Rómske duchovno-spoločenské stredisko v Krížovej Vsi

Prvá tohtoročná Rómska Samária uvádza

2018-04-27T14:01:48Z

K tomu chce podnecovať aj prvé tohtoročné vydanie Rómskej Samárie, občasníka o rómskej misii, ktoré prináša čitateľom správu o vzniku SAVORE – rómsko-slovenskej platformy angažovanosti v rómskych komunitách, ktorá začiatkom roka vznikla pod záštitou prešovského arcibiskupa Jána Babjaka a prešovského župana Milana Majerského. Ide o podpornú sieť pastoračných a sociálnych pracovníkov, učiteľov, lokálnych politikov, študentov a ďalších ľudí angažovaných v rómskych komunitách. Preto SAVORE je predovšetkým o spolupráci, tvrdí v rozhovore riaditeľ Gréckokatolíckej rómskej misie o. Martin Mekel, ktorý bol otcom vzniku tejto neformálnej platformy.

Myslíme si, že v rómskych komunitách sa deje aj mnoho pozitívnych vecí, a tak časopis prináša v rubrike „príklady dobrej praxe“ zaujímavý spôsob zaangažovania rómskych rodičov z vylúčených komunít pri výchove svojich detí. V článku Komunitná škôlka rómska aktivistka Jolana Nátherová rozpráva na príklade jednej banskobystrickej rómskej lokality, ako to podarilo realizovať ich občianskemu združeniu Nádej deťom.

Stačí, ak budú slovenskí učitelia učiť rómske deti? Stačí, ak na poriadok v rómskych komunitách budú dávať pozor slovenskí policajti? Stačí, ak Rómov budú súdiť slovenskí sudcovia? Stačí, ak Rómom budú slúžiť kňazi a rehoľníci z iných národov? Popravde nestačí! Preto témou tohto čísla sú rómske duchovné povolania a to v zamyslení pod názvom Tu som Pane! Bičhav man! (Pošli mňa!) a v rozhovore s gréckokatolíckym bohoslovcom Petrom Ferencom, ktorý sa delí o tom, ako v sebe objavil povolanie ku kňazstvu a prečo chce ako Róm slúžiť medzi Rómami.

To sú len niektoré chuťovky z obsahu časopisu, ktorý okrem toho prináša správy z rómskych misijných polí, svedectvá, zaujímavý rozhovor s o. Štefanom Hrbčekom o jeho kňazskom pôsobení v obci Lomnička, pozvánku na tohtoročný FestRom ako aj upútavku na nové CD a klipy z Umeleckej dielne F6.

Príjemné čítanie.

Je pohár rómskej misie poloprázdny alebo poloplný?

2017-12-26T17:04:42Z

V roku 1965 na prvom stretnutí pápeža s Rómami adresoval bl. Pavol VI. Rómom toto posolstvo: „Vy ste v srdci Cirkvi.“ Ako to pápež myslel? Osobne som našiel minimum pozitívnych historických zmienok o úspešnej misii medzi Rómami v minulosti, aj keď žijú na území strednej a západnej Európy vyše 700 rokov. Rómovia boli skôr po stáročia na okraji spoločnosti a na okraji záujmu Cirkvi – braní ako problémoví, ako tí, ktorých je potrebné obchádzať, nestýkať sa s nimi a skôr ich trestať. Ako teda môžu byť v srdci Cirkvi? Práve preto! Lebo Pavol VI. dodal: „Ste v srdci Cirkvi, pretože ste chudobní a v núdzi o starostlivosť, vzdelanie a pomoc. Cirkev miluje chudobných, trpiacich, malých, vydedených a opustených.“ V roku 2015 sa uskutočnilo v Ríme stretnutie Sv. Otca Františka, na ktoré pozval Rómov z celého sveta, aby si spolu s nimi pripomenul historické stretnutie Pavla VI. s Rómami, pričom znovu opakoval posolstvo svojho predchodcu: „Ste v srdci Cirkvi.“ Keď som sa následne pozrel do zaplnenej auly Pavla VI., kde boli zhromaždení Rómovia z celej Európy ako prvotiny svojich komunít, ktoré žijú v Cirkvi a s Cirkvou, napadlo mi, že žijeme v historickej dobe, čo sa týka rómskej misie. Slová Pavla VI. pred 50 rokmi spustili v Cirkvi misijnú lavínu. Za predchádzajúcich 700 rokov nebolo možno toľko skutočných obrátení medzi Rómami ako za posledných 50 rokov odkedy z úst najvyššej autority Cirkvi zazneli tie pamätné slová voči Rómom. Ja vidím, že pohár v oblasti rómskej misie sa napĺňa, hoci sa zdá byť prádzny. Je to niečo úžasné, čo Duch Svätý začal konať v Cirkvi.

A preto mám vieru pre rómsku misiu, aj keď vidím a vnímam jej ťažkosti. Uvedomujem si, že Duch Svätý začal robiť dielo, ktoré aj dokončí. Lebo aj rómske osady túžobne očakávajú, že sa zjavia Boží synovia, lebo ony boli podrobené márnosti hriechu, ale Boh svojím konaním aj Rómom dáva nádej, že aj rómske komunity budú vyslobodené, aby mali účasť na slobode a sláve Božích detí (porov. Rim 8, 19-21).

To, ako sa zapĺňa pohár rómskej misie na východe Slovenska cez ohlasovanie evanjelia a iné aktivity zachytáva aj druhé číslo časopisu Rómska Samária, ktoré práve vychádza v tlačenej i online podobe. Ak máte záujem do neho nahliadnuť, môžete sa v ňom dočítať aj o týchto témach:

- Predstavenie života prvej blahoslavenej Rómky Emílie Rodrigéz;

- Rozhovor s prešovských arcibiskupom Jánom Babjakom o jeho vnímaní rómskej misie na Slovensku;

- Inšpirujúce svedectvá;

- Predstavenie Gréckokatolíckej rómskej misie v okrese Bardejov;

- Rozhovor o vízii a aktivitách Umeleckého centra F6 a mnohé správy, reportáže ako aj praktická ponuka ako sa zapojiť do rómskej misie.

Prajem príjemné a inšpirujúce čítanie.

Vychádza Rómska Samária - prvé číslo časopisu o rómskej misii

2017-08-31T14:25:18Z

Môžete nahliadnuť do prvého čísla občasníka Rómska Samária v elektronickej podobe, ktorým chceme vyplniť istú informačnú medzeru pri popisovania situácie Rómov. Zväčša z médií alebo po prežití vlastnej negatívnej skúsenosti, ktorá je násobená rokmi vzájomného odmietania, Slováci nad Rómami a naopak iba mávnu nad sebou rukou so slovami, že s nimi sa to nedá. A preto prvotným zmyslom nášho občasníka je poukazovať na mnohé pozitívne veci, ktoré sa už teraz dejú, keď sa medzi Rómami ohlasuje Božie kráľovstvo. Budeme to robiť cez zdieľanie skúsenosti ľudí, ktorí pôsobia medzi Rómami, cez svedectvá samotných Rómov, cez predstavenie našej vízie rómskej misie a cez poukázanie na to, ako môže Cirkev prispieť k pozdvihnutiu a zmocneniu Rómov.

Ak si chcete objednať ďalšie číslo časopis po kliknutí na ikonu s písmenou i sa vám otvorí stránka, kde po stlačení tlačidla subscribe a následnom vyplenení vášho e-mailu získate prístup aj k ďalším číslam časopisu

V prvom čísle Rómskej Samárie si môžete prečítať rozhovor s laickou misionárkou Glóriou Gray, ktorá už niekoľko rokov prichádza na Slovensko aj do rómskych komunít, zaujímavú reportáž o vnútornej a sociálnej premene Rómov cez pôsobenie Gréckokatolíckeho centra pre Rómov v Čičave a reportáž z projektu Bararas, kde veľký rómsko-slovenský bigband na viacerých miestach prinášal posolstvo o zmierení. O svoje skúsenosti z rómskej misie sa delí saleziánsky kňaz Ladislav Nádvorník. Duchovné slovo má nestor rómskej pastorácie na Slovensku o. Peter Bešényei. Svedectvo o sile rodinnej modlitby vydáva Miroslav Baník zo spoločenstva v Čičave. O. Martin Mekel predstavuje víziu a poslanie Gréckokatolíckej rómskej misie – organizácie, ktorá bude zastrešovať misijné pôsobenie v rámci Prešovského arcibiskupstva. Lukáš Bužo z kapely F6 vás pozýva na Zmierenie tour, ktorú uskutočnia spolu s Lamačskými chválami v septembri vo viacerých východoslovenských mestách. Kliknutím si môžete pozrieť aj viaceré hudobné klipy a umelecké výrobky, ktoré vyrába Umelecké centrum F6 a tvorivá dielňa Roma art a dozvedieť sa ďalšie a ďalšie zaujímavosti a správy z rómskej misie.

Druhým dôvod, ktorý nás viedol k vydávaniu tohto časopisu je to, že sme presvedčení, že prinášanie evanjelia do rómskych komunít na Slovensku nie je len úloha nejakých „špecialistov“, ale je to vec celej Cirkvi na Slovensku, ako nás k tomu vyzýva aj pápež František. Preto Vás chceme nielen informovať ale tiež pozvať do spolupráce na diele evanjelizácie rómskej Samárie. Misia medzi Rómami na Slovensku sa nepohne bez podpory širšej skupiny ľudí, ktorá sa môže prejavovať v rôznych rovinách. Duchovne tým, že budú žehnať a modlitbou podporovať túto misiu. Morálne tým, že nebudú nadávať, ale sa slovne alebo prakticky budú angažovať. Finančne tým, že podporia zmysluplné projekty a aktivity. Preto v časopise dávame do pozornosti tri projekty, ktoré je možné podporiť – už spomínanú Zmierenie tour, projekt Rómovia – misia možná, ktorý zastrešuje formáciu rómskych animátorov z Krížovej Vsi a Veľkej Lomnice a dovybavenie misijného centra v Krížovej Vsi ako aj projekt Výstavby pastoračného centra v Hlinnom, kde už vyše 10 rokov existuje pastoračná služba prostredníctvom Gréckokatolíckeho formačného centra pre Rómov v Čičave.

Verím, že čítanie o tom, čo sa deje v rómskej Samárii na Slovensku Vás nielen povzbudí, ale vzbudí vo Vás horčičné semeno viery, že rómska misia je možná. Prajem vám príjemné čítanie.

Kristus Kráľ spájal Rómov i Slovákov na FestRome

2017-06-01T10:59:33Z

Nie inak to bolo aj tento rok, keď FestRom zavítal do obce Kružlov neďaleko Bardejova. Hoci v tejto obci žije len zopár Rómov, otvorila v peknom prostredí svojho amfiteátra svoje dvere pre vyše 900 účastníkov FestRomu - Rómov i Slovákov z bližšieho a vzdialenejšieho okolia, ktorých svedectvo živej viery mohlo povzbudiť nejedného miestneho obyvateľa.

Tento prvok vyzdvihol vo svojom príhovore počas sv. liturgie aj prešovský arcibiskup a metropolita Mons. Ján Babjak SJ, ktorý zdôraznil dve veci. Uviedol príbeh zo svojich kaplánskych čias, kedy ľudia nechceli do svojho spoločenstva v chráme prijať bývalého komunistu, ktorý sa však obrátil a uveril v Krista. Vyzval preto Slovákov, aby boli otvorení na Rómov, ktorí uverili v Krista a nevyháňali ich zo svojich chrámov a sŕdc, lebo svojou vierou a zachovanými rodinnými hodnotami, môžu byť príkladom pre druhých. Rómom zase povedal, že má k nim dôveru, že budú rásť v živote, ktorý prijali od Pána Ježiša. Zároveň ich vyzval, aby v sobotu 8. júla prišli na púť rómskych rodín do Ľutiny, kde ich chce zasvätiť Božskému srdcu Ježišovmu a zveriť pod ochranu Nepoškvrneného srdca Panny Márie. Otec Igor Čikoš, ktorý sám je Róm, sa na konci poďakoval otcovi arcibiskupovi a ako symbolické gesto mu odovzdal rómske srdce, ktoré sa chce zveriť do rúk Cirkvi.

Obrazom tohto budovania mostov a vzájomnosti boli aj vystupujúce kapely na Festrome. Skupina Fil3, ktorá je rómsko-slovenská kapela a predstavuje sa živým detským gospelom, rozbiehala celé podujatie. Podľa niektorých najlepší detský worship na Slovensku sa oplatí vypočuť (v duchu príslovia – lepšie raz počuť ako stokrát prečítať) a ak to nemôžete naživo, môžete to na youtube alebo tak, že ich podporíte kúpou skvelého CD – Cesta, pravda, život, cez ktoré vás a predovšetkým vaše deti dostanú ich chytľavé melódie a nápevy.

