Miroslav Kytka

Stavať na Slove

2012-03-08T10:14:11Z

Študoval som v Nitre na UKF aplikovanú informatiku. Počas štúdia som stále uvažoval či je to to, čo chce odo mňa Pán. Štúdium ma priveľmi nebavilo a nevedel som si nájsť k tomu nejako cestu. Aj mi to neišlo a to podnecuje človeka aj k tomu, že ho to potom nebaví. A viete, študovať niečo čo človeka nebaví a mu to nejde, tak to nejde dokopy. Tak po nejakom čase som sa rozhodol, že školu ukončím. Tak som tak aj urobil a bol som doma. Tak bolo by fajn, keby si nejakú brigádu nájdem, som si povedal. Tak som sa pýtal, zisťoval, až som narazil na jedného kamaráta, ktorý mi povedal, že by bola brigáda, ale v tom obore, v ktorom som skončil školu. Ja som sa pozrel na neho a povedal som mu, že si to premyslím a dám mu vedieť. Dosť som nad tým premýšľal, že prečo sa mi to dostalo pod ruky, tá ponuka, že čo za tým je. Tak som premýšľal, riešil to s Bohom, že či to je Jeho voľa, aby som tam išiel, i keď sa mi to nedávalo nejak dokopy, keďže som odišiel z takej školy. A tak som si čítal aj Bibliu a tam bolo písané: "Oznámili ti, človeče, čo je dobré a čo žiada Pán od Teba" (Mich 6,8) Tak som sa zamyslel nad tým, že čo mi to Boh hovorí a odpoveď bola jasná. Prečítal som si to poriadne viackrát, či je to tak naozaj a išiel som s tým slovom do toho, aj keď som nevedel čo ma čaká. Mal som iba to Slovo. Zavolal som kamarátovi, že idem do toho. Tak som išiel a nebolo to vôbec jednoduché a ani teraz to nie je, ale Boh ma pozval do ťažkej veci a oplatilo sa to. Pracujem teraz v jednej softwarovej firme ako programátor. Učím sa, zkokonalujem sa a našiel som sa v tom. Teraz idem znova na vysokú školu, síce na inú, ale na ten istý odbor. Plus k tomu mám už prax a kontakty. A môžem si niečo privyrobiť aj popri škole. Jediná vec, ktorá to spustila bolo Božie Slovo, na ktorom som staval. Chvála Pánovi!

Život v Duchu

2012-01-15T21:47:45Z

Poznám chlapíka, o ktorom môžem povedať, že žije v Duchu Svätom. Je to obyčajný človek, ženatý, má deti a podniká. Keď sa s ním človek stretne, tak hneď cíti, že je ním prijatý. Je to Boží muž, ktorý kráča po ceste pravdy. Všetko čo robí sa snaží robiť pre Pána. Necháva sa Ním viesť, našiel miesto kde ho chce mať Pán. Boh mu požehnáva prácu, rozbieha sa mu biznis a má víziu, ku ktorej sa môže dostať jedine s Bohom a pomaly sa k nej aj dostáva. Proste kráča s Ním a je to na ňom vidieť. Popri práci a rodine pomáha druhým, svedčí o Bohu druhým. Pre mňa osobne byť naplnený Duchom znamená byť v Jeho prítomnosti, žiť s Ním. Mať ochotné srdce služobníka, nechávať sa Ním viesť aj keď mnohokrát nevieme kam nás pošle. A s tým mať aj istotu a vieru, že je to Jeho vôľa. Dôverovať mu, že On sa postará.

