Rímsko-katolícka farnosť LENDAK

Veľkonočné sviatky

2019-04-26T13:38:08Z

Kvetnou nedeľou sme vstúpili do Veľkého týždňa, kedy sme si pripomínali najväčšie sviatky katolíckej Cirkvi. Zeleným štvrtkom sme si pripomenuli ustanovenie sviatosti kňazstva, sviatosti Oltárnej a bratskej lásky medzi sebou navzájom, ktorú Ježiš znázornil gestom umývania nôh apoštolom, a tým nám dal príklad, ako máme aj my slúžiť jeden druhému.

Na Veľký piatok sme si pripomínali umučenie nášho Pána Ježiša Krista a jeho bolestnú krížovú cestu, ktorú sme mali po našej obci. Poobede sme si pripomínali umučenie a smrť nášho Pána obradmi Veľkého piatku, kedy sme sa liturgiou slova mohli aspoň trocha priblížiť umučenému Pánovi na kríži. Neskôr sme vzdali úctu krížu, ktorý za nás niesol a zomrel na ňom. A tak sme mohli byť duchovne, ale aj fyzicky prítomní na Golgote, kde sa odohrala veľká láska Boha k nám ľudom. Potom sme mohli vzdať hold umučenému a mŕtvemu telu Krista v hrobe.

Na ďalší deň, v sobotu podvečer sme začali obrady Veľkonočnej vigílie, kedy sme požehnali oheň a od neho odpálili veľkonočnú sviecu - Paškál, ktorý symbolizuje vzkrieseného Krista, ktorý je našim svetlom vo tmách tohto sveta. A tu po dlhšom čase zaznelo slávnostné „ALELUJA“. Potom sme si všetci obnovili svoje krstné sľuby, verejne sme sa zriekli hriechu a obnovili svoj krst, ktorým patríme Kristovi. A nakoniec sme dali najavo celému svetu, že Kristus naozaj vstal z mŕtvych sprievodom, ktorý sa konal s eucharistickým a vzkriesením Kristom na záver samotnej vigílie.

Veľkonočné Trojdnie sa skončilo, ale to hlavné posolstvo týchto dní pokračuje až dodnes. A tým je nekrvavé sprítomnenie Krista, ktorý sa nám dáva deň čo deň v Eucharistii. Kristus nám tak dáva silu a novú nádej na situácie a požiadavky dnešných čias.

Blahoslavený Michał a Zbigniew v našej farnosti.

2019-03-23T10:50:49Z

V piatok nás poctili svojou návštevou dvaja bratia minoriti. Prišli nám priblížiť život neznámych poľských misionárov, ktorí obetovali svoj život pre Krista.
Krížovú cestu, počas ktorej sme spoznali posledné chvíle misionárov, viedol brat Tomáš. Počas homílie sa nám prihovoril brat Dariusz. Priblížil nám život blahoslavených misionárov, Michala a Zbigneva, od ich začiatku pôsobenia až po ich mučenícku smrť. Cez osobné stretnutie brata Dariusza s misionármi sme boli viac vtiahnutí do deja a stali sme sa, na chvíľu, jeho súčasťou. Po záverečnom požehnaní relikviami a ich uctení, nám bratia premietali film o ružencovom boji proti terorizmu.

Život misionárov nás hlboko oslovil. Položiť život za vieru a pre lásku ku Kristovi, to chce veľkú odvahu. Každý z nás si odniesol domov povzbudenie nebáť sa vydávať svedectvo o viere a o Kristovi.

P.H.

Z Lendaku do Panamy

2019-03-07T17:37:32Z

Ani neviete, ako rada by som začala slovami: ,,pozdravujem z Panamy”, no žiaľ, celý tento článok môžem písať už iba v minulom čase. Po troch nádherných, teplých a milostiplných týždňoch sa skončilo naše panamské dobrodružstvo a prichádza na rad nové dobrodružstvo- svedčiť o zážitkoch a Božích milostiach, ktoré sa nám skrze SDM dostali. Je ťažké vtesnať toľko zážitkov do jedného článku, ba priam nemožné, a preto chcem hneď takto v úvode povzbudiť všetkých, aby neváhali a zakúsili atmosféru živej mladej cirkvi aj na vlastnej koži. Ako určite viete, najbližšie Svetové dni mládeže sa budú konať v Portugalsku, tak verím, že sa tam stretneme viacerí, pretože ja si už začínam šetriť ;). No a teraz pekne postupne k našej panamskej púti.

