Lenka Šáteková

Ako prežiť deň sv. Valentína, keď s nikým nechodiš (pre žienky)

2017-02-14T10:15:22Z

Tak som sa rozhodla ísť si v nedeľu zabehať. Vyvetrať hlavu, byť chvíľu s Bohom. Počas behania som si uvedomila, že o dva dni je deň sv. Valentína. Deň zaľúbených. Deň, kedy prejavujeme lásku tým, ktorých máme radi. Čo ak ale nie si momentálne vo vzťahu? Čo ak nie si vo vzťahu už nejakú tú dobu? Ako prežiť a stráviť tento deň? Z vlastnej niekoľkoročnej skúsenosti Ti ponúkam pár bodov. Tieto body sú určené hlavne pre ženy. Poďme na to:

1. Neľutuj sa.

Dôležitým bodom ako prežiť deň sv. Valentína je neľutovať sa. Nehovoriť o sebe: „Ja som tá, ktorá s nikým nechodí. Och, aké je to hrozné. Je to smutné. Všetci okolo mňa sú vo vzťahu a ja nie. Asi je so mnou niečo zlé. Nikdy si nikoho nenájdem,...“ V tento deň (a aj tie nasledujúce) je potrebné na tieto vety zabudnúť. Sebaľútosť Ti nepomôže. Možno to vyznieva veľmi drsne, ale je to tak. Sebaľútosť Ťa len uväzní a nedovolí Ti vidieť ostatné dobrá, ktoré tento deň môže pre Teba priniesť.

2. Nič Ti nechýba.

To, že nie si momentálne vo vzťahu neznamená, že Ti chýba nejaká „polovička“ a ty kvôli tomu chodíš po svete nekompletná. Zúfala, snažiaca sa nájsť svoju druhú polovičku a až vtedy budeš šťastná. Toto je klamstvo. Boh ťa stvoril kompletne. Nestvoril Ťa len s polovicou tela. Kompletná si už teraz (fyzicky, duševne a duchovne). Nič Ti nechýba. Chápem, že je tomu niekedy ťažké uveriť, hlavne pod nátlakom okolia. Preto Ťa v tento deň povzbudzujem do tohto: ráno, keď vstaneš, choď k zrkadlu, pozri sa na seba a povedz si: „Som kompletná, nič mi nechýba. S nikým nechodiť nie je žiadna vada. Som úžasná už teraz.“

3. Nebuduj si vzdušné zámky.

Zvlášť v tento deň máme sklon k budovaniu vzdušných zámkov. Čo tým myslím? Myslím tým zmýšľanie, kedy unikáme do sveta fantázie a tam si budujeme svoje predstavy o to, čo by sme v tento deň robili, keby sme s niekým chodili, napr.: „Šli by sme do kina, dostala by som ružu, šli by sme na večeru,...“. Opäť, toto Ti veľmi nepomôže. Je to len únik z reality niekam, kde je nám síce dobre, ale nie je to Pravda.

4. Choď na rande.

Možno sa teraz pýtaš: „Nie je tento článok pre ženy, ktoré s nikým nechodia? Nemám s kým! Ako mám ísť teda na rande?“ Veľmi jednoducho. Choď na rande s Bohom. On je zamilovaný Boh. Verím v to, že v tento deň by s Tebou na rande veľmi rád šiel. Toto rande môže mať viaceré podoby, napr. rande v kaviarni, rande s prechádzkou, rande s nejakou adrenalínovou aktivitou,... Každá z nás je iná. Boh Ťa pozná. Pozná Tvoje srdce. Vie, po čom túžiš. Nie sú to len nejaké frázy. Je to realita. Ak chceš ísť v tento deň niekam na rande, choď na rande s Bohom. Vstaň ráno, povedz Mu, že chceš, aby ste si niekam dnes vyšli a potom to urob. Nenechaj si v tento deň ukradnúť čas na rande s Bohom inými povinnosťami. Jednoducho prijmi pozvanie, naber odvahu a choď!

5. Pýtaj si prejavy lásky.

Tento deň má 24-hodín. Je to veľa času. Tento deň je o láske a ty si milovaná. Máš Boha, ktorý Ťa miluje. Hneď ráno si od Neho pýtaj prejavy lásky. Prejavy toho, ako Ťa miluje, ktoré Ti konkrétne ukáže. Jeho srdce túži po tom ukázať Ti, ako Ťa miluje. Verím, že toto môže byť pre ženské srdce veľmi uzdravujúce (hlavne kvôli tomu, že žienky okolo Teba budú dostávať prejavy lásky od svojich priateľov). Len Ho o to popros a maj citlivé srdce na Jeho prejavy. Ako Ho poznám, neobmedzí sa len na jeden prejav .

6. Vyjdi zo seba.

Tento deň je deň lásky. Pozývam Ťa vystúpiť zo seba. Ako to myslím? Prejav lásku niekomu vo svojom okolí. Láska je hlavne o dávaní a robení krokov smerom k ľuďom. Pozor, teraz nemyslím to, že sa máš vydať na lov po nejakom mužovi. Nie, toto som nechcela povedať. Prejav lásku tým, že napíšeš rodičom, že ich máš rada, kúpiš kolegyniam v práci kyticu, zavoláš priateľke, s ktorou si už dlho nevolala, niekomu prakticky pomôžeš,... Ak v tento deň túžiš po láske, pozývam Ťa do toho začať od seba a niekomu ju prejaviť. Verím, že v Tvojom okolí je príležitostí veľmi veľa .

Kedysi pre mňa predstavoval deň sv. Valentína jeden z tých ťažších dní v roku. Umárala som sa vo svojej samote. Ľutovala sa. Dnes viem, že tento deň môže byť špeciálny. Špeciálny v tom, že aj napriek tomu, že s nikým nechodím, môžem prežiť tento deň s Bohom. S Tým, ktorý ma miluje. S Tým, ktorý mi túži prejaviť lásku. Úprimne? Už sa teším na tento deň. Je to krásny deň. Deň, kedy mi Boh opäť novým spôsobom ukáže, čo pre Neho znamenám.

Preto Ťa povzbudzujem do toho neprežívať deň zaľúbených v ulite svojej samoty, ale pozývam Ťa do dobrodružstva prežiť tento deň s Bohom. Určite to neoľutuješ.

Žehnám Ti odvahu vykročiť zo seba. Žehnám Ti citlivé srdce na volanie Božieho srdca a všetkého, čo má pre Teba v tento deň pripravené.

Prajem Ti krásny deň zaľúbených .

Lenka – kráľovná svetla a pokoja.

6. Svieca, ktorá nezhára

2016-12-17T19:33:13Z

Pieseň "Svieca, ktorá nezhára" je mojou osobnou výpoveďou o tom, ako som zistila, čo Boh odo mňa vlastne chce. Keď som sa obrátila, začala som chodiť do pastoračného centra v našom meste, vstúpila som do služby. Začala som hrať v zbore na gitaru, robiť stretká s mladými ľuďmi, stretká pre birmovancov a kopu iných vecí okolo. Bola som zapojená vo viacerých službách. Zo začiatku to bolo všetko fajn.

Postupne však služieb pribúdalo a ja som z nich bola čoraz viac unavená, nemohla som sa zastaviť. Služby predstavovali pre mňa stres, pretože som si nemala kedy oddýchnuť pomedzi službu, školu a rodinu. Stále som niekde lietala. Táto únava sa postupne pretransformovala aj do rôznych zdravotných problémov, ktoré som mala. Nejako som to však neriešila. Myslela som si, že Boh chce, aby som slúžila iným. Chce, aby som sa obetovala pre iných. Myslela som si, že keď to neurobím ja, tak nikto iný. Vo svojej pýche som si myslela, aká som nenahraditeľná.

Vo svojom vnútri som však bola čoraz viac smutnejšia a nepokojnejšia. Často krát som sa pred ľuďmi tvárila, že je vlastne všetko v poriadku. Tvárila som sa, že som fajn. Mala som na tvári masku toho, ako všetko zvládam. Mala som umelý úsmev tak mnoho krát. Málo kto vedel, ako sa naozaj vo vnútri cítim, pretože som im ani nedovolila, aby to videli. Navonok som bola milá, usmievavá, ale keď som bola sama, tak sa mi chcelo plakať z toho, ako veľmi som unavená.

Potom na jednej duchovnej obnove mi Boh povedal, že chce, aby som odišla z jednej služby. Bol to pre mňa šok. Ťažká vec, ale odišla som. Boh niečo týmto začal a pokračoval ďalej. Nakoniec mi povedal, že chce, aby som odišla zo všetkého a aby som mala rok „oddychu od služby“. Pre mňa to bola nepredstaviteľná vec. Ja, ktorá som bola zapojená do x služieb mám odísť? Nechápala som to, bojovala s Bohom, ale nakoniec som to urobila. Dala som si rok oddychu od služby, od všetkej. Tento rok som bola len s Ním.

Počas tohto času a aj teraz som zistila, že mám veľmi veľký problém s výkonom. Mala som pocit, že keď niečo budem robiť, tak ma ľudia za to budú mať radi a hlavne som si myslela, že Boh ma bude mať rád len vtedy, keď budem slúžiť. Že musím podať nejaký výkon, aby som si zaslúžila Jeho lásku. Aký veľký omyl. Boh mi ukázal a naučil ma, že Jemu nejde o moju službu, o môj duchovný výkon. Jemu ide hlavne o moje srdce. Chce ho držať vo svojich rukách.

Ide Mu o to, aby ma držal v náručí. Chce, aby som bola s Ním. Trávila s Ním čas. Momentálne fungujem tak, že som stále v „šetriacom režime“. Boh mi hovorí do čoho mám ísť a do čoho nie. Chráni tým moje srdce, aby som opäť nespadla do výkonu. Toto zistenie bolo kľúčové pre môj život. Prinieslo mi to veľkú slobodu. Slobodu od služby, očakávania iných, od ich rečí a od toho, čo si o mne myslia. Presne o tejto zmene zmýšľania je táto pieseň.

