Martin Majda

Novéna k sv. Jánovi Mária Vianneyovi - pre kňazov a bohoslovcov

2023-03-21T16:15:17Z

1. Deň - Chudoba

Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má. (Lk 12,15)

Na prvom mieste zachovávajte chudobu pokorného farára z Arsu. Bol bohatý, keď bolo treba dať druhým, ale chudobný pre seba, žil v úplnej odpútanosti od dobier tohto sveta a jeho naozaj slobodné srdce sa naširoko otváralo všetkým hmotným i duchovným biedam, ktoré sa na neho valili. "Moje tajomstvo je jednoduché," hovorieval: "Všetko dať a nič si nenechať". Jeho nezištnosť spôsobila, že bol starostlivý o chudobných, najmä o tých vo farnosti, voči ktorým prejavoval mimoriadnu jemnosť a zaobchádzal s nimi "so skutočnou nežnosťou, ohľaduplne, úctivo". Odporúčal nepočínať si neúctivo voči chudobným, lebo takýto nedostatok úcty dopadá na Boha;

Na konci života veľmi rád opakoval: "Som veľmi spokojný: nemám už nič a dobrý Boh ma môže zavolať, kedy bude chcieť."

Z toho môžete vyrozumieť, s akou láskou povzbudzujem našich drahých synov v katolíckom kňazstve, aby rozjímali nad takýmto vzorom chudoby a činorodej lásky. "Každodenná skúsenosť dokazuje" - písal Pius XI., a myslel práve na svätého farára z Arsu, "že kňazi skromného života, ktorí podľa učenia evanjelia nehľadajú v ničom vlastný prospech, sú obdivuhodným dobrodením pre kresťanský ľud". Keď ten istý pápež uvažoval o dnešnej spoločnosti, adresoval aj kňazom toto vážne napomenutie: "Dnes, keď sa vo svete dá za peniaze všetko predať a všetko kúpiť, musia kráčať slobodní od každého sebectva, musia žiť vo svätom opovrhovaní nízkym lakomstvom, nesmú hľadať vlastný zisk, ale dobro duší, nesmú pracovať pre svoju slávu, ale slávu Božiu."

Tieto slová by si mali zapísať do srdca všetci kňazi. Ak sú tu takí, čo oprávnene vlastnia osobné majetky, nech sa na ne nenaviažu. Skôr nech si pripomínajú povinnosť, ako ju vyjadruje Kódex kanonického práva o cirkevných majetkoch: "Nadbytok dať chudobným alebo na dobročinné ciele". A dal by Boh, aby si nikto nezaslúžil výčitku, akú svätý farár adresoval svojim ovečkám: "Koľkí majú peniaze, ktoré si dobre ukrývajú, kým toľkí chudobní zomierajú od hladu."

2. Deň - Čistota

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. (Mt 5,8)

Svätý Ján Mária Vianney, chudobný na majetky, bol rovnako umŕtvený, pokiaľ šlo o telo. "Niet iného spôsobu, ako sa dať Bohu v sebazaprení a v obeti," - hovorieval - "ako dať sa mu úplne". A v celom svojom živote uskutočňoval na hrdinskom stupni askézu čistoty.

Zdá sa, že v tomto je jeho príklad veľmi vhodný, lebo v mnohých oblastiach sú kňazi z titulu svojho úradu, žiaľ, nútení žiť vo svete, v ktorom vládne atmosféra nadmernej slobody a zmyslovosti.

Okrem toho sú často morálne osamotení, málo pochopení, slabo podporovaní veriacimi, ktorým sa venujú. Všetkým, najmä tým najizolovanejším a najvystavenejším riziku, adresujem svoju vrúcnu výzvu, aby sa celý ich život stal jasným svedectvom tejto čnosti, ktorú svätý Pius X. nazýval "znamenitou ozdobou nášho stavu."

O svätom arskom farárovi sa hovorilo, že "mu čistota žiarila z pohľadu". Naozaj, kto vstúpi do jeho školy, zapôsobí naňho nielen hrdinstvo, s ktorým si tento kňaz podrobil svoje telo, ale sila presvedčenia, s ktorou ťahal za sebou množstvo svojich penitentov. Vďaka dlhej praxi v spovednici vedel, aké smutné ruiny spôsobujú hriechy tela. "Keby tu neboli niekoľké čisté duše, ktoré dávajú Bohu náhradu," - povzdychol si, "... videli by ste, ako by sme boli potrestaní!" A hovoriac zo skúsenosti, k tejto výzve pridával bratské povzbudenie: "Umŕtvovanie má v sebe balzam a vôňu, bez ktorých sa už nemožno zaobísť, ak sme ich raz okúsili... Na tejto ceste nás čosi stojí len prvý krok."

Táto potrebná askéza čistoty, ktorá ani zďaleka neuzatvára kňaza do neplodného egoizmu, robí jeho srdce otvorenejším a pripravenejším pre všetky potreby bratov. "Keď je srdce čisté," - hovorieval arský farár, - "nezaobíde sa bez lásky, lebo našlo jej zdroj, ktorým je Boh." Akým požehnaním je pre spoločnosť, keď má vo svojom strede ľudí oslobodených od časných starostí, ktorí sa úplne zasväcujú Božej službe a bratom venujú svoj život, svoje myšlienky a energiu! Akou milosťou sú pre Cirkev kňazi verní tejto vynikajúcej čnosti. Spolu s Piom XI. ju považujem "za najväčšiu slávu katolíckeho kňazstva, ktorá podľa mojej mienky najlepšie zodpovedá želaniu a túžbam Najsvätejšieho Ježišovho Srdca vzhľadom na kňazské duše". Svätý arský farár myslel na tento plán Božej lásky, keď zvolal: "Kňazstvo, to je láska Ježišovho Srdca!"

3. Deň - Poslušnosť

Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. (Flp 2,8)

Máme nespočetné svedectvá o duchu poslušnosti tohto svätca. Môžeme preto pokojne tvrdiť, že dôsledná vernosť "sľubu" pri vysviacke mu bola príležitosťou na trvalé štyridsaťročné sebazapieranie. Celý život totiž túžil po samote posvätného sústredenia sa a pastoračné zodpovednosti mu boli priťažkým bremenom, od ktorého sa viac ráz pokúšal oslobodiť. Ale jeho úplná poslušnosť biskupovi bola ešte obdivuhodnejšia. Vypočujme si, ctihodní bratia, niekoľko svedkov jeho života: "Od svojich pätnástich rokov," - hovorí jeden z nich, - "túto túžbu (po samote) mal v srdci", ale "Boh nedovolil," - potvrdzuje druhý, - "aby mohol realizovať svoj zámer. Niet pochýb, že Božia Prozreteľnosť chcela, aby vlastnú túžbu obetoval poslušnosti, a tak mal Ján Mária Vianney stálu príležitosť víťaziť nad sebou"; "Ján Mária Vianney," - uzatvára tretí, - "zostal arským farárom vďaka slepej poslušnosti - a zotrval tam až do smrti."

Je vhodné spresniť, že toto úplné stotožnenie sa s vôľou predstavených bolo, pokiaľ ide o motív, celkom nadprirodzené; bol to skutok viery v Kristove slová, ktoré povedal svojim apoštolom: "Kto vás počúva, mňa počúva"; a aby tomu zostal verný, v zriekaní sa vlastnej vôle sa cvičil obvykle prijímaním ťažkej služby v spovednici a všetkých ostatných každodenných úloh.

Rád dávam kňazom za príklad túto poslušnosť dúfajúc, že pochopia celú jej veľkosť a duchovne im zachutí. A keby ich niekedy pokúšalo zapochybovať o dôležitosti tejto základnej čnosti, dosť možné, že dnes celkom nepoznanej, viem, že máme ako odpoveď jasné a rozhodné výroky Pia XII., ktorý potvrdzuje, že "svätosť nášho života a účinnosť apoštolátu sa ako o pevný základ opierajú o trvalé a verné rešpektovanie posvätnej hierarchie". Okrem tohto si, ctihodní bratia, zaiste pamätáte, ako dôrazne hovorili moji poslední predchodcovia o vážnom nebezpečenstve ducha nezávislosti uprostred kléru pri vyučovaní náuky, v metódach apoštolátu i v oblasti cirkevnej disciplíny.

Nechcem v tejto veci ďalej naliehať, ale skôr povzbudiť našich synov kňazov, aby v sebe rozvinuli synovský cit svojej príslušnosti k Cirkvi, našej Matke. O arskom farárovi sa hovorilo, že žil iba v Cirkvi a pre Cirkev, ako steblo slamy, ktoré sa priloží na žeravé ohnisko. Ako kňazi Ježiša Krista sme vo vnútri ohniska, ktoré Svätý Duch oživuje svojím ohňom; všetko sme dostali od Cirkvi; konáme v jej mene a užívame moc, ktorú nám udelila; radi jej slúžme vo zväzku jednoty a takým spôsobom, akým ona chce, aby sa jej slúžilo.

4. Deň - Modlitba

V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. (Lk 6,12)

Pre kňazov tohto storočia, takých vnímavých pre efektívnosť konania, ako aj pokúšaných nebezpečným aktivizmom, je veľmi uzdravujúci tento vzor vytrvalej modlitby v živote úplne zasvätenom potrebám duší! Hovorieval: "Čo nám kňazom bráni, aby sme boli svätí, je nedostatok uvažovania; nevieme, čo vlastne robíme; je tu potrebné uvažovanie, modlitba, spojenie s Bohom." On sám, podľa svedectva jeho súčasníkov, zotrvával v stave neustálej modlitby, z ktorej ho neodpútala ani vysiľujúca námaha pri spovedaní, ani iné pastoračné úlohy. "Uprostred svojho mimoriadne zaneprázdneného života zachovával si stále spojenie s Bohom."

Vypočujme si ešte jeho samého. Je nevyčerpateľný, keď hovorí o radostiach a dobrodeniach modlitby. "Človek je chudák, ktorý sa na všetko potrebuje pýtať Boha. Koľké duše môžeme obrátiť modlitbou!" A opakoval: "Modlitba - to je šťastie človeka na zemi". On sám toto šťastie hojne okusoval, keď jeho tvár, osvietená vierou, rozjímala o Božích tajomstvách a klaňaním sa vtelenému Slovu dvíhal svoju jednoduchú a čistú dušu k Najsvätejšej Trojici, najvyššiemu cieľu svojej lásky. A pútnici, čo zapĺňali arský kostol, pochopili, že častým zvolaním, ktoré mu bolo také drahé, pokorný kňaz im prezrádza niečo z tajomstva svojho vnútorného života: "Byť Bohom milovaný, byť s ním spojený, žiť v jeho prítomnosti, ó, aký krásny život a aká krásna smrť!"

Chcel by som, ctihodní bratia, aby sa všetci kňazi vašich diecéz dali presvedčiť svedectvom svätého arského farára, že je nutné byť mužmi modlitby, ako aj o tom, že je to možné, nech by boli niekedy akokoľvek zaneprázdnení službou. Je tu však potrebná živá viera, ako bola tá, ktorá oživovala Jána Máriu Vianneya a uschopňovala ho robiť zázraky.

Táto vernosť modlitbe je okrem toho pre kňaza povinnosťou osobnej zbožnosti, v rámci ktorej Cirkev múdro určila niektoré dôležité body, ako je každodenná rozjímavá modlitba, návšteva Najsvätejšej Sviatosti, ruženec a spytovanie svedomia. A je tu aj prísna povinnosť, na ktorú sa zaväzuje pred Cirkvou, a to denná modlitba liturgie hodín. Vidno, že niektorí členovia kléru, možno pre zanedbávanie mnohých z týchto predpisov sa pomaly stávajú obeťami vonkajšej nestálosti, vnútorného ochudobnenia a jedného dňa budú bezbranne stáť pred pokušeniami života. Inak to bolo s arským farárom. "Keď ...neustále pracoval pre dobro duší, nezanedbával svoju. Sám seba posväcoval, aby bol schopný posväcovať iných."

So sv. Piom X. hovorím: "Nech je teda každý pevne presvedčený, že ak chce kňaz zostať na výške vlastnej dôstojnosti, je pre neho absolútne nutný vysoký stupeň modlitby... Kňaz je väčšmi ako všetci ostatní povinný plniť Ježišov príkaz, "ako sa treba stále modliť..." - príkaz, ktorý má svoj ohlas v ráznom upozornení svätého Pavla: "V modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky! Bez prestania sa modlite".

5. Deň - Eucharistická zbožnosť

A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. (Mt 28,20)

Modlitba arského farára, ktorý prakticky posledných tridsať rokov svojho života strávil v kostole, kde ho zdržali jeho nespočetní penitenti, bola predovšetkým modlitbou eucharistickou. Jeho oddanosť nášmu Pánovi, prítomnému v Najsvätejšej Oltárnej Sviatosti, bola naozaj neobyčajná. "Je tam," - hovorieval, - "Ten, ktorý nás veľmi miluje; prečo by sme ho nemali milovať my"? On ho zaiste miloval a cítil, ako ho to k svätostánku neodolateľne priťahuje. Svojim farníkom vysvetľoval: "Aby sme sa dobre modlili, netreba veľa hovoriť. Vieme, že dobrý Boh je tam, vo svätostánku; jemu otvárame srdce a tešíme sa z jeho prítomnosti. A to je najlepšia modlitba". Za každých okolností vštepoval veriacim úctu a lásku k Božej prítomnosti v Eucharistii a vyzýval ich na časté pristupovanie k sviatostnému stolu. On sám dával príklad tejto hlbokej zbožnosti. Svedkovia sa takto vyslovili: "Aby bolo možné presvedčiť sa o tom, stačilo ho vidieť slúžiť sv. omšu a pokľaknúť pred svätostánkom, keď okolo neho prechádzal."

V živote kňaza nič nemôže nahradiť tichú a dostatočne dlhú modlitbu pred oltárom. Klaňanie sa Ježišovi, nášmu Bohu, ďakovanie, odprosovanie za naše viny i previnenia druhých, vrúcne prosby na mnohé úmysly, ktoré mu zverujeme, sa striedajú, aby pozdvihli kňaza k väčšej láske k Božskému Majstrovi, ktorému prisľúbil vernosť a k ľuďom, ktorí čakajú na jeho kňazskú službu. Praktizovaním takéhoto vrúcneho inšpirujúceho eucharistického kultu rastie duchovný život kňaza a zhromažďujú sa v ňom misijné energie statočných apoštolov.

A treba dodať, aké dobrodenie z toho vyplýva pre veriacich, ktorí sú svedkami takejto zbožnosti svojich kňazov a ich príklad ich priťahuje. Pius X. rímskemu kléru povedal: "Ak chcete, aby sa veriaci radi a nábožne modlili, predchádzajte ich v kostole svojím príkladom a modlite sa v ich prítomnosti. Kňaz, kľačiaci pred svätostánkom, v dôstojnom postoji a v hlbokom zamyslení, je pre ľud povzbudivým vzorom, napomenutím a výzvou k horlivému napodobňovaniu". Toto bola apoštolská zbraň par excellence mladého arského farára; nepochybujme o jej hodnote v akýchkoľvek okolnostiach.

6. Deň - Kňazstvo a obeta svätej omše

A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. (1 Kor 11,26)

Celé osobné posväcovanie kňaza má sa formovať podľa obety, ktorú slávi, v súlade s výzvou rímskeho pontifikálu: "Poznávajte, čo robíte; napodobňujte toho, ktorého požívate." Prenechám tu však slovo môjmu bezprostrednému predchodcovi a jeho exhortácii "Menti nostrae": "Ako bol celý život nášho Spasiteľa zameraný na obetovanie seba, aj život kňaza, ktorý má odzrkadľovať obraz Krista, má sa s ním, v ňom a skrze neho stať príjemnou obetou... Nemá preto svätú omšu len celebrovať, ale intímne prežívať. Len tak totiž dosiahne nadprirodzenú silu, ktorá ho celkom premení a urobí ho účastným na uzmierujúcom živote božského Vykupiteľa". A ten istý pápež uzatvára: "Je preto nevyhnutné, aby sa kňaz vo svojom vnútri usiloval zopakovať to, čo sa deje na obetnom oltári: ako sa obetoval Kristus, tak sa má obetovať aj jeho služobník. Ako Ježiš uzmieruje za hriechy ľudí, tak má kňaz na vznešenej ceste kresťanskej askézy dospieť k vlastnému očisteniu i blížnych."

Cirkev má pred očami toto vznešené učenie, keď vyzýva svojich služobníkov k asketickému životu a odporúča im sláviť eucharistickú obetu s hlbokou nábožnosťou. Nie je to vari preto, že niektorí kňazi dosť dobre nepochopili tesné puto, ktorým je spojené každodenné sebadarovanie s obetou svätej omše, keď postupne strácajú "prvú lásku", akú mali pri vysviacke? Arský farár mal takúto skúsenosť: "Príčinou ochabnutia kňaza," - hovorieval, - "je to, že nevenuje pozornosť svätej omši." A tento svätec mal až heroický "návyk ponúkať sa ako obeta za hriešnikov" a prelieval slzy, "keď si pomyslel na nešťastie kňazov, ktorí nezodpovedajú svätosti svojho povolania."

S otcovskou láskou žiadam svojich milovaných kňazov, aby sa pravidelne v určitých intervaloch skúmali, ako slávia sväté tajomstvá, s akou duchovnou dispozíciou pristupujú k oltáru a aké ovocie sa usilujú z toho vyťažiť.

7. Deň - Apoštolská horlivosť

Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť, a beda mi, keby som evanjelium nehlásal. (1 Kor 9,16)

Svätý farár bol vo svojej dobe vzorom pastoračnej horlivosti na francúzskom vidieku, kde sa na viere a mravoch ešte odrážal zmätok revolúcie. "Nie je veľa lásky k Bohu v tejto farnosti; vy ju tam prinesiete" - takto mu povedali, keď ho tam posielali. Tento neúnavný apoštol, plný iniciatívy, získal mládež a posvätil rodinné kozuby, bol pozorný čo sa týka ľudských potrieb svojich ovečiek, blízky ich životu, starostlivý a bez miery obetavý - bol naozaj dobrým pastierom svojho malého stáda, ktorý pozná svoje ovce, chráni ich pred nebezpečenstvami a vedie ich autoritou i múdrosťou.

V prvých rokoch svojej služby sa modlieval: "Môj Bože, daj, aby sa moja farnosť obrátila; prijímam utrpenia, aké budeš chcieť, po celý môj život!". Nebo mu toto obrátenie udelilo. Ale neskôr vyznával: "Keby som vedel hneď po príchode do Arsu, aké utrpenia ma tam čakajú, na mieste by som zomrel z obáv a úzkostí". Podľa príkladu apoštolov všetkých čias v kríži videl veľký nadprirodzený prostriedok, pomocou ktorého možno spolupracovať na spáse zverených duší. Bez ponosovania znášal pre ne ohováranie, nepochopenie, protirečenie; za ne prijal skutočné fyzické i morálne mučeníctvo, ktoré mu spôsobovala takmer neustála prítomnosť v spovednici, každý deň, a to celých tridsať rokov; za ne bojoval ako Boží atlét proti pekelným mocnostiam; za ne si umŕtvoval telo. A je dobre známa odpoveď, čo dal spolubratovi, ktorý sa sťažoval na slabú účinnosť svojej služby: "Modlili ste sa, plakali ste, stonali ste a vzdychali. Ale postili ste sa, bdeli, spali ste na zemi, bičovali ste sa? Kým sa nedostanete až sem, nemyslite si, že ste urobili všetko."

Obraciam sa na všetkých kňazov, čo majú na starosti duše, a zaprisahávam ich, aby počúvali tieto pádne slová! Nech každý, na základe nadprirodzenej múdrosti, ktorá má vždy viesť naše činy, zhodnotí vlastné konanie vzhľadom na ľud jemu zverený do pastoračnej starostlivosti. Bez toho, že by pochyboval o Božom milosrdenstve, ktoré prichádza na pomoc našej slabosti, nech vo svetle príkladu sv. Jána Máriu Vianneya zváži vlastnú zodpovednosť. "Veľkým nešťastím pre nás farárov je," - ťažkal si svätec, - "keď duša znecitlivie"; myslel tým na nebezpečenstvo, že si pastier navykne na stav hriechu, v ktorom žijú mnohé jeho ovečky. A aby sme ešte lepšie vstúpili do školy arského farára, ktorý bol presvedčený, že na to, aby sme ľuďom dobre robili, musíme ich milovať, nech sa každý sám seba opýta na lásku, ktorá ho pohýňa, keď ide o tých, za ktorých má pred Bohom zodpovednosť a pre ktorých Kristus zomrel!

8. Deň - Neúnavný kazateľ a katechéta

Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. (2 Tim 4,2)

Sv. Ján Mária Vianney, "vždy pripravený odpovedať na potreby duší", ako pravý pastier vynikal tým, že pre ne hojne zabezpečoval prvoradú potravu, ktorou sú náboženské pravdy. Celý život bol kazateľom a katechétom.

Je dobre známe, akú vytrvalú námahu vynakladal, aby plne zodpovedal tejto požiadavke úradu. Oneskorene ukončené štúdiá boli veľmi namáhavé; kázne ho spočiatku stáli veľa prebdených nocí. Ale aký príklad pre služobníkov Božieho slova! Niektorí, aby ospravedlnili vlastný nedostatok horlivosti v štúdiu, radi by sa opierali o jeho slabé vedomosti. Lepšie by bolo napodobňovať jeho odvahu stávať sa hodným takej veľkej služby úmerne darom. Každý kňaz má povinnosť nadobúdať a zveľaďovať si všeobecné vedomosti a aj poznatky z teologických vied primerane svojim schopnostiam a svojim úlohám. A Pánovi by sa iste páčilo, keby pastieri duší urobili vždy toľko pre rozvoj svojej inteligencie a pamäti, a najmä pre to, aby čerpali svetlo z knihy najbohatšej, akú možno čítať, ktorou je Kristov kríž.

Preto môj predchodca, blahej pamäti Pius XII. právom vôbec neváhal označiť za vzor pre kazateľov Večného mesta poníženého vidieckeho kňaza. "Svätý arský farár zaiste nemal prirodzené nadanie, ale mal živé, jasné, hlboké presvedčenie, ktoré ním hýbalo, znelo mu v hlase, žiarilo mu z očí, jeho fantázii a vnímavosti vnukalo správne, primerané, jemné myšlienky, obrazy, prirovnania, ktoré by uchvátili i sv. Františka Saleského. Takíto kazatelia si naozaj získavajú svoje poslucháčstvo. Tomu, kto je plný Krista, nebude ťažké získať pre Krista iných". Tieto slová výborne vystihujú arského farára, katechétu a kazateľa. A keď na konci života jeho oslabený hlas už všetci nepočuli, bol tu ešte jeho ohnivý pohľad, jeho slzy, jeho výkriky lásky k Bohu, jeho prejavy bolesti len pri pomyslení na hriech, a týmto všetkým obracal veriacich, zhromaždených pri jeho kazateľnici. Ako by mohlo niekoho nezasiahnuť svedectvo jeho života, tak totálne zasväteného Kristovej láske?

9. Deň - Apoštolát v spovednici

Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané. (Jn 20,23)

Ťažko si predstaviť nepohodlie, ťažkosti, fyzické utrpenie z tohto nekonečného sedenia v spovednici pre človeka už i tak vyčerpaného pôstmi, bičovaním, chorobami, nedostatkom oddychu a spánku. Ale viac než fyzická bolesť ho tlačila tá morálna. Počujte túto jeho sťažnosť: "Dobrý Boh je natoľko urážaný, že by ste mali pokušenie privolať koniec sveta!... Treba prísť do Arsu, aby ste vedeli, čo je hriech... Neviem, čo robiť; nie iné, ako plakať a modliť sa." On brával dokonca na seba i časť pokuty. "Pokiaľ ide o mňa," - zveroval sa tomu, čo si pýtal radu, - "dávam im malé pokánie a zvyšok robím namiesto nich."

A naozaj, arský farár žil len pre "úbohých hriešnikov", ako hovorieval, v nádeji, že sa obrátia a budú sa kajať. Ich obrátenie bol cieľ, ku ktorému smerovali všetky jeho myšlienky a dielo, ktorému obetoval všetok svoj čas a všetky svoje sily. A to preto, lebo zo skúsenosti spovedníka poznal celú zlobu hriechu a jeho hrozné následky vo svete duší. Hovoril o tom strašnými slovami: "Keby sme mali vieru a keby sme videli dušu v stave smrteľného hriechu, od údesu by sme zomreli!"

No trpkosť jeho bolesti a sila jeho slova nepramenia natoľko zo strachu pred večnými trestami, ktoré ohrozujú zatvrdilého hriešnika, ale skôr z pomyslenia, aká je neuznaná a urážaná Božia láska. Zoči-voči tvrdošijnosti hriešnika a nevďačnosti voči takému dobrému Bohu mu tiekli slzy z očí: "Ó, priateľ môj", - hovorieval, - "plačem ja, lebo vy neplačete!" A naopak, s akou jemnosťou a horlivosťou nechával zrodiť sa nádeji v kajúcich srdciach! Pre tieto bol neúnavným vysluhovateľom Božieho milosrdenstva, ktoré je, ako hovorieval "ako silný prúd, čo strháva so sebou srdcia" a nežné ako starostlivosť matky, lebo Boh je "hotový odpustiť skôr, než matka vytiahnuť vlastné dieťa z ohňa."

