Vincent Urban

Boh je stále s nami

2014-02-22T07:56:03Z

V poslednej dobe som akosi pozabudol na Boha. Nie úplne ale jeho prítomnosť som pociťoval akosi veľmi okrajovo. Bojužiaľ, ani ja sa nedokážem úplne vyhnúť hektike dnešnej doby. Veľa práce, veľa stresu, napätie a Boh.. kdesi na poslednom mieste.

V tom sa však stalo čosi zázračné. V tom zhone a kolotoči chaosu, zrazu na pár minút prišlo čosi, čo som zažil už veľmi dávno. Nedokážem to úplne pochopiť. Na pár sekúnd som opäť pocítil ten silný moment prítomnosti Boha aký som cítil s absolútnou istotou ešte v mojom detstve. Bol to pocit neochvejnej istoty, že Boh je práve teraz so mnou.

Neviem, či sa to stáva i Vám. Dúfam, že áno. Na pár sekúnd som sa ocitol na mieste môjho detstva, kde som cítil Boha najistejšie. Neviem povedať prečo ale v tom zhluku práce a stresu som za zrazu ocitol kdesi inde. Ovládol ma pokoj, neskutočný pokoj a radosť akú som už dlho nezažil. Akoby som až v tom momente dozrel do úplneho spojenia s Bohom aké som mal v detstve, keď som bol ešte bez styku s týmto uponáhľaným svetom.

Akoby som našiel tú stratenú schopnosť načúvať pokoju, kotrý Boh pripravil pre každého. Neviem, čo sa stalo a neviem prečo práve vtedy.. ja len môžem ďakovať Bohu, že tento zážitok nebol odvtedy jediný.. že modlitba má pre mňa opäť hlbší význam.. a že si opäť dokážem vážiť, že Boh je stále so mnou a nezabúda.

Som tomu nesmierne vďačný, že sa mi takto dokáže pripomenúť.. zvlášť vo chvíľach, keď myslieť na neho je dosť ťažké. Viem, že pre každého je istota v Bohu založená na niečom špecifickom.. pre mňa je založená na tomto vedomí, pretože v ňom cítim čosi čo ma presahuje a čo je zároveň veľmi osobné.

Môžem povedať, že pre všetkých ktorý zúfajú a myslia si, že Boh na nich nemá čas.. mám oznam, že Boh je tu stále a trpezlivo počká, kým sa nám pripomenie, spôsobom takým, o ktorom hlbšom význame ani nedokážeme pochybovať.

Je to svedectvo, ktoré mi opäť ukázalo cestu a snáď ukáže i tým, ktorý Boha hľadajú. On si Vás nájde.

:-)

Očisťujúca pokora

2013-11-22T09:39:31Z

Ťažko sa brániť súčasnému konzumnému svetu. A je nemenej náročné uchovávať si kladné hodnoty kresťanského života vo svete plného násilia, nepochopenia, intolerancie a závisti.

Či už chceme alebo nie.. niekedy sa niečo z nás z toho nalepí, niečo, čo nás potom núti stať sa hriešnymi aj keď len v malej miere. Kladieme si otázky, prečo má ten toľko vecí a ja nič, prečo je ten človek šťastný a ja nie, prečo má ten človek uznanie a peniaze a ja nie. A človek sa tak potom dostáva cez tieto medové motúzy do slepej uličky, z ktorej sa dostať býva nezriedka ťažké.

Do tej uličky môže byť tlačený sám, vlastnou vôľou alebo slabosťou ale takisto i neúmerným tlakom tzv. súčasnej modernej spoločnosti, ktorá na piedestál všetkého vzýva k individualizmu. Stačí sa pozrieť na média, aký obraz moderného človeka nám predkladajú. A či chceme či nie, bohužiaľ práve média najviac formujú človeka ako takého. Tak ďaleko sme došli.

Ak máte pocit, že ste skĺzli do tohto suda pseudomodernizmu.. je tu nádej a liek.

