Roman Klaška

Krížova cesta

2013-03-07T22:57:53Z

1.Zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť.

Klaniame sa Ti Kriste, a dobrorečíme Ti... ...Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Súdom sa to celé začína. Stojíš Pane pred davom, ktorý zo všetkých síl kričí na Piláta: UKRIŽUJ, UKRIŽUJ HO! Ježiš, ktorý len pred pár dňami uzdravoval chorých a bol v očiach týchto ľudí milovaný je teraz nenávidený. Mnoho ľudí z davu je ale podplatených a kričia len preto, aby oni sami a ich rodiny neboli vystavený nebezpečenstvu ukameňovania.

Pane Ježišu, Ty v Jánovom Evanjeliu hovoríš tieto slová: ,,Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo.”Odpusť nám prosím, keď sme ľudí okolo nás odsúdili neoprávnene a pomôž nám, aby sme tak už nekonali.

Ukižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.... ...aj nad dušami v očistci.

2.zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia.

Mnoho ľudí si život Božieho syna takto nepredstavovalo. Azda mali v mysli myšlienky, že príde len uzdraviť malomocných a vytrhnúť tento svet z biedy a špiny. Ježiš prišiel urobiť ale omnoho viac. Prišiel prijať kalich, ktorý mu dal jeho Otec piť. Na svoje už aj tak doráňané plecia berie ťažké bremeno kríža. Neberie ho s pýchou. Nemyslí nenávistne na ľudí, ktorí mu túto bolesť spôsobili. V jeho srdci znejú slová: Z lásky a pre Lásku.

Pane, ty si pri modlitbe povedal: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tentokalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“Pomôž nám prosím prijímať každý kalich, ktorý nám dávaš. No nie s pýchou, ale s pokorou.

3.zastavenie: Pán Ježiš prvý krát padá pod krížom.

Okolitý dav sa len s radosťou pozeral na človeka, ktorý o sebe tvrdil, že je Boží syn. Týmto pádom sa len utvrdili vo svojom názore, že tento muž je odsúdený spravodlivo. Azda ani nedúfali, že by sa mohol opäť postaviť a pokračovať ďalej. Aké muselo byť ich prekvapenie, keď bral Ježiš kríž opäť na svoje plecia kríž. Nezostal len tak ležať. Pokračoval.

Pane Ježišu, tvoje slová hovoria: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.Moje jarmo je príjemné a moje bremenoľahké.“pomôž nám pokorne prijímať naše pády a nebáť sa opäť vstať.

4.zastavenie: Pán Ježiš sa stretá so svojou matkou.

Nejedno srdce ženy-matky sa na okamih zastaví, keď vidí svoje dieťa padať. Podobne to bolo aj u Márii. Hoci sama vedela, že s jej Synom je Boh, cítila, že mu musí aj sama pomôcť. Nebolo to však ľahké. Srdce ženy, ktoré bolo doráňané toľkým bôľom, sa ale dokázalo premôcť a urobiť tento krok. Ježiša muselo potešiť, keď sa stretol so svojou matkou.

Pane Ježišu ty nás vyzývaš: ,,Vstaňte a nebojte sa!“ Daj naším rodičom síl pomôcť, aj keď už sami so svojimi silami nevládzu.

5.zastavenie: Šimon z Cyreney pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž.

Niesť kríž za viny iných určite nebolo príjemné. Kto by to predsa chcel. Zobrať trest za zločinca, ktorý podľa okolitého davu je naozaj vinný. Vziať polovicu alebo aspoň tretinu, z trestu, ktorý si mal odpykať úplne neznámi človek by bolo aj na nás priveľa. Podobne to bolo aj so Šimonom. Hoci muža, ktorý niesol kríž možno nepoznal, rozhodol sa pomôcť mu, aj keď bol donútený.

Pane Ježišu, tvoje slová: Miluj blížneho ako seba samého“ nám majú v dnešnej dobe veľa čo povedať. Pomôž nám prosím pomáhať ľuďom, ktorí sú okolo nás.

6.zastavenie: Veronika podáva Pánovi Ježišovi šatku.

Na svojej ceste stretol náš Spasiteľ mnoho ľudí. Niektorí mu hádzali do očí prach, iní okolo neho len tak prechádzali. Boli aj taký, čo sa z jeho utrpenia smiali. No bola len hŕstka tých, ktorý sa mu snažili naozaj pomôcť. Medzi nimi bola aj Veronika. Azda sama nevedela ako Ježišovi pomôcť. Mohla mu podobne ako Šimon pomôcť niesť kríž, mohla poprosiť vojakov urobiť čokoľvek, čím by stúpla v očiach okolitého ľudu. Ona sa rozhodla pomôcť len jednoducho – svojou šatkou poutierala tvár Pánu Ježišovi. Hoci mohla urobiť oveľa väčší skutok, rozhodla sa urobiť malý skutok, ale o to s väčšou láskou.

Pane Ježišu, počas tvojho učenia mohlo mnoho ľudí počuť slová: A mnohíprví budú poslednými a poslední prvými“ Prosím, pomôž nám, aby sme robili veci s pokorou a nie s pýchou.

7.zastavenie: Pán Ježiš padá druhý krát pod krížom.

Hoci po prvom páde prišli Pánu Ježišovi pomôcť Mária, Šimon aj Veronika, nezabránili tým, aby náš Pán padol aj druhý krát. Nemožno sa tomu ale čudovať. Toľko otvorených rán muselo brať Ježišovi veľa energie. On to napriek všetkému utrpeniu nevzdáva. Berie opäť na seba kríž a pokračuje ďalej. Hoci vedel, že človek bude hrešiť aj napriek jeho smrti na kríži, pokračuje.