Litánie k svätému

Jánovi Mária Vianneyovi

Pane zmiluj sa. Pane zmiluj sa.

Kriste zmiluj sa. Kriste zmiluj sa.

Pane zmiluj sa. Pane zmiluj sa.

Otec, na nebesiach Bože,

zmiluj sa nad nami.

Syn, Vykupiteľ sveta, Bože,

Duch Svätý, Bože,

Svätá Trojica, jeden Boh,

Svätá Mária, Matka Božia,

oroduj za nás.

Svätý Ján Mária Vianney,

Dieťa pred narodením Bohu zasvätené,

Sväté dieťa radosti,

Syn, milujúci svojich rodičov,

Pravý kresťan,

Veľký ctiteľ Matky Božej,

Muž plný čností,

Tešiteľ chudobných a bezvládnych,

Ponížený, nežný a trpezlivý služobník Boží,

Nástroj Ducha Svätého,

Učiteľ nezlomnej viery,

Víťaz nad diabolskými pokušeniami,

Pokorný zvestovateľ evanjelia,

Príklad horlivej askézy,

Muž hlbokej modlitby,

Dobrodinec opustených a sirôt,

Vzor vytrvalosti v práci,

Jedinečný prostredník Božích milostí,

Hrdinský hlásateľ Božieho slova,

Patrón všetkých kňazov,

Mocný pomocník pri apoštoláte,

Postrach zlých duchov,

Nádej zmietaných hriechom,

Čistá duša milujúca hriešnikov,

Príklad skromnosti,

Prostredník Kristovho odpustenia,

Orodovník všetkých študentov,

Dobrý farár Arský,

Patrón a vzor kňazov,

Ctiteľ sv. Filomény a sv. Františka Regisského

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta,

zľutuj sa nad nami, Pane.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta,

vyslyš nás, Pane.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta,

zmiluj sa nad nami.

K: Oroduj za nás svätý Ján Mária Vianney,

L: aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.

Modlime sa

Všemohúci Bože, ty si poslal na svet svojho Syna, aby zažiaril ako Svetlo všetkým ľuďom, ktorí chodia vo tmách; veď nás, aby sme toto Svetlo nikdy nestratili a tak ako svätý Ján Mária Vianney dokázali vždy nasledovať tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov. Amen.

4 rozjímania o TOTUS TUUS

2022-03-19T17:42:59Z

„Celá naša dokonalosť spočíva v pripodobňovaní sa Kristovi, v zjedno-covaní sa s ním a v zasväcovaní sa mu. Teda najdokonalejšia zbožnosť je tá, ktorá nás najdokonalejšie pripodobňuje Ježišovi Kristovi, zjednocuje s ním a zasväcuje jemu. A keďže Mária je zo všetkého stvorenia najviac pripodobnená Ježišovi, znamená to, že spomedzi všetkých foriem zbožnosti najviac zasväcuje a pripodobňuje našu dušu Pánovi uctievanie Márie, jeho svätej Matky, a že čím viac je srdce zasvätené jej, tým viac je zasvätené Ježišovi.“

A ďalej dodáva, že keď ideme cez Máriu k Ježišovi Kristovi, preukazu-jeme mu naozaj veľkú úctu, lebo si uvedomujeme, že pre svoje hriechy nie sme hodní predstúpiť priamo pred jeho nekonečnú svätosť, hoci nám to dovoľuje, ale že chceme predstúpiť pred neho s Pannou Máriou - ako s našou sprievodkyňou.

Týmto spôsobom aj svätý Ján Pavol II. túžil odovzdať celý svoj život do rúk Pána Ježiša práve prostredníc-tvom Panny Márie.

TOTUS TUUS môže byť tak celkom krátkym a zároveň hlbokým vyjadrením aj našej túžby celkom sa Bohu zveriť, odovzdať...

Modlitba zasvätenia sa:

Som celý tvoj

a všetko, čo mám,

je tvoje,

môj najdrahší Ježišu,

skrze Máriu,

tvoju svätú Matku.

Podnety k rozjímaniu

Prvé rozjímanie

Pozorujem v sebe takú túžbu, že by som chcel celkom patriť Bohu? Ako by som naformuloval svoju najhlbšiu túžbu a cieľ môjho života?

Popros svojimi slovami o pomoc pri rozjímaní Nebeskú Matku Pannu Máriu.

Pozorujem v sebe túžbu celkom sa zasvätiť a vo všetkom sa dať Bohu? Iste to môže byť otázka predovšetkým pre zasvätené osoby, ale či by každý kresťan nemal mať v sebe túžbu celkom dať svoj život Bohu? Celkom mu patriť - tu na zemi a raz vo večnosti?

Aké najhlbšie túžby v sebe rozpoznávam? Ako by som ich naformuloval - môžem si ich aj napísať. Môžem skúsiť hľadať nejaký citát
z Božieho slova, alebo nejakú vetu, myšlienku, ktorá najviac vyjadrí tieto moje túžby. Isteže hlavnou môže byť TOTUS TUUS, ale skúsim ešte nejakú pohľadať.

Pár podnetov pre inšpiráciu:

Svätý Pavol: "Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus." (Gal 2,20)

Svätá Bakhita: "Dávam všetko môjmu Majstrovi. On sa postará."

Svätá sestra Faustína: "Ježišu dôverujem ti."

Svätý John Henry Newman: "Prenikni Pane celé moje bytie tak dokonale, tak úplne, aby môj život bol len žiarou toho Tvojho. Vyžaruj zo mňa, buď vo mne tak, aby každá duša,
s ktorou sa stretnem pocítila Tvoju prítomnosť v mojej duši. Keď pozrú na mňa - nech vidia Teba."

Vidíme tie obdivuhodné túžby... tie vyznania lásky... dôvery...

Ako prebudíme v sebe túžbu celkom sa takto zveriť do Božích rúk, celkom mu patriť, celkom mu dôverovať?

V prvom rade si potrebujeme uvedomiť Božiu lásku. Ak trochu pochopíme, že Boh nás nekonečne miluje, že on je prvý, ktorému záleží na našej spáse a robí všetko pre to, aby nás do neba - k sebe - pritiahol - to môže vzbudiť v nás odpoveď lásky a dôvery. Že takémuto dobrému Bohu sa nemusím báť zveriť - nemusím mať strach, že by sa o nás nestaral.

Druhé rozjímanie

Kto sa to chce celkom odovzdať. Kto si ty - ten, ktorý hovorí - som celý tvoj? (Pohľad na mňa - kto som v mojich očiach, v očiach druhých, v očiach Boha. Kto som - kto sa to odovzdáva?)

Popros svojimi slovami o pomoc pri rozjímaní Nebeskú Matku Pannu Máriu.

Je tu isté napätie, ktoré každý
z nás pociťuje, medzi našou úbohosťou
a veľkosťou.

Na jednej strane sme skoro nič - a na druhej strane - toľká vznešenosť
a veľkoleposť.

Aj žalmista sa pýta: "Pane čože je človek, že sa k nemu priznávaš a myslíš na neho? (Žalm 144,3). Podobne aj Žalm 8 si kladie túto otázku - a dáva odpoveď, že človek je stvorený len o niečo menší od anjelov. A aj v samotnej knihe Genezis (1,27) pri stvorení človeka sa píše, že sme stvorení na obraz a podobu samého Boha. A apoštol Ján (1 Jn 3,2) hovorí: "Milovaní teraz sme Božími deťmi a ešte sa neukázalo čím budeme - vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je." Všetky tieto citáty a iste i mnohé iné poukazujú na vznešenosť a veľkoleposť človeka.

No na druhej strane treba pripomenúť aj biedu a hriešnosť človeka.

Boh pamätá a i človek by mal, že sme iba prach a hlina (Žalm 103,14), pripomíname si to aj cez popolcovú stredu: Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš. Ta úbohosť ľudského stvorenia a pominuteľnosť. A zároveň veľká hriešnosť: Hriechy mi prerástli nad hlavu a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno (Žalm 38,5) a ak by niekto tvrdil, že nemá hriech je luhár (porov.
1 Jn 1,8). Svätý Pavol opisuje svoju vlastnú skúsenosť s hriechom týmito slovami: Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie. Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem (Rim 7, 18-19). A Pán Ježiš prišiel zachrániť práve nás takýchto biednych hriešnikov - položiť za nás svoj život (porov. 1 Tim 1,15). Ako hovorí svätý Pavol: Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť. Ale Boh dokazuje svoju lásku
k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici (Rim 5, 7-8).

Pozerajúc na svet okolo nás a aj do nášho vnútra - vidíme koľko je všade naozaj veľkej biedy a zla. Preto si oveľa viac uvedomujeme potrebu Vykupiteľa - toho, ktorý nás z tejto biedy zachraňuje.

Svätý Bernard: "Pri pohľade na seba som sa zhrozil, a pri pohľade na Boha upokojil."

Svätá Terezka z Lisieux: "Pokora nespočíva v myšlienkach, alebo priznaní, že sme plní chýb, ale v tom, že sme šťastní, keď si to isté myslia aj ostatní a dokonca to vyslovia."

Tretie rozjímanie

Komu sa to dávam. Kto je pre mňa ten, komu ja chcem seba celkom darovať? (Pohľad na Boha - kto on je pre mňa.)

A môžem sa na túto myšlienku pozrieť aj opačne - že on sa dáva nejako mne? Celkom celý mne? Ako reaguje asi na moju túžbu - celkom sa mu dať?

Popros svojimi slovami o pomoc pri rozjímaní Nebeskú Matku Pannu Máriu.

Predstav si situáciu, že sa
s niekým vezieš vo vlaku - a začali ste diskusiu na tému Boh. No o 10 minút musíš vystupovať. Čo najdôležitejšie by si potreboval povedať tomu človekovi
o našom Bohu? Ktorý citát Božieho slova by si mu chcel povedať?

Apoštol Peter hovorí, že máme byť pripravený zdôvodniť nádej, ktorá je v nás (porov. 1 Pt 3,15). Aj preto je niekedy dobré znova a znova porozjímať o tom, kto je pre mňa môj Boh - ako ho ja vnímam, chápem, poznám, milujem, nasledujem...

Aby sa nestalo, že nám Pán Ježiš povie, ako apoštolom: Toľký čas som
s vami a nepoznáš ma? (porov. Jn 14,9).

Uvažovať môžeme osobitne nad touto myšlienkou: Náš BOH JE LÁSKA. Píše o tom v prvom liste apoštol Ján (porov. 1 Jn 4,8).

Boh nám daroval seba vo svojom Synovi - zomrel za naše hriechy
a daroval nám večný život - toľko krát som to už možno počul - ale nakoľko si uvedomujem silu týchto slov? A veľkosť lásky ukrytú v týchto skutočnostiach?

V liste Rimanom (8,32) apoštol Pavol píše, že Boh nám dal svojho Syna
a pýta sa: akože by nám s ním nedaroval všetko? Dal všetko. Tu vidíme tiež TOTUS TUUS. Tu Boh mne hovorí, JA som celý tvoj.

Svätý Augustín v tomto kontexte poznamenáva nádhernú myšlienku: "Hoci je Boh všemohúci - viac nám dať nemohol. Hoci je vševediaci - viac nám dať nevedel. Hoci je najbohatší - viac
a lepšie nám dať nevládal."

Štvrté rozjímanie

Ako sa mu ja dávam? Chcem sa dať naozaj celkom - myslím to úprimne. Čo to pre mňa znamená, že sa mu celkom dávam? Čo je to - to všetko, čo mu chcem dať - čo všetko by som vedel vymenovať? Čo všetko si myslím, že som mu už odovzdal, a čo všetko som mu ešte nedal? Čo všetko mi ešte chýba?

Popros svojimi slovami o pomoc pri rozjímaní Nebeskú Matku Pannu Máriu.

Určite je dobré zamyslieť sa dlhšie v tichu nad týmito otázkami. Ako sa chcem Bohu odovzdať a čo všetko mu chcem odovzdať?

Svoju rodinu, priateľov, prácu, svoje istoty, predstavy a vízie o živote, plány, ale i svoje hriechy, obavy, strachy, slabosti - ako aj svoje dary, talenty, prednosti a pod.?

Matky Terezy sa raz pýtali, či má Boha v živote na prvom mieste a ona povedala, že nie len na prvom, ale na všetkých miestach. Nie je miesto a oblasť v jej živote, kde by ho nepustila. Dôverovala mu, vedela, že iba v jeho rukách je všetko na správnom mieste.

Isteže sme slabí ľudia a aj keby sme mali takéto vznešené túžby, predsa nie vždy sa nám musí podariť
v konkrétnom živote všetko takto dokonale urobiť, ale Boh to vie a počíta s tým - no predsa ho musí tešiť tá naša túžba a snaha dosahovať tento ideál, že by sme mu chceli zveriť celý náš život a všetko, čo k nášmu životu patrí.

Inšpiráciou pre nás môže byť
i svätý Ignác, ktorý sa modlil týmito slovami: "Vezmi, Pane, a prijmi celú moju slobodu, moju pamäť, môj rozum a celú moju vôľu. Všetko, čo mám a čo vlastním, ty si mi to dal. Tebe to Pane vraciam, všetko je tvoje, nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle. Daj mi len svoju lásku a milosť, lebo tá mi stačí."

A ten istý svätý Ignác dodáva: "Človek je stvorený, aby chválil Boha, vzdával mu úctu a slúžil mu a tým spasil svoju dušu. Ostatné veci na zemi sú stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť tento cieľ, pre ktorý je stvorený. Z toho vyplýva, že človek má všetky veci natoľko užívať, nakoľko sú mu nápomocné k tomuto cieľu a natoľko je povinný zbaviť sa ich, nakoľko mu
v tom prekážajú. Preto je potrebné, aby sme sa urobili nezaujatými voči všetkým stvoreným veciam a skutočnostiam. Aby sme nechceli radšej zdravie, ako chorobu, radšej bohatstvo, ako chudobu, radšej úctu, ako potupu, radšej dlhý život ako krátky a tak to platí aj
v ďalších veciach, ale nech si žiadame
a volíme jedine to, čo nám viac pomáha
k cieľu pre ktorý sme stvorený."

Jeho rany

2021-03-27T10:32:00Z

1. rozjímanie:

1. Keď si nájdem tiché miesto a dostatok času na rozjímanie, tak ako prvé sa pokúsim uvedomiť si, že som v prítomnosti Boha - on je tu so mnou a ja s ním. Vždy je dobré aspoň krátko sa pomodliť a poprosiť Ducha Svätého o pomoc pri rozjímaní - aj svojimi slovami.

2. Poznáte možno viaceré formy rozjímania - odporúčam skúsiť metódu podľa sv. Ignáca - vnútornú predstavivosť. Vo fantázii zapojiť všetky zmysly - /oči, uši, hmat, čuch.../ predstaviť si danú udalosť, o ktorej meditujem - ešte aj akoby skúsiť sa dotknúť tých predmetov, ktoré tam sú, predstaviť si ako to tam mohlo vyzerať... Teda čo najrealistickejšie si predstaviť danú udalosť... Tiež hovorí, že sa treba usilovať zapojiť aj všetky svoje schopnosti: rozum - uvažujem nad textom - udalosťou; vôľu - rozhodujem sa konať podľa meditovaného - hľadám cesty ako dané skutočnosti voviesť do svojho života; - a samozrejme aj pocity sú dôležité - čo cítim, keď o danej skutočnosti meditujem - pozorujem aké pocity to vo mne vyvoláva.

Pomôcť nám môžu nasledujúce texty Božieho Slova: Dobré je prečítať si aj celý kontext v evanjeliu - ale potom sa už sústrediť len na niektorú časť - myšlienku - resp. slovo.

Sv. Ignác hovorí, že nie mnoho vedomostí nasycuje a uspokojuje dušu, ale vnútorne precítené - premeditovanie myšlienky. Takže lepšie jedna myšlienka a do čo najväčšej hĺbky sa pokúsiť vstúpiť - než množstvo super myšlienok bez úžitku.

2 texty Božieho slova:

Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ (Jn 20, 27)

On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! (Lk 24, 38-39)

Môžem si predstaviť ako som ja spolu s učeníkmi za tými zamknutými dverami - čo sa tam asi odohráva - o čom sa rozpráva - aká je tam atmosféra - aké to myšlienky asi zachvacovali ich srdcia? A potom zrazu vidím ako prišiel Ježiš - pozerám sa na neho - čo prežívam - počúvam čo hovorí - čo to vo mne vyvoláva? Pozerám na ostatných apoštolov i na Tomáša - čudujem sa jeho nevere? Alebo mu závidím tak trochu, že sa mohol ísť dotknúť Ježiša a jeho rán? Dotkli sa aj ostatní? Idem sa dotknúť aj ja? Som tým všetkým, čo sa deje fascinovaný? Či príde mi to všetko akési uletené? A prečo mi Ježiš vlastne ukazuje ruky, nohy a bok - prečo je to také dôležité? Prečo sa mu tie rany po zmŕtvychvstaní nezahojili? Načo si ich nechal? A prečo neurobí ešte teraz nejaký iný zázrak? Čo vo mne vyvoláva pohľad na jeho rany? Strach, lásku, ľútosť, radosť...

Pokúsim sa čo najdôkladnejšie predstavovať si túto situáciu. Dobre je pri jednej meditácii sústrediť sa len na jeden pohľad. Napr. doteraz opisovaný pohľad je z perspektívy pozorovateľa, ale môžem sa pokúsiť vžiť do pohľadu Tomáša, a prípadne aj Pána Ježiša - ako to asi on mohol vidieť - celú tú situáciu:)

Ak by niekomu pomohol pri sústredení v modlitbe i nejaký obraz - tak ponúkame Pána Ježiša, ktorý sa nachádza v seminárnej kaplnke v kňazskom seminári. Na tomto obraze - vidíme jeho rany. Zaujímavé je, že ranu na boku nevidno - ale je tu rana na Eucharistii - veľmi pekná symbolika, o ktorej ešte budeme uvažovať na konci 3. rozjímania.

2. rozjímanie:

K čomu ma môže priviesť pohľad na Ježišove rany? Iste to môže vo mne vzbudiť súcit a ľútosť nad Ježišovým veľkým utrpením - môžem si skúsiť predstaviť, čo všetko vytrpel - a môže ma to pohnúť k súcitu, slzám - ale vtedy by mi Ježiš iste povedal - to, čo jeruzalemským ženám: Neplačte nado mnou, ale samy nad sebou (Lk 23,28) - a samozrejme nad svojimi hriechmi - veď to pre ne trpí - ako to hovorí aj prorok Izaiáš: (53,5) - On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Alebo aj 1. Petrov list: (2, 24) Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili.

Tu by som mohol uvažovať nad veľkosťou mojich hriechov a veľkosťou svojej ľútosti - nakoľko dokážem ľutovať svoje hriechy - pri pohľade na Ježišove rany. Nakoľko si uvedomujem, že to moje hriechy mu spôsobili tieto rany a zasa práve vďaka týmto ranám - ja som uzdravený - ja mám odpustené - a či túžim opustiť svoj hriešny život - a čo robím preto, aby som ho postupne opúšťal - aby som starého človeka ukrižoval (porov Rim 6, 6) a aby bol v mne formovaný Kristov život?

Tie oslávené Ježišove rany, ktoré sme my spôsobili - a ktoré si zmŕtvychvstalý na svojom tele necháva sú pre nás vždy ponukou - odpustenia a uzdravenia. Vďaka nim môžeme vidieť, že hriech nemusí mať posledné slovo - veď v tých ranách sme my zapísaní - Ježiš akoby mi hovorí - Pozri hľa do dlaní som si ťa vryl (porov. Iz 49, 16) - alebo trochu ináč - TY si sa mi tak hlboko vryl do mojich dlaní. Nemôžem na teba zabudnúť.

Tie rany sú cenou odpustenia našich hriechov - jeho rany nás uzdravili - jeho rany nás zmierili - jeho rany nám vrátili pokoj. Tie isté rany. Pri pohľade na ne by sme mali vždy vidieť cenu svojho vykúpenia - že veľmi draho sme boli kúpení - (porov. 1 Kor 6,20).

V týchto ranách vždy nájdeme Božiu lásku a milosrdenstvo. Preto je o nich tak vzácne uvažovať.

A ešte minimálne jednu skutočnosť si môžeme hlbšie uvedomiť pri pohľade na rany na oslávenom Ježišovom tele - a to je skutočnosť večného života. Nielen hriech, ale ani smrť nemá posledné slovo. Môžeme povedať so sv. Pavlom: Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň? (1 Kor 15,55) Pohľad na oslávené Ježišove rany mi dáva aj túto záruku - on je život - život večný - smrť nemá posledné slovo (porov. Rim 6, 9) Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. V tých ranách môžem vidieť svoju nádej na večný život - cez tie rany sa môžem pokúsiť nahliadnuť do večnosti. Tie rany ukazujú nesmrteľnosť - čosi mocnejšie ako smrť. Ak by ma premáhal strach pred smrťou - /tak ako iste premáhal tento strach aj učeníkov, ktorí boli za zamknutými dverami/ - tak počuj a zachyť Ježišove prvé slová, ktoré im hovorí - po príchode k nim - a hovorí ich aj mne a tebe: - Pokoj vám - do všetkých ich strachov i našich - on prináša upokojenie - Pokoj vám.

3. rozjímanie:

Teraz môžeme pouvažovať nad Kristovými ranami a prepojiť ich s našimi ranami. Určite by toho bolo dosť - čo všetko by sme vedeli Ježišovi povedať o tom, čo ťaží a trápi nás - a nemusia to byť iba hriechy - môžu to byť rôzne naše obavy, strachy, sklamania, nedôvera, pochybnosti, otázky... Rany, ktoré si môžeme myslieť, že nám spôsobil dokonca On sám, prípadne dakto iný, alebo možno nakoniec len my sami...

Určite mi však Ježiš ponúka možnosť pripojiť všetky moje rany k jeho ranám - moje utrpenie k jeho utrpeniu.

Vtedy tie naše rany môžu dostať úplne nový zmysel.

V duchu slov sv. Pavla: Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. (Kol 1,24)

/Aj keď isteže Ježišovmu utrpeniu nechýba nič - ale on nám dovoľuje pridať to naše utrpenie k jeho./

Stojí za zamyslenie aj tá skutočnosť, že čo sa skrýva za tým, keď niekto ešte od Ježiša utrpenie pýta navyše - chce zobrať z tých jeho rán a utrpenia na seba. Chce zobrať z rán a utrpenia Kristovho, chce ho akoby odbremeniť... Tu treba pamätať - že to on tie rany nemal kvôli svojej zlobe - neboli to jeho hriechy - ale stále sú to hriechy moje a všetkých ľudí. Čiže akoby som v konečnom dôsledku chcel trochu odčiniť za svoje hriechy, alebo dokonca za hriechy druhých. Aká to musí byť láska - chcieť zobrať utrpenie a rany druhého na seba - preto, aby ich druhý nemusel znášať...

Pozrime, čo v tomto duchu povedal sv. páter Pio:

"Ó, Ježiš, keby som len mohol toľko trpieť, koľko by som chcel, aby som ťa urobil šťastným a trochu zadosťučinil za našu nevďačnosť voči tebe!"

Trochu pochopiť túto skutočnosť, nám môže pomôcť príklad jednej ženy, matky, ktorá hľadala lekára, ktorý by jej vybral jedno zdravé oko a dal ho jej slepej dcérke. Tak veľmi ju milovala, že bola ochotná podstúpiť aj utrpenie pre svoje dieťa. V tomto duchu sa dá azda rozumieť aj túžbam a myšlienkam p. Pia - a samozrejme aj ďalších svätých, ktorí mali podobné túžby. Tak milovali Krista, že chceli zobrať z jeho utrpenia na seba pomôcť mu ho odniesť.

Dobre sa to možno hovorí - ale cítim to takto? Túžim po tom? Čo vo mne vyvolávajú tieto myšlienky - aké pocity? Keď nám sa skôr - všetky tie utrpenia - zdajú veľké, ťažké - často neúnosné... A možno ani nevieme povedať, či by bolo v nás túžby niesť ich - a ešte aj za druhých?

A pritom to má byť moja cesta - moje pripodobňovanie sa Kristovi. Byť ako ON.

To, čo nás môže neustále formovať, povzbudzovať a posilňovať k tomu, aby sme k takejto obetavej láske dorastali - k takýmto túžbam dorastali - je sám Ježiš v Eucharistii. Nenecháva nás samých.

Obraz Pána Ježiša zo seminárnej kaplnky, neukazuje ranu Ježiša na boku - ale ukazuje ranu na Eucharistii - môže to byť nádherný symbol toho, že cez túto eucharistickú ranu - môžeme vidieť až do Ježišovho srdca. Osobitne silne sa to dá vnímať pri lámaní chleba vo sv. omši. Otvára sa brána jeho srdca. A ja sa dotýkam v tom momente práve tejto rany - a Ježiš mi hovorí - pozri moje rany - dotkni sa ma a presvedč sa, že som to ja. A ja cez túto ranu môžem vidieť priamo do Ježišovho srdca. Dotknúť sa ho. A aj učeníci ho spoznali až pri lámaní chleba - aj oni vložili "svoje ruky" do tejto rany a aj keď im v tom momente zmizol - bol tam naďalej prítomný v tom rozlámanom chlebe. Tak je aj s nami - až do konca... Nebojme sa. Nech by akékoľvek ťažkosti do našich životov prišli - s Jeho pomocou ich odkážeme ľahšie zvládnuť.

