Komisia pre mládež v Spišskej diecéze

Boh, ktorý prichádza k nám

2017-12-14T13:19:53Z

Máme adventné obdobie. V preklade z latinčiny „adventus“ znamená príchod. Prežívame teda čas očakávania príchodu Ježiša Krista, Božieho Syna na svet. Je to aj začiatok liturgického roka. V tomto období si teda nielen pripomíname udalosť, ktorá sa stala pred vyše dvetisíc rokmi, ale obnovujeme v sebe túžbu po Ježišovom druhom príchode.

Počas krátkeho adventu, keď sa trochu viac ako zvyčajne staráme aj o „pozemské veci“ (darčeky, koláče, vianočný stromček,...), si nie vždy stihneme uvedomiť podstatu a nesmiernu hĺbku týchto dní.

Príchod Ježiša na svet bola udalosť, ktorú Boh Otec pripravoval počas stáročí.
Na Ježiša, Mesiáša, sa vzťahovali symboly Starého zákona, prvej zmluvy, ktorú Boh uzavrel s Izraelom na vrchu Sinaj. Konečne sa to stalo skutočnosťou, ktorá zmenila celé dejiny. Ježišov príchod ohlasovali mnohí proroci. Jedným z nich bol Ján Krstiteľ, ktorého slová „pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky“ sa stali mostom k jeho vlastnej skúsenosti s Ježišom. Pokrstil vodou Mesiáša, ktorý sníma hriechy sveta. A On nás odvtedy krstí nie vodou, ale Duchom Svätým. Boh takto uzavrel Novú zmluvu na spásu všetkých ľudí.

Slová Jána Krstiteľa, adresované aj nám, sme mohli počuť aj v adventných nedeľných čítaniach. Ján krstil a vyzýval na krst pokánia k odpusteniu hriechov pred celým Izraelským ľudom na púšti.
Ako ja pripravujem cestu Pánovi vo svojom srdci?

Istý kňaz raz povedal: „Ján si nerobil žiadne predsavzatia, ale to, čo ho priblížilo k Bohu bola púšť. No hneď ako sa ľudia dozvedeli o prorokovi, ktorý hlásal pokánie, vybrali sa za ním. Keď chceli nájsť prameň živej vody, museli opustiť vychodené chodníčky, museli vykročiť, ísť do neistoty, na púšť.“

Urobiť krok. Nie len čakať, že sa niečo stane. Niekedy máme pocit, že Boh sa pred nami skrýva a my ho musíme hľadať. Neuvedomujeme si, že On omnoho silnejšie túži po nás ako my po Ňom.

Áno, ak chceme nájsť Boha, zdroj života a prameň všetkej radosti, musíme ho aktívne hľadať- hľadať jeho prítomnosť, tráviť s Ním čas, pripraviť sa na jeho príchod do nášho srdca, dať Mu priestor, aby k nám mohol prehovoriť. Avšak bez Jeho túžby po vzťahu s nami, by sme sa nikdy duchovne neprebudili. Boh prišiel na svet a stal sa človekom. Narodil sa ako dieťa, stal sa maličkým, čím sa nám priblížil ako Boh i človek. Narodil sa z Boha a dal nám účasť na svojom božstve, na večnom živote s Ním. Ak chceme pochopiť toto nádherné tajomstvo, musíme sa aj my narodiť z Boha a stať sa Jeho deťmi, čo znamená opustiť cestu hriechu a možno aj vykročiť na púšť.

On prichádza a hovorí k tebe stále. Ak ho chceš počuť, On nájde cestu k tebe, hoci aj na pustatine tvojho života. Jemu je všetko možné. No je len na tebe, či Mu otvoríš svoje srdce. Nechaj Boha meniť dejiny svojho života. Toto je len začiatok.

Monika Takáčová

Slávnosť Panny Márie Nepoškvrnenej

2017-12-07T20:28:00Z

Dnešný deň je pre nás všetkých veľkou radosťou a slávnosťou. Oslavujeme tajomstvo Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktoré je jednou zo štyroch mariánskych dogiem (spolu s dogmou o Božskom materstve, ustavičnom panenstve a nanebovzatí).

O čo tu teda ide?

Tajomstvo Nepoškvrneného počatia vyjadruje Máriinu čistotu a uchránenie pred akýmkoľvek hriechom. Je to duchovná skutočnosť, ktorá sa Máriinho života dotýkala dávno pred návštevou anjela v Nazarete.

Zmysel tajomstva v troch bodoch:

1. Tajomstvo milosrdenstva – milosrdenstvo, ktoré chce Boh ľuďom udeliť, je vyjadrené v oslobodení od hriechu a smrti. A toto tajomstvo sa odhaľuje aj pri Nepoškvrnenom počatí Panny Márie, ktorá bola uchránená od každého hriechu už od svojho počatia. Pri pohľade na Máriu si teda uvedomme, že máme pred sebou nádhernú „Božiu stavbu.“

2. Nezlučiteľnosť Boha s hriechom – Boh a hriech sa vzájomne vylučujú. Boh je svojou bytosťou Svätá Láska, jediný Svätý a pravá Láska. Keďže sa rozhodol zostúpiť k nám, vteliť sa, musel na seba prijať ľudské telo, aby nás vykúpil a získal.

Avšak Ten, ktorý stojí mimo každého hriechu, sa nemohol stotožniť s podobou človeka, ktorý je svojím telom k hriechu pripútaný. Nemohol pristúpiť na nejaký kompromis, preto si vybral ženu, ktorú si posvätil a pripravil na mimoriadnu udalosť, udalosť vtelenia. Od pradávnych čias je Mária kresťanmi oslavovaná a nazývaná svätostánkom živého Boha a tiež aj novou archou zmluvy, čo sú obrazy, vyjadrujúce Stvoriteľov zámer spojiť sa so svojím stvorením.

