Muži

Mužský advent: Názor

2017-12-19T17:46:17Z

V tých dňoch bol istý muž zo Saray, z kmeňa Dan, volal sa Manue. Jeho manželka bola neplodná. Zjavil sa jej Pánov anjel a povedal: „Hľa, si neplodná a bez detí; no počneš a porodíš syna. Dávaj teda pozor: nepi víno ani iný opojný nápoj a nejedz nič nečisté. Lebo počneš a porodíš syna, ktorého hlavy sa britva nedotkne: chlapec bude už od materského lona zasvätený Bohu a on začne vyslobodzovať Izraela z ruky Filištíncov.“

Ona prišla k svojmu mužovi a povedala mu: „Prišiel ku mne Boží muž, vyzeral ako Pánov anjel a vzbudzoval hrôzu. Nepýtala som sa ho, odkiaľ je, a ani on mi neprezradil svoje meno. Povedal mi: ‚Hľa, počneš a porodíš syna. Dávaj pozor: nepi víno ani iný opojný nápoj a nejedz nič nečisté. Lebo chlapec bude už od materského lona zasvätený Bohu až do dňa svojej smrti.‘“

I porodila syna a dala mu meno Samson. Chlapec rástol a Pán ho požehnával. A začal v ňom pôsobiť Pánov duch.

Čo si o tom myslieť? Niekto za nami príde a začne nám hovoriť pozoruhodné veci, ktoré majú ovplyvniť náš život a ako dôkaz nám dajú…svoje slovo. Tak ako Manueho manželka. Verme, že tam bola určitá dôvera, ale dovolím si tvrdiť, že Manue musel váhať. Páči sa mi ale, čo urobil.Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že neurobil nič. Ale nebolo to tak. Anjel povedal jeho manželke, čo má robiť, aby sa stala Božia vôľa v ich živote. A nikde nevidíme, že by jej v tom Manue bránil. Čakal a preveroval proroctvo, čo je niekedy mnohonásobne ťažšie, ako niečo aktívne urobiť. A najmä- nebol zbrklý, neragoval s nevierou, ale rozvážne čakal a robil tú úlohu, ktorá sa od neho očakávala. Byť oporou a dôverovať najmä Bohu.

Mužský advent: 2.PIATOK: Poslušnosť

2018-12-03T09:18:16Z

Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘

Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“

Tento text patrí k jedným, ktoré robia biblistom najväčšie ťažkosti pri výklade. Zjavné však je z neho určite, že Ježiš nepatril k tým, ktorí by”skákali, ako im iný píska”. Aby sme sa porozumeli správne: Ježiš si nedal rozkazovať od ľudí podľa ich vrtochov. Aj dnes by sa našli takí, ktorí by Mu najradšej nadiktovali zoznam a potom ešte skontrolovali, či všetko urobil podľa ich predstáv. Takto to ale fungovať nikdy nebude. Ježišova poslušnosť bola v prvom rade poslušnosť Bohu. A tam by mala smerovať aj tá naša. Určite sa to mnohým nebude páčiť- ale my si zachováme svoju slobodu a noéhy na správnej a pevnej ceste.

Mužský advent: 2.ŠTVRTOK: Nástroj v Božích rukách

2017-12-14T04:13:36Z

Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa drží za ruku a hovorí ti: „Neboj sa, ja ti pomôžem!

Nebojže sa, červíček Jakub, hŕstka Izraela, ja sám ti pomôžem,“ hovorí Pán a tvoj vykupiteľ Svätý Izraela. Urobím z teba mláťačku, novú a ostrú, s mnohými zubami. Rozmlátiš a rozdrvíš vrchy, pahorky na plevy obrátiš.

Preveješ ich: vietor ich uchytí a víchrica rozpráši. Ty však zajasáš v Pánovi, tešiť sa budeš v Svätom Izraela.

Chudáci a bedári hľadajú vodu, a vody niet; jazyk im zosychá od smädu. Ja, Pán, ich vyslyším, ja, Boh Izraela, ich neopustím.

Na holých pahorkoch dám vytrysknúť riekam, uprostred údolí prameňom. Púšť zmením na jazero a vyprahnutú zem na pramene vôd.

Na púšti zasadím cédre, akácie, myrty a olivy, stepi vysadím jedľami, brestmi a cyprusmi, aby videli a poznali, aby si uvedomili a pochopili, že to urobila Pánova ruka, že to stvoril Svätý Izraela.