Modlitba sv. Brigity:

Ježiš môj, ty si večná sladkosť tých, ktorí ťa milujú. Ty si radosť, ktorá prevyšuje všetky radosti. Ty si túžba, záchrana a nádej každého hriešnika. Keď si prijal ľudskú prirodzenosť, ukázal si nám, že je tvojou horúcou túžbou z lásky k nám prebývať medzi ľuďmi až do konca čias. Spomeň si na všetko utrpenie, ktoré si znášal od chvíle, keď si sa stal človekom. Najmä však počas svojho bolestného utrpenia, ako to pred všetkými vekmi určil Boží plán. Spomeň si na smutnú a horkú chvíľu, keď si sám priznal: „Moja duša je smutná až na smrť.“ Stalo sa tak po Poslednej večeri s tvojimi učeníkmi, ktorým si umyl nohy, podal svoje najsvätejšie telo a najsvätejšiu krv, rozprával sa s nimi o svojom nastávajúcom utrpení a poskytol im slová útechy. Mysli na súženia a tieseň, ktoré si vytrpel pred ukrižovaním, na Judášovu zradu, na zradu tvojho národa, na falošných svedkov, ktorí ťa obžalovali, a na sudcov, ktorí ťa súdili. Spomeň si na chvíle, keď ťa olúpili o tvoje šaty a obliekli do rúcha potupy a výsmechu, priviazali ťa k stĺpu, bičovaním roztrhali tvoje telo. Na hlavu ti natisli tŕňovú korunu, do rúk ti dali trstinu, prikryli ti tvár i oči, udierali ťa, zasypali ťa urážkami a výsmechom. Prosím ťa, na pamiatku svojho utrpenia, ktoré si pre mňa vydržal, udeľ‘ mi milosť opravdivej ľútosti, čistej a úprimnej spovede, milosť hodného zadosťučinenia a odpustenie všetkých mojich hriechov. Amen.

Novéna a litánie k bl. Carlovi Acutisovi

2021-10-05T10:10:34Z

Modlitba k bl. Carlovi

Nebeský Otče, ty si nám dal obdivuhodný príklad kresťanského života v blahoslavenom Carlovi, ktorý za základ svojho života považoval Eucharistického Krista a od neho čerpal silu do všetkého, čo mu život prinášal.

K Ježišovi túžil svojím slovom a príkladom priviesť všetkých, s ktorými ho život spojil, aby aj oni v ňom objavili zmysel svojho života.

Na príhovor našej nebeskej Matky, Panny Márie, ktorú si tvoj služobník Carlo tak veľmi ctil a aj na jeho príhovor ťa prosím o túto milosť...

(môžeš povedať svoju prosbu).

A okrem toho aj o pravú vieru, hlbokú nádej, obetavú lásku, príkladný kresťanský život, horlivosť v evanjelizácii a o šťastnú hodinu smrti, aby som sa po skončení tejto pozemskej púte mohol v nebi radovať s tebou a so všetkými svätými, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

NOVÉNA

(vybratá časť)

1. Nehľadaj seba, ale Boha

Božie slovo:

Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: »Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!« Druhé je toto: »Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!« Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ (Mk 12, 28-31)

Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. (Gal 2, 20)

Z Carlovho života:

„Byť stále zjednotený s Ježišom – to je môj životný program!“ povedal mladý Carlo.

Rád sa rozprával s Ježišom o všetkom, čo prežíval a cítil. Nehľadal seba, ale Boha: „Nie ja, ale Boh,“ opakoval často a v ňom nachádzal zmysel svojho života.

Pripomína nám, že tou najdôležitejšou vecou na svete je dať práve Boha na prvé miesto v našich životoch a vtedy bude všetko na správnom mieste.

Hovoril, že „posväcovanie v živote nie je proces, pri ktorom sa niečo pridáva, ale naopak – uberá. Je to menej ‚ja‘, aby som nechal miesto práve pre Boha,“ a k tomuto nasledovaniu povzbudzuje každého z nás.

Je jasné, že tento proces posväcovania nie je ľahký a neustále sa potrebujeme zdokonaľovať. Avšak, keď zlyháme a sme z toho smutní, Carlo nám radí, aby sme hneď zdvihli svoj zrak zdola hore, pretože „smútok je pohľad zameraný na seba, no šťastie je pohľad obrátený na Boha.“

2. Eucharistia je tvojou diaľnicou do neba

Božie slovo:

Ježiš im povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.“ (Jn 6, 53-57)

Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.“ (Mt 26, 26-28)

Z Carlovho života:

Carlo bol už ako malý chlapec fascinovaný Eucharistiou. Nazval ju "moja diaľnica do neba." Bol si istý, že ak ju budeme prijímať denne, určite pôjdeme rovno do neba, pretože ona nám pomáha stávať sa viac a viac podobnými Ježišovi. „Je to podobne ako s opaľovaním. Keď sa vystavíme pôsobeniu slnka, opálime sa. Keď sa vystavíme pôsobeniu eucharistického Ježiša, staneme sa svätými.“

Trápilo ho, že mnohí ľudia si túto skutočnosť vôbec neuvedomujú. Hovoril, že: „Máme väčšie šťastie ako zástupy pred dvetisíc rokmi, pretože oni, aby stretli Ježiša, museli ho ísť hľadať do dedín, zatiaľ čo nám stačí ísť do kostola neďaleko nášho domu a nájdeme ho reálne prítomného v Eucharistii. Jeruzalem máme pod svojimi oknami. Ako je možné, že to ľudia nechápu? Mnohí stoja v dlhých radoch, aby si mohli kúpiť lístok a ísť na koncert alebo na nejaký zápas, ale nevidíme tie isté rady stáť pred kostolom. Asi to ľudia vážne nepochopili! Ježiš je medzi nami skutočne prítomný. Ak si to hlboko uvedomíme, nenecháme ho osamoteného v svätostánkoch, kým on nás očakáva s láskou, aby nám pomohol a bol nám oporou na pozemskej púti... Keby si všetci uvedomili, aké veľké šťastie nám daroval Ježiš tým, že sa nám dal za pokrm v Eucharistii, chodili by do kostola každý deň, aby mali účasť na ovocí obety, ktorá tam je prinášaná a nezaoberali by sa toľkými nepotrebnými vecami...“

3. Neboj sa často spovedať

Božie slovo:

Keď to Ježiš povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ (Jn 20, 22-23)

Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. (1 Jn 1, 8-9)

Z Carlovho života:

Sviatosti boli pre Carla nenahraditeľnými prostriedkami na ceste do neba. Jedinečnú hodnotu pripisoval aj svätej spovedi. Spovedal sa každý týždeň a hovoril, že jediná vec, ktorej sa máme v živote báť, je iba hriech.

Bol si vedomý aj svojich nedostatkov. Hovoril, že „my všetci si o sebe tak trochu namýšľame, lebo keď nám druhý povie niečo, s čím nesúhlasíme, hneď sa nahneváme.“ Aj on zápasil so svojimi slabosťami, ale vedel, kde hľadať posilu.

Svoje chápanie hriechov a svätej spovede vysvetľuje týmto prirovnaním: „Keď chcete, aby teplovzdušný balón vystúpal do výšky, musí zhodiť záťaže. A podobne aj duša, ktorá sa túži vzniesť do neba, musí sa zbaviť aj tých najmenších záťaží – a nimi sú všedné hriechy. Ak nás ťaží ťažký hriech, duša padá k zemi. A svätá spoveď je ako oheň pod tým balónom, umožňuje duši opäť sa povzniesť, preto je potrebné často pristupovať k svätej spovedi.“

A na inom mieste Carlo dodáva a pýta sa: „Prečo sa ľudia tak veľmi starajú o krásu svojho tela, ale nestarajú sa o krásu svojej duše?“ Odpovedzme si i my na túto otázku.

4. Modli sa každý deň

Božie slovo:

Raz sa na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“ (Lk 11, 1-4)

Keď sa vrátil Ježiš k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ (Mt 26, 40-41)

Z Carlovho života:

Carlo sa veľmi rád modlieval, a to najmä v kostole, či už pred svätostánkom alebo pred vyloženou Sviatosťou oltárnou. Raz, keď sa ho miestny kňaz opýtal, či sa často takto modlieva, Carlo mu odpovedal: „Áno, pretože vďaka tomu dokážem ľahšie zvládať všetko, čo odo mňa vyžaduje život: doma byť pozorný a vďačný voči rodičom za starostlivosť, v škole si plniť povinnosti, a predovšetkým sa učiť, ako sa mám správať k iným.“ Bol si vedomý, že modlitba mu pomáha aj pri formovaní jeho správania. Tu čerpal posilu.

Okrem adorácie nechýbala v jeho živote ani každodenná modlitba posvätného ruženca. Ruženec považoval za najkratší rebrík, ktorým sa možno dostať do neba. Carlo mal skutočne vo veľkej úcte Pannu Máriu - na svojej internetovej stránke opísal aj najznámejšie mariánske pútnické miesta.

Carlo do svojich každodenných úmyslov v modlitbe zahŕňal prosbu, aby všetci ľudia spoznali Ježiša. Aj jeho mama a otec začali horlivejšie praktizovať svoju vieru vďaka jeho modlitbe a príkladu. Sami hovoria, že ich syn im ukazoval cestu, ako sa dostať bližšie k Bohu. A neboli jediní, ktorých Carlova modlitba a vzor priviedli k Bohu.

5. ČÍTAJ BOŽIE SLOVO

Božie slovo:

A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko. (Mt 7, 24-27)

Preto aj my neprestajne vzdávame vďaky Bohu za to, že keď ste od nás prijali Božie slovo, ktoré sme hlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale - aké naozaj je - ako slovo Božie; a ono pôsobí vo vás veriacich. (1 Sol 2, 13)

Z Carlovho života:

Carlo bol fascinovaný Božím slovom. Rád ho čítal a uvažoval nad ním. Dokonca vedel mnohé časti Svätého písma naspamäť. Neraz sa stalo, že keď si jeho učiteľ náboženstva nevedel spomenúť na nejaký citát zo Svätého písma, tak práve jeho poprosil o pomoc.

Už ako jedenásťročný pomáhal dokonca s vyučovaním katechizmu vo svojej farnosti.

O modlitbe a o Božom slove povedal: „Pán je asi jediný, ku komu sa netreba ohlásiť vopred na audienciu. Jemu sa vždy môžem zdôveriť, dokonca sa mu môžem aj posťažovať, pýtať sa ho na dôvod jeho mlčania a na všetko, čomu nerozumiem. A potom ma zasiahne slovo, ktoré mi Pán posiela. Je to nejaká časť evanjelia, ktorá mi prinesie pokoj a istotu.“

Božie slovo nás zároveň učí a formuje, aby sme vedeli, ako máme žiť svoj život podľa Božej vôle. Carlo o tom hovorí: „Skutočný učeník Ježiša Krista je ten, kto sa ho snaží v každej situácii napodobniť a konať Jeho vôľu, a kto koná Jeho vôľu, bude naozaj slobodný.“

6. Poslúž svojim blížnym

Božie slovo:

„Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 34-40)

Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. Ale niekto povie: „Ty máš vieru a ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. (Jak 2, 17-18)

Z Carlovho života:

Svojimi úsporami Carlo podporoval vývarovňu pre chudobných, spravovanú kapucínmi v Miláne, pomáhal núdznym a bezdomovcom vo svojom okolí. Namiesto toho, aby si zo svojich úspor kúpil hru, či niečo iné, kúpil radšej spacáky pre bezdomovcov, a potom im ich roznášal. Rovnako nerád míňal peniaze na bezcenné veci, nepotrpel si ani na značkovom tovare. Ak mu mama chcela kúpiť druhé topánky, povedal jej, že mu stačia jedny, nech radšej pomôžu chudobným.

Jeho skutky lásky neboli nápadné, ale neraz skryté. Až na jeho pohrebe Carlova mama zbadala, že Carlo bol priateľom naozaj mnohých chudobných, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť – a ona si to predtým vôbec nevšimla.

Vzorom skromnosti a zároveň citlivosti voči chudobným bol pre neho sám Ježiš. Hovoril: „Pán Ježiš si pri vtelení ako matku vybral chudobné pätnásťročné dievča a ako domnelého otca chudobného tesára. Keď sa mal narodiť, zažil len odmietanie a nakoniec mu niekto ponúkol iba biednu maštaľ. Boh si zvolil chudobu, nie luxus. Pre mňa je to neuveriteľná vec. Ak sa však nad tým hlbšie zamyslíme, tak betlehemská maštaľ bola lepšia než mnohé naše domy, v ktorých dnes Ježiša tiež odmietajú, ba dokonca aj hanobia.“

7. INTERNET NECH JE TVOJIM SLUHOM

Božie slovo:

Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone. (Mt 6,24)

„Choďte teda, učte všetky národy ... a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 19-20)

Z Carlovho života:

Nové technológie a internet boli pre Carla prostriedkami na evanjelizáciu, aby druhých mohol pritiahnuť bližšie k Ježišovi. Aj preto založil internetovú stránku o eucharistických zázrakoch, mariánskych pútnických miestach, svätcoch...

Svojím talentom poslúžil aj vo farnosti a v škole pri tvorbe webových stránok. Vedel, že internet je dobrý sluha, ale zlý pán a že je ľahké padnúť do jeho osídel, preto sa prostredníctvom rôznych sebazáporov učil ovládať.

Jeho mama hovorí: „Ako mnohí tínedžeri, aj Carlo rád hrával videohry, ale keďže si uvedomoval, že boli potenciálne škodlivé a nebezpečné, preto si predsavzal, že sa bude hrať len hodinu týždenne.“ Carlo vedel, že s celým internetom je to o vyváženosti, lebo ak niekto strávi svoj život dlhým vysedávaním na internete a sledovaním „influencerov“, naučí sa možno iba to, ako sa obliekať, prípadne si bude myslieť, že jeho šťastie je závislé od toho, či dostane lajk, alebo nie, ale postupne môže „úplne zabudnúť na Boha.“ A to je potom katastrofa.

8. SI jedinečný a originálnY

Božie slovo:

Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. (Žalm 8)

Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. (Žalm 139)

Z Carlovho života:

Jedna z najznámejších Carlových myšlienok, že „všetci sa rodia ako originály, no mnohí zomierajú ako fotokópie,“ nás povzbudzuje k tomu, aby sme aj my v našich životoch videli našu jedinečnosť a originalitu a nesnažili sa len niekoho kopírovať a napodobňovať.

A aj keď obdivoval životy viacerých svätých, osobitne sv. Františka z Assisi, predsa ho nekopíroval, len sa ním inšpiroval. Okrem mnohých iných vecí to môžeme vidieť napríklad v jeho láske k prírode. V konkrétnom živote sa to prejavilo aj tak, že si ako darček poprosil od rodičov kliešte na zbieranie odpadu, aby mohol počas prechádzok v prírode zbierať odpadky.

Carlo prežil celý svoj život skutočne originálnym spôsobom v bežných každodenných záležitostiach. Jeho príklad nám ukazuje, že stať sa svätým, je možné aj dnes a cesta, ktorou kráčal on, je dostupná pre nás všetkých.

Hovoril: „Boh napísal pre každého jedného z nás jedinečný a neopakovateľný príbeh, ale nechal na našu slobodu, aby sme k nemu dopísali záver.“

9. TEŠ SA DO NEBA

Božie slovo:

Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ (Zjv 7, 9-10)

Ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (1 Pt 1,15-16)

Z Carlovho života:

Na svojej internetovej stránke venoval Carlo jednu časť svätým, ktorí zomreli veľmi mladí, hovoril: „Zistil som, že v nebi mám mnoho priateľov. Je tam veľa mladých svätcov, ktorí dosiahli svoj cieľ za rekordne krátky čas.“ A aj nás povzbudzuje: „Svätým môžeš byť aj ty. Je potrebné po tom túžiť z celého srdca. Ak po tom ešte netúžiš, treba o to s vytrvalosťou prosiť Pána. Veď večnosť je naša vlasť. Už od počiatku sme v nebi očakávaní.“ A čaká nás tam skutočne skvelá partia.

Istý rehoľný brat spomínal, že začiatkom roka 2000 čítal jeden z lístkov s prosbami, ktoré píšu pútnici v Padove a ktorý na neho hlboko zapôsobil. Bolo tam napísané: "Chcel by som sa stať veľkým svätcom, ako bol svätý Anton: robiť zázraky, pomáhať chudobným, hlásať evanjelium mnohým ľuďom, obracať hriešnikov, meniť vrahov na ľudí dobrej vôle. Podpísaný: Carlo A." A ak to aj nebol lístok Carla Acutisa, predsa vystihuje jeho život.

Litánie k bl. Carlovi Acutisovi

Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.

Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami.

Syn, Vykupiteľ sveta, Bože,...

Duch Svätý, Bože,...

Svätá Trojica, jeden Boh,...

Svätá Mária, Matka Božia, oroduj za nás.

Blahoslavený Carlo, dôverujúci v Božie milosrdenstvo...

Blahoslavený Carlo, horlivý šíriteľ úcty k Najsvätejšej Eucharistii...

Blahoslavený Carlo, apoštol častého svätého prijímania...

Blahoslavený Carlo, apoštol sviatosti zmierenia...

Blahoslavený Carlo, apoštol modlitby posvätného ruženca...

Blahoslavený Carlo, žijúci podľa Božieho slova...

Blahoslavený Carlo, ktorý našiel zmysel života v zjednotení s Ježišom...

Blahoslavený Carlo, túžiaci pritiahnuť všetkých ku Ježišovi...

Blahoslavený Carlo, vidiaci Krista v každom človeku...

Blahoslavený Carlo, žijúci v hlbokej radosti a pokoji...

Blahoslavený Carlo, šíriteľ novej evanjelizácie...

Blahoslavený Carlo, chrániaci a milujúci Božiu prírodu...

Blahoslavený Carlo, pomocník pri správnom používaní internetu...

Blahoslavený Carlo, priateľ migrantov a chudobných...

Blahoslavený Carlo, tešiteľ ľudí bez domova...

Blahoslavený Carlo, vnímavý k problémom svojich kamarátov...

Blahoslavený Carlo, vzor študentov...

Blahoslavený Carlo, príklad skromnosti...

Blahoslavený Carlo, povzbudenie pre trpiacich a ťažko chorých...

Blahoslavený Carlo, obetujúci svoje utrpenie za Svätého Otca a Cirkev...

Blahoslavený Carlo, príklad života pre mladých...

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Pane.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Pane.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.

Oroduj za nás, blahoslavený Carlo,

aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.

Modlime sa.

Všemohúci Bože, ktorý si do tvojich svätých vložil veľké svetlo a v nich dávaš nám slabým vzor a ochranu, - daj, aby sme na orodovanie a podľa príkladu blahoslaveného Carla Acutisa kráčali po ceste evanjelia a verne ťa nasledovali. Skrze Krista nášho Pána. Amen.

Imprimatur: Mons. Ján Kuboš, spišský diecézny administrátor, č. 12/2020, zo dňa 23.11.2020

Imprimatur litánie: Mons. Ján Kuboš, spišský diecézny administrátor, č. 7/2021, zo dňa 4.10.2021

Ako sa sústredene modliť?

2020-10-28T09:49:49Z

Svoju modlitbu a čas, ktorý chcete venovať Bohu /ideálne je ak je to pravidelný čas/ začnite čítaním samozrejme predovšetkým Svätého Písma, alebo aj inej kvalitnej duchovnej literatúry. Toto čítanie vám pomôže k sústredenosti mysle a postupne vás vtiahne do modlitby. Postupne si čítajte text a keď vás niečo osloví - zastavte sa - pohliadnite na bohostánok, kríž, ikonu, obraz... (podľa toho, kde sa nachádzate) a uvažujte o tej myšlienke - prípadne si ju zapíšte do zošita a potom ju len neustále opakujte - niekedy to môžeme zhrnúť nejakým jednoduchým zvolaním, ktoré akoby zastrešuje, zahrňuje, zjednodušuje danú myšlienku napr: Dôverujem ti, Zmiluj sa, Odpusť, Pomôž nám, Zachráň nás, Postaraj sa, Milujem ťa, Som celý tvoj, Nerozumiem, Prečo, Ježišu môj, Všetko na tvoju slávu... a podobne.

(Konkrétny príklad: čítam napr. evanjelium o márnotratnom synovi (Lk 15, 11-32) a pozastavím sa pri hriešnosti márnotratného syna - iste môžem uvažovať a rozjímať najskôr nad veľkosťou jeho hriešnosti, potom nad veľkosťou jeho ľútosti a pod. a na záver tou takou zastrešujúcou myšlienkou pri pohľade na kríž, bohostánok... môže byť pre mňa v danom momente len prosba o odpustenie mojich hriechov a tak budem Ježišovi iba opakovať: zmiluj sa nado mnou, aj ja som ten márnotratný syn, zmiluj sa nado mnou, daj mi prosím hlbokú ľútosť a postupne ostanem len pri slovách - zmiluj sa nado mnou... A to môžem opakovať až dovtedy, kým mi myseľ nezačne utekať niekde inde - napr. si zrazu spomeniem, čo ma čaká v dnešný deň a už teda vidím, že myšlienky mi začínajú ísť kade tade - tak sa vrátim znova k čítaniu textu - aby som myseľ nasmeroval opäť na sústredenosť a modlitbu.)

Takto môžeme daný postup opakovať aj viackrát: Čítanie - pozastavenie sa pri nejakej myšlienke, zaznačenie, zvolanie, mlčanie a pohľad na bohostánok, kríž, obraz...

Postupne sa stane, že sa vám stanú veľmi blízkymi iba niektoré zvolania - nebude ich veľa a v danom okamihu rozjímania - podľa predmetu o ktorom budete uvažovať - vám budú prichádzať na myseľ a budú akoby zastrešovať to množstvo na prvý pohľad rozmanitých myšlienok. Ale vy si ich akoby postupne budete triediť do svojich "priečinkov". V jednom budete mať napr. myšlienky vďaka ktorým bude rásť vo vás láska k Bohu a budete si uvedomovať jeho veľkosť, majestát, dobrotu, lásku, milosrdenstvo -- a zhrňujúca myšlienka k tomu - akoby názov daného "priečinku" - jednoduché slová zvolania - budú napr. len - Milujem ťa - pomôž mi milovať ťa viac... Iný "priečinok" budete mať označený napr: myšlienky kajúcnosti, (ľútosti, hriešnosti a pod...) a zhrňujúce zvolanie môže byť napr. iba: Bože odpusť mi, zmiluj sa...

Môže sa zdať, že časté opakovanie tých istých zvolaní - aj keď máme 4-5 na výber - nás vovedie do akejsi monotónnosti, či jednotvárnosti v modlitbe a obavy, že sa vnútorný obsah opakovaného zvolania postupne vyprázdni. Ale v skutočnosti dochádza k pravému opaku. Zistíme, že obsah nášho jednoduchého zvolania - tým, že ho často používame - dostáva nové odtiene, začneme objavovať väčšiu hĺbku týchto "zastrešujúcich" slov. Stanú sa nám veľmi blízke. A aj počas dňa nám pomôžu k tzv. strelným modlitbám (alebo nám postupne budú nápomocné aj k tzv. neustálej modlitbe) v rôznych situáciách a okolnostiach, ktoré každý deň prináša. Ak zhrešíš, napadne ti vysloviť skoro akoby automaticky slová ľútosti, ak si všimneš niečo mimoriadne, v čom budeš cítiť Božiu blízkosť- tvoje vnútro bude hnané k slovám chvály a pod...

Treba tiež podotknúť, že v modlitbe asi nejde vyhnúť sa dojmu monotónnosti. Veď naše modlitby sú zväčša stále tie isté:) prosíme o zmilovanie, o pomoc, niekedy aj vzdávame vďaky a Boha chválime... takže to celkom nejde bez tej jednotvárnosti. (Nemusíme neustále hľadať nejaké novoty - dôležité je naučiť sa umenie častého opakovania.)

Otec Jeroným neodporúčal mať ani zavreté oči pri modlitbe - aby to neviedlo k sneniu, k ilúziám... Niektorí pomenovali tento opisovaný spôsob modlitby iba ako intelektuálnu modlitbu: nakoľko používa ako základ čítanie knihy - Božieho Slova, alebo nejaké duchovné čítanie. Otec Jeroným však hovoril, že je to ako pomôcka, aby sme vstupovali hlbšie do modlitby - je to podobne ako keď akrobatovi pomáha sieť, ktorá je pod ním - je mu k ničomu a ku všetkému:) Čiže to čítanie, zapisovanie, zvolávanie je iba pomôckou - ak mi myseľ uniká kade tade - aby som ju vedel postupne čoraz viac ovládať.

Možno stojí za to skúsiť aj tento spôsob modlitby - prípadne si ho skombinovať s tými, ktoré už používame a pozorovať, či mi to prináša väčší duchovný úžitok.