Naša štvorčlenná lendacká posádka patrí do Združenia mariánskej mládeže, a preto sme sa rozhodli pridať sa k ostatným slovenským pútnikom patriacim do Vincentskej rodiny, kam spadá práve aj naše spomínané ZMM. Nik z nás toto rozhodnutie neľutuje, pretože pred samotnými Svetovými dňami sme mali možnosť byť účastníkmi na Vincentských dňoch. Nie nadarmo sa to volá Vincenstká RODINA. Rodinnú atmosféru sme mali možnosť cítiť už od prvých hodín po našom príchode. Keďže sa v Paname hovorí Španielčinou, ktorú z našej posádky ovláda na začiatočníckej úrovni iba jedna členka a pre nás ostatných je to doslova španielská dedina, veľmi nám pomohli naši kamaráti z Kostariky, ktorí hneď pohotovo vytiahli vydobytky 21. storočia a začali sa s nami dorozumievať pomocou uja Googla. Slovenčina ich veľmi fascinovala, a tak sa hneď začali učiť základné frázy, ktoré o dva dni, keď dorazil zvyšok našej slovenskej posádky, používali už akoby boli v ich rodnom jazyku. Nakoľko sme my štyria plus jedna naša kamarátka z Oravy prišli do Panamy o čosi skôr ako bol samotný začiatok Vincentských dní, prvé dni sme spoznávali okolie Malamba, miesta, kde sme boli ubytovaní, a vychutnávali si horúce slnečné lúče a krásy prírody. Boli sme ubytovaní v sirotinci, ktorý spravujú sestry Vincentky, a jeho súčasťou bolo aj hospodárstvo, ktoré sme objavili až po dôkladnej prechádzke týmto veľkým komplexom, takže sme sa vlastne cítili blízko nášmu domovu.

Veľmi nás oslovila srdečnosť tunajších ľudí. Omylom sme v nádeji, že ideme do prírody, vošli na súkromný pozemok, odkiaľ nás však ani náhodou nevyhnali. Ihneď nám priniesli stoličky, odsekli kokosy, naliali nám šťavu do obrovských pohárov a začali sa vypytovať odkiaľ sme a podobne. Musím teda povedať, že hoci ja osobne som im nerozumela takmer nič, táto návšteva vo mne zanechala hlbokú stopu. Okrem toho, že kokos bol úplne iný ako u nás v supermarketoch a poviem vám, že bol teda skutočne úžasný, veľmi ma povzbudila jednoduchosť a práve spomínaná srdečnosť týchto ľudí. Myslím, že sa máme od nich čo učiť. Celkovo ma oslovila úprimná radosť ľudí tejto kultúry. Celé dni bolo počuť spev, rôzne hudobné nástroje, vytvárali sa skupinky, ktoré spolu tancovali a všetko to bolo sprevádzané širokými úsmevmi na tvárach všetkých účastníkov.

