Tatiana Teslíková

Moja túžba ?

2012-02-27T15:37:19Z

Viem, že každý z nás má v sebe po niečom túžbu. Viem to. Máš ju určite aj ty. Môže byť len taká naozaj malá túžba- napríklad po zajtrajšku, ja teraz túžim aby sme mali v chladničke niečo na čo mám fakt chuť. No môže byť aj obrovských rozmerov. Až taká, že sa jej úplne prispôsobíš. Napríklad, myslím, že každý maturant má momentálne túžbu zmaturovať a dostať sa na vysokú školu. Prispôsobí sa tak, že sa učí alebo sa aspoň pripravuje a podriadi tomu svoje priority.

Moje myšlienky sa však upierajú nie na túžbu ľudskú. Keď sa do tej ľudskej ponoríme, ľahko nás ovládne, úplne jej podľahneme a ak zájdeme do extrémov tak prichádza závislosť.

Napadla ma však táto otázka: Vieš po čom túži Boh? Zamýšľal si sa niekedy nad tým? Pravdupovediac, ja až doteraz tak celkom nie. Mojím cieľom bolo Boha nasledovať, poslúchať, teda plniť jeho príkazy, milovať ho bezpodmienečne a nehanbiť sa za túto lásku. Darilo sa mi, moje priority tomu podľahli, no moja túžba sa nenaplnila. Po splnení všetkých predpokladov a predsavzatí som stále necítila ten pocit splnenia. Necítila som, plný žalúdok, necítila som, že som zmaturovala, dostala sa na vysokú...No taak, kde je ten pocit uspokojenia? Veď som sa snažila.

Moja snaha však nepadla do úrodnej zeme. Snažila som sa dívať do slnka a rozoznať jeho tvary. Kde jeho lúče začínajú a kde končia. Keď sa mi to však nedarilo, nasadila som si okuliare a dívala sa cez ne na, síce tmavšie, no predsa na Slnko. Slepo kráčam v ústrety jeho spaľujúcim lúčom a nič nevidím. Mysliac si že kráčam za svetlom, kráčam v tme. V tej najoslepujúcejšej tme. Áno, tma ma oslepuje. No ja predsa idem správnou cestou nie? Idem za svojou túžbou. Poslúcham aj keď mi to spaľuje zrak. Neporušujem žiadny príkaz, žijem správne....

Ešte raz sa ťa pýtam: Vieš po čom túži Boh? Nezahadzuj túto otázku so samozrejmou odpoveďou: Boh predsa túži aby si išiel k nemu. Aby si plnil príkazy ním dané a tak prispel k spáse nie len svojej ale aj k spáse svojho blížneho ako nám predsa vraví to najhlavnejšie prikázanie. Keď sa tejto túžbe otočím chrbtom, keď sa otočím chrbtom Slnku, dopadne na moju cestu tieň.

Nepoviem ti po čom Boh túži. Alebo skôr čo má v pláne. Bol by to asi len trúfalý výstrel do tmy a ja by som odhalila, ak vôbec, asi tak jedno zrniečko piesku zo všetkých pláží sveta. A to je tá nepochopiteľnosť. To je ten pohľad do Slnka. Viem si predstaviť, aké asi slnko je. Aké je mohutné a obrovské. Zničujúco horúce a dávajúce svetlo a teplo. Môžem si ho vykresliť pomocou svojej fantázie. Môžem tiež vidieť jeho pôsobenie, svetlo, môžem vďaka nemu dýchať a to všetko mi dáva predstavu o ňom, no nikdy nebudem vedieť aké v skutočnosti je, kým ho na vlastné oči neuvidím. Neviem si predstaviť aké to bude, lebo vidieť ho, kým sa na ti patrične nepripravím, by pre mňa mohlo znamenať smrť, keďže každý čo to o Slnku a jeho vlastnostiach vieme.

Takže moja pôvodná túžba padá. Momentálne som stratila zmysel kráčať ďalej. Nikdy na svoje otázky odpoveď nedostanem a teda ani nenaplním svoju túžbu.