Zadarmo ste dostali, zadarmo davajte

2011-12-05T21:44:52Z

Jeden den po skole ako idem na privat, bolo uz tak podvecer, som zazrel ako nejake dievcata s maminou tlacia auto z nadzemneho parkoviska z galerie mlyny. Tak som im isiel pomoct. Spolocne sme to odtlacili na prakovisko kde sa neplati, sice mne trosku zdrziavali premavku, ale nebola ina moznost. Auto sme odstavili a ja som si zobral veci a bol som na odchode. Avsak teta sa mi chcela odvdacit, ze ma zoberie na veceru, ale hovorim jej reku nie vdaka, idem na bus a domov. Tak potom ze ma zavezie domov,mali tam este druhe auto. Ja jej na to, ze nie vdaka, ja to mam kusok z Nitry. Avsak ona naliehala a vsimol som si na aute BB SPZ, tak reku ze to ma po ceste Novu Banu. Tak na jej naliehanie som suhlasil isiel som sa pobalit a isli sme teda domov. Po ceste mi teta povedala ze su zo Serede, tak som len gulal ocami, ze naco zbytocne zachadza 50 km, ale potom som si uvedomil, ze teta sa mi chcela fakt odvdacit za to, ze som im pomohol, tak som to prijal. A este jedna taka vec na zaver. Vecer ked som si cital Bibliu, tak som si otvoril len tak, kde si otvorim a tam pisane: „My musime konat skutky Toho, ktory ma poslal.“ Toto ma k tomu povzbudilo, aby som tak konal castejsie.

Podstata hriechu je, ze nedoverujeme Bohu

2012-10-21T03:56:19Z

Tato myslienka ma dost zaujala, tak som nad nou rozjimal a pytal sa Boha. Tym ze nedoverujeme Bohu, ze sa nenechame Nim viest, tak to je hriech? To mi nejak nesedelo. Ved kazdy urcite na tom bol uz tak ze nedoveroval Bohu, pochyboval, ze isiel sam na vlastnu past. Ved mame slobodnu volu, tak sa mozeme slobodne rozhodnut. A to uz ma byt hriech, ze sa rozhodneme mozno zle? Ved niekedy ani nevieme, ako sa nechat Bohom viest. Nesedi mi to nejak. ALEBO ze nedoverujem Bohu, ze On moze spravit nieco inym sposobom, co som ja spravil inak? Je to hriech ked nejdem podla Bozej vole? Pokial idem vedome proti Bozej voli, tak ano. Ale ked neviem aka je Bozia vola, tak nemozem podla nej konat a tak mu teda nedoverujem? Tak som stale v hriechu? Dost na zamyslenie. A ked si zoberieme, ze ked budeme Bohu doverovat, tak sa nechame Nim viest, tak budeme konat podla Bozej vole, tak hriech je od nas dalej? A da sa byt stale v takom stave? To nie. Sam tomu dobre nerozumiem. Mozno by som potreboval nejake vysvetlenie.

Autohavária

2011-10-22T08:16:13Z

Dvaja priatelia stúpajú k nebu a Svätý Peter sa pýta toho prvého: "Tak čo, ako si bol verný svojej žene?" "No ja som bol ohromne verný, ani raz som Maruške nezahnul, ani nepomyslel." "Áno mám to tu", odpovie Peter. "Dostaneš vilu pri mori a mercedes". "A čo ty?" otočí sa na druhého. Ten vidí že to asi neoklame a tak trochu v rozpakoch prizná: "No to vieš Svätý Peter, snažil som sa, ale vždy to tak nebolo možné ...." "Nebolo to ale najhoršie", hovorí Peter. "Dostaneš škodovku a haciendu na pláži" A tak si tam tí dvaja žili, jazdili po nebeských cestách až sa zase raz skoro zrazili. Vybehli z auta a hele ... "Nazdar kámo, ako sa máš?" "No ja sa mám dobre, škodovka nie je tak zlé auto a tá hacienda. No ale pozerám ty z toho mercedesu nie si až tak nadšený". "Ale som, som, ale včera som stretol svoju ženu". "To je ale úžasné že sa dostala tiež do neba, a ako sa má?" "Ale, išla na bicykli".

Prvý víkend Godzone school

2011-10-16T17:02:14Z

Mňa sa najviac dotklo stretnutie s Bohom. Prvý večer, čo boli chvály, tak som sa sklonil pred Pánom a On prišiel ku mne a zjavoval mi, že už by som sa mal pohnúť, chopiť sa vecí. Nielen sa potackávať, ale ísť a robiť veci pre Neho a s ním. Či mi záleží na rodine, na okolí, že ja to môžem zmeniť. Že sa nemám báť, On ma požehná. Potom som si to uznal a prosil o odpustenie. Potom mi bolo do plaču z toho aký som a z toho, že Boh bol pri mne. Potom som už len zotrvával v pokoji. Bol to úžasný čas s Pánom, takže chvála Pánovi. :)