Dom Júdov

2% pre OZ Dom Júdov

2018-02-16T19:53:39Z

Venujte 2 % z vašej dane občianskemu združeniu Dom Júdov

Aj tento rok sa môžete slobodne rozhodnúť, či ponecháte všetky vaše dane štátu alebo či 2 % príp. 3 % z nich venujete na dobrú vec.

Ako urobiť dobrú vec...
Podľa zákona č. 595/2003 o daniach z príjmov môžete poskytnúť 2 % z dane v prospech niektorej neziskovej organizácie. Nepredstavuje to pre vás žiadne výdaje navyše - rozhodnete iba o tom, kam pôjde časť Vašej dane.

Postup pri poukazovaní 2% sa líši podľa toho, či ste zamestnancom, alebo si podávate daňové priznanie sami. V oboch prípadoch však stačí urobiť iba niekoľko jednoduchých krokov...

Ak ste zamestnaní:

1. Do 15.02.2018 požiadajte zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň

2. Potom požiadajte zamestnávateľa, aby Vám vystavil tlačivo Potvrdenie o zaplatení dane

http://rozhodni.sk/wp-content/uploads/2018/01/Potvrdenie-2018-DP-2017-editovate%C4%BEn%C3%A9.pdf

3. Z tohto Potvrdenia si viete zistiť dátum zaplatenia dane a vypočítať:

a) 2 % z Vašej zaplatenej dane - to je maximálna suma, ktorú môžete v prospech prijímateľa poukázať, ak ste v roku 2016 neboli dobrovoľníkom, alebo dobrovoľnícky odpracovali menej ako 40 hodín. Táto suma však musí byť minimálne 3 €.

b) 3 % z Vašej zaplatenej dane, ak ste v roku 2017 odpracovali dobrovoľnícky minimálne 40 hodín a získate o tom Potvrdenie od organizácie/organizácií, pre ktoré ste v roku 2016 dobrovoľnícky pracovali.

Vyplňte Vyhlásenie o poukázaní 2 % dane, kde uvediete vaše meno, rodné číslo, bydlisko a sumu zodpovedajúcu 2 % (3 %) zaplatenej dane a do údajov o prijímateľovi:

Dom Júdov, Námestie slobody 31, 083 01 Sabinov, občianske združenie, IČO: 37871188. Tlačivo najdete tu:

http://rozhodni.sk/wp-content/uploads/2018/01/Vyhl%C3%A1senie-2018-DP-2017-editovate%C4%BEn%C3%A9.pdf

Obe tieto tlačivá, teda Vyhlásenie spolu s Potvrdením, doručte do 30.04.2018 na daňový úrad podľa Vášho bydliska.

5. Ak ste poukázali 3% z dane, povinnou prílohou k Vyhláseniu a Potvrdeniu o zaplatení dane je aj Potvrdenie o odpracovaní minimálne 40 hodín dobrovoľníckej činnosti!!!

Ak ste fyzická osoba, ktorá si sama podáva daňové priznanie:

Postup krokov nájdete na: http://rozhodni.sk/poukazatel/ako-mam-poukazat-2-z-dane/postup-krokov-pre-fyzicke-osoby/

Údaje prijímateľa:

Dom Júdov, Námestie slobody 31, 083 01 Sabinov, občianske združenie, IČO: 37871188

Ak ste právnická osoba:

Postup krokov nájdete na: http://rozhodni.sk/poukazatel/ako-mam-poukazat-2-z-dane/postup-krokov-pre-pravnicke-osoby/

Údaje prijímateľa:

Dom Júdov, Námestie slobody 31, 083 01 Sabinov, občianske združenie, IČO: 37871188

Pôstna modlitba Efréma Sýrskeho

2018-02-16T10:19:29Z

Pane a Vládca môjho života, odožeň odo mňa ducha zúfalstva, nedbanlivosti, mocibažnosti a prázdnych rečí.

Daruj mne, tvojmu služobníkovi, ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky.

Áno, Pane a Kráľu, daruj mi vidieť vlastné hriechy a neodsudzovať môjho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov, amen.

Bože, buď milostivý mne hriešnemu.

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou.

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.