Mne osobne najviac pomohlo, keď som cítil, že sa akosi vzdaľujem od Boha, uvedmomenie si vlastnej osoby.. Pozrel som sa na seba a uvedomil som si, že nie som človek, ktorý by potreboval niečo z toho..

Uvedomenie si vlastnej pokory a pochopenia, že sú ľudia, ktorí nemajú ani len desatinu z toho čo máme my. Pokora, tá očisťujúca pokora, ktorú možno nájsť v modlitbe, a v každom božom diele, či v Ježišových slovách.

Toto je esta ako sa nestratiť v slepej uličke a myslieť si, že nám čosi musí stále chýbať.

Pokľaknúť v pokore a veriť v Boží zámer.

Byť svetlom

2013-06-24T16:39:25Z

Byť svetlom. V dnešnom svete, je to pomerne problematické. Ťažko v dnešnej uponáhľanej dobe máme čas na seba, nieto ešte pre iných. A predsa. Dá sa to, ba čo viac je to nevyhnutné. Je nevyhnutné byť svetlom, ktoré láka ostatných k pokojnej ceste zmierenia sa s Bohom. Byť svetlom, ktoré ukazuje cestu, tým, ktorí stratili smer alebo sa boja kráčať ďalej sami. Je nevyhnutné byť svetlom, ktoré zároveň i hreje láskou a citom.

Viem, nie vždy sa to dá. Je ťažké niekedy ísť tmavou cestou i pre nás. Je ťažké odolávať pochybnostiam. Je ťažké pomáhať druhým, keď i mi samy nezriedka potrebujeme pomoc.

Ale predsa je tu niekto, kto vždy stojí pri nás. Je našim svetlom, za ktorým ideme. Naša nádej a naša spása. Ježiš.

Ježiš, ktorý plný lásky nás učil, činte, čo činím ja. Je láskou, je priateľom, je súcitom, je nádejou. Je svetlom, ktorého jas sa nám javí bezrozmerný a večný.

Buďme svetlom nášho pána. Nebojme sa kráčať po temných chodníčkoch neznáma. Nebojme sa cez vlastný kríž nevidieť i kríž iných ľudí. Nebojme sa naložiť si na chrbát problémy našich priateľov a blízkych i ľudí, ktorých nepoznáme. Nebojme sa zažať plameň lásky, ktorý v nás ticho tlie. Nechajme ho rozhorieť sa na všetkých.

Buďme svetlom lásky, priatelia.

Ateizmus, postrach kresťanov?