Pane Ježišu, ty v podobenstve o figovníku hovoríš tieto slová: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel.Preto povedal vinohradníkovi: »Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?« On mu odvetil: »Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím.Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.«“ Tak ako figovníku, aj nám dávaš ďalšiu a ďalšiu šancu zmeniť sa. Odpusť nám prosím, keď sme Ti nevyjadrili vďaku za Tvoju milosť.

8.zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy.

Medzi ľudom, ktorý sprevádzal Ježiša na jeho ceste boli aj ženy, ktoré plakali nad utrpením, ktoré musel Ježiš podstúpiť. Možno si boli vedomé skutočnosti, že Ježiš pomohol všade tam, kde videl utrpenie. Možno dúfali, že keď ich uvidí plakať, ukončí celé toto utrpenie. Ježiš ich ale napomína. Svojimi slovami ich upozorňuje, aby plakali nad vlastnými hriechmi.

Pane Ježišu, tvoje slová: ,,Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?“ nám jasne hovoria o tom, aby sme hľadali chyby najskôr na sebe a až potom chyby u druhých. Prosím, odstráň z nás pýchu a pomôž tak pokorne prijímať aj naše nedostatky.

9.zastavenie: Pán Ježiš padá tretí krát pod krížom.

Pod ťarchou kríža a všetkých zranení padá Pán Ježiš aj tretí krát. Azda nikoho z okolo stojacích ľudí to neprekvapuje. Ani tretí pád, plný bolesti nedokázal nikoho dokonale uspokojiť. Každý z davu túži vidieť viac než len pády. Prahne po smrti. Ježiš sa v duchu modlí a prosí Otca o silu pokračovať v diele lásky. Nezaujíma ho, ako ho všetci okolo ponižujú. Sústreďuje sa na to, aby dokončil to, čo od neho žiada jeho Otec.

Pane Ježišu, v modlitbe, ktorú si nás naučil sa spomínajú slová: ,,buď vôľa tvoja...“ Pomôž nám plniť vôľu tvojho otca aj keď často krát padáme pod ťarchou našej nedokonalosti.

10.zastavenie: Pána Ježiša zvliekajú zo šiat.

Tvoj príchod na Golgotu aj s ťažkým krížom očakával azda málo kto. Koniec cesty na kopec ale ešte neznamená koniec utrpenia. Nestačí, že ťa ľudia zahanbili zbičovaním. Nakoniec Ti zobrali aj to málo, čo si mal – Tvoj odev. Tvoje Telo zahaľuje už len kúsok šatky, ktorú ti dal niekto, kto stál opodial. Vojaci akoby sa pridali k zástupu, a chceli ukázať, že si naozaj len človek. No ty len nečinne stojíš a všetko prijímaš s pokorou a láskou.

Pane Ježišu, ty si nám všetkým povedal:,,Nové prikázanie vám dávam,aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.“ Pri ponižovaní od okolitého ľudu si ani na chvíľu neprestal milovať čo i len jedného človeka. Pomáhaj aj nám milovať každého okolo nás, nech sa voči nám dopustí čohokoľvek.

11.zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž.

Bolesti, ktoré si mal Pane, spolu s tebou prežívali azda len tvoji najvernejší. Výkriky, ktoré z tvojich úst vychádzali museli raniť nejednu osobu, ktorá s tebou prežila blízky vzťah. Inak to nebolo ani s tvojimi učeníkmi. Z tých, ktorých si si vybral zostali do poslednej chvíle len niektorí. Napriek veľkému počtu vojakov sa nebáli zostať s Tebou a verne zotrvať aj vo chvíľach, keď museli počuť, ako ich milovaný človek trpí.

Pane Ježišu, ty si pri svojom učení povedal: ,,Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolestipre radosť, že prišiel na svet človek.“ Prosím ťa Pane, pomôž nám premôcť strach z bolesti, najmä ak ide o Božie veci.

12.zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera.

Zneškodnený. Azda niečo podobné si musel pomyslieť každý, kto odsúdil nášho spasiteľa. Ježiš na kríži ale neumiera sám. Vôkol neho sú ukrižovaný dvaja zločinci. Jeden prosí Ježiša o možnosť byť s ním v raji. Druhý naproti tomu sa aj v posledných minútach svojho života rúha. Tieto slová rúhania museli Ježiša bolieť. Boli to slová plné nevďaky, za to, čo si musel doteraz vytrpieť. Napriek tomu ho Ježiš nezatracuje.

Pane, ty si nám povedal: ,,Ako mňa miluje Otec, tak jamilujem vás. Ostaňte v mojej láske!“ Ostať v tvojej láske znamená, prosiť ťa o odpustenie vo sviatosti zmierenia. Pomôž nám prosím pochopiť, že si zomrel za každý náš hriech a neexistuje taký, pre ktorý by si nechcel zomrieť.

13.zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža.

Je dokonané. To boli tvoje posledné slová. Keď vojaci videli Tvoje mŕtve telo, rozhodli sa, že Ti nepolámu kosti, ale prebodnú bok. Až po tvojej smrti mnoho ľudí skutočne uverilo. Aby sa tak ale stalo, muselo pretiecť mnoho krvi. A hoci si si toľko vytrpel, ostalo ešte stále mnoho neveriacich. Aj tvoji apoštoli akoby prestali veriť, že si bol naozaj Božím synom, ktorý nás prišiel na tento svet zachrániť.