Príhovory sv. Jána Pavla II. Slovákom

2020-04-26T10:05:31Z

PRAHA 21. APRÍLA 1990

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

NA RUZYŇSKOM LETISKU PO PRÍLETE DO ČSFR

Slovenská časť

Už od prvej chvíle mojej návštevy v tejto krajine môj pohľad sa obracia na krásnu zem pod Tatrami, na Slovensko. Posielam svoj pozdrav celému národu i národnostiam, čo tam žijú a pracujú. Vopred zakusujem radosť zo zajtrajšieho stretnutia v Bratislave. Bude to akoby vyvrcholenie toľkých stretnutí v Ríme, počas ktorých z perí pútnikov naliehavo zaznievala otázka: "Svätý Otče, kedy prídete na Slovensko?". To, čo cez dlhé roky bolo nemožné, sa dnes stalo skutočnosťou. Ako sa to mohlo stať? Aké okolnosti prispeli a prispievajú k vytvoreniu situácie, v ktorej sa nachádzame? "Varšava, Moskva, Budapešť, Berlín, Praha, Bukurešť, aby som vymenoval iba hlavné mestá, sa prakticky stali etapami putovania k slobode" (Prejav k diplomatickému zboru, 13. 1. 1990). Naoko sa všetko začalo so zrútením sa hospodárstva. To bol terén vybraný na vybudovanie nového sveta a nového človeka, vedeného perspektívou blahobytu; ale so životným projektom prísne ohraničeným iba pozemským obzorom. Táto nádej sa ukázala tragickou utópiou, lebo sa v nej zanedbávali a popierali niektoré podstatné zložky ľudskej osoby: jej jedinečnosť a neopakovateľnosť, jej neuhasiteľná túžba po slobode a pravde, jej neschopnosť cítiť sa šťastnou, keď sa vylúči transcendentný vzťah k Bohu. Tieto rozmery ľudskej osoby možno na určitý čas poprieť, ale nemožno ich navždy odvrhnúť. Nárok na vybudovanie sveta bez Boha sa ukázal iluzórny. A nemohlo to byť ináč! Zostávala neznáma iba chvíľa a spôsob, akým sa to malo uskutočniť. Utrpenie prenasledovaných pre spravodlivosť (porov. Mt 5,10), solidarita tých, čo sa spojili v úsilí o ľudskú dôstojnosť, túžba po nadprirodzene, ktorá je vrodená ľudskej duši a modlitby spravodlivých, to všetko prispelo k tomu, že sa našla cesta slobody k pravde. Slovutný pán prezident! Vážení páni a dámy! S týmto hlbokým presvedčením prichádzam na túto návštevu. Prichádzam povzbudiť vo viere všetkých, čo veria v Boha, ale prinášam aj posolstvo a nádej pre tých, čo dar viery nemajú. Zo srdca si želám, aby nová cesta slobody a demokracie v Česko-Slovensku za spolupráce všetkých dospela k cieľu; rozkvetu a pokroku v duchu tradície svojich národov a národností.

PRAHA 21. APRÍLA 1990

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

K ČLENOM BISKUPSKEJ KONFERENCIE ČSFR

Slovenská časť

Ako vidíte, ctihodní bratia, úlohy, ktoré vás čakajú, sú mnohé a náročné. Je vhodné, že ste sa zjednotili a utvorili biskupskú konferenciu, aby ste ich mohli lepšie spĺňať. Keďže pastoračné problémy sú rozsiahle a v mnohých z nich sa ukazuje vzájomná súvislosť s druhými krajinami, najmä susediacimi, bude vhodné nadviazať spoluprácu aj s inými biskupskými konferenciami, "aby sa duch kolegiality konkrétne uplatnil" (Lumen Gentium, 23). Aby vaša biskupská konferencia náležite fungovala, bude potrebné primeraným spôsobom rozdeliť úlohy a právomoci jednotlivých členov, založiť komisie zodpovedajúce konkrétnym potrebám a povolať do nich skúsených kňazov i laikov, schopných pomáhať biskupom v jednotlivých oblastiach pastoračnej činnosti. Je pochopiteľné, že dlhé roky neprípustného zasahovania politickej moci do života cirkvi zanechali po sebe negatívne následky, medzi nimi aj istý druh paralyzujúcej pasivity, ktorá brzdí nielen mnohých laikov, ale i niektorých kňazov. Pritom viacerí z týchto kňazov sú už starí alebo oslabnutí následkom ťažkých životných podmienok, ktorým sa museli podrobiť. Nový vývin udalostí vyžaduje široký rozhľad, tvorivosť a iniciatívu v pastoračnej činnosti ako odpoveď na nové okolnosti v porovnaní s minulosťou a na nové možnosti, ktoré sa otvárajú činnosti cirkvi. Z druhej strany neslobodno podceňovať nebezpečenstvá, ktoré môže priniesť znovuzískaná sloboda stykov so Západom. Lebo, bohužiaľ, nie všetko, čo Západ ponúka ako teoretické ponímanie alebo ako praktické správanie, zodpovedá evanjeliovým hodnotám. Je preto vašou úlohou, ctihodní bratia, posúdiť tieto prípadné negatívne zjavy a pripraviť v cirkvách, ktoré sú vám zverené, primeranú obrannú "odolnosť" proti určitým "vírusom", ktoré sú dnes veľmi rozšírené, ako je sekularizmus, ľahostajnosť, pôžitkársky konzumizmus, praktický materializmus, ba aj vyslovený ateizmus. Je potrebné dôkladne vypracovať jasné pastoračné programy a dlhodobé plány. V Čechách a na Morave pastoračný plán môže nadviazať na mnohé body programového náčrtu Desaťročia duchovnej obnovy; je to prozreteľnostné podujatie a jeho dôsledné uskutočňovanie by malo byť teraz jednou z hlavných úloh biskupského zboru. Témy na jednotlivé roky poskytujú mnohorakú inšpiráciu k činnosti tak vo vnútri cirkvi, ako i pre jej vzťahy k celej spoločnosti. Na Slovensku vydarená skúsenosť s Mariánskym rokom slúžila ako východiskový bod na podobné podujatie duchovnej obnovy a prípravy do tretieho tisícročia. Azda by bola vhodná určitá koordinácia týchto dvoch pastoračných podujatí, aspoň v niektorých základných bodoch, ako je obnova rodiny, obnova v oblasti výchovy a vzdelania, pracovnej morálky atď. Milovaní bratia v biskupskej službe, kiež prvá návšteva vo vašej vlasti posilní pevné zjednotenie tejto cirkvi s Petrovým nástupcom a súčasne podporí trvalú a stále väčšiu jednotu vo vašom biskupskom kolégiu, ako aj spojenie medzi vami a tými, čo sú zverení vašej pastoračnej službe. Táto hlboká jednota v Duchu Svätom bude pred svetom obrazom jednoty medzi Kristom a Cirkvou; tá je plodom lásky, ktorou on "miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu" (Ef 5, 25). S týmito pocitmi vás so srdca požehnávam a povzbudzujem slovami svojho prvého predchodcu: "Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne; nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda... A Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do večnej slávy, vás on sám po krátkom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí a upevní. Jemu vláda na veky vekov. Amen." (1Pt 5,2—3.10—11).

VELEHRAD 22. APRÍLA 1990

POZDRAV SVÄTÉHO OTCA SLOVENSKÝM PÚTNIKOM

Drahí bratia a sestry, milí Slováci a Slovenky!

Pozdravujem vás všetkých z miesta, zasväteného spomienke na vašich vierozvestov svätého Cyrila a Metoda. Od nich ste prijali dar viery, oni vás viedli aj k láske voči Sedembolestnej Panne Márii, Patrónke Slovenska. Odtiaľto sa ozýva odkaz vašich vierozvestov: Nech je vám dar viery vzácnym pokladom, nech dáva zmysel vášmu životu a nech sa uplatní na každom poli vašej činnosti. Keď budem o niekoľko hodín prichádzať medzi vás do Bratislavy, požehnám zhora hlavné mesto vašej krajiny a všetkých jej obyvateľov. Nech to bude trvalou zárukou Božieho požehnania!

BRATISLAVA 22. APRÍLA 1990

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

NA ÚVOD SVÄTEJ OMŠE NA VAJNORSKOM LETISKU

Drahí bratia a sestry!

S radosťou prichádzam medzi vás na Slovensko, aby som vás upevnil vo viere v zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Som rád, že môžem splniť vaše túžby, vaše želania, aby som navštívil vašu vlasť. V minulých rokoch, hoci som veľmi chcel, nemohol som k vám prísť, nebolo to možné. Nemožné sa stalo možným až teraz, keď vám po štyridsaťročnom putovaní púšťou a po toľkých Veľkých piatkoch svitlo Veľkonočné ráno s radostným Aleluja. Svoju vďačnosť Pánovi za Jeho ochranu vyjadríme slávením veľkonočnej Obety. Pripravme sa na jej slávenie a na stretnutie so zmŕtvychvstalým Pánom Ježišom v Eucharistii.

BRATISLAVA 22. APRÍLA 1990

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

PRI SVÄTEJ OMŠI NA VAJNORSKOM LETISKU

"Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili" (Jn 20,29). Tieto slová vzkrieseného Krista sa ozývajú z jeruzalemského Večeradla do ďalekej budúcnosti. Cez stáročia a generácie budú znieť až do konca vekov. To bol naozaj "deň, ktorý učinil Pán" (Ž 118,24): deň, v ktorom Kristus, ukrižovaný a uložený do hrobu, vstal z mŕtvych. V ten istý deň sa zjavil apoštolom zhromaždeným vo večeradle. Videli ho na vlastné oči. V ten istý deň dýchol na nich a povedal: "Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte budú zadržané" (Jn 20,22—23). Odvtedy ten deň prechádza cez všetky stáročia a generácie. Jeden z Dvanástich, Tomáš, nebol s apoštolmi, keď prišiel Kristus medzi nich. A keď mu všetci ostatní rozprávali o stretnutí s Učiteľom, nechcel veriť. Nestačilo mu osobné svedectvo apoštolov, nestačilo mu ich slovo. Nárokoval si vidieť. "Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím" (Jn 20,25). Viera však nespočíva vo videní. "Viera je z hlásania a hlásanie sa uskutočňuje skrze Kristovo slovo" (Rim 10,17).

Ježiš Kristus však dal možnosť Tomášovi vidieť. Prišiel do Večeradla výslovne pre neho o osem dní, v oktáve zmŕtvychvstania. Tomáš sa mohol presvedčiť na vlastné oči, že ten, ktorý bol ukrižovaný, ktorý naozaj zomrel a bol uložený do hrobu, žije. Zoči—voči svedectvu vlastných očí, zoči—voči svedectvu všetkých zmyslov popieranie ustúpilo tvrdeniu. Čím viac sa predtým priečil, čím ráznejšie vyhlasoval: "Neuverím", tým viac teraz vyznával. Dvoma výrazmi povedal všetko to, čo zmŕtvychvstanie v sebe obsahuje: "Pán môj a Boh môj!" (Jn 20,28). Nikto iný nevyznal pravdu o Kristovi tak otvorene, s takou nepochybnou istotou. Možno tiež povedať, že Tomášova viera ďaleko prevýšila jeho neveru. Stala sa nielen istotou, ale ozajstným osvietením. Z jednej strany Tomáš dosvedčuje, aké je ťažké pre človeka prijať pravdu zmŕtvychvstania, z druhej strany zasa ukazuje, že zmŕtvychvstanie je dôležitým a rozhodujúcim svedectvom o Božej všemohúcnosti. Je to kľúčová udalosť Božieho diela v dejinách človeka a celého stvorenia.

Kristus sa nezastaví pri Tomášovom vyznaní. "Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili" (Jn 20,29). Viera Cirkvi sa začína od apoštolov, od očitých svedkov, ale sa udržuje a rozvíja cez celé generácie ako ovocie počúvania: počúvania svedectva apoštolov, počúvania samého Božieho slova, ohlasovaného Cirkvou, ktorá sa buduje na základe apoštolov a prorokov. Tak sa buduje aj vaša viera, drahí bratia a sestry, ktorých môžem dnes stretnúť vo vašej slovenskej vlasti. Dlhý čas sme očakávali toto stretnutie, dlhý čas Pápež nachádzal zatvorené hranice. Ale konečne prišiel deň, keď sa splnili naše spoločné túžby, naše dôverné očakávanie. Nech je za to Pán Boh pochválený! Nech je pochválený Pán za dar viery, ktorú vaši predkovia prijali, keď počúvali Božie slovo, ohlasované svätým Cyrilom a Metodom. Od byzantského cisára Michala knieža Rastislav žiadal učiteľa, ktorý by vedel vysvetliť pravú kresťanskú vieru v reči ľudu (porov. Život Konštantína—Cyrila XIV, 3). Z toho pozvania sa zrodilo poslanie svätých solúnskych bratov, ktorí vynašli abecedu, zostavili gramatiku, začali prekladať Sväté Písmo a liturgické knihy a položili základy vašej kultúry. Od tých čias kultúra a život Slovákov vo svojich mnohorakých prejavoch sú poznačené kresťanskou vierou, ktorá prechádza cez celé ich dejiny ako životodarná voda: niekedy tečie pod zemou, inokedy preniká na povrch, ale vždy je tajomnou miazgou, ktorá zaisťuje rast a rozkvet stromu, čo prináša hojné plody svätosti, pracovitosti a vernosti. Žiarivým vzorom toho sú svätí Gorazd, Bystrík, Andrej Svorad a pustovník Benedikt. Svedčia o tom význačným spôsobom blahoslavení košickí mučeníci. Dokazujú to celé generácie, ktoré si od tých čias až dodnes zachovali prijatú vieru, žiarlivo ju chránili a cez stáročia ju odovzdávali neporušenú z otcov na synov. Kto by chcel vytrhnúť kresťanskú vieru z kultúry a zo života slovenského národa, nemohol by pochopiť jeho dejiny, od tých najstarších až po dnešné.

Nechýbali pritom ťažké skúšky. Veľa ráz musel slovenský národ bojovať o samotné prežitie: stačí si pomyslieť na tatársky vpád, na dlhé obsadenie Turkami, na nástrahy, ktoré číhali na samotnú totožnosť národa. No v každej ťažkosti slovenský národ nachádzal vo viere silu odolať s neochvejnou vytrvalosťou. Zostali po tom stopy aj v mnohých ľudových piesňach, do ktorých národ vlial svoje city. Táto viera, drahí bratia a sestry, sa osobitným spôsobom prejavovala v dvoch rozmeroch, ktorými sa vyznačuje vaše kresťanské svedectvo: je to vaša úcta k Sedembolestnej Panne Márii, Patrónke Slovenska a vaša vernosť Petrovmu Stolcu. Z Velehradu do Bratislavy som dnes preletel ponad Záhorie, kde leží Šaštín, národná svätyňa Sedembolestnej Panny Márie. Šaštín, Levoča, Gaboltov, Staré Hory, Mariánka, Ľutina a mnohé iné pútnické miesta zasvätené Panne Márii: koľko pútnikov ich cez stáročia navštívilo, koľko ich tam znova našlo stratenú vieru, koľko ich tam dostalo posilu! Ako nespomenúť dôležitý význam, ktorý mali púte v týchto posledných rokoch? Ich ozvena prekročila hranice. Zástupy mládeže a desaťtisíce pútnikov napriek zákazom a rozličným prekážkam smelo prejavili svoju oddanosť Matke Božej. Aj preto sme dnes tu! A čo povedať o láske Slovákov k rímskemu Pápežovi? Milovaní bratia a sestry, drahí Slováci a Slovenky, pápež vie, ako veľmi ho máte radi. Ale aj pápež vás uisťuje, že vás má veľmi rád! Viem, že táto dvojaká láska k Panne Márii a k Petrovmu nástupcovi, je vzácne dedičstvo, ktoré vaši predkovia prijali od svätých vierozvestov Cyrila a Metoda a počas stáročí ho odovzdávali z pokolenia na pokolenie, takže prišlo až k vám. Pokračujte, opakujem vám, pokračujte tak aj v budúcnosti!

Posledné časy boli mimoriadne ťažké. V Skutkoch apoštolov čítame, že "čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien" (Sk 5,14). A to aj napriek tomu, že sa viera na začiatku stretala s veľkými ťažkosťami a s odporom. Cirkev bola už od počiatku vystavená tvrdým skúškam. Možno povedať, že i na Slovensku, v období skúšky "pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien"? Ťažko odpovedať s istotou na takúto otázku, pretože to uniká čisto ľudským meradlám. Vráťme sa skôr v mysli k Tomášovi, ktorý, hoci bol apoštolom, bol "neveriaci", ale po stretnutí so vzkrieseným Kristom sa stal jeho horlivým vyznavačom: "Pán môj a Boh môj!" Vyznavač a apoštol, a to až do preliatia vlastnej krvi.

Myseľ tu zalieta k toľkým ľuďom, ktorí aj na Slovensku vyznali po tieto roky svoju vieru, hoci sa tým vystavovali nebezpečenstvám. Biskupi, ktorí skončili vo väzeniach, ktorých uponižovali, trýznili a prekazili im vykonávať ich poslanie. Kňazi, ktorých ohrozovali, napádali a obmedzovali vo vykonávaní kňazskej služby. Rehoľníci, ktorých vyhnali z kláštorov a zatvárali. Rehoľné sestry, ktoré násilím odlúčili od služby chudobným. Rodičia, ktorých donucovali obmedzovať kresťanskú výchovu svojich detí. Deti, ktoré vychovávali k dvojkoľajnosti: a jej prvým prejavom bolo popieranie Boha. Toľkí, toľkí, čo trpeli pre svoju vieru! Krv mučeníkov bola vždy semenom nových kresťanov. Táto zásada platí dnes ako včera a vzkriesený Ježiš Kristus nám to pripomína. Duch Boží vás nikdy neopustil. Bol vždy s týmto Božím ľudom, ktorý žije na Slovensku, bol pri mládeži a pomáhal jej, viedol rehoľníkov a rehoľné sestry pri výchove novicov a noviciek, sprevádzal bohoslovcov v ich príprave na kňazstvo, oduševňoval mnohých apoštolov a mnohé duchovné hnutia, čo pracovali v skrytosti. A výpočet by mohol ešte pokračovať. Nech je za to všetko Pán Boh pochválený!

Liturgia dnešnej nedele nás znova privádza do večeradla, kde vzkriesený Kristus stojí medzi apoštolmi a odovzdáva im poslanie, ktoré dostal od Otca: "Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás" (Jn 20,21). Je potrebné, aby sa cirkev vo vašej vlasti znova a znova započúvala do týchto slov a s novou silou vzala na seba poslanie ohlasovať Kristov kríž a jeho zmŕtvychvstanie, a to na čele so zborom vašich biskupov. Dnešná liturgia nás ďalej prenáša na ostrov Patmos, miesto vyhnanstva apoštola a evanjelistu Jána. Slová jeho knihy Zjavenia poukazujú na dosah jeho poslednej pravdy o Kristovi — jeho veľkonočného tajomstva. Apoštol pokračuje: "Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a od podsvetia" (Zjv 1,17—18). To hovorí Kristus, Prvorodený zo všetkého stvorenia. Kristus, prvorodený z mŕtvych a vládca nad kráľmi zeme (porov. Zjv 1,5). Hovorí Kristus, a to mocou svojej vykupiteľskej smrti: "Bol som mŕtvy". — Hovorí mocou svojho zmŕtvychvstania: "Hľa, žijem na veky vekov". Kristus hovorí: "Moje kráľovstvo nie je z tohoto sveta" (Jn 18,36). Preto len on má kľúče od smrti a podsvetia. Len on — ukrižovaný a zmŕtvychvstalý — dosahuje posledný význam a zmysel človeka. Len on má takú moc. Plnú moc. Preto hovorí: "Nebojte sa!" Nebojte sa! Po všetkých skúsenostiach prenasledovania, nepriateľstva a pokušenia on vám hovorí: "Nebojte sa!" "Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili" (Jn 20,29).

BRATISLAVA 22. APRÍLA 1990

ROZLÚČKA SVÄTÉHO OTCA

NA KONCI SVÄTEJ OMŠE NA VAJNORSKOM LETISKU

Drahí bratia a sestry!

Naše stretnutie sa chýli ku koncu. Prišla chvíľa rozlúčky. Prosíme Pána Boha o požehnanie. Diakon nás rozpúšťa a rozídeme sa domov, do každodenného života, do práce. Býva to už tak: keď oči žiaria radosťou, keď sa už srdcia hlbšie porozumeli, keď sa už mysle spájajú vo vzájomnom porozumení, prichádza rozlúčka, smutná, ale nevyhnutná. Návšteva bola krátka, ale obsažná. Bola túžená a očakávaná nielen vami, ale aj mnou. Chcel som si ňou v prvom rade uctiť svätého Cyrila a Metoda, patrónov Európy spolu so svätým Benediktom. Chcel som vidieť vás všetkých a uistiť vás o svojej duchovnej prítomnosti medzi vami počas všetkých týchto rokov. Chcel som si spolu s vami obnoviť vieru v zomrelého a vzkrieseného Krista. Chcel som stretnúť svojich bratov v biskupskej službe, postavených na čelo diecéz, ktoré boli cez dlhé roky bez svojich otcov a pastierov. Verný Kristovmu príkazu chcel som ich posilniť vo viere (porov. Lk 22,32). Mohol som uskutočniť túto svoju túžbu a zároveň splniť svoju povinnosť. Som za to hlboko povďačný Pánu Bohu.

Ešte raz chcem vyjadriť vďaku aj pánu prezidentovi štátu za pozvanie na túto návštevu. Jeho pozvanie a moja túžba sa stretli a dožičili nám všetkým tieto dva dni spoločnej radosti. Nech je za to pochválený Pán! Ďakujem všetkým vrchnostiam na každej úrovni, ako aj všetkým tým, čo túto návštevu pripravili a starostlivo sprevádzali jej priebeh.

Odnášam si v mysli a v srdci spomienku na vašu vieru a na vaše oduševnenie. Roky ťažkých skúšok zanechali svoje stopy, ale ukázali aj vytrvalosť mnohých; tá dosiahla v mnohých prípadoch vrchol hrdinstva. Myslím na rodiny, ktoré sa s nesmiernymi obeťami usilovali vychovávať a formovať vo viere svoje deti. Myslím na mládež, ktorú sa pokúšali pomýliť, ale ona nestratila smäd po pravde, spravodlivosti a láske a stala sa práve v úsilí o tieto hodnoty hlavným činiteľom pri nedávnych zmenách. Nech sa nosné piliere spravodlivosti a pravdy, slobody a lásky stanú základmi pokoja vo vašom spoločenstve! Poznám vernú službu mnohých kňazov, ktorí strávili dlhé hodiny v spovedniciach a vychovávali svedomie ľudí k hlbokému životu s Bohom. Pritom urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby pestovali tú časť Pánovej vinice, ktorá bola prístupná ich pastoračnému úsiliu. Ako zabudnúť na rehoľníkov a rehoľné sestry, ktorí nielen zostali verní svojmu povolaniu, ale našli aj vnútornú silu prehĺbiť ho? Ako nespomenúť rôzne laické hnutia, ktoré s apoštolskou horlivosťou dokázali prinášať Boha aj do toho sveta, ktorý ho úradne vylúčil?

Drahí moji, otvárajú sa pred vami obrovské polia v oblasti evanjelizácie a katechizácie. Toto bude vaša prvoradá úloha, ktorej sa musíte venovať so všetkými silami. Vyžaduje to vernosť vašim historickým, cyrilometodským koreňom, ukladá vám to za povinnosť perspektíva harmonického rastu, rešpektujúceho i národnú totožnosť, žiada to aj skutočné dobro vašich rodín a budúcnosť vašich detí.

Osobitným spôsobom sa obraciam na mládež: Budúcnosť vašej vlasti závisí najmä od vás. Vy ste budovateľmi budúcnosti Cirkvi a národa. Uvedomte si túto obrovskú zodpovednosť! Pamätajte, že súladnú stavbu možno postaviť len vtedy, keď sa bude budovať na predtým položených základoch a podľa už vopred pripraveného projektu. Základy vašej kultúry položili svätí Cyril a Metod; oni označili aj hlavné rysy projektu budúceho vývoja. Ten projekt má svoje meno: Ježiš Kristus. Nebojte sa Ježiša Krista! On je vaším skutočným priateľom, on vás nikdy neopustí. Rodinám hovorím: Váš rodinný kozub nech je naozaj malou cirkvou! Zachovávajte vzájomnú vernosť. Vaša manželská jednota nech je živým obrazom jednoty medzi Kristom a jeho Cirkvou. Prijímajte život ako výraz vašej lásky. Dovoľte Pánovi, aby prebýval medzi vami a vo vás! Kňazov, bohoslovcov, rehoľníkov, rehoľné sestry a všetkých, ktorých Pán povolal k zasvätenému životu, nástojčivo prosím, aby boli verní osobitnému povolaniu, ktoré dostali od Boha ako dar. Nezastavujte sa pri spomienke na prežité skúšky, ale žite pre budúcnosť. Povolanie od Boha je povolanie dynamické, misionárske, zamerané na šírenie Božieho kráľovstva. Všetkým laikom ako aj duchovným a apoštolským hnutiam pripomínam: Vy ste živou časťou Kristovej Cirkvi! Prijímajte bohatstvo náuky a milosti, ktoré vám Cirkev dáva, ale stávajte sa aj jej hlasom a prítomnosťou vo všetkých prostrediach, s odvahou a láskou, s horlivosťou a úctou. Na chorých sa moje srdce obracia s mimoriadnou láskou. Po tieto roky som častejšie vyjadril svoje vďačné ocenenie plodov vášho utrpenia a daru vašich modlitieb: hľadal som u vás solidaritu a oporu a stretol som sa vždy s plným porozumením a veľkodušnou obetavosťou. Nech vás za to Pán Boh hojne odmení! Milujte ukrižovaného Krista: nech je on vašou silou, nech je nezlomnou silou vašej nádeje! Všetkým veriacim kladiem na srdce: Buďte zjednotení! Zjednoťte sa okolo svojich biskupov! V každej diecéze nech je biskup skutočným Otcom a Pastierom pre každého.

