Oľga Cárachová

Len tak - pre potešenie

2012-09-07T03:28:02Z

Stojím na morskom pobreží. Objaví sa loď, rozprestrie svoje biele plachty v rannom vánku a vydá sa na cestu oceánom.

Je objektom krásy a ja stojím a pozorujem ju, až kým sa nakoniec nestratí za horizontom.

Odišla. Odišla kam?

Odišla z môjho pohľadu, to je všetko. Je práve tak veľká, ako som ju naposledy videl. Tá zmenšujúca veľkosť a strata dohľadu je vo mne, nie v nej.

Odišla, niekde tam sú iní, čo ju vidia prichádzať. Ich hlasy stúpajú v radostnom pokriku:

„Aha, už prichádza!“

obrázok: http://www.promenada.sk/p/25017-clementoni-puzzle-1000-plachetnica/

text: Slovo na dnes

Noemová Archa versus Titanic

2012-08-14T14:52:07Z

Akúže to mal vieru Noe?

Počas 120 rokov nepracoval so žiadnou vodou okolo seba, nemal žiadne skúsenosti námorníka, navigátora, alebo kormidelníka, dokonca neviem či vedel vôbec plávať. Nebol výrobcom lodí ani člnov. Ale Boh mu povedal, že príde veľký príval vĺn, aby postavil koráb na ktorom sa zachráni on aj jeho rodina. Noe veril Bohu, jeho žena verila jemu, ich synovia verili otcovi, manželky jeho synov verili svojim mužom. A to všetko preto, že Noe veril v Boha a skrze neho verila Bohu celá jeho rodina.

Boh mu presne povedal, ako má koráb postaviť. Neboli tam navrhnuté kajuty pre bohatých, podpalubie pre chudobných ani vyhliadková plošina. Bola to hora dreva s malým okienkom niekde na vrchu. Miesto pre neho, jeho rodinu a všetky zvieratá. Ale tá bezpečnosť – Božia dokonalosť! Neviem si dosť dobre predstaviť, ako tam dostal všetky zvieratá, hlavne tie divé, určite nebol loviť na safari, viem, že to nie je podstatné, ale zaujímavé.

Titanic – ľudská pýcha.

Nepotopiteľná loď so všetkými naj.. Vedeli ste, že dostala šesť varovaní skôr než sa potopilá? Po polnoci prišlo posledné, ktoré odignorovali a o 30 minút sa potopili. Čomu veril kapitán? Veril tomu kusu železa a plechu pospájaného nitmi, ktorý zhotovila ľudská ruka Aké úbohé. Bola to tragédia, mnohých ľudí, ale aj na tejto lodi boli iste aj veriací, ktorí sa zachránili pre tento, alebo pre ten večný život.Vedeli ste, že na Titanicu bol aj slovák Michal Navrátil zo Serede, ktorý po rozvode s manželkou uniesol ich dvoch synov a chcel začať nový život v Ameriké? On sa utopil, ale deti sa zachránili

Čo to teda tá viera vlastne je?

John Bisagno, kresťanský vedúci, hovorí: „Viera je podstatou života. Chodíš k doktorovi, ktorého meno nevieš ani vysloviť. Dá ti recept, ktorý sa nedá prečítať. Berieš ho k lekárnikovi, ktorého nepoznáš. Ten ti dá lieky, zloženiu ktorých nerozumieš. A ty to prijmeš.“ To je viera.

Neviera však vkladá naše starosti medzi nás a Boha. Ale viera stavia Boha medzi nás a naše starosti.

Zo slovíčka viera mi vychádza ďalšie - vernosť.

Prečo ľudia z katolíckej crkvi prestupujú k adventistom, jehovistom, bazilianom, alebo k iným ...istom? Veď Boh je len jeden jediný. Matka Tereza povedala: "Ak si katolík - buď dobrý katolík, ak si moslim - buď dobrý moslim, ak si taký alebo onaký - buď dobrý tam kde si."

Pane Bože, prosím Ťa, daj mi takú vieru, akú mal Noe, aby loďka môjho života s Tebou prekonala aj tú najväčšiu cunami v mojom živote. Amen.

Modlím sa za teba! Modlíš? A prečo?

2012-07-01T10:36:47Z

Keď niekto povie: „Modlím sa za teba,“ odpovieš zdvorilým „ďakujem“ a potom na to rýchlo zabudneš? Nerob to! Niet väčšieho prejavu lásky než tento!

