filiálka Uzovské Pekľany

Desatoro na prázdniny

2015-07-06T10:06:00Z

1. Keď cestuješ, rozlúč sa s rodičmi a známymi, ale nie s Nebeským Otcom.

2. Nezabudni si nabaliť dôležité veci, doklady, obväz, ale aj duchovnú knihu, Sv. písmo.

3. Vezmi si také topánky, ktoré by ťa v nedeľu priviedli do kostola.

4. Chodiac po horách i dolinách, mestách i dedinkách nestrať cestu k Bohu.

5. Na turistike pomôže pri zablúdení kompas. Pri „poblúdení“ určite pomôže modlitba.

6. Dbaj o žalúdok, ale súčasne aj o dušu, aby neboli hladné.

7. Nos proti slnku okuliare tak, aby ti neclonili pri pohľade na Boha.

8. Nemaj smeti v batožine, ale ani v duši.

9. Rozdávaj okolo seba úsmev a radosť namiesto hrešenia a hundrania.

10.Z prázdnin sa vráť oddýchnutý, zdravý a lepší!

Prezident Andrej Kiska navštívi Vatikán, osobne ho príjme Svätý Otec František

2015-04-06T17:34:04Z

Bratislava 5. apríla (TK KBS) Prezident SR Andrej Kiska odcestuje v dňoch 8. – 9. apríla 2015 na oficiálnu návštevu Vatikánu. Hlavu štátu prijme na osobnej audiencii v Apoštolskom paláci pápež František a následne sa prezident stretne so štátnym sekretárom Svätej stolice kardinálom Pietrom Parolinom.

V Ríme sa uskutoční bilaterálne stretnutie s prezidentom Talianskej republiky Sergiom Mattarellom. TK KBS o tom informovala Kancelária prezidenta Slovenskej republiky. Osobné stretnutie prezidenta s pápežom Františkom sa pravdepodobne uskutoční vo štvrtok 9. apríla. Pôjde o prvú návštevu prezidenta Andreja Kisku vo Vatikáne po jeho zvolení do funkcie, uviedla Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu.

"Oficiálna návšteva Andreja Kisku vo Vatikáne potvrdzuje vysokú úroveň vzťahov medzi SR a Svätou stolicou, ako aj štátom a katolíckou cirkvou na Slovensku. Jej cieľom je zhodnotiť aktuálny stav vzájomnej spolupráce a indikovať nové možnosti jej ďalšieho rozvoja vo všetkých oblastiach spoločného záujmu, ako aj vymeniť si postoje k aktuálnym zahranično-politickým udalostiam vo svete.

S prezidentom Talianskej republiky bude Andrej Kiska okrem bilaterálnych otázok rokovať o aktuálnych témach európskej agendy s osobitným akcentom na vývoj v eurozóne a budovanie energetickej únie. Vymenia si tiež postoje k vývoju na Ukrajine a v regióne južného susedstva," uvádza v tlačovej správe Kancelária prezidenta SR. Podrobnosti k návšteve zverejní neskôr.

TK KBS informovala Kancelária prezidenta Slovenskej republiky

Zdroj: www.tkkbs.sk

Veľkonočný pozdrav kardinála Tomka: Kristus žije, ako Boh aj ako človek

2015-04-06T17:34:03Z

Vatikán 5. apríla (RV) V deň najväčšieho sviatku kresťanskej viery adresoval z Ríma duchovný pozdrav slovenským veriacim kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Prinášame ho v plnom znení.

Na tento veľký sviatok vás všetkých zo srdca pozdravujem. Navzájom si prajeme „radostnú a veselú Veľkú noc“. Pri tom azda myslíme na vonkajšie znaky, pre ktoré sa tešíme, ale môže nám uniknúť akoby v hmle hlavná príčina našej oslavy a radosti. Je to skutočnosť, že náš Pán a Boh Ježiš Kristus, ktorého ľudská zloba pribila na kríž a prebodla mu kopijou srdce, na tretí deň vstal z mŕtvych a už viac neumiera. To je Ježišov najväčší zázrak a znak jeho božskej moci. Preto je tá noc po židovskom sabate veľká, pre nás nesmierne významná a radostná. Vzkriesenie je už stály stav, v ktorom sa dnes nachádza náš Spasiteľ Ježiš z Nazaretu. Ako hovorí Písmo, Kristus „vzkriesený z mŕtvych už neumiera“ (Rim 6,9), premohol smrť a zvíťazil nad ňou. Presne ako to predpovedal. Tak potvrdil, že má božskú moc a božskú prirodzenosť. Je teda živý ako Boh aj ako človek.