3. Máriina krása, plod nepoškvrneného počatia – Mária bola ľudskou bytosťou, vyvolenou Bohom, aby obsiahla Boha. Musela byť uchránená pred každým hriechom, musela byť odrazom čistoty a svätosti. Zlo sa tejto nazaretskej devy absolútne nedotýka, preto je taká krásna. V tejto kráse je pre nás znamením nádeje, že Kráľovstvo je dosiahnuteľné a blízke, a že je miestom otvoreným pre všetkých.

Pri týchto úvahách je tiež dôležité pamätať na to, že Máriino Nepoškvrnené počatie nie je jej zásluhou, ale Božím darom, plynúcim z Ježišovej obety na kríži. Inými slovami môžeme povedať, že ak by nebolo Kristovej obety, nebolo by ani Nepoškvrneného počatia. Vo vzťahu k nám sa teda milosť vykúpenia prejavuje vykúpením z hriechov a vo vzťahu k Márii ju táto milosť pred hriechmi ochraňuje.

Dogma o Nepoškvrnenom počatí bola vyhlásená 8. decembra 1854 v Ríme pápežom Piom IX.

P.S. Pripájame aj krátke animované video k tejto téme.

Daniel Lysý

Advent, cesta k Vianociam.

2017-12-03T15:04:01Z

Na dverách miestnosti bol nápis: „Každý človek prináša do tejto kancelárie radosť - niekto svojím príchodom, iný svojím odchodom.“ :)

Chystáme sa na advent. Samotné slovo znamená „príchod“. Asi tušíte, že hovorím o Pánovom príchode. Sú dva – prvý bol pred 2000 rokmi a ten druhý bude. Nevieme kedy. V začínajúcom advente sú prítomné oboje. Čo v tebe vyvoláva myšlienka na Jeho príchod? Možno detské spomienky na Vianočnú idylku, ale aj strach, keď si „po mňa príde...“

Na prahu adventu si veľmi dobre všimnime dve veľké postavy - sv. Jozefa a Pannu Máriu. Učme sa od nich skutočnej príprave na Vianoce, veď práve oni boli pri tom. Pozorujme, že kde a kedy upratovali, čo všetko si chystali na narodenie Pána, koľko druhov zákuskov a aké darčeky... To všetko je dobré a patrí k tajomstvu adventu a Vianoc. No bez obsahu je to len pozlátko.

Požehnané adventné očakávanie vám praje o. Ľuboš Laškoty, riaditeľ Komisie pre mládež v Sp. diecéze.

Boli ste tohto roku na Godzone tour?

2017-12-07T20:32:54Z

Boli ste tohto roku na Godzone? Ja áno a rád by som sa s vami podelil o to, ako som to celé videl ja.

Bol pondelok. Cestoval som do Popradu už okolo obeda a pridal sa k skupinke mladých nadšencov, ktorí v uliciach mesta odvážne a odhodlane rozprávali o radostnej zvesti.

Večer, asi hodinu pred programom som prišiel do haly. Bolo cítiť, že sa tu pripravuje niečo veľké. Všetci dobrovoľníci boli v pohotovosti, no aj napriek tomu bol na ich tvárach veľký pokoj a očakávanie toho, čo má prísť.

Veľmi ma oslovila téma: „Odhodlaní zmeniť svet.“ Inými slovami sa tu hovorí o evanjeliovej odvahe. Ako kňaz pracujúci s mládežou si veľmi dobre uvedomujem, že mladí na jednej strane potrebujú výzvy, ale rovnako potrebujú tiež spoznávať hĺbku. Mladí túžia hľadieť ďalej, vidieť za oponu vecí a udalostí, potrebujú poznať nielen spôsoby svojho konania, ale predovšetkým dôvody, zmysel pre ktorý robia to, čo robia. Páčilo sa mi, že organizátori dokázali pripraviť a ponúknuť kvalitnú trojhodinovú evanjelizáciu. Že tento program bol nielen „vyšperkovaný“ a prepracovaný do detailov s kvalitnými efektnými prvkami, či s prepájaním rôznych hudobných i umeleckých štýlov. No najmä, že dokázal hlbokú duchovnú tému odovzdať mladým spôsobom, ktorému veľmi dobre rozumejú. Pripraviť program, ktorý dokáže udržať mladého človeka v neustálej pozornosti, chce obrovskú dávku kreativity, nasadenia a zápalu. Klobúk dole. A to je to, s čím som sa tu stretol.

Som si istý, že program neoslovil iba mladú generáciu. Stretol som tu mnoho ľudí iných vekových kategórií a videl som, že vyzerali hlboko dotknutí tým, čo tu videli a počuli. Verím, že všetci, čo sme tu boli, sme dostali podnet k tomu, aby sme niečo v našom živote zmenili. Veď každá zmena sveta začína od seba. Dať podnet, presne to je úlohou Godzonetour. Čo s tým urobíme ďalej, je na nás.

o. Ľuboš Laškoty - autor je riaditeľom Komisie pre mládež v Sp. diecéze

Týždeň, keď Cirkev slúži mladým.

2017-11-13T08:04:31Z

Vedeli ste, že na Slovensku máme takýto týždeň? A že tento týždeň je u nás už niekoľko rokov? Možno áno, možno nie. V každom prípade je tento týždeň zvláštnym časom, v ktorom chce Cirkev viac než inokedy dať mladým najavo, že s nimi počíta a že sú pre Cirkev veľmi vzácni.

Keď žijete alebo pracujete s mladými ľuďmi, veľmi rýchlo zistíte, že dnešná doba je pre nich veľmi zložitá. A hoci to nevidno na prvý pohľad, mladí sa postupne strácajú v tom, čo je pre ich život najdôležitejšie. Povinnosti, zábava, filozofie, mienky, kultúry, ponuky, možnosti, hodnoty... Je tu doba, v ktorej sa brutálne zápasí o srdce i myseľ mladých. Nečudo, že prežívajú zmätok a často skĺznu k pasivite a ľahostajnosti. Asi všetci to aspoň sčasti poznáme, lebo všetci sa občas necháme strhnúť. Aké riešenie ponúka mladým Cirkev?

