišovo uistenie, že On už na ten tvoj vyznaný a oľutovaný hriech dávno zabudol, a že ti ho už nikdy nepripomenie, - ako sa vnútornými očami pozrieť až na dno svojho srdca, a zistiť, že ja som väčší hriešnik ako ten, ktorého usvedčujem z hriechu, a ktorému neviem odpustiť...<br />
<br />
Ale Pán sa nás raz nebude pýtať, prečo si neodpustil, ale či si CHCEL...<br />
<br />
Všetko záleží od našej vôle a ochoty. A dobroty nášho srdca.<br />
<br />
Chcem vidieť svojho brata šťastného?<br />
<br />
Chcem mu odpustiť jeho pády, biedu, a poklesky? I zradu voči mne?<br />
<br />
Chcem v ňom vidieť lepšieho človeka?<br />
<br />
Chcem zabudnúť na všetko zlé, čo nás doteraz spájalo?<br />
<br />
Chcem vykročiť v ústrety novému životu?<br />
<br />
Chcem, aby aj tento môj brat bol raz v nebi spolu so mnou?<br />
<br />
Ak tam chcem byť sám, a bez neho, niečo v mojom vnútri je zhnité...<br />
<br />
Prečo? Lebo aj za neho Pán položil svoj život. Aj jeho duša má v Božích očiach nevyčísliteľnú cenu, za ktorú Ježiš Kristus vylial svoju drahocennú Krv. Tak, ako za mňa, tak isto aj za neho.<br />
<br />
Lebo sa môže stať, že ak mu ja neodpustím, že on raz v tom Nebeskom Kráľovstve bude, ale tam budem chýbať JA.<br />
A to nesmiem dopustiť za žiadnu cenu...<br />
... Za žiadne moje zranené ego, za sebaľútosť, ktorá ničí moju lásku k druhému človeku. Za zranenú pýchu, ktorá je matkou všetkých nerestí...<br />
<br />
Ak žiadame Božiu Dobrotu o milosrdenstvo pre nás, musíme ho prejavovať aj my k svojim blížnym.<br />
<br />
Musíme ich zasypávať prejavmi svojej lásky a hlbokého odpustenia.<br />
<br />
Takého, že tomu človeku nielen podáme pomocnú ruku, ale ho pozveme aj ku sebe na obed.<br />
Za jeden stôl.<br />
Lebo tak mu dáme najavo, že Boh je naším zvrchovaným Pánom, a že aj my sme boli milosrdní k jeho milovanému synovi, dcére.<br />
Ak si nevieš predstaviť, že by si svojho nepriateľa pohostil za svojím stolom, tak si mu ešte neodpustil z hĺbky svojho srdca.<br />
Ak to raz dokážeš, a otvoríš mu svoje srdce dokorán, otvorené dvere tvojej domácej pohostinnosti už budú iba skutkom tvojej dokonanej lásky.<br />
<br />
Veď ako ináč sa dá zvestovať ľuďom Nebeské Kráľovstvo?<br />
<br />
Skutkami. Skutkami lásky.</p>
<p>
</p>
<p>
</p>
<p>
obrázok: Google</p>Eva Vráblová2016-06-21T06:57:38ZKeď je tehotenstvo diagnózaEva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/ked-je-tehotenstvo-diagnoza2016-06-01T12:07:20Z2016-06-01T11:45:31Z<p>
Asi pred mesiacom, keď boli u nás, som prišla z práce, a ona sa mi moc nevenovala, lebo hľadala v počítači nejaké informácie. Nechala som ju, "posurfovať si", a venovala som sa našej drahej Lili. Je to naše slniečko, chlapci sa jej nevedia nabažiť, venujú sa jej, ako sa len dá, tak isto starký, lebo je naše prvé vnúčatko. Dievčatko je u nás veľmi vítané, lebo doma je bezo mňa iba samá chlapská zostava :) Lucinka nemá sestričku, hoci má štyroch súrodencov :)</p>
<p>
Keď už sme sa nahrali dosýta, pýtam sa dcérky, čo hľadá?...<br />
Akosi mimovoľne jej začali stekať slzičky po tvári a hovorí, že jej dnes volala jej ženská lekárka, a že jej musí oznámiť, že jej nejaké tehotenské testy nedopadli dobre, konkrétne na Downov syndróm...<br />
Podišla som ku nej a utešila ju. Objala som ju a hladila po vláskoch. Viem, ako v tehotenstve lomcujú ženou tehotenské hormóny a ako ma vedeli veľmi ľahko rozcitlivieť...</p>