Odkaz na song story piesne "Svieca, ktorá nezhára": https://www.youtube.com/watch?v=9RZ8KW0USzs

Odkaz na samotnú pieseň "Svieca, ktorá nezhára": https://www.youtube.com/watch?v=G6XjvkqfH-U

5. Zranená

2016-12-05T15:00:44Z

Toto je jedna z najťažších piesní, aké som kedy napísala a zložila. Zároveň však patrí medzi moje najobľúbenejšie. Pieseň vznikla po čase, kedy sa nám na jednej duchovnej obnove ľudia z tímu ospravedlňovali v mene našich pozemských ockov za veci, ktoré nám urobili a ktoré nás boleli. Boh uzdravoval mnohé zranenia u viacerých účastníkov tohto víkendu.

Asi 20 minút po tomto čase som prišla do kaplnky, kde som sa rozplakala nad tým, ako deti trpia neprítomnosťou otcov v rodine. Vynárali sa mi pred očami príbehy mnohých mojich kamarátok. Tých, ktorým sa v škole smiali, ponižovali ich, vraveli im, že nič neznamenajú. Boli prehliadané, smutné a odmietané. Tých, ktoré zažili či už fyzické alebo psychické znásilnenie. Tých, ktoré si radšej priali zomrieť a pýtali sa načo vlastne sú na svete. Tých, ktoré plakali a nemali sa o koho oprieť. Prežívali veľkú samotu. Otec od nich odišiel alebo sa o ne nestaral, bol veľmi prísny alebo boli preňho prioritné iné veci ako jeho deti. Tých, ktorým chýbal otec, aby sa ich zastal, bojoval za ne, pohladil ich, povedal im: „si krásna a mám Ťa rád“. Tých, ktoré aj napriek tomu, že mali ocina sa cítili ako siroty.

Celá táto bolesť z toho sa pretavila do toho, že mi začal chodiť text piesne v mysli. Sadla som si v kaplnke za klavír a začala hneď hrať túto pieseň. Pri spievaní slov „nevadí, že otec tam nebol, pretože ja som tam bol s Tebou“, som si uvedomila, že aj keď sa nám niekedy zdá, že sme v ťažkých chvíľach boli samé a opustené, že nebolo nikoho, kto by sa nás zastal, tak to nie je pravda. Boh bol s nami v každom ťažkom okamihu, ktorý sme zažili. Držal nás za ruku. Neopustil nás. Plakal, keď sme plakali my. Bolelo ho to, čo bolelo nás. Keď sme kričali od bolesti, On kričal s nami. Keď sme sa pýtali, kde bol, On nám odpovedal. Držal nás v náručí a šepkal slová „Si mojou láskou, si mojou kráskou“.

Preto je táto pieseň piesňou nádeje. Nádeje v to, že Boh je schopný uzdraviť každú ranu, ktorú sme utŕžili. Znova nás zobrať do tých ťažkých situácií a ukázať nám ich tak, ako ich videl On. Ukázať nám, kde stál a ako za nás bojoval. Nádejou, že Boh je schopný dať nám to, čo nám u našich pozemských ockov chýba. Zároveň je absolútne schopný viesť nás cestou odpustenia našim ockom a nanovo si s nimi vybudovať vzťah lásky. O tomto je pieseň Zranená.

Odkaz na song story piesne Zranená: https://www.youtube.com/watch?v=AFYUR_G092Q

Odkaz na samotnú pieseň Zranená: https://www.youtube.com/watch?v=ZiYMfvPA13w

4. Zaľúbená

2016-11-15T18:05:58Z

Pieseň Zaľúbená je mojou autobiografickou piesňou, v ktorej opisujem môj vzťah k Bohu. Je v nej popísaný celý vývoj nášho vzťahu. Kontext tejto piesne vznikol pred troma rokmi, keď som veľmi túžila po vzťahu. Túžila som po tom, aby ma mal niekto rád. Aby som bola pre niekoho prioritou. Aby bol niekto zo mňa očarený. Aby som ho upútala jediným pohľadom mojich očí.

Dlho som si myslela, že toto zažijem až s nejakým mužom. Niekto mi však v tom období povedal, že to môžem zažiť už s Bohom. „S Bohom?“ vravím si. Bála som sa, či už to nie je priveľa, či to už nie je prehnané. Vedela som, že Boh je môj Otec, ale žeby bol aj mojím Milencom, Priateľom, s ktorým chodím? Napriek tomu som však nabrala odvahu a šla do toho. Poprosila som Boha, nech je mojou láskou, nech mi ukazuje ako má ma rád, čo pre Neho znamenám. On to hneď začal robiť.

Ako už názov piesne hovorí je to pieseň, ktorú som zložila po tom, ako Boh začal bojovať o moje srdce. Pieseň začína tým, v akom stave som bola predtým, ako som spoznala Boha. Keď to urobil, vyzbrojil sa láskou a začal o mňa bojovať. Pamätám si na toto obdobie. Bol to čas, kedy Boh rúcal moje ochranné múry, ktoré som si postavila okolo môjho srdca. Rúcal ich tým, ako sa ku mne správal, tým, čo o mne hovoril, úctou, akú ku mne mal. Bol to čas, ktorý pretrváva až doteraz, kedy bol a je Boh milencom môjho srdca. Tvoríme spolu pár.

Boh chce mať so mnou mať hlboký vzťah. Chce uchvátiť moje srdce, chodiť so mnou na rande, dávať mi darčeky, starať sa o mňa, držať ma za ruku, šepkať mi slová lásky. On je mojim Kráľom a ja som Jeho kráľovná. Vodí ma po svojich komnatách, bozkáva. Jeho láska ma úplne zmenila. Dnes viem, že jediné čo chce Boh je byť so mnou. Zobrať ma bližšie, objať ma silnejšie, pretože On je zaľúbený do mňa a ja do Neho. Sme pár. O tomto je pieseň Zaľúbená.

Odkaz na song story k piesni Zaľúbená: https://www.youtube.com/watch?v=Jti7p0kAHbU

Odkaz na samotnú pieseň Zaľúbená: https://www.youtube.com/watch?v=xfDZdkUCG8I

3. Kríza

2016-11-07T19:02:00Z

Pieseň kríza vznikla úplne spontánne. Počas jedného víkendu sme na Animátorskej škole mali vyučovanie o kríze. Po tomto vyučovaní sme mali voľný čas. Kubko si sadol za klavír a začal hrať melódiu. Veľmi sa mi zapáčila, šla som si teda k nemu sadnúť.

Zrazu som zbadala text s vyučovaním o kríze na papieri, ktorý bol položený na klavíri. Vzala som ho a začala spievať do hudby, ktorú hral Kubko. Šlo to ako po masle. Text vyučovania sedel do hudby. Takto vznikla pieseň kríza.

Pieseň kríza je pre mňa takou pripomienkou toho, že byť v kríze nie je žiadna hrozná vec, aj keď sa to na prvý pohľad zdá. Nemusím reptať a šomrať, aké je to ťažké. Nemusím hľadať vlastnú cestu, ako z krízy von. Nie je to čas, kedy je Boh ďaleko. Je to pieseň o tom, že každá kríza prináša zmenu. Počas krízy máme právo uplatniť princíp Kráľovstva a ostať v dôvere v to, že Boh nás cez to prevedie a príde požehnanie.

Zároveň si počas krízy pripomínam, že pre Boha znamenám viac, než si viem predstaviť a čas krízy je čas, kedy môžem k Nemu ešte bližšie prísť. Túto pesničku som si spievala a počúvala mnoho krát počas mnohých kríz a ťažkých období, ktorými som prechádzala. Pre mňa samú bol text tejto piesne základom, ktorý som si pripomínala. Stála na ňom. Vždy som z kríz vyšla s tým, že som sa niečo naučila. Verím, že kríza nie sú ťažká a hrozná vec, ale je to čas, kedy môžeme byť ešte bližšie Bohu. Naučíme sa niečo, čo potom použijeme pri ďalšej kríze a preto pre nás nebude tak ťažká. Je to o zmene na to, že kríza nie je niečo ťažké, ale je to čas rastu a budovania.

Odkaz na song story piesne Kríza: https://www.youtube.com/watch?v=O-6WE29tUbs

Odkaz na samotnú pieseň Kríza: https://www.youtube.com/watch?v=c_yR7AWJiXQ

2. IDENTICKÁ

2016-10-31T17:08:42Z

Po nejakom čase mi Boh odpovedal na otázky, ktoré mu kladiem v piesni Intro a vznikla pieseň Identická. Ak si nepočul/a pieseň Intro odporúčam Ti vypočuť si ju .

Pieseň Identická je o tom, čo o mne hovorí Boh. Vznikla po jednej modlitbe na lúke, kde sa rada chodím prechádzať. Žiadala som Boha, aby mi povedal, ako ma vidí a On to urobil. Začula som slová „Si moja princezná, ktorá sa nezdá. Si moja láska, ktorej sa nevzdám.“ Potrebovala som dostať tieto pravdy do mojej mysle a srdca. Pamätám si, že som vtedy mala po izbe nalepené samé papieriky o tom, čo Boh o mne hovorí a denne som si ich hovorila nahlas do zrkadla. Pamätám si, ako som ich hovorila aj napriek tomu, že som to tak necítila. Nakoniec sa nám s Bohom podarilo zbúrať pár hradieb klamstva a zbudovať niekoľko nových. Trvá to dodnes. Je to pieseň volania Božieho srdca pre mňa.

Postupne som do tejto piesne pridávala nové slohy a záver piesne. Začiatok refréna vznikol po tom, ako som pochopila, že nemôžem stále žiť podľa toho, čo o mne hovoria iní. Stále byť vo väzení ich očakávaní a požiadaviek, ktoré je veľmi ťažké splniť. Dovtedy totiž veľmi určovalo moje správanie to, aký mali na mňa pohľad iní ľudia. Snažila som sa vždy podľa nich správať a nikdy to nešlo. Iba to viedlo k ďalším sklamaniam a znechuteniu v seba samú. Pochopila som, že na tom nezáleží. Záleží na pravde, ktorú hovorí o mne Boh. Božie slová sú tie na ktoré postavím svoj dom. V toto chcem veriť a žiť to.

Záver piesne som pridala po tom, ako som pochopila, že Bohu ide hlavne o moje srdce. Myslela som si totiž, že na to aby ma mal Boh rád, musím mu slúžiť do úmoru, byť zapojená v x-tých službách a až potom, keď podám nejaký výkon, môžem mať nárok na Jeho lásku. Bolo to v období, kedy ma Boh vytiahol zo všetkých služieb, do ktorých som bola zapojená a poslal ma na rok „oddychu od služby“. Celý rok som bola len s Ním, bez služby. Vďaka tomuto času som pochopila, že Boh nepotrebuje moju službu, výkon na to, aby ma mal rád. Že On ma má rád už teraz aj keď nič nerobím.

