Peter Kocúr

LIVE - Sliač - Zlomení

2012-10-25T16:13:51Z

A ešte na záver, možno sa pýtaš...
Prečo?
Pretože chceme chváliť nášho Boha, chceme rásť vo vzťahu s Ním, chceme počúvať svedectvá a slová o tom, aký JE dobrý a aké dobré veci robí v našich životoch. Chceme žiť princípy Božieho kráľovstva...

MIESTO KONANIA: V nedeľu, 28.10. stretneme sa v sliačskom kine Hron o 17:00 alebo LIVE na http://live.godzone.sk/

TO - za super cenu

2012-10-13T09:27:15Z

Spoločenstvo, ktoré viedol Craig Groeschel, sa v začiatkoch stretávalo v prenajatej dvojitej garáži s polorozpadnutým nábytkom a starým audiovizuálnym zariadením, ktoré dosť často počas stretnutí skratovalo. Ľudí to napriek tomu priťahovalo. Prečo? Cítili tam silnú moc, ktorá menila ich životy a ktorú Craig nazval TO. Čo je TO a ako ty a tvoje spoločenstvo môže získať a udržať si TO? Vďaka kombinácií výraznej úprimnosti a bláznivého humoru je táto kniha skvelou pomôckou pre veriacich na pochopenie základných faktorov na získanie TOHO. TO je darom od Boha, ktorý často dostanú tí, čo sa vyznačujú siedmimi charakteristikami. Groeschel však varuje: TO sa stratí, keď vodca nemá víziu, nedostatočne ju komunikuje alebo sa nesústredí na malý počet cieľov. Táto živá kniha využíva príklady zo skutočného života a ponúka otázky, ktoré nútia k zamysleniu a tým je výzvou pre vodcov v Cirkvi, ako aj pre ľudí v kostolných laviciach, aby hľadali a udržiavali si duchovnú rovnováhu, ktorá je výsledkom účinku TOHO v ich životoch. Táto kniha okrem toho ponúka profily známych vodcov.

http://shop.godzone.sk/

Pri kúpe 3ks knihy TO - cena za kus 5 €. (akcia platí pre prvých 50 záujemcov)

Prekujte radlice.

2012-02-09T18:27:56Z

Keď som pri modlitbe čítal toto slovo a uvažoval nad ním, úplne ma dostalo. 1,5 verša a taký široký a hlboký obsah. Toľkokrát som sa vyhováral sám pred sebou. Nemôžem predsa tak priamo hovoriť o Bohu, treba najprv pripraviť pôdu. Je to síce pravda. Modlitbou, príkladným životom atď., pripravujeme pôdu, ale je čas prípravy a je čas slova, evanjelia, boja. Viera prichádza z počutia. Keď v človeku rastie viera, je to boj. Duchovný boj. Toľkokrát som sa vyhováral a pravým dôvodom bol strach. Bál som sa prekuť (kuje sa v ohni a to tiež stojí námahu a „bolesť“) svoj „pluh a viničný nôž“, s ktorým som pripravoval pôdu na meč a kopiju, ktorými musím vyjsť v pred. V boji predsa môžem aj utŕžiť. Stretnúť sa s výsmechom, neprijatím atď... Jasne a zreteľne povedané: Zaspatý hrdina alebo slaboch. Prebuďte všetkých hrdinov... slaboch nech povie SOM HRDINA! To nie je prosba: prosím, môžeš sa stať hrdinom? Nie. To je povolanie. Prebuď sa. Ty si hrdina! Prekuj svoj nástroj a poď do boja!

Život vyvolených ... zvoľ si ho.

2012-01-16T20:15:28Z

Na tému život v duchu nechcem písať o konkrétnom človeku. Poznám mnoho takých ľudí a môžem povedať len že duch vanie ako chce. Každý má iné dary, iné povolanie, inú službu a nedá sa to zovšeobecniť. Jediné co je rovnaké je ovocie: Gal 5:22 láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet.

Človek cíti že sa s ním jedná v láske. Napĺňa ho to radosťou a motivuje. Cíti sa prijatý, odchádza strach a prichádza pokoj. . . .

Takto sa cítim ja v spoločenstve s ľuďmi alebo človekom ktorý žije v duchu.

Možno s toho všetkého vyznieva že život v duchu je len pre nejakých „vyvolených“. Je to pravda.

Je pre každého kto si taký život zvolí (vyvolí).

It is FREE.

2011-12-01T20:06:04Z

Často počujem, že dnes nie je nič zadarmo. Alebo ako oni mne, aj ja im.