Po deťoch nasledovalo mládežnícke prevedenie v podaní dievčenskej kapelky z Čičavy, ktorá má názov Sára podľa mena ich headlinerky (alebo žeby podľa sv. Sáry Abrahámovej manželky?). Dievčatá spievajú a skladajú vlastné piesne, ale sú aktívne aj projekte Bararas, v ktorom môžete započuť ich sólové spevy a vokály. A keďže aj z tohto projektu vyšlo CD Bararas, bude to pre vás jednoduchšie, ako čítať moje tirády, alebo si môžete vypočuť práve vydaný oficiálny klip Bararasu.

Po nich prišla chvíľa pre našu kapelu z Krížovej Vsi, ktorá je tiež rómsko-slovenská. Aj keď som tam sám Slovák, cítim sa medzi chlapcami dobre a nie inak to bolo aj počas Festromu. Máme niekoľko vlastných piesní a nižšie si môžete vypočuť jednu z nich „Pane, si môj Vládca“, ktorú nám nahrali chlapci z F6 pri predstavovaní nášho komunitného centra v Krížovej Vsi. Autori piesne sú: hudba Miro z kapely a slová kráľ Dávid, žalm 8. Keďže na Festrome som mal česť hovoriť Božie slovo, vnímal som, že mám hovoriť o Otcovi. Neviem ako vás, ale mňa jeho láska dojíma stále viac, a tak som rozprával o modlitbe Otčenáš. Prežívam, že Pán Ježiš nám túto modlitbu zanechal nielen ako slová, ale aj ako spôsob ako máme prísť bližšie k nebeskému Otcovi.

Keďže dlho kážem (ale aj sa rozpisujem, ako môžete vidieť), nestihol som povedať všetko, čo som chcel. Dokonca som nestihol povedať to najpodstatnejšie. Ale to nevadí, lebo – v duchu hesla radšej raz zažiť ako stokrát počuť – po nás vystupovalo spoločné zoskupenie kapiel F6, Lamačské chvály a Miťo Bodnár, ktorí viedli ostatných pred Otcov trón, kde hovoríme nielen OTČE ale aj NÁŠ. Toto je posolstvo, ktoré títo bratia budú od septembra odovzdávať v rôznych mestách východného Slovenska, kde sa uskutoční ich spoločná ZMIERENIE TOUR. Ešte pred tým, kým k tomu príde, ako predchuť vám odporúčam pozrieť si viaceré krátke videjká Roma/Slovak, ktoré hovoria o vzájomnom priateľstve medzi rôznymi slovensko-rómskymi dvojicami.

Najbližšie nás teda čaká v Ľutine v sobotu 8. júla púť rómskych rodín, kde vnímam, že Boh chce urobiť prorocké veci cez zasvätenie sa Rómov Ježišovmu a Máriinmu srdcu. Preto nenechajte si to ujsť, buďte pritom a príďte. Nech žije Kristus Kráľ!

Snímky: Peter Gomolák

Pozvánka na FestRom

2017-05-19T06:53:05Z

Podrobný program FestRomu:

Amfiteáter:

13:00 fil3
14:00 Sára
14:45 Krížová Ves (slovo Róbert Neupauer)
16:30 F6 + Miťo Bodnár + Lámačské chvály
18:00 Svätá liturgia (Mons. Ján Babjak, SJ)

Kultúrny dom:

14:00 pásmo svedectiev
15:00 program pre deti
16:00 divadelná hra Márnotratný syn

Ježiš prišiel búrať múry a stavať mosty

2017-03-12T13:26:31Z

Keďže Rómovia a Slováci sa vo vzájomných vzťahoch uzatvárajú do svojich komunít a ľahko nepustia k sebe jeden druhého, symbolické na stretnutí bolo už to, že asi 400 - 500 ľudí vovádzala do Božej prítomnosti spoločná kapela spoločenstva Marana tha a skupiny F6. Toto bolo aj jedným z hlavných cieľov projektu Bararas – spájanie rôznych ľudí, ktorý majú spoločný cieľ. Spájanie dokopy hudobníkov a spevákov z rôznych rómskych komunít z východného Slovenska, kde pôsobí Ka tolícka cirkev (Čičava, Soľ, Hlinné, Vechec, Bardejov, Jarovnice, Veľká Lomnica, Podsadok, Krížová Ves a iné) a spájanie Rómov a Slovákov cez to, že Slováci uvidia, čo robí Boh v rómskych komunitách a že aj Rómovia im môžu slúžiť a byť pre nich požehnaním.

Z pódia sa ozývali mocné a zároveň jednoduché piesne, ktoré privádzali k zamysleniu, odprosovaniu a spoločnej chvále ako aj svedectvá Rómov ako Boh konal v ich živote. Veľmi ma oslovilo to, čo hovoril Lukáš Bužo z kapely F6 o tom, že ako Róm potreboval bojovať so svojím strachom a pocitmi menejcennosti voči Slovákom a keď to prekonal už 10 rokov spieva v kapele, ktorý slúži a prináša požehnanie rovnako Rómom ale aj Slovákom. „Potreboval som mať vieru pre Slovákov. Slováci majte vieru pre Rómov, lebo oni vás potrebujú“, vyzval ľudí z publika.

Na záver vystúpenia Bararasu sa prihovoril prítomným prešovský pomocný gréckokatolícky biskup Milan Lach, ktorý poukázal na to, že riešenie vzťahov medzi Slovákmi a Rómami sa týkajú každého v tejto spoločnosti. Nie je to niečo, čo za nás vyriešia politici, pričom vyzval ľudí, aby rozlišovali duchov pri výrokoch niektorých politikov, ktorí majú silácku rétoriku alebo extrémistické riešenia. „Je to zodpovednosť nás všetkých a my kresťania máme na to riešenie,“ zdôraznil, pričom poukázal, že aj projekt Bararas a spoločné stretnutie ako toto je cestou pre vzájomné zblíženie, porozumenie Rómov a Slovákov a prekonávanie iba negatívneho obrazu, ktorý o Rómoch vytvárajú niektoré médiá. Stretnutie vyvrcholilo adoráciou, pričom mi v pamäti utkvela veta, ktorú vyslovil kňaz pred eucharistickým Kristom: „Ježiš prišiel búrať múry a stavať mosty.“

Spoločné nácviky hudobníkov a spevákov v rámci projektu Bararas od leta minulého roku vedením o. Martina Mekala a členov kapely F6 najprv v ich vlastných komunitách, potom na spoločných skúškach, už prinášajú svoje ovocie cez verejné vystúpenia, ktoré sa okrem Prešova už uskutočnilo aj v Jarovniciach a Starej Ľubovni. Spomeňte si na toto dielo vo svojej modlitbe a ak by ste chceli o ňom vedieť viac poprípade o ďalších oblastiach služby F6, alebo ho chcete podporiť, kliknite na stránku kapely F6.

O tom, že evanjelium je cesta, ktorá mení nielen duchovnú stránku človeka, ale aj jeho zmýšľanie a praktické konanie si môžete vypočuť vianočnú reláciu Betlehémska maštaľ, ktorá išla na rádiu Regína, v ktorej Rómovia z Krížovej Vsi hovoria, ako sa premenili ich životy po tom, čo spoznali Ježiša Krista.

Snímky Michaela Markovičová

Tábory, na ktorých bolo živo

2016-11-16T09:48:07Z

Naše tábory sme začali začiatkom júla v kláštore minoritov v Brehove, kde sme sa zišli 50 animátori z viacerých komunít z Krížovej Vsi, Veľkej Lomnice a súbežne s nami mladí i starší z Gréckokatolíckeho formačného centra v Čičave, čo bolo pre nás veľmi obohacujúce. Počas tábora sme rozoberali, čo je naším povolaním v živote, mali sme zdieľanie nad Božím slovom, každodenné liturgie. Náš program obohatili tvorivé dielne, kde sme sa učili vyrábať rôzne výrobky ako napríklad koberčeky. Svojím svedectvom a slovom nás povzbudila Glória Gray laická misionárka z USA, ktorá je pre nás v jej veku 83 rokov vždy príkladom vydanosti, že Pánovi môžeme slúžiť vždy a všade. Ďakujeme minoritom za ich pohostinnosť, prijatie a výborné prostredie na letný tábor.

Následne sme v júli absolvovali dva denné tábory v Krížovej Vsi pre mladšie a staršie deti, ktoré boli naplnené rôznymi hrami, tvorivými aktivitami, súťažami a modlitbou. Chcem sa poďakovať za obetavosť a úsilie všetkým animátorom i Ľubke Pitoňákovej, ktorá viedla tábor i napriek tomu, že predtým bola na operácii.

V auguste ešte realizovali animátori z Veľkej Lomnice pod vedením svojho kaplána pobytový tábor pre deti a mládež v Ústí nad Priehradou. Okrem témy tábora, vyrážali na rôzne výlety do okolitej oravskej prírody napr. na Slanický ostrov alebo do Zuberca.

Na záver by som sa chcel poďakovať Pánu Bohu, ktorý nás sprevádzal a chránil počas tohto času ako aj Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, ktorý podporil finančne realizáciu týchto táborov. Stretneme sa znova v roku 2017.

Horieť, ale nevyhorieť

2016-09-21T07:23:37Z

A práve sklamanie a vyhorenie je niečo, čo môže znenazdajky prísť do životov tých, ktorí pracujú s ľuďmi a zvlášť k tým, ktorí slúžia v rómskych komunitách. Aj preto na začiatku konferencie prešovský pomocný biskup vladyka Milan Lach hovoril o dôležitosti toho, aby naša motivácia k službe v rómskych komunitách vychádzala predovšetkým z Kristových slov: čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste to urobili.

Veľmi inšpirujúcou častou prvého dňa programu bolo tiež zdieľanie o tom, čo sa deje v jednotlivých komunitách. Účastníci sa delili nad tým, ako evanjelizujú po domoch, ako prežívali formáciu na biblickej škole a ako fungujú jednotlivé misie s ich radosťami i starosťami v Malcove, Vechci, okolo Čičavy, na Luníku IX., v Krížovej Vsi, Starej Ľubovni a inde. Osobne som bol veľmi povzbudený z toho, ako Boh koná medzi Rómami v Ostrave, kde vyše 20 rokov pracujú saleziáni a teraz v spolupráci s Gréckokatolíckym formačným centrom pre Rómov z Čičavy tam spolu s nimi pôsobia štyria laickí rómski misionári. Ich prezentačné video vyrobené spolu s kapelou F6 stojí za pozretie.

O. Martin Mekel z Čičavy rozprával o vydaní modlitebnej knihy Od srdca k srdcu, ktorá obsahuje rôzne biblické modlitby preložené do jednoduchej reči. Kniha obsahuje spevník a CD s rómskymi kresťanskými piesňami, a tak môže byť praktickou pomôckou na liturgii za účasti Rómov, pre modlitbové skupiny i pre katechétov. Lukáš Bužo z kapely F6 a Miro Poleš z Krížovej Vsi rozprávali o Rómskom dome na najväčšom gospelovom festivale v strednej Európe na Campfeste, na ktorom sa mohli druhý rok po sebe lámať ľady medzi Slovákmi a Rómami prostredníctvom vystúpení rôznych rómskych gospelových skupín, prednášok, modlitieb a diskusií. Pozrieť si ich vystúpenie stojí za to.

Monika Frišničová rozprávala o vydaní kvalitného CD s názvom Cesta, Pravda, Života, ktoré obsahuje chytľavé piesne pre deti ale nielen pre ne. Toto CD nahrala detská hudobná skupina Fil3 z Čičavy v spolupráci s kapelou F6. Veľmi ho odporúčam.

Druhý deň konferencie sme otvorili spoločnou modlitbou a prednáškou o. Igora Čikoša, ktorý sa od júla presťahoval na rómske misijné pole v Malcove pri Bardejove. Hovoril o tom, čo je syndróm vyhorenia, pričom na začiatku sme sa mohli otestovať, v akom stupni vyhorenia sa nachádzame resp. nenachádzame. Následne zdôraznil, že môžeme vyhoreniu predchádzať najmä tým, ak máme správne nastavené svoje životné priority, ak máme dobré zázemie a priestor na oddych a ak sú napĺňané naše telesné, duševné i duchovné potreby. V malých skupinách sme si mohli po prednáške rozobrať preberanú tému a podeliť sa s tým, ako sa snažíme predchádzať vyhoreniu vo svojej službe v rómskych komunitách.

Poobedňajší blok sme odštartovali prezentovaním plánovaných aktivít. Jednou z najbližších je už túto sobotu 24.9. Festrom, putovný festival rómskej gospelovej hudby, ktorý sa uskutoční tento rok v mestskej hale v Starej Ľubovni.