Dokonca mi ukázal, že Jeho láska je konštantná. Sila Jeho lásky sa nemení na väčšiu či menšiu tým, že mu budem slúžiť. Nemôžem urobiť absolútne nič preto aby ma mal viac rád. On je zo mňa už teraz paf .

Odkaz na Song story k piesni Identická: https://www.youtube.com/watch?v=_H8uTgtJv0U

Odkaz na samotnú pieseň Identická: https://www.youtube.com/watch?v=qvWnQapoODs

1. Intro

2016-10-24T16:00:38Z

Intro vzniklo v období, kedy Boh upevňoval základy mojej identity. Postupne krôčik po krôčiku mi hovoril, kým som: „Som Jeho dcérka, Jeho milá. Nikdy odomňa neodíde. Je dobré to aká som. Som vzácna a potrebná.“

Nebolo pre mňa ľahké uveriť týmto slovám, pretože som dlhé roky žila v opačnom zmýšľaní. Myslela som si, že som zbytočná a nikto ma nevidí. Že som smutná, váhavá, že veci zbytočne riešim, že nie som pekná, pretože nemám „ideálnu“ postavu podľa pravidiel tohto sveta.

Vnútorne som prežívala obrovský tlak na to, že by som sa mala zmeniť, byť iná. V mojej mysli prebiehal veľký boj o tom, ako pozerať na samú seba. V hlave sa mi bili myšlienky o tom, čo hovorí o mne Boh, s tými myšlienkami, ktoré boli klamstvami. Bolo to akoby sa v mojej hlave bili dve armády.

Vedela som, že ma Boh pozýva vybojovať tento boj. Zrúcať hradby klamstiev o mne, ktoré som mala v mysli a začať stavať nové, Jeho hradby. Jediný, kto mi v tomto mohol pomôcť bol On. Jeho slová pravdy. Toto je dôvod prečo vznikla táto pieseň. Predstavuje boj v mojej mysli a konečné pýtanie sa Boha ako to teda je. Kde je pravda? Aká je pravda o mne?

Odkaz na song story: https://www.youtube.com/watch?v=jidiq2WV2vE

Odkaz na samotnú pieseň: https://www.youtube.com/watch?v=8ymUqqWBEnc

Lenka - kráľovna svetla

Keď sa sen stáva skutočnosťou.

2016-10-23T18:56:35Z

Začalo sa to pred deviatimi rokmi. Povedala som Bohu „áno“. Odovzdala som Bohu svoj život a dala mu svoj súhlas, aby konal v mojom živote. Vstúpila som s Ním na „Cestu“ veľkého dobrodružstva. Prežili sme spolu toho veľa. Boh ma uzdravoval, vyučoval, ale hlavne miloval. Postupne som sa z malého ustráchaného dievčatka stávala tou, akou si ma On vysníval. Stávala sa zo mňa žena. Tá, ktorú zo mňa učinil On. Kráľovná svetla. Boh zmenil moje zmýšľanie o mne, dal mi kráľovskú korunu na hlavu a pomohol mi uchopiť vládu nad svojim vlastným životom.

Jednou z oblastí, kde som bola Bohom uzdravená, bola oblasť mojej kreativity. Pamätám si, že som vždy rada spievala, tancovala, skladala piesne. V určitom období však prišli slová, ktoré spôsobili zastavenie v tejto oblasti: „Máš rada hudbu? Tak ju nekaz. Nevieš spievať. Sú iné dievčatá, ktoré vedia spievať lepšie ako ty. Pozri sa na Lauru ako nádherne spieva. Ty taká nikdy nebudeš. Nemáš na to“. Na základe týchto slov som po veľmi dlhom období prestala akýmkoľvek spôsobom prejavovať svoju kreativitu.

Boh však túto oblasť uzdravil. Ja som zatúžila po tom opäť spievať a skladať piesne. Tým, že sme spolu s Bohom toho veľa prežili, túžila som, aby tieto piesne boli o nás dvoch. Túžila som vyspievať to, aký Boh naozaj je. Čo pre mňa urobil a čo sme spolu zažili. Ako ma má rád. Tak sa stalo. Postupne som začala skladať a spievať piesne. Texty a piesne sa postupne kopili. Občas som nabrala odvahu a zaspievala som ich ľuďom a oni boli nimi dotknutí. Pýtali sa ma, či nemám nahrávky tých piesní. Nemala som ich. A tu niekde sa zrodil môj sen.

Týmto snom bolo nahrať tieto piesne. Pustiť ich do sveta, nech sú druhí nimi požehnaní. Boh mi poslal skvelých priateľov, ktorí mali podobnú túžbu. Tak sme posledný minulý rok intenzívne nacvičovali, skúšali až do úmoru . Podarilo sa nám dať dokopy sedem piesní. Nahrali sme ich v júni minulého roka. A teraz sú tu. Môj sen sa stal skutočnosťou. S očakávaním som si ich pustila. Bola som unesená a veľmi šťastná.

Píšem o tom preto, lebo v najbližších dňoch budem týchto sedem piesní uverejňovať. Ku každej piesni sme nahrali aj video o tom, ako daná pieseň vznikla. Prvú pieseň uverejním v pondelok (24.10.2016) o 18:30 hod. na youtube (kanál mládeže žilinskej diecézy - mladezDCZA).

Mojou veľkou túžbou je, aby sa tieto piesne ľudí dotýkali. Aby prehovárali k ich srdcu. Aby boli zdrojom uzdravenia a radosti. Nič viac a nič menej.

Veľmi sa na to teším. V najbližšej dobe sa teda budeme počuť .

Dovtedy maj krásny deň.

Lenka – kráľovná svetla.

Dojčenie na verejnosti.

2015-07-06T09:26:26Z

Poznáš to. Prechádzaš sa v parku, alebo ideš cez mesto. Zrazu Ti padnú oči na ženu sediacu na lavičke. Pozeráš sa na ňu, či dobre vidíš. Pýtaš sa: „Robí to, čo skutočne vidím?“ Neisto a v rozpakoch sa na ňu krátko ešte raz pozrieš. Áno, je to pravda. Ona dojčí. Dojčí na verejnosti. Čo tento pohľad v Tebe spúšťa? Rozpaky? Hnev? Obdiv? Pochopenie? Lásku?

Častokrát, ako laktačná poradkyňa, vediem rozhovory s ľuďmi o dojčení na verejnosti. V rámci poradenstiev sa o tejto téme rozprávam aj s mamičkami. Prednedávnom prebiehala búrlivá diskusia o dojčení detí v kostoloch, ktorá začala uverejnením tohto článku (http://www.katolickenoviny.sk/20-2015-dojcit-a-krmit-deti-v-kostole-ano-ci-nie/). Dostala som email s otázkou, čo si o tom myslím ja. Takže, tu je moja odpoveď.

V priebehu niekoľkých desaťročí nám z očí zmizol obraz dojčeného dieťaťa. Nevidíte často dojčené dieťa na ulici. Vidíte skôr dieťa s fľaškou a cumlíkom. Pre našu spoločnosti dojčenie prestalo byť normou. Prestalo byť niečím normálnym. Normálnym sú momentálne iné veci. Preto sme občas v rozpakoch, keď vidíme dojčiacu mamičku. Sami sme to ako deti nevideli a nevieme, ako reagovať.

Ďalším dôvodom našich rozpakov môže byť aj to, že dojčenie vnímame len ako jedlo. Dojčenie však nie je len o jedle. Dojčenie má mnoho ďalších „funkcií“. Pomáha upokojiť dieťatko. Pomáha mu prechádzať cez rôzne emočne náročné situácie. Dojčenie napomáha budovaniu vzťahu medzi maminou a dieťatkom. Skrze dojčenie maminka dieťatko viac spoznáva. Dojčenie zvyšuje inteligenciu detí. Robí z nich citlivé osoby. Znižuje bolesť u detí, srdcovú frekvenciu, horúčku dieťatka. Znižuje súrodeneckú rivalitu. A až niekde na konci je ten fakt o jedle. Dojčenie teda nie je len o jedení. Je teda jasné, že dieťatko sa bude chcieť dojčiť hocikedy. Aj vtedy, keď sa dojčilo pred 5 minútami. Dojčenie nie je len o jedle.

Naša spoločnosť má voči dojčeniu na verejnosti niektoré nesprávne postoje:

1. Prvým z nich je, že dojčiaca žena by sa mala niekde schovať, keď chce dojčiť. Najlepšie by bolo, keby odišla niekde z očí ľudí (na WC,...). Odstrkujeme dojčiace ženy preč z očí. Nehovoriac o tom, že dieťatko sa chce dojčiť častokrát niekoľko krát za hodinu. A čo má robiť takáto mamina? Utekať každú chvíľu na záchod? Toto je postoj, ktorý ženy nakoniec dovedie k tomu, že prestanú dojčiť, lebo s fľaškou môžu kŕmiť všade a nemusia sa skrývať. Nehovoriac o tom, že neustále odkladanie dojčenia vedie k mnohým problémom s dojčením.

2. Častokrát sú ľudia pohoršení z toho, že pri dojčení žene vidno bradavku. Niektorým ľuďom z toho idú vstať vlasy dupkom. Tu chcem povedať, že sme schopní rešpektovať a prijímať polonahé ženy v šoubiznise, bilbordoch, kde im vidno všetko. To, že je nejaká žena polonahá vnímame v pohode a dojčiacu ženu nie? Niečo tu nereže. Keď vidím dojčené deti častokrát nevidno absolútne nič. Žiadna dojčiaca žena nedojčí s tým rozhodnutím: „Tu ma máte, pozrite sa na moje bradavky.“ Robí to pre svoje dieťa, pretože vie, aké dôležité preňho dojčenie je. Rozprávala som sa dokonca s mužmi o tom, čo to s nimi robí a jeden z nich mi povedal veľkú pravdu: „Ak dojčiaca žena vzbudzuje v mužovi niečo erotické a sexuálne, tak niečo v ňom nie je v poriadku.“

3. Ďalej je tu skupina ľudí, ktorí vravia, aby sa dojčiace ženy aspoň zakryli nejakou látkou, keď dojčia. Áno, ony to robia. Medzi nami toto dokonale dokáže aj šatka, v ktorej sa dieťatko nosí. Len neviem, či títo ľudia niekedy skúšali dojčiť s tým, že dieťatko zakryli. Mamina potrebuje vidieť na dieťa, aby videla či efektívne pije, pozerá sa do jeho očí. Nehovoriac o tom, že dieťatku môže nejaká látka vadiť vo výhľade na maminku a svet okolo.