Pretože nič neleží tak ďaleko, vysoko, hlboko, aby na to nemala dosah modlitba. Neexistuje žiadná situácia v akomkoľvek čase na základe prisľúbenia: „… verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať“ (Mk 11, 24).

Nikdy nebudeš vedieť, koľkí ľudia zvládli veľmi ťažký deň, len vďaka tomu, že si za nich prosil, koľkí boli uzdravení, pretože si s nimi zostal vo viere, koľkí duchovní utečenci sa vrátili domov vďaka tvojim modlitbám, koľkí na tvoj príhovor dostali vnútornú silu a koľkí…, koľkí…, koľkí… vďaka tvoje modlitbe.

Kým si na tejto strane neba, nikdy nebudeš poznať úplný účinok svojich modlitieb. Niekto múdry povedal: „Modlitba nespočíva v ostreľovaní múrov Neba kvôli osobnému prospechu, alebo úspechu našich plánov. Skôr sa zaväzujeme uskutočňovať Božie ciele. Môžeme si naplniť nádrže duchovnej sily a otvoriť Bohu dvere naších sŕdc.“

Mnohí ľudia na smrteľnej posteli ľutujú svoju posadnutosť prácou, peniazmi, pôžitkami, mocou, ľutujú nenávisť a závisť, ktorú mali k svojim najbližším.

Ale počul si už niekedy o nikom, kto by ľutoval, že trávil čas modlitbou? Ja nie.

Ver, že na tvoje modlitby Boh nikdy nezabudne. Možno budú vyslyšané, až keď tu nebudeš, tak sa modli ako divý!

Prosím, pamätaj na toto všetko, keď ti nabudúce niekto povie „Modlím sa za teba“.

foto: moja zbierka

Smrť v(na) očiach

2012-06-29T13:01:05Z

Povedzte mi, ako môže niekto kúpiť dieťaťu takéto okuliare! Bŕŕŕŕ. Veď okuliare sa nosia, keď je krásny slnečný deň, ktorý nám dáva Pán.

Myslím, že by sa výrobcovia mali nad sebou hlboko zamyslieť.

Pridať jedno vajce.

2012-06-28T03:17:26Z

Aj ja som chcela pridávať k hotovému Kristovmu dielu svoje skutky.

Pýtla som sa sama seba: chodím pravidelne do kostola? na sv. spoveď, prijimanie? dávam patričnú úctu Márii? a čo ruženec? modlím sa všetky modlitby, ktoré mám v zásuvke - a poviem vám, že ich je tam plná zásuvka, prosím celý zástup svätých a blahoslavených aby orodovali za mňa a moju rodinu? čítam pravidelne Bibliu? zachovávam všetky prvé piatky? prikázané sviatky? deviatníky? a popri tom čítam dosť duchovnej literatúry aby sa tak obohatil môj život? Urobila som všetko čo som mohla? Možno som neurobila dosť a moje snahy nemali konca. Prečo? Neviem, bola to pýcha? Nerozumela som tomu, kde je tá radosť z　toho, že som Božie dieťa? Niečo ma držalo v　napätí. Neuvedomovala som si, že ten celodenný kolotoč starostí o deti a domácnosť bola moja modlitba.

Nestíham, mám 3 deti a som zamestnaná. Som nemožná, veď aj ostatní maju 24 hodinový deň a stíhajú, alebo sa mi to len zdá? Oni pôjdu do neba a ja?…. kam pôjdem ja!?

Kolaps! Myslím ten duchovný.

Hm... začala som rozmýšľať. Môžu ma moje snahy a zásluhy urobiť hodnejšou spásy? Ak by to tak bolo, získala by som len veľmi malý kredit.

Nie, spása sa netýka toho, čo dokážem urobiť ja, ale toho čo už urobil On!

Zrazu sa všetko zmenilo, prišiel ten správny čas. Bože Ty si povyhadzoval z　môjho života zbytočné veci a nahradil ich potrebnými. Kedy si to stihol, veď sa staráš o celé ľudstvo?

Dve deti dospeli aj ten tretí podrástol. Mám čas na všetko, dokonca aj na viac a hlavne mám　radosť v　srdci. Zrazu mi je všetko jasné, že to nie ja dávam, ale On mi dáva mieru hojnú natlačenú..