Prvou úlohou je priblížiť sa k mladým a dokázať ich osloviť bez vnucovania. Práve tento krok je zrejme najťažší, lebo mladých už dnes len tak niečo nenadchne, nevytiahne z ich stereotypu. Tento krok si vyžaduje veľkú múdrosť a pokoru, pretože znamená znížiť sa na ich úroveň, naučiť sa počúvať mladých, chápať ich reči, dokázať čítať medzi riadkami, trpezlivo ich prijímať takých, akí sú, s tým, čo si so sebou nesú. A zároveň to znamená nenechať sa znechutiť prvými neúspechmi či odmietnutím. Ak zvládneme tento náročný začiatok, sme pripravení na ďalšie.

Presne o tom je aj „týždeň“, v ktorom Cirkev prichádza k mladým a viacerými spôsobmi sa im usiluje prihovoriť. Asi najznámejšou súčasťou tohto týždňa je evanjelizačný projekt Godzone tour, ktorý tento rok oslávi 9. výročie. Jeho myšlienka a záber nemá obdobu v celej Európe: návšteva 6 miest počas 1 týždňa, dobrovoľnícka služba mladým, za ktorú si ešte sami zaplatia, namáhavá práca počas každodenných príprav, neskoré líhanie a skoré vstávanie, chlad, fyzické i psychické vypätie,...a to je len zlomok o všetkého, čo do tohto podujatia mladí nadšenci vkladajú. O čo im teda ide?

„Lebo nás ženie Kristova láska“ – asi toto sú slová, ktorými by sa to dalo vystihnúť. Kristova láska, ktorá dáva všetkému zmysel, ktorá prináša život, radosť a nadšenie všade, kam sa dostane.

Godzone tour je teda o tejto láske, o láske Krista a Cirkvi k mladým. A možno má toto podujatie aj svoje hranice. Ale napriek tomu je to jeden z najlepších evanjelizačných projektov pre mladých, aké na Slovensku či v Európe máme.

Daniel Lysý

Čo je teda podstatou svätosti?

2017-11-06T13:16:11Z

Neustále sa vo svojom okolí stretávam s názorom, že existovala úzka skupina ľudí, blízkych Bohu, ktorých si, vraj, On vyvolil. Tiež to poznáte?

Božie slovo nám ale hovorí, že Boh si nás všetkých už pred stvorením sveta vyvolil, aby „sme boli pred Jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske.” Na viacerých miestach v Písme sv. Pavol označil za adresátov svojich listov „svätých”, čiže veriacich v konkrétnej miestnej cirkvi. Nehovoril o niekom špeciálnom, ale o všetkých, ktorí sa rozhodli byť Ježišovými učeníkmi. Niektorí ľudia stotožňujú svätosť s dobrými skutkami. Dokonca majú pocit, že svätými sa stanú konaním dobrých skutkov. Dobré skutky sú však ovocím svätosti, nie jej príčinou.

ČO JE TEDA SVÄTOSŤ?

Svätosť v biblickom význame znamená „byť oddelený pre niečo/niekoho”.

Asi poznáte výraz - zasvätil život práci. Podobným spôsobom môžeme hovoriť o svätosti vo vzťahu k Bohu. Keď Boh hovorí, že túži po našej svätosti, znamená to, že túži po tom, aby sme sa Mu vydali tak, ako sa žena vydá za muža a patrí už len jemu a nikomu inému. Keď sa za mňa moja manželka vydala, zasvätila sa mi. Rozhodla sa, že v jej živote budem spomedzi ľudí na prvom mieste. Rozhodla sa, že moje slovo bude mať v jej živote väčšiu váhu než slovo jej rodičov, sestier, či priateliek. Rozhodla sa žiť tak, aby ma robila šťastným. A ja som sa takisto rozhodol žiť pre ňu. Keďže sa rozhodla, že nebude predo mnou nič skrývať, stal som sa pre ňu niekým, kto ju pozná zo všetkých najlepšie a vie jej pomôcť aj v oblastiach, o ktorých iní ani netušia, že v nich pomoc potrebuje. A toto je princíp svätosti.

Svätosť je rozhodnutie pre hlboký, otvorený a úprimný vzťah, rozhodnutie žiť pre druhého. Na jednej strane to nie je nič ťažké, na druhej strane si to vyžaduje odovzdať úplne všetko, celého seba.

V období, keď slávime sviatok Všetkých svätých a keď si spomíname na našich zosnulých, môžeme upadať do letargie pri pohľade na svoj život: „Aha, aká priepasť je medzi mnou a Teréziou z Avily, Jánom z Kríža, sv. Františkom...,“ a tak ďalej. Namiesto radosti z toho, že sme započítaní do zástupu svätých (dobre čítate), aj keď ešte musíme dobehnúť svoj boj, prepadáme pocitu, že sme príliš hriešni a náš život neodráža Boha tak, ako život týchto ľudí. Snažíme sa robiť dobré skutky, postíme sa, no stále máme pocit, že iba prešľapujeme na mieste.

Podobne to bolo, keď na Sibír prišli Kanaďania testovať prvú motorovú pílu na svete. Nechali ju na šesť týždňov sovietskym drevorubačom. Tí sa však už po troch týždňoch ozvali, že ani náhodou nie je efektívnejšie než klasická píla. “S klasickou pílou sme dali dole 10-12 stromov denne, s tou vašou 14. To nie je veľký rozdiel.” Zhrození Kanaďania obratom prileteli do Ruska, aby zistili, “kde sa stala chyby. Naštartovali pílu a prekvapení Rusi sa pýtajú: „Prečo to hučí?”