Osobne si myslím, že na dojčiace ženy je vyvíjaný tlak. Dieťatko spadne v parku alebo ho niečo rozruší a začne plakať. Očakáva maminu. Mamina je pod tlakom toho, či ho dojčiť na verejnosti. Už počula na svoju osobu veľa viet. V tomto prípade má mamina dve možnosti. Jednou z nich je tá, že podľahne tlaku okolia a skryje sa. V skrytosti dieťa nadojčí. Lenže tu vyvstáva otázka: „Čo, keď po blízku nie je žiadny priestor na dojčenie v skrytosti? Necháme dieťatko usilovne plakať, zatiaľ čo recept na jeho upokojenie máme po ruke?“ Odopieraním dojčenia, odopierame dieťatku to, čo mu prirodzene patrí. Deti vedia, čo potrebujú. Častokrát nám to aj povedia. Len my občas zabúdame. Druhá možnosť je, že hodí za hlavu všetko to, čo počúva a spraví to, čo je pre ňu prirodzené. Nadojčí svoje dieťa v každom prípade. Spraví prirodzene to, čo do nej Boh vložil. Dal jej nástroj na upokojenie dieťatka.

Moja odpoveď ohľadom dojčenia na verejnosti je nasledovná. „Žienky dojčite, kde sa len dá. Prepáčte nám, že sme občas takí nechápaví a útoční.“ Žene, ktorá dojčí svoje dieťa a aj ho nosí bozkávam ruky a nahlas ďakujem. Drahá dojčiaca žienka, pomáhaš nám znova navrátiť prirodzenosť do našich očí. Prirodzenosť, ktorú máme od Boha. Môj postoj je taký istý, aký má aj Svätý Otec František: http://ww.plus7dni.sk/spravy/zo-zahranicia/papez-ako-z-ineho-sveta-frantisek-vyzval-mamicky-aby-pri-krste-dojcili.html.

Žehnám Ti milý čitateľ zmenu zmýšľania ohľadom dojčenia na verejnosti, okoliu dojčiacich žien veľa pochopenia a lásky a budúcim rodičom, aby sme už teraz začali tieto otázky riešiť.

Lenka – princezná svetla

PS: Veľmi sa mi páči, ako sa k tejto téme postavili veriace mamičky, ktoré nemajú problém dojčiť a nosiť svoje deti do kostola. Tu je ich vyjadrenie, s ktorým ja maximálne súhlasím: http://zastolom.sk/neverite-a-predsa-sa-dojci/

Keď sú ženy na love

2015-06-23T18:58:45Z

27-ročná Laura sedí na oslave narodenín svojej maminy. Všetci dookola sa dobre bavia a Laura si užíva potešenie z prítomnosti svojej rodiny. Všade okolo je ruch komunikácie. Je veľmi rada, že môže tráviť čas so svojou rodinou, ktorú už dlho nevidela. Oslava narodenín prebieha v nádhernej reštaurácií, kde sa pohybujú aj ostatní zákazníci. Medzi nimi aj muži. Všade počuť rozhovory, keď tu zrazu počuť vetu: „Laura, pozri sa, ten by sa k Tebe vynikajúco hodil. Choď za ním. Nahoď sa a bež.“ Všetky oči sa uprú na ňu a nastane „trápne ticho“. Všetci čakajú, čo sa bude diať. Laura pozerá na množstvo očí. Čakajú, že sa zdvihne a „uloví“ toho muža. Ona má ale inú predstavu.

Poznáte to, žena príde do veku, kedy je už čas na vydaj alebo inak povedané „začnú jej tykať biologické hodiny“. Všetci okolo očakávajú, že si už konečne niekoho nájdete, že niekoho „uloví“. Začnú robiť nátlak svojimi otázkami a očakávaniami. Občas sú ľudia v okolí takýchto žien viac v strese ako samotné ženy, ktorých sa to týka. V tomto blogu budem písať o našom ženskom hone na mužov.

Neviem presne, kedy sa karty otočili a miesto toho, aby muži bojovali o nás ženy, bojujú ženy o mužov. Mne sa táto situácia absolútne nepáči a jednoducho mi to nesedí. Často to vidím vo svojom okolí. Ideme na nejakú akciu a rozprávam sa so žienkami. Ony idú na danú akciu s tým, že dúfajú, že niekoho ulovia. Prídu na akciu a už to začína. Röntgenovými očami prechádzajú po miestnosti a hodnotia mužov. Hodnotia, ktorý by bol potencionálne dobrý ako ich priateľ, manžel a otec ich detí. Celú akciu sú zamestnané len touto „úlohou“ a keď si nikoho nenájdu, odchádzajú z akcie sklamané. Nehovoriac o tom, že svojim lovom na mužov premeškajú to, čo mal na tej akcii pre nich pripravené Boh.

Sama to poznám. Dlhé roky som chodila na rôzne akcie so zmýšľaním: „Áno, toto je tá akcia, kde stretnem svojho priateľa.“ Väčšinou to tak nebolo a odchádzala som naozaj veľmi smutná a zranená. Nehovoriac o tom, že mi naozaj uchádzali veci, ktoré mal pre mňa pripravené Boh Otec. Takýmto „honom“ na mužov som žila asi 6 rokov. Až som sa po jednej modlitbe rozhodla pre zmenu zmýšľania. Rozhodla som sa, že prestanem mužov loviť a nechala som sa uloviť Bohom. Momentálne, keď prídem na nejakú akciu, tak nesondujem, ale som tam s Bohom. Som v prítomnosti mužov, ale nelovím. Dôverujem. Dala som Bohu do rúk môjho priateľa, manžela a ocka mojich detí. Verím Bohu, že On ma dokonale pozná a vie, ktorý muž je ma hoden. A tak čakám vo viere. Cítim sa v tom veľmi slobodne.

Hlavným dôvodom, prečo by som „nelovila“ muža je tento. Keď ho budem naháňať teraz, budem ho naháňať do konca života. Toto naozaj nemám za potreby. Žiť doživotne s neistotou toho, či muž odomňa odíde by som nechcela. Chcem mať istotu a byť si vedomá, že je ochotný bojovať o mňa celý život v rôznych situáciách.

Preto Ti chcem povedať: „Nenechaj sa tlačiť okolím do niečoho, čo nechceš.“ Chápem, že ten tlak môže byť hrozný. Tie slová sú ťažké: „Kedy si už konečne niekoho nájdeš, skončíš ako stará panna, ostaneš na ocot.“ Tie slová nazývam zabíjačmi ženského srdca. Drahá žienka, máš právo na ten luxus neloviť muža. Máš právo nechať, nech muž bojuje o Teba. Dopraj si čas na rozmyslenie, či do vzťahu pôjdeš alebo nie. Nedávaj sa ľahko. Keď si nevážiš seba samú, ani Tvoj priateľ si Ťa vážiť nebude. Ak si slobodná, buduj teraz vzťah s Bohom, pýtaj si od Neho to, čo Ti teraz chýba. On Ti to naozaj veľmi rád dá. Chýba Ti láska, objatie, spoločný čas? On je tu, pripravený poskytnúť Ti všetko, čo teraz potrebuješ.

Preto chcem vyzvať každú žienku, ktorá je slobodná, má podľa sveta „už dosť rokov“: „nenechaj sa tlačiť okolím“. Si krásna a hodná toho, aby muž o Teba bojoval. Vyzývam Ťa k tomu, aby si nenaháňala a nelovila mužov. Uplatni spolu so mnou toto právo. Právo modliť sa za budúceho muža. Právo byť v prítomnosti mužov, ale nesondovať ich a neposudzovať. Pozývam Ťa do kroku do neznáma. Do kroku viery, že Boh sa o mňa postará aj v tejto oblasti.

Žehnám Ti lásku, vieru a dôveru.

Lenka – princezná svetla.

Žena, jej šatník a Boh

2015-05-20T06:24:29Z

Je piatok večer. Vyrážam do centra Žiliny. Prechádzam cez ulice a dostávam sa do centra. Počet ľudí sa zväčšuje. Sú to hlavne mladí ľudia. V istom momente zostanem stáť ako obarená. Vidím okolo seba mladé dievčatá a ženy. Oblečené v krátkych šatách, veľmi krátkych šatách. Dovolím si tvrdiť, že keď si sadnú, tak je toho vidieť veľa. O výstrihoch už radšej nehovorím. Pomaly kráčam a počet takto oblečených žien sa zvyšuje. Úprimne? Ja ako žena som nevedela, kde sa mám pozerať. Začala som si všímať mužov v okolí takto oblečených žienok. Pozerám sa do tvárí mužov a vravím si: „To tej žienke nevadí, že ju práve vo svojej mysli zneuctilo také množstvo mužov? Nevadí jej, že sa na ňu pozerajú ako na kus mäsa? Nevadí jej, že sa s ňou práve vo svojej mysli vyspalo niekoľko mužov naraz?“ Celá táto situácia vyústila do toho, že som sa rozhodla napísať tento blog. Bude sa týkať témy, ktorú my ženy máme veľmi radi – oblečenia.

Každá žena túži svojmu okoliu ukázať svoju krásu. Túži po tom, aby bola videná. Túži po pozornosti. Po tom, že keď si kúpi niečo nové, niekto jej povie: „Ó, v tom vyzeráš skvele a nádherne.“ Chceme byť pekné. Ako veľmi po tom túžime. Len si to musíme sami pred sebou priznať. Čo sa týka oblečenia ženy verím, že vnútorná krása sa prejavuje na jej vonkajšku. Keď žena žije s vedomím, že je krásna, vidno to aj na jej oblečení. Naopak to nefunguje. Aj keď sa o to veľmi snažíme. To, ako sa obliekam odráža môj postoj a vzťah k sebe samej. Svojím oblečením reprezentujem to, ako sa sama vidím.

