Je to báseň, ktorá opisuje situáciu v živote matky, ktorá ale môže nastať aj v skutočnosti, nielen v básni.
   
  Čo povedať?     
  Zbytočné je hovoriť, že ste zdrojom môjho šťastia,
  Radosti, hrdosti, budúcnosti nádeje,
  Ktoré sa strácajú v opare sťa hrozivé mračná
  V zúfalstve, strachu v desivom hneve.
   
  Hlava zaborená vo vankúši zvlhčenom slzami
  Srdce skackavé, pichľavé, boľavé...
  Žalúdok -  hrčka s prázdnotou, ťažkými vlnami;
  Päste stískajúce nič,  sťa ostne ruže kľavé.  
   
  Kde sa podeli pocity blaženosti dávnej
  Lásky, odovzdanosti, porozumenia,
  Prežívané v prívale smiechu, vo chvíli krásnej?
  Ostali z nej torzá vzťahu na hrote obetovania.
   
  Tešila som sa že ste dostali do daru od Boha
  Gény, ktoré vás ctia a rodu nášmu budú ozdobou.
  Už mi svitá cez  uslzené  matné sklá,
  Že tak ľahko nezažijem  ani nepoznám pokoj.
   
  Pokoj, čo z vrúcneho srdca vám vyprosujem,
  Za vás v mojich rozháraných modlitbách.
  Jediné  po čom túžim, čo od Pána Boha  potrebujem,
  Aby  z vás odstránil  kliatbu útrap, bolestí  tápanie v tmách.
   
  Nech dopraje mi  v živote ešte tú trošku času,
  Aby som dokázala vysloviť  ako veľmi vás mám rada.
  I keď v bolestiach, útrapách zmučená, sklamaná, 
  Zostanem navždy vaša milujúca mama.