NAŠA MISIA V JAROVNICIACH

2016-06-21T19:20:41Z

NAŠA MISIA V JAROVNICIACH

https://www.youtube.com/watch?v=7W_tZfIEvlk

Služba pre birmovancov

2016-04-26T11:11:25Z

V našej, rovnako ako vo väčšine ostatných farností na Slovensku, sa na prijatie sviatosti birmovania pripravujú mladí vo veku okolo 16 – 18 rokov. A hoci sa stále prezentujeme ako „kresťanské Slovensko“, mnohí z nich vo svojich rodinách a okolí nikdy nezažili, aké je to byť bezpodmienečne milovaní, nevideli nikoho skutočne sa modliť a nikto ich nenaučil, čo znamená žiť svoj život s Bohom a ako prijať slobodu a milosť, ktorú aj im svojou smrťou a zmŕtvychvstaním Kristus získal.

Víkendy, duchovné obnovy a evanjelizácie sú preto priestorom, kde im chceme svedčiť o tom, aký naozaj je Boh Otec, vyvracajúc všetky ich falošné predstavy o Ňom, kto je Ježiš, Boží Syn, o ktorom hovorí Biblia, a ktorý je živý a koná v našich životoch, a ako Boh dáva svojho Ducha, ktorý jediný môže uzdraviť, potešiť a naplniť ľudské srdce. Snažíme sa im ukázať, že dnes je nielen možné byť veriacim kresťanom a zároveň „normálnym človekom“, ale že Božia láska a prítomnosť sú to jediné, čo dáva odpoveď a ozajstný zmysel životu a schopnosť žiť ho naplno – bez závislosti od vzťahov, úspechu, peňazí, moci atď.

Evanjelizácie pozostávajú z bodov kerygmy, na ktoré sa viaže krátke slovo, svedectvá, scénky, videá a piesne. Takto môžu mladí v rôznych formách vnímať a nechať sa osloviť živým Bohom, ktorý stojí a bojuje o každého z nich. Hovoríme o tom, že je potrebné dovoliť Bohu, aby prišiel a dal sa nám spoznať, že môžeme dať svoj život do Jeho všemohúcich rúk, a že to neznamená ihneď opustiť všetko, čo máme radi a odísť do kláštora. Na spoločných víkendoch vytvárame priestor na modlitbu – osobnú, spoločnú modlitbu chvál a ponúkame im možnosť prísť na modlitbu príhovoru, počas ktorej sa modlíme za konkrétne veci, ktoré si vo svojich životoch nesú. Pracujeme tiež v malých skupinkách, v ktorých môžu vyjadriť svoj názor, to, čo ich vyrušilo alebo zaujalo, a takto sa učiť hovoriť o veciach viery s druhými.

Hoci ovocie práce s mladými môžeme vidieť len zriedka a veľakrát je ťažké k nim hovoriť takým spôsobom, aby to boli schopní a ochotní počúvať, sme presvedčení, že Pán „klope pri ich dverách“ (Zjv 3,20) a hoci nevieme, koľko zaklopaní bude ešte potrebných, kým dvere otvoria, a ktoré z nich je to naše, túžime byť pri tom a sme vďační, že môžeme byť súčasťou toho, ako Boh mení nielen život, ale celú večnosť ďalšieho človeka.

-Z.M.-

Misie

2016-04-26T10:40:13Z

Je Biela sobota. V dnešnom tichu a očakávaní vzkriesenia rozmýšľam nad naším misijným povolaním (uvažujem o mojom a našom misijnom povolaní). A príde mi to veľmi príhodné, akoby to bol ten najlepší čas na sebareflexiu, čas počúvania, kedy sa môžem nechať nanovo pozvať (zavolať), čas vďačnosti – pretože keby Kristus nebol vzkriesený, márne by bolo naše ohlasovanie aj viera (porov. 1 Kor 15, 14).