Túžiť po svätosti tak, že sa k nej dopracujeme dobrými skutkami, je ako rezať stromy s vypnutou motorovou pílou. Je to ako snažiť sa s niekým o hlboký vzťah nosením darčekov, ale zároveň sa stále dištancovať od záväzkov. Sv. Pavol vedel, že Boh ho pozval do hlbokého, osobného vzťahu, a to je ten najväčší dar, aký mohol dostať. Hoci vynikal dobrými skutkami, vždy kládol dôraz na to, že to bol Ježiš, kto ho povolal a že je to Ježiš, pre koho žije.

Skúsme počas týchto dní, keď si spomíname na svätých, nemyslieť na ich pozemské zásluhy, ale na túžbu, s ktorou sa pozerali na Krista. Oni sa mu vydali. A každý, kto nosí na ruke obrúčku, vie, aká je to veľká vec.

Peter Grivalský

Sviatok všetkých svätých, sviatok našich najlepších priateľov.

2017-10-31T13:10:56Z

Úcta k svätým je v našej Cirkvi už od počiatku. Kresťania sa schádzali pri hroboch prvých mučeníkov a modlili sa. Neprosili Boha o ich spásu alebo o odpustenie svojich hriechov. Uvedomovali si, že títo svedkovia viery v Ježiša, už prežívajú nekončiaci Božiu lásku „z tváre do tváre“. Preto pri ich hroboch prosili, aby sa u Otca prihovárali za tých, ktorí ostali na zemi. Odvtedy zoznamy svätých rástli a rástli. Ľudia, ktorí sa snažili úplne patriť Pánovi a zároveň robiť svet lepším. Ľudia, ktorí prešli rôznymi ťažkosťami a nedali sa zlomiť.Veľmi konkrétni ľudia. Ako málo z nich poznáme. Ich životné príbehy stoja za to. Ako som to zistila ja?

Tento rok učím v škole odborný predmet, na ktorom majú moji študenti predstaviť svätých našej doby, teda tých, ktorých Cirkev vyhlásila za svätých počas posledných 50 rokov. Na hodinách mám potom niekedy až zimomriavky. Ak sa totiž človek cíti sám so svoju vierou alebo ak sa kvôli svojej viere cíti pred inými ako úplný čudák, naši svätí priatelia mu dokážu byť oporou. Majú to privilégium hovoriť s Otcom z tváre do tváre. Keď moji študenti čítajú ich životopisy a myšlienky, ostávajú udivení nad ich chápavosťou a súcitom. Boli to ľudia veľmi citliví na bolesť, strach, samotu, krivdu, zosmiešnenie, odsúdenie, vyčerpanie... Pritom hovoríme o úplne rozdielnych ľuďoch a rozdielnych povahách. Veď neexistuje iba jedna šablóna na svätosť. Predstavte si, že istý mexický 15-ročný chlapec musel po dorezaných nohách prejsť k svojmu hrobu, kde ho popravili. Iná veľmi krásna mladá žena, ktorá svoju krásu ani svoje telo nepovažovala za nič dôležité, dostala veľký dar v podobe duchovného zážitku, keď ju Ježiš objal, spustiac jednu ruku z kríža.

Máme taktiež svätca, ktorého na takmer každej zachovanej fotke nájdete s fajkou v ústach, ďalej svätú, ktorá veľmi rada jazdila autom nad povolenú rýchlosť, slečnu, ktorá pravidelne chodila na diskotéky a aj tam bola rovnako zapálenou pre Krista ako inde. José Sanchéz, Gemma Galgani, Pier Giorgio Frassati, Chiara Luce Badano, Gianna Berettová –Mollová... ani jeden z nich nevstúpil do kláštora, ale všetci veľmi milovali Ježiša. Prečo si uctievame svätých? Lebo sú to naši priatelia, ktorí už prešli cestu, po ktorej teraz kráčame my. Sú našou inšpiráciou a majú veľmi blízko k Božiemu srdcu. Nebojme sa prosiť ich o pomoc v našich skúškach. Je to naša výsada. A raz sa s nimi stretneme na veľkej „párty“ v nebi.

Katarína Russinová

Haloo...vy in? – alebo prečo Halloween na Slovensku nie je „in“.

2017-10-26T08:02:47Z

Kadý mladý človek vie, čo znamená „byť in“. A, samozrejme, každý chce „byť in“, teda byť aktuálny, moderný, naplno zapojený do toho, čo sa okolo nás deje.

V posledných rokoch môžeme sledovať, ako sa nám rôzne obchodné reťazce snažia nanútiť „svätiť“ Halloween. Inými slovami, snažia sa nás presvedčiť, že: „Buď in, je tu Halloween.“

Táto marketingová stratégia však vyznieva tak, že Halloween je u nás iba skvelou komerčnou príležitosťou. V skutočnosti tu teda nejde o niečo umelecké, kultúrne, či hodnotné. Nejde tu o žiaden prínos pre nás, iba o: Zisk pre druhých na náš účet. To je všetko.

Je dobré vedieť, že tento starodávny pohanský sviatok je zabijakom slovenskej kultúry a ľudovej tvorivosti, ktorá je nám Slovákom tak vlastná. Aj keď si možno niekto myslí, že Amerika je ešte stále krajinou neobmedzených možností, nie je pravdou, že všetko, čo je americké (Halloween vlastne ani nevznikol v Amerike, iba sa tam najviac rozšíril), je automaticky cool aj u nás.

