Petra Briššová

Are u ready?

2013-02-20T07:44:21Z

Cestovala som autobusom domov zo školy. V duchu sa modlím:

"Pane, ak chceš aby som niekomu o Tebe povedala, ukáž mi komu."

On na to: "Si pripravená?"

Ja: "Áno."

"Tak sa prihovor tomu pánovi čo sedí pri tebe."

"Jemu?"

On: "Áno."

"... tak okej."

Autobus práve zastavoval, všetci vystupovali a ja som ho sledovala pohľadom. Bežala som za ním a zastavila som ho. Bol starší, mohol mať okolo 60ky.

".. ehm, dobrý deň, sedela som pri Vás v autobuse"

on: "no a?"

ja: " chcela by som Vám len povedať, že nech máte akékoľvek ťažkosti, všetko môžete odovzdať Bohu a On Vám uľahčí Vašu bolesť."

on: "no, tak máte pravdu, treba niečomu veriť. Ďakujem vám."

ja: "áno treba veriť v Boha, pomodlím sa za Vás"

on:"ďakujem."

Neviem, k čomu to bolo dobré, no nemusím sa nad tým ani zamýšľať. Ak to Boh chcel, On vedel prečo.

Holy spirit is able!

2013-01-20T21:48:27Z

Ja vám však hovorím pravdu: Pre vás je lepšie, keď odídem,

lebo ak neodídem, nepríde k vám Povzbuditeľ a Potešiteľ;

keď však odídem, pošlem ho k vám. (Jn 16, 7)

Ježiš odišiel a poslal nám Povzdbuditeľa. Potešiteľa. Ducha.

Ježiš bol vtedy v Palestíne, dnes je všade.

Po jeho odchode nám zoslal svojho Ducha aby sme neboli sami. Aby nás viedol, aby nám radil, aby nás učil, dával nám radosť, pokoj, cestu.

Skúsme si predstaviť, že by bol teraz Ježiš reálne na tejto zemi. Aký by bol náš vzťah s ním? Bolo by ťažké sa s ním stretnúť kvôli jeho popularite. Bolo by ťažké ho vidieť na vlastné oči, o to ťažšie s ním hovoriť. Bolo by veľmi komplikované priblížiť sa k nemu.

On však odišiel, aby nám mohol zoslať svojho Ducha. Duch je Ježišovou prítomnosťou v nás. Dnes sa nemusíme tlačiť v zástupe aby sme mu boli blízko. Jeho Duch je v nás – najbližšie ako byť môže. Je také skvelé, že nám ho zoslal!

Môžeme počuť Jeho hlas každý deň. Môžeme byť s Ježišom každú minútu nášho života.

Pán hovorí skrze Ducha ku mne niekedy veľmi konkrétne.

Nedávno sme skončili jednu hodinu skôr ako sme mali. Už pred ňou som Pánovi len tak mimochodom povedala, že by som bola rada keby sme skončili o čosi skôr, pretože som mala ešte nejakú prácu. A skončili sme skôr a to nie iba o čosi, ale o celú hodinu . Keď som sa dostala do centra mesta, napadlo ma, že pôjdem inou cestou, než akou chodievam na intrák. Ako som prichádzala k prechodu pre chodcov, zaregistrovala som jednu pani, ktorá sa opierala o dopravnú značku. A hlavou mi preletelo, že to bude asi bezdomovkyňa. Ako som prechádzala cez prechod počula som hlas, že mám ísť za ňou. Išla som za ňou a spýtala som sa, že či je v poriadku. Ona mi odpovedala, že je jej zle. Že sa tam o tú značku opiera už trištvrte hodinu a nikto sa pri nej nezastavil. Zle sa jej chodilo, bola vyčerpaná, vtedy sa ešte šmýkalo, tak to bolo pre ňu dosť ťažké. Šla som s ňou tam, kde potrebovala. Ak mám pravdu napísať bolo mi trochu trápne, no stálo to za to. Strávila som s ňou čas, bola to dokonca bývalá katechétka. Skvelá žena. Pán mi potom pomohol so zvyškom dňa. Všetko som stihla, dokonca ešte lepšie akoby som si to sama naplánovala.

Vďaku Duchu svätému môžeme sprítomňovať kráľovstvo nášho Otca na tejto zemi! Amen.

Duch sv. mi dáva život!

2013-01-20T21:44:41Z

Na začiatok krátky príbeh

Sedliak zasial zrno a chodil každý deň pozerať, ako rastie. Zdalo sa mu, že príliš pomaly, začal preto reptať proti Bohu, že dáva mnoho slnka a málo dažďa. Sedliak dokonca povedal, že by mal oveľa lepšiu úrodu keby sám riadil počasie. Boh mu to splnil. Šťastný sedliak hneď objednal dážď, potom slnko a znovu dážď. Obilie rástlo. Prišla žatva. Vzal kosu a zaťal do obilia, ktoré vypestoval sám bez Boha. Všimol si však, že klasy sú prázdne. Všetky do jedného. Zabudol totiž privolať aj vietor, ktorý by bol v čase kvetu preniesol peľ z jedného klasu na druhý.

Sedliak chcel vypestovať úrodu sám. No zabudol pozvať do svojho konania Ducha svätého. Vietor, ktorý by jeho úrodu rozšíril ďalej.

V poslednom čase stále viac zisťujem, že bez Boha nič nedokážem. Resp. nič poriadne. Za posledný polrok som bola veľmi vyťažená, moje štúdium na výške som zaradila na posledné miesto. Nemala som priveľmi čas na kamarátov. Chcela som slúžiť Bohu. Chcela som robiť dobré skutky. Chcela som byť užitočná a svoj čas využiť efektívne. Prakticky to znamenalo to, že po škole som mala vždy nejakú dobrovoľnú aktivitu. Prihlásila som sa do viacerých vecí, čoho výsledkom bolo to, že napriek dobre naplánovanému týždňu sa v mojom harmonograme dňa nenachádzalo slovo „oddych“. Popritom som mala stále zdravotné problémy, ktoré sa mi opakovali pretože som nemala čas na to, aby som sa vyliečila. Hovorila som si však, že robím správne veci. Boh to vidí. Tie aktivity, ktoré robím sú dobré, takže sú správne a Boh mi dá odpočinok v nebi. Avšak toto Boh nechcel. Pri jednej návšteve u môjho krčného som sa dozvedela, že mám dosť rozsiahly zápal dutín a že mám zostať doma minimálne týždeň. Hm. Celý týždeň? Veď ja predsa musím urobiť milión vecí!.. Vtedy som si uvedomila, že ja vlastne nič nemusím. Nemusím robiť milión aktivít, len preto, že sú „správne“. Boh ma až takto musel prinútiť zamyslieť sa nad svojím konaním, do ktorého som ho nevpustila. Hovorila som pritom, že chcem robiť to čo chce odo mňa Boh. No robila som si aj tak to, čo som sama pokladala za vhodné. Nedovolila som aby konal vo mne Jeho Duch. Chcela som byť užitočná, chcela som pomôcť všetkým, no bez Ducha sv. sú moje rozhodnutia a cesty nedokonalé. Nie správne, ale nesprávne.

Chcem žiť v Duchu. Odmietam žiť podľa seba, nemá to zmysel. Duch mi postupne zjavuje to, kde ma Boh skutočne vedie.

Slávu Bohu, že mám tú možnosť mať v sebe jeho Ducha, ktorý mi dáva pravý život!