2013-03-05T14:25:36Z

Po nedávnej diskusii na blogu Štefana Patrika Kováča, ktorý tiež nezabudol vymazať aj môj koment... o tom neskôr, som nadobudol dojem, že čosi tu nie je dobré. Prečo máme, my kresťania, taký obrovský strach z ľudí, ktorí neveria? Prečo? Pretože, tí čo neveria, nám pokladajú otázky, ktoré si samy bojíme klásť. Isteže, núka sa argument, že ten kto pevne verí, vie odpovede a odpovede, ktoré nevie, necháva na prozreteľnosť božiu. Súhlasím, do istej miery. Nesúhlasím už ale s postojom, ktorý prezentujeme na svoju obranu. Ak tak činíme ako činíme, zo strachu z inej odpovede alebo uhľa pohľadu, odsudzujeme sa tak na úroveň tých ľudí, ktorí neveria v nič. Odpovedáme podráždene, plamenými slovami, plných ilustrácií pekla a trestov, ktoré hrozia bolesťou a zatratením, tých, ktorí odmietli Boha. Tu nám mnohím uniká závažná vec. Veríme, že Boh je všemohúci, vševedúci, vie čo príde a nič sa nestane bez jeho vedomia. Na druhej strane už nie sme schopní chápať tú pluralitu iného postoja. Ale prečo? Veď Boh nie je slepý, dal ľudom slobodnú vôľu, prečo by ju ľudom dával, keby s ju niečím podmieňoval? Snáď len tým aby ľudia konali dobro a lásku, pretože láska je princíp boží. Keď človek, ktorý neverí ( slovo ateista radšej nepoužijem, nakoľko ho Štefan Patrik, už patrične dehonestoval), ide cestou lásky a dobra, prečo by mal byť zatratený? Veď Boh pozná jeho úmysly, vedel že bude mať problém prijať vieru ale necháva mu slobodu v konaní a myslení, a miluje ho rovnako tak ako nás kresťanov. Prečo by Boh dopustil aby vznikli mnohé kultúry a etniká, keby mal len jeden presne daný plán ako si to predstavuje? Pretože pestrosť a variabilnosť je Bohu vlastná, stačí sa pozrieť na vesmír. Budú snáď eskimáci zatratení, za to že nepočuli o Kristovi? Budú snáď Indovia zatratení, že nepočuli o Kristovi? Ak áno, prečo by Boh stvoril Indov, eskimákov a pod, každého inej rasy, inej zeme, kultúry. Takému Bohu by nerozumel nikto. To čo málokto vie chápať je fakt, že Boh je láska a dobro, áno, nebola to ľahká cesta, starý zákon o tom hovorí, ale preto prišiel Ježiš Kristus ako nositeľ novej zmluvy medzi človekom a Bohom a zavŕšil boží zámer. Príklad Krstov je príklad Boží, vari Kristus neprijal Máriu Magdalénu, ženu ľahších mravov? Mohol sa od nej odvrátiť ale neurobil to. Ukázal, lásku a súcit i odpustenie. A Márii, nebolo viac treba, sama nasledovala Krista, nie preto, že by ju Ježiš násilím ťahal po svojej ceste. Neopakujme chyby, ktoré sa stali za čias kolonializmu a inkvizície. Nechajme ľudí samých nájsť cestu. Jediné čo môžeme je ukázať túto cestu a pomôcť na nej. Nie však násilím, vyhrážkami, peklom a podobne. Toto Ježiš nehlásal. Nerobme z ateizmu čosi pekelné a satanistické. Nesnažme sa vnucovať svoj názor na úkor iných. Nám sa dostalo daru spoznať Ježiša a božiu lásku, jediné čo musíme je sa o ňu podeliť. Nie však s tým, že nebudeme počúvať druhých, mazať ich názory, ohánať sa peklom. Toto všetko tu už bolo a cirkev je rada že má takú dôveru, akú má. Hlavným zmyslom by mala byť cesta lásky a pokojného dialógu... to že som kresťan, nezmanená že mám patent na pravdu, že viem všetko a len to čo poviem ja, je správne. Nie, aj my kresťania sa máme čo učiť, samy od seba i od iných ľudí, ktorí konajú dobro hoci dar viery im nebol daný.. Zamyslite sa nad tým priatelia.

Slnko a dážď

2013-02-08T09:43:33Z

Hoci nie vždy je všetko jednoduché a zavše dušu stisne strach keď oči nezostanú suché a sny sú opäť iba v hmlách V tom pocite sa cíti sám takpovediac každý stratil sa nám z očí chrám čo sa skrýva v hustom daždi Každý dážď však raz pominie a slnko cez mraky si nájde cestu málokto si však spomenie na cestu k tomu miestu Bez tmy by nebolo svetla bez dažďa čírej vody z ktorej duša vykvitla do každej Božej módy :-) P.S: Nič nie je tak zlé ako to na prvý pohľad vyzerá :-) Poprípade i na druhý :-D.