Pozrime sa na to ešte z iného uhla. Halloween mal pôvodný názov Samhain a bol sviatkom Keltov, ktorí verili, že práve v tomto čase sa po svete potulujú duchovia a démoni viac ako inokedy. Strašidelnými maskami chceli týchto duchov zahnať preč (poznáte dnes niekoho, kto by fakt veril, že by to takto fungovalo?). Na druhej strane sa postupom času tieto oslavy začali spájať s rôznymi špiritistickými a okultnými rituálmi, ktoré sú aj dnes reálne zachovávané a praktizované v rôznych sektách, uctievajúcich démonov a magické sily. Ak by mal niekto o tomto pochybnosti, nech si to overí ;)

V každom prípade, my, kresťania, oddávna slávime dva blížiace sa významné sviatky: Sviatok všetkých svätých a Sviatok všetkých verných zosnulých. Počas týchto dní si pripomíname našich svätých hrdinov viery, ktorí sú pre nás inšpiráciou pre život s Bohom a takisto aj pre to, ako milovali svojich bratov a sestry tu na zemi. Tieto dni sú tiež typické tým, že sa zvlášť modlíme za našich príbuzných, ktorí zomreli a možno potrebujú naše modlitby. Cirkev nás k tomuto podnecuje a zároveň nás učí ako v tieto dni získavať milosti pre ich duše. Nie je to krásne? Nie je toto pre nás oveľa viac „in“ ako Halloween?

Daniel Lysý

Spoločenstvo Pohoda - Lipt. Hrádok

2017-10-26T08:57:49Z

Spoločenstvo POHODA Liptovský Hrádok – Leto 2017

Ako mládežnícke spoločenstvo Pohoda vo farnosti Liptovský Hrádok sme hneď na začiatku letných prázdnin spoločne s celou farnosťou slávili odpustovú slávnosť, na ktorej sme sa stretli ako jedna rodina. Bola to veľká udalosť a veľa pre nás znamenala.

Počas prázdnin pomáhalo viacero mladých z farnosti pri odstraňovaní starej omietky z kostola v rámci rekonštrukčných prác. Taktiež sme pripravili detský denný eRko tábor, ktorý bol v polovici augusta u nás, vo farskej záhrade. Hlavnou témou tábora bol Svätý Martin a jeho život a podarilo sa nám o ňom zložiť aj pieseň pre deti. Týždeň prebehol rýchlo a my sme sa počas neho učili slúžiť, obetovať a spolupracovať.

Tiež sme ako spoločenstvo veľmi prežívali radostnú udalosť – svadbu dvoch našich členov: Roba a Majky. Bolo to v skutku nádherné svedectvo čistej lásky a nádherná oslava v radosti, ktorú Pán na príhovor mamky Panny Márie premenil a daroval ako víno v Káne.

Každý piatok sme sa stretávali na mládežníckych stretnutiach a v nedele na hravých popoludniach a výletoch. Ku koncu prázdnin sme začali prípravu na sviatosť birmovania.

V novembri nás navštívia vzácni hostia – mesiánski Židia z Ukrajiny, takže sa už teraz veľmi tešíme na spoločný čas, bratské spoločenstvo, modlitby, zdieľanie.

Vo všetkých týchto aktivitách nás odovzdane sprevádzal náš pán farár Marcel Matava, ktorému ďakujeme za podporu. Naša najväčšia vďaka patrí Pánu Bohu, bez ktorého by bola každá snaha márna. On to s nami nevzdáva a vytrvalo za nás bojuje. Hoci sme občas vyčerpaní a strácame vieru, nádej i lásku, On ich v nás znovu a znovu obnovuje.

Ľubica Jurášová

Modlitba ruženca - s Ním cez Ňu

2017-10-31T13:09:19Z

Mesiac október je obdobím, v ktorom sme via cako inokedy pozvaní k modlitbe sv. ruženca. Modlitbe, ktorá je pre mnohých monotónna, nezáživná, nepríťažlivá. A predsa, koľkí svätí si bez tejto modlitby nevedeli predstaviť svoj modlitbový život. V čom teda spočíva jej čaro?

Spomínam si na jedného kňaza, ktorý mi raz povedal, že keď za ním príde človek „chváliaci“ sa svojím duchovným životom, opýta sa ho, ako je na tom s modlitbou sv. ruženca. Prekvapilo ma to a nemohla som sa nad tým nezamyslieť. Ako som na tom s modlitbou sv. ruženca ja?

Veľa ľudí okolo mňa, dokonca i ja sama, často hovorím: „Nestíham.“ Asi každý z nás dnes zápasí s tým, že ho svet ženie, ba priam „naháňa“.Všemožné výdobytky techniky modernej doby by nám mali slúžiť na rýchlejšiu a jednoduchšiu komunikáciu, no zažívame pravý opak. Máme problém alebo vyslovene nevieme komunikovať. Ako teda môžeme budovať a vytvárať vzťahy?

Prenesme sa teraz do duchovnej roviny. Vieme, že aj pri modlitbe ide o vzťah. Môj vzťah s Ním. A teda pri modlite sv. ruženca by malo ísť o môj vzťah s Ním cez Ňu. Cirkev nás učí, že ruženec je kristocentrická modlitba. Trošku ťažký názov, takže zjednodušene:je to modlitba, ktorá je celá upriamená na Krista. Sv. Ľudovít Mária Grignion, známy pre veľkú úctu k Panne Márii, povedal, že cesta veriaceho vedie„cez Máriu k Ježišovi.“ Je tomu už dávnejšie, ale predsa, aj mne vŕtalo hlavou, či je to vôbec potrebné. Veď môžem ísť k Ježišovi priamo.