Hľadím na ikonu Anastasis, uvažujem nad tým, čo sa dnes deje, koľko akcie je dnes v Kristovom Pesach. Ako sa ponáhľa vyslobodiť spravodlivých... Ako volá: „Adam, poď von!“ a pritom láme všetky putá. Chcem počúvať ďalej:

„Poď von zo smrti, z hrobu, z otroctva...“

„Dovoľ mi rozlomiť tvoje putá strachu, obáv o budúcnosť, neboj sa a poď von zo seba.“

„Dom Júdov – poď von, poď k strateným, k tým, ktorí ma nepoznajú, poď k tým, ktorí o mne ešte nikdy nepočuli...“

Po Ježišovom vzkriesení zas učeníci počujú: „Choďte do celého sveta...“ Komu to Ježiš hovorí? Kňazom, zasväteným laikom, mladým bez záväzkov...? Takých tam vtedy nebolo veľa, ak vôbec. Ježiš dáva výzvu rybárom, ženatým chlapom, ktorí sa po ukrižovaní Majstra naplno vrátili k robote, aby ďalej živili svoje rodiny ako dovtedy, kým Ho nestretli.

Boh sa nepomýlil. Misijné povolanie máme všetci – už od chvíle krstu. Sme učeníkmi, ktorí sa učia „gramatike viery“, ktorej súčasťou sú misie – ako hovorí pápež František – misie sú niečím podstatným pre toho, kto počúva hlas Ducha, ktorý volá: „Poď!“ a „Choď!“ Kto nasleduje Krista, musí sa nutne stať misionárom, lebo vie, že Ježiš „s ním kráča, s ním hovorí, s ním dýcha, s ním pracuje“ (porov. Posolstvo Svätého otca Františka k Svetovému dňu misií 2015).

Ako spoločenstvo sme sa pred vyše 20 rokmi zrodili práve z tohto povolania. Žiť vo zvelebení, teda objavovať Božiu prítomnosť medzi nami v každom čase, nechať sa do nej vtiahnuť, vyjadriť ju v chvále a nechať sa ňou premeniť a potom aj poslať. Takto nesieme Jeho prítomnosť:

- v službe doma, v spoločenstve a vo farnosti; počas ľudových misií na Slovensku a evanjelizačných víkendoviek pre mladých, na medzinárodných školách evanjelizácie a misií; aj v misiách ad gentes – Boh nám dal privilégium slúžiť v 17 krajinách na 4 kontinentoch – z toho 10 rokov podporujeme a vypomáhame misii sui iuris v Turkmenistane.

Niekedy je toho dosť. A tak pri každom novom pozvaní či novej výzve vnímam, že potrebujem aj nové obrátenie – obrátenie v zmysle „metanoia“, misijné obrátenie, čo pápež nazýva „misionárskou transformáciou Cirkvi“ (pozri Evangelii Gaudium). Mojou osobnou častou skúsenosťou je, že práve pred odchodom na misijný výjazd sa nakopí tak veľa dôležitých vecí, ktoré treba rozbehnúť, urobiť či dokončiť... Potrebujem meniť svoje zmýšľanie. Misionárom sa totiž stávam zakaždým, keď dokážem prekonať svoje vlastné hranice – strachu, egoizmu, kontroly či dohľadu nad vecami doma, a hlavne sústredenia sa na svoje vlastné problémy a potreby. Povolanie mám. Ako s ním naložím je len na mne. Mám ochotu? Kde sa začínajú moje periférie? A kam až som ochotná sa posunúť?

Chcem však pokračovať. Túžim vždy nanovo zažiť, ale aj ohlásiť: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“ (Ef 5,15).

-H.Š.-

Detská služba

2016-03-25T22:04:58Z

Deti v spoločenstve

Naše deti sú veľkým darom nie len pre rodiny v spoločenstve, ale pre nás všetkých. Často nás prekvapujú jednoduchosťou a prirodzenosťou, s akými vnímajú veci okolo seba a vzťah s Bohom, a pripomínajú nám, komu skutočne „patrí nebeské kráľovstvo“ (Mt 19,14).

Túžime a považujeme za svoju povinnosť hľadať spôsoby a vytvárať príležitosti, ako odpovedať na Ježišovu požiadavku, a „nechať ich prichádzať k Nemu“ (Mt 19,14), aby ho mohli spoznať ako dobrého Otca, zažívať jeho blízkosť už teraz, aby tak vzťah s Ním mal trvalé a ústredné miesto v ich živote. Okrem toho, že sú deti prítomné pri spoločnej modlitbe chvál, preto spolu s formáciou dospelých na formačných stretnutiach prebieha aj formácia detí.

