Sedembolestná Panna Mária, ktorej rok zajtra končíme, predstavuje jednu z mnohých podôb mariánskej úcty. Slovenskí katolíci ju uctievajú ako Patrónku slovenského národa.

     Zaužívané pomenovanie Sedembolestná Panna Mária zrejme vychádza z latinského prekladu Beata Maria Virgo Perdolens (Blahoslavená Panna Mária plná bolesti), pričom plnosť bolesti sa zvýraznila uvedením  symbolického počtu – sedem.

    Spočiatku sa zobrazovala Bolestná Matka Božia s mečom zabodnutým v srdci, podľa Lk 2, 35 –„A tvoju dušu prenikne meč!“ Týmto spôsobom sa zdôrazňovala jej blízkosť s Kristom v jeho utrpení. Potom sa zobrazovala s piatimi mečmi – podľa počtu Kristových rán - a napokon so siedmimi mečmi – podľa plnosti jej utrpenia.

   Samotný výpočet siedmich bolestí Matky Božej vychádzal z dvoch tradícií. Kým prvá sa sústredila na kľúčovú udalosť Ježišovho ukrižovania, druhá sa zamerala na celý život Panny Márie a zahŕňala aj niektoré epizódy z Ježišovho detstva. Do súčasnosti používaná séria siedmich bolestí sa dá bezpečne datovať rokom 1491. Ide o tieto bolesti: 1. Obriezka Ježiša v chráme spojená aj s proroctvom Simeona; 2. Útek do Egypta; 3. Hľadanie dvanásťročného Ježiša v Jeruzalemskom chráme; 4. Uväznenie a umučenie; 5. Ukrižovanie; 6. Snímanie z kríža; 7. Pochovanie.

   Apoštol Ján stojac pod krížom zastupoval celé ľudstvo, teda aj nás. A tam dostal Máriu za Matku. Sv. písmo píše : „A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“(Jn l9,27).

   Vezmime si Máriu k sebe. Nech s nami býva. Nech s nami prežíva naše životné situácie. Poraďme sa s ňou, ak prichádza nejaká bolesť alebo utrpenie. Ona je v takýchto situáciách „doma“.  Rozumie bolesti a rozumie aj človeku, ktorý trpí. Lebo ako vnímame život, tak utrpenie v rôznych prejavoch sa z nášho života nevytratilo ani nevytratí.

   Nádej plynúcu z daru Sedembolestnej pre každého z nás vyprosuje 

                                                                                        duchovný otec Pavol