<p>
Vravím jej: "Neboj sa, Pán je nad nami, On všetko riadi, neboj sa!"<br />
A pýtam sa jej bližšie, čo to znamená, že testy nedopadli dobre...?<br />
"Vieš, malo mi výjsť číslo, tuším, ak som sa nepomýlila: 1: 150 000 a mne vyšlo 1:15".<br />
Aha, rozvidnieva sa mi. - "Takže to nie je isté, sú to len odhady?... Lotéria? Pravdepodobnosť jedna ku pätnástim".<br />
"Áno, ale lekárka mi povedala, že si môžem dať urobiť rozbor z plodovej vody, alebo ísť na test, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou potvrdí, alebo vylúči hocijaké ochorenie, ale je veľmi, veľmi drahý".</p>
<p>
Dívam sa jej do očí, a čakám, čo mi sama odpovie...<br />
Vydýchla som si, lebo povedala to, čo som túžila počuť:<br />
- "Nepôjdem na žiadnu amniocentézu, ani na drahé testy. Veď na čo, čo by mi to pomohlo? Poznám riziká tohto vyšetrenia, všetko potrebné som si už zistila... O čo by som bola múdrejšia? Stresovať sa a čakať na výsledky vyšetrení... a i keby boli veľmi zlé, dieťatko by som si nedala nikdy potratiť".<br />
Objali sme sa ako dve ženy, ktoré bojujú o nový život ako levice. Som šťastná, že som ju takto vychovala.</p>
<p>
Teším sa, že môžem byť v tejto chvíli pri nej, kedy ma najviac potrebuje. Uvedomujeme si vážnosť situácie, ale aj to, že veríme Bohu viac, ako iba nejakým predpokladom, percentám. Všetci sme v Božom náručí a my sme sa rozhodli Mu dôverovať. Nie iba dnes, ale stále, po všetky dni nášho života. Tak ako doteraz.<br />
Veď čo nám pomôže, ak sa budeme trápiť, sužovať, a myslieť na budúcnosť v obavách? Sme v Pánovom objatí, v Jeho milujúcom srdci, do dlaní si nás vryl... Veď On o nás vie všetko, pozná náš tlkot srdca, myšlienky, slová, máme spočítané i všetky vlasy na hlave. Tak prečo by sme sa mali báť? Bude jednoducho tak, ako bude chcieť On.</p>
<p>
Dcérky som sa iba opýtala:<br />
- "Prečo vám, mamičkám, robia dnes takéto testy? Ja si nepamätám, žeby ich mne robili. Zbytočne vás rozrušia, vystrašia, a možno mnoho žien aj vďaka nim podstúpi interrupciu, lebo sa cítia byť nepripravené na dieťatko s nejakým postihnutím... a možno aj veľakrát zbytočne... Veď strach má veľké oči, ako sa hovorí a ak nemá kto upokojiť budúcu mamičku, ak nemá pevnú vieru v Boha, veľmi rýchlo podľahne takejto informácii a rozhodne sa pre nešťastné riešenie... ktoré je ale už navždy neodvolateľné... Na čo je toto všetko dobré?" - zamýšľam sa nahlas...</p>
<p>
- "Veď to, že na nič", - odpovedá mi dcérka. "Vieš, koľkým mojim kamarátkam tiež vyšli tieto testy zle? Jedna mala riziko postihnutia dokonca 1:5, a dieťatko sa jej narodilo zdravé. Ja som celkom zabudla, že sa takéto testy robia, keď ma na ne zavolali, neinformovala som sa, na čo konkrétne mi berú krv, ale pri ďalšom tehotenstve ich už odmietnem".</p>
<p>
Jej odhodlanie badať aj v tvári, ktorá sa už upokojila, a vyčarila aj úsmev.</p>
<p>
- "Nezabudni", hovorím jej, "že ja som v Modlitbách matiek, a že za teba a tvoje dieťatko sa modlia matky na celom svete. Je to Spoločenstvo modliacich mám, v ktorom Pán prisľúbil mnoho milostí prúdiacich z neba, ako vodopád... Každá z nás sa modlí nielen za svoje deti, ale zároveň za všetky deti v Komunite útecha, a každá časť dňa, každá hodina je pokrytá modlitbami matiek, lebo sú už rozšírené po celom svete. Naše deti, teda aj ty, a tvoje dieťatko, ste cez toto Spoločenstvo mocne Bohom požehnané. Verím, že i ty v ňom raz budeš, a budeme navzájom sestry..." :)<br />