Pozdravujem aj národnostné menšiny žijúce v tomto štáte, menovite občanov maďarského pôvodu. Usilujte sa o to, aby ste tvorili jedinú rodinu v Kristovi, v ľudskej a kresťanskej spolupatričnosti. Pozdravujem aj tých, ktorí sem prišli z blízkych krajín. Budujte všetci spolu, vo vašom spoločnom záujme spolunažívanie založené na spravodlivosti a pokoji. Nakoniec pozdravujem všetkých vašich krajanov žijúcich v zahraničí: aj oni milujú túto krajinu, ku ktorej ich myseľ často zalieta s nostalgiou a žiaľom. Kiež by sa ich odlúčenosť stala plodnou pre všetkých, aby každá duchovná, kultúrna i materiálna hodnota slúžila spoločnému dobru!

Praha, Velehrad, Bratislava: tri krátke zastávky, tri príležitosti na krátke stretnutie, ale toľko ľudských tvárí, toľko osôb a za prítomnými ešte toľko neprítomných, ktorí tu nie sú pre rôzne príčiny. Všetkých nosím vo svojom srdci. Osobitne tých, ktorí sú s nami zjednotení vo viere v Krista a v jediného Boha. Mnohé veci nás spájajú a vedú nás k tomu, aby sme boli spolu a spolu aj žili a pracovali. Petrov nástupca chce všetkým ohlasovať iba Ježiša Krista, zomrelého a zmŕtvychvstalého, jeho pravdu a jeho lásku. V tomto duchu vás všetkých pozdravujem. Dúfam, že to nie je "zbohom", ale "dovidenia"!

BRATISLAVA 22. APRÍLA 1990

ROZLÚČKOVÝ PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

NA LETISKU V BRATISLAVE-IVÁNKE

Pán ministerský predseda! Vám, prítomnému na tejto krátkej oficiálnej rozlúčke aj v mene prezidenta republiky Václava Havla, chcem vyjadriť svoju hlbokú vďaku, ktorá sa vzťahuje aj na členov vlády a na všetkých tých, čo mali neľahkú úlohu pri príprave a uskutočňovaní rôznych bodov programu návštevy. Najlepšou odmenou ich starostlivého úsilia je to, že jednotlivé stretnutia mali usporiadaný a pokojný priebeh. Boli to veľmi intenzívne chvíle, počnúc stretnutím s občianskymi vrchnosťami. Veľmi som si ocenil ich srdečnú úctu. A potom, ako by sa ma nemohlo dotknúť hlboké dojatie milovaného a ctihodného Otca kardinála Františka Tomáška? Ako by som si mohol neoceniť také nadšené stretnutia s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, rehoľnými sestrami a so zástupmi veriacich v Prahe, na Velehrade a v Bratislave? Ako by som mohol nevyzdvihnúť dôležitosť stretnutia so svetom kultúry a predstaviteľmi nekatolíckych cirkví? Pri rozličných príležitostiach som mal možnosť konštatovať u všetkých radosť zo znovuzrodenej slobody. Táto skutočnosť sa silno pociťuje aj v náboženskej oblasti. Nech je za to pochválený Pán! Odnášam si v srdci nadšenie mladých a hľadím na nich s nesmiernou dôverou. Cítim sa duchom spojený s trpiacimi: oni sa aj v minulosti veľa modlili za pápeža a on vždy našiel v ich obetách a modlitbách nevyčerpateľný zdroj sily. Katolíckej cirkvi, ktorá žije v tejto krajine, zanechávam svoje posolstvo. Jeho cieľom je povzbudiť a upevniť vo viere, ako to vyžaduje poslanie zverené rímskemu biskupovi voči bratom biskupom, nástupcom apoštolov a voči celému Božiemu ľudu. Pán ministerský predseda! V priebehu posledných štyridsiatich — štyridsiatich piatich rokov, veriaci boli pokladaní akoby za občanov druhej triedy. Dnes si to jasne uvedomujú, že to už nie je tak a že to už tak nikdy nebude. Vy, pán ministerský predseda, ste zárukou rešpektovania práv všetkých občanov a zároveň môžete počítať s lojálnosťou občanov voči štátu. Ich angažovanie sa na občianskom poli bude úmerné ich náboženskej viere, ich životu podľa viery. Vzájomná solidarita všetkých bude prispievať k dobru každého jednotlivca a zabezpečí vašej krajine pokrok na ceste spravodlivosti a slobody. Nech Boh žehná národom tejto slávnej a drahej krajiny! Keď sa teraz z tohto miesta, ktoré leží v srdci Európy, rozhliadnem za hranice Česko—Slovenskej federatívnej republiky, vidím v duchu všetky okolité štáty tohoto kontinentu, na západe i na východe, na severe i na juhu, v ktorých žijú národy, ktoré sa síce navzájom líšia jazykom, štátnym zriadením i dejinami, ale ktoré sú spoločnými dedičmi dvetisícročnej kresťanskej tradície. Po strastiach dvoch vojen, ktoré im priniesli skazu hmotnú i duchovnú, po štyroch desaťročiach, v ktorých ich rôznorodá ideológia stavala proti sebe do oddelených a nepriateľských blokov, dáva týmto národom nový závan dejín pociťovať túžbu po vzájomnom dorozumení a po pochopení schopnom rešpektovať oprávnené úsilie a ciele každého z nich. Kiež sa európskym národom podarí prekonať všetky prekážky, aby mohli spojiť svoje sily k upevneniu vzájomnej solidarity a účinnej spolupráci a k utuženiu pravého mieru v slobode a spravodlivosti. Verím, že Európa má možnosť oživiť v plnej miere ľudské a kresťanské hodnoty, ktoré ju preslávili v dejinách a v dobrom ovplyvnili aj iné kraje sveta. Prijmite, prosím, vy, tu prítomní, vaši krajania, vôbec všetci občania, ktorí žijete na tomto kontinente, moje úprimné prianie všetkého dobrého a pokoja a mieru v mene Kristovom!

BRATISLAVA 30. JÚNA 1995

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

UVÍTACÍ CEREMONIÁL NA LETISKU

Pán prezident Slovenskej republiky, pán predseda vlády, ctihodní bratia biskupi, vážení občania, politickí a vojenskí predstavitelia, bratia a sestry! S pocitmi veľkej radosti vstupujem už po druhý raz na slovenskú zem. Ďakujem vám za srdečné prijatie. S úctou pozdravujem predovšetkým pána prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, ktorému úprimne ďakujem za láskavé pozvanie na túto návštevu, ako aj za milé slová privítania, akými ma prijal. Zároveň chcem srdečne pozdraviť pána predsedu vlády Vladimíra Mečiara, ako aj členov vlády a parlamentu i tu prítomných občianskych a vojenských predstaviteľov. S veľkou úctou pozdravujem kardinála Jána Chryzostoma Korca, symbolickú postavu slovenského svedectva v ťažkých časoch, a kardinála Jozefa Tomka, ktorý pochádza z tejto krajiny a je mojím verným spolupracovníkom. Môj srdečný pozdrav patrí miestnemu metropolitovi, arcibiskupovi Jánovi Sokolovi, a predsedovi Biskupskej konferencie Slovenska biskupovi Rudolfovi Balážovi i všetkým ctihodným pastierom tejto partikulárnej cirkvi, ktorá vo svojich stáročných dejinách vedela dať žiarivé príklady vernosti Kristovi a evanjeliu. S bratským pozdravom sa obraciam na členov rozličných kresťanských vierovyznaní a iných náboženských spoločenstiev tejto krajiny; s ich reprezentantmi budem mať zajtra osobitné stretnutie. Napokon s hlbokou úctou pozdravujem všetkých katolíkov a celý slovenský ľud, ako aj príslušníkov iných národnostných spoločenstiev žijúcich na Slovensku, najmä Maďarov.

Keď som sa s vami pred piatimi rokmi lúčil, vyslovil som túžbu ešte raz vás uvidieť. Krátko predtým sa skončila revolúcia, ktorú vtedy výstižne nazvali "nežná" či "zamatová". Dnes, keď sa uskutočňuje túžba, ktorú som vyslovil, vaša krajina dosiahla ďalší cieľ: Slovensko je samostatné a nezávislé. Vážnym a pokojným rokovaním sa v roku tisíc deväťsto deväťdesiattri dva národy, český a slovenský, pokojne rozdelili. Dali ste svetu znamenitý príklad, ako možno dialógom a rešpektovaním obojstranných práv riešiť problémy, ktoré môžu vzniknúť vo vzťahoch medzi národmi a štátmi. Úloha, pred ktorou dnes stojí slovenská pospolitosť, je vážna a náročná: budovať nový štát na pevných základoch pravdy, solidárnosti a pravej demokracie svorným prispením všetkých jeho zložiek. Ovzdušie znovunadobudnutej slobody možno upevniť dialógom a rozšírenou spoluprácou aj s inými krajinami strednej a východnej Európy. Významným príkladom tohto úsilia je dohoda s Maďarskom o spolupráci a pokojnom riešení sporov, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť.

Drahí Slováci! Dobre poznáme bolestné následky tvrdých rokov totalitného režimu, ktoré v minulosti spôsobili ozajstné spustošenie v oblasti sociálnej a politickej, kultúrnej a náboženskej. Dnes k vám prichádzam ako pútnik Ježiša Krista povzbudiť vás, aby ste pokračovali v ceste, ktorú ste nastúpili. Sloboda a pokoj sú výdobytky, ktoré treba deň čo deň chrániť a rozvíjať účinnou spoluprácou všetkých občanov. Prichádzam vydať svedectvo o základnom príspevku, ktorým sa chcú veriaci zapojiť do budovania štátu, aby mu zabezpečili budúcnosť založenú na hodnotách pravdy a solidarity. Prichádzam najmä preto, aby som svojich bratov posilnil vo viere a všetkým opätovne zvestoval Ježiša Krista, jediného pravého Spasiteľa sveta.

Slovenské dejiny svedčia o tom, aká dôležitá je kresťanská tradícia. Ona je pevným základom, na ktorom možno postaviť život a rozvoj celej spoločnosti. Táto krajina je už od svojej prvej evanjelizácie zásluhou svätého Cyrila a Metoda hlboko poznačená ohlasovaným evanjeliom. A sama ústava vašej republiky uznáva a predkladá bohaté občianske i duchovné dedičstvo kresťanstva ako program pre život v súčasnosti. Posolstvo svätých solúnskych bratov zostáva vždy platným orientačným bodom pre novú evanjelizáciu, ktorá má obrodiť všetky oblasti ľudskej existencie. Odvolávajúc sa na tieto pevné kresťanské korene, toľkí odvážni synovia a dcéry tejto krajiny odolávali v ťažkých rokoch skúšok a vytrvali, keď totalitný režim udúšal každú formu slobody, najmä slobody náboženskej. Vedomie takého bohatého dedičstva posilňovalo vieru a nádej všetkých - biskupov, kňazov, rehoľníkov a veriacich laikov -, ktorí znášali nespravodlivé násilie, ba aj prenasledovanie, len aby zostali verní Kristovi a Cirkvi.

Keď som odchádzal po skončení návštevy v roku tisíc deväťsto deväťdesiat z Vajnor, zanechal som vám odkaz: "Nebojte sa! Nemajte strach!" "Nebojte sa!" opakujem vám dnes pri svojom príchode k vám. V čase budovania slobodného, samostatného a demokratického Slovenska treba dôverovať v Božiu pomoc a bez výhrad sa venovať upevňovaniu toho, čo ste už dosiahli. Je nevyhnutné usilovať sa, aby všetci mali prístup k dobrám, ktoré sú potrebné pre čestný a činný život. Každému treba zabezpečiť možnosť trvalej práce, podporovať formy sociálnej solidarity voči najviac postihnutým vrstvám a chrániť základné demokratické práva všetkých občanov. Okrem toho treba varovať mladšie generácie pred vidinami ľahkých úspechov, pred ziskom z nečestných podujatí, pred konzumizmom a hedonizmom, ktorým chýbajú ideály a hodnoty. Treba tiež posilňovať demokratické ustanovizne podporovaním účasti všetkých občanov na verejnom živote štátu v správnej výmene názorov a plánov zameraných na zveľadenie spoločného dobra. Udalosti, ktoré sa odohrali v posledných rokoch tohto storočia, sú poučením, že proces obnovy spoločnosti môže vyznieť ako veľmi prechodný jav, ak nespočíva na solídnych mravných a kultúrnych základoch. A práve v tomto smere prispieva Cirkev k úplnému rozvoju štátu. Kresťanská kultúra, ktorá osvetľovala dejinnú cestu vášho ľudu, má aj dnes pomáhať Slovákom na ceste k svornému spolužitiu v spoločenstve európskych národov.

"Nebojte sa!" Takto nás povzbudzuje aj žiarivé svedectvo košických mučeníkov, ktorí zostali verní Kristovi až po preliatie krvi. Týchto troch mučeníkov s radosťou vyhlásim za svätých počas tejto pastoračnej návštevy. Marek Križin, Štefan Pongrác a Melichar Grodecký prišli na Slovensko ohlasovať evanjelium a ponúknuť svoju veľkodušnú pomoc tunajšiemu obyvateľstvu. Ich obeta zúrodnila túto zem a pripravila ju na prijatie evanjeliového semena, aby prinieslo úrodu. Drahí bratia a sestry, pozývam vás na stretnutie na budúcu nedeľu, keď ich s radosťou pripojím k slávnemu zástupu svätých. Budeme tak spoločne ďakovať Pánovi za dar, že uvidíme týchto bratov zapísaných do Martyrológia cirkvi, ktorá je na Slovensku.

V týchto dňoch budem mať možnosť navštíviť dve slávne mariánske svätyne: Baziliku Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne a Baziliku Navštívenia v Levoči, kam každý rok putujú vo veľkom počte veriaci z celého Slovenska. Budem sa môcť spolu s vami poďakovať Preblahoslavenej Panne Márii za jej neprestajnú ochranu slovenského národa počas toľkých storočí jeho dejín. A práve Panne Márii, ktorú vzývate ako Sedembolestnú a ktorá je hlavnou patrónkou Slovenska, chcem už teraz zveriť dni svojho pobytu medzi vami, aby priniesli milosť a dobro pre všetkých. S týmto želaním udeľujem vám a vašim drahým apoštolské požehnanie.

BRATISLAVA 30. JÚNA 1995

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

NA STRETNUTÍ S KŇAZMI A REHOĽNÍKMI

V KONKATEDRÁLE SVÄTÉHO MARTINA

"Vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania." (2Kor 2,14) Týmito slovami apoštola Pavla vyjadrujem vďačnosť Pánovi za to, že mi dožičil byť dnes v tomto nádhernom Dóme svätého Martina, ktorý bol nedávno vyhlásený za konkatedrálu Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Predovšetkým mám radosť z toho, že som s vami, drahí kňazi, rehoľníci, rehoľníčky a mladí seminaristi. Všetkých vás srdečne pozdravujem.Bratsky objímam arcibiskupa tejto arcidiecézy Mons. Jána Sokola a ďakujem mu za milé privítanie a za prejavenie duchovnej oddanosti. Pozdravujem ctihodných kardinálov Jána Chryzostoma Korca a Jozefa Tomka, ako aj pomocných biskupov miestneho arcibiskupa a ostatných prítomných biskupov.V tomto pôsobivom duchovnom ovzduší nemôžem nespomenúť diecézneho kňaza a kanonika Marka Križina a rehoľníkov zo Spoločnosti Ježišovej Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého, ktorých budem mať česť vyhlásiť za svätých počas tejto svojej pastoračnej návštevy. Nech sa vzdáva vďaka Bohu, ktorý nikdy nenecháva svoj ľud bez svätých vodcov a pastierov! Vôňa svätosti týchto vašich patrónov sa šíri do celého spoločenstva Cirkvi a prostredníctvom neho do celého sveta.

Drahí bratia a sestry, počas štyridsať rokov komunistickej diktatúry mnohí z vás hrdinsky dokazovali svoju vernosť Kristovi. Pápež vám dnes v mene Cirkvi vyslovuje svoje uznanie. Predĺžili ste v sebe utrpenie Ježiša Krista: s ním ste trpeli, s ním ste úspešne odolávali nespravodlivosti a násiliu, s ním sa teraz môžete tešiť, že ste víťazne obstáli v skúškach. Vzdávam vďaku Bohu za tento obdivuhodný príklad vernosti. Dnes možno povedať, že vaše utrpenie prežívané v spojení s ukrižovaným Kristom nebolo márne, ale prinieslo a ešte prinesie bohaté ovocie svätosti a množstvo Božích milostí.

Drahí kňazi, ak ste v minulosti boli hatení v riadnom vykonávaní pastorácie, ak ste nemali knihy a učebnice na štúdium a hlbšie poznanie Božieho slova a dokumentov Učiteľského úradu Cirkvi, dnes môžete žiť svoje kňazské povolanie v slobode, po ktorej ste tak veľmi túžili. Nik nemôže lepšie oceniť toto šťastie ako vy. To by vás malo pobádať, aby ste si dopĺňali a skvalitňovali duchovnú a kultúrnu formáciu, a tak získali to, o čo ste prišli v čase tvrdej skúsenosti s diktátorským režimom, a zároveň naplno zodpovedali súčasným požiadavkám kňazskej služby. So zrakom upretým na Ježiša Krista prehĺbte si vedomie svojej kňazskej identity: ste pre Cirkev a v Cirkvi sviatostnými reprezentantmi jediného a večného Kňaza. S autoritou Pána Ježiša, Hlavy a Pastiera, ohlasujete slovo, opakujete úkony odpúšťania a obety a prejavujete láskavú starostlivosť, keď sa obetujete v službe Božiemu ľudu. Kristovi kňazi naveky! Ste stále vzácni pre Cirkev i pre svet: dnes v slobode, tak ako včera v nanútenej skrytosti. Cirkev, ktorá sa pripravuje na slávenie tretieho kresťanského tisícročia, si uvedomuje nevyhnutnosť novej evanjelizácie, ktorá je úlohou celého spoločenstva Cirkvi. Samozrejme, že v tomto rozsiahlom a záväznom poslaní je váš príspevok prvoradý a nenahraditeľný.

Práve preto, aby ste boli nositeľmi radostnej evanjeliovej zvesti s láskou Dobrého Pastiera, usilovne pestujte duchovný život a využívajte všetky prostriedky "všeobecné i osobité, tradičné i nové, ktoré Duch Svätý neprestajne dáva Božiemu ľudu a ktoré Cirkev odporúča, ba niekedy aj predpisuje na posvätenie svojich členov" (Presbyterorum ordinis, č. 18). Takýmito prostriedkami sú: zodpovedné plnenie kňazskej služby, pestovanie čností čistoty, chudoby a poslušnosti, náležité slávenie svätej omše, dôsledná modlitba liturgie hodín, svätý ruženec, rozjímanie a pravidelné prijímanie sviatosti pokánia. Toto je nevyhnutný asketický program, ak chcete dosiahnuť svätosť života, ktorú vyžaduje účasť na Kristovom kňazstve. Veľmi užitočné a účinné sú aj duchovné cvičenia. Odporúčam vám dať si ich do programu pravidelne každý rok. Povzbudzujem a nabádam vás, aby ste ich nielen konali, ale aby ste sa z presvedčenia stali apoštolmi týchto chvíľ uvažovania a modlitby, ktoré sú užitočné nielen pre zasvätené osoby, ale aj pre veriacich laikov.

V tejto veci Druhý vatikánsky koncil pripomína, že všetci veriaci majú právo očakávať z úst kňazov slovo živého Boha (porov. tamže č. 4). Keď sa toto slovo denne číta, modlí a medituje vo svetle cirkevných Otcov a dokumentov Učiteľského úradu, je jedinečným prameňom, z ktorého vás pozývam čerpať bohaté a zdravé učenie. Ono je ako "duchovný liek pre Boží ľud" (Pont. Rom., De Ordinatione Presbyterorum).Nezanedbávajte ani štúdium sociálnej náuky Cirkvi, aby ste mohli veriacim ponúknuť zásady a hodnoty, ktorými sa budú inšpirovať v úsilí slúžiť spoločnému dobru svojej krajiny. Drahí bratia v kňazstve, usilujte sa vytvoriť harmonickú jednotu medzi kňazskou službou, modlitbou a štúdiom. Buďte hlboko presvedčení, že tak ako modlitba robí účinným vaše pastoračné úsilie, podobne aj čas venovaný štúdiu a pastoračnej i kultúrnej obnove posilňuje váš duchovný život a skvalitňuje vašu kňazskú službu.

Teraz sa chcem osobitne prihovoriť vám, rehoľníci a rehoľníčky. Vaša prítomnosť v Cirkvi je dar, ktorého sa nemožno vzdať. Záväzkom zachovávať evanjeliové rady ste pre všetkých - uprostred pominuteľných časných skutočností - dôrazným upozornením na nehynúce hodnoty Božieho kráľovstva. Aké výrečné svedectvo o viere v Boha a o láske k blížnemu ste vedeli vydávať v skrytosti v temných rokoch totality. Viera v Boha a láska k blížnemu nadobudli podobu odpustenia a modlitby za tých, čo boli zodpovední za prenasledovanie, ktoré vás malo zničiť; nadobudli podobu vytrvalej trpezlivosti, aby nové generácie nezostali bez daru Bohu zasväteného života; nadobudli podobu prorockého svedectva v temnotách skúšky, že svitnú lepšie časy. Pán bol s vami v tých ťažkých rokoch. Jeho láska vás posilňovala, rozširovala vám srdce a učila vás ochotne brať na plecia Kristov kríž a kráčať úzkou cestou, ktorá vedie k pravému životu. Vaše svedectvo bolo veľké a Cirkev je vám zaň vďačná. V myšlienkach sa obraciam aj na drahé klauzúrne sestry. Ich tichá prítomnosť uprostred Božieho ľudu je dar, ktorý treba prijať a stále viac si vážiť. Preto vás povzbudzujem, drahé sestry, aby ste svojím životom naplneným modlitbou odporúčali Pánovi potreby, obavy a nádeje súčasného ľudstva. Vyprosujte preň najmä najvyššie dobro spásneho stretnutia s Vykupiteľom. Tento trvalý záväzok modliť sa za bratov a sestry vám pomôže rýchle napredovať v asketickom úsilí. Tak budete v skrytosti a v tichu kláštora služobnicami Pána v službe jeho Cirkvi.

Drahí bratia a sestry, všetci spolu v rozmanitosti chariziem a služieb, ktoré vzbudzuje Duch Svätý, pozerajte do budúcnosti s nádejou. Posilňovaní Pánovou milosťou vytrvajte radostne a pokojne v úsilí o osobné posvätenie a apoštolskú horlivosť. Vaša pastoračná láska, kňazi, vaše radostné bratstvo, rehoľníci a rehoľníčky, a vaša ustavičná modlitba, klauzúrne sestry, nech sú oporou a povzbudením pre tých z novej generácie, ktorých Pán volá, aby sa plne zasvätili iba jeho službe. Cirkev, ktorá je na Slovensku, očakáva od vás veľa drahí seminaristi, novici a novicky. Odpovedajte veľkodušne Pánovi, ktorý vás volá, aby ste ho nasledovali. Pripravte sa, aby ste boli odvážnymi svedkami jeho evanjelia, pohotovými odolávať ťažkostiam a protivenstvám, a aby ste zostali verní tomu, ktorý si vás vyvolil za sprostredkovateľov svojej milosrdnej lásky. 8. Na všetkých zvolávam nebeskú ochranu Preblahoslavenej Panny Márie. Nech vás Božia Matka sprevádza a nech urobí vašu každodennú službu bohatou na ovocie najmä pri posilňovaní tých, čo trpia a sú opustení. Nech vám pomáhajú svätí patróni Slovenska. Nech vás povzbudzuje aj uistenie, že budem na vás pamätať v modlitbe. To potvrdzujem aj svojím osobitným apoštolským požehnaním, ktoré s radosťou udeľujem vám tu prítomným a všetkým vašim drahým v Pánovi. Pochválený buď Ježiš Kristus. Všetkých vás i vaše úlohy a predsavzatia zverujem Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Tieto svoje želania sprevádzam uistením o neprestajnej spomienke pred Pánom a osobitným apoštolským požehnaním.

NITRA 30. JÚNA 1995

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

NA STRETNUTÍ S MLÁDEŽOU NA LETISKU V JANÍKOVCIACH

Pochválený buď Ježiš Kristus.