My veríme v Ježiša z Nazaretu ako Božieho Syna, ktorý nemôže klamať. Jeho zmŕtvychvstanie dodáva silu našej viere v neho. Veríme jemu a svedkom, ktorí ho videli živého po smrti, dotýkali sa ho, jedli spolu s ním, rozprávali sa s ním. Jeho ľudskú prirodzenosť dosvedčujú apoštoli Peter a Ján, ktorí pribehli k hrobu a našli ho už prázdny, tiež Mária Magdaléna a jeruzalemské ženy. Potom príde cez zavreté dvere k zhromaždeným apoštolom - rybárom, ktorí ostali „zmätení a naľakaní“, keď zastal uprostred nich a oslovil ich: „Pokoj vám! Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám“. Ale oni „stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili.“ Evanjelista Lukáš nám výstižne opísal prekvapenie apoštolov, keď mali pred sebou živého človeka, ktorého ešte v piatok videli visiaceho na kríži a pochovali s prerazeným srdcom. Nie div, že títo konkrétni ľudia si jednoducho nevedeli zrovnať prítomnosť toho človeka, ich Učiteľa, medzi nimi. Skutočnosť vzkriesenia bola pred ich očami. Nemohli poprieť, že „on žije“, ale tá skutočnosť presahovala ich chápanie. Mali ho tam živého pred sebou a potrebovali sa s tým vyrovnať. Preto sú udivení, zmätení aj radostní.

Správa, že „on žije“ sa prenáša, najmä keď neveriaci Tomáš dostane od Vzkrieseného dobrotivú odpoveď na svoju výzvu, že neuverí pokiaľ si nevloží ruku do boku prerazeného kopijou vojaka. Uverí a vyzná o Ježišovi: „Pán môj a Boh môj!“ Tie slová mohol veriaci žid použiť iba o jednom Bohu, Jahvem. Tomáš ich používa o Ježišovi, ktorý bol schopný vstať z hrobu. Vzkriesený Ježiš spôsobí v ňom túto zmenu: „Uveril si, pretože si ma videl.“ A pridá čosi dôležité pre všetkých, čo uveria: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“, tí, čo uverili svedectvu apoštolov. „On žije“ je blahozvesť, radostná zvesť, ktorá sa nesie cez storočia a cez všetky ľudské generácie. Šťastní sú tí, ktorí túto pravdu prijmú so živou vierou.

Kristus žije, ako Boh aj ako človek, lebo „vzkriesený z mŕtvych už neumiera“, premohol smrť a zvíťazil nad ňou. Posilňuje aj našu vieru a dodáva jej istoty. Preto je taký pekný a plný významu veľkonočný pozdrav našich bratov východneho obradu: „Christos voskrese, vo istinu voskrese!“ Kristus naozaj vstal z mŕtvych!

„On žije“ - Skutočnosť, že vzkriesený Kristus dnes žije nás naplňuje radosťou. My sa môžeme s ním stýkať a prežívať tú skutočnosť s ozajstnou radosťou.

Žije pre každého z nás a každému otvára svoje ramená. Je náš súčasník, na ktorého sa môžeme obrátiť, stretnúť ho, prijať ho, neľakať sa, nebáť sa uveriť jeho slovám. Eucharistia a modlitba sú konkrétne prostriedky, cez ktoré ho môžeme nájsť; kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v jeho mene, tam je on medzi nami. On sám prisľúbil svoju osobnú, živú prítomnosť: „Hľa, ja som s vami až do skončenia sveta“ (Mt 28,20).

S touto vierou aj ja prajem vám všetkým veľkonočný pokoj a radostné Aleluja!

Zdroj: www.tkkbs.sk

Referendum

2015-01-10T18:26:02Z

Dnešný svet sa nás pýta: Čo bude s manželstvom, čo bude s rodinou?

Je to otázka, na ktorú potrebujeme odpovedať 7.2. v referende. O čo vlastne ide? Priznám sa, na začiatku som tomu vôbec nerozumel.

Prečo sa nás pýtajú: „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“

Veď nikdy to ináč nebolo. Manželstvo vždy bolo medzi mužom a ženou. Veď v konečnom dôsledku to tak určil aj Stvoriteľ. Veľkému Adamovi, keď sa sťažoval, že je sám a je mu smutno, predsa nestvoril nejakého malého Adamka, aby sa s ním hral, ale stvoril mu ženu – Evu. Aby bola naplnením prázdnoty jeho vnútra. No nemôžeme vytvoriť jednotu tam, kde niet rozdielnosti. Najplnším vyjadrením lásky medzi ľuďmi je manželská láska, ktorej základom je rozdielnosť pohlaví. Prečo? Pretože len v úplnej rozdielnosti pohlaví je možná úplná jednota. Spojte magnet s rovnakými pólmi. Podarí sa vám to? Ak áno, tak ste ľudia, ktorí menia prirodzené nastavenia sveta. Ste teda tí, ktorí určujú svetu neprirodzený chod dejín.