Pane, tvoje slová: ,,Blahoslavený, čo nevideli a uverili.“ nás povzbudzujú k tomu, aby sme Ti verili hoc Ťa nevidíme. Pomôž nám skutočne uveriť všetkým tvojím slovám a naplno sa Ti odovzdať.

14.zastavenie: Pána Ježiša ukladajú do hrobu.

Spomeňme si, ako Ježiš prišiel na tento svet. Keď Mária s Jozefom hľadali prístrešok, pod ktorý by sa mohli skryť, nenašli nič iné ako cudziu maštaľ. Podobne je to aj pri Jeho smrti. Pochovávajú ho do cudzieho hrobu. Možno nejeden z jeho najbližších očakával, že mu budú môcť zabezpečiť dôstojné miesto posledného odpočinku. No tak ako bol skromný jeho život, je skromná aj jeho pohreb. Nakoniec nechali jeho hrob zatvoriť kameňom a postavili k nemu stráž.

Pane Ježišu, ty si povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“Po zatvorení tvojho hrobu ťažkým kameňom stratili mnohí vieru v tvoje zmŕtvychvstanie. Opäť sme sa stali neveriacimi, stačilo len, aby si nás na čas opustil. Pomáhaj nám prosím mať takú vieru, aby sme nemuseli o Tebe pochybovať.

Jn 8,11

2012-04-03T20:51:30Z

-,,Bože môj, už týždeň som čistý, už týždeň. Chápeš?! Vďaka Ti za Tvoju pomoc.“ Približne tak zneli jeho prvé slova toho dňa vychádzajúc z úst roztiahnutých do úsmevu.

Slnko zalievalo miestnosť svojou žiarou a cez otvorený oblok do miestnosti vchádzal spevavý zvuk ranných vtáčikov. Na oblohe ani mráčika a vánok, ktorý vial bol len krásnym spestrením toho krásneho rána. Mal pocit ako by bol práve v Raji. Cítil Božiu prítomnosť a jeho rozhovor s Bohom bol z tých živších – ako keby bol priamo pri ňom. Absolútne iný obraz toho, čo sa malo stať večer.

Zdvihol sa z postele a zo vzpriameného postoja si to namieril rovno na kolená pred kríž svojho Pána. Zobral z nočného stolíka Bibliu, modlitebný denníček a nalistoval si evanjelium na daný deň. Následne si niekoľko krát prečítal úryvok z Biblie a prosil Ducha Svätého, aby mu pomohol pochopiť, kde ho Boh chce dnes mať. Nebolo to ľahké. V mysli sa mu neustále hemžili radostné myšlienky týkajúce sa jeho slobody a oddanosti. To čo mu chcel Boh prostredníctvom Písma povedať mu už začalo byť jedno. Absolútne bol inde. V sebe. Veta, ktorú vyslovil hneď po prebudení akosi nedávala zmysel oproti vetám, ktoré sa mu hnali hlavou teraz: -,,Tak vidíš, dokázal si to. Bolo to možno ťažké, no tvoje odhodlanie ťa priviedlo k víťazstvu. Už viac nie si otrokom, si slobodný.“ Tieto vety neboli žiadnou chválou Boha, ktorý mu celý týždeň pomáhal. Boli to skôr vety plné egoizmu a pýchy. Absolútne sa zameral na seba.

Deň plynul ďalej. Bola sobota a keďže bolo pekne, rozhodol sa ísť vonku prevetrať hlavu, nadýchať sa čerstvého vzduchu, keďže celý týždeň musel dýchať vzduch prevažne z knižnice. Ako sa tak prechádzal, spomínal si na uplynulí týždeň plný bojov o slobodu. Satan si dal záležať, aby to nemal ľahké. V nedeľu a pondelok jeho moc ešte nemala vplyv na jeho odhodlanie stať sa slobodným. No spolu s dlhou nocou z utorka na stredu prichádzali aj prvé pokúšania. Diabol to robil dokonale.

-,,Neuč sa toľko, veď máš právo na oddych.“

-,,Ale keď mám ešte toľko práce pred sebou. Na oddych nieto čas.“

-,,Aspoň 5 minút. Choď si ľahnúť, alebo sa pozri na internet, či tam je niečo nové.“

-,,Keď ja neviem. No dobre, ale len 5 minút, ani o sekundu viacej.“

Jeden klik sem, druhý tam a hneď bol na stránke, zaoberajúcej sa mobilnými zariadeniami a podobnými záležitosťami. Diabol to spravil dokonale. Keď sa ten chalan preklikával jednotlivými stránkami, z obrazovky na neho kývala jedna ,,pekná“ žena. V momente ako uvidel, čo všetko je odhalené na jej tele, rozhodol sa internet hneď vypnúť. Internet možno vypol, no obraz, ktorý práve videl sa nedal len tak vymazať. Na podobné obrázky sa pozeral už vyše 10 rokov. Slasť, ktorú za ten dlhý čas prežíval sa vkrádala do jeho vedomia veľmi ľahko. Obraz mávajúcej ženy, ktorú uvidel len pred chvíľou, a navracajúci sa pocit slasti ničili jeho odhodlanie stať sa slobodným. -,,Bože, pomôž. Bože. Buď mojou motiváciou. Buď ten, kvôli ktorému chcem byť slobodný. Prosím. Pomôž mi.“ Podobné scenáre sa diali až do dnešnej soboty. Dnes, keď krásne svietilo slnko, a fúkal jemný vetrík necítil žiadnu túžbu myslieť na sporo-odeté (ak vôbec odeté) ženy a ukájanie vlastných túžob. Veď bol predsa víťaz. Víťaz plný pýchy a seba samého.