Ďalším plánovaný projekt Bararas (po slovensky chválime) predstavil Lukáš Bužo. Ide o hudobno-dramatický projekt, ktorý chce spojiť vyše 50 rómskych hudobníkov a spevákov z viacerých rómskych komunít, aby prostredníctvom pásma kresťanských piesní a hudby vystúpili počas zimných mesiacov v Bratislave, Košiciach a Ostrave, a tak ukázali, že Rómovia majú čo ponúknuť Slovákom i Čechom a môže si byť vzájomným obohatením. Ak máte záujem podporiť tento projekt, tak sa nachádza na darcovskom portály. Svojím príspevkom by ste podporili dobrú vec. Z ďalších prezentovaných pripravovaných aktivít spomeniem plánované vydanie knihy o rómskej misii, púť Rómov na Svatem Kopečku pri Olomouci, pripravovaný ďalší ročník púte rómskych rodín v Ľutine...

V následnej prednáške o. Martin Mekel hovoril o tom, že v rómskej misii, ale nielen v nej, je potrebné vedieť, kedy je potrebné staré veci zanechať a kedy je potrebné vstupovať do niečoho nového. Viacerými príkladmi z vlastnej služby nás povzbudil k tomu, aby sme vedeli byť prispôsobiví a neostávali len vo vychodených koľajách, lebo sa môžeme vykoľajiť, ak neuvidíme včas výhybku, ktorá nám ukazuje, že prišiel čas na zmenu našich postojov a aktivít v službe. Večer sme prežívali spoločne sv. omšu, na ktorej nás o. Jozef Žembera z Luníka IX., povzbudil k tomu, aby sme svoju dôveru a životy vložili predovšetkým do rúk Ježiša Krista. Potom nasledovali modlitby a príhovory za jednotlivé rómske komunity a misie. Prežívali sme Božiu prítomnosť, ktorá nám dávala silu a vedomie, že je s nami Niekto väčší...

Posledný deň konferencie nás prišiel povzbudiť do ďalšej služby spišský otec biskup Štefan Sečka. Následne som mal prednášku na tému Horieť, ale nevyhorieť, pričom ma k nej inšpiroval životný príbeh Mojžiša a jeho päť výhovoriek, ktoré vyslovil, keď sa mu Boh zjavil v horiacom kríku, ktorý horel, ale nezháral. Päť Božích odpovedí nás môže podobne ako Mojžiša naučiť, čo potrebujeme, aby sme vo svojom duchovnom živote horeli, ale nevyhoreli.

Tohtoročná konferencia pre služobníkov v rómskych komunitách bola veľmi obohacujúca a povzbudzujúca, aby sme s novou silou a odvahou vydávali svedectvo o Kristovi v rómskych komunitách. V záverečných anketách účastníci oceňovali otvorenú a družnú atmosféru, ktorá bola medzi nami. Vďaka patrí všetkým, ktorý duchovne i finančne podporili túto akciu a otcom pallotínom za poskytnuté priestory. Na budúci rok sa tešíme znova a veríme, že to bude ešte kvalitnejšie prežitý spoločný čas.

Chcel by som vás poprosiť, ak ste dočítali toto zdieľanie až sem, o vašu modlitbu za rómske misie, lebo Boh je živý, koná a chce konať aj medzi Rómami na Slovensku.

PS: Ak by mal niekto záujem vypočuť si všetky kvalitné prednášky z konferencie a zdieľania z uskutočnených i plánovaných aktivít môže si objednať CD na e-mailovej adrese centrumpreromov@gmail.com

Byť, či nebyť?!

2015-12-27T23:45:50Z

Podľa údajov OSN vo svete je momentálne v migračnom pohybe 60 miliónov ľudí, z ktorých niektorí smerujú do Európy. Čo by mala v tejto situácii robiť naša krajina? Aká je odpoveď kresťana na migračnú a utečeneckú krízu? Zaiste nedá sa na tieto a podobné otázky dať jednoduchá a vyčerpávajúca odpoveď. Situácia je zložitá a zahŕňa širokú spleť problémov a osudov ľudí, ktorých sa týka. Ale ak chceme, ako kresťania vedieť, ako máme reagovať, potrebujeme sa pozrieť, čo nám k tomu hovorí Božie slovo a Cirkev.

Biblia o prijímaní cudzincov

Niekedy sa veľmi zjednodušujúco hovorí o tom, že máme prijímať cudzincov, lebo už v Starom zákone je na viacerých miestach napísané, že Boh miluje cudzincov a aj Izraeliti mali mať k nim postoj prijatia: Ak sa bude u teba v tvojej krajine zdržovať cudzinec, neutláčaj ho! Cudzinec, ktorý sa bude u vás zdržovať, nech je medzi vami ako domorodec. Milujte ho ako seba, veď aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine. Ja som Pán, váš Boh! (Lv 19,33-34; porov. Dt 10,18-19) Problém toho argumentovania spočíva v tom, že biblická hebrejčina pozná až štyri výrazy pre cudzinca, pričom my v našich prekladoch používame len dva výrazy cudzinec a prišelec, ktoré úplne nevystihujú všetky významové odtiene biblickej reči.

Prvý hebrejský výraz ger popisuje cudzinca, ktorý sa rozhodol stať sa súčasťou vyvoleného národa – prijal jeho náboženstvo, kultúru a zvyky. Ak bol muž, dal sa obrezať a mal práva a povinnosti ako každý iný Žid okrem možnosti vlastniť zem. Židovskí prekladatelia Starej zmluvy dávno pred Kristom tento výraz preložili do gréčtiny ako prozelyta, čo bol ustálený výraz pre pohana, ktorý sa pridal k židovstvu. Typickým príkladom takéhoto cudzinca bola Moábčanka Rút, neviestka Rachab množstvo ďalších (porov. Sk 2,11; 13,43). Dnešnou terminológiou by sme povedali, že ide o legálneho migranta, ktorý nemá problém začleniť sa do väčšinovej spoločnosti.

Ďalší hebrejský výraz tošav sa vzťahoval na cudzinca, ktorý dočasne býval v Izraeli, pričom bol v niektorých veciach chránený zákonom (porov. Nm 35,15), ale nemal tie isté práva a povinnosti ako miestni obyvatelia. Aj tu by sa mohlo hovoriť dnešnou terminológiou o legálnom migrantovi ale s dočasným pobytom, pričom naša Biblia toto slovo prekladá ako prišelec (porov. Lv 25,45).

Tretí výraz zar hovorí o cudzincovi, ktorý je kultúrne a nábožensky vzdialený od Izraela alebo sa vzťahoval na Izraelitu, ktorý sa odcudzil svojej vlasti a jej zvykom. Toto slovo sa tiež používalo, keď v prikázaniach hovorilo: neuctievajte cudzích bohov (porov. Dt 32,16). Nemuselo však byť nevyhnutne použité len v negatívnom význame, skrátka označovalo niekoho cudzieho, vzdialeného (porov. Iz 61,5). V Ježišových časoch boli zar Samaritáni, s ktorými sa Židia nestýkali. V súčasnosti sme my, kresťania, pre Židov zar, lebo uctievame Boha Izraela svojím vlastným spôsobom.

Posledný výraz nokri označoval cudzinca, ktorý nechcel byť súčasťou izraelského ľudu, nechcel dodržiavať jeho zákon a mal voči Izraelu nepriateľský postoj. V starých dobách predstavovali nokri národy, s ktorými Izrael viedol vojny. V dnešnej dobe by týmto výrazom boli pomenovaní tí moslimovia, ktorí sa usilujú zničiť Izrael. Nokri teda predstavuje neželaného cudzinca z dôvodu nepriateľstva voči krajine, v ktorej chce bývať a pred ktorým sa daná krajina potrebuje chrániť (porov. Dt 17,15).

Keďže Izrael mal vlastnú štátnosť, tieto prikázania a členenie vzťahujúce sa na cudzincov neboli iba náboženskými príkazmi, ale realizovali sa v praxi ako štátne zákony. Keď sa v Starom zákone hovorilo o láske k cudzincom a o ich plnej právnej ochrane, tak tam bolo takmer vždy slovo ger, to znamená vzťahovalo sa to na tých, ktorí sa chceli začleniť do izraelskej spoločnosti. Z toho môžeme vidieť, že biblická múdrosť zdôrazňuje potrebu prijatia a ochrany cudzincov, ale zároveň vyžaduje od nich prispôsobenie sa zákonom a zvykom krajiny, ktorá sa im stala domovom (porov. Lv 24,22; Nm 15,15). Poprípade žiada toleranciu voči cudzincom, ktorí sa nechcú kultúrne a nábožensky prispôsobiť, pod podmienkou, ak neškodia danej krajine.

Dve výzvy utečeneckej krízy

Keď sa prenesieme do Európy na začiatku 21. storočia, čo nám Boh chce povedať cez migračnú a utečeneckú krízu? Aj keď to mnohokrát nechápeme, Boh si vie použiť zlo, aby z neho mohlo vzísť väčšie dobro. Preto si myslím, že chce cez túto situáciu zatriasť problémom, ktorý je u nás v Európe. Problém západného sveta, ktorý mám na mysli, začal niekedy v 60-tych rokoch minulého storočia v spálňach kresťanských manželov, kedy mnohí odmietli náuku Cirkvi týkajúcu sa manželstva a sexuálnej morálky. To viedlo len na Slovensku k vyše milióna a pol a v Európe k niekoľkým desiatkam miliónov potratov nenarodených detí, ktoré teraz v spoločnosti chýbajú. To, čo sa začalo pod liberálnym heslom súkromného práva na voľbu, končí verejným kolapsom spoločnosti. V súčasnosti na Slovensku muž vstupuje do manželstva vo veku 34 rokov a žena v 30 rokoch - v Európe detto. Tento negatívny trend je posilnený tým, že sa skoro každé druhé manželstvo rozpadne. Uverili sme v boha blahobytu a zabudli sme, že najväčším bohatstvom každého národa sú jeho deti. Dnes prejedáme svoju budúcnosť, pričom účet, ktorý nám za to bude čochvíľa vystavený, bude poriadne vysoký. Utopický sen posilňovaný rodovou ideológiou, podľa ktorej sa spoločnosť môže zaobísť bez zdravo fungujúcich manželstiev a rodín s deťmi, pomaly končí. Pri súčasnom trende pôrodnosti bude Slovensko do roku 2050 potrebovať vyše 600 tisíc migrantov, ak chce mať ten istý počet obyvateľov ako dnes a zároveň nechce, aby takmer polovicu obyvateľov krajiny tvorili ľudia v dôchodkovom veku. Za súčasnej pôrodnosti musí Európa prijať do roku 2050 až 170 miliónov migrantov, ak si chce udržať veľkosť svojej populáciu v produktívnom veku ako v súčasnosti a nechce sa stať ešte viac kontinentom Starenou, ako ju už dnes nazýva pápež František. Vlastné deti, ktoré sme odmietli potratmi, sa k nám vracajú späť v podobe migrantov a pred nami je výzva, či budeme vedieť byť otvorení voči tým utečencom, ktorí potrebujú skutočnú pomoc. Keď Boh chcel napraviť Izrael, používal si k tomu cudzie národy. My sa nachádzame v podobnej situácii. Otázkou pre nás nie je, či prijímať utečencov a migrantov, ale akých: či sa nám podarí prijať viac tých, ktorí sú ger teda nám kultúrne blízki a prispôsobiví, alebo k nám prídu zar, ktorí budú chcieť zaviesť vlastné kultúrne pravidlá, alebo tu budeme mať nokri teda tých, ktorí budú chcieť našu spoločnosť zničiť.

Utečenci a migranti by prichádzali do Európy tak či onak. Avšak teraz prichádzajú v situácii, kedy je Európa kvôli demografickej kríze duchovne a kultúrne veľmi oslabená a zraniteľná. Preto druhá výzva je to, či dokáže súčasná európska kultúra postavená na sekularizme a s kresťanmi ovplyvnenými duchom tohto sveta začleniť množstvo migrantov a utečencov prichádzajúcich z úplne iného kultúrneho prostredia Ázie a Afriky a ochrániť európske štáty pred tými cudzincami, ktorí tu neprichádzajú kvôli potrebe pomoci, ale preto, lebo chcú škodiť a ničiť. Keďže väčšinu migrantov do Európy tvoria mladí moslimovia je isté, že budú patriť k rôznym vyššie spomenutým kategóriám cudzincov. Navyše bude zložité integrovať ich v našej prestarnutej a sekularizovanej spoločnosti, ktorá im okrem chvíľkového konzumu nemá až tak čo ponúknuť. Keď sa pozrieme na situáciu v západnej Európe, kde už niekoľko desaťročí vznikajú uzavreté moslimské getá s vlastnými pravidlami, potom to pri ich početnom náraste môže dopadnúť tak, že namiesto riešenia problémov na Blízkom Východe a v Afrike sa prenesú Blízky východ a Afrika so svojimi problémami k nám. Preto Sv. otec František v príhovore k slovenským biskupom v novembri 2015 označil fenomén migrácie za znamenie čias, ktorý si vyžaduje, aby bol poňatý a riešený s citlivosťou a zmyslom pre spravodlivosť. „Cirkev je povolaná hlásať a dosvedčovať vľúdne prijatie migranta v duchu lásky a rešpektovania dôstojnosti ľudskej osoby, v kontexte nevyhnutného dodržiavania zákonnosti,“ dodal. V tomto výroku je zhrnuté to podstatné – dôležitosť otvorenosti voči migrantom, ich rešpektovanie ako aj dôležitá úloha štátu, ktorý má chrániť bezpečnosť svojich občanov, svojho územia i hraníc.