To najdôležitejšie ,čo som ja dostal zadarmo, bola láska. I keď som Boha nehľadal, robil všetko možné, prečo ma mal dôvod nenávidieť, On mi ukázal svoju lásku a ponúkol odpustenie. Bolo to tak silné, že mi to nedovolilo žiť tak, ako predtým. Okrem toho mi dal kopu vecí a tiež len tak, zadarmo. Ale tá najväčšia bola láska.

To, čo som dostal, som skúšal dávať ďalej a teraz viem, že to je jedno z najťažších a najväčších dávaní. Zlo premáhať dobrom. Preukázať lásku niekomu, kto na vás útočí a nenávidí vás. Svet povie: „to nie je normálne, to sa nedá“. A je to pravda. Nik nemôže dať niečo, čo nedostal. A nie je to prirodzené, je to Božie. Mnoho ľudí takúto lásku nepozná, ale každý po nej túži. A naozaj to funguje. Láska víťazí a prekonáva zlo.

Radšej TICHO.

2011-12-01T20:03:36Z

Vyzývame vás, bratia: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví! (1Sol 5:14)

Akoby sme v našich spoločenstvách, farnostiach, priateľstvách, vzťahoch... nemali problém so žiadnou z týchto vecí, okrem tej prvej. Často vidíme hriech v živote svojho brata ale nechceme s ním narušiť svoj vzťah, preto mlčíme. Modlíme sa za neho (to je pochopiteľne správne) a často sa nedeje nič. Biblia nás vyzýva k napomínaniu. Prečo?

Často sa stane, že si svoj hriech ospravedlníme sami pred sebou a zvykneme si naň. Naše svedomie je oklamané. Kvalita duchovného života klesá. Potrebujeme slovo, ktoré nás z toho dostane. Slovo má moc. Boh povedal slovo a stalo sa. Slovo premieňa, slovo sa dotýka. Slovo pod vplyvom lásky a nie nenávisti. Slová napomenutia často bolia. Režú a idú do živého a toho sa obávame. Chceme byť tí dobrí v očiach ľudí a to nám bráni povedať: „toto nie je správne.“ Napomenutý človek potrebuje vysvetlenie. Prečo to, čo robí je zlé v Božích očiach, ako ho to oddeľuje od Neho a čo mám robiť, aby sa z toho dostal... Netvrdím, že to je nejaký patent a zaručene funguje, no napomenutý človek sa môže aspoň zamyslieť, prehodnotiť to a slobodne sa rozhodnúť. Napomínajme vždy medzi štyrmi očami a nie na verejnosti. Nejde nám o zahanbenie toho človeka, ale o napomenutie v láske. Keď je to človek, ktorý slúži iným, o to viac. „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brataAk ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov.Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik“ (Mt 18:15-17) Toto sú tvrdé slová, ktoré si mnohí nevieme ani predstaviť. No o to viac si uvedomujem, aké je napomínanie dôležité. Bez neho nemôžeme vedieť, či človek dobrovoľne hreší a odmieta sa svojho hriechu vzdať.

Nesmieme zabudnúť, že pokým žijeme, vždy je možnosť pokánia. No nesmieme zabudnúť, že si musíme byť vedomí svojho hriechu. A k tomu potrebujeme občas aj napomenutie a radu.

Nezabudnime ani na to, že Boh nás nevýslovne miluje. Miluje hriešnika. Zaplatil plnú cenu za náš hriech, aby nám dal nádej a silu na víťazstvo s ním. A tak, ako Boh usvedčuje v láske a nie z výčitky, tak robme aj my.

Všetko, čo som tu napísal je smerované hlavne ku kresťanom. Neveriaci potrebuje počuť tú radostnú zvesť, bez nej by bolo napomenutie len moralizovaním.

To, čo píšem, sú moje subjektívne názory vychádzajúce zo skúsenosti a pozorovania.

Svedectvo o Božej škole.

2011-10-03T19:47:15Z

Prednedávnom prišiel dlho očakávaný čas: Začiatok školy. Nie tej mojej zabehanej vysokej školy (aj keď na tú som sa tiež tešil), ale školy Božej zóny (animátorská škola – (AŠ)). Zrušil som všetky akcie, ktoré sa mi ponúkali, každú prácu, brigádu... a tešil sa na ten deň D.