Ďalej sa nás pýtajú: „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

Právo dieťaťa je viac ako túžba rodičov. Človek nemá právo na druhého človeka. Ani manželia nemajú právo na dieťa. Nemáme právo na druhú osobu, pretože to nie je obyčajná vec, je to človek. Môžem povedať, mám právo na chlieb a kúpim si ho. Môžem povedať, že mám právo dať si ušiť šaty či oblek na mieru. Človek nie je tovar, ale je dar. Môžeme teda povedať, že nie rodič má právo na dieťa, ale dieťa má právo na rodiča. A to na lásku otca a lásku mamy, ktorá v sebe nesie prísľub vernosti a trvácnosti. Skúsenosť nás učí, že ak pri výchove dieťaťa chýba prvok muža alebo prvok ženy, tak dieťa vyrastie nevyrovnané, niečo mu chýba. A keď dospieva, tak to hľadá. Ak napr. dievča nemá dobrého otca, alebo vyrastá bez otca, tak vo vzťahoch si nehľadá partnera, ale otca. Ak chlapec nemá v detstve dobrého otca, tak potom sa nevie v manželstve zachovať ako pravý muž. A platí to aj o matkách. Aj psychológovia dosvedčia, že k zrelej výchove je potrebný tak mužský, ako aj ženský prvok. A ľudia rovnakého pohlavia nedokážu dať to, čo nemajú. A napokon je tu otázka: „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti sami nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Pretože rodičia dali život svojim deťom, sú na prvom mieste zodpovední za výchovu svojich detí, a preto len oni majú prvotné, neodňateľné a prednostné právo voliť druh vzdelávania pre svoje deti, a to v duchu svojho morálneho a náboženského presvedčenia.

Či chceme to, ako sa to už deje v niektorých štátoch Európy (Nemecko, Rakúsko, Nórsko, Francúzsko, Anglicko) a niekde aj u nás (Košice – ZŠ Gemerská), aby deti už v materských školách spoznávali v akomsi „detskom kútiku“ svoje telo a telo toho druhého? V školách budeme postupne učiť žiakov navliekať kondómy, ako používať hormonálnu antikoncepciu či vibrátor. Budeme chcieť zaviesť takú sexuálnu výchovu, ktorá pod rúškom a v mene lásky bude všetko dovoľovať. A ak rodičia nedajú súhlas, alebo ich dieťa odmietne navštevovať hodiny takejto sexuálnej výchovy, budeme ich zatvárať do väzenia, pretože zanedbali povinnosť, ktorú im škola i štát nadiktovali bez ich súhlasu (ako sa to už stalo v novembri 2014 v Nemecku dvom mladým manželom).

Nuž budeme sa musieť rozhodnúť. Dúfam, že zvíťazí zdravý rozum.

Zdravý rozum, pokoj do duše a lásku k všetkým ľuďom želá a vyprosuje

duchovný otec Pavol

Požehnané Vianoce

2014-12-22T09:57:46Z

Za noci chladnej, keď Betlehem spal,
ľuďom dobrej vôle anjel zvestoval:
„Sláva na výsostiach Bohu.
Dnes sa vám narodil Mesiáš a Pán.”
V maštaľke biednej na slame leží,
je ako jeden z nás, dali mu meno Ježiš.
Božia láska ho znížila z nebies do jasiel’,
aby tak navždy zničila chlad ľudských sŕdc a tiel.
Radosť veľkú zvestujeme: Narodil sa sveta Pán.
Neďaleko Betlehema v chladných jasliach leží sám.
Poďte s nami pokloniť sa Ježiškovi malému,
za to, že k nám z neba prišiel, svoje srdcia dáme mu.
Počujte, jak na nebesiach anjelici spievajú,
sláva Bohu na výsostiach, pokoj ľuďom želajú."

Drahí návštevníci našej stranky, želáme Vám príjemné a pokojné prežitie vianočných sviatkov a úspešný vstup do nového roku. Nech radosť z narodenia Mesiáša, sprevádza Vaše kroky po celý rok .

Inšpirácia na Advent

2014-11-21T08:57:13Z

Inšpirácia na Advent

Pred niekoľkými rokmi bol preložený kňaz do novej farnosti v meste. Pár týždňov po príchode šiel autobusom do centra mesta. Keď si sadol, zistil, že vodič mu omylom vydal o 25 centov viac. Rozmýšľal, čo urobí, a vravel si: „Radšej ten štvrťák vráť. Nechať si ho, to by bolo zlé." A potom si povedal: „Ale veď je to iba štvrťák, kašli na to. Koho zaujíma tak málo? Veď autobusová spoločnosť aj tak zarába viac než dosť. Nikomu to nebude chýbať. Ber tých 25 centov ako dar od Boha a buď ticho." Keď vystupoval, zastavil sa na chvíľu vo dverách a dal mincu šoférovi: „Tu máte, vydali ste mi viac.“ Šofér s úsmevom odpovedal: „Nie ste vy ten nový farár v meste?“ „Som,“ odpovedal. „No, akurát som rozmýšľal, že by som niekam mal začať chodiť do kostola. A chcel som len vedieť, čo urobíte, ak vám vydám viac. Tak sa teda v nedeľu uvidíme v kostole!“ Keď kňaz vystúpil z autobusu, oprel sa rukami o najbližšiu lampu a vzdychal: „Ach, Bože, ja som skoro práve predal tvojho Syna za 25 centov!“

   Naše životy sú niekedy tá jediná Biblia, akú budú niektorí ľudia kedy čítať.
   Toto je dosť strašidelný príklad toho, ako pozorne nás ľudia ako kresťanov sledujú a budú nás skúšať.
   Buď vždy v strehu a pamätaj - na pleciach nosíš meno Krista, ... keď si hovoríš kresťan.