Hriech je naša realita ale nie identita

Keď Sv. Otec vyhlásil Rok milosrdenstva chcel tak okrem iného reagovať na rôzne problémy, ktorými prechádza svet i Cirkev. To, čo spôsobuje utečeneckú krízu sú hriechy vojny, nespravodlivosti a chudoby, ktoré vyháňajú ľudí z ich domovov. My v Európe zase žijeme v hriechoch konzumom presýtenej spoločnosti. Napriek tomu, hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy (2 Kor 6,2). Ako jednotlivci i národ potrebujeme robiť hlboké pokánie z našich postojov voči manželstvu, rodine a deťom, aby sme si v tento milostivý rok mohli uvedomiť, že hriech je naša realita, ale nie identita. Keď Nový zákon hovorí o cudzincoch a prišelcoch, pomenúva tým postavenie nás kresťanov vo vzťahu k tomuto svetu (porov. 1 Pt 1,17; 2,11) a zdôrazňuje, že ak patríme Kristovi nie sme cudzinci a prišelci vo vzťahu k Božiemu kráľovstvu, ale už teraz sme spoluobčania svätých (porov. Ef 2,19-20). Ak budeme zakorenený v tejto identite, môže to viesť k nášmu zobudeniu, lebo toto pokánie je potrebné preniesť do prorodinných politických a kultúrnych rozhodnutí. V stávke pred naším i národom i Európou je totiž otázka byť či nebyť. Ďalším pozitívom migrácie množstva moslimov do Európy je možnosť zvestovať im Krista. Je veľmi zložité v mnohých moslimských krajinách slobodne hlásať evanjelium a Boh teraz posiela moslimov rovno k našim dverám. Parafrázujúc jedno príslovie by sme mohli povedať: Keď nepríde misionár k Mohamedovi, príde Mohamed k misionárovi.

Dnes máme v Cirkvi sviatok sv. Neviniatok. Táto udalosť pred náš zrak kladie nevinné deti zabité v Betleheme a svätú Rodinu ako uteká do Egypta. Tieto dve scény sa v mnohých podobách opakujú dnes a sú výzvou aj v našich časoch. Pán Ježiš hovorí: kto príjme dieťa v mojom mene, mňa prijíma (Mt 18,5). Pri poslednom súde sa tiež bude pýtať, či sme ho prichýlili, keď k nám prišiel prezlečený za cudzinca (porov. Mt 25,35). Je zaujímavé, že evanjelista Matúš tu Ježišovi vkladá do úst grécke slovo xenos (pocestný, cudzinec), ktoré je významovo bližšie k hebrejskému nokri než ger. Pán Ježiš sa stotožňuje s odmietaným, vzdialeným cudzincom, lebo sám okúsil život utečenca, keď s rodičmi utekal pre zlobou Herodesa. Niet divu, že jednou z vecí, ku ktorej nás vyzýva Božie slovo je pohostinnosť (philoxenia) (porov. Rim 12,13; Hebr 13,2). Je to slovo, ktoré by sa z gréčtiny dalo doslovne preložiť ako láska k cudzincom. Prosme si o ňu. Čakajú nás výzvy, ktoré nás majú už teraz viesť na kolená.

Ako obstáť pred Pilátmi dneška?

2015-09-30T06:41:57Z

V USA prebieha šikanovanie a náboženské prenasledovanie kresťanov. Jeho súčasnou tvárou sa stala Kim Davisová zo štátu Kentucky, ktorá bola na niekoľko dní uväznená za jeden z najťažších „zločinov“. Ako okresná úradníčka si mohla pokojne užívať svoj ročný príjem vo výške 80 000 dolárov. Namiesto toho sa však rozhodla v súlade so zdravým rozumom, odvolajúc sa na svoje svedomie, ústavu štátu Kentucky a prvý dodatok Ústavy USA zaručujúci náboženskú slobodu odmietnuť dávať svoj podpis pod sobášne listy pre homosexuálne „manželstvá“. Právo na manželstvo pre páry rovnakého pohlavia nedávno nariadil Najvyšší súd USA verdiktom v prípade Obergefell v. Hodges aj pre tie štáty americkej Únie, kde doteraz takáto možnosť nebola, lebo ústavy týchto štátov ich zakazovali kvôli definícii manželstva ako zväzku muža a ženy.

Tento postoj Kim Davisovej sa nemohol páčiť prohomosexuálnym aktivistom a médiám, ktoré chcú zneškodniť každý odpor proti „právu na manželstvo“. Hoci mohol pár rovnakého pohlavia požiadať o sobášny list v inom najbližšom okrese, aktivisti sa rozhodli Kim Davisovú znemožniť a preventívne zastrašiť podobných úradníkov. Preto prichádzali so žiadosťou o sobášny list práve do Rowen county, kde pôsobila táto okresná úradníčka, ktorá zakázala vydávať tieto potvrdenia aj svojím podriadeným. Nato vydal federálny sudca príkaz, aby Kim Davisovú uvrhli do väzby pre nerešpektovanie rozhodnutia Najvyššieho súdu.

Pre mňa to je rozhodnutie medzi nebom a peklom

Kim Davisová je na prvý pohľad najmenej pravdepodobným kandidátom na takýto zásadný postoj. Do svojho úradu bola zvolená za Demokratickú stranu, ktorá v USA tradične presadzuje liberálnu agendu a samozrejme aj homosexuálne manželstvá. Navyše odporcovia jej vyčítajú, že sama bola trikrát rozvedená a teraz žije v štvrtom manželstve a tak, prečo neumožní aj homosexuálnym párom prístup k manželstvu? No v jej živote nastala udalosť, ktorá zmenila jej život, ako sama uvádza vo svojom vyhlásení: „Po smrti mojej svokry som pred štyrmi rokmi navštívila cirkevný zbor (Apoštolskej cirkvi) ako splnenie jej poslednej vôle. Tam som počula posolstvo o milosti a odpustení a odovzdala som svoj život Ježišovi Kristovi. Nie som dokonalá, ako nikto z nás. Ale prijala som odpustenie a lásku môjho Pána a musím byť poslušná jemu a Božiemu slovu. Nikdy som si nepredstavovala, že sa dožijem tohto dňa, kedy sa bude odo mňa vyžadovať, aby som išla proti ústrednému učeniu Písma a Ježiša samotného týkajúce sa manželstva. Vydať sobášny list s mojím podpisom, ktorý sa prieči s Božou definíciou manželstva, je proti môjmu svedomiu. Nie je to pre mňa okrajová záležitosť, ale rozhodnutie medzi nebom a peklom. Pre mňa ide o rozhodnutie poslušnosti. Neprechovávam v sebe nepriateľstvo voči nikomu, ani nemám voči nikomu zlú vôľu. Pre mňa to nikdy nebola záležitosť gejov a lesieb, ale záležitosť manželstva a Božieho slova. Je to záležitosť náboženskej slobody...“

Je sudcovská tyrania vládou zákona?

Preto je na mieste otázka: nemala v tomto prípade Kim Davisová radšej odstúpiť zo svojej funkcie rešpektujúc rozhodnutie Najvyššieho súdu a teda vládu zákona, ak mala pri výkone svojej funkcie výhradu vo svedomí voči homosexuálnym manželstvám? Pre pochopenie okolností celého prípadu je potrebné uviesť okolnosť, že okresný úradník je v štáte Kentucky volená funkcia a preto nemôže byť odvolaný niekým zhora, ale len štátnym parlamentom alebo ak ho odvolajú jeho voliči. Zaujímavý postoj k tejto otázke zaujíma bloger Matt Walsh, ktorý píše, že nemala odstúpiť práve kvôli tomu, že je vo volenej funkcii. Z podstaty toho, že je niekto zvolený predsa vyplýva, že má zastupovať tých, ktorí ho/ju zvolia podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a v súlade so zákonmi. A táto jej povinnosť prišla do stretu s nedávnym verdiktom Najvyšieho súdu, ktorý nemal absolútne nič dočinenia s vládou zákona. Ctihodní zakladatelia Spojených štátov a tvorcovia ústavy, z ktorých väčšina boli zbožní kresťania, ani v najtajnejších predstavách svojej mysle nemohli chcieť, aby sa z ústavy dalo odvodiť právo na manželstvo osôb rovnakého pohlavia. No väčšine (piatim) sudcom Najvyššieho súdu sa to po vyše 200 ročnej existencii tejto ústavy nejakým "zázrakom" podarilo. A tak napriek tomu, že ľud štátu Kentucky sa v referende v roku 2004 vyslovil za to, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou, čo je v ich ústave uvedené čierne na bielom, piati ľudia v čiernych talároch vo Washingtone, údajne z federálnej ústavy, v skutočnosti zo svojho prsta vycucali, že to nie je tak. Namiesto ochrany zákona a ústavnosti sudcovia hrubo prepísali zmysel americkej ústavy a vnútili ho proti vôli ľudu 32 štátom Únie. Toto sa nenazýva vláda zákona, ale sudcovská tyrania.

Rozhodnutie väčšiny sudcov bolo plné pasáží o tom, ako homosexuáli boli a sú ponižovaní zo strany spoločnosti a že štátom priznané právo uzatvoriť manželstvo im dá dôstojnosť. (Akoby štát mohol niekomu alebo niečomu dať dôstojnosť!? Buď ju niekto má a je mu vrodená a štát ju iba chráni, alebo ju nemá.) Je však možné poníženie jednej skupiny (niekedy domnelé, niekedy oprávnené) vyriešiť na úkor toho, že bude ponižovaná druhá skupina, ktorá z princípu nesúhlasí? Vo svojom nesúhlasnom stanovisku šéf Najvyšieho súdu USA John Roberts uviedol: „Podľa rozhodnutia väčšiny sudcov Američania, ktorí nerobia nič iné, len nasledujú chápanie manželstva, ktoré existovalo po celú históriu, osobitne desiatky miliónov z nich, ktorý hlasovali v referendách za túto definíciu manželstva, konali tak, aby vylúčili, znevážili, zneuctili, ponížili a spôsobili rany v dôstojnosti svojich gejovských a lesbických susedov. Toto zjavné napadnutie charakteru poctivo zmýšľajúcich ľudí bude mať dopad v spoločnosti a na súdoch.“ A už má. Prípad Kim Davisovej to plne potvrdzuje. Ako podrobne uviedli vo svojich nesúhlasných stanoviskách aj ďalší sudcovia Najvyššieho súdu USA, ktorý nehlasovali za predefinovanie manželstva, negatívne dôsledky z rozhodnutia Obergefell v. Hodges sa premietnu v spoločnosti najmä v troch rovinách: v oblasti náboženskej slobody, v nenáležitej uzurpácii moci súdmi, čo povedie k poklesu ich autority a v narušení demokratického procesu. Pozrime sa, na čo sa máme pripraviť v každej z týchto troch rovín.

Keď sa odpor stáva povinnosťou

Je zrejmé, že dva rozdielne svety ľudí za i proti homosexuálnym "manželstvám" budú do seba narážať. Čo má potom občan alebo jeho volený zástupca robiť v prípade schválenia tyranských a nespravodlivých zákonov a súdnych nariadení? Prvý možný postoj je stiahnuť sa a uzavrieť sa do svojho súkromia podľa odporúčania bývalej slovenskej premiérky Ivety Radičovej: „Na rovinu poviem, že nerozumiem voľbe lekárov stať sa gynekológmi, ak majú problém vykonávať interupcie.“ A tak je zrejmé, že sa od nás neočakáva len tolerancia postojov druhej strany, ale aj ich úplná akceptácia. Nielen lekári, ale i okresní úradníci v USA a každý ďalší sa musí skloniť pred modlami sekulárneho „náboženstva“, medzi ktoré bezpochyby patria okrem potratov aj homosexuálne manželstvá, gender ideológia, sexuálna výchova detí od vstupu do základnej školy a ďalšie. Druhým možným postojom je odporúčanie jedného z tvorcov americkej ústavy a tretieho prezidenta USA Thomasa Jeffersona, ktorý povedal: „Ak sa zákon stáva bezprávím, odpor sa stáva povinnosťou.“ Túto cestu nenásilného ale pevného odporu namiesto tichého prispôsobenia sa si vybrala táto statočná žena z Rowen county, ktorá sa rozhodla vo svojom okrese brániť to, k čomu sa rozhodol ľud štátu Kentucky vo svojej ústave. Dejiny kresťanstva sú plné ľudí – vyznávačov i mučeníkov, ktorí rešpektujúc autoritu štátu nesklonili sa pred tým, keď sa vládcovia alebo ľudské zákony stavajúc do pozície božstva vyvyšovali nad Boha alebo Boží či prirodzený zákon. A tak náš svet potrebuje viac svedkov ako Kim Davisová, aby, keď príde ich chvíľa, spolu s Kristom stojac pred Pilátmi dneška, ktorý im budú hroziť (nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať), vyznali: Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.