Posledný krát sa mi však derie otázka z hrdla: Vieš po čom túži Boh? Vieš po čom naozaj túži? Áno, viem, že tvoja odpoveď bude nie, a moja je v podstate rovnaká. No ja jednu predsa mám. To po čom Boh túži, je zdieľať s tebou svoju túžbu. Túži, aby sa tá jeho túžba stala tvojou. Aby si rovnako ako po svojich túžbach túžil po jeho vôli. Neprezradí ti, čo je to tá jeho túžba, no túži ju s tebou zdieľať. Túži byť k tebe tak blízko, že pre teba nebude len ten koho máš nasledovať, poslúchať. Chce byť ten, ktorý kráča vedľa teba. Stvoril ťa predsa na svoj obraz, ponížil sa a stal sa človekom, otvoril ti brány svojho kráľovstva...Nechce byť len všemohúcim Bohom, chce byť milujúcim priateľom a tvojím otcom...

Nesnaž sa zistiť odkiaľ prichádzajú a kam smerujú lúče Slnka. Staň sa ich súčasťou. Otočiť sa Slnku chrbtom neznamená stratiť ho, pretože tieň, ktorý dopadne na tvoju cestu bude vždy neomylne ukazovať tú správnu svetovú stranu- bude smerovať k Božej túžbe, ktorá bude aj tvojou....

Joke

2012-02-21T18:39:16Z

Mladík práve získal vodičský preukaz, a tak chcel otca požiadať o povolenie previesť sa po prvýkrát v jeho aute. Otec sa na chvíľu zamyslel a povedal:
„Dobre, ale mám na teba tieto požiadavky. Chcem, aby si si do mesiaca zlepšil známky v škole, začal viac čítať Bibliu a ostrihal si tie dlhé vlasy.“
Po mesiaci prišiel syn za otcom s tou istou prosbou. Otec bol potešený:
„Synak, som na teba hrdý. Známky v škole si si zlepšil a vidím ťa často s Bibliou. Akurát jednu podmienku si nesplnil. Stále máš dlhé vlasy.“
Syn mu odpovedal:
„Otče, premýšľal som o tom. Ale ako som čítal Bibliu, všimol som si, že aj Samson mal dlhé vlasy, aj Mojžiš, ba dokonca aj sám Pán Ježiš...“
„No, vidíš, a preto museli všade chodiť pešo...“.

OVOCIE DUCHA

2012-01-16T13:25:09Z

Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, vernosť, miernosť, dobrota, zdržanlivosť. Toto ovocie prinášame. List Galaťanom však nehovorí len o jeho prinášaní, ale o tom, že ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému.“ Milujme bezhranične. Milujme aj keď sa necítime byť mnohokrát milovaní našimi blížnymi. Milujme, lebo Boh nás miluje.

Obzrela som sa okolo seba a nevedela som, koho si vybrať. Toľko ľudí dvíhalo k Tebe ruky Pane, toľko ich kľačalo a toľko ich spínalo ruky so slovami chvály. Každý z nich by stál za opísanie.

Na um mi však prišla jedna osoba. Človek, ktorý, ako každý z týchto ľudí okolo mňa na chválach, prináša ovocie ducha. Čo je na ňom však také iné? Asi ani nič, no predsa....Mnohokrát ho nemal možnosť ochutnať. Nemal možnosť vidieť tie sladké plody, pocítiť na jazyku ich lahodnosť alebo sa nasýtiť ich plnosťou. Zostáva hladný po tomto svojom ovocí....A v čom vidím jeho výnimočnosť? ...On sa NEVZDÁVA...Nepovie si, že to nemá význam. Nepostaví sa a neodkráča preč so smútkom a bolesťou v srdci z nenaplnenia jeho slov. Pokračuje a opäť si kľaká, zopne ruky a otvára písmo. Bojuje ďalej...Je totiž VERNÝ. Verný Bohu, ktorý ho očaril svojou nádherou. Doslova ho opantal neodmietnuteľnou láskou, ktorá je hodná dávania. PRETO sa nevzdáva. Lebo napriek tomu, že výsledok nevidí, cíti túto LÁSKU.

Každý z nás občas akoby nepočul odpoveď. Napríklad sa modlíš dlhý čas a nevidíš výsledok. Preto ti chcem povedať, že tieto slová sú adresované aj tebe. Si to ty...