Drahí mladí priatelia! V evanjeliovom úryvku, ktorý sme práve dočítali, sme počuli o istých Grékoch, ktorí chceli vidieť Ježiša. Grékmi boli aj svätí solúnski bratia Cyril a Metod. Vďaka ich apoštolskej horlivosti Duch Svätý zavial semeno evanjelia do tejto vašej zeme, kde vaši predkovia prejavili túžbu poznať Krista. Túto túžbu vyjadril knieža Rastislav prostredníctvom poslov vyslaných do Konštantinopolu. Svätí bratia potom siali do tejto brázdy, zasvätiac svoj život sadeniu a rastu Božieho kráľovstva. Vy, mládež tejto krajiny, ste novou úrodou na Božom poli. Tou úrodou, ktorej korene siahajú do čias evanjelizácie svätých solúnskych bratov. Buďte ich dôstojnými pokračovateľmi! Prijmite túto výzvu a zasväťte sa veľkodušne dielu novej evanjelizácie. Budujte most medzi druhým a tretím kresťanským tisícročím. Nitra nám hovorí o prvom tisícročí. Tu neďaleko stál prvý kresťanský kostol v celej stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku osemsto dvadsaťosem pšeničné zrno stáva v Eucharistii telom Krista, ktorý v sebe zjednocuje všetkých, čo ho s vierou prijímajú. Preto som túžil navštíviť Nitru. Ešte za života svätého Metoda tu bola zriadená diecéza. Katedrálny chrám, ktorý sa vypína nad mestom, je jedným z najstarších biskupských sídel medzi slovanskými národmi. Tu sa narodil Gorazd, "muž vašej krajiny, vzdelaný... a pravoverný", spoľahlivý učeník, ktorého si Metod vyvolil za svojho nástupcu. S pohnutím hľadím na obrysy Zobora. Na jeho úpätí stál okolo roku tisíc kláštor svätého Hypolita, kde sa formoval môj krajan svätý Andrej-Svorad a jeho žiak svätý Benedikt, nebeskí patróni tohto mesta a tejto diecézy. Títo a mnohí iní menej známi hrdinovia viery - myslím napríklad na svätého biskupa Bystríka - sú akoby semená, ktoré padli do úrodnej nitrianskej pôdy, do pôdy Kristových ohlasovateľov a odvážnych apoštolov.

Na tejto požehnanej pôde sa dnes stretám s vami, drahí chlapci a dievčatá zo slovenských diecéz. S láskou vás všetkých pozdravujem spolu s nitrianskym biskupom, kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom a jeho pomocným biskupom Františkom Rábekom. Pozdravujem aj všetkých prítomných biskupov a všetkých vašich kňazov. Pozdravujem mládež zo susedných krajín: Čiech a Moravy, Rakúska, Maďarska, Poľska, ako aj mladých Rómov. Som rád, že sú tu medzi vami aj tí, čo si konajú vojenskú službu. Osobitný pozdrav posielam tým, čo pre rozličné dôvody nemohli prísť a sú duchovne s nami spojení. Drahí chlapci a dievčatá. Aj vy túžite "vidieť Krista" ako Gréci z prečítaného evanjelia. Kristus, Boží Syn a Vykupiteľ človeka, naplno odpovedá najrýdzejším túžbam ľudského srdca. On prišiel, aby sme "mali život v hojnosti" (porov. Jn 10,10). On má "slová večného života" (Jn 6,68). On je "cesta, pravda a život" (Jn 14,6). Mnohí z vás sú o tom presvedčení. Mnohí aj osobne draho platili za vernosť Kristovi. Iní azda nemohli bližšie poznať Krista a Cirkev, lebo im v tom prekážali, a dnes si kladú veľa otázok o viere. Iní zostávajú naďalej nerozhodní, neistí a riskujú, že podľahnú klamlivému vábeniu chvíľkových a nestálych náuk.

V evanjeliu čítame, že Gréci sa obrátili na Filipa, jedného z Dvanástich, lebo chceli poznať Krista. Pán Ježiš zveril autentické svedectvo o svojom učení apoštolom. Pamätáte si, čo sa stalo, keď počuli jeho slová? Mnohí učeníci ho zanechali. On sa pýtal Dvanástich: "Aj vy chcete odísť?" Odpovedal mu Šimon Peter: "Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý" (Jn 6,68-69) čiže Mesiáš. Pán Ježiš sám zdôraznil, že toto Petrovo vyznanie viery bolo darom nebeského Otca. A práve na tejto viere bola postavená Cirkev (porov. Mt 16,16-18). Za Petrovu vieru sa Pán Ježiš modlil, aby mohol posilňovať svojich bratov (porov. Lk 22,32). Práve preto Petrov nástupca navštevuje cirkvi v rôznych častiach sveta. Dnes je tu medzi vami. A vy ste prišli ku mne s túžbou podobnou túžbe oných Grékov, ktorí sa obrátili na apoštola Filipa slovami: "Chceme vidieť Ježiša." Áno, drahí moji, opravdivé poznanie Ježiša je možné iba v spoločenstve s nástupcami apoštolov, zjednotenými v tej istej viere s Petrovým nástupcom. "Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky." (Hebr 13,8) Osvojte si apoštolskú vieru Cirkvi! Zotrvajte v jednote so svojimi duchovnými pastiermi. Počúvajte ich, stretajte sa s kňazmi vo farnosti i v škole. Pod ich vedením hlbšie poznávajte Ježiša Krista. Buďte vytrvalí v počúvaní Božieho slova, v modlitbe, v prijímaní sviatostí, predovšetkým sviatostí Eucharistie a pokánia. Toto opakujem mladým v každej krajine, najmä na svetových stretnutiach mládeže, a dnes to opakujem vám, slovenskí priatelia.

Keď je viera autentickým osobným prijatím Ježiša Krista a jeho evanjelia, nutne sa vteľuje do života. Hovorí to sám Pán Ježiš: "Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo." (Jn 14,23) Zachovávať Pánovo slovo značí uskutočňovať poslanie, ktoré sme dostali. O tejto skutočnosti sme meditovali v Manile s mladými, ktorí prišli z celého sveta. Viedli nás pri tom slová, ktoré povedal vzkriesený Pán apoštolom: "Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." (Jn 20,21) Toto poslanie sa týka každého kresťana, každého z vás. Nitra bola strediskom silného misijného hnutia. Vám, drahí mladí priatelia, dávam za úlohu oživiť to niekdajšie nadšenie. Pán Ježiš vám dôveruje. Cez vás chce prísť do každého spoločenského prostredia a premeniť ho mocou svojej pravdy a svojej lásky. V tomto poslaní nie ste sami. Je s vami Duch Svätý. Svätý Cyril pred svojou smrťou prosil pre kresťanov tejto krajiny dar Ducha Svätého slovami: "Vlej im do sŕdc slovo tvojho synovstva." Iba ten, koho vnútorne oživuje Duch Svätý a správa sa ako Božie dieťa, môže byť semenom nového života. Otvorte sa teda, drahá mládež, tomuto Božiemu dychu, tejto účasti na Božom živote a na Božej láske! Duch Svätý je Kristov Duch, ktorý oživuje tajomné telo Cirkvi. Kto chce, aby ho Duch oživoval, musí zostať spojený s Cirkvou. Klame sám seba, kto by sa chcel v mene Ducha postaviť proti Cirkvi. Len toho pohýna Boží Duch, kto miluje Cirkev a pracuje na jej jednote; len ten kráča podľa evanjelia.

Drahí priatelia, uvedomte si, aký neoceniteľný je dar, ktorý ste dostali od Boha. Dostal sa k vám po dlhej ceste generácií od čias svätého Cyrila a Metoda. Prijmite ho v zodpovednej slobode a usilovne ho zveľaďujte. Necúvajte pred radikálnymi požiadavkami evanjelia! Pamätajte, že Boží Duch, ktorý je vo vás, je mocnejší ako duch sveta (porov. 1Jn 4,4). S jeho pomocou je možné zachovávať Božie prikázania s radosťou. Nezamieňajte si slobodu s individualizmom. Nejestvuje opravdivá sloboda bez lásky k iným. Kresťania žijú slobodu ako službu v presvedčení, že od toho závisí rozvoj pravej civilizácie v Európe a na celom svete. Svätý Cyril a Metod s nasadením života odmietli podriadiť vieru mocenským záujmom. Viera vždy chráni pravú slobodu a odsudzuje fyzické i morálne otroctvo. Fyzické otroctvo je viditeľnejšie ako morálne, ale morálne otroctvo nie je o nič menej nebezpečné. Jestvuje totiž otroctvo spôsobené inými a otroctvo, ktoré si človek zapríčiňuje sám. Mládež Slovenska, majte vždy otvorené oči! Nedajte sa opantať ideológiou falošnej slobody, ktorá v mene zdanlivého šťastia šíri indiferentizmus a relativizmus a tým pozbavuje svedomie hodnôt, ktoré dávajú životu zmysel. Podobne ani na sociálnej rovine neslobodno zamieňať slobodu s nacionalizmom. Rozdielnosť kultúr je bohatstvo, ktoré treba spravovať vo veľkej vzájomnej úcte a v opravdivej spolupráci. Odvrhnite každé pokušenie násilia a rasizmu. Buďte tvorcami pokoja, dialógu a solidarity.

Pohotovo a veľkodušne odpovedajte na Kristovo volanie. Buďte pohotoví a predovšetkým vy, mladí priatelia, ktorí ste dostali dar povolania na kňazský alebo rehoľný život. Drahí seminaristi, drahí novici a novicky, svedomite sa pripravujte na službu Pánovi a bratov podľa príkladu svätého Cyrila a Metoda. Pripravujte sa aj vy, chlapci a dievčatá, povolaní na manželstvo a rodinný život. Aj toto povolanie je nádherné. Učte sa od Krista pravej láske: je to láska náročná, nehľadá sebecký pôžitok, ale je otvorená pre sebadarovanie. S takouto vnútornou dispozíciou budete schopní vytvoriť rodiny, ktoré budú opravdivými svätyňami lásky. Rodiny, ktoré prijímajú ľudský život a chránia ho od jeho počiatku až po prirodzené ukončenie. Mnohí z vás sa pripravujú na prácu a na určitú úlohu v spoločnosti. Iní už pracujú. Pracujte vždy usilovne a na odbornej úrovni. Zostaňte pritom verní kresťanskej morálke. Ochotne poslúžte aj v občianskej i politickej oblasti a nikdy nestraťte zo zreteľa spoločné dobro. Ako možno v tejto chvíli nespomenúť tých mladých ľudí, na ktorých doliehajú všelijaké ťarchy: nezamestnanosť, choroba, invalidita, znechutenie?! Kristus, ktorý vzal na seba kríž, aby nás oslobodil do hriechu, je mimoriadne blízko tomu, kto nesie ťarchu kríža, a posilňuje ho v skúškach svojím Duchom. Moji drahí, Kristus sa nám aj dnes prihovára: "Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje." (Jn 12,26) A na našu útechu dodáva: "Kto bude slúžiť, toho poctí Otec." (Jn 12,26) Toto sa už splnilo na svätom Cyrilovi a Metodovi a na toľkých iných svätých aj v slovanskej jazykovej oblasti: Otec ich poctil. A o dva dni sa to splní na troch Košických mučeníkoch, keď ich vyhlásim za svätých pre celú Cirkev. Nasledovali Krista a nebeský Otec ich poctí pred celým svetom. Sme schopní uveriť Kristovmu slovu? Sme schopní prijať jeho požiadavky, ísť za ním a slúžiť mu? Hej, dobre vieme, že je to možné iba v Duchu Svätom. Prosím všemohúceho Boha za každého z vás a za všetkých mladých ľudí, ktorí bývajú v tejto krajine pod Tatrami: "Vlej do nich, Pane, slovo tvojho synovstva." Zo srdca požehnávam vás a vaše rodiny.

ŠAŠTÍN 1. JÚLA 1995

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA PRI SVÄTEJ OMŠI

"Ty si mať dobrotivá, patrónka ľútostivá, oroduj vždy za náš národ u svojho Syna." (JKS 394) Takto spievajú pútnici, keď prichádzajú do Šaštína z celého Slovenska a pozdravujú Božiu Matku, svoju patrónku. Podobne ju pozdravujú aj poľskí pútnici v Čenstochovej: "Ty si veľká sláva nášho národa!" Drahí bratia a sestry, tu v Šaštíne je národná svätyňa Slovenska. Dnes do tejto baziliky prichádza pápež ako pútnik hneď na začiatku svojej apoštolskej návštevy. Táto svätyňa si pamätá veľa pokolení pútnikov, ktorí sem prichádzali zo všetkých končín vašej krajiny, a uchováva spomienku na všetko, čo úzko súvisí s ich životom: na radosť, na smútok a utrpenie, ktoré nechýbali vo vašich dejinách, ako nechýbajú v živote nijakého človeka a nijakého národa na zemi. Je dobre, keď má človek niekoho, s kým sa môže podeliť o radosti a žiale. Je dobre, keď máte vo svojej veľkej slovenskej rodine Matku, ktorej možno dôverovať a zveriť jej všetky bolesti a nádeje. Na tomto mieste ju uctievate ako Sedembolestnú, ako Matku, ktorej srdce bolo pod krížom prebodnuté siedmimi mečmi bolesti, ako to zdôrazňuje tradícia. Je prozreteľnostné, že práve toto je mariánska svätyňa vášho národa, chrám, do ktorého putuje celé Slovensko. Vaši predkovia tu hľadali posilu v životných ťažkostiach. Hľadali tu posilu v časoch poznačených utrpením.

Šaštínsku svätyňu môžeme vo svetle dnešnej liturgie pripodobniť k jeruzalemskému večeradlu. Večeradlo bolo miestom, kde Pán Ježiš ustanovil Eucharistiu. Bolo aj miestom, kde apoštoli po nanebovstúpení zotrvávali na modlitbách spolu s Pannou Máriou, Ježišovou matkou. Táto dnešná liturgia nám chce povedať, že tu, na tomto mieste sa Panna Mária modlí s nami. Tu jej nepredkladáme iba my svoje modlitby, prosby, vďaky a odprosenia, ale predovšetkým ona sa modlí s nami, ako sa modlila s apoštolmi v očakávaní Turíc. A toto očakávanie v modlitbe bolo zavŕšené zoslaním Ducha Svätého, ktorý spočinul na apoštoloch zhromaždených vo večeradle a premenil im srdcia. V sile tejto premeny sa z ustráchaných ľudí stávajú odvážni svedkovia, odhodlaní plniť úlohu, ktorú im zveril Kristus. A hneď na Turíce začínajú v Jeruzaleme plniť svoje apoštolské poslanie. Čo to znamená pre nás tu zhromaždených, pre vás, ktorí ste prišli do Šaštína z rozličných častí Slovenska? Panna Mária nás tu prijíma do toho istého spoločenstva modlitby, ktoré spolu s ňou vytvorili apoštoli v jeruzalemskom večeradle, a v tomto spoločenstve sa modlí s nami za obrátenie našich sŕdc. Veď mariánske svätyne sú naozaj miestami duchovnej premeny, miestami obrátenia. Skúsenosť ukazuje, že sú to miesta, kde sa ľudia najčastejšie vracajú k sviatosti pokánia, aby začali v matkinom dome nový život a vrátili sa duchovne obnovení. Ako pastier celej Cirkvi chcel by som sa dnes v Šaštíne osobitne poďakovať Sedembolestnej Panne Márii za túto premenu ľudských sŕdc. A súčasne so zreteľom na nové časy a nové duchovné potreby ľudí, ktorí obývajú túto krajinu, chcem v tejto svätyni poprosiť Pannu Máriu, aby aj naďalej poskytovala materskú pomoc pri premene sŕdc. Prosím ju, aby bdela nad celým duchovným životom Slovenska. Zvlášť jej odporúčam mladú generáciu, všetkých trpiacich a všetkých, čo hľadajú pravdu. Odporúčam jej celý váš národ, ktorý nedávno prekročil prah samostatnosti, po ktorej ste tak dlho túžili. Ako nezávislý národ môžete pri vstupe do šaštínskej mariánskej svätyne ešte s väčšou radosťou spievať: "Ty si Mať dobrotivá, patrónka ľútostivá, oroduj vždy za náš národ u svojho Syna."

Na mnohých miestach sveta a veľa ráz cez rok sa ohlasuje stať Evanjelia svätého Jána, ktorá predstavuje Pannu Máriu po krížom. Takýmito miestami sú hlavne mariánske svätyne, kde sa vždy znova aktualizuje toto evanjelium. Keď Ježiš z výšky kríža videl svoju matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: "Žena, hľa, tvoj syn." Potom povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka." A od tej chvíle si ju učeník vzal k sebe (porov. Jn 19,25-27). Ježiš Kristus nás učil volať Boha: "Otec", ako to robil on. Takto sa obraciame na neviditeľného, ktorý je na nebesiach a súčasne objíma celé stvorenie: "Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje." Túto modlitbu nás naučil Ježiš Kristus, jednorodený Syn nebeského Otca, pravý Boh. A zhrnul do nej to najdôležitejšie, čo človek môže a má povedať nebeskému Otcovi. Podobne nás ten istý Kristus ako pravý človek naučil obracať sa na svoju pozemskú matku slovami, ktoré našli svoje definitívne potvrdenie vo chvíli jeho smrti na kríži: "Žena, hľa, tvoj syn." Panna Mária ich prijíma z hlasu a zo srdca ukrižovaného Ježiša. Vzťahuje sa priamo na apoštola a evanjelistu Jána, ktorý je tam spolu s ňou pod krížom. Jemu Kristus hovorí: "Hľa, tvoja matka." Ale tie slová majú aj širšiu platnosť. Kristus, Syn Boží a syn Panny Márie, zjavuje v hodine svojej smrti pravdu o všeobecnom materstve svojej matky ako matky všetkých ľudí. Apoštol Ján stojí pod krížom, aby zastupoval nás všetkých. A my môžeme v slovách, ktoré Kristus povedal Jánovi, nájsť tú istú pravdu o Máriinom materstve, ako bola odovzdaná jemu. Odvtedy jej môžeme vravieť "Matka moja" a "Matka naša". "Matka moja" - ako jednotlivci; "Matka naša" - ako spoločenstvo. Celé národy ju môžu volať Matka, tak ako to robíte vy, keď jej zverujete každý svoj deň.

Potvrdením toho sú záverečné slová dnešného evanjelia: "Učeník si ju vzal k sebe" ako vlastnú matku (porov. Jn 19,27). Ona bude bývať s ním ako matka so synom. Tento detail, zachytený v Evanjeliu podľa svätého Jána je dôležitý aj pre vás, ktorí voláte Pannu Máriu "Matka!" Ona túži, aby ste ju prijali do svojho domu, do každého slovenského domu, do celého života vášho národa. Veď čo predstavuje táto šaštínska svätyňa, ak nie skutočnosť, že Panna Mária, matka Slovákov, býva v tomto jedinečnom dome, v ktorom sa všetci synovia a dcéry vášho národa cítia ako v matkinom dome? Tu chce Panna Mária, Kristova matka, "byť pre vás matkou". Chce, aby ste boli voči nej veľmi úprimní a jednoduchí. Tu je jej príbytok a vďaka tomu, že na vašej slovenskej zemi stojí dom Božej Matky, nik z vás nie je bez domova. Sem môže prísť každý a môže sa cítiť ako v matkinom dome. Dnešnou návštevou šaštínskej svätyne sa pápež chce osobitne poďakovať Božej Matke za tento rodinný domov, v ktorom sa môžu všetci obyvatelia Slovenska, všetci veriaci, bez ohľadu na ich národnú príslušnosť, cítiť ako doma a zveriť sa láske Matky, ktorá ich tu stále čaká, aby ich vypočula, pochopila a posilnila. Mária, Matka Kristova a matka Cirkvi i naša Matka, oroduj za nás.

ŠAŠTÍN 1. JÚLA 1995

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

NA STRETNUTÍ S ČLENMI BISKUPSKEJ KONFERENCIE

Ctihodní bratia biskupi!

Pozdravujem vás s veľkou radosťou a láskou pri tomto svojom prvom stretnutí s novou Konferenciou biskupov Slovenska, zriadenou po udalostiach, ktoré pomohli vášmu národu k samostatnosti. Ide o skutočnosť, na ktorú s údivom hľadí svet, lebo Česi a Slováci vedeli vyriešiť svoje problémy cestou dialógu, pokoja a demokracie, a tak sa stali vzorom pre mnohé národy trápené krvavými konfliktmi. V tisícročných dejinách vašej krajiny sa tak začala nová etapa, v ktorej má Konferencia biskupov Slovenska dôležitú úlohu. Má prostredníctvom obnoveného evanjelizačného úsilia a podporovania pravých ľudských hodnôt konkrétnym spôsobom svedčiť o láske Cirkvi k národu. "Keďže Cirkev má" - ako nám pripomína Druhý vatikánsky koncil - "nadviazať dialóg s ľudskou spoločnosťou, uprostred ktorej žije, je predovšetkým úlohou biskupov ísť medzi ľudí, nadviazať s nimi dialóg a rozvíjať ho. Aby však pri týchto blahodarných rozhovoroch bola vždy pravda spojená s láskou a rozum s láskavosťou, musia vynikať jasnosťou reči spojenou s poníženosťou, vľúdnosťou a potrebnou obozretnosťou, ktorú však má sprevádzať dôvera, lebo ňou sa buduje priateľstvo a zbližujú sa srdcia." (Christus Dominus, č.13). Podľa príkladu svätých bratov Cyrila a Metoda, evanjelizátorov slovenského národa, je vaša biskupská konferencia povolaná byť hybnou silou jednoty celého kresťanského spoločenstva. V tomto citlivom štádiu upevňovania a rastu vašej vlasti, ktorá vždy nachádzala základný prvok svojej identity v kresťanských hodnotách, čakajú vašu cirkev nové a náročné úlohy. Má sa ukázať ako jasný a príkladný vzor nezištnej služby, dialógu, lásky k najbiednejším a silného morálneho vplyvu, aby tak prispela k utváraniu budúcnosti dôstojnej človeka.

Otvorenie hraníc, nové podmienky slobody a demokracie, rozšírená možnosť výmeny a informácií prinášajú k vám spolu s nepochybnými výhodami aj nové ťažkosti pre veriacich ľudí a pre usporiadané občianske spolužitie. Preto ako ste pomáhali svojmu ľudu odrážať útoky ateistického komunizmu, tak sa teraz usilujte poskytovať mu primerané prostriedky, ktoré by ho posilnili proti nepriateľom dneška: proti prehnanému subjektivizmu, praktickému materializmu, náboženskej indiferentnosti, konzumizmu, sekularizmu a hedonizmu. Aj pre vaše cirkevné spoločenstvá "nadišla hodina začať novú evanjelizáciu" (Christifideles laici, č. 34). Tá spočíva predovšetkým v ohlasovaní Krista, Vykupiteľa človeka, a jeho "nepochopiteľného bohatstva, ktoré nemôže nijaká kultúra a nijaká epocha vyčerpať a ku ktorému môžeme my ľudia vždy prichádzať, aby sme sa obohatili" (Insegnamenti di Giovanni Paolo II, XV/2, s. 318). Lebo "niet opravdivej evanjelizácie, ak sa neohlasuje meno, učenie, život, prisľúbenia, kráľovstvo a tajomstvo Ježiša z Nazareta, Božieho Syna" (Evangelii nuntiandi, č. 22). Vzhľadom na nové požiadavky súčasného sveta je však potrebné, aby ohlasovanie evanjelia oživoval a podporoval nový zápal ducha. Tento zápal má viesť k hodnovernejšiemu kresťanskému štýlu života a k trvalému úsiliu podávať vhodnými metódami a spôsobmi vyjadrenia večnú mladosť spásneho posolstva v úplnej vernosti pokladu viery. Tak sa evanjelium stane pre váš ľud orientačným bodom, opravdivou dušou jeho kultúry a rozhodujúcim faktorom jeho civilizácie. Konkrétne "je nevyhnutne potrebné", ako som spomenul v apoštolskej exhortácii Christifideles laici, "obnoviť všade kresťanský podklad ľudskej spoločnosti. Podmienkou toho však je obnovenie kresťanského podkladu samotných cirkevných spoločenstiev" (č. 34). Nová evanjelizácia sa teda týka aj života vašej cirkvi, ktorá je povolaná v zmenených okolnostiach k novej vernosti a k obetavej láske ku Kristovi. Ako pripomína apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi, aby Cirkev bola "evanjelizujúcou, začína evanjelizovať samu seba... Potrebuje stále načúvať tomu, čo má veriť, dôvodom svojej nádeje a novému prikázaniu lásky. Ako Boží ľud, ponorený do sveta a často pokúšaný modlami, potrebuje stále počúvať o 'veľkých Božích skutkoch', ktoré ju obrátili k Pánovi, a potrebuje, aby ju Pán znova zvolával a zhromažďoval. Jednoducho to znamená, že potrebuje byť stále evanjelizovaná, ak si má zachovať sviežosť, zápal a silu na ohlasovanie evanjelia" (č. 15). Nová evanjelizácia vyžaduje obnovu úsilia o svätosť, nový štýl spoločenstva, intenzívnejšiu lásku k evanjeliu a zreteľnejšiu prítomnosť v živote vášho ľudu.

Obnovené ohlasovanie evanjelia - dielo celého Božieho ľudu - má svoje ťažisko v miestnej cirkvi a vo farnosti, ktorá je jej "bezprostredným a viditeľným prejavom" a "posledným vymedzením" (Christifideles laici, č. 26). Preto treba aj vo vašej krajine vynaložiť všetko úsilie na to, aby táto "starobylá a dôstojná štruktúra" - farnosť - bola podnietená k "rozhodujúcej obnove". Prijaté, slávené a dosvedčované Božie slovo sa tak zameria s obnoveným misionárskym nadšením na svet mladých, rodinu, školu i celú spoločnosť a všetko prekvasí a oživí silou a svetlom evanjelia. Okrem farnosti treba povzbudiť a podporovať laické hnutia a združenia uznané cirkevnou autoritou a rozšírené aj v iných častiach sveta. Keďže pôsobia predovšetkým v prostredí, ktoré je ťažko prístupné riadnej pastorácii, prispievajú svojou charizmou, svojou živosťou a svojou horlivosťou k čoraz konkrétnejšiemu a živšiemu ohlasovaniu evanjelia a k obnove pastoračnej činnosti miestnej cirkvi.