Sudcovský puč voči vlastnému ľudu

Úloha sudcov v spoločnosti je dôležitá, lebo majú skúmať a rozhodovať, či je niečo v súlade so zákonmi a ústavou. Oni nemajú zákony tvoriť. No moc je lákavá a odkedy si sudcovia zvykli, že môžu svojim aktivizmom prepisovať ústavy a pridávať do nich to, čo v nich nie je, ale to, čo by tam chceli mať, tak ju s radosťou zneužívajú. Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA už má a bude mať negatívne preklenutie a dopady aj v Európe. Len nedávno Európsky súd pre ľudské práva odvolávajúc sa na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu USA vydal verdikt v prípade Oliari v. Taliansko nariaďujúc talianskému štátu, že má zaviesť homosexuálne manželstvá napriek tomu, že talianske zákony takýto inštitút nepoznajú. Aj my na Slovensku sa môžeme zobudiť do jedného rána, kedy k nám zo Štrasburgu príde verdikt, že máme prijať homosexuálne manželstvá. Môžeme si povedať, že v našej ústave je čierne na bielom, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou. Ale to si mysleli aj ľudia v Kentucky a v ďalších štátoch americkej Únie. Sudcovský puč proti vlastnému ľudu pokračuje v USA aj v Európe a je potrebné nájsť ústavný mechanizmus proti nemu. Lebo ak terajší sudcovia v USA i Európe dokážu z nemožného vyčítať právo na homosexuálne manželstvo, potom iní sudcovia v budúcnosti môžu na základe tých istých princípov odvodiť také „ľudské práva“, že sa cisár Caligula, ktorý svojmu koňovi dal právo stať sa senátorom, bude červenať od závisti. Sudcovia využívajú svoju neodvolateľnosť a imunitu, čo nie je v princípe zlé, ale aj oni sú len ľuďmi vystavení pokušeniu zneužívať svoju moc, a preto je na mieste v prípade, ak zneužijú svoje postavenie, aby prišli o svoj talár. Každá moc musí byť kontrolovaná inou mocou. V minulosti to boli práve sudcovia, ktorí chránili ľudí pred zneužívaním zákonodarnej a výkonnej moci. Ale ak sudcovia v súčasnosti svojvoľne prepisujú ústavy proti vôli ľudu a ich volených zástupcov, aj nad nimi musí visieť meč možného odvolania napríklad prostredníctvom iniciovania ľudového hlasovania v sporných prípadoch, ktoré by v prípade kladného výsledku zrušilo ich nespravodlivý verdikt a daným sudcom zakázalo doživotne pôsobiť v sudcovskom stave.

Totalita na dosah

Treťou obeťou sudcovskej tyranie je demokratický proces založený na deľbe moci, ktorým sa v našej spoločnosti tvoria zákony. Sudcovia svojím rozhodnutím násilne vstúpili do debát, tvorby zákonov, presviedčania jednej a druhej strany ohľadom definovania práv homosexuálov mysliac si, že ich verdiktom je to causa finita. No neskončila práve preto, akým spôsobom bola násilne prerušená a pretože to celé páchne totalitnou spoločnosťou. Táto situácia je výzva na zobudenie sa pre kresťanských politikov, z ktorých mnohí uverili klamstvu vyjadrený postojom: Osobne som proti (potratom, homosexuálnym manželstvám, eutanázii...), ale nikomu nebudem svojím hlasovaním niečo vnucovať. Nuž, druhá strana neváha svojím hlasovaním alebo prostredníctvom „svojich“ sudcov vnucovať svoj pohľad na svet. A o tom je politika. Čo v tejto situácii robiť? Klasická definícia katolíckej sociálnej náuky hovorí: civilný zákon (teda aj to čo vzišlo zo súdneho rozhodnutia), ktoré je proti prirodzenému zákonu a Božím prikázaniam nezaväzuje vo svedomí. Na druhej strane vieme, že samotný zákon Boží, a nieto ľudský, nemá silu zmeniť konanie nejakého človeka. To môže len Božia milosť, s ktorou človek slobodne spolupracuje. Preto si uvažujúc nad vzťahom civilného, prirodzeného a Božieho zákona sv. Tomáš Akvinský vo svojom diele kladie otázku, nakoľko by mali civilné zákony potláčať všetky ľudské neresti, ktoré vychádzajú z našej hriešnej prirodzenosti. Prichádza k odpovedi, že civilnými zákonmi sa nikdy nedajú potrestať všetky ľudské neresti, ani to nie je jeho cieľom, ale civilné zákony by mali chrániť spoločnosť pred takými neresťami, ktoré by ľudskú spoločnosť ničili v jej základoch. Homosexualita patrí k takýmto nezriadenostiam (aj keď nie všetci trpiaci touto nezriadenosťou sú za ňu osobne zodpovední a skôr potrebujú osobnú podporu, ktorá je im neraz odmietaná). Svedectvom toho je, že po stáročia trestné zákonníky takmer všetkých štátov chránili spoločnosť a najmä mladú generáciu pred takýmto správaním. Preto úlohou politikov je aj v takejto situácii presadzovať zákony vychádzajúce zo zdravého rozumu a aj keď ľudský zákon nikdy nevyrieši problém ľudského hriechu, ale v každom prípade bude viesť k poznaniu a formovaniu svedomia a k zmierneniu následkov hriechu na ľudskú spoločnosť. A tak stojí pred Amerikou prinajmenšom úloha nájsť spôsob, aby nekriminalizovala svojich čestných občanov a umožnila im výhradu vo svedomí, keď nesúhlasia s nespravodlivým rozhodnutím Najvyššieho súdu. Aj tu sa isto dá nájsť riešenie, ktoré by riešilo výhradu vo svedomí, podobne ako to bolo na Slovensku, keď prezident, ako volený predstaviteľ, odmietol podpisovať zákony, ktoré boli proti ich svedomiu, pričom Ústavný súd túto situáciu vyriešil tak, že zákon nadobudne účinnosť aj bez jeho podpisu.

Kim Davisová bola po niekoľkých dňoch prepustená z väzenia, pričom aj po návrate z neho vyhlásila, že naďalej nebude vydávať sobášne listy so svojím menom pre homosexuálne páry. Modlime sa za túto statočnú ženu, aby mala silu k svojmu svedectvu pravde a čestne si plnila svoje úlohy. Zároveň sa modlime za svojich poslancov a sudcov, aby vždy rozhodovali podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia rešpektujúc Božie a prirodzené zákony. Modlime sa aj za seba samých, aby sme aj my obstáli, keď prídeme do situácie, kedy sa budeme rozhodovať medzi svojím svedomím a rešpektovaním nespravodlivého ľudského zákona. Svätý Peter nám pripomína, že takéto situácie nie sú pre kresťanov niečím neobvyklým: Milovaní, nečudujte sa, keď ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné! Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva. Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej, alebo zločinec, alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom.

Čo Boh vidí, keď sa pozerá na náš svet?

2015-09-01T20:03:28Z

Svetom otriasajú správy o fanatických islamistoch z tzv. Islamského štátu v Iraku a Sýrii (ISIS) ale i z iných regiónov Afriky a Ázie, ktorí neváhajú presadzovať najbarbarskejšie metódy (vraždy, znásilňovanie žien, únosy a predaj ľudí do otroctva) pri potláčaní a genocíde rôznych skupín ľudí, ktorí s nimi nesúhlasia – kresťanov i samotných moslimov. Ozvenou týchto udalostí sú mnohí migranti, ktorí stratili svoj domov, blízkych a majetok. Teraz prichádzajú do Európy a potrebujú našu pomoc.

Naproti tomu hlavné médiá minimálne alebo vôbec neinformujú o udalosti, ktorá hýbe verejnou mienkou v USA, kedy vďaka skrytej kamere boli odhalené nie menej barbarské metódy Plánovaného rodičovstva (Planned parenthood). Ide o najväčšiu organizáciu uskutočňujúcu v Spojených štátoch až 300 tisíc potratov nenarodených detí ročne, ktorej skutky nemajú nič spoločné s rodičovstvom a viac by sa jej hodil názov Plánované vraždenie (Planned murderhood). Na viacerých videách zamestnanci Plánovaného rodičovstva bezstarostne, ako by sa nič zvláštne nedialo, rozprávajú o rozporcovaní a predaji časti tiel nenarodených detí. Cynicky hovoria, ako sa snažia vykonať potrat tak, aby nedošlo k poškodeniu vnútorných orgánov, ktoré sa potom predajú ako bežný tovar a používajú na „vedecký“ výskum.

Spôsob fungovania a veci, ktoré robia tieto dve organizácie vykazuje toľko spoločného, že rozdiely medzi nimi sa zdajú len ako detaily. Pri pohľade na zločiny islamistov z ISIS nám môže napadnúť: ako dobre, že nežijeme v spoločnosti, kde platia pravidlá fanatického islamu. Aký je však rozdiel medzi islamským právom a našimi zákonmi, ktoré povoľujú podobné zverstvá? Žiaden. Tieto organizácie predstavujú len vrchol ľadovca prenikajúci obe civilizácie od ich špičiek. Ľadovec, ku ktorému sa ako Titanic blížime plnou parou zabávajúc sa a neuvedomujúc si, ako blízko je katastrofa. Aký je rozdiel medzi západnou a moslimskou civilizáciou, keď sa v nich dejú takéto veci? Žiaden. Koreň zla, z ktorého vychádzajú je ten istý, no zlo, ktoré sa zakorenilo v západnej civilizácii je väčšie než to, ktoré predstavuje ISIS.

Svätý Augustín raz napísal: „Čím iným sú štáty bez spravodlivosti, ak nie veľkým lúpežníctvom? Či lúpežnícke bandy nie sú malým kráľovstvom? Aj lúpežnícka banda sa riadi rozkazom svojho vodcu a podľa schváleného dohovoru sa delí o korisť. Ak sa toto zlo pridávaním sa zvrhnutých ľudí rozrastie natoľko, že obsadí isté miesta, zriadi si sídla, zaujme mestá, podrobí si národy, bez váhania prijíma aj meno ríše, ktoré jej pred svetom dáva nie uspokojená žiadostivosť, ale pridaná beztrestnosť. Vtipne a pravdivo odpovedal prichytený pirát Alexandrovi Veľkému, keď sa ho kráľ opýtal, odkiaľ má právo lúpiť na mori, smelo mu povedal, odkiaľ aj ty po celej zemi. Ja za to, že to robím nepatrnou lodičkou, som lúpežníkom, a ty robíš to isté veľkým loďstvom, a si za to panovníkom.“ Ako sa môžu Spojené štáty a západné krajiny postaviť proti islamistom, keď na ich území sa robia zločiny proti ľudskosti v ešte väčšom rozsahu než v Iraku a Sýrii? Bude to iba umravňovanie malého lúpežníka väčším, vyháňanie démona iným démonom, čo nespôsobí nápravu iba ďalšie zlo. Tak ako to bolo v prípade invázie USA a západnych krajín do Iraku, ktoré chceli režim Sadáma Husaina odstrániť silou zbraní, čím znemožnili tých, ktorí ho mohli poraziť silou pravdy. Podobne to dopadlo pri intervencii Západu v Líbyi a v Sýrii, kde mocenskú prázdnotu zaplavilo ešte väčšie zlo v podobe ISIS.

To, čo sa deje na Blízkom východe a v Afrike, je len odrazom nášho hriechu zabíjania nenarodených detí, starých a chorých, ktorý nielen znemožňuje západnej civilizácii ponúknuť odpoveď na islamský fundamentalizmus, ale ju aj rozožiera zvnútra. Matka Tereza raz povedala mocným tohto sveta: „Cítim, že potrat je dnes najväčším nebezpečenstvom pre mier, pretože to je vojna vedená proti dieťaťu, priama vražda vykonaná samotnou matkou. A keď dopustíme, že matka môže zabiť dokonca svoje vlastná dieťa, ako môžeme chcieť po ľuďoch, aby sa nezabíjali navzájom?“ Ako môže prežiť civilizácia, ktorá chce nazvať zabíjanie nenarodených detí ľudským právom? Ako môže prežiť civilizácia, ktorá si ako svoje božstvá postaví pohodlie a blahobyt, ale pritom starne a vymiera? Ako môže prežiť civilizácia, ktorá nazve manželstvom homosexuálne vzťahy a bude v malých deťoch ničiť identitu mužov a žien? Bude niekto bojovať za takúto civilizáciu, ak bude ohrozená? A bude mať vôbec, kto bojovať?