Môžem? Môžem. Budem však v modlitbe ochudobnená o najväčšie „eso“, ktoré je v nebi – Pannu Máriu, ktorú si Pán vzal s telom i dušou do nebaako prvú zo všetkých ľudí. Aby som sa nezamotala pri modlitbe vo svojich myšlienkach, ktoré by mohli byť často upriamené na mňa samú, Cirkev mi ponúka za spoločníčku práve Pannu Máriu. Ako mnoho veriacich, aj ja som mala s ružencom a vzťahom k Panne Márii problém. Keď som sa už nedokázala vôbec sústrediť, pýtala som sa samej seba, či sa mám ruženec ešte modliť (prípadne domodliť). Môj duchovný otec mi vtedy veľmi jednoducho poradil: „Netráp sa. Veď ty sa vždy modlíš Božie slovo.“

Naši bratia pravoslávni majú jednu veľmi známu modlitbu. Dookola opakujú slová z evanjelia: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou.“ Uvedomila som si, že keď sa modlím ruženec, robím to isté. Opakujem slová Nebeského Otca, ktoré povedal prostredníctvom archanjela Gabriela Panne Márii pri Zvestovaní. Vau! Sú to slová Otca! A padla mi sánka.

Bola to práve Panna Mária, cez ktorú sa nám Otec rozhodol dať spoznať vo svojom Synovi. Ak Ju teda Nebeský Otec považoval za najdokonalejší a najlepší spôsob, ako sa nám dať spoznať, ako Ju môžem ja odmietať a hovoriť jej: „Nie, nepotrebujem ťa“?!

Potrebujem! Potrebujem Máriu, aby som si nikdy neprivlastňovala veci, ktoré Boh robí či bude robiť v mojom živote. Stačí si prečítať Magnifikát (Lk 2, 46-55) a hneď zistíme, že práve od Márie, ako najväčšej Božej „oslavovateľky“, sa máme čo učiť ako chváliť Boha. Neprivlastňovať si Božiu slávu a vyvyšovať Toho, komu chvála a sláva patrí. Nemôžeme si teda priať lepšiu učiteľku. Ona je tá, ktorej veľkosť spočíva v pokore a v tom, že nikdy neupriamovala pozornosť na seba, ale na Boha.

Modlitba sv. ruženca sa stala mojou dennou súčasťou, akoby dýchaním mojej duše. Dovoľujem jej, aby ma „vzala za ruku“, ukázala na Ježiša a povedala: „Poď, nasleduj Ho.“Prijmi aj ty toto pozvanie, objav v nej svoju priateľku, ktorá ti nebude hovoriť o nikom a ničom inom, ako o jej Ježišovi.

Jarka Pytelová

Štyri slová, ktoré ti zmenia život

2017-10-12T13:46:14Z

Moc slov je väčšia ako akákoľvek zbraň. Vie o tom svoje každý novinár, mediálny poradca, ale aj každý z nás. Všetci máme vlastnú skúsenosť s tým, akú silu má slovo. Pamätáte sa na to, ako ste niekedy povedali niečo, čo ste potom ľutovali? Alebo ste povedali niečo, čím ste v pravej chvíli „trafili klinec po hlavičke“. Čo to vtedy vyvolalo?

Verím, že je vo vašom živote viac pozitívnych slov ako negatívnych. Samozrejme, okrem hodnoty slova je dôležitý kontext a rozhodne aj to, ako ho druhým odovzdáme. Poviem príklad: Niekto sa díva z výšky hôr na nádherné úbočia a nadšene zvolá: „Krása!“ To isté slovo vyhŕkli zo seba niektorí z nás, keď na nedávnej mládežníckej akcii uvideli hromadu črepín z rozbitých tanierov, ktoré sa zosypali kvôli nesprávnemu uloženiu. Zjavne mali na mysli inú krásu...

Chcem vám dnes ponúknuť štyri slová, ktoré podľa mňa patria k najsilnejším, aké poznám. Zároveň, zdá sa mi, patria v našej spoločnosti medzi „výrazne ohrozené jedince svojho druhu“.

1. Prosím.

Patrí medzi dve významné slová, ktoré nás učili naši rodičia odmala. Je to nádherné slovo, ktoré poukazuje nielen na slušnosť človeka, ktorý ho používa, ale najmä na jeho pokoru. Zrejme najvrcholnejším momentom, ktorý s týmto slovom súvisí, je moment, keď muž „prosí“ o ruku svoju milovanú a možno to aj vyjadrí pokľaknutím pred ňou. Neviem, či je niečo krajšie. No, PROSÍM, nezabúdajme na jeho dôležitosť v našom každodennom živote.

2. Ďakujem

Druhé slovo, ktoré sa učíme vyslovovať od detstva. Patrí medzi jeden z najlacnejších, no zároveň najvzácnejších prejavov hodnoty a úcty. Raz dávno mi vravela naša lektorka Nemčiny, že sa jej veľmi páči, ako znie naše slovenské „ďakujem“. Áno, skutočne znie veľmi pekne a znamená veľmi veľa. Niekedy viac, než čokoľvek, čo by sme mohli dať druhým ako protiváhu. Skúsme sa dnes zamyslieť pri tomto slove, opýtajme sa seba samých, čo pre nás toto slovo znamená a aké miesto tvorí v našej komunikácii. A mimochodom, ďakujem vám, že ste si našli čas na prečítanie tohto blogu :)

3. Prepáč

V bežných okamihoch je dobré mať toto slovo po ruke. Niekto vás odsotí, predbehne, nedá prednosť v jazde, buchne alebo nepočká s výťahom...možno sme to aj my sami. Nezabúdajme na toto tak vzácne slovo, ktoré nielen mení vrásky na tvári ľudí, ale vyvoláva tiež milé slová porozumenia z druhej strany: „Nič sa nestalo, to nevadí.“

4. Odpusť

Rovnako, ako slovo prosím, aj toto je jedno z najsilnejších slov v živote každého človeka. Je tak silné, že dokáže roztopiť aj tie najchladnejšie srdcia. Má takú silu, že dokáže privodiť slzy radosti či dojatia aj do očí najzarytejších hnevníkov, ktorí k sebe už roky neprehovorili. Je to neuveriteľne silné slovo. Slovo s liečivejším charakterom, než hociktoré antibiotikum a uzdravujúci balzam aj na tie ńajhlbšie rany duše. Je to slovo obrovskej pokory a neúnavnej Lásky, ktorá, hoci nevinná, zjavuje nám na kríži moc odpustenia v zvolaní: „Otče, odpusť im...“ Nič a nikdy nás nedokáže premôcť, ak je naše srdce dosť odvážne poprosiť o odpustenie.