O spôsobe obliekania ženy existuje jedna veľká lož. Asi poznáš tú vetu: „Mastné vlasy, dlhá sukňa, bledé líčka. Kto to je? No predsa katolíčka?“ Neviem, kto túto vetu vymyslel, ale poriadne mýlil. Ja som nevidela krajšiu ženu ako tú, ktorá má intímny vzťah s Bohom. Ženu, ktorá doslova nasáva to, ako ju vidí Boh. Keď stretnete takúto ženu, viete to. Jej krása totiž žiari do okolia ako reflektor.

Spôsobom, akým sa obliekame, veľa dlhujeme. Hlavne mužom. To, ako sa obliekam ovplyvní prostredie, v ktorom sa pohybujem. Veľmi často sú v ňom práve muži. Musíme si uvedomiť, že títo muži sú niekoho budúci priatelia a manželia. Nemusíme im robiť ťažšími ich časté boje s čistotou. Ja ako žena nemám absolútne žiadne právo na to, volať nejakého muža do nečistoty tým, ako sa obliekam. A drahé ženy, neospravedlňuje nás ani veta, ktorú často počúvam: „Veď je to ich problém. Nech sa nedívajú, keď im to robí zle.“ Táto veta je len ospravedlnením nášho konania, rezignácie a pasivity v tejto oblasti.

Ohľadom oblečenia dlhujeme veľa aj sebe samým. Ako žena si mám chrániť to najvzácnejšie, čo mám pre svojho priateľa a manžela. Svoje bohatstvo a výnimočnosť si chrániš aj tým, ako sa obliekaš. Chcem sa Ťa spýtať: „Na základe čoho chceš, aby sa Tvoj priateľ a manžel pre Teba rozhodol? Len na základe toho, ako vyzeráš, alebo toho kým skutočne si?“ Často sa stretávam so žienkami, ktoré plačú preto, akým spôsobom sa obliekali. Muž si na nich vážil akurát tak to, ako vyzerali. To bolo všetko. Och, koľko krát som s týmito ženami plakala aj ja. Nechali sa okradnúť. Preto sa ešte raz zamysli nad touto otázkou: „Čo chceš, aby Tvoj budúci priateľ a manžel videl?“

A už počujem vetu: „Super Lenka, to mám teraz chodiť oblečená vo vreci, aby som nepohoršovala mužov? Mám v sebe potlačiť túžbu byť videná a ukázať okoliu svoju krásu?“ Nie, drahá moja. Sama takisto snívam o tom, ako bude môj priateľ a manžel zo mňa očarený. Snívam o tom, aby ostal stáť v úžase z mojej krásy. Nechcem však ľutovať fakt, že som niektoré veci dala iným mužom a nie jemu. Dá sa krásne obliecť aj bez toho, že by si musela chodiť oblečená vo vreci alebo si nikdy nedala make-up. Dá sa obliecť krásne, skvele aj s tým, že všetko, čo má byť skryté, skryté aj ostatne. Vidím to na sebe aj na mnohých žienkach v mojom okolí. Mám rada svoj šatník a neobsahuje ani jedno vrece.

Preto chcem vyzvať každú žienku, ktorá číta tento blog. Drahá žienka, ide leto. Postupne zhadzujeme kabáty a vyťahujeme zo skríň šaty a sukne (osobne milujem toto obdobie). Chcem ťa pozvať do toho, aby si prebrala zodpovednosť za to, ako sa obliekaš. Pozývam Ťa do toho ukázať svetu krásu (ktorú v sebe nepochybne máš) spôsobom, ktorý bude chrániť Teba. Spôsobom, ktorý mužom v Tvojom okolí pomôže na ceste za ich manželkami. Božím spôsobom.

Žehnám Ti veľa odvahy.

Lenka – princezná svetla

Moja cesta k vzťahovej výchove

2015-05-09T10:53:53Z

Pozdravujem Ťa milý čitateľ/milá čitateľka, som veľmi rada, že si si otvoril môj nový blog. Týmto blogom začínam písať o tzv. vzťahovej výchove. Táto téma sa týka druhého prísľubu môjho poslania tu na zemi: „Budeš meniť ženy na matky.“

Musím Ti povedať, že som dlho neriešila, ako pristupovať k deťom, ako ich vychovávať, ako sa k nim správať. Prechádzalo to mimo mňa. Vo svojej rodine som videla, ako sa pristupuje k deťom, videla som deti na uliciach so svojimi maminkami. Asi tu skončil môj záujem o deti. Situácia sa však čoskoro zmenila. Na vysokej škole som začala písať diplomovú prácu na tému dojčenie. Pamätám sa, aký to bol pre mňa v niektorých veciach šok. Moja konzultantka bola skvelá žena. Pamätám si na to prekvapenie, keď prvýkrát prišla na hodinu s dcérkou v nosiči, ktorú aj počas hodiny dojčila (ale v tom nosiči nebolo aj tak nič vidno). To boli diskusie medzi spolužiakmi v triede: „To dieťa je tam tak stlačené.. Určite bude mať poškodenú chrbticu. Takto ho akurát rozmazná. Veď sa tam udusí.“ Pridám k tomu ešte fakt, že počas písania diplomovej práce som prišla na to, že cumlíky a fľašky sú z hľadiska dojčenia absolútne nevhodné (nebudem sa tu teraz rozpisovať prečo, možno v inom blogu, ale dajú sa o tom nájsť informácie).

Po skončení vysokej školy som sa rozhodla prihlásiť na kurz laktačnej poradkyne. Úspešne sa mi naň podarilo dostať a ukončiť ho. Bola to pre mňa skvelá skúsenosť, za ktorú som veľmi vďačná. Na kurze som videla maminky, ktoré nosia svoje deti, dojčia hocikde a hocikedy, reagujú na ich plač, sú k deťom veľmi citlivé, rešpektujú ich. Pamätám sa, že pri pohľade na dojčiace sa dieťa v nosiči a jeho maminku mi srdce zalialo teplo. Puto medzi nimi bolo tak viditeľné. Láska medzi nimi sa dala vo vzduchu krájať.

Toto bol začiatok mojej zmeny zmýšľania. Nazvala by som to „poriadny guláš v hlave“. Spomínam si ako sa v mojej hlave začali biť viaceré veci. Na jednej strane boli všetky tie aspekty starostlivosti o deti, ktoré vidíme v spoločnosti. Separácia detí od maminiek po pôrode. Deti v kočíkoch, s cumlíkmi, s fľaškami. Rodičia, ktorí bijú svoje deti, kričia po nich. Rodičia, ktorí manipulujú so svojimi deťmi, ktorí nerešpektujú emócie detí. Rodičia snažiaci sa dieťa zmeniť podľa ich predstáv. Tu chcem zdôrazniť, že nesúdim rodičov, ktorí to takto robia. Na to nemám právo. Hovorím o svojej skúsenosti.

Na druhej strane som videla maminky, ktoré zažili po pôrode vzácny čas so svojimi detičkami. Boli v kontakte koža na kožu. Nosia a dojčia svoje deti, spia spolu s nimi, citlivo reagujú na ich emócie a plač. Nenechávajú sa oklamať rečami ľudí okolo, „múdrymi radami“ o tom, ako vychovať dieťa. Tieto maminy veria, že sú najlepšie odborníčky na svoje deti. Zároveň si vedia udržať pri starostlivosti o dieťa pokoj a nachádzať si čas na seba a svoje potreby. Všetky tieto veci sú nástrojmi tzv. vzťahovej výchovy.

Toto všetko sa vo mne bilo. Pár mesiacov som sa cítila uväznená medzi dvoma mlynskými kolesami, ktoré na mňa tlačili. Pýtala som sa: „Tak čo je správne? Kde je pravda?“ Som veriaca žena a preto som s touto otázkou išla za tým Najpovolanejším. Spýtala som sa Boha, ako On vidí vzťahovú výchovu, čo si o nej myslí.

Vzťahová výchova (VV) je výchova, ktorej nástroje (vymenované vyššie) pomáhajú vybudovať si vzťah k dieťatku. Týmito nástrojmi napĺňame potreby, ktoré dieťatko má. Dovolím si tvrdiť, že viacerí máme veľké medzery v tom, aké potreby dieťatko vlastne má. Boh mi ukázal, že vzťahová výchova je princíp výchovy kráľovských detí. Detí, ktoré budú mať naplnené potreby, budú rásť v láskyplnom, rešpektujúcom prostredí a v bezpečí. Vysvetlím paralelu medzi VV a prístupom Boha k nám. My v rámci VV napĺňame potreby dieťatka. Boh túži napĺňať naše potreby. VV je o takom istom prístupe, aký má Boh k nám. Tak ako sa k nám správa Boh, je vidno vo VV. A dostávam sa k druhej veci. To, prečo to ľudia nechápu, búria sa, lezie im to na nervy je fakt, že diabol nechce, aby deti mali naplnené svoje potreby. Nechce, aby z nich vyrástli nezávislé a schopné osobnosti. Bude robiť všetko preto, aby potupil nástroje VV. Preto je okolo jednotlivých nástrojov VV stále toľko zmätku.

Jednoznačne som za VV a vždy budem. Mala som ju možnosť vidieť v praxi u viacerých maminiek. Viem, že to ide a dá sa to. Priala by som si, aby sa čoraz viac ľudí zamyslelo nad tým, ako sa správame k deťom. Nie všetko, čo vidíme v spoločnosti alebo v našich rodinách musí byť nutne v poriadku.

Žehnám všetkým ľuďom, ktorí čítajú tento blog veľa múdrosti v tejto veci.

Lenka – princezná svetla.

Za kúsok lásky predať svoje srdce

2015-04-30T19:30:12Z

Každá žena sníva o svojom priateľovi, neskôr aj manželovi. Sníva o tom, aký bude. Má určité štandardy, aký by mal byť. Každá žena ich má iné, ale pre každú sú veľmi dôležité. Chcem sa podeliť s mojimi štandardmi. Túžim, aby mal môj manžel intímny vzťah s Bohom, aby Ho miloval viac ako mňa. Túžim, aby sa Ním nechal viesť, aby bol mužom, ktorý pozná svoju identitu. Túžim, aby srdce môjho manžela bolo blízko pri Bohu a aby bolo pokorné. Túžim, aby ma miloval takú, aká som (aj s mojimi chybami a nedostatkami). Túžim, aby miloval naše deti. Snívam, aby našim deťom zjavoval ako otec to, aký je nebeský Otec. Túžim, aby bol kňazom pre našu rodinu = aby duchovne viedol našu rodinu.