Počas Vincentských dní, ktoré sa niesli v duchu témy ‘Radosť byť Vincentínom’, sme si vypočuli viaceré katechézy, pri ktorých sme napríklad hľadali ideálne zloženie kresťana/Vincentína, poukazovali na dôležitosť spolupráce jednotlivých vetiev Vincentskej rodiny, či navzájom sa povzbudzovali, aby sme sa nebáli zašpiniť si ruky a pristúpiť k tým, ktorí sú na okraji spoločnosti, aby sme v nich stretli Krista, ktorému môžeme s radosťou a láskou slúžiť. Práve toto posolstvo nám prizvukoval Generálny predstavený Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul, Tomaž Mavrič CM, počas jeho kázne na otváracej svätej omši: ,,Skrze naše slová a skutky sme povolaní ohlasovať, že sme v službe chudobným alebo inými slovami, že slúžime Ježišovi samému… Presne tak, prinášanie evanjelia druhým skrze službu je dôvodom, aby sme kričali od radosti.” Svojimi slovami nás povzbudil nasledujúci deň tiež aj P. Esteban Grozio CM, ktorý cez príbeh o matke, ktorá sa starala o syna s veľmi závažným fyzickým postihnutím a dávala neustály pozor, aby niektorý z prístrojov, ku ktorému bol jej syn pripojený, neprestal fungovať, premostil na našu nebeskú matku Máriu a jej vnímavosť na naše potreby, bolesti a trápenia. Stále sa o nás stará a predbieha naše prosby svojou vnímavosťou a pripravenosťou do pomoci svojim deťom. Preto sa nemusíme báť prichádzať k nej, ale tiež máme od nej čerpať vzor v pripravenosti do služby ostatným. Okrem katechéz a svätých omší sme mali možnosť zažiť ochutnávku snáď všetkých kultúr. Každý večer sa niesol v duchu tanca, spevu, ochutnávky typických vychytávok z kuchyne a v neposlednom rade v duchu radosti. Aj my sami sme sa prezentovali vystúpením, v ktorom sme skĺbili naše krásne ľudové piesne i tanec a ako správni Lendačania sme nezabudli ani na naše kroje. Veľká vďaka patrí pani Gallikovej, ktorá nám dala viacero vecí typických pre náš folklór na darovanie, a tak sme mohli potešiť hlavných organizátorov Vincenstkých dní bábikami v lendackom kroji či účastníkov stužkou s vyšívaným ľudovým vzorom.

Našu slovenskú kultúru sme mali možnosť prezentovať tiež aj mariánskym večeradlom, v ktorom sme scénicky vyobrazili zvestovanie Pána a zjavenie Panny Márie svätej Kataríne Labourè, patrónke ZMM, po ktorom nasledovala adorácia so zamysleniami. Latinská Amerika je typická svojou živosťou a “hlučnosťou”, takže nás veľmi milo prekvapilo, že vydržali byť tak dlho ticho a dokonca nám ďakovali, že sme im umožnili zažiť takéto tiché stretnutie s Bohom. Povzbudením pre mňa bolo, že hoci nám to nevyšlo stopercentne podľa našich predstáv, ľudia boli dojatí a prichádzali k nám ešte aj na druhý deň so slovami vďaky a obdivu. Boh nepotrebuje aby sme robili všetko dokonale, stačí, že to robíme na jeho slávu a dotkneme sa tým sŕdc mnohých ľudí.

Týmto sme takmer uzavreli naše rodinné stretnutie. Další deň nás už totiž čakal presun do Balboy, ktorá sa stala našim domovom po zvyšok svetových dní. Pôvodne sme mali bývať pri ostatných Slovákoch, ktorí sa zúčastnili svetových dní, no napokon nás Božie cesty priviedli opäť k našim bratom vincentínom. Bolo milé, keď sme sa večer unavení vracali zo spŕch, ktoré boli mimochodom pod holým nebom a tiekla tam iba studená voda, a mladí z Panamy nám kričali ,,Ahoj” alebo ,,Dobrú noc” a dokonca aj naše mená. Vďaka tomu sme mali možnosť cítiť rodinnú atmosféru aj po skončení Vincentských dní.

Ďalšie dni už boli náročnejšie. Celá Panama bola preplnená mladými ľuďmi, čo bolo samozrejme super, no pri vydávaní jedla či preprave to bolo občas popri nekonečnom čakaní namáhavé. Raz sme čakali viac ako hodinu na autobus, ktorým sme sa mali dostať na česko-slovenskú katechézu, a napokon nám bolo oznámené, že trasa, ktorou sme mali ísť je uzavretá kvôli prechodu svätého otca, a tak sme sa tam vôbec nedostali. Každá takáto zmena programu či čakanie však mali svoj zmysel, ktorý sa nám ale ukázal vždy až neskôr.

