Farnosť Záhorská Bystrica

15. farský ples

2016-12-31T16:08:11Z

Plesová sezóna sa nezadržateľne blíži. Prinášame Vám termín (sobota 11.2.2017 o 19:00 hod. v spoločenskom dome v Záhorskej Bystrici) aj znamenie tohtoročného 15. farského plesu.(v znamení štedrosti). Do tanca zahrá a o skvelú zábavu sa postará kapela "Otto Kollmann". Vstupenky sa budú dať zakúpiť od pondelka 9. januára na fare - v kancelárii Bystrický prameň n.o. od 7:30-16:00 hod.Cena vstupenky 30 eur. Výťažok z plesu bude venovaný na zriadenie Dennej kliniky-Deťom s rakovinou.

Životné prostredie rodiny

2012-05-14T13:40:57Z

Ak dieťa žije v prostredí kritiky, naučí sa odsudzovať.

Ak dieťa žije v prostredí nepriateľstva, naučí sa bojovať.

Ak dieťa žije v prostredí strachu, naučí sa báť.

Ak dieťa žije v prostredí ľútosti, naučí sa ľutovať sa.

Ak dieťa žije v prostredí žiarlivosti a nedôvery, naučí sa cítiť vinným.

Ak dieťa žije v prostredí povzbudzovania, naučí sa mať zdravú sebadôveru.

Ak dieťa žije v prostredí znášanlivosti, naučí sa byť trpezlivé.

Ak dieťa žije v prostredí pochvaly, naučí sa byť vďačné.

Ak dieťa žije v prostredí prijatia, naučí sa milovať.

Ak dieťa žije v prostredí uznania, naučí sa vážiť si samo seba.

Ak dieťa žije v prostredí čestnosti, naučí sa, čo je spravodlivosť.

Ak dieťa žije v prostredí otvorenosti, naučí sa, čo je pravda.

Ak dieťa žije v prostredí viery, naučí sa hĺbke a jednote života.

Ak dieťa žije v prostredí nádeje, naučí sa byť vytrvalé.

Ak dieťa žije v prostredí lásky, naučí sa, že sa oplatí žiť.

Ak dieťa žije v prostredí úprimnosti, naučí sa mať vieru v seba a v tých, s ktorými sa stretáva.

stiahnuť vo forme pdf

O popolcovej strede a o pôste

2012-02-24T09:05:25Z

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.

Čo hovorí o pôste Biblia?

Písmo kresťanom neprikazuje, aby sa postili. Boh to od kresťanov nevyžaduje ani nežiada. No na druhej strane Biblia hovorí o pôste ako o niečom, čo je dobré, užitočné a prospešné. Kniha Skutkov zaznamenáva veriacich, ako sa postili pred tým, než urobili dôležité rozhodnutia (Skutky 13:4, 14:23). Pôst a modlitba sú často spolu spojené (Lukáš 2:37; 5:33). Príliš často sa pôst sústreďuje na obmedzenie jedla. Naopak, zmysel pôstu by mal byť ten, že odvrátime oči z vecí tohto sveta a úplne ich zameriame na Boha. Pôst je spôsob, ako ukázať Bohu, a nám samým, že nám naozaj záleží na našom vzťahu s Ním. Pôst nám pomáha získať nový pohľad a obnoví našu závislosť na Bohu.

Aj keď postenie sa v Písme je skoro vždy pôst od jedla, sú aj iné spôsoby ako sa dá postiť. Čokoľvek, čoho sa dočasne vzdáme na to, aby sme zamerali našu pozornosť na Boha, sa dá pokladať za pôst (1 Korintským 7:1-5). Pôst by mal byť časovo obmedzený, hlavné keď sa jedná o pôst od jedla. Dlhšie časové obdobie bez jedla môže byť pre telo škodlivé. Pôst nemá slúžiť ako spôsob trestu pre telo, ale ako spôsob presmerovania našej pozornosti na Boha. Tak isto by pôst nemal byť vnímaný ako akýsi druh diéty. Zmysel biblického pôstu nie je schudnúť, ale skôr získať hlbšie spojenie s Bohom. Každý sa môže postiť, ale niektorí sa možno nemôžu postiť od jedla (napríklad diabetici). No každý sa môže dočasne vzdať niečoho, aby sa tak mohol viac priblížiť k Bohu.