Blížil sa už večer. Slnko zapadalo a kde-tu bolo možno vidieť už nejaký ten mráčik. Hoci si celý deň spomínal na týždeň, keď dokázal vyhrať nad toľkými pokušeniami, nestihol alebo nedokázal si spomenúť, že túto výhru nevybojoval sám. To mu bolo jedno: ,,Teraz som víťazom a chcem si to patrične užiť.“ Keď si tak spomínal na to, ako nad tým všetkým dokázal zvíťaziť, povedal si, že aj keby videl teraz milión nahých žien, tak dokáže odolať pokušeniu masturbácie. A tak klik sem, klik tam a už bol na internete. Pozeral si sprvu len stránky, ktoré potreboval do školy a diabol už len trpezlivo čakal. ,,Týždeň som slobodný. Idem to teda diablovi natrieť a ukážem mu, že nahé ženy ma už nedotlačia k tomu, aby som padol a stal sa opäť otrokom.“ Klik sem, klik tam, ťuk-ťuk-ťuk.

Pýcha, egoizmus

Boha v nich nikde

Túžby staré

Ozývajú sa v hlave.

My sme teraz tvojim bohom

Upokoj sa, klud

Bude ti dobre

,,Uspokojenie“ vojde do tvojej mysle."

Chcem zomrieť. Zase, zase, zase. Padol som. Nevydržal som to a tak sa to stalo. Rob si so mnou Bože čo chceš. Nie som ťa hoden. Diabol ma dokázal zmiasť. Ticho.

Berem do rúk bibliu. Čítam, čo som ráno nedočítal. Pocit zlyhania nahrádza niečo oveľa krajšie. ,,Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš(Jn 8,11).“

Ježišu, vďaka, že nás svojou láskou neodsudzuješ ale naopak prijímaš takých aký sme. Mnohí z nás si presne neuvedomujú cenu tvojej smrti za nás. Pokorne ťa prosím: nauč nás to. AMEN

Zas otrokom som sa stal

2012-03-28T21:37:49Z

Som obeťou dnešnej doby,
rátam, nadávam a zle robím.

Nie je mi už úniku,
nieje cesta von,
preto sa niekde v kutiku,
rozpravam s Bohom.

Bože padol som, odpust prepac
nebol si mojim cislom jedna
teraz pokorne prosim
a sam sebe sa hnusim.

Spinavost je na mne dlhy cas,
zakryva obzor siroky.
Bud pri mne stale Boze,
z hlbky srdca krici hlas.

No pride skuska,
co robit vtedy mam,
azda budes zase len cislom dva
a zvacsi sa medzi nami dialava.

Dozic mi prosim dalsieho dna
nech mozem lutovat
a vdaka tvoje laske
kracat k tebe pozvolna.

Kde miesto svoje mám

2012-03-15T08:49:55Z

Nedôverujem, prečo?

Azda sa bojím, nedôverujem

Či nevidím?

Slepí vidia, chromí chodia

Slabota, padavka

Hoden som ťa nie

Veď hriech v duši, srdci je

Pozemská vec je prednejšia

Kde miesto svoje miesto mám

V tvojom pláne Pane

Daj poznať mi to

A neustúpiť späť

Stačí tvoja milosť

A viac nie

No v čo verím si ty Pane

Tvojej lásky konca niet

Osvetli mi cestu

A ja prídem hneď

pre koho žijem(e)?

2012-01-16T17:09:11Z

V jeden deň som sa zobudil do krásneho mrazivého rána. Hoci bola ešte tma, vedel som, že bude krásny. Ale prečo? Neviem. Snáď aj preto, že moje prvé kroky toho dňa viedli na svätú omšu. Bolo to krásne, a ešte krajšie, pretože omša bola obetovaná za moju maminu. Po omši som sa vrátil domov, a ako som sa tak posadil na postel, rozmýšlal som nad tým, ako bojovať s mojím zlozvykom, ktorého sa snažím zbaviť už skoro dva roky. No ako som dúmal, tak som dúmal, nedokázal som prísť na nič rozumné. A tak som len pozdvihol oči na k Panne Márii a v duchu poprosil: Maria, uč ma prosím k takej čistote akú možno vidieť len u teba. V čistote- bez hriechu, bez toho aby som rozmýšľal či povedať diablovým pokušeniam áno alebo nie. O malú chvíľu som siahol po jednej krásnej knížke od jedného super autora Bruna Ferrera. Otvoril som ju na náhodnej strane, kde bol napísaný príbeh s názvom ,,Pre koho" a tak som začal čítať.

Jedna židovská poviedka hovorí o múdrom a bohabojnom rabínovi. V jeden večer, potom ako doštudoval množstvo kníh o dávnych proroctvách, sa rozhodol, že sa pôjde prejsť von na čerstvý vzduch aby sa kúsok rozptýlil. Ako sa tak prechádzal po opustenej ulici, zastavil sa pred bránou bohatého statkára. Za bránou sa nachádzal muž, ktorý si rezko vykračoval tam a späť. ,,Pre koho tu takto chodíš?" opýtal sa rabín. Strážnik mu povedal meno svojho pána a zároveň sa opýtal: ,,A ty si tu prečo?" Táto otázka, a tu sa príbeh končí, sa rabínovi zabodla hlboko do srdca.

A pre koho si tu ty? Komu dnes patria tvoje kroky a námaha? Pre koho žiješ? Nikto nemôže žiť len tak, sám pre seba. Žiť môžeš iba pre niekoho. Pri každom kroku, ktorý dnes urobíš, povedz meno. A hneď uvidíš, že ešte nikdy si nekráčal tak ľahko.