Anjelský zverokruh alebo keď nie je anjel ako anjel.

2017-10-16T10:08:51Z

Nedávno som si v jednom kvetinárstve všimol zaujímavé drevené záložky. Každá z nich obsahovala meno nejakého anjela spolu s popisom jeho „blahodarných“ účinkov. K tomu tam bolo uvedené rozmedzie dní, v ktorých má daný anjel „sviatok“, resp. jeho patronát (podľa tých dátumoch ste si mohli nájsť svojho anjela – patróna). Neviem, či máte aj vy podobnú skúsenosť, ale faktom je, že dnes sa o anjeloch hovorí čoraz častejšie a čoraz s väčšou vážnosťou. Prečo je to tak, o čo tu vlastne ide?

Vieme, že anjeli sú duchovné bytosti. Boh ich posiela k ľuďom, aby im prinášali jeho posolstvá alebo nejako pomohli. Taktiež vieme, že mnohí anjeli sú dobrí, teda tí, ktorí chránia a pomáhajú človeku. No sú tu aj zradcovia, anjeli padnutí v hriechu a pýche. Ich snahou je pomsta, boj proti Bohu veľmi rafinovaným spôsobom – útokom na človeka. Vidíme to hneď na začiatku Biblie, hneď po stvorení Adama a Evy. Do Edenu prichádza ten, ktorého meno je Satan a oklame prvých ľudí. Presvedčí ich, aby ho poslúchli a nedôverovali Bohu, aby sa stali nezávislými, a boli ako Boh. Avšak bez Boha. Vieme, ako to pokračovalo ďalej...

Tento boj diabla proti človeku sprevádza ľudstvo neustále počas celých dejín stvorenia. Človek sám neobstojí, nedokáže diabla poraziť či odolať pokušeniam. Na pomoc nám však prichádza Božia milosť, ktorú nám priniesol jednorodený Boží syn. A vieme tiež, že Boh nám na pomoc v ťažkých chvíľach posiela svojich anjelov. Božie slovo spomína niekoľko anjelských stupňov (napr. Kol 1, 16). Sú to zrejme akési hierarchie. Avšak podľa mena spomína len troch: Michal, Rafael, Gabriel. Tieto mená nenaznačujú ich nebeskú identitu, ale skôr charakter služby medzi ľuďmi. Všetci traja sú spätí s nejakým biblickým príbehom a v Biblii sa už nikde inde nespomína vlastné meno nejakého anjela. Preto aj v dejinách Cirkvi Laodicejský, Rímsky a Aachenský snem zakázali prideľovať meno anjel alebo archanjel niekomu inému okrem týchto troch spomenutých. A tu je pointa. Všetky tie mená anjelov, ktoré dnes nachádzame na webových stránkach, v rôznych knihách či darčekových predmetoch, sú vo väčšine záležitosťou lacného, ale efektného marketingu. Na druhej strane si však musíme dávať veľký pozor aj na to, že sám diabol sa tvári ako anjel svetla (2Kor 11, 14) a rád si privlastňuje rôzne „pekné mená“. Vieme tiež, že niektorí vizionári, ezoterici a im podobní sa často odvolávajú na zaujímavé a zvláštne mená anjelov, s ktorými komunikujú, či od ktorých prijímajú "nebeské"posolstvá. Kto sa však v skutočnosti za tým skrýva? Hádajte :) Teda nie je anjel ako anjel.

Dnes a v pondelok slávime spomienku na svätých anjelov, Božích poslov a našich pomocníkov. Poďakujme sa za nich nášmu Pánovi a nezabudnime ich poprosiť o príhovor či o pomoc, keď prežívame ťažkosti a pokušenia.

Argumentácia či radšej evanjelizácia?

2017-09-25T15:23:43Z

V súvislosti s mládežou sa dnes čoraz častejšie používa spojenie „nová evanjelizácia“. Je to pomenovanie, ktoré ako prvý použil Ján Pavol II. v r. 1979 počas návštevy Poľska, keď hovoril o potrebe evanjelizovať s novým zápalom, s novými metódami a novým výrazom. Samozrejme, že obsah evanjelizácie, ktorým je evanjelium, sa nikdy nemení. Avšak nanovo sa v Cirkvi poukazuje na potrebu a dôležitosť návratu ku kerygme (jadru základných kresťanských právd).

Chcel by som sa dnes podeliť s vami o vlastnú skúsenosť evanjelizácie, resp. toho, čo som si kedysi neuvedomoval a v čom moja evanjelizácia zlyhávala.

Kedysi som si totiž myslel, že evanjelizácia spočíva v kvalitnej argumentácii. Mojou prvou snahou bolo zozbieranie čo najviac argumentov, príprava otázok a pohľad na veci z rôznych uhlov. Veľmi som sa chcel naučiť vybojovať argumentačnú prevahu nad „protivníkom“, a tak mu ukázať v koľkých veciach sa mýli. Čítal som Písmo. Veľa som ho čítal a študoval. Napĺňalo ma to.

Ďalším krokom bolo poznanie učenia „protivníka“ a spoznanie rozdielov vo viere. To mi celkom šlo. A tak sa mi jedného dňa „podarilo“ stretnúť Svedkov Jehovových priamo na ulici. Vravím si: „Prečo by mali »evanjelizovať« iba oni nás? Je načase to zmeniť.“ Pristavil som sa a začali sme sa zhovárať. Musím priznať, že to boli veľmi slušní a úctiví ľudia. Debatovali sme necelú hodinu a ja som predkladal argument za argumentom. Je pravda, že ak dobre poznáte učenie kresťanskej viery, tvrdenia Svedkov Jehovových vás nemajú čím prekvapiť, lebo sú v skutočnosti krokom vzad. Nakoniec som z našej „diskusie“ odchádzal so zdvihnutým pohľadom. Moje argumenty obstáli a ja som sa cítil uspokojene (teraz sa mi to zdá trocha smiešne).

