Andrea Krčmová

Vtip o Božom Slove

2012-02-29T21:18:40Z

"Stojte, ja som otočil stavebný plán, mali sme kopať studňu.

Keď som si prečítala tento vtip tak som si hneď spomenula na to čo Boh robí v mojom živote.

Aj On mi hovorí čo mám robiť a na aký cieľ sa mám zamerať v mojom živote. A keď už som skoro pri cieli tak On sa rozhodne, že mi ten cieľ zmení a ja sa mám vybrať inou cestou.

V tú chvíľu ma to niekedy nahnevá ale zároveň sa mi to páči.

Ale ja viem, že to má aj hlbšie pointu ako to na prvý pohľad vyzerá. On skúša našu vernosť... Je to veľké dobrodružstvo s ním.

S Bohom nie je nikdy nuda, hlavne keď si z vás strieľa.

Mk 9, 12-13

2012-02-29T21:03:22Z

Tieto slová ma dostali na kolená. Znova mi On otvoril oči.

V posledných týždňoch som sa vyhýbala Bohu. Schovávala som sa pred ním. Hanbila som sa za svoju zbabelosť ísť za Ním. Nespoliehala som sa na jeho moc v ťažkých časoch ale na svoju ľudskú silu. Robila som všetko iné len aby som sa nemusela modliť.

To že som sa takto správala bolo len kvôli tomu, že som cítila smäd a hlad po Bohu. Keď sa dlho nič nedialo tak som to vzdala a začala som to hľadať inde (počítač, učenie, TV..). Moja viera a trpezlivosť neboli také silné. Ale všetky tieto veci ma omrzeli a neuhasili môj smäd. Tak som sa vrátila k Nemu a prosila ho o pomoc. No po pár dňoch som sa zas vzdala.

No teraz viem, že On ma skúša, skúša moju vieru a lásku k Nemu, aby som sa mohla posunúť v mojej ceste. Aby som pokračovala v mojej úlohe, ktorú si Boh pre mňa pripravil...

No a teraz sa vrátim k tým slovám, ktoré sa ma tak dotkli. Boh má pre každého pripravenú cestu. On nás poslal na tento svet, každého jedného z nás, lebo tu máme niečo urobiť. Nemáme tu len tak sedieť a čakať kedy zomrieme ani si do nemoty užívať lebo si myslíme, že nič zábavnejšie sa tu nedá robiť. To nemáme v popise práce.

Skúsim to prirovnať k zamestnaniu. Ak mám prácu a chcem aj výplatu musím robiť to čo odo mňa chcú. Ak to neurobím nebudem mať peniaze. Aj v našom “obyčajnom“ živote je to také isté. Nemyslime si, že ak si tento svet len tak, leda bolo, prežijeme, tak pôjdeme hneď do neba. Prečo si myslíme, že to bude také samozrejme.

My tu nie sme len tak pre zábavu. Boh má s nami veľké plány. Tak prečo mu ich necháme len snívať, keď ich MY môžeme žiť. Tvárime sa, že ho nepočujem, že nás sa to netýka.

Po druhé, len vtedy budeme skutočne šťastní a v našich srdciach bude pokoj, keď sa rozhodneme robiť to čo On od nás chce.

Eliáš to už spravil. Teraz je rad na nás. PRIPRAVME CESTU PÁNOVI.

Ovocie Ducha

2012-01-14T21:38:26Z

V mojom okolí poznám viacerých ľudí, ktorí žijú naplnení v Duchu. Vidím to na chválach alebo pri modlitbách za jednotlivých ľudí. Oni majú napríklad, dary rozličných jazykov iní schopnosť vykladať jazyky.

Na ulici by ste takýchto ľudí nespoznali. Nevynikajú od ostatných svojim výzorom, ale predsa majú v sebe krásny dar.

Ja tiež poznám takéhoto človeka. Keď ho počujem modliť sa v jazykoch, mám aj ja veľkú túžbu po takom dare. Jeho modlitba je taká silná, že aj mňa stiahne hlbšie k Božiemu srdcu.

Keď vidím takéto veci, tak ma to usviedča v tom, že Boh existuje a je živý. Nesedí na obláčiku a nepozerá sa na nás z hora. On je tu, v našich životoch. A nielen to v našich srdciach.

Ja som to na sebe ešte nezažila. No myslím si, že ich modlitba je silnejšia a hlbšia, keď cez nich hovorí Duch Svätý. Podľa mňa sú pevnejší a istejší vo svojich rozhodnutiach ísť za Bohom. Nepodľahnú tak ľahko skúškam a ťažkým životným situáciám, lebo ich srdce túži tak silno po Ňom, že sa radšej rozhodnú robiť ťažké veci.

Aj my túžme po hlbšom vzťahu s našim Oteckom.

,,Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte!“

2011-12-05T15:04:39Z

Dlho som si myslela, že keď niečo darujem tak ten druhý by mi to mal vrátiť späť. Keď som svoje srdiečko otvorila môjmu Ockovi tak ma začal meniť. Učil ma milovať, pomáhaťa rozdávaťsa druhým.

Jeden z darov ktoré mi dal Ocko je viera. Vďaka nej sa môžem prihováraťv modlitbe za druhých. Ja verím a viem, že On moju modlitbu vypočuje.