Avšak, často počúvam tieto slová: „Lenka, prosím Ťa, nebuď naivná, taký muž neexistuje. Priveľa snívaš a padneš na hubu. Budeš sklamaná. Si moc prieberčivá.“ Takto zmýšľajúcim ľuďom chcem povedať: uvedomujem si, že muži nie sú dokonalí. Presne tak, ako aj my ženy. Ale ja mám právo vybrať si, teda určiť si svoje štandardy. Nie je to divné, zlé ani opovážlivé. Je to moje právo, vybrať si s kým strávim celý svoj život.

Preto chcem dnes písať o tom, prečo sú štandardy také dôležité.

Zrazu sa to stane. Príde muž, ktorý o Teba prejaví záujem a si z toho úplne paf. Zrazu niekto vidí, aká si úžasná, krásna a skvelá. A čuduj sa svete, nejakým zázračným spôsobom začne spĺňať aj Tvoje štandardy. Si úplne nadšená. Často však vidím u žien v mojom okolí jednu vec. Muž začne spĺňať určité štandardy, ale nespĺňa tie kľúčové. Napríklad Ti splní nejaký Tvoj dávny sen (niekde ťa vezme, niečo Ti kúpi,...). Lenže tie hlavné body, o ktorých snívaš (napríklad to, že chceš, aby duchovne viedol Tvoju rodinu, aby bol veriaci, aby mal osobný vzťah s Bohom) jednoducho nespĺňa. A tu sa dostávam k jadru. U veľa žien pozorujem to, že sú ochotné za jednu vec obetovať veľmi veľa. Za kúsok lásky sú schopné predať svoje srdce. Obchodujú s ním. Napríklad sa s mužom vyspia len kvôli tomu, aby sa cítili aspoň na chvíľku milované. Alebo obetujú to, že ten muž nemá osobný vzťah s Bohom za to, že im spĺňa iné veci (hmotné, emocionálne zázemie, pár zážitkov).

Za kúsok lásky sú ženy schopné obetovať veľa. Hazardujeme so svojim srdcom. Deje sa to z viacerých dôvodov. Jedným z dôvodov je, že stratíme trpezlivosť, nechce sa nám už čakať na muža, ktorého má pre nás Boh. Sami sa zahráme na boha a skončíme hneď s prvým mužom, ktorý o nás prejaví záujem. Veľmi často to skončí s tým, že si z daného muža sami urobíme boha a stane sa našou modlou. Ďalším dôvodom je, že neveríme Bohu, že nám niekoho nájde. Sme už skeptické. A preto obetujeme svoje srdce za malý kúsok lásky.

Ak v tomto žiješ, chcem Ti povedať: Boh vidí, po čom túži Tvoje srdce a dá Ti muža, ktorý je pre Teba, v pravý čas. Nemusíš sa báť. Stojí za to čakať. Nemusíš skončiť hneď s niekým, kto prejaví záujem. Nemusíš obetovať veľa za malý kúsok lásky. A teraz dobre počúvaj: Ty si veľmi vzácna, si nádherná a Boh to vidí. Vidí aj to, kedy nastane pravý čas. Neboj sa čakať. Dôveruj svojim štandardom, nech by Ti okolie hovorilo čokoľvek. Tvoje štandardy, ktoré máš, chránia Tvoje srdce. Nedovolia Ti ísť niekam, kde nemáš.

A na záver mám pre Teba jednu otázku: „Naozaj si myslíš, že by Všemohúci Boh, ktorý Ťa dokonale pozná a vie, po čom túžiš, nenašiel pre Teba vhodného partnera?“ Zahoď už svoju neveru, nedôveru a vzburu. Bohu nič nie je nemožné.

Pozývam Ťa drahá žienka do toho, aby si neobetovala celé svoje srdce za malý kúsok lásky, ktorý Ti nejaký muž dá. Máš nárok na viac a Boh to má pre Teba pripravené. Pozývam Ťa do novej dôvery, že Boh je Ten, ktorý sa stará o Tvoje srdce. On vie, kedy je čas pre to, aby muž, ktorý Ťa bude hoden, prišiel.

Žehnám Ti veľa trpezlivosti, milovaná.

Lenka – princezná svetla

Prameň ženskej krásy

2015-04-20T18:37:43Z

V poslednom blogu som začala písať o kráse ženy. O tom, čo naozaj je a ako ju deformujeme. V tomto blogu budem písať o tom, odkiaľ sa krása ženy berie, odkiaľ vyviera, kde je jej základ.

Oblasť krásy je v živote ženy veľmi dôležitá. Nie každá však žijeme s vedomím toho, že sme krásna. Zažili sme, že naša krása bola zhadzovaná, nedocenená, porovnávaná. Počuli sme slová o našej kráse, ktoré boleli. Zažili sme, že naša krása bola zneužívaná a odmietnutá. Toto všetko spôsobuje veľkú bolesť v srdci ženy. Snažíme sa túto bolesť „zvládnuť“, zamaskovať ju rôznymi vecami.

Veľa žien uverí tomu, že sú krásne, len keď sa namaľujú, pekne oblečú a dajú si na seba niekoľko módnych doplnkov. Veľa žien verí tomu, že budú krásne, až keď splnia množstvo podmienok iných ľudí. Tieto ženy nesúdim, sama som istý čas bola jednou z nich. Chcem sa preto podeliť o svoj príbeh.

Nikdy som sa nepokladala za krásnu, skôr opak. Prežívala som to, že som totálny loser, „trapka“, úplne mimo. Nikdy som na svoju krásu nepočula pekné slovo, práve naopak, vypočula som si veľa negatív. Nenávidela som fotenie, zrkadlá. Porovnával som sa s inými ženami a chcela som byť ako ony. Všetko toto sa prenieslo do toho, že som trpela komplexom menejcennosti. Neviem, či si vieš predstaviť tú hĺbku zúfalstva a beznádeje. Je to neustále prežívanie bolesti srdca, ktorá ho ide roztrhnúť na malé kúsky. Ja som svoju bolesť z toho, že nie som krásna, v sebe potlačila. Zatlačila som ju hlboko do seba v nádeji, že už sa nikdy neozve. A zamaskovala som ju. Začala som sa veľmi maľovať. Ranných 45 minút bolo vždy vyčlenených pre tento účel. Pamätám sa až na taký extrém, že som nešla z domu 10 metrov do koša zaniesť smeti bez toho, aby som bola nalíčená. Robila som to preto, lebo keď som sa nalíčila, cítila som sa lepšie, bolo to také, akoby som zrazu bola viditeľná a chcená. Zároveň som však začala tušiť, že toto nie som ja.

Do hry vstúpil Boh. Po mojom dovolení vstúpiť do môjho srdca začal riešiť aj oblasť krásy. Začal mi vravieť, ako ma vidí. Z počiatku som týmto Jeho slovám neverila a odmietala ich. Pamätám sa, ako mi hovoril: „Lenka, si krásna. Ver mi, nepotrebuješ toto a toto na to, aby si bola krásna.“ Viedla som s Ním diskusie o tom, že ako je to možné, že nepotrebujem toto ku kráse, keď všade dookola počúvam niečo iné: „Kúp si tento make-up, budeš cool. Táto riasenka predĺži Tvoje mihalnice a budeš sexy. Tento rúž dodá Tvojím perám zvodný look. Tieto sťahovacie nohavice znížia Tvoj objem o dve čísla. Kúp si ten stroj na chudnutie, po dvoch týždňoch budeš krásna.“ Proste mi to nešlo do hlavy. Boh sa však nevzdával.

A postupne to prišlo. Začala som veriť tomu, že som krásna aj bez toho, aby som sa nalíčila. Začala som veriť tomu, že mám svoju hodnotu aj bez toho, aby som spĺňala podmienky ostatných okolo. A tak som sa na istý čas prestala maľovať. Prosím, cháp to správne. Ja netvrdím, že maľovať sa je zlé. Len tvrdím, že ak sa za to schovávaš a ak prežívaš to, že si pekná len vtedy, keď sa namaľuješ, niečo nie je v poriadku. Ja som si maľovaním riešila svoj komplex menejcennosti. Líčenie mi dodávalo pocit hodnoty. Dnes viem, že som krásna aj bez toho, aby som sa namaľovala. Som krásna, či mám na sebe šaty s balerínkami alebo mikinu s teniskami. Som krásna, či už mám spoločenský účes alebo som práve ráno vstala a som strapatá. Som krásna, keď idem von bez make-upu, aj keď idem s ním. Som krásna, keď mám kilá navyše, aj keď mám o 10 kg menej. Pýtaš sa prečo? Pretože moja krása stojí na tom, ako ma vidí On. Počúvam Boha, čo si myslí o moje kráse. Na to, aby som žila s vedomím, že som krásna potrebujem len Jeho a Jeho slová. Verím Mu a preto prežívam úplnú slobodu v tejto oblasti.

A to je zároveň odpoveď na moju otázku, kde sa berie krása ženy, kde je jej prameň. Krása ženy pramení z premeneného srdca ženy Bohom. Zo srdca, ktoré je pri Ňom a počúva, čo mu Boh hovorí. Počúva slová lásky, ktoré uzdravujú:

„Moja milovaná si krásna. Si krásna a máš hodnotu. Ja Ťa vidím. Pýtaj sa ma, ako Ťa vidím a ja Ti odpoviem. Si moja kráska.“

Tak Ťa pozývam do toho, aby si dnes urobila krok vpred. Ak prežívaš v oblasti krásy akýkoľvek smútok, bolesť, strach, neprijatie, odmietnutie, spýtaj sa Boha, čo si o tom všetkom myslí On a počúvaj slová uzdravenia, ktoré Ťa povedú na ceste premeny.

Boh má veľmi veľkú túžbu vravieť Ti, ako Ťa vidí, čo si o Tebe myslí. Priam po tom prahne.

Prajem a žehnám Ti veľa odvahy.

Lenka – princezná svetla.

Ideály, ktoré ničia.

