V 42 roku kňazstva a vo veku nedožitých 65 rokov roku zomrel v Ludzmierzu kňaz, dekan, pápežský prelát Tadeusz Juchas , ktorý takmer 30 rokov pôsobil ako správca baziliky, ktorého stovky našich veriacich poznali ako veľkého priateľa Novoťanov.

Kňaz, pápežský prałát Tadeusz Juchas, sa narodil v roku 1949 v Starom Bystrom neďaleko Ludzmierza. Z ludźmierským kostolom, dnes bazilikou bol zviazaný takmer 30 rokov .

 Kňaz Tadeusz, bol človekom z ktorého vychádzala nesmierna energia. Bol všestranne činný, lyžoval, hral tenis, jazdil na bicykli, vo voľných chvíľach fotografoval.

Mal sedem súrodencov a jeho starší brat je tiež kňazom. Vychovaní boli bez matky, tá zomrela, keď Tadeusz mal tri roky. Základnú školu navštevoval v rodisku, gymnázium v Jablonke, vysvätený za kňaza bol Karolom Wojtylom v Krakove.

Bol kaplánom v Luborzycy pri Novej Hute, Gliwiciach pri Živci, Krakove a vo Wieliczke.

20 decembra 1985 roku sa stal správcom farnosti  Ludźmierz.

Vďaka nemu sa zmenila bazilika i jej okolie na nepoznanie. Bol to práve on, ktorý pozval a zorganizoval návštevu vtedajšieho pápeža Jána Pavla II v Ludzmierzu 7. júna 1997,  modlitba posvätného ruženca sa vtedy cez rozhlas vysielala do celého sveta. Pápež Ján Pavol II vtedy nazval P. Máriu Ludzmierskú  „Gazdinou Podhaľa“. Vybudoval ružencovú záhradu v areáli baziliky, obnovil kostol, rozšíril zákristiu, vymenil okna, zabezpečil nové zvony, vybudoval dom pútnikov. Zorganizoval stovky podujatí, ktoré sa stali dlhoročnou tradíciou. Pripravil jubileum 50. výročia korunovácie P. M. Ludzmierzskej v roku 2013. Bol dekanom pre hasičov, vojakov i Zvjonsku Podhalan. Vďaka jeho neúnavným  aktivitám  socha Panny Márie Ludzmierskej sa dostala do Spojených štátov, Kanady, Betlehema, Svätej zeme i do Dominikánskej republiky a na mnohé miesta v Poľsku.

Za svoju neúnavnú prácu na poli duchovnom bol v roku 2009 prezidentom Lechom Kaczynským odmenený najväčším štátnym vyznamenaním.

Počkal si na svätorečenie Jána Pavla II , aby mohol pre baziliku od kardinála Dziwisza prebrať pre vzácny dar, prsteň svätca, ktorý bol umiestnený do berla Panny Márie Ludzmierzskej.

Na veľa podujatiach sme tam boli aj my Novoťania, ktorých vždy srdečne vítal pri každej príležitosti s jeho neodmysliteľným úsmevom. Mám za čo ďakovať P. Bohu, že som sa spolu s Vami mohol priateliť s tak šľachetným a obetavým kňazom.

Kňaza za účasti vyše tristo kňazov, tisíce veriacich, hudieb a spevokolov pochoval kardinál Stanislaw Dziwisz. Smútok prejavilo vyše dvesto zástav – štandard, ale aj nebo, keď Tadesza vložili do hrobu na miestnom cintoríne, začalo krátko pršať -  zaplakalo aj nebo. Vďaka Ti za všetko drahý Tadeusz.