Ty, ktorý si počul často len svoju ozvenu ako odpoveď v chladnom vetre. Ty, ktorý si sa chcel otočiť jej neutíchajúcemu hlasu chrbtom. Ty, ktorý si možno raz aj povedal, že to nemá význam.

No si to aj ty, ktorý si v hĺbke duše neveril tomuto klamstvu! Ty, ktorý možno s pochybnosťami a presviedčaním samého seba, no predsa ochotne, berieš na plecia ťažobu pýchy, ktorá nedostala, čo chcela, a preto si teraz pýta svoju daň spolu so zadosťučinením ! Ty, ktorý si toľkokrát padol pod jej ťarchou, no predsa si sa vďaka Bohu opäť postavil. Si to TY, ktorý si sa NEVZDAL!

Preto ťa teraz prosím, ver ďalej. Modli sa a prinášaj ovocie, lebo niekto tvoje ovocie potrebuje. Lebo nie ty si si vyvolil Boha, ale on si vyvolil teba. Ustanovil ťa, aby si išiel a prinášal ovocie a aby tvoje ovocie zostalo. Aby ti dal všetko, o čo ho budeš prosiť v Ježišovom mene. Ver mu, že ON koná...

Chcem, aby si vedel, že tvoje ovocie je sladké a lahodné. A raz ti na dvere zaklope niekto, kto ti povie: Ďakujem ti. Už nie som hladný...

Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte...

2011-12-05T15:39:29Z

O akcii robiť ťažké veci sme už počuli asi všetci. Na jej verzii v Ružomberku som sa zúčastnila aj ja. Prednášajúci na tomto seminári zo seba vydali všetko, aby vo mne vznietili túžbu konať. Akcia rovnakého charakteru a aj názvu sa začala organizovať u nás v Prievidzi.

Neviem, či to bolo ťažké, ale odvahu to rozhodne chcelo. Sama som si vyskúšala čo je to byť zodpovedná a rozhodne nie v malej miere. Obula som si o číslo väčšie topánky. Mojou úlohou bolo do nich dorásť. Vyplniť ich ani nie tak skutkami ale túžbou ich vykonať. Pretože jedna vec je niečo môcť urobiť a druhá je chcieť. Dívať sa do tváre takmer neznámym ľuďom, čakať otázky a hľadať na ne odpovede, vydať zo seba niečo zmysluplné a nesklamať dôveru. Potenciál sa dal vycítiť všade. Videli ste ho v každom, občas možno aj nesmelom pohľade. Padali nápady, ktoré boli fakt pod tou lampou, pod ktorou býva najväčšia tma. Stačilo ich položiť na papier a neskôr vysloviť nahlas. Spolu s kamarátkami sme si totiž vzali na svoju zodpovednosť workshop Podpaľači škôl.

Ešte teraz sa ma žiaci pýtajú, kde sú tie plamene, ktorými mala horieť škola. Kde je ten benzín a zápalky, ktoré som im sľubovala. Tento oheň som sa ale snažila spolu s ostatnými vznietiť nie v škole, ale v srdciach podpaľačov...

Či to stálo za to, viem určite...Rozhodne áno. Či už sa plameň rozšíri ďalej bude na poveternostných podmienkach. Viem len, že ak sa budú diať veci na tvoju slávu, Pane, a nie na moju, tak zapálime aj to nehorľavé...

V Ružomberku som zadarmo dostala a v Prievidzi som sa snažila zadarmo dať. Snáď sa mi to aspoň sčasti podarilo...

Hriech

2011-12-05T15:12:44Z

Mohutná jabloň. Keď jabloň tak na nej rastú jablká. Je zakorenená v pôde.

Kto sa o ňu stará, že rastie tak dobre? A kto z nej oberá jej plody. Ako vôbec môže rásť na cudzom pozemku? Očividne sem nepatrí. Občas vyschne, niekto sa ju pokúša vyťať, no neskôr jej opäť doleje životodarnej vody. Čo je to za strom, ktorý rastie v mojom srdci?

Vadí mi, svojími koreňmi mi obopína srdce, dusí ho...Napriek tomu pri ňom zase stojím s vedrom vody a pomáham mu prinášať plody, ktoré mu dávajú život.