2015-03-13T18:07:50Z

Ahoj milý čitateľ/milá čitateľka,

Vítam Ťa v mojom novom blogu. Dlhšiu dobu mi nedá spať článok, ktorý bol uverejnený ku Dňu žien v našom najčítanejšom dennom periodiku. Po jeho prečítaní som sa rozhodla napísať tento blog. V spomínanom článku sa muži vyjadrovali k tomu, čo sa im na ženách páči. Inšpirovalo ma to k tomu, aby som napísala o pohľade Boha na krásu ženy.

Verím, že krása je niečím, čo je poslaním ženy. Žena bola stvorená, aby svetu ukazovala krásu, po ktorej svet túži. Krása ženy je niečo, čo hýbe svetom. Krása má naozaj veľmi veľký potenciál. Krása ženy môže zmäkčovať srdcia ľudí, môže priniesť radosť, nádej a lásku. Verím v to, že každá žena je krásna a vlastní krásu, ktorá má veľkú moc. Je však veľmi smutné, že v dnešnej dobe to, čo vidím je, že krásu deformujeme do podôb, v ktorých krása už nie je krásou. Tvárime sa, že to krása je, ale je to len jej karikatúra. Svet potrebuje vidieť Tvoju krásu, pravú krásu, nie jej napodobeninu.

Vrátim sa k tomu článku. Ja ako žena sa pýtam, ako máme prežívať to, že sme krásne, keď počúvame takéto slová: „Páči sa mi na ženách ich pozadie.“ „Prosím Ťa mala by si so sebou už niečo robiť, pozri sa ako vyzeráš.“ „So svojou výškou si nikdy nikoho nenájdeš.“ „Pozri sa koľko máš kíl.“ „Mala by si už niečo robiť s tou svojou tvárou.“ „Choď sa prezliecť, takto von ísť nemôžeš.“ „Nepredstavoval som si, že budeš takto vyzerať.“ Veľa týchto viet bolo nepriamo spomenutých aj v tom článku.

Ja sa pýtam, ako máme prežívať to, že sme krásne, keď sme dennodenne bombardované ideálom krásy, ktorému vyhovie len máloktorá žena? Keď okolo seba počúvame množstvo slov o našej kráse, že sme príliš neviem čo a veľa neviem čo. Ako máme prežívať to, že sme krásne, keď je naša krása zneužívaná?

Sama za seba Ti chcem povedať, že ja som sa vo svojom živote napočúvala množstvo viet na moju krásu. Nikdy som sa krásna necítila, pretože som vždy počúvala len tieto vety: „Lenka, musíš schudnúť, pretože si nikdy nikoho nenájdeš. Nikomu sa nebudeš páčiť. Nikto Ťa nebude chcieť. Nemôžeš sa takto obliekať, nepristane Ti to. Nemôžeš takáto ísť na ulicu.“ Spolužiaci zo školy ma volali nie mojím menom, ale slovom biftek. Všetky tieto slová skončili v presvedčení toho, že jednoducho nie som krásna a že ma nikto nikdy nebude chcieť.

Ale čuduj sa svete, niekto ma chcel. Chcel ma Kráľ kráľov. On bojoval a bojuje o moje srdce. Hovorí mi, aká som krásna a že je dobré, aká som. Dlhú dobu bol len On jediný, pri ktorom som mohla byť tým, kým naozaj som. On mi postupne ukazoval, aká som krásna a že vlastním krásu, ktorou môžem veľa zmeniť. Ukázal mi, že moja krása je potrebná. Dnes už nepochybujem o tom, že som krásna. Maximálne si užívam toto vedomie a kráčam s ním v mojom živote.

Z môjho života verím v jednu vec. Pre ženu je kľúčová vec zmýšľať o sebe ako tej, ktorá je krásna. Žiť s vedomím toho, že je krásna. Je to niečo, do čoho ju postaví len Boh. Keď budeš mať zlý deň a budeš sa cítiť úplne mimo a spýtaš sa Ho, ako Ťa vidí, môžeš si byť istá, že Ti povie: „Si najkrajšie stvorenie na svete, si veľmi krásna. Tvoja krása mi vyráža dych!“ A túto odpoveď má pre Teba vždy prichystanú.

Pozývam Ťa do toho, milá žienka, aby si dnes položila túto otázku Bohu: „Ako ma vidíš?“ A počúvaj, čo Ti odpovie. Tieto slová budú meniť Tvoj pohľad na seba a budú slovami uzdravenia. Privedú Ťa k prežívaniu svojej krásy tak, ako ju má pre Teba vysnívanú Boh. On je prvý, ktorý je očarený Tvojou krásou, nech sa deje čokoľvek.

Lenka – princezná svetla.

Menej divokí milenci

2015-03-04T19:35:52Z

V predchádzajúcom blogu som písala o tom, že ako ženy veľmi túžime po láske. Túžime po niekom, kto by nás miloval bez podmienok a očakávaní. Miloval nás také, aké sme.

Taktiež som písala, že Boh má presne túto istú túžbu. Jeho túžbou je naplniť tú Tvoju. On túži byť Tvoj milenec. Túži byť niekto, kto Ti vyrazí dych tým, ako sa o Teba stará. Túži Ťa prekvapovať tým, aké darčeky Ti dáva. Túži byť Ten, kto Ti dennodenne bude dokazovať, aká si dôležitá, krásna, potrebná a milovaná. On túži byť Tým, kto naplní Tvoju nádobu lásky. Túži byť Tým prvým, za ktorým pôjdeš, keď sa cítiš mimo, nemilovaná, škaredá, od veci, neschopná,... On túži byť Tým, za ktorým pôjdeš a spýtaš sa Ho:„Čo si o tom myslíš Ty? Aká je teda pravda?“ A On Ti ju veľmi rád povie. Veľmi rád Ti dá to, po čom Tvoje srdce túži.

Nám, ako ženám, sa však občas stáva jedna vec. Miesto za Ním chodíme za niekým iným. Chodíme si plniť nádobu lásky k iným milencom. Nefunguje to, keď miesto toho, aby sme išli za Ním, ideme za nimi. Menej divokí milenci, tak ich nazval John Eldredge, tak sa volajú všetky veci, okolnosti a ľudia, za ktorými ideš po lásku, miesto toho, aby si si po lásku išla k Bohu. Môže to byť akákoľvek vec, človek, okolnosť, ku ktorej utekáš hneď ako máš problém, hneď ako Ti nie je dobre.

Ako ženy to veľmi často robíme. Ja to robím. S vedomím toho, že som nemilovaná nejdem veľakrát za Bohom, ale napĺňam si svoju nádobu niekde inde. Pre mňa sú menej divokými milencami mnohokrát ľudia, jedlo, pozeranie filmov. Pozor, nehovorím, že tieto veci sú zlé. Nie. Problém je, keď im dovolíš, aby oni naplnili Tvoju nádobu.

O čom však chcem písať dnes je vernosť. Ak si single, prípadne aj ak si vo vzťahu, je veľmi dôležité prestať utekať a chodiť si napĺňať svoje nádoby k menej divokým milencom, ale začať si chodiť plniť nádobu k Bohu. Sama sa to teraz učím a Boh ma vedie cez to, čo to znamená. Veľakrát to pociťujem, keď som veľmi unavená. Dennodenné povinnosti ma zahltia a ja si večer unavená sadám v byte na gauč. S vedomím totálneho fyzického vyčerpania sa mi zjavujú prvé slzy. Slzy únavy a smútku. Za predchádzajúcich okolností by som si pustila telku, zapla rádio, pozrela nejaký film, prípadne zavolala nejakému človekovi. A takto pomaly ale isto, som začala utekať k menej divokým milencom. Všetko toto ale neprinesie pokoj do mojej duše. Preto som spravila jednu vec. Všetko som vypla a išla som s tým, ako sa mám, za Bohom. Začala som mu rozprávať ako mi je nanič, aká som unavená, vyšťavená a že mi je z toho zle. Začala som plakať. Zrazu som začula slová o tom, že Boh dá svojim miláčikom oddych a že poďte ku mne všetci, čo ste preťažení a ja vás posilním. A zrazu nastal zlom. Po pár minútovej modlitbe mi začalo byť lepšie. Už som sa necítila taká unavená, dokonca aj ťažoba povolila a mohla som mať ešte pekný večer strávený v kruhu mojich priateľov.

A pochopila som. Toto znamená prestať napĺňať si svoje nádoby menej divokými milencami, ale začať si ich chodiť napĺňať k Milencovi mojej duše. Som rozhodnutá prestať byť môjmu Milému neverná, ale chcem mu byť verná. Zakaždým totiž, keď idem za menej divokými milencami som Bohu neverná. Zrádzam Jeho lásku a to ma veľmi bolí. Preto som sa rozhodla pre Neho a Jeho lásku. Zároveň ma to učí byť vernou aj môjmu budúcemu manželovi. Byť mu verná už teraz.

Každá žena má podľa mňa iných menej divokých milencov. Z môjho života a života iných žien zatiaľ poznám týchto: závislosť na ľuďoch a ich názoroch, naši priatelia a partneri, masturbácia, pornografia, romantické knihy, romantické filmy, telenovely,... K všetkým týmto veciam si často chodíme napĺňať nádoby lásky. A Boh zatiaľ na nás čaká a my tam nie sme. Jeho srdce je zranené.

Prosím Ťa, toto čo píšem nemá slúžiť na Tvoje obvinenie. Je to len vec, ktorou teraz veľmi žijem a vnímam, že je veľmi dôležitá.

Je kľúčové pre život každej ženy, aby prestala hľadať lásku u menej divokých milencov, ale prišla k prameňu Lásky. Je kľúčové učiť sa byť Bohu verná. Je kľúčové identifikovať svojich menej divokých milencov a opúšťať ich. Je kľúčové vrátiť sa k Bohu. Je kľúčové vrátiť sa do Jeho náručia.

Toto má Boh vysnívané pre každú ženu. Pre Teba. Toto Ti zo srdca želám a prajem. Byť s Ním a byť Mu verná.

Lenka – princezná svetla.

Jeho túžbou je naplniť Tvoju túžbu.