„Detská škôlka“ (stretká) nesú každý rok jednotnú tému (napr. biblické postavy, vlastnosti Boha ako Dobrého pastiera). Pozostávajú z krátkeho slova, ktoré je poprepletané tvorivými aktivitami, dramatizáciou biblických príbehov, súťažami, modlitbou vo forme pesničiek a ukazovačiek a hrou. Je pre nás dôležité, aby to boli pre deti obohacujúce chvíle s Pánom a o Ňom, a aby to nebol len čas, kedy deti niekam „odložíme“, aby sme sa sami mohli v pokoji modliť alebo počúvať prednášku. Snažíme sa, aby si deti z každého stretka odniesli aspoň jednu, hoci jednoduchú, myšlienku alebo krátky citát z Písma, ku ktorému sa môžu doma s rodičmi vrátiť, modliť sa ním a takto dovoliť, aby sa to, čo na stretku zažili, stávalo súčasťou ich každodenného života.

Evanjelizácia

2016-03-21T10:46:15Z

Evanjelizácia

Evanjelizovať znamená niesť identitu toho, že som milovaný, že milujem Ježiša, jeho cirkev, bratov a sestry. Evanjelizácia nie je služba navyše, nie je určená len istým ľuďom. Je to odpoveď na výzvu, ktorou sa Ježiš obracia na každého jedného z nás „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium celému stvoreniu“ (Mk 16,15).

Na inom mieste apoštol Pavol hovorí ,,ale keď zostúpi na Vás Duch Svätý, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme“ (Sk 1,8)

My máme Ducha Svätého, otázka je však, či máme aj odvahu. Ježiš od nás (všetkých) nechce, aby sme zanechali svoje rodiny a išli na misie do ďalekých krajín. Evanjelizovať máme tam, kde sa práve nachádzame. Okolo nás, v našej práci, v škole, rodine, medzi priateľmi či na ulici sú mnohí ľudia, ktorí možno ešte nikdy nepočuli a potrebujú počuť tieto slová:

1. Boh ťa miluje.

„To nie my sme milovali Boha, ale Boh prvý miloval nás.“

Boh ťa miluje osobne nie preto, že si dobrý, že sa modlíš, že konáš dobré skutky... Miluje ťa preto, že si a má pre teba nádherný a jedinečný plán.

,,Hľa, do dlaní som si ťa vryl“ (Iz 49, 16); ,,Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.“ (Lk 12,7). Boh vie o tebe všetko, pričom nečaká, kým sa zmeníš, aby si bol hodný Jeho lásky. Miluje ťa takého, aký si, bez akýchkoľvek podmienok. Jeho lásku nedokáže umenšiť nič, dokonca ani žiaden hriech.

2. Hriech spôsobuje to, že necítiš lásku Boha

Hriech ti berie nádej, oberá ťa o pokoj a o všetko dobro, ktoré je pre teba pripravené. Hriech je tou prekážkou, ktorá ti bráni prežívať Božiu lásku. Je potrebné si uznať, že každý z nás sme otrokmi hriechu.

Už si sa niekedy zamyslel nad tým, ktorý z hriechov je najťažší? (Je to ten, ktorý nevyznáš).

,,Lebo odplatou za hriech je smrť “ (Rim 6, 23).

3. Ježiš ma vykúpil

Aké je riešenie? Riešenie je v tom, že „Boh tak miloval svet, že poslal na svet svojho jednorodeného syna.“ (Jn 3, 16). Ježiš prišiel a položil svoj život za teba, aby si mohol žiť. Ježiš smrťou na kríži splatil každý náš dlh, vymanil nás z otroctva hriechu a Jeho zmŕtvychvstaním premohol temnotu, smrť, akýkoľvek strach či nepokoj a daroval nám nový život, život v hojnosti a večný život.

4. Rozhodnutie patriť Ježišovi

To, čo môžeš Ježišovi dať, je tvoje srdce – mnohokrát ubolené, špinavé a prázdne. A predsa Boh po ňom túži, túži po tom, aby si sa rozhodol odovzdať svoj život do Jeho rúk. Boh spravil veľa krokov, aby sa priblížil k človeku - s Ježišom nám daroval všetko a čaká, či to, čo ti dal, aj prijmeš. Aká bude tvoja odpoveď? Otvoríš dnes srdce pre Ježiša, aby bol On jediným Pánom tvojho života?