Ako muži radi tvoríme. Obzvlášť, ak to je niečo hodnotné a stále. Každé dielo ukazuje, že za ním niekto stojí, niekto ho vymyslel a spojaznil. A nás Boh pozýva byť nástrojmi v Jeho rukách: umožniť Mu vyjadriť, že neopúšťa, že túži meniť život ľudí a všemožne sa starať o svoje milované deti. Máme byť nástrojmi, ktoré budú ukazovať a privádzať ľudí k Bohu. Táto misia znie náročne, no On nám hovorí:” Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa drží za ruku a hovorí ti: „Neboj sa, ja ti pomôžem!”

Mužský advent: 2.STREDA: O pokore

2017-12-13T04:12:43Z

Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.

Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.

Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“

Verím, že o pokore máme veľmi skreslenú predstavu. Možno sa nám pred očami vybaví predstava niekoho zakríknutého a utiahnutého. Ježiš takým určite nebol- bol odvážny, inovátorský, spoločenský, no predsa o sebe hovorí, že je tichý a pokorný. Pokora je totiž život v pravde: vedieť, kto som a neponižovať sa, no anis a nevyvyšovať. Znamená stabilitu a pokoj. A to je často práve to, čo chceme dosiahnuť či už našou prácou alebo iným výkonom- a pritom to máme vpísané priamo v našej DNA: sme Boží synovia, vzácni a milovaní: a na tom sa nič nikdy nezmení.

Mužský advent: 2.pondelok: Sila

2017-12-12T13:50:25Z

Srdce mi plesá v Pánovi, *
v mojom Bohu rastie moja sila.
Otvorím si ústa proti mojim nepriateľom, *
lebo sa radujem z tvojej pomoci. R.
Luk silákov sa zlomil, *
slabí sa opásali silou.
Tí, čo boli sýti, dávajú sa prenajímať za chlieb, *
no tí, čo hladovali, už nepoznajú núdzu.
Neplodná rodí mnoho ráz *
a tá, čo má veľa detí, vädne. R.
Pán dáva smrť i život, *
uvádza do ríše smrti a vyvádza naspäť.
Pán dáva schudobnieť, ale aj zbohatnúť, *
ponižuje aj vyvyšuje. R.
Dvíha z prachu bedára *
a zo smetiska povyšuje chudobného.
Usádza ho medzi kniežatá *
a dáva mu trón slávy. R.

Je to trochu v nás- zakladať si na vlastnej sile a spoliehať san a ňu. Keď však pozorujeme Božou optikou, nejako to nesedí: Boh dáva víťaziť často tým, ktorí nie sú silní, ale predsa majú jednu silnú stránku prevažujúcu všetko ostatné: spoliehajú sa na Božiu silu. Nijako ich to neponižuje- práve naopak- vyzerajú o to hrdejší. Oslavujú Boha a Boh oslavuje ich. Nech aj o nás platí: “Moja sila a chvála je Pán.” Nech sa nemusíme vyvyšovať sami, ale nech nás vyvýši Pán. Nech s Jeho silou môžeme zdolávať všetky boje.

Mužský advent: 2.pondelok: Boží plán

2017-12-11T17:34:49Z

Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; *
on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým.
Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, *
a jeho sláva bude prebývať v našej krajine. R.
Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, *
spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.
Vernosť vyrastie zo zeme, *
spravodlivosť zhliadne z neba. R.
Veď Pán dá požehnanie *
a svoje plody vydá naša zem.
Pred ním bude kráčať spravodlivosť *
a po stopách jeho krokov spása. R.

Každý muž má predstavu a istý plán. Zvykneme všetko myslieť dobre, a preto sa nám často nedarí pochopiť, prečo naše plány nie vždy vychádzajú a nedosahujú očakávaný výsledok – a to najmä vo vzťahoch. Odpoveďou môže byť, že naše plány a cesty sa nezhodujú s tými Božími, často najmä preto, že nepočúvame Boží hlas. Niekedy sa nám zasa nezdá, žeby Jeho plán bol lepší ako ten, ktorý sme si vymysleli sami. Správna cesta však vedie “po stopách jeho krokov”. Ak máme po nej ísť, musíme nechať Boha ísť pred nami a nie snažiť sa Ho vliecť za nami. A keďže Jeho výsledky sú pozoruhodné, oplatí sa „prepnúť“ na Jeho plán. Aj dnes to môžeme skúsiť.

Mužský advent: 2. adventná nedeľa: Slobodný a šťastný

2017-12-11T03:45:44Z

Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh. Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte k nemu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina; veď dostal z ruky Pánovej dvojnásobok za každý svoj hriech.