Ježišové dielo je dokončené – ten fantastický koláč so všetkými prísadami. On ho dal na trh v　tej naj… kvalit so 100% zárukou večného života. Dál ho zadarmo, lebo cenu už zaplatil za nás – tú najvyššiu!

Predsa len, viete aká mena platí v nebi? Iba tá, ktorú ste rozdali tu na zemi.

On a ja - interview

2012-06-25T03:43:30Z

JA: Bože, môžem sa Ťa niečo opýtať?

BOH: Samozrejme

JA: Sľúb mi, že sa nenahneváš...

BOH: Sľubujem

JA: Prečo si dopustil dnes na mňa toľko vecí...?

BOH: Čo tým myslíš?

JA: No, ráno som zaspal

BOH: Áno...

JA: Trvalo večnosť, kým mi naskočilo auto

BOH: Aha...

JA: K obedu som dostal sendvič, ktorý som si neobjednal - a musel som čakať!

BOH: A?

JA: Na ceste domov mi skapal mobil práve keď mi ktosi zavolal...

BOH: Chápem

JA: A ako keby toho nebolo dosť, prídem domov, a chcem si dať nohy do môjho nového masážneho stroja a zrelaxovať, a on prestal fungovať! Dnes nič nešlo správne!!! Prečo si to dopustil?!

BOH: Dovoľ mi to vysvetliť: Anjel Smrti stál nadránom pri tvojej posteli a ja som poslal

jedného svojho anjela bojovať s ním o tvoj život. Nechal som ťa počas toho spať.

JA: (ponížený) Ach...

BOH: Nedovolil som tvojmu autu naštartovať, lebo sa objavil na tvojej ceste opitý vodič,

ktorý by ťa nabral, ak by si vtedy po tej ceste šiel

JA: (zahanbený)

BOH: Tá osoba, ktorá pripravovala na obed tvoj sendvič bola chorá a nechcel som, aby si

dostal to, čo mala ona. Vedel som, že nemôžeš meškať do práce.

JA: (v rozpakoch) Aha...

BOH: Tvoj telefón sa vybil preto, lebo človek ktorý ti práve volal chcel klamať na teba iným

ohľadom toho, o čom ste sa akože po telefóne rozprávali. Ani som ti s ním nedovolil hovoriť,

preto si krytý.

JA: (nežne) Rozumiem, Bože

BOH: Ach, a ten masážny stroj bol chybný a vyhodil by ti elektriku v celom dome ten večer.

JA: Je mi to tak ľúto, Bože...

BOH: Neľutuj, len sa uč Mi dôverovať..., vo Všetkých veciach..., v dobrých aj zlých...!

JA: Budem Ti dôverovať!

BOH: A nepochybuj, že Môj plán pre tvoj deň je VŽDY LEPŠÍ, než ten tvoj plán.

JA: Nechcem pochybovať. Dovoľ mi len povedať Ti Bože, ďakujem Ti za všetko dnes.

BOH: Ne je zač, dieťa. Bol to len ďalší deň, keď som bol tvojím Bohom a veľmi rád sa

starám o svoje deti

Autor: Michal Lapčák

Ježiško príď!