Keď odvraciame oči z vecí tohto sveta, tak sa potom môžeme úspešnejšie zamerať na Krista. Pôst nie je spôsob, akým donútime Boha urobiť to, čo chceme. Pôst mení nás, nie Boha. Tak isto pôst nemá byť spôsobom ako sa javiť, že sme duchovnejší, ako iní. Pôst má byť robený v duchu pokory a v radostnom postoji. Matúš 6:16-18 nám vraví: „Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“

Zdroj: www.tkkbs.sk (http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120220012), http://www.gotquestions.org

Voliť či nevoliť? A koho?

2012-02-24T09:07:23Z

Niet vody, niet chleba

História pozná mnohé prechody cez Červené more. V druhej polovici dvadsiateho storočia prebehol vo svete dekolonizačný proces. Národy tretieho sveta sa stali samostatnými štátmi. Často sa však dostali do područia diktátorov a domácej šľachty, ktorá sa na ich úkor obohacovala ešte viac ako kolonizátori. Dôkazom sú boje za demokraciu v severnej Afrike. Pred 22 rokmi aj naša spoločnosť prešla cez Červené more z komunizmu do demokracie. Ocitli sme sa na púšti, lebo zasľúbená krajina neprišla automaticky, ako si to mnohí predstavovali. A stále je v nedohľadne. „Niet vody, niet chleba" - spoločenská situácia je po každej stránke stále horšia. Ekonomika, politika, súdnictvo, kultúra, morálka...
čo ešte spomenúť? Izraeliti mali vodcu, ktorý sa modlil, postil a pracoval tak, že mu ruky klesali, aby previedol ľud cez púšť až do zasľúbenej krajiny. Sám do nej nevkročil, ani si to nenárokoval. Hlavne že do nej vkročil ľud.

Všetko podľa zákona?

Porovnajme to s našou situáciou. Akých vodcov sme mali doteraz, akých máme dnes, a akých si zvolíme? Úlohou predstaviteľov štátu (myslím tých od najnižších celkov, od miest a obci až po najvyšších na celoštátnej úrovni) je viesť občanov k spoločnému dobru. To vyplýva z prirodzenosti veci, nemusí to byť nikde napísané. Komunistická strana za totality sa považovala za jedinú reprezentantku národa, dokonca sa stotožňovala so štátom. Čo strana rozhodla, to bolo vždy najlepšie a najpravdivejšie.

Dokonca aj duchovná stránka národa, výchova, literatúra, médiá, kultúra, bola regulovaná štátom. Strana to otvorene tvrdila a presadzovala. Dnes síce politické strany toto netvrdia, ale správajú sa tak, najmä v ekonomike a politike. Všetci defraudanti a korupčníci svorne tvrdia, že sa ničím neprevinili, že sú nevinní, že zákon neporušili, to znamená, že im to patrí. V mnohých prípadoch sú na vine aj zákony. Kde je potom zodpovednosť voči občanom, voličom, tým, ktorí sa tam nedostali - ak už nechceme hovoriť o svedomí, lebo ho tam naozaj niet.

Škoda bilbordov

Čo márne hľadám vo volebných programoch? Chcel by som tam vidieť prísľub, veľmi konkrétny a vážny prísľub, že každý, kto sa previnil proti spoločnému majetku, bude primerane potrestaný a prinútený vrátiť, čo nespravodlivo nadobudol. Aj vtedy, keď majetok prepísal na inú osobu. Lebo sa to dá dokázať. Pozbaviť niekoho funkcie je málo. Tým sa spravodlivosť nenapraví. Potrestať väzením, to je len na výstrahu a na ďalšiu ťarchu štátu. Spravodlivosť si vyžaduje vyrovnanie dlhov. To by bolo definitívne riešenie. Ktorá strana sa k tomu zaviaže? Všeobecných prísľubov už majú voliči dosť. Je škoda bilbordov! Americký časopis Time zvolil za človeka roku 2011 anonymného manifestanta rozhorčeného nad ekonomickou krízou.
Treba pochváliť manifestantov proti Gorile a proti ďalším ekonomickým zločinom. Podľa prieskumov je na Slovensku chudobou ohrozených viac ako pol milióna ľudí. Osobne sa teším, že sa konečne národ prebúdza a žiada si svoje. Nenájde sa politická strana, ktorá by požiadavky ľudu naozaj, ale naozaj splnila? Zasľúbená krajina ostáva zatiaľ iba v prísľuboch a na bilbordoch. Ona k nám sama nepríde.