Dejiny nás učia, že veľká civilizácia nepodľahne skaze zvonku, pokiaľ sa nezničí sama zvnútra. Ani nás neničia islamisti, ale ničíme sa v prvom rade my sami a ak sa nespamätáme islamisti alebo iní fanatici iba prídu, aby naše vlastné dielo skazy dokonali. O srdcia Európanov dnes zápasia tri náboženstvá: islam, sekularizmus a kresťanstvo. Radikálny islam je pre nás hrozbou, ale ešte väčšou hrozbou je to, čo sa deje v strede našej civilizácie cez radikálny sekularizmus. Tento sekularizmus vykazuje všetky známky náboženstva, aj keď to o sebe nehovorí, lebo sa usiluje o novú totalitu v každej oblasti, pričom rozvracia spoločnosť v jej základných bunkách – v manželstve a rodine. Dobre jeho podstatu vystihol Vladimír Palko, ktorý vo svojej knihe Levy prichádzajú uviedol: „Až raz budú historici písať o našej dobe, povedia, že v nej žili blázniví ľudia. Nemali deti, ale donekonečna obhajovali potraty a tvrdili, že manželstvo nemá nič spoločné s plodením a výchovou detí." Preto si táto situácia vyžaduje radikálnych kresťanov, ktorých životy sú ovplyvnené radikálnym pokánim – to znamená rozhodnou zmenou zmýšľania a konania. Toto pokánie sa začína spytovaním v srdci – ako žijem v manželstve, rodine a ako prijímam nový ľudský život. Ale prejavuje sa aj v spoločenskými rozhodnutiami – akých politikov volím, aké programy v TV pozerám, čím zahlcujem svoje vnútro cez internet, aké výrobky kupujem... Z našich drobných rozhodnutí a skutkov vyrastá naša rodina, obec, spoločnosť, štát i civilizácia.

Na Slovensku sa o necelý mesiac uskutoční v Bratislave druhý národný pochod za život. Prejavom nášho pokánia bude aj to, ak prídeme a postavíme sa ako národ a národnosti žijúce na tomto území a vyznáme naše zlyhania v ochrane ľudského života, ale zároveň sa rozhodneme postaviť radikálne za život a jeho ochranu na Slovensku, lebo len tak môžeme ako štát odolať a dať našim deťom budúcnosť a nádej.

Služobníci spoznávali, čo je Božia vôľa pre ich život

2015-08-20T08:19:20Z

Čo je Božia vôľa a ako do nej vstúpiť, bolo hlavnou témou tohtoročnej konferencie. Mladí ale aj starší účastníci z Čičavy, Soli, Veľkej Lomnice, Krížovej Vsi a Podsadku najprv počuli vyučovanie o. Martina Mekela, ktorý im priblížil túto tému tým, že Božiu vôľu rozdelil na základnú a špecifickú. Základná Božia vôľa nie je niečo nedosiahnuteľné. Človek nepotrebuje mať k spoznaniu základnej Božej vôle nejaké mimoriadne zjavenie. O základnej Božej vôli nám hovorí Božie slovo, ktoré zachytáva, ako máme žiť a čo máme zachovávať. Ak je niekto verný v zachovávaní základnej Božej vôle, môže vstúpiť aj do špecickej Božej vôle pre svoj život. A ak nie je niekto verný v zachovávaní základnej Božej vôle a chce vstúpiť do špecifickej Božej vôle, ďaleko nedôjde. Veľmi zaujímavá myšlienka, ktorú vyslovil o. Martin Mekel bola tá, že bez vstúpenia do Božej vôle sa nemôžeme stať zrelými a dospelými ľuďmi a kresťanmi. Bez jej napĺňania budeme stále iba malými deťmi, ktorými bude zmietať akýkoľvek vietor.

Večer sa účastníci konferencii zúčastníli na sv. omši, na ktorej o. Štefan Hrbček poukázal ako svätec dňa sv. Ignác spoznal Božiu vôľu pre svoj život a ako do nej vstúpil. Ranná modlitba bola veľmi bohatá. O. Igor ČIkoš viedol účastníkov k tomu, aby sa modlili modlitbu zástupného pokánia za svoje rodiny, osady a rómsky národ. Mnohí z účastníkov boli dotknutí touto modlitbou. Po nej nasledovalo moje vyučovanie - ako vstúpiť do Božej vôle. Tým kľúčom je viera, ktorá nám pomáha prijať a nasledovať to, čo nám Boh hovorí. Konferenciu sprevádzalo zdieľanie v malých skupinách, počas ktorých účastníci mohli aplikovať Božie slovo do svojho osobného života.

Konferencia vyvrcholila mini FestRomom, ktorý sa usktutočnil pred naším centrom, kde prišlo približne 200 ľudí - domáci i z okolia. Bol to požehnaný čas, kedy Boh konal prostredníctvom hudobnej služby kapiel z Krížovej Vsi, Podsadku, skupiny F6 a Lond. Program oživili divadelníci z Krížovej Vsi a svedectvá. Pri kázaní o. Martin Mekel poukázal na Božiu dobrotu, ktorá sa prejavuje jeho láskou ale aj prísnosťou, cez ktorú nás vychováva. O. Igor Čikoš zase hovoril o veľkosti Božej lásky, ktorá nám zjavuje našu hodnotu.

Vďaka Pánovi za spoločný čas strávený z bratmi a sestrami z iných rómskych komunít. Vďaka všetkým, ktorí sa zapojili do organizovanie konferecie, FestRomu alebo na ňom slúžili.

Leto, ktoré obohatilo mnohých

2015-08-20T08:03:21Z

Leto sme začali táborom animátorov z Krížovej Vsi a Veľkej Lomnici na Motyčkách pri Banskej Bystrici. Tento rok bolo pre nás povzbudením, že medzi nás prišli aj starší Rómovia, ktorí sa dobre dopĺňali s mládežou. Rozoberali sme tému, čo to znamená byť služobníkom v Novej Zmluve. Slovom nás sprevádzala misionárka Glória Gray z USA, redemptoristi o. Peter Slobodník a o. Jozef Mihok a náš kaplán o. Karol Križian. Bol to, čas kedy sme naozaj mohli ísť na hlbinu vo vzťahu s Bohom skrze Božie slovo, modlitbu a zdieľanie spoločenstva. V rámci tábora sme navštívili aj neďaleké mariánske pútnicke miesto Staré Hory.

Ešte sme si nestačili ani vydýchnuť a už v našom centre začal denný tábor pre deti v predškolkom veku od 3 rokov. Týmto deťom sa od minulého roka venujú cez projekt Spišskej katolíckej charity traja sociálno-výchovní pracovníci Nízkoprahového centra a dobrovolníčka sestra Jana a je vidieť aké pokroky za tento rok učinili v rozvoji rôznych základných zručností. Tábor plný hier a tvorivých dielní, v ktorom nechýbala ani opekačka bol pre deti letnou odmenou.

Na prelome júla a augusta sme v centre mali denný tábor pre deti z 1. stupňa ZŠ. V rámci neho sa uskutočnil koncert rómskych gospelových skupín a tvorivé aktivity. Deti mali jeden deň výlet na Staroľubovniansky hrad a neďaleký skanzen, kde ich čakal bohatý program. Vďaka patrí aj starším chlapcom a dievčatám, ktorí sa zapojili do organizovania tábara a tak pomáhali animátorskému tímu.

V polovici augusta nás čakali pobytové tábory. Najprv išiel o. Karol s chlapcami do Važca. Tábor bol zameraný na formáciu chlapcov, ale nemohli na ňom chýbať ani hry, či výlet do ZOO v Spišskej Novej Vsi a do Vysokých Tatier. Chlapcov vystriedali vo Važci staršie dievčatá, ktoré si základe biblického príbehu o Ester uvedomovali hodnotu svojej ženskosti. Počas tábor si dievčatá pozreli skanzen slovenskej dediny v Pribyline a cez rôzne tvorivé dielne vytvárali rôzne šperky a ozdobné pozdravy.

Vďaka patrí všetkým, ktorý sa zapojili do organizovania týchto táborov ako aj ich účastníkom. Osobitne chceme poďakovať Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, ktorý finančne podporil tento projekt. Vďaka tomu malo viac než 150 detí a mládeže z rómskych komunít v Krížovej Vsi a Veľkej Lomnici naozaj bohaté leto, počas ktorého sa nemuseli nudiť.

Áno manželstvu a rodine je hlasom za slobodu v našej krajine

2015-02-03T20:54:25Z

Píše sa rok 1946. Európa je zničená po krvavej vojne s nacizmom a už sa do Európy tlačí ďalšia totalita. Komunisti prichádzajú s heslom - so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak! V krajinách strednej a východnej Európy prebiehajú voľby, pričom vo všetkých štátoch víťazí komunistická strana, ktorá hneď zavádza nový totalitný režim. Jednou z mála výnimiek je Slovensko, kde komunisti vo voľbách jasne pohoreli a zvíťazila tu Demokratická strana. Aj keď to, že sme boli v spoločnom štáte s Čechmi (kde vo voľbách jasne zvíťazili komunisti) nakoniec spôsobilo, že sme spadli do stalinského jarma, slovenskí občania sa dokázali postaviť proti komunistickej ideológii a povedať jej nie už v jej zárodku. Toto dodávalo silu tým, ktorí znášali prenasledovanie a väzenie počas komunizmu a pripravovali novú budúcnosť pre Slovensko. Z prenasledovania vzišla podzemná cirkev opierajúca sa o silné hnutie rodín, ktoré sú vážnou prekážkou každej totality.

Píše sa rok 1988. Východná Európa je vyčerpaná po štyridsaťročnej vláde komunizmu. 25. marca toho roku vychádzajú do bratislavských ulíc slovenskí občania so sviečkami v rukách, aby svojou modlitbou a svedectvom, že sa neboja ani vodných diel a policajných obuškov, vyjadrili, že žiadajú pre Slovensko občiansku a náboženskú slobodu. Slovenskí občania tak odzvonili komunistickej ideológii a boli súčasťou zázraku jej veľkého pádu, ktorý nastal v strednej a východnej Európe v roku 1989. Lepšie zajtrajšky so Sovietskym zväzom skončili.

Píše sa rok 2015. Slovensko je súčasťou Európskej únie. Už v 14 štátoch získava moc nová totalitná ideológia - rodová (gender) teória, ktorá prichádza s "pokrokovým" heslom, že muž alebo žena sa môžu rozhodnúť, či sú mužom, ženou alebo iným rodom popierajúc tak prirodzenosť svojho vlastného tela. Cez zmenu zákonov o charaktere manželstva a rodiny, ktoré vychádzajú z rodovej ideológie, dochádza v týchto krajinách k obmedzovaniu občianskej a náboženskej slobody v mene „tolerancie“ a „rodovej rovnosti“. Ľuďom zatvárajú ústa, v niektorých krajinách už zatvárajú ľudí. Znovu začína prenasledovanie a zápas o základné občianske a náboženské slobody. Niet divu, že profesor Tony Anatrella, uznávaný francúzsky psychoanalytik a odborník na sociálnu psychológiu, vo svojej knihe Teória rodu a pôvod homosexuality uvádza závažný výrok: „Pod zámienkou oslobodenia osoby, ideológia gender určite napácha viac škody ako marxizmus.“ Je to dych vyrážajúce tvrdenie, keď si uvedomíme, že komunizmus mal na svedomí milóny ľudských životov.

Pápež František nazýva rodovú teóriu novou ideologickou kolonizáciou ohrozujúcou národy, pričom v súvislosti s referendom na Slovensku povedal: Potrebujeme si uvedomiť, že nejde len o podporu rodiny, ale sa začal boj proti totalite ideológie. Pápež František vie, o čom hovorí z vlastnej skúsenosti arcibiskupa v Buenos Aires. V Argentíne začali zavádzať do školského vyučovania rodovú teóriu v roku 1995 a jej neblahé ovocie je možné vidieť (aj na tomto videu) na mladej generácii, ktorá ňou bola indoktrinovaná. Preto spôsoby ideológov rodovej rovnosti pápež prirovnal k Hitler jugend (nacistickej organizácii, ktorá nemecké deti a mládež viedla k rasovej nadradenosti), citujem: "Prečo hovorím o ideologickej kolonizácii? Práve preto, lebo sa zmocňujú istej potreby určitého ľudu alebo príležitosti vstúpiť a získať vplyv, a to cez deti. No toto nie je nič nové. To isté robili diktatúry minulého storočia. Vstúpili so svojou doktrínou. Pomyslite na Balillu, pomyslite na Hitler Jugend. Kolonizovali ľud, robili to cielene. No koľko utrpenia to prinieslo."