2015-01-27T19:43:57Z

Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna žienka. Kráčala týmto svetom s vedomím, ktoré jej spôsobovalo bolesť, ťahalo ju k zemi a neustále ju nútilo žiť v smútku. Pomenovať to nevedela, bolo to pre ňu záhadou. Až jedného dňa to celé pochopila. Uverila tomu, že nie je milovaná a že nestojí za to, aby ju niekto mal rád. Spôsobovalo jej to ťažkú a neznesiteľnú bolesť. Rozhodla sa, že všetko toto v sebe potlačí do najhlbšieho vnútra svojho srdca, svojej duše. Obrnila sa voči všetkým prejavom lásky. Utvorila si okolo seba múr, cez ktorý nemohol nik prejsť. Každého od seba odháňala sarkazmom a cynizmom. Jednou vetou vedela dať “dole” každého človeka, ktorý sa čo i len o kúsok chcel k nej priblížiť, spoznať ju, byť s ňou. Prezentovala sa ako tá silná, tá “drsňáčka”, ktorá nikdy neplače a všetko zvláda s prehľadom. Takto to všetko vyzeralo navonok, jej vnútro však bolo úplne iné. Keď ju nikto nevidel, často plakala, jej srdce veľmi krvácalo a tajne volalo o pomoc. Túžila po láske, po pozornosti, po prejavoch lásky. Len sa ich až príliš bála. Bála sa ukázať, aká v skutočnosti je.

A potom sa to stalo. Jej túžba po láske bola naplnená. Prišiel On. Kto? Ten najlepší Muž na svete. Bol taký, akého chcela a po akom v hĺbke srdca túžila. Ba až prekonal jej očakávania a doslova ju svojou láskou dostal do kolien. Pomaly začal svojou láskou topiť jej múr, ktorý si okolo seba vytvorila. Veľmi pomaly a nežne rozbíjal každú tehlu tohto múru. Mal veľmi veľký rešpekt a úctu k jej srdcu. Neublížil jej. Pomaly zobral každú jednu bolesť z jej srdca a nahradil ju radosťou a láskou. Vzal jej tvrdé srdce a zmenil ho na mäkké, nežné srdce. Vedela, že už si môže dovoliť byť jemná a nežná a nemusí mať strach z bolesti, pretože jej Muž ju ochráni. Nedovolí, aby sa jej niečo stalo. Bol tu pre ňu vždy, chápal ju a sľúbil, že ju nikdy neopustí.

Možno sa pýtaš sa: “Je tento príbeh reálny? Odkiaľ sa vzal? Kto je ten muž a kto tá žena?” Odpovedám Ti z hĺbky srdca: “Toto je môj príbeh a príbeh toho, ako Boh (áno čítaš správne), ako Boh o mňa bojoval a ako si ma získal.” Je to náš príbeh lásky.

Cez môj príbeh a cez ďalšie príbehy množstva žien verím, že každá žienka na tejto zemi túži po láske. Túži po tom byť milovaná (áno, aj ty, aj keď si to možno nechceš priznať, alebo sa toho bojíš). Túžiš po tom, byť milovaná niekým špeciálnym. Túžiš po tom, aby si bola pre niekoho prioritou, aby mal niekto oči len pre Teba. Túžiš po tom, aby Ťa niekto miloval takú, aká si. Bez toho, že by očakával, že sa zmeníš. Túžiš po láske bez podmienok. Túžiš po tom, aby Ťa niekto zobral do náručia, utíšil Ťa, keď Ti je zle a povedal Ti, že to všetko bude v poriadku. Túžiš po tom, aby si bola pre niekoho dôležitá. Všetky tieto veci sa dajú zhrnúť do jednej túžby: túžba byť milovaná. Keď žena nežije v pravde, že je Bohom milovaná dejú sa v jej živote veci, ktoré On pre ňu vysnívané nemal.

Vedomie toho, že nie sme milované nám spôsobuje bolesť, či už si ju priznáme alebo nie. Žena sa môže tváriť, že túto túžbu nikdy nemala a potlačí ju v sebe, pretože jej spôsobuje len bolesť a utrpenie. Potlačí ju do veľmi veľkej hĺbky svojho srdca. Vymaže ju zo svojej mysle a zo svojho života. Stáva sa, že tieto žienky končia ako tie „sebavedomé, nezávislé, silné“ ženy, ktoré nikdy v živote neplačú a všetko samé zvládnu. Od nikoho nepotrebujú pomoc. Ich srdce sa stáva tvrdým voči akýmkoľvek prejavom lásky a odmietajú ich. Tvária sa, že ich príbehy lásky nezaujímajú a že sú to také “nezmyselné dristy”. Pritom v hĺbke srdca túžia po láske a keď ich nikto nevidí, často si aj poplačú. Sú to ženy, ktoré vnútri trpia, ich srdce trpí, ale navonok pôsobia, že je všetko OK. Často z tejto situácie nevidia východisko.

Ono však existuje. Presne tak, ako ja a veľa iných žienok so mnou našlo riešenie z tejto situácie, tak ho môžeš nájsť aj Ty. Spočíva v zmene uhla pohľadu na celú túto situáciu. Veľakrát ostávame v pozícií sebaľútosti. Sťažujeme sa, že nás nikto nemá rád a že za nič nestojíme. Táto sebaľútosť nás však nikde nedovedie. Sebaľútosť neprispieva k naplneniu našej túžby po láske, ale k opaku. Je čas pozrieť sa na celú túto situáciu Božími očami. Boh často pri nás stojí s ponukou lásky, ale my ju odmietame. Ostávame v klietke sebaľútosti a čakáme na záchranu. Jediný, kto má kľúč od tejto klietky si ty. Stačí tento kľúč dať Bohu a On Ťa z nej vyvedie. Navyše Ti ukáže, ako celú túto situáciu vidí. On ju vidí takto:

Tak, ako túžiš byť milovaná, tak Boh túži milovať Teba. Jeho túžbou je naplniť Tvoju túžbu. Príde k Tebe a povie Ti:

„___________ (doplň si svoje meno), musím Ti povedať, že Ťa bezhranične, neodvolateľne a bez podmienok milujem a od tohto dňa už bez Teba nechcem žiť.“

Drahá žienka, pozývam Ťa do nového levelu vzťahu s Bohom. Pozývam ťa do toho, aby si sa nechala milovať Ním a aby si mu dovolila, nech On sám naplní Tvoju túžbu po láske.

Lenka - princezná svetla.

Aké je to, keď žena spozná Boha.

2015-01-15T18:45:08Z

Práve si si otvoril/a môj prvý blog. Keď som premýšľala, o čom by som mala písať tento prvý blog, napadlo mi, že sa Ti najprv predstavím a napíšem čomu sa budem vo svojich blogoch venovať. Takže poďme na to.

Najprv sa predstavím. Kto som? Zaujímavá otázka. Skôr než to poviem (resp. napíšem), Ti chcem povedať, že to kým som, som zisťovala veľmi dlho. Moja cesta objavovania toho, kto v skutočnosti som, bola veľmi dlhá a začala dosť ťažko. Pri hľadaní toho, kým som, som si prešla veľmi veľkou bolesťou, padlo neskutočné množstvo sĺz. Prešla som si smútkom a samotou, narazila som na odmietanie, neprijatie, vysmievanie, ponižovanie a odsudzovanie. Dospela som až k tomu, že som samú seba začala nenávidieť a neznášať. Neznášať to, ako vyzerám a to, aká som.

Dnes však nechcem písať o týchto veciach (tie budú predmetom ďalších blogov). Taktiež preskočím veci typu: “Volám sa Lenka Šáteková, mám 27 rokov a som študentkou doktorského štúdia v odbore ošetrovateľstvo. Momentálne bývam v Ružomberku.” Tieto veci vidia všetci ľudia a dá sa k ním ľahko dostať.

Ja však chcem ísť hlbšie a povedať Ti, kto naozaj som. Po naozaj dlhej ceste Ti hovorím túto odpoveď na danú otázku:

“Som milovaná Božia dcérenka, nevesta a princezná. Mám po svojom boku Rytiera, ktorý ma chráni a nedovolí, aby sa mi niečo stalo (je o mňa kráľovsky postarané). Môj Drahý o mňa veľmi dlho bojoval a ja som sa nechala zviesť. Som krásna a moja krása vyráža dych. Môj nebeský Milenec je z mojej krásy úplne paf a často to vidím aj na mužoch v mojom okolí (toto nie je pýcha, to je fakt). Som pozvaná do toho, aby moja krása (nielen fyzická, ale aj duševná a duchovná) menila prostredie, v ktorom žijem. Som povolaná šíriť lásku, nehu a milosrdenstvo. Som povolaná k tomu, aby som bola súčasťou veľkého dobrodružstva, ktoré prežijem. Vlastne počkať, ja už ho žijem a som jeho súčasťou. Som žena, ktorá dennodenne dáva svoje srdce, život, dušu a ducha do rúk Boha a necháva sa ním viesť. Som žena, ktorá sa rozhodla dať Bohu všetko. Som žena, ktorá dovoľuje Bohu, aby menil moje srdce na Jeho srdce.”

Toto je moja odpoveď na to, kým som. Ešte Ti zodpovedám otázku: “O čom budeš písať?” Na toto mám veľmi rýchlu a jasnú odpoveď. Dlho som rozlišovala svoje poslanie tu na zemi. Na čo som tu? A odhalila som kúsok z môjho poslania. Tu je jeho zhrnutie:

“Budeš meniť dievčatá na ženy a ženy na matky.”

A toto sú témy, ktorým sa budem venovať vo svojich blogoch. Budú to blogy o identite ženy, srdci ženy a materstve. Veľmi základné témy pre každú ženu a aj pre každého muža.

Na záver tohto blogu Ťa chcem pozvať (ak si žena) do jednej veci. Slová, ktoré som písala, o tom, kto som, neplatia len o mne, ale aj o Tebe. Áno, aj Teba takto vidí Boh. Preto Ťa pozývam a povzbudzujem do toho, aby si si tie slová prečítala ešte raz a uvedomila si, že tieto slová sú pre Teba. Hovoria o Tebe.

A vzhľadom k tomu, že som splnila cieľ tohto prvého blogu, Ti chcem povedať, že sa teším, že si si ho prečítal/a. Ďakujem za Tvoj čas a ochotu. A veľmi sa na Teba teším pri čítaní ďalšieho blogu. Dovtedy ostávaj v pokoji a láske.

Lenka - princezná svetla.