Asi dva roky som sa s vierou a nádejou modlila za obrátenie môjho ocka. Priala som si aby po dlhých rokoch išiel na spoveď a vpustil Ocka do svojho srdiečka aby ho mol meniť. Pred pár dňami sa to aj stalo. Raz večer som išla s rodičmi a starkou na omšu. Pri každom prijímaní nás tri ocko čakal v lavici, ale na tejto omši to tak nebolo. Keď sme si išli sadnúť do lavice, všimli sme si, že ocko tam nie je. Položili sme si otázku: ,,Kam mohol odísť?” Naše očká sa upriamili na rad ľudí ktorí čakali prijať Božie telo a ocko tam stál tiež. Moje srdce plesalo radosťou. Do teraz som sa nespamätala z tohto zázraku ktorý uskutočnil náš vznešený Otecko.

Týmto skutočným príbehom chcem povedať, že tú lásku ktorú som dostala od môjho otecka sa mu snažím vrátiť prostredníctvom viery a Božej lásky. Vďaka nim sa stáva lepším a láskavejším človekom. A nielen on sa mení ale aj ja. Dávajte ľuďom okolo seba veľa lásky, modlite sa za nich a uvidíte ako Boh bude konať...

Máme problém s prijímaním!

2011-12-05T13:43:53Z

Ja som preto odmietala dary lebo som chcela byť slušná, ale potom som bola ukrátená o ten krásny pocit byť obdarovaná. Teraz som si uvedomila, že nielen sebe som odopierala potešenie ale aj tým ľuďom, ktorí mi chceli niečo podarovať.

My ľudia (hlavne veriaci) radi obdarúvame druhých. Vyjadrujeme im tým našu lásku. Máme z toho radosť keď vidíme potešenie z toho, že sme niekoho obdarovali.
Túto vlastnosť do nás vložil náš Boh. My sme boli stvorení na obraz jeho krásy a lásky. Dal nám dar obdarovania.....

Jedného dňa asi pred dvoma mesiacmi mi nejaký bezdomovec daroval gaštan. Lebo ma videl, že ich zbieram zo zeme a ukladám si ich do tašky. Bol to krásny pocit. Ako ma mohol cudzí človek obdarovať? Veď ma ani nepozná, a predsa som mu stále za to aby ku mne prišiel a dal mi malý gaštan. Podal mi ho a povedal, že ma videl ako zbieram gaštany a preto mi aj on chcel trochu pomôcť. Zobrala som si ho s úprimným úsmevom. Dokázala som povedať iba ĎAKUJEM. On mi ešte poprial pekný deň a ja som s radosťou v srdci pokračovala v ceste do školy. Ten gaštan bol pre mňa darom od môjho milovaného Otecka.

Boh veľmi dobre vie, že ja mám rada prírodu lebo pozná aj tie najtajnejšie priania môjho a aj tvojho srdiečka. Keď sedím ráno v našej škole a čítam si knižku alebo si niečo opakujem na vyučovanie, tak Boh mi daruje krásny východ slnka. Vtedy moje srdce plesá radosťou a láskou. Tento jeho darček prijímam s veľkou vďačnosťou. Dokážem prijímať dary ktoré mi dáva. Ja si ich už od Neho sama žiadam. A čo urobí On? Veľké zázraky v mojom živote a v životoch mojich blízkych.

Boh sudca

2011-10-16T17:47:56Z

Otče, dostanem sa do neba, keď v závete všetko odkážem Vášmu kostolu? Istotu Ti nedám, ale doporučujem to vyskúšať.

1. víkend na Godzone-school

2011-10-15T16:56:49Z

Počas prvého víkend bolo toho veľa čo som s Ockom prežila. Prekvapilo ma to, ako nás všetkých spojil v jedno spoločenstvo. Už dlhší čas (pred Godzone-school) som u seba spozorovala, že nežijem živú vieru. Ale tento víkend to zmenil. Boh sa dostal tak hlboko do môjho srdiečka, že teraz nie je polhodina, kedy by som na neho nemyslela. Moje zranenia a slabosti premenil na veľkú silu bojovať za lásku vo svete. Vďaka prednáškam som mala možnosť spoznať Ho bližšie. Ukázal mi v čom robím chyby a ako ich mám zmeniť. Moje srdce netúžilo nikdy predtým po Božej prítomnosti, tak ako teraz. Život s ním ja veľkým dobrodružstvom pre mňa. Stále myslím na všetkých ľudí z Godzone-school a veľmi sa teším na to, keď už budeme zas spolu, ako veľká Božia rodinka.

Tak a teraz k tomu aspoň jednému zážitku s Ockom. V sobotu keď sme mali poslednú prednášku o zraneniach, tak som si spomenula na ockove zranenie s detstva.

Jeho biologický otec ich opustil a nevlastný otec bil jeho maminku. Bol ešte veľmi mladý, mohol mať tak okolo 9 rokov a zastúpil v rodine miesto chlapa. Staral sa o svoju mladšiu sestričku a mamku. Pomáhal v domácnosti s mužskými prácami. Prekvapuje ma, že po takom detstve to v ňom nezanechalo zatvrdnuté srdiečko. Niektorí by možno povedali, že keď mal takého otca tak aj on bude taký. Ale to vôbec nie je pravda. Je milujúcim manželom a veľmi dobrým oteckom. Preukazuje nám lásku, obdarúva nás, dáva nám najavo, že sme jeho dcérky (ja a moja o 4 roky mladšia sestrička).

Po prednáške, keď sme mali modlitbu chvál, tak ja som necítila vo svojom srdci svoje zranenia, ale zranenia môjho milujúceho ocka. V srdci som cítila veľkú bolesť. Modlila som sa za vyliečenie jeho zlomeného srdca, ako by to bolo moje vlastné.

Veľmi ma to prekvapilo, že môžem tak intenzívne cítiť niečiu bolesť.

Chvála ti Pane...