Tak presne tento krátky príbeh som si prečítal krátko po tom, ako som sa prihováral k Panne Márii. Tá chvíľa bola krásna, lebo som pocítil vyslyšanie modlitby v tom zmysle, že mi Panna Mária dáva návod, ako sa zrieknuť svojich zlozvykov. Preto, ak sa aj tebe ťažko odvyká od nejakého zlozvyku, povedz meno pre koho vykonáš svoju obetu-obetu nevykonania svojho zlozvyku. Mne to zatial pomáha.

Ako si zvláštne nažívam(e)

2011-12-18T10:04:39Z

Ako si vlastne nažívam?

Je pondelok, 5:00, a ja vstávam z postele, aby som stihol omšu, ktorá je o šiestej. Je utorok, 5:00, a ja vstávam z postele, aby som stihol omšu, ktorá je o šiestej. Je streda... ale veď to už ani nemusím písať. Veď aj načo, viem kedy vstávam, a iným to môže byť jedno. Alebo žeby...?

Úvodnými riadkami chcem len poukázať na akúsi, niekedy až stereotypnosť môjho (resp. nášho) chodenia do kostola. Vstávam ráno, aby som stihol omšu o šiestej, alebo vstávam ráno aby som sa mohol stretnúť s Kristom o šiestej? Možno je druhá veta synonymom prvej, no nie vždy to tak je. Neraz sa mi (nám) stáva, že prichádzame do kostola a ani si neuvedomujem(e), ku komu sa vlastne modlím(e). Je podobne, ako z príbehu starého Tadž-Mahálu:

Legenda hovorí, že bol postavený na pamiatku panovníkovej manželky. Rozhodol sa tak kráľ v dobe, keď jeho manželka zomrela. Jej rakva mala byť stredom chrámu, ktorý mal plniť zároveň funkciu hrobky. Kráľ nechcel aby chrám bol len nejakou hrobkou. Chcel ho postaviť tak, aby bol viac ako nádherný, a tak ako čas plynul, tak kráľ zabudol, že tento chrám chcel postaviť na poctu svojej manželky. Keď už boli stavebné práce v plnom prúde, začal sa kráľ prechádzať po stavenisku a všetko kontroloval. Ako sa tak raz prechádzal, zakopol o jednu drevenú bedňu, a aby sa to už viac nezopakovalo, nechal ju vyhodiť. Nanešťastie nechal vyhodiť rakvu svojej manželky, pre ktorú mal byť tento chrám postavený.

Presne tak ako kráľ zabudol na to, prečo začal chrám stavať, tak aj ja (resp. my) neraz zabúdam(e), že do Božieho chrámu mám(e) chodiť nie zo zvyku, ale preto aby som (sme) si prišli uctiť toho, ktorý sa pre nás narodil a pre nás aj zomrel.

Pane, v tento adventný čas

nám prosím pomôž nebrať

Tvoj príchod ako samozrejmosť,

ale naopak, ako niečo darované.

Amen

Don't worry, be happy

2011-11-22T21:06:17Z

Ježiš vraví: ,,Poď môj, poď"

urob ku mne ďaľší krok

/:Don't worry, be happy:/

Každý z nás má nejaký problém

a ja sám ho ťažko vyriešim

/:Don't worry, be happy:/ 7x

Modlitba je to čo ma zachráni

tak si klaknem a Ježiš iba povie mi:

/:Don't worry, be happy:/

Tak veľmi ťa mám rád

že tvoj problém chcem odobrať

/:Don't worry, be happy:/

pieseň pokračuje ďalej, ale zvyšok textu už nechám na vašej tvorivosti...:)

If I do not have love...

2011-11-14T16:26:33Z

Sedím na stoličke, čakám na prejav

som podobný opičke, čo hľadí na prázdny výjav.

Láska je trpezlivá, píše sv. Palko

preto moje ucho počúva, čo hovorí pán profesor Lacko.

Zaujímavé to je, o tom niet reči

modlitba v mysli mojej koluje, len nech sa mi nezatvoria oči.

Love is patient, love is kind

niesom ja pacient, čo sem prišiel spať.

Faith, hope, love in my live

som z toho paf, tancoval by som aj džajf.

Prestávka nám skončila, Lacko kávu priniesol

známy hlas sa zase ozýva, silu lásky nám on vyzdvihol.

Pol hodinu pred koncom, prestať písať sa mi zachcelo

nechcem byť predsa lakomcom, veď aj iný chcú písať veselo.

Dočítali ste tieto riadky, písané boli hodinu

ďakujem vám Božie dietky, snáď nejaké komenty pribudnú.

Ako rozhodnúť sa mám...?

2011-11-03T10:09:05Z

Duša moja nevie čo robiť má,

azda vášnivo zostať ležať,

a či rozdať ako sa len dá?

Vyberiem si možnosť prvú,

Vytvorím tak na nebi dúhu?

Nie! Otvoria sa mi dvere pekelného druhu.

Možnosť druhá, ťažkosťami ovenčená je,

Veľa robiť, málo spať,

Vďaka nej môžem srdcia iných láskou napĺňať.

Verím, pretože...