Postupom času som si viac a viac uvedomoval, že argumenty vieru vzbudiť nedokážu. Nemajú na to moc. Mojej evanjelizácii – „argumentácii“ teda chýbala správna motivácia, správny postoj a správny cieľ. Podstatou evanjelizácie je totiž láska a ja som sa svojho srdca nepýtal, či tých ľudí dostatočne milujem, aby som im hovoril o Láske. A či ich milujem dostatočne na to, aby som im poukázal na plnosť Pravdy, ktorá chýba ich presvedčeniu. Ak chcem niekoho evanjelizovať, musím sa ho najprv naučiť milovať. Áno, znie to jednoducho, ale vôbec to nie je jednoduché (zvlášť ak je vaším cieľom argumentácia...). Láska znamená prijať človeka takého, aký je a s tým, v čo verí. Láska je najlepšou evanjelizáciou, nie reč argumentov (hoci každý z nás je, samozrejme, povolaný zdôvodniť v čo a prečo verí). Láska je tým, čo mení ľudské srdce a otvára ho pre poznanie Pravdy. Ona je hnacím motorom, ktorá nás pobáda hovoriť ľuďom o tom, že sme sa v živote stratili a že náš Otec nás hľadá, lebo nás miluje. A na toto zväčša argumenty netreba.

Dnes, keď stretám týchto alebo iných „evanjelistov“ na ulici, skôr než sa do niečoho pustím, pýtam sa svojho srdca, či je ochotné a pripravené milovať.

Páter Pio, patrón dospievajúcich

2017-09-21T11:31:01Z

Keď niekto spomenie pátra Pia, väčšina ľudí si ihneď predstaví staršieho mnícha s bielou bradou v hnedom habite a pletenými rukavicami na rukách. Tento taliansky svätec je aj v našich končinách veľmi populárny, a to aj medzi mladými. Vo svojom živote prežil veľa bolesti, veľa podozrievania i odmietnutia, takže nám veľkým pomocníkom a bratom v ťažkých situáciách. Hádam najznámejší fakt o ňom je to, že bol prvým kňazom v dejinách, ktorý bol obdarený Kristovými ranami na tele (stigmy), s ktorými žil 50 rokov. Keď v roku 2008, 40 rokov od jeho úmrtia, exhumovali jeho telo, zistilo sa, že je v neporušenom stave. Do San Giovanni Rotonda v tom prichádzalo množstvo pútnikov, aby si ho uctili.

Dokumenty o jeho živote spomínajú napr. dar bilokácie, vďaka čomu sa páter Pio premiestňoval na miesta vzdialené stovky, ba tisícky kilometrov, aby duchovne pomohol ľuďom v núdzi. Dokázal čítať vo svedomí a poznal podrobnosti zo života celkom neznámych ľudí. Mal dar stretávať sa s dušami, ktoré trpia v očistci. Počas mystických stavov sa stretával s Ježišom, Pannou Máriou a svätými. A rovnako často bojoval proti nenávistným útokom zlých duchov.

Keďže je Páter Pio patrónom dospievajúcich, je veľmi blízky mladým ľuďom. ľudia s k nemu utiekajú zvlášť v ťažkých životných skúškach, pri nerozhodnosti alebo obavách z budúcnosti. Takisto ho možno prosiť o príhovor pri pokušeniach či prosiť o ochranu pred Zlým.

Výber myšlienok pátra Pia:

„Trpezlivo sa pokorte pred Bohom. Podľa nebeského Hudobníka jemne doťahujte či uvoľňujte strunu svojho srdca, aby sa doladila.“

„Majte ustavične veľkú Matku Božiu pred očami. Čím vyššie ju vyzdvihovali, tým väčšmi sa pokorovala.“

„Boh kresťanov je Bohom premien: keď mu odovzdáte svoju bolesť, získate pokoj, a keď mu dáte svoje zúfalstvo, dostanete nádej.“

„Pán je Otec, ten najláskavejší a najlepší zo všetkých.“

„Nikdy nesmieme oddeliť kríž od Ježišovej lásky. V opačnom prípade sa stane ťarchou, ktorú my slabí nedokážeme uniesť.“

Povýšenie sv. kríža

2017-09-14T16:05:56Z

V roku 630 po Kr., keď byzantský cisár Herakleios porazil perzského kráľa Chosroésa, podarilo sa mu znova získať ukradnuté relikvie svätého Kríža. Kráľ sa rozhodol umiestniť vzácnu relikviu v bazilike, ktorú dal kedysi postaviť cisár Konštantín na Kalvárii. Zrazu sa stalo niečo nevídané. Heraklios sa celý vyzdobený zlatom a drahými kameňmi chystal prekročiť bránu, ktorá viedla na Kalváriu, ale nešlo to. Čím viac sa snažil urobiť krok vpred, tým viac sa cítil akoby prikovaný k zemi. Biskup Zachariáš vtedy odkázal cisárovi, že sa tá okázalosť a nádhera na cisárovi možno nehodí k pokore, s ktorou Ježiš prekročil ten istý prah, keď odsúdený niesol kríž. Cisár si na to ihneď zobliekol svoje prepychové rúcho a bosý prešiel zvyšok cesty.

Táto jedinečná udalosť sa stala práve 14. septembra. Dnešný sviatok nám teda hovorí o tom, že nie je možné priblížiť sa k Ukrižovanému, kým sa predtým nevyzlečieme zo svojich titulov, svojich túžob po veľkosti, svojej pýchy a márnosti.