I na Slovensku už prebieha tento zápas za slobodu, lebo mnohí vplyvní ľudia v tomto štáte by chceli presadiť túto novú totalitu na všetkých úrovniach spoločnosti počnúc školami. Avšak najväčšia manifestácia občanov od roku 1989 - Národný pochod za život v Košiciach spustila veľkú lavínu proti vznikajúcej totalite. Hoci požiadavky pochodu politici zväčša odignorovali, 400 tisíc občanov sa nedalo umlčať a požiadalo o vypísanie ľudového hlasovania o otázkach manželstva a rodiny. Slovensko má cez úspešné referendum novú príležitosť byť svetlom nádeje pre ostatné národy Európy a už v zárodku zastaviť totalitnú rodovú ideológiu.

Pre mňa osobne je pri tomto referende kľúčová prvá otázka: Súhlasite, aby bol za manželstvo považovaný len zväzok medzi jedným mužom a jednou ženou? Ak by bol manželstvom akýkoľvek zväzok, čo by bolo potom manželstvo? Preto ak niekto nemá problém povedať áno na túto otázku, potom z tejto definície manželstva jasne vyplývajú aj rodičovské práva a povinnosti týkajúce sa adopcie, výchovy a starostlivosti o deti. Som proti každej nespravodlivej diskriminácii homosexuálne orientovaných ľudí, ale zároveň za manželstvo muža a ženy, právo na adopciu len manželským párom a za rešpektovanie rodičovských práv pri výchove detí.

Aj ty môžeš byť súčasťou tohto veľkého zápasu za slobodu, ktorý sa deje u nás i vo svete. Spolu s manželkou pôjdeme 7. februára na referendum za ochranu (aj nášho) manželstva a rodiny a zaškrtneme trikrát áno, aby náš syn mohol vyrastať a žiť v slobodnej krajine.

Nie je čas mlčať...

2014-12-27T23:12:20Z

To, ako vidíme identitu i poslanie manželstva a rodiny v spoločnosti má totiž široký dosah a premieta sa do mnohých oblastí našich životov: do zákonov v rôznych oblastiach, do spôsobu výchovy a vzdelávania, do usporiadania vzťahov v spoločnosti, do kultúry a umenia... A napokon aj do toho ako nazeráme na Boha.

Dôvodom pre februárové referendum sú hluční podporovatelia homosexuálnych zväzkov, ktorí verejne i nenápadne za podpory finančných prostriedkov EÚ ako aj mnohých médií presadzujú svoje požiadavky o charaktere Slovenska. Naposledy sa to stalo teraz v decembri, kedy napriek protestom a pripomienkam širokej verejnosti do vlády SR prišla Celoštátna stratégia ľudských práv, ktorá chce presadiť registrované partnerstvá homosexuálov. Títo odporcovia referenda veľmi dobre vedia, že manželstvo a rodina nie sú len súkromná vec. Inak by im stačilo, aby homosexuálne páry žili svoje súkromné životy v tom právnom rámci, ako je to u nás doteraz. Oni vedia, že ak sa zmení charakter manželstva, zmení sa celá spoločnosť. A hoci nikto na Slovensku nie je pre svoju sexuálnu orientáciu diskriminovaný, chcú dosiahnuť to, čo im vyšlo už v 14 európskych krajinách. Ich spôsob presadzovania požiadaviek je jednoduchý: od výzvy, aby sa tolerovali sexuálne menšiny a ich správanie, idú ďalej k tomu, že vznášajú požiadavky postaviť homosexuálne zväzky na roveň manželstvu. Až sa napokon prijímajú zákony, ktoré majú umlčať každého, kto je proti takýmto zväzkom. Výsledok ich snaženia je ten, že v krajinách, kde občianske zákony presadili registrované partnerstvá gejov, alebo povýšili homosexuálne zväzky na úroveň manželstva, došlo automaticky alebo na základe rozhodnutí aktivistických súdov k adopciám detí do takýchto „rodín“, alebo k tomu, že sa z počatia detí stáva nechutný obchod. Tí, ktorí sa proti týmto zákonom vyslovia, sú v mene "tolerancie" obviňovaní z nenávisti, homofóbie, či nespravodlivo pokutovaní alebo väznení. Mnohé cirkevné a súkromné organizácie, ktoré poskytovali sociálne služby napr. pri adopciách detí boli zlikvidované alebo pokutované, ak nesprostredkovali adopciu detí aj do týchto homosexuálnych zväzkov. V týchto európskych krajinách prijímajú deti neraz už v materských školách sexuálnu výchovu, ktorú niektorí nazývajú skôr sexuálnymi tréningami. Rodičia, ktorí sú prví zodpovední za výchovu svojich deti a ktorí toto odmietajú, sú tiež pokutovaní alebo väznení. Mnohí ľudia v týchto krajinách si uvedomili, že veci zašli príliš ďaleko, ale už je neskoro. Zrazu sa precitli akoby v úplne inej krajine, kde je obmedzovaná ich sloboda v mene „tolerancie“. Cesta späť z takéhoto stavu je veľmi zložitá. Môžeme to vidieť na príklade Francúzska, kde ani miliónové demonštrácie za manželstvá a rodinu, nie sú schopné zmeniť prohomosexuálne zákony a postoje politikov. Preto je na Slovensku múdre pripraviť sa vopred na takúto situáciu a prostredníctvom referenda zaviazať poslancov parlamentu, aby zakotvili do najvyššieho zákona nášho štátu to, aký charakter manželstva a rodiny, chce mať väčšina jeho občanov a nie menšinové skupiny.
Žijeme vo svete plnom paradoxov a jedným z nich je ten, že v dnešnej dobe najviac túžia po manželstve homosexuáli. Aj keď je to nadsádzka, svedčí to o tom, že niektorí ľudia okolo nás stratili vedomie, kým sú v Bohu, ktorý stvoril človeka na svoj obraz ako muža a ženy. Strata vlastnej identity vedúca k falošnému uctievaniu seba namiesto Boha je totiž jedným z hlavných koreňov homosexuálneho správania (porov. Rim 1,23-28). Zástancovia homosexuálnych manželstiev totiž neberú vážne ľudské telo s prirodzenými rozdielmi medzi mužom a ženou, ktoré vedú k ich vzájomnému dopĺňaniu sa. Tieto rozdiely sú vpísané do každej ľudskej bunky muža i ženy, do ich pohlavnej rozdielnosti, do duševného prežívania a spôsobu myslenia. Pre nich je manželstvo iba duševný stav, niečo psychologické, citové a nezáleží pri ňom aj na pravde našej telesnosti. Potom môžeme o „manželstve“ hovoriť ako spolužití dvoch mužov, dvoch žien alebo o troch mužoch, alebo o troch ženách a mužovi, či o akomkoľvek inom mixe. Chceme nastúpiť na takúto cestu?
Prežívame vianočný čas, kedy si hlbšie uvedomujeme pravdu, že Boh k nám prišiel v ľudskom tele, aby nás vykúpil (aj tých, ktorí majú homosexuálne sklony). Ale nielen to - on nám prišiel ukázať aj cestu. Prišiel a narodil sa ako jeden z nás do ľudskej rodiny, v ktorej vyrastal, prijímal starostlivosť a výchovu otca a matky.
V Knihe Kazateľ sa píše: Je čas mlčať a je čas hovoriť. Skúsme sa počas tohto vianočného obdobia mlčky zastaviť pri Ježišových jasliach a rozmýšľať nad tým, čo nám Boh chce povedať tým, že sa narodil ako človek do manželstva a rodiny Jozefa a Márie z Nazareta, aby sme vedeli jasne prehovoriť 7. februára. Nedajme sa umlčať ani zosmiešňovaním tejto hlučnej menšiny, ani ignoráciou médií, ani volaním po falošnom súcite, keď nás budú vyzývať k falošnej tolerantnosti, či k rešpektovaniu „ľudských práv“, ktoré nimi nikdy neboli a nebudú.
V tomto referende bude rozhodovať každý hlas, lebo pre jeho platnosť je potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny voličov. Jedinou zbraňou odporcov referenda je nás umlčať a znechutiť, aby na referendum neprišlo dostatok občanov. Médiá zväčša nebudú nápomocné pri pozitívnom zviditeľňovaní referenda a už teraz vo veľkom manipulujú verejnú mienku. Preto výsledok referenda bude záležať od iniciatívy každého z nás, ako dokážeme osloviť a motivovať svojich príbuzných a známych, aby sa na ňom zúčastnili. Podľa prieskumu verejnej mienky absolútna väčšina občanov Slovenska je za ochranu a zachovanie hodnôt manželstva a rodiny, o ktoré sa usiluje aj toto referendum. S týmito hodnotami sa stotožňujú nielen kresťania, ale aj ľudia iných vierovyznaní a bez vyznania.

Príďte aj vy postaviť sa verejne za tieto hodnoty, lebo teraz nie je čas mlčať, ale prehovoriť svojím hlasom trikrát áno pri referende na ochranu manželstva a rodiny.

Centrum oživili ďalšie vitráže na skle maľované

2014-09-16T15:44:16Z

Počas týchto letných práznin sa traja chlapci z našej komunity podujali pokračovať na diele okenných vitráží v našom Duchovno-spoločenskom stredisku pod vedením maliara Mareka Krajňáka. Tento rok sme si predsavzali namaľovať ďalšie štyri okenné tabule, na ktorých budú dva biblické motívy a dvaja svätci.

Ešte v začiatkoch mi Pán Boh ukazoval, že chce, aby sa priestory nášho centra stali domom radosti - radosti, ktorá pochádza od Boha. Vtedy mi ukazoval mnohé miesta z Biblie v Starom i Novom zákone, kde sa píše o radosti. Napokon samotné slovo evanjelium znamená radostná zvesť. Pre túto tématickú ucelenosť jednotlivých malieb sme sa rozhodli namaľovať výjav zvestovanie narodenia Izáka a prechod Izraelitov cez Červené more. K týmto dvom námetom pribudli aj dvaja svätci, ktorý majú súvis s našou dobou - sv. Ján Pavol II. a bl. Matka Teraza z Kalkaty. Tu si môžete pozrieť prvotné návrhy týchto diel, ktoré sa potom ešte dopracovávali a upravovali do finálnej podoby.

Najprv sa urobili skice na papieri, prekresleli sa do počítača. Nasledovalo ich vytlačenie a samotná realizačná časť diela. Po minuloročnom získaní skúsenosti a zručnosti išlo maľovanie na sklo chlapcom a Marekovi oveľa rýchlejšie, pričom musím povedať, že sa zvýšila aj kvalita prevedenej práce.

Na predstavenie vzniknutých diel sme si vybrali odpustovú slávnosť v našom centre, ktorá je každoročne na sviatok Povýšenia sv. kríža. Presne po siedmych rokoch sme u nás mali sv. omšu spolu s otcom biskupom, keďže 14.9.2007 bolo Duchovno-spoločenské strediskom slávnostne otvorené a požehnané otcom biskupom Štefanom Sečkom. Tento rok medzi nás zavítal spišský pomocný biskup Mons. Andrej Imrich, ktorý prišiel vyslúžiť sviatosť birmovania 40 birmovancom. U Rómov je birmovanie zaujímavé tým, že sme mali birmovancov vo vekovom rozpätí 16 až 82 rokov. Bola to pekná slávnosť - keďže dospelí Rómovia berú prijatie tejto sviatosti vážnejšie. Bolo vnímať, že sú otvorení na dary a milosti Ducha Svätého. Na konci sv. omše sa otec biskup poďakoval všetkým realizátorom okenných vitráží a nasledovalo požehnanie tohto diela.

Tu sú nové okenné vitráže vo finálnej podobe aj s krátkym komentárom, čo znamenajú:

Zvestovanie narodenia Izáka sa udialo za tajomných okolností, keď ho navštívili traja muži (anjeli) (Gn 18). Niektorí cirkevní otcovia vidia v týchto troch postavách predobraz Najsvätejšej Trojice, lebo Abrahám videl troch, ale len jednému sa klaňal (Gn 18,2-3). Abrahám týmto poslom pripravil bohatú hostinu a vtedy mu jeden z nich povedal, že o rok o takomto čase už bude mať syna. Jeho žena Sára, ktorá bola v pokročilom veku a bola neplodná, potajomky počúvala tento rozhovor. Keď počula tieto slová, zasmiala sa nad týmto prísľubom (Gn 18,10-12). Tento úsmev je zachytený na vitráži. Avšak Abrahám v nádeji proti nádeji uveril tomuto prísľubu a slovu, že Bohu nič nie je nemožné (Gn 18,14; Rim 4,18-19) - čo je vyjadrené na obraze tým, že drží v rukách dieťa, aj keď reálne sa ešte nepočalo. Abrahámovi a Sáre sa narodil syn Izák podľa prísľubu. Meno Izák znamená Smiech - je to radosť tých, ktorí veria Božím prísľubom (Gn 17,17-19; 21,5-6). Na Abrahámovi ma udivuje to, že on veril v podstate dvom základným pravdám, na ktorých stojí aj viera novozákonného ľudu, lebo my veríme v panenské počatie Pána Ježiša a v jeho zmŕtvychvstanie. Abrahám veril, že Boh môže spôsobiť počatie jeho syna aj z neplodnej manželky a keď išiel Izáka obetovať, veril, že Boh ho môže aj vzkriesiť z mŕtvych.