Otváraciu svätú omšu na pobreží oceánu Cinta Costera slúžil panamský arcibiskup José Domingo, ktorý nás povzbudil, že práve v nás mladých je nádej a budúcnosť Cirkvi i celej spoločnosti, že my budujeme budúcnosť a preto máme žiť naplno a „nebáť sa liezť na nervy” starším svojím elánom. Inšpirujúc sa najnovšou apoštolskou exhortáciou pápeža Františka Gaudete et exsultate pripomenul, že byť svätým neznamená len mať celý deň zopnuté ruky a žiť bez radosti, ale práve naopak, svätosť je plná života, zmyslu pre humor, lásky a sebadarovania. Preto aj my mladí sme povolaní k svätosti, pričom nemusíme zanechať svoju mladosť, radosť zo života, ale práve v nej žiť svoju svätosť v každodenných situáciách, s tými ľuďmi, s ktorými sa stretávame.

Podobné povzbudivé slová sa nám dostali aj počas záverečnej svätej omše od Svätého Otca Františka, ktorý však prizvukoval, že nie sme len budúcnosťou cirkvi, my sme jej prítomnosťou! Odrazil sa od evanjelia o Ježišovom prejave v nazaretskej synagóge. Ako on, aj my, aj hocikto z nášho okolia môže popri bežnom živote prehovoriť s mocou Božou. Boh sa túži zjavovať v bežných, každodenných veciach a skrze ľudí, ktorých stretáme denne, no my sme neraz hluchí, ako tí obyvatelia Nazareta. Dôvodom je neraz to, že chceme budúcnosť podľa svojich predstáv, a tiež to, že stále snívame o len o budúcnosti, zabúdajúc, že sme pozvaní žiť Božie „teraz”! Neraz sa hovorí o mladých, že sú budúcnosťou Cirkvi a spoločnosti, ale mladí sú jej prítomnosťou. Nemáme zabúdať, že nežijeme pre budúcnosť v akomsi medzičase, ale môžeme žiť s Bohom tu a teraz, kde sa práve nachádzame. Tak precíťme svoju misiu, zamilujme sa do nej a o ostatné sa postará Pán.

Nechcem aby z toho bol nekonečný článok, ktorý nik nedočíta do konca, a preto sa už zdržím ostatných detailov. Som šťastná že som sa mohla zúčastniť práve týchto svetových dní a nadýchať sa latinskoamerickej atmosféry. Želám si, aby som vedela radosť, spontánnosť a srdečnosť, ktorú som mohla zakúsiť, rozdávať aj ďalej. Na záver musím spomenúť ešte jedného nášho kamaráta, spoluputovníka a redaktora Slova+, Juraja Šveca, ktorý poctivo vytváral každodenné zápisky a aj vďaka nemu som si mohla spomenúť na všetky vzácne myšlienky. Patrí mu obrovská vďaka rovnako ako všetkým Vám, ktorí ste došli až na koniec. Prajem vám, aby ste si zamilovali svoje misie a žili ich s radosťou. ,,Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.

Viac fotografií z nášho dobrodružstva nájdete na našom facebooku:)

Nika Britaňáková, vedúca ZMM Lendak

Združenie mariánskej mládeže.

2019-02-05T19:38:29Z

Združenie mariánskej mládeže Lendak patrí do Vincentskej rodiny a rovnako aj ono samo je jednou veľkou rodinou. Funguje na báze pravidelných stretiek- starší členovia sa stretávajú v piatok o 19:00 a mladší (žiaci materskej a základnej školy) v sobotu o 14:00 na OCÚ. ZMM je výnimočným združením, pretože vzniklo na žiadosť Panny Márie a má v úcte zázračnú medailu, ktorú si rovnako vyžiadala Panna Mária, preto je pod jej zvláštnou ochranou. Členovia tohto združenia navzájom riešia otázky viery, spoločne sa zabávajú, chodia na rôzne kresťanské akcie a trávia spolu všetky voľné chvíle. Každoročne organizujú akcie pre deti ako Deň s Máriou a úsmevom či detský tábor, a taktiež sprostredkúvajú zbierku Boj proti hladu. Atmosféra na stretkách je skutočne rodinná, každý môže vyjadriť svoj názor či zdôveriť sa s problémom a preto sú dvere otvorené pre všetkých. Detské stretká sa samozrejme nezaobídu bez rôznych hier, tak neváhajte a príďte sa pozrieť