2011-10-11T14:15:36Z

Na otázku typu: ,,Prečo veríš...?" som pred desiatimi rokmi zvykol pýtajúcemu sa odpovedať: ,,Čo ti je do toho? Vadí ti, že verím v niečo nadprirodzené? V niečo čo presahuje ľudskú myseľ? " Dnes viem, že odpoveď tohto typu by pre mňa znamenala odmietnutie ponuky evanjelizovať t.j. odmietnutie zvestovať radostnú zvesť niekomu, kto o nej pochybuje resp. nevie.
Za tých 10 rokov som dostal takúto otázku niekoľko krát. Drvivá väčšina odpovedí sa podobala tej, ktorú som spomenul na začiatku. Dôvodom, prečo som takto odpovedal, však nebola neochota evanjelizovať. Odpoveď bola vždy akousi záclonou skutočnej pravdy. Pravdy, že vlastne ani neviem prečo verím. Smutné. Človek vychovaný v polokresťanskej rodine za 10 rokov nezistil, prečo vlastne verí.

Moja viera nijak nežila. Od detstva som bol učený v to, že veriť v Boha znamená chodiť do kostola, a popritom si ráno a večer kľaknúť na kolena pred obraz, vtedy pre mňa nie príliš známeho muža, a odrapotať tú ktorú frázu. Presne to znamenala u mňa viera. Postupne, ako som dospieval, prichádzali chvíle, keď som sa pýtal sám seba: „Chlape, veríš ty vôbec v neho?" Nie je tvoja viera len akousi pretvárkou? A vôbec - v koho alebo v čo vôbec veríš?"

Takže, prečo vlastne verím? Áno, aj pred piatimi rokmi, v čase keď som mal ísť na birmovku, som si dával túto otázku. Ak by sa ma na tú otázku spýtal niekto, kto by sa rozhodoval, či sa nechať pokrstiť alebo nie, či ísť na prvé sväté prijímanie alebo nie, a či sa nechať pobirmovať biskupom alebo nie, vedel by som mu odpovedať. Odpovedal by som mu v tom čase asi niečo také ako: ,,Určite do toho choď, život s ním je niečo úžasné?" Krásna predstava. Odpoveď by bola pravdivá, ale nebola by moja. Bola by len parafrázovaním niečoho, čo som odkukal od ľudí, ktorí vedeli odpovedať na otázky ohľadom ich viery. Keby som bol sám sebou, odpovedal by som na otázku - prečo veríš- jediným slovom: neviem.

Rok 2010, leto, Špania Dolina, kaplnka, adorácia. Tak čo Roman, prečo vlastne veríš? Otázka, kvôli ktorej som tej noci oka nezažmúril a vďaka ktorej som začal aktívne hľadať Toho, o ktorom som tvrdil, že v neho verím. Prvý krát vo svojom živote som si položil serióznu otázku ku ktorej som si chcel dať serióznu odpoveď. „Chcem v Teba vôbec veriť, Bože?" Týždeň strávený medzi veriacimi ľuďmi mi dal jasnú odpoveď: chcem.

Rok ubehol ako voda a v kaplnke počas adorácie už nerezonovali otázky typu: prečo veríš, resp. veríš vôbec? Boh sa mi nechal za uplynulý rok spoznať dokonale. Až tak, že sa snažím o pravý opak toho, čo som robil pred desiatimi rokmi.

Verím, pretože... Približne takto začínam moje odôvodnenie, keď sa ma človek opýta na to, prečo verím. Svoju vieru neprejavujem už len pred veriacimi ale čoraz viac aj pred ateistami, prípadne pred ľuďmi iného náboženstva. Verím, pretože Boh sa mi nechal dokonale spoznať, bezpodmienečne. Jednoducho sa nedokázal pozerať na to, ako sa modlím a pritom ani neviem ku komu. Nedokázal sa pozerať na to, že chodím do jeho domu nie kvôli nemu, ale kvôli mojim kamarátom. A v konečnom dôsledku sa mi nechal spoznať preto, lebo chcel mať so mnou osobný vzťah založený na tom, aby som ho spoznal nielen ja, ale aby som Ho dokázal odovzdať iným.

,,Dokáž to..." zaznie narážka na to, aby som dokázal existenciu Boha. ,,Možno Ho ale dokázať?", pýtam sa sám seba, hoc viem, že hmatateľne ho ja sám nikdy nebudem môcť ukázať resp. dokázať. Po takýchto otázkach jednoducho dávam ja protiotázku s následnou odpoveďou: ,,Vieš prečo ja verím v Boha? Lebo Ho neviem dokázať."

Krížová cesta miništrantov

2011-09-03T18:31:57Z

Krížová cesta- cesta kt. musel prejsť náš Pán Ježiš kvôli našim hriechom. Keď sme začali písať texty k dnešnej krížovej ceste povedali sme si: začnime desiatym zastavením, to bude ľahké. Ako náhle sme ale začali písať, hneď sme si uvedomili, že to tak nejde. Ani Pán Ježiš si nevyberal ako si spraví svoju krížovú cestu. Išiel pekne krok za krokom len preto, aby sme my mohli byť spasení.

1.zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť.

Tak sa to celé začína - odsúdením. Koľko krát sa mi to stáva- každého, kto sa mi čo i len trošku nepáči svojim vzhľadom, správaním, vo svojom vnútri odsudzujem. A možno sa mi aj páči, ale skupina okolo mňa ho odsudzuje, a tak sa prispôsobím. Veď, keď to urobil Pilát, prečo nie aj ja?

Pane, prosím ťa, pomôž nám prijímať ľudí takých akí sú a neodmietať ich len preto, že si to od nás naša spoločnosť vyžaduje.

2.zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia.

