<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<feed xmlns="http://www.w3.org/2005/Atom" xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/">
  <title>Monika Sabadková</title>
  <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/hu/web/monika.sabadkova/blog/-/blogs/rss" />
  <subtitle>Monika Sabadková</subtitle>
  <entry>
    <title>je to ako keď...</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/hu/web/monika.sabadkova/blog/-/blogs/je-to-ako-ked" />
    <author>
      <name>Monika Sabadková</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/hu/web/monika.sabadkova/blog/-/blogs/je-to-ako-ked</id>
    <updated>2013-05-30T17:50:36Z</updated>
    <published>2013-05-30T17:50:36Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	...šmirgľujete stoličku :)&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	nenapíšem vám tu nič nové, len moje dnešné úvahy o ... stoličke.&amp;nbsp;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	rada robím zo starých vecí nové... stará petrolejka vyčistená a prestriekaná, staré kreslo... teraz prišla narad stará drevená stolička.&amp;nbsp;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	čím hlbšie sa so šmirgľom ide, tým je drevo čistejšie a krajšie. niekedy je to naozaj fuška zbaviť takú stoličku starého laku. ten lak dobre drží, bol tam roky. niekedy to človeka stojí nejaký ten mozoľ na ruke alebo svalovicu. no námaha stojí za to. krásne čisté drevo čaká na nový náter. čím čistejšie drevo, tým lepšie nový náter drží a dlhšie vydrží.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	z času na čas aj človek potrebuje, aby prišiel NIEKTO, kto ho zbaví všetkých tých starých vecí, starého človeka. nejde to bezbolestne no o to je výsledok viditeľnejší a krajší :)&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	chcem byť ako tá stolička. nechať Majstra, aby ma zbavil starého laku a spravil zo mňa niečo iné...&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Monika Sabadková</dc:creator>
    <dc:date>2013-05-30T17:50:36Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>čakanie</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/hu/web/monika.sabadkova/blog/-/blogs/cakanie_1" />
    <author>
      <name>Monika Sabadková</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/hu/web/monika.sabadkova/blog/-/blogs/cakanie_1</id>
    <updated>2012-12-13T16:55:26Z</updated>
    <published>2012-12-13T16:55:26Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	Posledný týždeň sa akosi často rozpráva o čakaní. Je aj prečo, veď väčšiu časť nášho života trávime čakaním. Čakať sa dá na všeličo. Tak napríklad:&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	ČAKÁME na vlak, autobus, električku, metro, trolejbus, taxík,...&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	ČAKÁME kým zovrie voda na prvú rannú kávu&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	ČAKÁME v čakárni u lekára&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	ČAKÁME na skúšku&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	ČAKÁME na výsledok zo skúšky&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	ČAKÁME na Ježiška&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	ČAKÁME na návštevu&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	ČAKÁME kým zamrzne rybník aby sme sa dosýta vykorčuľovali&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	ČAKÁME na prvý sneh&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	ČAKÁME na človeka&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	ČAKÁME na správnu chvíľu&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	ČAKÁME na večnosť&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	...&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Takto by sme mohli pokračovať ďalším a ďalším čakaním. Dnes som čakala na rýchlik. Po zaznení "zvučky" železničného rozhlasu celá stanica stíchla. Všetkým sa viditeľne uľavilo, keď sme zistili, že rýchlik bude meškať len 5 minút. V živote to však nebýva vždy také jednoduché. Na niektoré veci len čakáme bez toho aby sme vedeli ako dlho to bude trvať. Čakanie si môžme spríjemniť čítaním, rozhovorom, počúvaním, háčkovaním :D Je dobré tento čas využiť ako prípravu na to čo príde, to, čo čakáme. Napríklad ak čakáme kým zovrie voda na kávu, je dôstojné a správne si nasypať kávu do šálky (poprípade aj cukor). Takto nejako by mal vyzerať advent. Treba sa pripraviť. Seba, svoj dom a hlavne srdce.&amp;nbsp;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	 &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Prajem nám aby sme každé čakanie využili ako prípravu. Ako prípravu na niečo, na čo sa čakať a pripravovať oplatí :)&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Monika Sabadková</dc:creator>
    <dc:date>2012-12-13T16:55:26Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>Vitaj v realite</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/hu/web/monika.sabadkova/blog/-/blogs/vitaj-v-realite" />
    <author>
      <name>Monika Sabadková</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/hu/web/monika.sabadkova/blog/-/blogs/vitaj-v-realite</id>
    <updated>2012-11-11T14:02:56Z</updated>
    <published>2012-11-11T14:02:56Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	Vitaj v realite. Toto je realita. Taká je doba. Zmier sa s tým. Buď realista.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Čo to tá "realita" vlastne je? V poslednej dobe sa mi zdá, že je to synonymum pre zúfalstvo, beznádej, bolesť, smútok, samotu, neúspech, čiernu dieru... Z nášho povedomia sa stráca nádej, viera, dôvera. Kam to ideme? Strach nám bráni snívať, že aj nám sa môže stať niečo "nereálne". Zvykli sme si na istoty ktoré máme a ktoré sú pre nás dosiahnuteľné. Už nechceme byť pilotom či astronautom, lebo vieme, že je to nereálne. Ako nás (aj mňa) to len obmedzuje. Prestávame veriť v rozprávkové šťastné konce.&amp;nbsp;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Čím bližšie mám k ukončeniu školy, tým viac ľudí sa mi snaží vysvetliť, že len čo naposledy zatvorím za sebou dvere univerzity (vlastne oni sa zatvoria sami), príde ona. REALITA. Čo tým myslia? Nezamestnanosť? Pôžičky a dlhy? Zamestnanie, ktoré ma nebude tešiť? Realita je taká, akú si ju urobíme. Verím že Boh má pre nás (aj pre mňa) budúcnosť a nádej. Verím, že nás nespustí z očí nech sa budeme cítiť akokoľvek sami.Chcem aby to bola moja realita. To, že skončím školu a príde niečo nové. Dobrodružstvo, ktoré pre mňa Boh pripravil. Chcem žiť v Božej realite. Lebo Jemu nič nie nemožné :)&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	 &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	príjemný pobyt v Božej realite&amp;nbsp;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	m&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Monika Sabadková</dc:creator>
    <dc:date>2012-11-11T14:02:56Z</dc:date>
  </entry>
</feed>