Poradila som jej ešte, aby sa každý deň spoločne modlili s manželom desiatok ruženca: Ktorého si, Panna, v Betleheme porodila, Ja som zároveň poprosila kňazov zo Steny modlitieb, tu na Mojej komunite, ktorí na naše úmysly obetujú sv. omše. Veľká pomoc pre nás! Obrovská! Naši milovaní kňazi sa so spoločenstvom veriacich modlia za svoj ľud a jeho potreby...</p>
<p>
A dnes, na Deň detí mi moja milovaná dcérka volala, že ide z poradne pre budúce matky, a že jej urobili i morfologický ultrazvuk dieťatka, a že všetko vyzerá byť v poriadku :)</p>
<p>
Chvála ti, Pane! Za všetko, čo pre nás robíš, chvála ti, Pane Ježišu Kriste!</p>
<p>
</p>
<p>
obrázok: google</p>Eva Vráblová2016-06-01T11:45:31ZTridsiaty tretí pod čiarouEva Vráblováhttps://www.mojakomunita.sk/eu/web/vrablova.eva/profil/-/blogs/tridsiaty-treti-pod-ciarou2016-05-16T21:50:01Z2016-05-16T21:28:00Z<p>
Prvá, tá vysnívaná, mala uverejniť svoje výsledky prijatých uchádzačov o štúdium na ich strednej škole, poobede, okolo 14 - tej hodiny.<br />
To bolo ale čakanie! Keď sme konečne začali hltavo študovať, či jeho osobné číslo, ktoré slúžilo ako kód pridelený k jeho menu, je niekde v popredí, ... beda!, ... lebo keď sme ho nenašli hneď niekde medzi prvými, s každým ďalším číslom, stúpajúcim hore, vlastne dole, pod čiaru, naša nádej upadala, upadala, a upadala, čím ďalej tým viac...<br />
Dočítali sme sa, že je 33 - tretí v poradí čakajúci na prijatie!<br />
Tridsiaty tretí.<br />
Fúha...<br />
Syn ešte stále dosť dobre nechápal, prečo som vážna, veď čaká na prijatie predsa... tak to tam bolo napísané.<br />
Ale keď som mu vysvetlila, že to je len mizivá nádej, aby sa na tú svoju školu naozaj dostal, zostal veľmi smutný.</p>
<div>
Keby bol aspoň taký štvrtý, piaty... možno, možno...</div>
<div>
Ale toto?</div>
<div>
Číslo tridsaťtri sa rovnalo takmer k istej nule...</div>
<div>
<br />
Miškovo sklamanie bolo veľké...</div>
<p>
Odvrátil hlavu a ďalej sme o sebe len tušili, že aj ten druhý má tiež vlhké oči...<br />
Objala som svojho syna a povedala som mu, nech nie je smutný, že musíme prijať to, čo má Pán pre každého z nás pripravené. Že budeme tam, kde nás chce mať Boh. Aj keď to ešte teraz nechápeme, raz pochopíme, prečo...<br />
<br />
Dnešný deň sme mali ísť na zápis do už prijatej školy , ale keďže má zápisné tri dni, nechali sme si ešte maličkú rezervu, lebo dnešný deň bol zápisný aj pre jeho školu číslo 1.<br />
V spisoch na prijímacie pohovory sa totiž uvádzalo, že ak neprídu všetci prijatí uchádzači o štúdium v dnešný deň do 15 - tej hodiny na zápis, tak sa môže stať, že nám zavolajú, ak sa uvoľní miesto. Preto každý žiak musel uviesť telefónne číslo rodiča, syn uviedol moje.<br />
Bola tam ešte stále nádej. Maličká, ale bola.<br />
<br />
Okolo 16 -tej mi volala sestra, ktorej som polovážne povedala, že nech mi neblokuje linku, lebo čakám súrny hovor. Pochopila. Potom mi volala dcérka z Bratislavy, ktorej som oznámila to isté. Pri pohľade na hodinky bolo už krátko pred sedemnástou, a ja som si uvedomila, že je už veľmi pokročilý čas, ... keď v tom som počula, že sa mi niekto "dobýja" do telefónu. Pozriem, a tam neznáme číslo. Dcérke som povedala, že musím položiť, a okamžite som vytáčala neznáme číslo...<br />
