... stále.

Tento týždeň trávim na púšti. Mt 4, 1

Spočiatku to bolo veľmi zlé, až kým som si neuvedomila dve veci. Že to Duch viedol Ježiša na púšť. Neviedol ho tam diabol, ani tam nešiel sám, viedol ho Duch. A On mal nejaký zámer - v polke tejto kapitoly môžme čítať, že Ježiš po pokúšaní na púšti začína svoje verejné účinkovanie. Začínajú sa diať skutočne veľké veci.

Som teda zvedavá, čo sa bude diať. 

V prvom rade sa nanovo učím dôverovať Bohu - vo všetkom. Na túto tému sa výstižne vyjadrila sestra Františka - tu. Či sa už učím do jednej školy alebo pracujem na veciach do druhej odovzdávam ich Bohu a hlavne chválim ho každou činnosťou, ktorú konám, každou myšlienkou, čo mi prebehne hlavou, každým pocitom, ktorý pocítim Tancovanie, pílenie z kovu, sklamanie zo seba, snaženie pochopiť zložité definície, skoré vstávanie, cestovanie autobusom, skákanie na jednej nohe, všetko.

Lebo On je toho hoden. Čo viac mu môžem dať, ako to, čo robím, čo si myslím a čo cítim?

Nemôžem si zaslúžiť Jeho lásku a predsa sa zdá, že ma napriek tomu ľúbi. Veď tým, že ma vedie na púšť ma chce formovať.Záleží mu na tom, aby som bola, čo najbližšie pri ňom - a to dobrovoľne.