2012-06-22T04:36:41Z

V jednom štáte východoeurópskeho bloku sa stal nasledujúci príbeh. Do dedinky s piatimi tisícami obyvateľov prišla ateistická učiteľka. Farár tejto obce sa navzdory ťažkej politickej situácii usiloval posilňovať veriacich vo viere modlitbou a vyzýval ich k prijímaniu sviatostí. Svety viery a nevery sa akoby vyvažovali na bedrách detí. Prostredníctvom donášačov učiteľka vždy vedela, ktoré deti pristupujú ku sviatostiam a tie potom trápila. Farár z tejto obce rozpráva: „V jeden deň prišla za mnou Angela, najlepšia žiačka štvrtej triedy a prosila ma, aby mohla denne pristupovať ku svätému prijímaniu. Jej srdce tak veľmi túži po tejto nebeskej strave. Upozornil som ju, že toto rozhodnutie sa môže dostať do uší učiteľky a tá jej to potom dá pocítiť. Ale Angela odpovedala: „Budem sa ešte viac učiť“. S radosťou som splnil jej prianie. Od tej doby sa však situácia v triede zmenila na ´malé peklo´. Učiteľka Angelu nepretržite šikanovala, a to i navzdory jej vynikajúcemu prospechu. Dieťa je stále bledšie, avšak nikdy nevzdoruje. Spolužiačky so slzami v očiach rozprávajú ustaranému kňazovi o útokoch učiteľky, ako prekračuje rámec učebnej látky a napáda Angelu ateistickými teóriami, aby ju presvedčila o bezvýznamnosti kresťanskej viery. Celá dedina už hovorí o tomto súboji učiteľky a žiačky Angely. „Slovami ani inak zasiahnuť nemôžem, a tak mi zostáva iba modlitba,“ hovorí duchovný pastier.
17. decembra uprostred Adventu si učiteľka Sabinová vymyslela hroznú hru. Začala s Angelou dialóg: „Čo urobíš, keď ťa tvoji rodičia zavolajú?“ „Prídem,“ odpovedalo dievča trochu placho. „Výborne. A čo sa stane, keď tvoji rodičia zavolajú kominára?“ „Samozrejme príde.“ Angela tuší pascu, pretože cíti, ako jej prudko búši srdce. Triumfujúcim hlasom učiteľka pokračuje: „Dobre! A povedzme, že tvoji rodičia zavolajú tvoju babičku, ktorá zomrela. Príde?“ „Myslím, že nie,” odpovedá Angela. „A keď tvoji rodičia zavolajú Červenú Čiapočku?“ „Nepríde, je to iba rozprávka.“ „Vidíte, deti, prichádzajú iba živí, keď ich voláme. Kto nepríde, buď neexistuje, alebo už zomrel. Teraz si chceme niečo vyskúšať.“ Pani Sabinová poslala Angelu za dvere a ostatným žiakom potom povedala, aby zavolali meno Angela. Dievča samozrejme vošlo dovnútra. Učiteľka vysvetľuje: „Angela žije, prichádza dnu, keď ju zavoláte … Zoberme si teraz, že zavoláte Ježiška. Veríte, že Ježiško existuje a že žije?“ Zavládne hrobové ticho. Deti ticho vnímajú otázku. Učiteľka sa obracia na Angelu: „Veríš, že ťa Ježiško počuje, keď ho zavoláš?“ „Áno, verím, že ma počuje!“ „Výborne. Tak si niečo vyskúšame. Na môj povel všetci začnú volať: Ježiško, príď! Raz… dva … tri …“ Žiadne z detí sa neodvážilo zavolať. Učiteľka sa vysmieva: „Vidíte, netrúfate si, pretože presne viete, že by neprišiel – váš Ježiško. Ani vás nepočuje, pretože nijaký Ježiško neexistuje, tak ako neexistuje Červená Čiapočka.“ Niektorí žiaci sú zmätení. Dôkazy sú jasné. Učiteľka víťazoslávne žiada: „Zničte svoje detinstvo!“ Tu sa stane niečo nečakané. Angela vstane. „Chceme ho predsa len zavolať. Všetci spolu!“ Deti sa postavia, zopnú ruky a volajú: „Ježiško, príď!“ Nasleduje strachom vyplnené ticho. „Ešte raz!“ A deti volajú s dvojnásobnou vrúcnosťou, do akej ich mohla priviesť iba táto situácia. A potom sa to stalo. Dvere sa ticho otvárajú. Celé denné svetlo akoby sa sústredilo ku dverám. Svetlo je stále silnejšie a nadobúda podobu ohnivej gule. Všetko sa deje veľmi rýchlo. Guľa sa rozoviera a v nej sa zjavuje Dieťa. Má na sebe biele šatôčky a vyžaruje svetlo. Usmieva sa bez jediného slova. Denné svetlo je proti nemu tmou. Po určitom čase Dieťa mizne vo svetelnej guli. Guľa sa pomaly vzďaľuje a dvere sa ticho samé zatvárajú. Deti od radosti nedokážu vydať zo seba slovo. Ticho zrazu preruší prenikavý výkrik. Úplne zarazená učiteľka s vytreštenými očami kričí: „Prišiel, prišiel!“ Okamžite opúšťa miestnosť a zabuchne za sebou dvere. Deti spontánne kľakajú a ďakujú Ježiškovi. Každé z detí bolo kvôli tejto udalosti samostatne vypočúvané. Ich výpovede sa vo všetkom zhodovali. Líšil sa iba odhad doby, ako dlho bol Ježiško prítomný v triede. Učiteľku umiestnili do psychiatrickej liečebne. Neustále vykrikovala: „Prišlo! Prišlo!“

zdroj: Správa Márie Winowskej, kresťanský časopis, 　Víťazstvo Srdca číslo 4/1997