Rozhovor na tému Hodnota ľudského života

Ako si zareagovala, keď si zistila, že čakáš dieťa?

Zistenie, že čakáme bábätko, bolo pre nás v oboch prípadoch zázrakom. Prvé bábätko sme čakali po 9 rokoch manželstva a „snaženia sa“, avšak prišli sme o neho v 10. týždni tehotenstva. Zhruba po roku sme zistili, že čakáme druhé dieťatko. Správa, že som otehotnela, bola pre nás obrovským požehnaním a zázrakom, tak pred rokom, ako aj tentokrát, a obaja sme na ňu reagovali s neuveriteľnou radosťou a s nadšením.
Všetky tie roky čakania zrazu nabrali nový zmysel a mohli sme zažiť naplnenie modlitieb a prísľubov, ktoré sme v tejto oblasti mali. O tom, ako som prežívala obdobie čakania na dieťatko, hovorím aj v tomto svedectve spred troch rokov, ktoré si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=A3gPRbHkDSk.

Ako prežívaš obdobie tehotenstva? Ako vnímaš nový život, ktorý nosíš pod srdcom? Čo to pre teba znamená?

Momentálne sme s našim dieťatkom v 30. týždni tehotenstva a som vďačná za každý deň a každý týždeň, ktorý máme za sebou. I o toto druhé bábätko a o jeho život sme prvé 4 mesiace bojovali, keď som niekoľko týždňov krvácala, ležala a mala kľudový režim.
Život nášho dieťatka neberiem ako samozrejmosť, jednak po tak dlhom čakaní, ako i po bolestnej skúsenosti s tým, keď naše prvé bábätko zomrelo. Uvedomujem si, že život nemáme „v rukách“ my sami, ale je to nezaslúžený dar. Vážim si teda každý deň, ktorý strávi v mojom brušku, kde sa v bezpečí vyvíja, rastie a pripravuje sa na život s nami.
Samozrejme bojujem aj so strachom, aby bolo všetko v poriadku, ale opäť s vedomím, že to v dôvere vkladám do Božích rúk.
Som veľmi vďačná za manžela, rodinu a za blízkych, ktorí po celý tento čas stoja za nami v modlitbách ako i za ich praktickú pomoc a povzbudenia. Za veľa však vďačím aj pani doktorke Polomskej (gynekologičke) z Terezka, n.o., ku ktorej chodím už niekoľko rokov a ktorá nám veľmi pomohla na našej ceste k otehotneniu ako i počas samotného tehotenstva. Pani doktorka sa naplno venuje práve párom, ktoré túžia mať detičky prirodzenou cestou, ale z rôznych príčin sa im nedarí otehotnieť. Zároveň poskytuje, povedala by som, „nadštandardnú“ starostlivosť pre takto počaté detičky počas tehotenstva.
 

Aký je tvoj postoj k ochrane ľudského života?

Ako som načrtla v predošlej odpovedi, život je dar, nezaslúžený dar. A ja si ho veľmi vážim. Teraz, ako prechádzam týmto tehotenstvom, si neviem predstaviť vzdať sa ho, alebo ho odmietnuť, v akejkoľvek fáze vývoja tohto nového človeka. Prvý krát sme počuli tlkot „srdca“, keď bolo naše dieťatko veľké asi dva milimetre a bol to ten najkrajší zvuk, ktorý sme mohli počuť a to bola len predzvesť niekoho, koho skoro nebolo vidieť.
Myslím si a som presvedčená, že ľudský život je potrebné chrániť od jeho počatia.
 

Stretla si sa s tým, že niekto z tvojho okolia prišiel o dieťa, alebo si ho nechal zobrať? Ako tí ľudia prežívali túto skúsenosť?

Mám svoju vlastnú skúsenosť, keďže sme v roku 2017 prišli o naše prvé dieťatko. Trvalo mi mesiace spracovať to. Mali sme tú možnosť naše dieťatko pochovať, keďže som ho potratila spontánne doma, a takto s ním môžeme mať „prepojenie“. Skoro celý rok po jeho smrti som chodila, niekoľko krát týždenne, za ním na cintorín, čo som spätne vnímala ako čas spracovávania celej tejto skutočnosti a uzdravovania môjho srdca. Cesta na cintorín a späť mi trvala pešo zhruba hodinu a bol to pre mňa čas, kedy som sa mohla modliť, odovzdávať to Bohu a prijímať Jeho uzdravenie.