<br />
... A tam sa mi ozvalo: Dobrý deň, tu škola tá a tá, oznamujeme vám, že sme vášho syna prijali ku nám na štúdium do 1. ročníka.<br />
- Naozaj mi voláte, že môj syn bol u vás prijatý?<br />
- Áno, ste poslední v poradí, po vás už neprijmeme nikoho. Je naozaj posledný.<br />
- Naozaj tomu môžem uveriť? Keby ste vedeli, aký bol syn veľmi smutný celý víkend... Ste jeho vysnívaná škola... a nemohla som dohovoriť pre slzy...<br />
- Áno, pani, naozaj, ... máte to vymodlené... - počúvam vážne, čo mi hovorí pani na opačnom konci linky.<br />
- Ani si neviete predstaviť tú radosť, čo ste nám spôsobili...<br />
- O to viac si ho budeme pamätať, - znela ich odpoveď. A začula som v tom hlase úsmev, lebo aj ten sa dá počuť :)<br />
- Ďakujem vám z celého srdca...<br />
- Aj my sa tomu tešíme...<br />
</p>
<div>
Píšem to preto, aby ste sa aj vy nielen radovali z našej radosti, ale aj preto, aby sme sa navzájom povzbudzovali vo viere.</div>
<div>
Nádej nikdy nezomiera.</div>
<div>
Nádej si nezúfa.</div>
<div>
Nádej verí.</div>
<div>
A ak sa niekedy niečo nedarí podľa našich predstáv, Boh vie, prečo a komu v aký príhodný čas zošle prúdy milostí presne takých, aké daný človek sám potrebuje,</div>
<div>
Ale chcem vás aj potešiť. Pretože Boh je naozaj milujúci Otecko, ktorý vidí aj do najtajnejších zákutí každého človeka a vie, čo by nám urobilo radosť, preto nám ju plní.<br />
</div>
<div>
My sme toho svedectvom.<br />
</div>
<div>
U Pána číslo nezohráva žiadnu rolu.<br />
</div>
<div>
Čo je pre neho číslo tridsaťtri?</div>
<div>
Pre niekoho koniec sveta, pre Pána čas milostí.</div>
<div>
Do slova a do písmena. Veď viete, hovorí sa tomu: Kristove roky.</div>
<div>
Mal presne toľko, keď nás vykúpil svojou smrťou a slávnym zmŕtvychvstaním pre večný život.<br />
</div>
<div>
Nám toto číslo prinieslo svetlo do duše jeho dieťaťa, ktoré sa mu úplne oddalo.</div>
<div>
Nezúfalo.</div>
<div>
Keď som synovi povedala, aby sa netrápil, že Pán si pre neho pripravil to najlepšie, čo môže dostať, uveril mi.</div>
<div>
Povedala som mu: Neboj sa, všetko bude v poriadku, ak to bude naozaj Pánova vôľa, pôjdeš touto cestou, Pán si ťa pripraví...</div>
<div>
- Ale ako, keď táto druhá škola má úplne iný smer?</div>
<div>
- Neboj sa, budeš sa skúmať počas nasledujúcich štyroch rokov, či ťa to bude napĺňať, a ak nie, urobíš si vysokú s tým zameraním, po akom túžiš...<br />
</div>
<div>
Pre nás však bolo číslo tridsaťtri šťastné.</div>
<div>
Viem, že neexistujú šťastné a nešťastné čísla, ale upevnilo nás aj toto vysoké číslo vo viere, že Bohu nič nie je nemožné.</div>
<div>
Môj syn s Pánom začínal skúšku, i sa mu poďakoval za šťastlivé prijatie na jeho vysnívanú cestu svojho života na dnešnej svätej omši.</div>
<div>
A pre mňa, matku, je najpodstatnejšie to, že mal Ježiša v svojom srdci pri tak rozhodujúcich chvíľach svojho života.</div>
<div>
Vedela som, že Ježiš ho neopustí, a že ho povedie tam, kde bude On chcieť.</div>
<div>
A že našou úlohou je iba, chytiť sa pevne tej jeho ruky a nechať sa Ním viesť...</div>
<div>
</div>
<div>
Vďaka ti, Pane.</div>
<div>
</div>
<div>
</div>
<div>
</div>
<div>
obrázok: Google<br />
</div>
<div>
</div>Eva Vráblová2016-05-16T21:28:00Z