Daj pozor na svoje myšlienky, stanú sa slovami.
Daj pozor na svoje slová, stanú sa skutkami.
Daj pozor na svoje skutky, stanú sa zvykmi.
Daj pozor na svoje zvyky, stanú sa tvojím charakterom.
Daj pozor na svoj charakter, stane sa tvojím osudom.

Adventné dni plné svedectiev o tom, že patríme Tomu, ktorý na Vianoce príde, aby sa potešil zo života tých, ktorí mu patria od krstu, želá a vyprosuje

duchovný otec Pavol

Prvá žena

2014-10-26T11:29:17Z

Bol raz jeden kráľ, ktorý mal štyri manželky. (V rozprávke je to možné.)

Najviac miloval štvrtú ženu. Obliekal ju do drahých šiat a staral sa o ňu, ako najlepšie vedel. Vždy dostávala to najlepšie. Svoju tretiu ženu tiež veľmi ľúbil a vždy sa ňou chválil pred inými kráľmi, hoci sa bál, že ho jedného dňa opustí a uprednostní niekoho iného. Rád mal aj svoju druhú ženu. Jej sa mohol so všetkým zdôveriť, pretože vždy k nemu bola milá, pozorná, trpezlivá. Zakaždým, keď mal problémy, sa jej zveril a ona bola jeho oporou v ťažkých chvíľach. Prvá kráľova žena bola verná partnerka a významne prispela k zveľadeniu kráľovho bohatstva. Kráľ ju však nemal veľmi rád, málokedy si ju všimol, hoci ona mu prejavovala vrúcnu a oddanú lásku. Jedného dňa kráľ ochorel. Bola to nevyliečiteľná choroba. Kráľ pochopil, že na zemi mu neostáva veľa času. Premýšľal o svojom živote a keďže na druhej strane nechcel byť sám, rozhodol sa, že so sebou zoberie aj svoje ženy. Mám štyri ženy, rozmýšľal, keď zomriem, určite nebudem sám. No potreboval, aby ženy s jeho plánom súhlasili. Zavolal svoju štvrtú ženu a povedal jej: „Teba som miloval najviac zo všetkých. Obliekal som ťa do najkrajších šiat a staral sa o teba celý život. Teraz odchádzam. Chceš ísť so mnou?“ Žena odvrkla: „Nikdy! Čo ti to zišlo na um?“ Otočila sa mu chrbtom a bez rozlúčky odišla. Jej odpoveď sa ako ostrý nôž zaryla do kráľovho srdca. Ale ešte mal nádej. Pozval svoju tretiu ženu a povedal jej: „Miloval som ťa celý život. Teraz zomieram, chceš ísť so mnou?“ Ale aj ona ho odbila: „Nechcem! Život je príliš krásny. Keď zomrieš, znovu sa vydám.“ Kráľovo srdce sa zachvelo, ale nebolo ešte všetko stratené, veď mal aj druhú ženu, ktorá vždy bola pri ňom, keď potreboval pomoc a útechu. Povedal jej: „Keď som potreboval pomoc, zakaždým som sa obrátil na teba a ty si v ťažkých chvíľach vždy stála pri mne. Teraz umieram, pôjdeš aspoň ty so mnou?“ No ani ona nevyplnila jeho želanie. „Ľutujem,“ povedala, „ale tentoraz ti nemôžem pomôcť. Jediné, čo pre teba môžem urobiť, je to, že ťa pochovám.“ Kráľ zbledol od veľkej bolesti, ktorú v ňom vyvolalo sklamanie. No skôr, ako vydýchol, začul hlas: „Ja ťa budem nasledovať všade, kamkoľvek pôjdeš.“ Kráľ z posledných síl zdvihol hlavu a ledva spoznal svoju prvú ženu. Bola veľmi chudá, v roztrhaných handrách, pretože sa o ňu nestaral. Kráľ s ľútosťou a plačom povedal: „Mal som sa o teba viac starať a chrániť ťa, pretože ty jediná si mi dala šanc pre večnosť.“ Každý z nás má vo svojom živote štyri manželky.
Štvrtá žena je naše telo, ktoré nás opustí, keď zomrieme, hoci sme sa oň toľko starali a skrášľovali ho.

Tretia žena je všetko to, čo vlastníme, naše spoločenské postavenie a materiálne hodnoty. Keď zomrieme, všetko zostane iným.

Druhá žena je naša rodina a naši priatelia. Nech boli s nami akokoľvek dlho, môžu pre nás urobiť len to, že nás odprevadia do hrobu.

Prvá žena je naša duša, ktorá je často zanedbaná pre ...

Jedine duša nám bude robiť spoločnosť, kamkoľvek pôjdeme. Od našej starostlivosti o ňu závisí, či to bude odchod do radosti, či do večného zatratenia.