Ako my mladí zvykneme hovoriť: zobral to na svoje triko. Pán pri tomto zastavení berie všetky naše hriechy na svoje plecia. Nie len hriechy svojich učeníkov a svojich kamarátov. Nás všetkých. Všetky naše hriechy sú teraz Jeho bremenom. Vieme si to predstaviť? Skúsme to: Som v škole a vidím ako kamarát Janko kradne Dankovi desiatu. Keď začne Danko hľadať desiatu smelo sa priznám, že tu desiatu som mu zobral ja. Toto spravil Pán Ježiš: s ochotou zobral viny iných na svoje plecia.

Pane, prosím Ťa, pomôž nám znášať s láskou všetky neprávosti, ktoré boli voči nám dopustené.

3.zastavenie: Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom.

Tak je to. Pán Ježiš na ceste za svojím cieľom prvý raz padá. Vzápätí však vstáva a pokračuje. Koľko krát aj ja, ako miništrant padám. Celkom ľahko si poviem: ,, Dnes pôjdem na sv. omšu, poďakovať za každý deň nielen môjho života, ale aj života mojich blízkych.“ A ako to neraz skončí? Pádom.

Pane, Ty si po svojom páde pokračoval po ceste, ktorou si nás vykúpil. Prosíme Ťa, daj nám silu poučiť sa zo svojich pádov a pevne Ťa nasledovať do nebeského kráľovstva.

4.zastavenie: Pán Ježiš sa stretá so svojou matkou.

Pán Ježiš na svojej ťažkej ceste stretá niekoho, kto mu bol celý život oporou a nieje tomu inak ani teraz. Mária, jeho matka, stojí pri ňom aj v najťažších chvíľach. Veľmi dobre si pamätám, keď som musel niesť svoj kríž zvaný matematika. Ako ťažko mi bolo vo chvíľach, keď som nevedel prísť správne riešenie príkladu. No stačilo matkine: ,,Ty to dokážeš.“ A v tej chvíli bol môj kríž hneď o kúsok ľahší.

Pane, ďakujeme Ti za naše matky a ich starostlivosť. Prosím ťa, pomôž správať sa k ním s náležitou úctou a čerpať silu aj od Tvojej matky Márie.

5.zastavenie: Šimon z Cyréney pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž.

Vypočujme si to ešte raz: Šimon z Cyréney pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž. Náš Pán prijíma ponúknutú pomoc od niekoho, kto ho vidí snáď prvý krát v živote. Pán ani v najťažších chvíľach svojho pozemského života, neprestáva byť pokorným. A ako je to so mnou? Často sa mi to stáva: ponúkaná pomoc, hoc aj od najlepšieho kamaráta, mi je cudzia.

Pane, prosím ťa pomôž mi prijať pomoc od svojich bratov a sestier s pokorou a neniesť svoj kríž so zatvrdnutým srdcom.

6. zastavenie: Veronika podáva Pánovi Ježišovi ručník.

Veronika. Žena, ktorá sa svojou pokorou chcela podobať Ježišovi. Žena, ktorá ako jediná vyšla z bláznivého davu a pochopila, čo tento muž potrebuje. Pomohla mužovi, ktorý bol pre okolo stojacich zločincom. Urobila to, čo sa my po 2000 rokoch bojíme spraviť- vyjsť z davu a pomôcť luďom, ktorých označujeme slovným spojením- spodina spoločnosti. Pomôcť nie peniazmi-ale tak ako to urobila Veronika-zastaviť sa pri nich a porozprávať sa s nimi.

Pane, Ty si povedal-Čokolvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.-Prosíme Ťa, pomôž nám všímať si tých, ktorý potrebujú našu pomoc a pomáť im pri ich ťažkostiach.

7. zastavenie: Pán Ježiš padá 2.raz pod krížom.

Znova, náš Pán padá pod ťarchou kríža. Pod ťarchou našich hriechov. Pre zmýšlanie dnešného sveta je typické označiť pád ako niečo ponižujúce. Ako niečo, čo nieje typické pre človeka, ktorý má priviesť svet k Bohu. A už vôbec nie, keď padol 2.krát. Ale cítil sa Ježiš naozaj ponížene? Rozhodol sa, že 2. pád nie je hodný Vykupiteľa? Povedal si, že celá cesta na Golgotu už nemá viacej zmysel? Úprimne povedané: sám neviem čo si Ježiš v tej chvíli povedal. Jedno však viem: nezbalil kufre tak, ako to spravím neraz ja, ty resp. my všetci. Svoj pád nepovažoval za potupu, tak ako ho vnímame my na ceste za naším cieľom. On to nevzdal. Nevzdal to z lásky k nám, aby nás vykúpil.

Pád je znakom toho, že kráčame. Kto nespadol, ten ani nevykročil. Pane, prosíme Ťa, pomôž nám pri našich pádoch aby sme sa z nich poučili a nebrali ich ako niečo ponížujúce.

8. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy.

Toto zastavenie som nevedel dlho pochopiť. Prečo? Prečo, náš Pán Ježiš Kristus, napomína ženy, ktoré plačú len preto, že ich záchranca sa trápi pod ťarchou kríža? Pochopil som to až neskôr. Ježiš netrpel sebaľútosťou. Nepotreboval, aby niekto kvôli nemu plakal, utešoval ho a rozhodne nepotreboval ukázať svoje utrpenie celému jeruzalemskému ľudu. Nepotreboval túto útechu od plačúcich žien. Našiel ju u svojho otecka-nášho Boha. Priznám sa- aj ja by som chcel nájsť najväčšiu útechu v Bohu, tak ako ju našiel Kristus. Keď trpíme, neraz sa snažíme nájsť útechu u okolitých ľudí, snažíme sa byť na očiach každého, aby videl ako veľmo trpíme. A pritom zabúdame, že je tu Niekto, kto pred 2000 rokmi dokázal ako jediný pomôcť svojmu synovi- náš Tato.