A - KLUB GORAL – LENDAK

2019-02-03T19:15:05Z

S prvotnou myšlienkou založiť v Lendaku A-Klub sme sa už pohrávali dlhšie. Ja ako „mladý“ abstinujúci som chcel pritiahnuť k sebe viac ľudí, ktorí buď ešte nevedia o tom , že majú nejaký problém čo sa týka závislosti, alebo si to aj priznajú, len nevedia čo a ako ďalej. Ako urobiť prvý krok. Po debatách so staršími abstinujúcimi v Lendaku sme vedeli, že by bola veľká potreba vytvoriť miesto, kde by mohli prísť ľudia, ak cítia, že si už nevedia rady alebo aj ich príbuzný nájsť miesto pre radu ako komunikovať s takou osobou, ako podať tu pomocnú ruku. Jedna vec je myšlienka a druhé to uskutočniť. Avšak spojili sa sily, slovo dalo slovo a za podpory predsedu ASKASU Vladimíra Farského, duchovného otca obce Lendak Mgr. Jána Záhradníka, ktorý nám bez problémov, ba s veľkou radosťou poskytol priestory na naše stretnutia sa to stala myšlienka skutočnosťou a 26. januára.2018 sa konal prvý A-Klub v Lendaku. Nemôžem povedať, že to bolo ba ešte aj teraz po roku je jednoduché. No pravidelné stretnutia nám dávajú silu vydržať, silu ísť každým dňom vpred na ťažkej ceste, pretože či abstinujete mesiac, rok, dva či viac je to doživotný boj s touto „chorobou“. Najťažšie je si uvedomiť, že mám ten problém a preto aj takouto formou Vás vyzývam ak cítite, že neviete kam ďalej ako sa pohnúť vpred, ako neubližovať svojim najbližším. Lebo či si to uvedomujete alebo nie Vaše okolie trpí s Vami príďte kedykoľvek a ja a určite všetci členovia A-klubu GORAL-LENDAK Vám radi pomôžeme.

predseda A-klubu GORAL-LENDAK Pavol Hudák

Skauting v našej farnosti

2019-02-05T14:48:33Z

Skauting je hnutie, ktoré má na Slovensku históriu dlhšiu ako sto rokov. V Lendaku sme založili skautský oddiel v marci v roku 2016, kedy nám na podnet vrbovského farára, Mgr. Ing. Andreja Legutkého, prišli skauti a skautky z Vrbova ukázať, čo je to skauting, a prečo ho môžeme začať žiť aj my. V nasledujúcich odsekoch sa vám pokúsim odpovedať na základné otázky, ktoré môžu zaujímať rodičov, ktorí uvažujú, že svoje dieťa prihlásia na skauting v našej obci.

Pýtate sa, o čom skauting je? Našim cieľom je, aby sa každý človek, ktorý zažil skauting, snažil byť duchovne bohatým človekom,, aby bol aktívnym členom svojej spoločnosti, príjemným, slobodným a rozvinutým človekom. Chceme v skautoch a skautkách rozvinúť zručnosť, usilovnosť a pracovitosť, prostredníctvom skautskej praxe a formovať ich k správnym hodnotám.

Pre koho je skauting? Neexistuje vekový limit, ktorý by vyčleňoval skupinu ľudí, ktorej by skauting bol určený. Prijímame všetkých ľudí, bez ohľadu na vek, rasu, pôvod, či pohlavie. V súčasnosti v skautingu funguje 80 % ľudí vo veku do 26 rokov. V našej obci sú členmi oddielu deti a mládež od 6- 22 rokov.