V novom roku

2013-01-15T08:12:12Z

Nový rok sa nám utešene začal a to býva nezriedka obdobie, kedy máme tendenciu si dávať rôzne predsavzatia. Klamal by som keby som povedal, že si tiež zopár nedám :-). V posledných rokoch si však všímam, že moje predsavzatia sú čoraz viac duchovnejšieho charakteru, čo ma úprimne teší na druhej strane o to viac mrzí, keď si uvedomím že nie všetko čo som si v tomto smere zaumienil som uskutočnil. Myslím, že väčšina ľudí má prirodzenú potrebu byť lepšími a ústretovejšími a rovnako tak svoj život žiť v absolútnej harmónií s Bohom. A hlavne v dnešných časoch, je táto potreba o čosi citeľnejšia než kedykoľvek predtým. Istého času som si veľmi vyčítal keď sa mi čosi nepodarilo, hlavne v tech duchovnej oblasti uskutočniť ale časom som prišiel na to, že Boh rád dáva druhú šancu a že to niekedy robí s neopakovateľným vtipom :-). Preto priatelia neklesajte na duchu, ak sa Vám predsavzatie nevydarí. To najväčšie a najlepšie predsavzatie, byť lepším a pokornejším človekom, milujúcim Boha, môžeme uskutočniť vždy, v každej sekunde, v každom okamihu. . Na to nebude nikdy neskoro s Božou pomocou. Priatelia, prajem Vám v tomto už pomerne rozbehnutom roku, veľa zdravia, šťastia, lásky a Božieho požehnania. :-)

Vianoce, aké boli a aké budú ?

2012-12-20T09:32:55Z

Bliži sa čas Vianoc, takpovediac už každým dňom o čosi viac nakúka dnu a to je prlíležitosť pripomenúť si tento krásny čas. Neviem ako Vy ale predsa len tie najlepšie Vianoce, respektíve tie najkrajšie spomienky mám spojené s Vianocami v detstve. Predsa len dieťa vníma vianočné obdobie výrazne magickejšie a nemusí to nutne byť len tým že ešte verí, že darčeky nosí Ježiško :-). Z pohľadu dieťaťa sú tie Vianoce pokojnejšie, čarovnejšie, pokiaľ je samozrejme adekvátne nasnežené :-D. Nie je zaťažené konzumným a reklamným atakom, môže sa s chuťou venovať rozprávkam a zábavám povonku. Mne osobne napríklad, citeľne chýbajú všetky tie tradície, ktoré sa pomaly už v tejto dobe vytrácajú. Pamätám si, z detstva, že Vianoce, to vždy v sebe nieslo istú krásnu pečať očakávania a magična, keď bolo z diaľky počuť koledníkov, keď si ľudia bezprostredne spievali koledy a piesne. Keď sa náhodou predtým pritrafila predvianočná zabíjačka na ktorej sa zišla celá obec. I z pohľadu dieťaťa som bol schopný vidieť ako tá nálada medzi ľudmi graduje a nie len že by to bolo len cez Vianoce, ľudia boli celkovo akýsi inakší, svornejší a ľudskejší. Čím je človek dospelejší, tým rýchlejšie sa vec menia a uchovať si ten okamih neopakovateľnosti a Božej prítomnosti býva náročné v tomto konzumnom nápore. A možno i to je malá rada pre Vás, skúste na chvíľu vypnúť, nevenovať pozornosť veciam, ktoré z Vás chcú vytĺcť peniaze, proste sa pozastaviť nad Božím dielom a skúsiť sa vrátiť do čias, keď aj v tej najvšednejšej veci, sme vedeli vidieť zázrak. Spomenúť si na našich predkov, ktorým bohate stačilo že sa opäť raz zišli všetci pokope a zdraví, že dary ktoré si dali neboli drahé a cenné ale vzácne, lebo boli dávané zo srdca. Vedeli, že je s nimi Pán a že i keď prídu horšie dni, tak na nich nezabudne. Skúsme sa vrátiť späť ku svojím koreňom a i tak ako sa spieva v jednej pesničke, kde každý deň vraj budú Vianoce, skúsme žiť tak aby bol každý deň ako ten vianočný. Veselé Vianoce Vám prajem priatelia :-)

Par sekund

2012-12-07T08:49:18Z

Čakám na ten moment, keď sa svet zastaví a všetko navôkol stíchne Aspoň na pár sekúnd zmraziť čas, kým ten okamih zmizne V epicentre chaosu rozbitých snov pred prahom nového veku Spájam črepy do slov, kde niet iného lieku Piesky času pretekajú cez moje dlane nemilosrdne a rýchlo miznú, kdesi v nenávratne v mori, ktoré vyschlo Čakám na ten moment, keď sa usmeješ a všetko navôkol sa rozsvieti Aspoň na pár sekúnd zmraziť čas než ten pocit odletí...