Zvelebenie

2016-03-21T10:51:48Z

Chválením Boha, prežívam intímne napojenie sa na Božie srdce a mám túžbu, aby každá modlitba zvelebenia bola tým napojením sa na Jeho srdce. Srdce, keď napojíte na prístroj, tak ten vám ukáže jeho tlkot. Ak vložím svoje srdce do Božích rúk, tak On mi ukáže čím naozaj bije /žije/. A týmto vložením srdca do Božích rúk prežívam úplnú odovzdanosť, oddanosť, pokoru pred Jeho veľkosťou, majestátnosťou a zároveň cítim, že iba On je ten, ktorý môže dať masáž môjmu srdcu, iba On je ten, ktorý priloží elektródy na srdce, keď potrebujem dostať výboj, aby som začal naplno žiť život.

V tejto súvislosti je pre mňa zvelebenie neustálou masážou srdca, ktoré v čase oslavy Boha s pokorou prijíma to, čo mu On chce dať. Je to čas, kedy nemusím nič špeciálne vymýšľať, iba byť v Božej prítomnosti a hovoriť Mu, kým pre mňa je, čo pre mňa znamená, a tak Mu dovoliť napojiť tepnu môjho srdca na Jeho srdce.

Po napojení sa na Božie srdce kričím, volám a zvelebujem môjho Pána slovami:

„Zvelebený si Pane, Bože našich otcov, chválitebný, slávny a vyvýšený naveky!

Zvelebené je tvoje slávne sväté meno, chválitebné a vyvýšené naveky!

Zvelebený si na tróne svojho kráľovstva, ty čo hľadíš do priepasti a tróniš nad cherubmi, zvelebený si na nebeskej oblohe!

Chváľte Pána anjeli, nebesá, všetky vody, všetky mocnosti, slnko a mesiac, hviezdy na nebi.

Chváľte Pána všetok dážď a rosa, všetky vetry, oheň a horúčosť, zima, rosa a mráz, ľad a sneh, noci a dni, svetlo a tma, blesky a oblaky, zem, vrchy a kopce, všetky plody zeme, pramene, moria a rieky, veľryby a všetko čo sa hmýri vo vode, všetky vtáky neba, divina a zvieratá.

Chváľte Pána synovia človeka, Izrael, kňazi Pánovi, duchovia a duše spravodlivých.“ (parafr. Dan 3, 52-83)

„Dobrorečte Pánovi, svätí a pokorní srdcom, chváľte a vyvyšujte ho naveky!“ (Dan 3, 87)

Názov spoločenstva

2016-04-26T11:21:03Z

Spoločenstvo Dom Júdov

Na začiatku sa z malej modlitbovej skupinky, stretávajúcej sa od roku 1994 dvakrát do týždňa pri modlitbe chvál, začalo v roku 1998 vytvárať spoločenstvo s jednoduchým názvom „Modlitbové katolícke spoločenstvo“ (MKS). Od roku 2001 nás sprevádzalo slovo z Iz 37,30-31: „A toto bude znamením: Tento rok budete jesť, čo vyrastie bez sejby, druhý rok, čo vyrastie nadivoko, ale na tretí rok sejte a žnite, saďte vinice a jedzte ich ovocie. Zvyšok Júdovho domu, ktorý zostal, dole zapustí korene a hore prinesie ovocie.“ Tento prísľub, ktorý Boh skrze proroka Izaiáša dal judskému kráľovi Chizkijášovi, a ktorým napriek ťažkej situácii vyhlasuje svoju blízkosť a vernosť, sme vnímali ako základ pre nový názov nášho spoločenstva.

Júda

Júda je jedným z dvanástich Jakubových synov, ktorí sú považovaní za praotcov dvanástich kmeňov izraelského národa. Význam jeho mena je odvodený od slov Lei, Júdovej matky a Jakubovej manželky. Pôrodom syna zakúša dobrotu a blízkosť Boha, ktorý sa nad ňou zmiloval, a hovorí: „Teraz budem velebiť Hospodina.“ (Gn 29,35) Júda je teda od začiatku dôvodom oslavy Božieho milosrdenstva, je tým, ktorý chváli Pána.