Ako skauting funguje? V našej obci funguje oddiel skautov a skautiek, pomenovaný po kňazovi Jozefovi Krišandovi, veľkom športovcovi a srdečnom človekovi. Je zložený približne z dvadsiatichpiatich členov. Súčasne sme rozdelení na 4 družiny, dve dievčenské a dve chlapčenské. Každá družina má osobitné stretnutia jedenkrát týždenne, pričom raz za čas organizujeme oddielové výlety, víkendové prespávacie akcie, túry, ...

Prečo skauting? V skautingu sa riadime tromi základnými princípmi- povinnosť voči Bohu, iným a sebe. Aj emeritný pápež Benedikt XVI. o skautingu povedal: „Celostná formácia ľudskej osoby je tým, čo sa prostredníctvom hier, dobrodružstiev, kontaktu s prírodou, života v skupine a služby druhým ponúka už sto rokov všetkým, ktorí sa zapájajú do skautingu. Skauting živený evanjeliom je nielen miestom skutočného ľudského rastu, ale aj miestom silnej kresťanskej ponuky a skutočného duchovného i morálneho dozrievania.“ Vo svojej podstate chceme deťom ponúknuť živú vieru, nádej a lásku, ktorú sa snažíme žiť v každom dni svojho života. Prostredníctvom dobrodružných výletov, akcií, výprav i obyčajných družinoviek (každotýždenných stretnutí s vedúcim skupiny) deťom ponúkame zažiť nové a nepoznané dobrodružstvo, ktoré rozvíja ich osobnosť a formuje ich správanie.

Aj napriek tomu, že sme v Lendaku začali pôsobiť pomerne nedávno, je našou túžbou odovzdať deťom, to najlepšie, čo v nás je, nesklamať dôveru rodičov, ktorí nám zverili svoje ratolesti, priviesť deti bližšie k Bohu a vybudovať v nich pozitívny vzťah k sebe samému, k iným a k prírode, ktorá je nám všetkým zverená. Verte či nie, nie len my vedieme deti k lepšiemu, ale i oni nás povzbudzujú, aby sme vytrvali v diele, ktoré konáme. Tak nám Pán Boh pomáhaj!

Dominika Koščáková

Zdroje: http://skauting.sk/skauti

Komunita sestier v Lendaku

2019-02-01T12:25:45Z

Prvé pôsobenie Milosrdných sestier Svätého kríža v tejto dedine je zaznamenané od 6. 1. 1969 do 1. 10. 1978. Sestry v tom čase pôsobili v katechéze a farskej službe. Farníci radi spomínajú najmä na pôsobenie sestry Eulálie, ktorá sa okrem katechézy v škole venovala mladým aj na spoločných (v tej dobe „tajných“) stretnutiach.
Po ich odchode až do roku 2005 vo farnosti pôsobili sestry Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktoré rozvíjaním svojej charizmy pokračovali v započatom diele našich sestier.
Na opakované pozvanie miestneho kňaza Vdp. Mária Antona Hrtúsa prišli 17. 08. 2005 tri sestry znova do tejto obce. Začali pôsobiť v katechéze a podomovej službe a od roku 2008 aj pri chorých v Hospici sv. Alžbety v Ľubici.
Svojou službou sa sestry snažia v denných situáciách zviditeľniť ukrižovaného a vzkrieseného Krista. Poslaním sestier v spoločenstve je pracovať s ľuďmi a medzi ľuďmi, byť pri nich a kráčať s nimi. Denne navštevujú farský kostol, kde sa aktívne zapájajú do liturgie, starajú sa o čistotu bohoslužobného prádla a výzdobu Kostola svätého Jána Krstiteľa. V rámci farskej pastorácie sa v dome sestier konajú v súčasnosti duchovné obnovy pre dievčatá. Sestry sa zúčastňujú na pravidelných biblických stretnutiach manželov – lectio divina a pomáhajú pri organizovaní farských podujatí a v príprave detí a mládeže k prijatiu sviatostí. Ako dôležitú v požiadavku času vidia pastoráciu rodín, ich úlohou je s otvorenosťou načúvať a pomáhaťtam, kde je to potrebné, a to modlitbou alebo konkrétnou pomocou.