Moja cesta k Bohu

2012-11-10T09:56:48Z

Možno ste poznali ten pocit, keď ste viac menej v živote tápali a márne rozmýšlali, aký to má všetko význam. Neviem si to vysvetliť ale skutočne po rokoch som konečne dospel do bodu, kedy absolútny pokoj a lásku vidím skrze vieru v Boha. Paradoxne Božiu prítomnosť som vždy akosi pocitoval v rannom detstve. Neviem to vysvetliť ale akosi som dokázal cítiť že tu je. A to v takých maličkostiach ako pársekudnový fragment svitu slnka, v pohľade na záhon stromov. Proste také v podstate obyčajné veci, v ktorých som ale ja osobne videl čosi neobyčajné. Starí rodičia bývali pomerne blízko kostola. A snáď najviac som tu prítomnosť cítil práve v jeho blízkosti.Ten nádherný zvuk zvonov, ktorý sa ozýval dedinou. Ten neuveriteľný pokoj, ktorý sa vo mne vždy usídlil. Silný vplyv na mna mali obrázky z Biblie, nakoľko som v rannom veku ešte nečital ako tak dobre. To všetko, som mal pocit, všetky tie momenty do seba zapadali a tovrili pre mna akýsi prirodzený celok. S rastúcim vekom a pribúdajúcimi problémami a starostami, som akosi prestával pocitovať tú kontinuitu. Bol som ju schopný ešte ako tak vnímať prostredníctvom spomienok ale už nie v takej miere ako predtým. Akosi som začal vplyvom okolností o všetkom pochybovať... aj o Bohu. Ani neviem kedy prišiel ten moment, keď som začal pocitovať potrebu všetko zdôvodnovať, prijímať len racionálne vysvetlenia. Bohužiaľ bolo to vtedy i moje obdobie pokleskov a hriechov, ktoré som však v tej dobe ako hriechy alebo čosi zlé nevnímal. Akosi som nevedel a nechcel pochopiť, ten osud dvoch ciest, neba alebo pekla. Nechápal som prečo Boh nechá nevinných trpieť, nechápal som prečo keď dal ľudom slobodu, vyžaduje od nich aj tak isté povinnosti, nevedel som pochopiť prečo existuje zlo, keď Boh je všemohúci a môže zlo zničiť. Nevedel som prijať ten model takejto viery, prišlo mi to iracionálne. Až časom, vplyvom udalostí, kde som sám cítil že toto všetko predsa musí mať nejaký zmysel a význam, že Boh predsa nemôže nechávať veci náhode, že Ježiš nemohol prísť zomrieť za nás aj keď zrejme vedel aká bude naša budúcnosť, proste cítil som že život nemôže byť len hra náhody alebo hra na dobrých a zlých. Popravde, mal som problém dôverovať Bohu, a až časom som zistil, že vlastne všetko je to hlavne o dôvere a láske. Nevedel som precítiť a tobôž pochopiť význam slova milovať blížneho ale aj nepriateľa svojho ako seba samého, nechápal som som Ježišovým slovám a podobenstvám, nemal som dôveru v seba, nieto ešte v Boha. Prišli však situácie, kde som už jedinú nádej videl v Bohu. Vo vypätých situáciach, kedy som si povedal, že daľej už nemôžem, som sa modlil a dúfal že sa niečo stane. Možno až práve vtedy, som mu bol schopný úplne dôverovať a on sa mi neotočil chrbtom. Človek by si pomyslel, že to bola vec náhody, aké sa môžu stať. Ale ja som prvykrát absolútne nepochyboval o tom, že to bola Jeho zásluha. Začal som viac dôverovať jeho slovám a svojím modlitbám a hlavne i sebe samému. A popravde, som zase schopný vnímať tú Božiu krásu ako za detských čias. Učím sa stále a nemôžem povedať, že by som bol teraz neviem aký svätý ale pochopil som, že viera je založená na láske a dôvere... a ja som nesmierne vďačný, že som schopný veriť a milovať. :-)