Zastavme sa po tieto dni nielen pri hroboch našich zosnulých príbuzných, ale pozorne postojme pri svojej duši a skontrolujme si ako vyzerá. Lebo skutočne iba ona nás bude sprevádzať na druhý svet.

Aby nás tieto dni povzbudili k zodpovednému rozhodnutiu pre večnosť

prosí nebeského Otca duchovný otec Pavol

Rok zasväteného života

2014-10-11T10:58:59Z

Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života zverejnila oficiálne logo pre nastávajúci Rok zasväteného života, ktorý sa začne na konci novembra. Logo zobrazuje holubicu, ktorá sa vznáša nad vodami. Na jednom krídle nesie symetrický kryštálovitý útvar. Z vody vychádzajú tri hviezdy, ktoré holubica chráni druhým krídlom. Súčasťou loga sú aj slová „Zasvätený život v Cirkvi dnes: evanjelium, proroctvo, nádej“ (Vita consecrata in Ecclesia hodie: Evangelium, Prophetia, Spes).

Logo, ktorého autorkou je Carmela Boccasileová, symbolicky vyjadruje základné hodnoty zasväteného života. V ňom možno rozpoznať „pôsobenie Svätého Ducha, ktorý po stáročia rozmnožuje bohatstvo, plynúce z praktizovania evanjeliových rád prostredníctvom rôznych chariziem, a tak stále novým spôsobom sprítomňuje Kristovo tajomstvo v Cirkvi a vo svete, v čase i priestore.“ (Posynodálna exhortácia Jána Pavla II. Vita consecrata, č. 5)

Toto grafické znázornenie obsahujúce holubicu symbolizuje pokoj, keďže zasvätený život je povolaný byť príkladom univerzálneho zmierenia v Kristovi. Holubica vznášajúca sa nad vodami symbolizuje aj Ducha Svätého, ktorý je zdrojom života a inšpirátorom kreativity. Predstavuje tiež zasvätenie ľudstva Kristovi v krste. Vody znázornené mozaikovito symbolizujú komplexnosť a harmóniu ľudských a kozmických prvkov, ktoré Duch vedie podľa tajomného Božieho plánu ku vzájomnému stretnutiu vedúcemu k novému stvoreniu. Toto zobrazenie tiež pripomína holubicu nad vodami po potope sveta (porov. Gn 8,8-14). Ako evanjeliové znamenie žijú zasvätené osoby ako pútnici medzi národmi v rôznorodosti chariziem a služieb ako „dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti“ (1 Pt 4,10).

Tri hviezdy pripomínajú identitu zasväteného života vo svete ako vyznávanie Najsvätejšej Trojice, znamenie bratstva a službu lásky (confessio Trinitatis, signum fraternitatis a servitium caritatis. Vyjadrujú charakteristickú črtu trojičnej lásky ako neustály kolobeh vzťahov vzájomnosti. Takúto lásku sa zasvätené osoby snažia žiť dennodenne vo svete. Okrem toho tri hviezdy poukazujú na zobrazovanie Panny Márie v duchu byzantskej ikonografie ako presvätej Bohorodičky a prvej Kristovej učeníčky, ktorá je vzorom a patrónkou každého typu zasväteného života.

Kryštálovitý symetrický útvar znázorňuje rôznorodosť národov a kultúr sveta, ako symbolický mnohosten, o ktorom píše pápež František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium (porov. č. 236). Dych Ducha Svätého ho nadnáša a vedie smerom k budúcnosti. To je pozvaním zasvätených osôb stať sa „nositeľmi Ducha (pneumatophóroi), skutočne duchovnými ľuďmi, schopnými stať sa skrytým kvasom dejín.“ (porov. Vita consecrata, č. 6).
Slávenie Roka zasväteného života sa začne vigíliou 1. adventnej nedele 29. novembra 2014 a potrvá do 2. februára 2016, ktorý bude Svetovým dňom zasväteného života.

Skutočná cena prsteňa

2014-10-10T05:19:27Z

Jeden utrápený mladík predstúpil pred starca, ktorého charakterizovala múdrosť, a hovorí mu: „Majster, som zúfalý. Cítim sa tak biedne, že nemám už síl na nič. Myslím si, že som zbytočný a viem, že môj život je v troskách. Nikto ma nepočúva a neocení moje dobré úmysly. Som ochotný ti poslúžiť vo všetkom, čo potrebuješ, ale prosím ťa, pomôž mi vyriešiť môj problém. Čo mám robiť?“

Starec o neho ani pohľadom nezavadil a vraví mu :

„Je mi to, chlapče, veľmi ľúto, ale nemôžem ti pomôcť. Musím totiž najprv vyriešiť vlastný problém. Možno potom...“ Odmlčal sa a po chvíli dodal: „ Keby si mi chcel pomôcť, mohol by som svoj problém vyriešiť rýchlejšie a potom by som azda pomohol ja tebe.“

„Súhlasím, majster,“ odpovedal mladík, ktorému zasvietila iskierka nádeje. „Čo pre vás môžem urobiť?“