Je hriešnym človekom – keď bratia zo žiarlivosti napadli Jozefa, bez ľútosti vymýšľa plán, ako si „vraždou“ neušpiniť ruky a zároveň sa brata zbaviť – predať ho do otroctva (Gn 37,26-27). Neskôr ale dovoľuje Bohu, aby celkom premenil jeho srdce – keď sa bratia ocitnú v čase hladu pred Jozefom ako správcom v Egypte, uvedomuje si svoju hriešnosť, všetko ľutuje a je ochotný obetovať seba samého, namiesto otcom milovaného Benjamína (Gn 44,18-34).

Boh sa nad ním zmiluje a cez otca Jakuba ho ustanovuje za nositeľa požehnania a prísľubov pre národ a svet – cez neho prichádza záchrana – Spasiteľ (Gn 49,8-12). Nie preto, že by si to zaslúžil, nebol ani prvorodeným synom, ale preto, že v pravde vyznal svoj hriech a prijal Božie odpustenie.

Kvôli tomu vnímame Júdu ako toho, ktorého príbeh vystihuje charizmu nášho spoločenstva. Žijeme vo svetle Nového zákona, nie sme Júdovým pokolením po línií tela, no vďaka krvi Ježiša Krista vieme, že k tomu, čo Boh zjavil cez Júdu, povoláva aj nás – nie ako elitnú skupinu, ale ako spoločenstvo chybujúcich ľudí túžiacich po Božej uzdravujúcej prítomnosti, otvorené pre iných. Tak, ako bol starozákonný dom Júdov nositeľom Božích prisľúbení pre svet, ktoré sa uskutočňujú v Kristovi a dosiahnu plnosť pri jeho druhom príchode, chceme aj my svedčiť a hovoriť o Božej láske a ponuke spásy a milosti všetkým ľuďom, ktorí o nej ešte nevedia. Žijeme povolanie k zvelebeniu, k chvále v modlitbe spoločnej aj osobnej, v každodennom živote aj v službe (evanjelizácie a misie). Chceme v každej situácii vyvýšiť a „chváliť Boha, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky“ (Ž 118,1) a nechať sa ním povolávať všade tam, kde chce cez nás svoju dobrotu a blízkosť zjavovať.

Dom

Sme stvorení pre život s Bohom, v jeho prítomnosti a láske. Naším domovom je teda miesto, kde ich budeme zakúšať v plnosti, miesto, ktoré nám Ježiš šiel „pripraviť v dome svojho Otca“ (Jn 14,3). Všetci sme na ceste Domov. Ale Boh skrze Ježiša zjavil, že chce svoje kráľovstvo začať budovať už tu na zemi, že večnosť začína dnes. Preto vnímame spoločenstvo ako dom – miesto rodiny, do ktorej každého z nás Boh povoláva takého, aký je, a chce nás viesť spolu k sebe. Tu môžeme budovať svoj vzťah s ním aj s konkrétnymi ľuďmi, „niesť si bremená“ (Gal 6,2), modliť sa za seba a spolu za iných, prijímať ich a ľúbiť s ich chybami, hovoriť o nich, odpúšťať, navzájom „obrusovať svoje hrany“, a tak dovoľovať Bohu, aby nás viedol cestou učeníctva k svätosti – aby sme boli stále viac podobní Ježišovi, každý neopakovateľným spôsobom.

Skutočný dom musí byť neustále otvorený – smerom k Bohu, citlivý na jeho Ducha, a preto aj smerom k ľuďom, lebo „dom, ktorý sa uzavrie, bude vyprázdnený“. Boh hovorí: „Môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy.“ (Iz 56,7) Takýmto domom je Ježiš. Túžba nasledovať ho je prvým povolaním, na ktoré každý z nás odpovedá. On má otvorené srdce pre nás a my ho chceme spolu spoznávať stále viac, a tak byť sami otvorenými a ohlasovať jeho „radostnú správu“ kdekoľvek nás zavolá – medzi našimi blízkymi, v našom meste, na Slovensku, ale aj vo svete. Ísť za hranice svojich istôt a pohodlia a dovoľovať, aby bol náš život miestom, kde sa zjavia Božia veľkosť, moc a dobrota.

-Z.M.-