Pane, prosíme ťa, pomôž nám nájsť svetlo útechy v našich najťažších chvíľach.

9. zastavenie: Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom.

Pán Ježis padá 3. raz. Číslo 3 označuje, že to, čo sa práve stalo sa už neraz opakuje. Avšak, nie je to pád, ktorý my prežívame každý deň. Nemôžeme porovnávať Jeho 3.pád s naším 3.pádom. Niektorý z nás si povedia-Prečo by som nemohol porovnávať Jeho pád a ten môj, veď pád ako pád, či nie?- veru nie. Ježiš sa po tom svojom nemusel spovedať, ten Jeho nášho Boha vôbec nezarmútil. Nebol charakteru ako ten náš- lenivosť, netrpezlivosť, ohováranie, nenávisť-ďalej snáď ani netreba pokračovať. Jeho pád bol naopak plný lásky, pokory- no jednoducho toho, načo my neraz zabúdame.

Pane, prosíme ťa, pomôž nám pri našich tretích pádoch, aby sme vždy s láskou k Tebe vstali.

10. zastavenie: Pánovi Ježišovi stŕhajú šaty.

Neskutočné. Berú mu aj to málo čo mal-jeho šaty. A čo robí On? Stojí. Nežiada vojakov aby mu ich vrátili, neháda sa o ne. Jednoducho len stojí a čaká, čo bude ďalej. Jeho dobrota nemá hraníc. No a my? Stačí keď nám niekto zoberie naše právo na jedlo, vyjadrenie názoru a už sme celý bez seba. Možno práve vtedy zabúdame, že práve tieto práva nám dal Ten, ktorý nás stvoril.

11. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na krríž.

Už je tam. Leží na kríži, ktorý musel doniesť až na Golgotu. Pribíjajú ho tam zaradom- ľavá ruka, pravá ruka a obidve nohy naraz. A čo môžeme počuť? Jedine výkriky bolesti, ktoré spôsobili aj naše hriechy. Počujeme len výkriky, ale žiadne- Prečo Otče, prečo práve ja?- Pán Ježiš si nesťažuje. Ani teraz, v najväčších bolestiach sa nevzdáva svojho kríža. Nerobí to, o čo žiadame neraz my. Pýtame sa- Prečo Pane, čím som sa voči Tebe previnil-a tým žiadame Pána aby sňal kríž z naších pliec.

Pane, prosíme Ťa, daj nám silu niesť svoj kríž až dokonca a nevzdávať sa ho už na polceste.

12. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera.

Poprosím vás všetkých. Pozrite sa dopredu, na nášho Pána na kríži. Počujete čo nám hovorí? Počujete? Každému z nás hovorí-MILUJEM ŤA-áno Pán svojou smrťou ukázal, kam až siaha Jeho nekonečná láska. Miluje nás až do tej miery, že sa nechal zbyčovať, nechal si položiť tŕňovú korunu na hlavu a na koniec: zomrel, aby nás vykúpil z hriechu. Niektorý z nás si však pomyslia: aká zbytočná bola Jeho smrť. Prečo zomieral, veď ja som ho o to nežiadal. Pre mňa to nemusel robiť. Nemusel prejsť všetkými utrpeniami, len preto aby ma vykúpil. Keď počujeme tieto slová ostáva nám jediné- vyprosovať u Pána milosť a povedať- Pane, odpusť im, lebo nevedia čo činia.

Pane, ďakujeme Ti, že si nás svojou smrťou vykúpil z hriechu. Prosíme Ťa, zmiluj sa nad tými, ktorým je Tvoja láska ukradnutá a pomôž im nájsť cestu k Tebe.

13. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža.

Telo Pána Ježiša skladajú z kríža. Pohľad na Neho musel byť ťažký. ,,Náš Majster zomrel, čo budeme teraz robiť?“-povedal si nejeden učeník. Azda stratili vieru? Stratili vieru v Toho, ktorý za nich umrel pred pár hodinami na kríži? Možno si povieme: čo to bola za viera, keď prestali veriť hneď ako zomrel na kríži. Ale nieje to tak trochu pokrytecké? Neraz sa aj nám-či už nám miništrantom, alebo aj ľuďom v kostole- stane, že strácame vieru, začneme pochybovať. Povieme si o sebe: Aky som to ja len kresťan, keď si dovoľujem pochybovať.“ Ale práve vtedy, keď vytrváme vo viere, ukazujeme aká je naša viera silná.

Pane, prosíme Ťa, pomôž nám vo chvílach, keď naša viera nieje práve najsilnejšia.

14. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú.

Hrob. Miesto kde bolo uložené telo nášho Pána. Miesto kde sú ukladané telá zosnulých. Miesto, na ktoré prichádzame prosiť o našich najbližších aby sa dostali z očistca. Konáme tak rok, dva možno tri- no keď bolesť zo straty blízkeho prebolí, začíname zabúdať. Zabúdame že aj duša našeho blížneho, ktorý tu na zemi strávil s nami dlhé chvíle, chce byť s naším Pánom a radovať sa s Ním. A keď sme dokázali zabudnúť na našeho blížneho, určite dokážeme zabudnúť aj na Toho, Ktorý premohol smrť.

Pane, prosíme Ťa, daj nám silu nezabudnúť akú obetu si vykonal za nás aby sme sa s Tebou mohli radovať v Tvojom kráľovstve.