Majster stiahol prsteň z malíčka ľavej ruky, odovzdal ho chlapcovi a vraví mu: „Tento prsteň je potrebné predať a za získané peniaze zaplatiť dlh. Choď na trh a snaž sa za neho získať čo najviac, ale neuspokoj sa s ničím menším než je zlatá minca. Teraz choď a čo najskôr sa vráť so zlatou mincou.“

Mladík schytil prsteň a len čo prišiel na trh, začal ho všetkým ponúkať. Ľudia mu najprv venovali pozornosť, ale keď žiadal zlatú mincu, stratili záujem. Niektorí sa smiali, iní sa otočili chrbtom. Iba jeden starček mu láskavo vysvetlil, že zlatá minca má príliš veľkú hodnotu, než aby ju ľudia vymenili za prsteň. Iný človek v túžbe pomôcť mu ponúkol striebornú mincu a medený groš, ale vzhľadom k pokynom, ktoré chlapec mal – aby prsteň nevymenil za nič iné než za zlatú mincu - ponuku odmietol. Keď ponúkol prsteň každému, kto mu skrížil cestu, vrátil sa do starcovho domu s pocitom neúspechu. Zarmútene si pomyslel: „Keby som mal zlatú mincu, hneď by som ju starcovi dal.“

Vstúpil do miestnosti a povedal: „Majster, ľutujem, ale nie je možné dostať to, o čo si ma žiadal. Možno by sa mi podarilo získať dve či tri strieborné mince, ale vzhľadom ku skutočnej cene prsteňa nie som schopný nikoho podviesť.“

„Ani nevieš, ako je dôležité to, čo si teraz povedal!“ Odpovedal starec s úsmevom. „Najprv musíme poznať pravú hodnotu prsteňa. Vráť sa na trh a zájdi k zlatníkovi. Kto ocení prsteň lepšie ako on? Povedz mu, že chceš prsteň predať, a spýtaj sa ho, koľko ti zaň zaplatí. Ale nech ponúkne čokoľvek, nepredávaj ho. Vráť sa späť aj s prsteňom.“

Chlapec pribehol k zlatníkovi, ten prsteň dôkladne preskúmal pod lampou a prehliadol lupou, odvážil ho a mladíkovi oznámil: „Chlapče, povedz majstrovi, že pokiaľ chce prsteň predať, nemôžem mu za neho ponúknuť viac než päťdesiat osem zlatých mincí.“

„Päťdesiat osem zlatých mincí?!“ Vykríkol chlapec.

„Áno,“ odpovedal zlatník. „Po čase by sme mohli za neho získať okolo šesťdesiat zlatých mincí, ale ak sa jedná o rýchly predaj ...“

Mladík pribehol do majstrovho domu rozrušený a rozprával mu, čo sa prihodilo.

„Posaď sa,“ povedal majster potom, čo ho vypočul. „Si ako ten prsteň – jedinečný a vzácny šperk. A ako takého ťa môže ohodnotiť iba skutočný odborník.“ Keď dohovoril, opäť si nasadil prsteň na malíček ľavej ruky. Aj o nás možno ľudia hocičo pohovoria, ale sú oni skutoční odborníci? Či nie iba Boh vie o našej skutočnej cene? Nech nás zaujíma to, čo si myslí o nás Boh, a nie ľudia. Pre Boha mám väčšiu cenu ako jeho Syn – Ježiš. Lebo On Jeho poslal na kríž namiesto mňa.

Spoznanie tej skutočnej a pravej hodnoty seba každému vyprosuje

duchovný otec Pavol

Radosť ústrednou témou Svetového dňa misií 2014

2014-10-09T07:57:45Z

Posolstvo pápeža Františka k Svetovému dňu misií, ktorý si Cirkev pripomína v predposlednú októbrovú nedeľu. Svätý Otec v ňom povzbudzuje k radosti a pozýva uvažovať nad biblickým obrazom radosti u sv. Lukáša, ktorý opisuje silnú misionársku skúsenosť Ježišových učeníkov. Tohto roku pripadne slávenie 88. ročníka Svetového dňa misií na 19. október.

„Pán poslal sedemdesiatich dvoch učeníkov po dvojiciach do miest a dedín hlásať, že sa priblížilo Božie kráľovstvo, a
pripraviť ľudí na stretnutie s Ježišom,“ pripomína Svätý Otec biblickú udalosť a zdôrazňuje, že po dokončení tejto misie ohlasovania sa učeníci vracajú naplnení radosťou: „Radosť je dominantnou témou tejto prvej a nezabudnuteľnej misionárskej skúsenosti. Božský Majster im povedal: «Neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi. V tej hodine Ježiš zaplesal v Duchu Svätom a povedal: ‚Zvelebujem ťa, Otče.‘ (...) Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: ‚Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy‘» (Lk 10,20-21.23).”