Prechod cez Červené more je ďalšie miesto, kde je vidieť radosť, ktorú dáva Boh. Izraeliti sa už videli mŕtvymi, keď ich po východe z Egypta začal prenasledovať faraón so svojím vojskom (Ex 14,11). Došli k Červenému moru a nemali už kadiaľ utekať. Vtedy sám Boh začal za nich bojovať. Mojžiš vystrel palicu, ktorou robil zázraky v Egypte a more pred nimi sa rozostúpilo, pričom Izraeliti prešli suchou nohou na druhú stranu a faraón a jeho vojsko sa utopilo v mori. Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň: Spievať budem Pánovi, lebo vznešený, slávne vznešený je: koňa i povoz zmietol do mora. Aj Áronova sestra, prorokyňa Mária, vzala do rúk bubienok a všetky ženy išli za ňou s bubienkami a s tancom (Ex 15,1.20). Prechod cez Červené more je predobrazom krstu, kedy sme prešli zo smrti do nového života, a preto je na vitráži okrem Mojžiša a radujúcej sa Márie (predobrazy Krista a Panny Márie) zachytená aj postava, ktorá vychádza z temnoty mora so sviecou, ktorá pripomína krstnú sviecu. Táto postava predstavuje všetkých pokrstených. Tak ako boli Izraeliti osvecovaní svetlom z ohnivého stĺpu pri prechode morom, tak aj my sme boli v krste osvietení Kristom, ktorý je svetlo sveta (Ex 14,20; Jn 1,9-12).

Sv. Ján Pavol II. je nám veľmi blízkym svätcom, nakoľko mal vrúcny vzťah k Slovensku. Táto vzájomná spätosť je na obraze vyjadrená Tatrami, ktoré rád navštevoval. Zároveň je na vitráži zachytený chrám sv. Petra, čo nám pripomína našu lásku a úctu ku každému Svätému otcovi v Ríme. Pred Bazilikou sv. Petra je Berniniho kolonáda, ktorá symbolizuje vystreté ramená Cirkvi, ktorá chce objať všetky národy. Preto aj Ján Pavol II. je nakreslený v geste ako objíma ľuďí z rôznych národov, čím sa chce vyjadriť katolíckosť a univerzálnosť Cirkvi. Veríme, že sv. Ján Pavol II. svojím príhovorom v nebi sprevádza odovzdávanie evanjelia aj rómskemu národu. Na obraze sú zachytení aj niektorí misionári, ktorí boli slúžiť aj v našom centre medzi Rómami - Jude Antoine z Malajzie držiaci kríž a Gloria Gray z USA, ktorá na obraze vysvetľuje Božie slovo rómskemu dievčaťu.

Blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty je nám blízka tým, ako slúžila najchudobnejším a najopustenejším. Navyše svoje dielo začala vykonávať v Indii, kde je pravlasť Rómov. Na vitráži je znázornená, ako svojím pohľadom kontempluje a pozerá na kríž. Ona sama hovorila, že nechce robiť sociálnu prácu, ale chce v druhých - najmä v trpiacich a chudubných - vidieť ukrižovaného Krista a takto im slúžiť. Na obraze bl. Matka Tereza drží počaté dieťa a umierajúceho človeka - čím sa chce vyjadriť jej životné krédo, ktoré je aj vierou Cirkvi - ľudský život je potrebné chrániť od počatia až po prirodzenú smrť.

Chcel by som sa poďakovať Marekovi Krajňákovi, Petrovi Hangurbadžovi, Tiborovi Mižigárovi a Jánovi Horváthovi za hodiny práce, ktoré strávili pri vytváraní tohto diela a Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny za finančnú podporu tohto projektu.

Služba Cirkvi v rómskych komunitách rezonovala na konferencii v Spišskej Kapitule

2014-09-11T10:40:10Z

Každý z vyše 125 účastníkov, ktorí sa často boria s každodennými problémami vo svojej práci s Rómami, či už sú to učitelia náboženstva, ktorí majú v triede rómskych žiakov, kňazi, ktorí majú vo svojich farnostiach početný počet Rómov, alebo pracovníci na rôznych misiách venujúcim sa Rómom, dostali možnosť stretnúť sa navzájom a pomôcť niesť si bremeno, ktorý práca s Rómami prináša.

Veľa účastníkov konferencie povedalo, konečne. Častokrát mnohí z tých, ktorí sa mnohé roky prebíjali cez mnohé prekážky – od nepochopenia, nevďaku, nevidenia nejakých, aj tých najmenších výsledkov, sa mohli stretnúť a povedať si – máme to všetci veľmi podobné.

Na konferencii sa zúčastnilo aj veľa samotných Rómov, ktorí v mnohých dielach výrazne pomáhajú a niekde aj riadia misiu, takisto sa konferencie zúčastnilo viacero kňazov, či rehoľných sestier, ktorí samotní pochádzajú z rómskeho národa.

To, že táto konferencia bola veľmi potrebná, dosvedčuje, že si ju pod svoje krídla zobrali aj dvaja biskupi – Mons. Bernard Bober a Mons. Štefan Sečka boli po väčšinu času prítomní na konferencii, aby vyjadrili, že rómska pastorácia je pokladaná za miesto v prvej línii starostlivosti o často ťažko skúšaných veriacich.

Na konferencii bol pripravení program na vysokej kultúrnej a umeleckej úrovni za účasti prakticky všetkých najväčších odborníkov, ktorí sa venujú Rómom – prof. Arne Mann – etnológ, zaoberajúci sa už dlhé desaťročia touto problematikou; prof. Adam Bartosz – poľský sociológ, jeden z najväčších svetových odborníkov na rómsku históriu a z toho vyplývajúce dosahy na súčasnosť; Géza Dúl – maďarský kňaz, národný riaditeľ pre pastoráciu Rómov v Maďarsku a riaditeľ najväčšieho maďarského katolíckeho rádia – Rádio Mária a don Peter Bešeneyi SDB – zakladateľ najkomplexnejšieho diela pre Rómov na Slovensku v Bardejove – Poštárke a teraz pôsobiaci ako vedúci misie na Luníku IX.

Všetkým účastníkom bola ponúknutá možnosť stretnúť sa v moderovaných skupinách s týmito odborníkmi, ako aj s ďalšími, nakoľko bolo vytvorených 8 moderovaných skupín, do ktorých sa mohli prihlásiť účastníci, ktorých trápi konkrétna oblasť v ktorej najviac pracujú – voľnočasové aktivity, ako treba dobre učiť náboženstvo rómskych žiakov, čo robiť keď v rómskej osade pôsobí sekta, ako dobre nastaviť systém, ak mám vlastné priestory apod. Takto sa každý účastník mohol pozdieľať o tom, ako to on prežíva, spýtať sa odborníka a získať viac priestoru na svoje ďalšie pôsobenie.

Súčasťou konferencie boli aj kultúrne prezentácie – muzikál, ktorý nacvičili mladí rómski divadelníci z Čičavy o biblickej Judite; interaktívne scénky o tom, čo čaká človeka, ktorý prvýkrát vchádza do rómskej osady, pripravené tými istými mladými; ako aj interaktívne múzeum o rómskej histórii, ktoré pripravili mladí z Bardejova – Poštárky.

Praktickej organizácie konferencie sa zhostili tri strediská – Bardejov – Poštárka, ktorá prevzala celkovú organizáciu s hlavným organizátorom don Mariánom Drahošom SDB; Čičava – s gréckokatolíckymi kňazmi – Martinom Mekelom a Igorom Čikošom a Krížová Nová Ves a jej vedúci misie Róbertom Neupauerom.

Účastníci konferencie zhodnotili toto podujatie ako veľmi užitočné a žiadali, aby sa zopakovala každý rok. Organizátori zasa vyhodnotili, že sa dokázali stretnúť vo vzájomnom objavovaní účastníci viacerých národov, snažili sa nielen pochopiť, ale dostať zo seba všetko to, čo ich trápi a najmä sa dokázali spoznať – že každý vo svojom diele nie je sám.

Na záver konferencie zaznela z úst hlavného organizátora veľká výzva – aby každý kto na konferencii bol, počas najbližšieho roka navštívil nejaké iné dielo a aby sa to, čo sa začalo na konferencii, pokračovalo osobnými stretnutiami a vzájomnou podporou ďalej.

A tak, ak sa bude dať, takáto konferencia sa s Božou pomocou uskutoční aj na ďalší rok.

napísal don Marián Drahoš, SDB

Leto u nás nie je nuda

2014-08-21T07:38:18Z

Všetko sa to začalo vo Važci, kde na začiatku júla prišlo 14 dievčat na tábor, aby sa spolu s animátorkami zamýšľali nad témou hodnota ženy na pozadí biblického príbehu o Zuzane. Tábor bol tiež naplnený tvorivými dielňami, spevom, hrami a tancom, pričom dievčatá sa tešia už na budúcoročný tábor.

Potom sme v polovici júla mali spoločný deväťdňový formačný tábor pre animátorov a mladých ľudí z Krížovej Vsi a Veľkej Lomnice. Bol to veľmi požehnaný čas, kedy si mohli viacerí mladí ľudia obnoviť vzťah s Bohom, spoznať a prežiť mnohé pravdy týkajúce sa nového života, ktorý nám priniesol Ježiš Kristus. Počas celého tábora nás sprevádzali kapláni z Veľkej Lomnice, Spišskej Belej, Oravskej Polhory a správca Oravského centra mládeže. Zavítali sme aj festival Verím Pane v Námestove, kde sa nám najviac páčilo tanečné vystúpenie skupiny ATak Ecce Homo. Vďaka patrí aj Glórii Gray, misionárke z USA, ktorá nám slúžila vyučovaním a modlitbou. Na tábore sme mali aj hostí, ktorí sa s nami podeli o svoje svedectvo zamerané na témy nie drogám a vzťahom chlapec - dievča.

Potom prišiel čas pre 18 starších chlapcov z Krížovej Vsi, ktorí prišli na tábor do Važca, kde prežili spoločný čas naplnený hrami, výletom do Múzea Liptovskej dediny v Pribyline ako aj duchovnou obnovou.

Na konci júla sa v našom centre uskutočnil päť dňový denný tábor pre menšie deti. Dopoludňajší program sa začínal rannou modlitbou, nácvikom obľúbených ukazovačiek a piesní a sledovaním animovaného príbehu o sv. Františkovi. Každý z táborových dní bol potom naplnený tvorivými dielňami – kreslania, spoznávaním rómskej histórie, športovými hrami, výletom na Spišský hrad a záverečným tancom.

Posledný tábor pre deti a mládež z Veľkej Lomnice organizovali začiatkom augusta mladí animátori spolu so svojím novým kaplánom v Hrabušiciach. Blízky Slovenský raj ponúkal priestor na výlety a spoznávanie prírodných krás, pričom čas na tábore bol vyplnený aj rôznymi a spoznávaním duchovných právd.

Vďaka patrí všetkým kňazom a animátorom, ktorí sa podieľali na ich organizovaní a realizácii ako aj za finančnú podporu od Úradu vlády SR – program Kultúra národnostných menšín 2014.

Formačné stretnutia s Glóriou Gray

2014-07-10T09:31:07Z

Už 5 rokov navštevuje rómske komunity katolícka evanjelizátorka Glória Gray, aby slúžila ohlasovaním evanjelia a biblickým vyučovaním. V júni a v júli sme pod jej vedením mali 4 formačné stretnutia, ale iba pre ľudí, ktorí už majú konkrétnu službu pre Rómov (vedú spoločenstvo, vyučujú, vedú modlitby).

Východiskovým textom bol 2 Kor 10, 4 - 8.

Boríme výmysly a každú pýchu. Boríme hradby - to je vplyv Zlého, ktorý má snahu ovplyvniť ľudské myšlienky a odvádzať ich od Boha. Spoznávali sme, čo všetko sa odohráva v našej mysli a ako máme bojovať duchovný boj.

Karneval prieniesol deťom radosť

2014-03-24T09:15:59Z

Predstavila sa pestrá škála masiek (anjeli, princezné, čarodejnice, futbalisti, starostovia, misky, rôzne rozprávkové bytosti, ale aj postavičky z každodenného života). Animátori si pre nich pripravili pestrý program. Ukazovačky, balónový tanec vo dvojiciach, stoličkový tanec, podliezanie tyči, tance pre mamy s deťmi a mnoho iného. Deti šantili, súťažili, tancovali. Unavení sa mohli občerstviť buchtou a čajíkom. Najkrajšia maska a výhercovia súťaží boli odmenený diplomom. Ani jedná maska však neodišla naprázdno. Všetci si po skončení karnevalu odniesli sladkosť a milé prekvapenie. V sále bolo cítiť príjemnú atmosféru.

Napísala Ľubomíra Lorenčíková