Voliť treba

Treba však povedať aj to, že manifestovanie je aj plačom nad rozliatym mliekom. Vo voľbách rozhodujeme o tom, kto bude pri moci a kto bude viesť tento národ. Zvolíme si takých, proti ktorým nebude potrebné manifestovať?
Námietka môže znieť: ukážte mi ich! Uvedomujem si to. Ale predsa len nie sú všetci rovnakí. Preto môj osobný postoj je, že pôjdem voliť a budem voliť tú stranu, ktorá je spomínanými zločinmi najmenej poznačená. A pôjdem voliť aj preto, lebo môj neodovzdaný hlas by sa dostal tej strane, ktorú si najmenej želám.

František Tondra, spišský emeritný biskup.

Cirkev aktuálne

2012-02-09T08:10:06Z

Niet pochýb, že svet a Cirkev v ňom prežila obdobie systematického popierania Boha a viery a od 2. sv. vojny sme svedkami progresívneho zjavovania absolútneho zla. Dnes sme ponorení v dôsledkoch tohto popierania.

Keďže ani Cirkev nie je imúnna voči zmenám, ktoré sa dejú vo svete, ale Božím slovom je podporovaná v uskutočňovaní plánu Boha s celým ľudstvom, pápež Benedikt XVI. zvolal na jeseň tohto roka Biskupskú synodu (stretnutie zástupcov všetkých biskupských konferencií sveta), aby sa zamýšľali nad súčasnou situáciou Cirkvi a celého ľudstva. Príprava biskupov na túto jesennú synodu začala dokumentom nazvaným Lineamenta (línie uvažovania). V tomto článku vám tento zaujímavý dokument priblížime.

stiahnuť dokument Lineamenta

Božie slovo dnes

2012-02-22T22:13:41Z

Pripravili sme niekoľko dokumentov, ktoré Vám pomôžu nájsť to, čo nám Boh chce dnes osobne povedať.

I. Božie slovo a cirkevní otcovia*
II. Byť stále Slovom*

* (Stačí vytlačiť obojstranne, preložiť a čítať...)

"Ak je Boh za nás, kto je proti nám?" (Rim 8, 31b).

2012-01-25T05:06:42Z

Pozri sa na dnešné evanjelium a uvidíš príklad, ktorý inšpiroval Pavla a ostatných učeníkov.

Ježiša upozornili, že Herodes na neho striehne, ale Ježiša to vôbec neodradilo, aby aj naďalej neohlasoval, nevyučoval a neuzdravoval. Vedel, že Boh ho povolal na to, aby to robil, a dôveroval, že jeho Otec sa postará o neho, nech sa stane čokoľvek.

Pavol to všetko vydržal vďaka dôvere v Božiu dobrotu a starostlivosť.

A Boh rovnako môže pomôcť aj nám. On je tu pre nás všetkých! Je na našej strane! Jeho plán a moc sú omnoho väčšie ako prekážky, ktoré stoja práve pred nami, či ide o financie, zranené vzťahy alebo nečakané choroby.

Ale ako nadobudnúť taký postoj dôvery v Pána? Ako si môžeme byť takí istí, že Boh je tu pre nás?

Odpoveď je jednoduchá a ide o niečo, čo nikdy dostatočne nezdôrazníme - deje sa to skrze modlitbu. Každý deň sa potrebujeme obnoviť zotrvávaním v Božej prítomnosti, ponoriť sa do jeho slova a prijímať Ducha Svätého.

Ak to budeš robiť aspoň dvadsať minút denne, zistíš, že omnoho väčšmi dôveruješ, si pokojnejší a menej ustráchaný pri prekonávaní ťažkostí.Neexistuje nič, čo by dokázalo nahradiť každodennú modlitbu. Dokonca aj keď sa nám darí, potrebujeme sa dotýkať Boha, aby sme sa nezatúlali.

Náš Otec nám chce dať veľa dobrých darov, nielen nám pomáhať, keď je ťažko. Chce nás presvedčiť každý deň, že je tu pre nás a že nás nič nepremôže, keď sme v ňom zakorenení!

Pekný deň!