Pápež František v dokumente následne poukazuje na Otca ako zdroj radosti, na Syna ako jej zviditeľnenie a Ducha Svätého nazýva jej animátorom. Pripomína, že Ježiš pozýva k sebe všetkých, ktorí sa namáhajú a sú preťažení a sľubuje im posilu, ako píše evanjelista Matúš (Mt 11,28). V tejto súvislosti cituje prvé riadky Apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium: «Radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom. Tí, ktorí sa ním nechajú zachrániť, sú oslobodení od hriechu a smútku, od vnútorného prázdna a izolácie. S Ježišom Kristom sa stále rodí a znovuzrodzuje radosť.»

Táto skúsenosť stretnutia s Ježišom – ako ďalej píše Svätý Otec – mala výnimočnú podobu u Panny Márie, ktorá sa vďaka nej stala ‚príčinou našej radosti‘. Učeníci však boli pozvaní byť s Ježišom, boli ním poslaní ohlasovať evanjelium (porov. Mk 3,14), a tak boli naplnení radosťou. „Prečo nevstúpime aj my do tohto prúdu radosti?“ – pýta sa pápež František. Odpovedá opäť slovami exhortácie: «Veľkým nebezpečenstvom v dnešnom svete, poznačenom rôznorodou a vtieravou ponukou konzumizmu, je sebecký smútok, ktorý vyviera z pohodlného a skúpeho srdca, z horúčkovitého vyhľadávania povrchných radostí, z izolovaného svedomia.» (Evangelii gaudium, 2).

„Radosť z evanjelia pochádza zo stretnutia s Kristom a z delenia sa s chudobnými. Vyzývam preto farské komunity, združenia a skupiny žiť intenzívny bratský život, založený na láske k Ježišovi a pozorný voči potrebám najviac znevýhodnených. Tam, kde je radosť, nadšenie, túžba priviesť Krista ostatným, tam sa rodia pravé povolania. K nim patrí aj laické povolanie k misii“ – píše Svätý Otec.

Citátom zo sv. Pavla, že «veselého darcu Boh miluje» (2 Kor 9,7) pápež František v závere posolstva pripomína, že konkrétny hmotný príspevok je znakom obetovania seba najprv Pánovi a potom bratom, pretože „materiálna obeta sa stáva nástrojom evanjelizácie ľudstva“. Toľko z Posolstva Svätého Otca Františka k 88. svetovému dňu misií, ktoré vydal s dátumom Nedele Zoslania Ducha Svätého, 8. júna 2014.

Počiatok slávenia tohto dňa sa datuje v roku 1926, keď „Dielo pre šírenie viery“ na podnet Misijného kruhu seminára v Sassari na Sardínii navrhlo pápežovi Piovi XI. usporiadať výročný deň v prospech misijnej činnosti univerzálnej Cirkvi. Žiadosť bola prijatá a v nasledujúci rok 1927 bol slávený prvý „Svetový deň misií pre šírenie viery“. Pius XI. rozhodol tiež o tom, že Svetový deň misií sa bude sláviť pravidelne každú predposlednú nedeľu v mesiaci októbri, ktorý je tradične považovaný za misijný mesiac. -jk-

Homília pápeža Františka pri otvorení synody: Boh sníva o svojom ľude

2014-10-06T09:18:59Z

Pri slávnostnej svätej omši otvorenia III. mimoriadneho generálneho zasadnutia Biskupskej synody v nedeľu 5. októbra 2014 v Bazilike sv. Petra predniesol Svätý Otec František nasledovnú homíliu:

„Dnes prorok Izaiáš i Evanjelium používajú obraz Pánovej vinice. Pánova vinica je jeho „snom“, plánom, ktorý rozvíja s celou svojou láskou, ako vinohradník sa stará o svoju vinicu. Vinič je rastlina, ktorá si vyžaduje veľkú starostlivosť!

Božím „snom“ je jeho ľud: on ho zasadil a udržiava ho s trpezlivou a vernou láskou, aby sa stal svätým ľudom, ľudom, ktorý bude prinášať veľa dobrého ovocia spravodlivosti.

No ako v dávnom proroctve, tak aj v Ježišovom podobenstve Boží sen zostáva nenaplnený. Izaiáš hovorí, že vinica, s takou láskou opatrovaná, «zarodila iba plánky» (Iz 5,2.4), zatiaľ čo Boh «čakal na právo a hľa, bezprávie, čakal na spravodlivosť a hľa, kvílenie» (v. 7). V Evanjeliu zase vinohradníci ničia Pánov plán: nekonajú si svoju prácu, ale myslia na vlastné záujmy.

Ježiš sa so svojím podobenstvom obracia na veľkňazov a starších ľudu, čiže na „múdrych“, na vedúcu vrstvu. Týmto Boh osobitným spôsobom zveril svoj sen, čiže svoj ľud, aby ho zveľaďovali, starali sa oň, chránili ho pred divou zverou. Toto je úloha vodcov ľudu: zveľaďovať vinicu so slobodou, tvorivosťou a pracovitosťou. Ježiš však hovorí, že vinohradníci sa vinice zmocnili. Pre svoju chamtivosť a pýchu chcú s ňou robiť to, čo sami chcú, a tak uprú Bohu možnosť uskutočniť jeho sen s ľudom, ktorý si vyvolil.