Zrazu mi zazvonil telefón a prišla prosba, či by som v sobotu počas AŠ nemohol odbehnúť na svadbu jednému bratovi zo susedného spoločenstva ako kameraman, pretože ostatní chalani s rôznych dôvodov tiež nemohli. V prvom momente my prebleslo hlavou: „URČITE NIE!“ No nakoniec som predsa len súhlasil. Nechcel som ich nechať v štichu. No stále ma to veľmi mrzelo a hnevalo. Toľko som sa tešil, odmietol som super pracovnú ponuku na ten termín a nakoniec i tak skončím niekde, kde budem pracovať. Vedel som, že tie myšlienky čo sa začínali rodiť v mojej hlave neboli OK. Modlil som sa za to a prišiel pokoj v tejto oblasti. Boh mi povedal, že On bude na tej svadbe tiež a že neprídem o nič, čo má pre mňa pripravené tento víkend.

Po účastnom večery modlitieb a chvál prvý deň AŠ prišla sobota, deň odchodu na svadbu. Zbalil som sa a vyrazil. Spolu s Peťom (2. kameraman) sme sa pustili do toho. Všetko prebiehalo ako malo. Keď sme po sobáši prišli do reštaurácie, prišiel pre nás čas menšieho nasadenia a pracovného oddychu. Keď som počas večera len tak sedel, sledoval zabávajúcich sa ľudí a rozmýšľal ani neviem o čom, zrazu sa zmenila atmosféra, v ktorej som bol. Bolo to akoby ma niekto prikryl sklenenou pokrievkou, v ktorej som bol len ja a Ježiš. Ďalej som sledoval dianie naokolo, naďalej som počul ruch zabávajúcich sa ľudí, ale presne tak ako cez sklenenú pokrievku. Ruch akoby bol stlmený a môj duch sa začal v tom momente modliť. Bolo to vzácny čas, kde som prijal slová povzbudenia, bol som pozvaný do nových rozhodnutí, bol som vyučovaný o slobode, prekážkach v napredovaní a zraneniach (práve o zraneniach bola v ten večer prednáška v AŠ). Vôbec neviem ako dlho to trvalo, ale čas ubiehal inak. Neviem ako inak to opísať. Jedným slovom bolo to Super. Boh naozaj bol tam a splnil svoje slovo viac, ako som čakal.

Tretí deň AŠ bol tiež super, ale bol super tak inak ako ten predošlý. Bol to čas aký nezažívam každý deň a práve preto najviac ostal v mojej pamäti.

Vtip na dnešný deň.

2011-10-03T19:26:58Z

Keď je Ježiš v našich mysliach ako... :D A asi to nie je jeho oslávené telo.

Pani katechétka na náboženstve sa pýta žiakov:
- Deti, je to malé, chlpaté, hnedé, behá to po stromoch a ľúbi to oriešky. Čo je to?
Nikto sa neprihlási, tak pani katechétka sa opýta Janka. Janko vraví:
- Pani katechétka, normálne by som odpovedal, že je to veverička, ale ako vás poznám, je to určite Ježiš!

a ešte jeden čo ma pobavil:

Ide misionár po púšti a oproti nemu lev. Misionár:
- Ó Pane, daj tomuto levovi kresťanské cítenie.
Lev zrazu zdvihne laby k nebu a hovorí:
- Ďakujem ti Pane, za toto jedlo, ktoré teraz požívať budem.

Aká je miera modlitby?

2011-09-28T14:38:54Z

Čo potom Pán od nás chce?

Nikdy som nad tým nerozmýšľal až keď som dospel do bodu rozhodnutia po mnohých chybách a sklamaniach. Rozhodol som sa že Bez Boha nechcem nič robiť. Chcem počúvať hlas svätého ducha v každej chvíli, v každej činnosti, na každom mieste. Nie nemodlil som sa neprestajne. Aspoň nie tak ako som bol na to zvyknutý. Veľa som uvažoval a stále veľa uvažujem a tento čas uvažovania dávam Bohu a on skutočne veľa hovorí. Nie je to monológ ale skutočný dialóg odohrávajúci sa v mojom vnútri. Už viac ľudí mi povedalo že priveľa nad všetkým rozmýšľam. A je to pravda. Stále veľa rozmýšľam sám. Bez môjho radcu Ducha svätého. Možno stále veľa hovorím ako spomínaný pohania. Pretože pohania nepočúvajú a ani neočakávajú odpoveď. Iba prezentujú seba a nie Krista.

Preto chcem zdôrazniť časť veršu: premeňtesa obnovou zmýšľania (Rim 12:2)

Obnovou ktorú sami nespravíme ale môže ju v nás vykonať Ježiš.

PS: Je to môj prvý článok, blog v histórii. Preto ma ospravedlňte za akékoľvek nepresnosti, chyby...