Ctihodní bratia biskupi, pre dobrý výsledok novej evanjelizácie budú rozhodujúce dve pastoračné úlohy, ktoré sa už úspešne rozbiehajú vo vašich diecézach: formácia kléru a príprava laikov. Po rokoch izolácie a nemožnosti dostať sa k normálnym prostriedkom a nástrojom obnovy, ktoré ťažko doliehali na mnohých kňazov, treba dať absolútnu prednosť ich trvalej formácii nielen preto, aby sa vyplnili niektoré medzery, ale predovšetkým preto, aby ste ich pripravili na nové pastoračné úlohy, a tak nasmerovali ich energie a duchovné bohatstvo, nahromadené v rokoch prenasledovania, na nové misionárske ciele. Na prvom mieste im treba pomôcť poznať dôležité dokumenty Druhého ekumenického vatikánskeho koncilu, ktorý bol centrálnou udalosťou kresťanských dejín v našom storočí, aby naplno prijali veľké koncilové intuície ako milosť a ako nenahraditeľný nástroj na ohlasovanie evanjelia v súčasnej spoločnosti. Na dosiahnutie týchto cieľov treba zamerať normálne formačné prostriedky, ako sú duchovné cvičenia a duchovné obnovy, obnovné stretnutia na štúdium teológie a pastorálky, porovnávanie skúseností získaných inde na podnietenie spirituality spoločenstva a štýlu pastoračnej spoluzodpovednosti. Nie menej dôležitá je príprava budúcich kňazov. S veľkou radosťou konštatujem, že vo vašej krajine vzrastá počet seminaristov: svedčí to o životnosti a mladistvosti vašich cirkví a je to sľubný znak nádeje do budúcnosti. Tento rozkvet povolaní vás zaväzuje prispôsobiť formáciu a štruktúru seminárov smerniciam koncilu a neskorších dokumentov Cirkvi, aby sa potrebná pedagogická citlivosť spájala s vernosťou základným zásadám každej seminárskej formácie, ktorými sú správna náuka, solídna spiritualita a pastoračné zameranie.

Nová evanjelizácia ako dielo celého kresťanského spoločenstva vyžaduje aj veľké úsilie pri formovaní laikov. Keďže boli vylúčení zo sľubného obdobia zaangažovanosti laikov, ktoré otvoril v celej Cirkvi Druhý vatikánsky koncil, čakajú na pomoc, aby dohonili stratený čas. Starostlivosť o nich musí byť stredobodom vašej pastoračnej starostlivosti. Keďže sú na základe krstu a birmovania plnoprávnymi členmi Božieho ľudu, treba ich stále viac zapájať do prorockého, kňazského a kráľovského poslania Cirkvi, aby účinne prispievali k inkulturácii viery v rámci nových perspektív, ktoré sa otvárajú vo vašej krajine. Treba im poskytnúť všestranné možnosti formácie, aby si plne uvedomili evanjeliové požiadavky vďaka čoraz živšiemu vedomiu svojej zodpovednosti. Veď formácia laikov privádza ku kresťanskej obnove rodín, kultúry, školy, sveta práce, politiky a celej spoločnosti. Základom kresťanskej formácie laikov je život modlitby, duchovné vedenie a nadovšetko organická a systematická katechéza, ktorá musí sprevádzať každý vek ľudského života, počnúc obdobím školskej výchovy, ktoré je základom každého nasledujúceho rozvoja. V tomto smere bude veľkou pomôckou Katechizmus katolíckej Cirkvi "bezpečný, autentický a smerodajný text na vyučovanie katolíckej náuky a predovšetkým na zostavovanie miestnych katechizmov" (apoštolská konštitúcia Fidei depositum, č. 4). Osobitnú pozornosť treba venovať katechéze dospelých, ktorá je ústredným problémom súčasnej pastorácie a "hlavnou formou katechézy, lebo sa obracia na osoby, ktoré majú najväčšiu zodpovednosť a schopnosť žiť kresťanské posolstvo v jeho naplno rozvinutej podobe" (Catechesi tradendae, č. 43). Je potrebné, aby kresťanské spoločenstvo vedelo na tento cieľ zriadiť miesta uspôsobené na katechézu a systematickým ohlasovaním Božieho slova obnoviť tradičné náboženské prejavy ľudu. Netreba zabúdať, že prvým a najdôležitejším miestom katechézy je rodina a že jej treba dať privilegované miesto v pastoračnej starostlivosti.

Mojim slovám o formácii laikov by niečo chýbalo, keby som sa nezastavil a nepovedal, aká dôležitá je formácia vzdelaných kresťanských laikov. Posilňovaní hlbokou vierou majú si dôkladne osvojiť bohatstvo tradície, v ktorom je obsiahnutá akoby duša národa, aby boli schopní otvoriť sa súčasným požiadavkám a začleniť ich do nových syntéz univerzálnych hodnôt, ktoré sú základom autentického humanizmu. To je úloha opravdivej kultúry. A preto možno povedať, že kultúra vytvára národ. Budúcnosť národa sa pripravuje vo vyhni dialógu v oblasti kultúry medzi jeho najlepšími synmi. Preto je veľmi dôležité vytvoriť vhodné podmienky na postavenie mosta medzi bohatstvom ľudskej a kresťanskej tradície a perspektívami, ktoré sa otvorili výdobytkami nášho veku, ako aj v súčasnosti - medzi antickou klasickou kultúrou a novou vedeckou kultúrou, medzi prínosom modernej kultúry a večným posolstvom evanjelia. To je požiadavka, pred ktorou Cirkev nemôže zostať indiferentná. V súvislosti s kvalifikáciou laikov netreba napokon zabudnúť ani na ich formáciu pre sociálno-politické úlohy vhodným šírením a štúdiom sociálnej náuky Cirkvi. Náležite formovaní katolícki laici majú totiž vniesť evanjeliové posolstvo do každého spoločenského prostredia, vrátane politickej sféry. Biskupi sú zasa povolaní vnášať svetlo do svedomia veriacich a ľudí dobrej vôle tak, že im predkladajú etické zásady, ktoré sú základom pravej demokracie, ktorá rešpektuje dôstojnosť človeka a jeho ľudské i kresťanské povolanie. Je tiež úlohou biskupov pričiňovať sa, aby v živote spoločnosti prevládlo úsilie o spoločné dobro, o svornosť a o zmierenie.

Vo vašej republike žijú okrem Slovákov aj katolíci iných národnostných skupín: Česi, Rómovia a vo veľkom počte Maďari. Viem o tom, ako horlivo sa staráte o zaistenie podmienok pre primeranú duchovnú službu týmto veriacim, aby každý z nich mohol chváliť Pána vo vlastnom jazyku. Vo vašich seminároch sa aj slovenskí kandidáti kňazstva učia maďarský jazyk, aby mohli pastoračne poslúžiť týmto spoločenstvám. Niektorí biskupi dobre poznajú maďarskú kultúru a ovládajú maďarskú reč. Som si istý, že toto úsilie bude pokračovať, aby rástla zhoda a vzájomné porozumenie. Rozdielnosť jazykov a kultúr nesmie byť nikdy príčinou nesvornosti, ale má sa stať príležitosťou na vzájomné obohatenie. V úsilí, s akým sa Cirkev otvára oprávneným požiadavkám menšinových spoločenstiev, sa ešte zrejmejšie javí rozmer katolíckosti. Cirkev sa, samozrejme, nemôže prepožičať nárokom ani manipulácii nijakého nacionalizmu, ale na základe svojej tisícročnej skúsenosti cíti povinnosť rešpektovať práva a povinnosti tak väčšinového spoločenstva, ako aj menšinových spoločenstiev žijúcich v štáte.

Milovaní a ctihodní bratia biskupi! Príchod tretieho kresťanského tisícročia volá celú Cirkev, aby s novou silou vyznala vieru v jediného Pána a dala súčasnému svetu výraznejšie a konkrétnejšie svedectvo lásky a jednoty. Vyslovujem spokojnosť s úsilím o obnovu vašich spoločenstiev - ktorého hlavným nástrojom je Desaťročný pastoračný plán a hybnou silou príprava na Veľké jubileum roku dvetisíc - a zároveň vás povzbudzujem, aby ste s veľkou odvahou pokračovali v začatom diele. Nech vám svedectvo a príklad vašich svätých patrónov Cyrila a Metoda a žiarivý príklad Košických mučeníkov, ktorých zajtra s radosťou vyhlásim za svätých, pomáhajú, aby sa každý váš úmysel a každý váš čin zakladal na čoraz väčšej láske ku Kristovi a na úplnej a nezištnej oddanosti záujmom evanjelia. Všetkých vás i vaše úlohy a predsavzatia zverujem Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Tieto svoje želania sprevádzam uistením o neprestajnej spomienke pred Pánom a osobitným apoštolským požehnaním.

BRATISLAVA 1. JÚLA 1995

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

PRI MODLITBE SVÄTÉHO RUŽENCA V KOSTOLE SESTIER URŠULÍNOK

"Požehnaný je plod života tvojho, Ježiš." Túto chválu na Pannu Máriu, ktorá je pokračovaním Alžbetinho pozdravu, opakujeme dnes večer aj my pri ružencovej modlitbe. Vzdávame hold Panne Márii s mysľou upriamenou na početné mariánske svätyne tejto krajiny, najmä na obraz Sedembolestnej Panny Márie, hlavnej patrónky Slovenska. Plodom Máriinho života je Slovo, ktoré sa stalo telom, Ježiš Kristus, ktorý nás vykúpil tým, že vzal na seba kríž (porov. Hebr 12,2). V ňom Boh Otec zmieril všetko so sebou. Panna Mária nosí v lone Vykupiteľa sveta a predstavuje ho v chráme ako "znamenie, ktorému budú odporovať" a ako výkupnú obetu za celé ľudstvo. Pri kríži Panna Mária, živá ikona Cirkvi, znova objíma Kristovo telo. Aj Cirkev predstavuje svetu Krista Vykupiteľa a vždy je pozornou svedkyňou toho, ktorý pretrpel také veľké nepriateľstvo ľudí.

Panna Mária, ktorá je prvým a najkrajším ovocím vykúpenia, predchádza nás vo viere a všetkým ohlasuje tajomstvá nádeje a slávy. Ona, zatônená Duchom Svätým, počala a porodila vtelené Slovo a znova sa objavuje uprostred spoločenstva apoštolov v deň Turíc ako matka Cirkvi. V nanebovzatí vyvýšená s telom i dušou do neba žiari svetu ako vzor obnoveného ľudstva. Spolu s ňou hľadíme aj my do neba, kam už naša ľudská prirodzenosť vstúpila s Kristom, ktorý vystúpil do neba a sedí po pravici Otca, aby nám pripravil miesto vedľa seba v sláve (porov. Jn 14,2-3).

Dnes večer vzývame Pannu Máriu, aby nás ochraňovala a ako Matka Vykupiteľa nám vyprosovala Kristov pokoj. Pokoj trvácny a osožný, zdroj pokroku pre celú slovenskú spoločnosť. Každý nech znova nájde radosť z toho, že môže žiť v priateľstve - s dôverou a aktívnou účasťou - uprostred bratov a sestier svojho národa vo svojej vlasti. Nech Panna Mária, Kráľovná pokoja, daruje celému spoločenstvu národov Európy a štátom, ktoré ju tvoria, schopnosť navzájom sa chápať, rešpektovať a posilňovať vzájomnú dôveru, aby mohli spoločne vytvárať budúcnosť založenú na solidarite a pokroku. Nech Matka ukrižovaného Vykupiteľa vyprosí pokoj národom, ktoré trpia a sú obeťou neznášanlivosti a násilia. Nech čím skôr nadíde aj pre nich úsvit pokoja a nového života.

Svätá Panna, my nazývame požehnaným plod tvojho života. Pomôž nám pochopiť Ježišovo slovo, ktoré je náročné, ale pravdivé a ako také môže v srdci vzbudiť opravdivú radosť. Sedembolestná Panna, pomôž nám osvojiť si zmýšľanie Ježiša Krista, tvojho Syna. Pomôž nám nasledovať ho na strmej kalvárskej ceste, aby sme v kríži objavili tajomstvo nového života, ktorý už viac nepodlieha smrti. Panna slávna, v ťažkých chvíľach života oživuj v nás nádej na oblažujúce stretnutie s Bohom, keď "mu budeme podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je" (1Jn 3,2).

KOŠICE 2. JÚLA 1995

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA PRI SVÄTEJ OMŠI

"Te Deum laudamus, Te Dominum confitemur. Te aeternum Patrem omnis terra veneratur..." Drahí bratia a sestry, túžim spievať toto "Te Deum" spolu s vami na slovenskej pôde tu v Košiciach. Veď k tomuto mestu a k tejto cirkvi sa už niekoľko storočí viaže úcta ku košickým mučeníkom. Tak sa vraciame k hymnu "Te Deum laudamus", v ktorom vyznávame: "Teba oslavuje slávny zbor apoštolov, teba velebí veľký počet prorokov; teba chváli vznešený zástup mučeníkov." Liturgická spomienka na mučeníkov sa nám zvyčajne spája s červenou farbou. Ambroziánsky hymnus však hovorí o "bielom - candidadus - zástupe mučeníkov". To má svoj pôvod v Knihe zjavenia, kde apoštol Ján tvrdí, že mučeníci "oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi" (Zjv 7,14). Ide o jedinečný odblesk tajomstva vykúpenia, na ktorom má Cirkev účasť prostredníctvom všetkých svätých, ktorí chvália Božie meno.

Keď mám dnes radosť z toho, že môžem tu v Košiciach na Slovensku sláviť liturgiu svätorečenia vašich mučeníkov, chcem spomenúť všetkých svätých, ktorých vaša milovaná krajina poznala za dvanásť storočí svojich kresťanských dejín. Prví v tomto veľkom zástupe sú apoštoli Slovanov svätý Cyril a Metod, ktorí plnili svoje evanjelizačné poslanie predovšetkým na Veľkej Morave a tým dali vznik kresťanstvu tak na Slovensku, ako aj v Čechách. Presvedčivo to potvrdzuje založenie najstaršieho biskupského sídla v Nitre, na ktoré sa viaže spomienka na svätého biskupa Bystríka. Solúnski bratia mali mnoho žiakov, medzi ktorými bol aj svätý Gorazd, syn slovenskej krajiny. Koniec desiateho storočia je ožiarený pustovníckym životom svätého Andreja-Svorada a Benedikta. Oni pôsobili aj na území južného Poľska, najmä v dnešnej Tarnovskej diecéze. Napokon sa usadili v údolí Váhu a na Skalke pri Trenčíne. Ich relikvie sú uložené v Nitre. Treba tiež pripomenúť, že svätý Vojtech a svätý Ján Nepomucký, hoci sa priamo viažu na českú krajinu, sú veľmi známi aj na Slovensku. To isté možno povedať aj o svätej Zdislave a svätom Jánovi Sarkandrovi, ktorých som nedávno s radosťou kanonizoval v Olomouci na Morave. A isto sú vám drahí aj svätí z blízkeho Maďarska, najmä svätý Štefan a svätá Alžbeta Uhorská.

V širšej perspektíve, ktorú pred nami otvára spoločenstvo svätých, chceme sa dnes zastaviť a osobitne uvažovať o troch košických mučeníkoch. Oni v zložitých okolnostiach na začiatku sedemnásteho storočia položili spolu s mnohými inými obeťami vražedného násilia svoj život za Krista a za evanjelium. Na prvom mieste sa tu stretáme s ostrihomským kanonikom Markom Križinom. Prišiel na Slovensko z rodného Chorvátska, aby ponúkol svoju veľkodušnú pastoračnú službu cirkvi, ktorá sa nachádzala v ťažkostiach pre nedostatok kňazov. Marek Križin podľa príkladu Dobrého pastiera neopustil svoje stádo, keď mu hrozilo nebezpečenstvo, ako by to urobil nájomník (porov. Jn 10,11-15), ale zostal v službe Božieho ľudu a vydal žiarivý príklad vernosti Kristovi a svojmu poslaniu. Dnes aj naďalej bdie z neba nad vami a vyzýva každého z vás na odvážne evanjeliové svedectvo a na veľkodušnú službu Cirkvi.

Nie menšie hrdinstvo preukázal jezuitský kňaz maďarskej národnosti Štefan Pongrác. Obetovaním života spečatil svoje rozhodnutie úplne sa zasvätiť službe Bohu a bratom. Štefan prišiel z blízkej Transylvánie. Zriekol sa výhodnej svetskej kariéry a prišiel ohlasovať evanjelium na východné Slovensko. Tu v Košiciach s odvahou plnil ťažkú apoštolskú úlohu, ktorou ho poverili. A Pán odmenil jeho ochotu a obetavého ducha víťaznou palmou mučeníctva. Dnes ho zapisujeme do Martyrológia cirkvi, ktorá je na Slovensku.m Aj Melichar Grodecký bol jezuita a bol poľskej národnosti. Pochádzal zo Sliezska. Sem prišiel po rokoch kňazskej služby v Prahe, kde pôsobil ako vychovávateľ mládeže. Keď vypukla tridsaťročná vojna, musel spolu s inými jezuitmi opustiť Prahu, prešiel Moravou a Slovenskom a napokon sa usadil v Košiciach. Tu potom spečatil krvou svoje úplné zasvätenie Kristovi v službe bratom. Dnes si s vďačným obdivom pripomíname týchto troch odvážnych svedkov evanjelia. Oni v čase skúšky odolali lákaniam i mukám a radšej postúpili smrť, ako by mali zaprieť vieru a vernosť Kristovi a Cirkvi. Toto ich vrcholné svedectvo svieti pred nami ako žiarivý príklad evanjeliovej dôslednosti, ktorý treba mať pred očami v ťažkých a riskantných chvíľach voľby, ktoré nechýbajú ani dnes.

Drahí bratia a sestry, dnešná liturgia nás vyzýva zamyslieť sa nad tragickými udalosťami zo začiatku sedemnásteho storočia. Na jednej strane upozorňuje na nezmyselnosť násilia, ktoré sa rozpútalo proti nevinným obetiam. Na druhej strane poukazuje na vynikajúci príklad toľkých Kristových učeníkov, ktorí vedeli podstúpiť akékoľvek utrpenie, len aby nekonali proti svojmu svedomiu. Veď okrem troch košických mučeníkov mnohé osoby, a to aj z iných kresťanských vierovyznaní, museli podstúpiť mučenie a znášať ťažké tresty. Niektorých z nich aj zabili. Ako neuznať, napríklad, duchovnú veľkosť dvadsiatich štyroch evanjelických veriacich, ktorých usmrtili v Prešove? Im a všetkým, ktorí znášali utrpenie a smrť pre vernosť svojmu presvedčeniu a svedomiu, Cirkev vzdáva chválu a vyjadruje svoj obdiv. V tomto duchu pevného cirkevného spoločenstva pozdravujem všetkých vás, drahí bratia a sestry. Osobitne pozdravujem kardinálov Jána Chryzostoma Korca a Jozefa Tomka, arcibiskupa Alojza Tkáča, pastiera tejto diecézy, s jeho pomocným biskupom Bernardom Boberom a všetkých prítomných biskupov. Z hĺbky srdca pozdravujem kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky, cirkevné ustanovizne a náboženské hnutia a všetok Boží ľud. Môj úctivý pozdrav patrí aj občianskym, politickým a vojenským predstaviteľom, ako aj členom úradných delegácií z Chorvátska, Poľska a Maďarska, ktorým ďakujem za prítomnosť na tomto slávnostnom úkone. Cítim osobitnú duchovnú účasť chorých, ktorí sa združujú vo veľkej a zaslúžilej Rodine Nepoškvrnenej, a všetkých trpiacich, ktorí sú v tejto chvíli spojení s nami prostredníctvom rozhlasu a televízie. Všetkým ďakujem za modlitbu, ktorú spolu s obetovaním svojho utrpenia vznášajú k Bohu. Služba pápeža, biskupov a kňazov vďačí za veľa tejto naozaj vzácnej duchovnej spolupráci.

Zdá sa nám, akoby sme dnes z úst svätých mučeníkov počuli slová, ktorými sa nám prihovorila liturgia. So svätým Pavlom hovoria: "Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? ...Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý - píše Apoštol -, že ani smrť, ani život ... ani prítomnosť, ani budúcnosť ... ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi" (Rim 8,35-39). Mučeníctvo je najlepší a najradikálnejší prejav takejto lásky, a to podľa slov samého Ježiša: "Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov." (Jn 15,13) S radosťou zapisujeme troch košických mučeníkov do Martyrológia Cirkvi. Tento vznešený album nás v úzkom spoločenstve so svätými celých dejín spája s obdobím apoštolov. K starodávnym mučeníkom neskorších storočí a najmä sedemnásteho storočia pridáva naša doba nový zástup skvelých Kristových svedkov, ktorí svojou smrťou ohlasujú vernosť zmluve lásky, ktorú Boh uzavrel s ľudstvom. Toto Martyrológium som mal na mysli aj vo svojom apoštolskom liste Tertio millennio adveniente, keď som napísal, aby ho po hrozných skúsenostiach nášho storočia doplnili menami mučeníkov, ktorí nám otvorili cestu do nového tisícročia kresťanstva (porov. č. 37). Mučeníctvo nás spája so všetkými veriacimi v Krista - tak na Východe, ako aj na Západe -, s ktorými ešte stále očakávame plné cirkevné spoločenstvo (porov. č. 34). Chcem teda vyjadriť svoju radosť nad tým, že som mohol pridať tieto nové mená do Martyrológia cirkvi, ktorá je na Slovensku, a dúfam, že to bude na povzbudenie pre všetky sesterské cirkvi, najmä tie, čo sú v strednej a východnej Európe. Traja noví svätci pochádzali z troch rozdielnych národností, ale vyznávali tú istú vieru a s jej pomocou dokázali spoločne podstúpiť smrť. Nech ich príklad oživuje dnes v ich krajanoch úsilie o vzájomné porozumenie a nech posilní zväzky priateľstva a spolupráce najmä medzi Slovákmi a maďarskou menšinou na Slovensku. Pluralistický a demokratický štát môže žiť a prosperovať iba na základe vzájomného rešpektovania práv a povinností väčšiny a menšín.

"Salvum fac populum Tuum Domine et benedic haereditati tuae" - "Zachráň, Pane, svoj ľud a žehnaj svojich dedičov." Ambroziánsky hymnus nadobúda po ohlásení najväčších tajomstiev viery tón veľkej prosebnej modlitby. Boh, ktorý je "Otec Milosrdenstva a Boh všetkej útechy" (2Kor 1,3), Kristus, ktorý je Vykupiteľ sveta, a Duch Svätý, ktorý je Tešiteľ, nech vyslyšia túto prosbu, ktorú dnes prednášame v srdci slovenskej krajiny. "Zachráň, Pane, svoj ľud." Tento ľud, Kriste, je tvojím dedičstvom v dejinách bohatých na mnohé slávne udalosti. Tento ľud žije z viery vo vykúpenie skrze tvoj kríž a zmŕtvychvstanie. Tento milovaný ľud v krásnej vlasti pod Tatrami je na pochode k spoločnému cieľu všetkých veriacich - do večnej vlasti. "Rege eos et extolle illos usque in aeternum." - "Spravuj ich a vyvýš ich až na veky." Tento ľud ti chce dobrorečiť každý deň, Bože nekonečnej velebnosti: "in singulos dies benedicimus Te et laudamus nomen Tuum in saeculum et in saeculum saeculi" - "po všetky dni dobrorečíme tebe a chválime tvoje meno naveky". Takto ti dnes Slovensko mojím hlasom ďakuje za všetkých svätých, ktorí vtlačili svetlé stopy do cesty dejín spásy v tejto krajine. Velebí ťa za svätých Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého. Chváli ťa za biskupa Jána Vojtaššáka zo Spiša a za prešovského biskupa Pavla Gojdiča. Oslavuje ťa aj za všetkých iných synov a dcéry z rôznych kresťanských vierovyznaní tejto krajiny, ktorí vydali hrdinské svedectvo o Kristovi po najvyššiu obetu života. "Benedicamus Patrem et Filium et Sanctum Spiritum, laudemus et exaltemus eum in saecula." - "Dobrorečme Otcovi i Synovi so Svätým Duchom, chváľme ho a vyvyšujme ho naveky." Amen.

KOŠICE 2. JÚLA 1995

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA PO SLÁVNOSTI KANONIZÁCIE

Drahí bratia a sestry!

Po liturgickej slávnosti kanonizácie svätých košických mučeníkov sa chceme poďakovať Pánovi za "veľké veci" (porov. Lk 1,49), ktoré im urobil, keď v slabých a krehkých ľuďoch zjavil víťaznú silu svojej milosti. V nich sa uskutočnili tieto Kristove slová: "Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku." (Jn 15,26-27) Apoštoli vydali toto svedectvo o Ježišovi slovom, príkladom a krvou. Po nich v priebehu storočí nespočetní ľudia naplnili tieto Ježišove slová až po najväčšiu obetu života. Do tohto vznešeného zástupu patria svätí košickí mučeníci.