Pokušenie žiadostivosti je vždy prítomné. Nachádzame ho aj vo veľkom Ezechielovom proroctve o pastieroch (porov. 34. kapitola), komentovanom sv. Augustínom v jeho slávnej reči, ktorú sme práve čítali v Liturgii hodín. Žiadostivosť po peniazoch a moci. A na zasýtenie tejto žiadostivosti zlí pastieri kladú ľuďom na plecia neúnosné bremená, ktoré oni sami ani len prstom nepohnú. (porov. Mt 23,4).

Aj my, na biskupskej synode, sme povolaní pracovať v Pánovej vinici. Synodálne zasadnutia neslúžia na diskutovanie o krásnych či originálnych ideách, alebo na to, aby sa videlo, kto je inteligentnejší... Slúžia na lepšie zušľachtenie a udržiavanie Pánovej vinice, na spoluprácu na jeho sne, na jeho pláne lásky, ktorý má so svojím ľudom. V tomto prípade nás Pán žiada, aby sme sa ujali starostlivosti o rodinu, ktorá je od samotných počiatkov integrálnou súčasťou jeho plánu lásky voči človeku.

My všetci sme hriešnikmi, aj my môžeme byť v pokušení „zmocniť sa“ vinice, z dôvodu žiadostivosti, ktorá v nás, ľudských bytostiach, nikdy nechýba. Boží sen sa vždy potýka s pokrytectvom niektorých jeho služobníkov. Môžeme „frustrovať“ Boží sen, ak sa nenecháme viesť Duchom Svätým. Duch nám darúva múdrosť siahajúcu ďalej než vedomosti, aby sme veľkodušne pracovali v pravej slobode a s pokornou tvorivosťou.

Synodálni bratia, pre zveľaďovanie a dobré udržiavanie vinice je potrebné, aby naše srdcia a mysle zachovával v Ježišovi Kristovi «Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť», ako hovorí sv. Pavol (Flp 4,7). Takto budú naše myšlienky a naše plány v súlade s Božím snom: vyformovať si svätý ľud, ktorý mu bude patriť a ktorý bude prinášať ovocie Božieho kráľovstva (porov. Mt 21,43).“

Text zverejnený na internetovej stránke http://sk.radiovaticana.va/news/2014/10/05/hom%C3%ADlia_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_pri_otvoren%C3%AD_synody:_boh_sn%C3%ADva_o_svojom_%C4%BEude/slo-829327
Vatikánskeho rozhlasu

Sedembolestná

2014-10-06T09:29:47Z

Sedembolestná Panna Mária, ktorej rok zajtra končíme, predstavuje jednu z mnohých podôb mariánskej úcty. Slovenskí katolíci ju uctievajú ako Patrónku slovenského národa.

Zaužívané pomenovanie Sedembolestná Panna Mária zrejme vychádza z latinského prekladu Beata Maria Virgo Perdolens (Blahoslavená Panna Mária plná bolesti), pričom plnosť bolesti sa zvýraznila uvedením symbolického počtu – sedem.

Spočiatku sa zobrazovala Bolestná Matka Božia s mečom zabodnutým v srdci, podľa Lk 2, 35 –„A tvoju dušu prenikne meč!“ Týmto spôsobom sa zdôrazňovala jej blízkosť s Kristom v jeho utrpení. Potom sa zobrazovala s piatimi mečmi – podľa počtu Kristových rán - a napokon so siedmimi mečmi – podľa plnosti jej utrpenia.

Samotný výpočet siedmich bolestí Matky Božej vychádzal z dvoch tradícií. Kým prvá sa sústredila na kľúčovú udalosť Ježišovho ukrižovania, druhá sa zamerala na celý život Panny Márie a zahŕňala aj niektoré epizódy z Ježišovho detstva. Do súčasnosti používaná séria siedmich bolestí sa dá bezpečne datovať rokom 1491. Ide o tieto bolesti: 1. Obriezka Ježiša v chráme spojená aj s proroctvom Simeona; 2. Útek do Egypta; 3. Hľadanie dvanásťročného Ježiša v Jeruzalemskom chráme; 4. Uväznenie a umučenie; 5. Ukrižovanie; 6. Snímanie z kríža; 7. Pochovanie.

Apoštol Ján stojac pod krížom zastupoval celé ľudstvo, teda aj nás. A tam dostal Máriu za Matku. Sv. písmo píše : „A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“(Jn l9,27).

Vezmime si Máriu k sebe. Nech s nami býva. Nech s nami prežíva naše životné situácie. Poraďme sa s ňou, ak prichádza nejaká bolesť alebo utrpenie. Ona je v takýchto situáciách „doma“. Rozumie bolesti a rozumie aj človeku, ktorý trpí. Lebo ako vnímame život, tak utrpenie v rôznych prejavoch sa z nášho života nevytratilo ani nevytratí.

Nádej plynúcu z daru Sedembolestnej pre každého z nás vyprosuje

duchovný otec Pavol