Hlas volajúceho: „Pripravte cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na pustatine! Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch i kopec zníži! Čo je krivé, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou. I zjaví sa Pánova sláva, a uvidí spoločne každé stvorenie, že prehovorili Pánove ústa.“

Vystúp na vysoký vrch, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu! Zodvihni mocne svoj hlas, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Jeruzalemu! Zodvihni, neboj sa, povedz judejským mestám: „Hľa, váš Boh! Hľa, Pán, Boh, prichádza so všetkou mocou a jeho ruka bude vládnuť. Odmenu víťaza nesie so sebou a jeho trofeje idú pred ním. Ako pastier pasie svoju čriedu, do náručia berie baránky a kladie si ich do lona; starostlivo vedie ovce brezivé.“

Boh chce, aby sme boli slobodní a šťastní. Netúži nás vidieť trápiť sa alebo sa prizerať ako nás okolnosti utláčajú. Len mať úprimné srdce pred N9m: nevyvyšovať sa a ani neponižovať. Postaviť sa ako Jeho milovaný syn a zakúšať Jeho cestu, vôľu a požehnanie. A tešiť sa z toho čo nám dal, dáva a dá. Môžeme tak urobiť hneď teraz: „Nebeský otec, ako Tvoj milovaný syn, ďakujem za_________________________ . A ďakujem za radosť a slobodu, ktorú mi dávaš. Amen

Mužský advent: SOBOTA : Byť osobný

2017-12-10T04:01:40Z

Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.

Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“

Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „Choďte k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“

Máme radi byť nad vecou, zovšeobecňovať a riešiť celosvetové pálčivé problémy. Niekedy je nám ťažšie správať sa osobne- všimnúť si a stretnúť konkrétneho človeka, požiadať konkrétneho priateľa, byť osobným učeníkom a formovať osobných učeníkov. A presne to Ježiš robil a neprestal robiť doteraz: nepreskočil osobnú úroveň a nestal sa kráľom masy ľudu. Doteraz je v prvom rade bratom a osobným priateľom. Ak zavrhneme Jeho prístup, staneme sa podobnými politickým vodcom. Ježišovi sa však podarilo zmeniť viac ako im všetkým dokopy. A my sa musíme opýtať: za kým idem, koho napodobňujem a aký výsledok chcem dosiahnuť?

Mužský advent: Piatok: Čo znamená (ne)priznať si chybu

2017-12-09T03:30:42Z

Keď Adam jedol zo stromu, zavolal ho Pán, Boh, a povedal mu: „Kde si?“

On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa.“

Opýtal sa ho: „Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?“

Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol som.“

Pán, Boh, povedal žene: „Čo si to urobila?“

Žena odpovedala: „Had ma naviedol a jedla som.“

Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Pretože si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkými krotkými a divými zvieratami. Po bruchu sa budeš plaziť a prach hltať po všetky dni svojho života. Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“

A nazval Adam svoju ženu Evou, pretože bola matkou všetkých žijúcich.

Ako muži, zvykneme byť alergickí na kritiku a veľmi radi sa vyhneme aj priznaniu sa k nejakému vlastnému omylu. Ale pozrime sa na Adamovu situáciu, ktorá sa veľmi nelíši od tých našich: Čo by sme povedali o Adamovi, keby jednoducho povedal Bohu pravdu? Keby sa neskrýval, nebol ticho a nečakal, že sa to nejako samé ututle? Myslím, že by sme si povedali: To je správny chlap! Odvážny, pravdivý, autentický. Ktovie- možno by to celé úplne inak dopadlo, keby Adam utekal k Bohu ešte skôr než sa ho Boh na to opýtal, priznal by sa a poprosil Ho o pomoc a nápravu... Skúsme to tak u seba- vyskúšajme, čo sa stane, keď si priznáme chybu a poprosíme Boha o pomoc. Keď Ho odprosíme, že sme Mu neverili, či nepočítali s Ním, keď sme niekoho zranili...Verím, že si o nás pomyslí: „To je ale správny chlap!“

Mužský advent: Štvrtok: Nie si v tom celom sám

2017-12-08T11:02:03Z

V ten deň sa bude v judejskej krajine spievať táto pieseň: „Pevné mesto máme, v ňom sa zachránime; Pán ho obohnal valom a hradbami. Otvorte brány, nech vstúpi spravodlivý ľud, ľud, ktorý zachováva vernosť. Má ducha pevného; zaistíš mu pokoj, veď dúfa v teba.