Tento strom je môj. Patrí mi. Na jeho kmeni je vyryté moje meno. Prerastá mi celé vnútro. Jeho plody sú tak sladké. Vyzerajú neodolateľne...No sú otrávené. Otrávené tým, čo nepochádza od Teba Pane. V jeho žilách koluje jed. Za zjedenie je vysoký trest. Asi ten najhorší, nepodmienečný a neodvolateľný...Smrť.

Kto by z takéhoto stromu jedol? Kto by mu uštedril čo i len pohľad? ...Chuť je síce neodolateľná, no nesie svoje následky...

A čo robím s jeho plodmi ja? Ja sebou samou korounovaný vlastník stromu? Prinášam ti ich ako ,,dar".

Pane, prečo sa usmievaš, keď ti plody z tohto stromu prinášam na oltár? Tešíš sa keď ho jablko po jablku oberám a kladiem ti tento mŕtvy kôš k nohám...Je to ten najhorší dar, a predsa je pre teba taký vzácny?

Ak všetko dobré pochádza od teba, nemala by som ťa čím obdarovať. Patrí ti moja myseľ, veď teba prosím o jej usporiadanie, moje srdce, veď k tebe sa utiekam keď mi ho láme napoli sklamanie. Aj moja duša je tvoja, veď si mi ju sám vložil do môjho, bez nej mŕtveho, tela...,,Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne, všetky TVOJE diela sú hodné obdivu a ja to veľmi dobre viem. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe..."

To, čo ti nepatrí, je môj hriech. Rastie na jabloni zakorenenej v mojom srdci, prerastajúcej do mojej duše, otravujúcej moju myseľ.

S námahou sa štverám aj na tie najvrchnejšie konáre, aby som ťa obdarovala. Ak ti budem prinášať plný kôš aj tých najkrajších jabĺk, budú to len urážky, posmech, pády, slzy...Budem ti ich v podobe klincov pribíjať na kríž.

Čo ale jabloň? Bude vo mne ďalej rásť a ja budem len zberať a zberať dokial korene neprerastú cez celé moje vnútro a nezadusia ma? Budem nakoniec donútená zjesť jej otrávený plod? NIE!

Jabloň vo mne bude každým zberom vysychať. Každým dňom bude na strome viac a viac vrások, jablká budú menšie, korene nebudú mať vlahu a moje srdce bude môcť dýchať.

Každý jedeň hriech, ktorý som vykonala, si ty pribil na drevo.Zjedol si za mňa všetky otrávené jablká a preto nie som odsúdená na smrť.

Odkedy som ti otvorila dvere Otecko, nepatrí mi nič a zároveň mi patrí všetko.

Mojím posledným darom tebe Pane, bude sekera...

Rob čo chceš aj tak tam nebudeš...

2011-10-15T05:21:03Z

Príde matka Tereza do neba. Svätý Peter ju privíta a pýta sa, či jej nebude vadiť, ak na večeru budú len zohriate párky s chlebom. Matka Tereza vo svojej skromnosti súhlasí. Keď však dostane párky aj na druhý a ďalší a ďalší deň, pýta sa:
- Svätý Peter, ale prečo stále jeme iba párky?
- No, kvôli dvom sa predsa neoplatí variť.

Prvý víkend na godzone school

2011-10-11T21:08:52Z

Chata plná neznámych no zároveň zvláštne známych ľudí, z chodby sa ozýva pokrik sparta-kus a odpoveď na všetko je fuu, pri obede, raňajkách a večeri pri vás sedí stále niekto iný...Chaos? Nie. Godzone school. Keby som na otázku pred odchodom do Štiavnických Baní : ,,Idem"?, odpovedala nie, nikdy by som sa v tomto krásnom zmätku neocitla. To čo mi tento víkend priniesol, bolo svedectvo o Božom konaní kedykoľvek a kdekoľvek. Tento fakt dobre zorganizovaný chaos bol pre mňa duchovnou obnovou. Konečne čas určený výhradne len a len na modlitbu, prednáška za prednáškou nesúca svoj výnimočný význam, chvály a mnoho iného vytvorili duchovnú realitu. Nech je teda každé stretnutie stále lepšie a lepšie. Chvála ti Pane za tieto dni...