Dúfajte v Pána stále, lebo Pán je skala naveky. Zvrhol tých, čo bývajú na výšinách, ponížil neprístupné mesto; ponížil ho až po zem, zrazil ho do prachu. Šliape po ňom noha, nohy chudobných, kroky bedárov.“

Muž môže byť akokoľvek silný a akokoľvek schopný, no sú veci, ktoré ho presahujú- každý z nás príde na svoj limit, keď zistí, že potrebuje pomocnú ruku- a to nie ľudskú. Často sa bránime dať priestor Bohu Otcovi, aby zasiahol v našej situácii- či sú to vybavovačky, ktoré sa nijako nedarí posunúť vpred alebo je to zdravie, vzťahy blízkych alebo samotné životné povolanie duchovného i fyzického manžela a otca. Keď máme pocit, že sme v tom celom sami, je to klamstvo. A tak sa ho zriekame a prijímame pravdu a dávame súhlas Bohu byť nám oporou a silným spojencom, partnerom a zvrchovaným Pánom našich životov. Amen

Mužský advent: pondelok: Krok viery

2017-12-04T17:59:27Z

Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“

On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“

Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: „Choď!“ – ide; inému: „Poď sem!“ – tak príde; a svojmu sluhovi: „Urob toto!“ – on to urobí.“

Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve.“

Robiť kroky viery nie je nič iné ako kopírovať Tvoje kroky. Tvoje kroky totiž vždy viedli k tým, ktorí to potrebovali. Nevyhýbal si sa "nepopulárnym" a "problémovým" skupinám ani jednotlivcom. A vždy zanechali stopu: v ich živote i v živote ľudí okolo nich. Vždy pozdvihli vieru a ukázali pravú hodnotu, akú má každý človek v Tvojich Božích očiach. Chcem robiť také kroky ako Ty. Prosím ťa, pomôž mi, aby som videl Tvojimi očami a cesta mi bude jasná.

Mužský advent: 1.adventná nedeľa: Podobný Tebe

2017-12-03T11:32:46Z

Čítanie zo Svätého písma

Ty, Pane, si náš otec, náš vykupiteľ: to je tvoje meno od vekov. Prečo si nám, Pane, dal zablúdiť z tvojich ciest, srdcu zatvrdnúť, aby sme nemali bázeň pred tebou? Obráť sa k nám, lebo sme tvoji služobníci a kmene tvojho dedičstva.

Kiež by si prelomil nebesia a zostúpil! Vrchy by sa rozplynuli pred tebou.

Zostúpil si a vrchy sa rozplynuli pred tebou. Od vekov nebolo slýchať, ucho nepočulo, oko nevidelo, aby bol okrem teba iný Boh, ktorý by pomáhal tým, čo v neho dúfajú. Vychádzaš v ústrety tým, čo s radosťou konajú spravodlivo, tým, čo si na tvojich cestách spomínajú na teba.

Ty si sa hneval, a my sme hrešili. Dlho sme ti boli neverní, ale budeme spasení. Všetci sme boli nečistí, sťa špinavý šat je všetka naša spravodivosť. Všetci sme jak zvädnuté lístie, naša neprávosť nás unáša ako vietor.

Nik nevzýva tvoje meno, nik sa nevzchopí, aby sa k tebe privinul, lebo si skryl pred nami svoju tvár, vydal si nás napospas našej neprávosti. A predsa, Pane, ty si náš otec! My sme hlina, ty si náš tvorca; všetci sme dielo tvojich rúk. Iz 63, 16d-17. 19de; 64, 2c-7

Zamyslenie

Núka sa mi toľko vzorov, idolov a ideálov. Každý z nás chce vyzerať ako správny, silný chlap, schopný, úspešný... Potrebuje to naše srdce: pozrieť sa na seba- a byť na seba hrdý, byť si istý, že robím tú správnu vec. Vyzeraá to jednoducho, ale v reálnom živote to také jednoduché nie je. Často máme pokušenia chcieť sa niekomu zapáčiť, dostať uznanie, podobať sa na niekoho významného. A tu prichádzam k Tebe Ježiš- že nebol a nikdy nebude významnejší chlap ako Ty, že uznanie od nikoho iného ma neutvrdí v mojej identite ako to Tvoje- a že nie je nikto dôležitejší, komu by sa mal páčiť môj život a výkon. Tento advent chcem naštartovať zasa raz naplno za Tebou, stávať sa Ti stále viac podobným a stále viac Ťa nasledovať.