V týchto chvíľach radosti v spojení s celou Cirkvou pozdravujem vás všetkých, drahí bratia a sestry na Slovensku, ktorí sa dnes radujete, že ste dostali ako dar týchto troch nových svätých. Spolu s vami pozdravujem aj všetkých, čo prišli sem do Košíc zo susedných krajín, najmä z tých, z ktorých pochádzajú traja mučeníci, aby si ich uctili ako odvážnych svedkov. (Nasledoval príhovor po maďarsky, chorvátsky a poľsky)

Príklad mučeníkov, ktorí dnes boli vyhlásení za svätých, nás vyzýva aj k úprimnej úcte voči Božej Matke. Oni vynikali vrúcnou láskou k Panne Márii. Panna Mária, ktorá bola pod krížom tichou svedkyňou vykupiteľskej smrti Pána Ježiša a duchovne sa zúčastnila na jeho utrpení, nech sa prihovára za nás všetkých a nech nás urobí odvážnymi apoštolmi evanjelia a ohlasovateľmi pravdy v každej situácii. Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska, nech je svojou materinskou ochranou pri každom z vás, ako bola pri svätom Markovi, Štefanovi a Melicharovi vo chvíli najťažšej skúšky. Kráľovná apoštolov a mučeníkov, oroduj za nás.

PREŠOV 2. JÚLA 1995

MESTSKÁ HALA PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA PRI MODLITBE AKATIST

Slava Isusu Christu!

Ctihodní bratia biskupi, milovaní veriaci tejto gréckokatolíckej eparchie, drahí Prešovčania! "Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno." (Lk 1,49) Magnifikat, ktorý odznel v tejto krásnej byzantskej liturgii, je radostný chválospev Panny Márie, poníženej Pánovej služobnice, ktorá obdivuje veľké veci, ktoré jej urobil Všemohúci. Týmito slovami Panny Márie sa vyjadruje Cirkev, keď ďakuje Pánovi za prijaté dobrodenia. Zvlášť sa nimi vyjadruje gréckokatolícka cirkev na Slovensku, ktorá môže po rokoch tvrdého útlaku znova slobodne dýchať. Dnes sa k vám, drahí bratia a sestry, tými istými slovami presvätej Panny pridáva Petrov nástupca. Srdečne pozdravujem vášho biskupa Jána Hirku a jeho pomocného biskupa Milana Chautura, prítomných biskupov, občianskych predstaviteľov a všetkých vás, čo sa zúčastňujete na tomto slávnostnom akatiste. Som tu, aby som s vami chválil Pána a tešil sa z veľkých vecí, ktoré vám a pre vás urobil Pán. Zo srdca pozdravujem aj veriacich pravoslávnej cirkvi a ich pastierov. Ešte cítim živú radosť zo stretnutia s ekumenickým patriarchom Bartolomejom prvým v Ríme na sviatok svätého Petra a Pavla. Modlím sa za odstránenie všetkých napätí, ktoré vznikli z historických dôvodov, aby sme mohli kráčať vo vzájomnom porozumení k plnej jednote. Chcem sa prihovoriť aj všetkým tu prítomným Rusínom. Drahí bratia a sestry, ďakujem vám za vašu účasť. Nech Pán daruje pokoj a šťastný kresťanský život vašim spoločenstvám a vašim rodinám.

Prichádzajú mi na myseľ slová svätého Pavla Efezanom: "Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých." (Ef 4,4-6) Pri tejto svojej návšteve Slovenska, najmä v tejto jeho východnej časti mohol som osobne poznať zvláštnosti, ktoré charakterizujú náboženský život a tradície tohto kraja. Tu sa Západ stretá s Východom, latinský obrad s východným. Takmer hmatateľne tu možno cítiť stopy dedičstva a posolstva svätého Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov a spolupatrónov Európy. Svätí solúnski bratia vypracovali svojou evanjelizačnou činnosťou model cirkevného života, ktorý v sebe spája bohatstvo východnej tradície v oblasti práva, liturgie, teológie a spirituality s princípom jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej Cirkvi v spoločenstve s rímskym biskupom.

V dejinách boli chvíle, keď sa zdalo veľmi ťažké zachovať tento model, ktorý spájal rozdielnosť tradícií s požiadavkou jednoty, akú chcel Kristus pre svoju Cirkev. Ale vaša prítomnosť tu je výrečným svedectvom o tom, ako možno byť po stáročia a napriek všetkým ťažkostiam vernými pôvodnému modelu, ktorý uskutočnili svätí Cyril a Metod, a pritom zachovať jednotu so všeobecnou Cirkvou a Rímskou stolicou, ktorá je z Božej vôle jej stredom. Buďte hrdí na túto svoju pradávnu tradíciu, uchovajte si jednotu medzi sebou a chráňte ju pred každým zárodkom nesvornosti a rozdelenia. Vašou silou je duchovná jednota, ktorá sa prejavuje vo svornom konaní. Všetci si pamätáte dramatickú situáciu v nedávnej minulosti, keď sily ideológie, ktorá je v rozpore so slobodou a dôstojnosťou človeka, odsúdili vaše cirkevné spoločenstvo na zánik. Ale Boh "zosadil mocnárov z trónov a povýšil ponížených" (Lk 1,52), pretože boli medzi sebou solidárni v Kristovej láske.

"Blahoslavení tí, čo uverili, že sa splnia Pánove slová" (porov. Lk 1,45). Gréckokatolícke spoločenstvo vyšlo z tejto skúšky obnovené a posilnené aj vďaka svedectvu a krvi početných mučeníkov. Živým dôkazom toho je viera veľkého počtu laikov, rehoľníkov, rehoľníčok, kňazov a duchovných pastierov. Stačí spomenúť utrpenie biskupa Vasiľa Hopku a mučeníctvo biskupa Pavla Gojdiča. Na prahu tretieho kresťanského tisícročia je to vzácny príspevok, ktorý vaše spoločenstvo dáva do pokladnice Cirkvi a najmä v prospech ekumenizmu. Cesta k plnej jednote všetkých Pánových učeníkov je úloha, ktorá zaväzuje každého. Vykonáva sa modlitbou, apoštolskou prácou, každodenným svedectvom, očisťovaním historickej pamäti a nadovšetko obrátením srdca. V poslednej encyklike o ekumenizme som napísal, že "sa vyžaduje pokojný a jasný pohľad pravdy, oživovaný Božím milosrdenstvom, schopný oslobodiť ducha a vzbudiť v každom novú ochotu ohlasovať evanjelium človekovi z každého ľudu a národa" (Ut unum sint, č. 2). Pán Ježiš v predvečer svojho umučenia prosil Otca, "aby všetci boli jedno", aby "svet uveril" (Jn 17,21), a hneď potom dodal: "aby boli jedno, ako sme my jedno" (Jn 17,22). Hľa, Boží plán s Cirkvou: ona "nie je skutočnosťou uzavretou do seba, ale je ustavične otvorená misionárskej a ekumenickej dynamike", je povolaná "zhromaždiť všetkých a všetko v Kristovi; byť pre všetkých ,neoddeliteľnou sviatosťou jednoty'" (Kongregácia pre vieroučné otázky, deklarácia Communionis notio, 4). Touto cestou musíme kráčať všetci, pohýnaní láskou k pravde, ale bez zanedbávania požiadaviek vzájomnej lásky.

"Jedno telo, jeden Duch" (Ef 4,4). Jednotu Kristovej Cirkvi ozdobuje prijatie zákonitých odlišností. Ony v priebehu dejín umožnili, že sa živé ohlasovanie evanjelia stalo osobitným vlastníctvom a tradíciou každého ľudu. Bratia a sestry východného obradu, po stáročia ste si zachovali svoju liturgiu a nahromadili bohaté duchovné dedičstvo, ktoré charakterizuje vašu cirkev. Hovoria o ňom posvätné budovy, ikony, spevy a pobožnosti. Buďte vďační Bohu za bohatstvo, ktorým vás obdaroval a zostaňte verní darom, ktorými vás zahrnul.

Často som od slovenských pútnikov, ktorí prišli do Ríma, počul pozvanie: "Svätý Otče, príďte si pozrieť Tatry aj z ich južnej strany!" Dnes sa napĺňa táto vaša i moja túžba. Tatry, naše spoločné Tatry, také drahé Poliakom i Slovákom, skrývajú v sebe množstvo malých jazier zvaných "plesá". V ich priezračných vodách sa zrkadlí majestátna výška končiarov. Tento kraj jedinečný v rozmanitosti stvorenia hovorí nám o kráse a dobrote Stvoriteľa. Od južných svahov Tatier až po zemplínsku rovinu už stáročia žijú popri bratoch a sestrách latinského obradu spoločenstvá východného obradu. Aj ony sú ako malé jazierka-plesá povolané predstavovať priezračnú a žiarivú Božiu dobrotu. To sám Pán obdarúva svoju Cirkev bohatstvom foriem a jednotlivých tradícií. preto kdekoľvek žijú katolíci byzantského obradu medzi veriacimi iného obradu, je povinnosťou všetkých usilovať sa o to, aby sa ani jedno z týchto "plies" neumenšovalo alebo dokonca zmizlo.

V nedávnom apoštolskom liste Orientale lumen som zdôraznil, že v prvom tisícročí kresťanstva "rozvoj rozdielnych skúseností cirkevného života neprekážal kresťanom, aby vďaka vzájomným vzťahom poznali a prežívali istotu, že sú doma v ktorejkoľvek cirkvi, pretože sa v každej z nich vznáša v obdivuhodnej rozmanitosti jazykov a tónov chvála jedinému Otcovi skrze Krista v Duchu Svätom. Všetci sa zhromažďovali na slávení Eucharistie, ktorá je srdcom a vzorom spoločenstva nielen v oblasti duchovnosti a morálneho života, ale aj keď ide o rôzne úlohy a služby pod vedením biskupa, nástupcu apoštolov" (č. 24). Práve toto mal na zreteli Druhý vatikánsky koncil, keď žiadal, aby sa všade dbalo na ochranu a vzrast partikulárnych cirkví východného obradu (porov. dekrét Orientalium ecclesiarum, 4). Stretnutie rozličných kresťanských tradícií má viesť k opravdivému dialógu, ktorý je vždy vzájomnou výmenou duchovných darov (porov. Lumen gentium, 13). A to tvorí základ pre vzrast jednoty.

Toto dedičstvo, ktoré vaši otcovia úzkostlivo a odvážne chránili, sa zveruje vám mladým. Znova objavte svoje korene! Sú to kresťanské korene, ktoré priniesli hodnoty a civilizáciu celej Európe tak na Východe, ako aj na Západe. Ony čerpajú silu zo svedectva vašich otcov, ktorí hrdinsky zostali verní Kristovi aj napriek ťažkostiam a skúškam, ktoré museli podstúpiť v priebehu dejín. Tým, ktorí z rozličných dôvodov stratili zmysel pre toto dedičstvo, pomôže na ceste k znovuobjaveniu viery, aby ju dobre poznali, aby ju mohli milovať a usilovali sa podľa nej každý deň žiť. Aj toto je vaša úloha, ktorú máte plniť spolu so svojimi rodičmi, katechétmi, kňazmi a v plnej jednote so svojím biskupom.

Drahí veriaci! Dnes spievame hymnus akatist, ten krásny spev, ktorý byzantská liturgia zložila na počesť Bohorodičky Márie vždy Panny, Theotokos, ktorá dala svetu Vykupiteľa človeka. Rád by som sa odtiaľto vybral na duchovnú púť po všetkých miestach, kde sa od stáročí schádzajú veriaci tejto eparchie na modlitbu k Panne Márii: do Lutiny, Klokočova, Krásneho Brodu a Bukovej Hôrky a v duchu sa zastavil v mnohých iných kostoloch zasvätených Panne Márii. Matka je osoba, ktorá v každej rodine spája všetkých jej členov. Je to práve ona, ktorá vie svojou láskou urovnať spory a odstrániť nedorozumenia. Kiež sa Mária vždy Panna, Matka Pána a Matka Cirkvi, prihovára za nás všetkých u svojho Syna. Nech vyprosí najmä jednotu pre členov vašej cirkvi, pre všetkých kresťanov a pre všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí žijú v tejto krásnej časti Slovenska. K týmto žičeniam s veľkou radosťou pripájam a všetkým vám udeľujem apoštolské požehnanie.

LEVOČA 3. JÚLA 1995

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA PRI SVÄTEJ OMŠI NA MARIÁNSKEJ HORE

"Blahoslavená je tá, ktorá uverila." (Lk 1,45) Levočská svätyňa je zasvätená tajomstvu Návštevy, druhému tajomstvu radostného ruženca, o ktorom dnes rozjímame poučení Evanjeliom podľa svätého Lukáša. Panna Mária išla po zvestovaní navštíviť Alžbetu, svoju príbuznú, do Zachariášovho domu. Alžbeta bola vyvolená za matku Jána Krstiteľa, ktorý mal pripraviť príchod Mesiáša. Stretnutie v tom dome nie je teda iba stretnutím dvoch matiek, ale v istom zmysle aj stretnutím dvoch synov. Jasne to vyjadruje svätá Alžbeta vo chvíli pozdravu pri stretnutí: "Čím som si zaslúžila," hovorí, "že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone." (Lk 1,43-44) A tak nielen Alžbeta pozdravuje Máriu, ale aj Ján pozdravuje Ježiša, ktorého Mária nosí od chvíle zvestovania vo svojom lone. "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života" (Lk 1,42). Tieto Alžbetine slová poznáme veľmi dobre. Vyslovujeme ich veľa ráz v Anjelskom pozdravení: "Zdravas', Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho." Možno povedať, že tieto slová obsahujú celé evanjelium Návštevy, ktoré je jedinečným obsahom našej viery. Dnes prichádzam do Levoče práve v duchu tajomstva Návštevy. A vy, ktorí ste sem prišli na púť zo Spiša a z celého Slovenska, skláňate sa k nohám Panny Márie v duchu evanjelia Návštevy.

Dobre sa pamätám, čo znamenalo toto evanjelium Návštevy pre moju vlasť v časoch hrdinského odporu proti marxisticko-materialistickému systému. Vtedy na podnet poľského episkopátu, povzbudzovaného kardinálom Wyszynským, odišiel z Jasnej Góry z Čenstochovej veľmi známy a uctievaný obraz svätej Božej Rodičky, aby navštívil všetky poľské farnosti a spoločenstvá veriacich. Toto putovanie Panny Márie trvalo takmer dvadsaťpäť rokov. Počas putovania boli rozličné pokusy prekaziť túto "návštevu" zhabaním obrazu a jeho zadržaním na Jasnej Góre. A tak potom pri putovaní nosili iba rám bez obrazu. Ale tento prázdny rám bol v istom zmysle ešte výrečnejší, lebo povedal oveľa viac všetkým, ktorí ho videli. Zreteľne hovoril, že chýba náboženská sloboda; tá sloboda, na ktorú mal národ naozaj právo. Tak sa evanjelium Návštevy vpísalo do mojej pamäti i do môjho srdca a dnes som prišiel vydať vám o ňom svedectvo práve tu v Levoči, lebo aj vy máte v pamäti tie časy útlaku. Starší z vás sa zaiste pamätajú na úctyhodnú postavu biskupa Jána Vojtaššáka a bratia gréckokatolíci na postavu biskupa Pavla Gojdiča. Obidvaja boli uväznení v žalári na základe pseudoprocesov. Dnes si zasluhujú, aby sa konal cirkevný proces ich blahorečenia, pretože vydali svedectvo o vernej službe cirkvi na Slovensku.

"A blahoslavená je tá, ktorá uverila." Prv než Mária stihne vyrozprávať udalosť zvestovania, Alžbeta ju predíde a zvolá: "Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán." (Lk 1,45) Áno, Alžbeta myslela na zvestovanie. Mária prišla vyrozprávať svojej staršej príbuznej, čo tajomne zažila v Nazarete. Ale Alžbeta, osvietená Duchom Svätým, ešte prv než začne Mária hovoriť, oceňuje jej úkon viery a nazýva ju "blahoslavenou" pre "fiat", ktoré vyslovila. Vo zvestovaní je v istom zmysle obsiahnuté celé evanjelium. Keď Mária počuje Alžbetin pozdrav, iste má pred sebou udalosť, ktorá sa odohrala v Nazarete: udalosť, ktorá dáva počiatok novej zmluve Boha s ľuďmi. "Zdravas', milosti plná, Pán s tebou." (Lk 1,28) Každé slovo nebeského posla prinášalo zvesť o tom, že sa začína nový vzťah medzi Bohom a ľuďmi. A jeho slová boli aj úvodom k tomu, čo Mária teraz počuje od svojej príbuznej: "Požehnaná si medzi ženami!" (Lk 1,42) Mária, snúbenica tesára Jozefa, zostáva podľa Svätého písma pannou s predsavzatím zachovať toto panenstvo spolu so svojím ženíchom. Preto sa pýta anjela: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" (Lk 1,34) Boží posol jej vysvetľuje: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn!" (Lk 1,35) Anjel vysvetľuje Márii, akým spôsobom sa stane matkou, pričom zostane aj pannou. Stane sa to pôsobením Ducha Svätého. Vďaka tejto nadprirodzenej Božej plodnosti sa Boží Syn jednej podstaty s Otcom, Boh z Boha, Svetlo so Svetla, večné Slovo Otca, stane v jej lone Synom človeka. Kedysi Abrahám uveril Bohu a prijal jeho výzvu, čím dal počiatok veľkému bohatstvu zjavenej viery. Teraz, vo chvíli zvestovania, Mária verí slovám Božieho posla a dáva počiatok novému bohatstvu viery, v ktorom je staré prevzaté a privedené k plnosti.

Nové bohatstvo viery, nové a večné bohatstvo veľkonočného tajomstva, bohatstvo Krista ukrižovaného a zmŕtvychvstalého, ukazuje novú hĺbku viery. keď apoštoli zhromaždení vo večeradle vidia Ježiša Krista po jeho zmŕtvychvstaní, spoznávajú ho a uveria v neho. Ale Tomáš, jeden z nich, nie je s nimi. A nechce veriť svojim bratom, ktorí ho uisťujú, že videli Pána. "Ak neuvidím - neuverím" (porov. Jn 20,25). O osem dní sa Zmŕtvychvstalý vrátil medzi nich a rozkázal Tomášovi dotknúť sa jeho rán. Až vtedy Tomáš padá na kolená a vyznáva: "Pán môj a Boh môj!" (Jn 20,28) Ježiš mu na to hovorí: "Uveril si pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili." (Jn 20,29) Blahoslavením Máriinej viery sa otvára perspektíva vyjadrovaná v Kristových slovách, ktoré povedal apoštolovi Tomášovi: "Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili." Nevideli, ale prijali svedectvo tých, čo videli - čiže svedectvo apoštolov a Cirkvi. A neprestajne ho prijímajú. Prijímajú aj svedectvo Kristovej matky, ktorá aj dnes ohlasuje veľké Božie skutky tým, že zvestuje Ježiša Krista ľuďom všetkých čias. Jedným z miest na Slovensku, kde Mária vydáva toto svedectvo, je zaiste táto svätyňa v Levoči. Sme generáciou dvadsiateho storočia, ktoré sa chýli ku koncu. Musíme priznať, že pretrvanie viery v tejto krajine treba pripísať aj svedectvu tejto svätyne. O mužoch a ženách súčasnej generácie by sme mohli povedať ešte viac. Nielenže "nevideli a uverili", ale zostali pevní vo viere aj napriek tomu, že sa podnikalo všetko, aby ich od nej odviedli. Táto generácia si pamätá, akými rozličnými, často ponižujúcimi prostriedkami sa pokúšali obrať ľudí o ich vieru, nanútiť im ateizmus, odviesť ich od Cirkvi a od náboženského života.

Môže človek prijať pravdu o jestvovaní neviditeľného Boha? To je stále aktuálna otázka, zvlášť naliehavá v časoch, keď sa ateizmus stal programom verejného života, výchovy a masových komunikačných prostriedkov. Vtedy sa musí človek znova a ešte hlbšie zamyslieť nad otázkou jestvovania Boha. Musí znova prejsť rozumovým uvažovaním, o ktorom hovorí v Novom zákone List svätého apoštola Pavla Rimanom: "Veď to, čo je v ňom (v Bohu) neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí." (Rim 1,20) Človek môže dospieť k poznaniu neviditeľného Stvoriteľa pozorovaním viditeľného stvorenia. Starozákonná Kniha Múdrosti ohlasuje tú istú pravdu, keď robí výčitky ľuďom, "ktorí z viditeľných dobier nevládali poznať toho, ktorý je, a čo nepoznali Tvorcu pri pohľade na jeho diela." (Múd 13,1) Dnešnému človeku sa niekedy stáva, že diela stvorenia a ešte viac diela vytvorené jeho rukami namiesto toho, aby mu pomáhali v tomto výstupe k Stvoriteľovi, prekážajú mu v ňom, privádzajú ho k naviazanosti iba na pozemské dobrá a spôsobujú, že zabúda na Boha: "Žijeme, ako keby Boh nejestvoval." Toto nebezpečenstvo hrozí predovšetkým bohatej a sekularizovanej spoločnosti. Proti všetkým formám starého i nového ateizmu stojí Kristus, ktorý vydáva najvernejšie svedectvo o Bohu ako Otcovi: Otcovi, ktorý tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna (porov. Jn 3,16). Mariánske svätyne sú miesta, kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným. Istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to, že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach.

Preto treba, aby sme tu spolu s Božou Matkou predniesli ten vznešený hymnus chvály, ktorý spieva celá Cirkev každý deň: "Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi (...) lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja." (Lk 1,46-50) Ak všetky pokolenia blahoslavia Máriu, blahoslavenie jej osoby sa vždy mení na oslavný hymnus na Stvoriteľa. Mária je najkrajšie stvorenie, aké vôbec žilo na zemi. Ak ohlasujú Božiu slávu všetky stvorenia, o čo viac ju ohlasuje tá, ktorú Cirkev nazýva Kráľovnou neba i zeme. Prostredníctvom nej, jej ústami a jej srdcom ohlasuje Božiu slávu celé stvorenie. Jej chválospev je Magnifikat. A tu v Levoči, ako aj v Šaštíne spieva tento chválospev celé Slovensko. Toto je miesto, kde možno "čerpať vodu z prameňov spásy" (Iz 12,3). Toto je miesto, kde sa môžete duchovne znovuzrodiť. Sem prichádzate obnovovať svoju lásku k Bohu a k ľuďom. A okrem toho sa na tomto mieste osobitným spôsobom pripravujete vstúpiť do tretieho tisícročia kresťanstva. Vo vianočnú noc roku dvetisíc sa budú všade ozývať radostné spevy. Pozdravíte Krista narodeného v Betleheme, ako ho kedysi pozdravili pastieri a mudrci od východu: "Buď pozdravený, Ježišu, Syn Panny Márie." Nech vás Preblahoslavená Panna vedie k tomuto historickému cieľu. Nech oživuje vo vašich srdciach vieru, aby každý syn a každá dcéra tejto krajiny spoznali v Kristovi svojho Vykupiteľa a našli v ňom spásu. Pochválený buď Ježiš Kristus. Bratia a sestry, tu ste boli vždy silní, a to je sila Božia, proti ktorej ľudia nič nezmôžu. Vďaka tejto viere, vďaka tomuto presvedčeniu ste tým, čím ste. To je základ vašej identity a vašej vytrvalosti. Spolu s vašimi biskupmi zverujem celé vaše drahé Slovensko Bohu. Vaša minulosť dosvedčuje, že v Bohu bola vždy zakotvená vaša istota. Tu je aj cesta, ktorou máte kráčať v budúcnosti, a to na každom poli svojho života a svojej činnosti. V osobnom úsilí, v rodinách, v menších spoločenstvách, v celom národnom živote, v práci pre hmotné dobro, blahobyt, v hospodárskom, sociálnom i politickom dianí. Moja púť na Slovensko sa končí, ďakujem vám za svedectvo viery, ktoré ste mi dali. Odnášam si ho v srdci do Ríma. Ďakujem biskupom, kňazom, rehoľným osobám, všetkým veriacim. Ďakujem verejným činiteľom na čele s pánom prezidentom a s pánom predsedom vlády. Ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili o úspech tejto cesty. Pán Boh zaplať.

POPRAD 3. JÚLA 1995

ROZLÚČKOVÝ PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

CEREMONIÁL NA LETISKU

Pán prezident Slovenskej republiky, pán predseda vlády, ctihodní bratia biskupi a kňazi, drahí bratia a sestry.

Na konci svojej pastoračnej návštevy Slovenska pokladám si za povinnosť vyjadriť vám všetkým svoju vďaku za vrelé prijatie, ktorého sa mi dostalo, a za mnohé šľachetné prejavy dobroprajnosti, ktorými ste ma zahŕňali deň čo deň pri stretnutiach s cirkevnými a občianskymi predstaviteľmi a zo zástupmi veriacich. Predovšetkým ďakujem Pánovi, že mi doprial stretnúť sa s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami a s veriacimi katolíckej Cirkvi pri významných chvíľach modlitby a uvažovania. Vždy budem spomínať na silné a dojímavé prejavy bratstva a jednoty vo viere, ktorými bol poznačený každý úsek mojej púte medzi vami. Osobitná vďaka patrí občianskym predstaviteľom: primátorom miest, ktoré som navštívil, príslušníkom poriadkovej služby, vojsku a polícii, zdravotníckemu personálu, pracovníkom televízie i rozhlasu a novinárom za ich náročnú prácu, ako aj početným dobrovoľníkom, ktorí pripravili vhodné prostredie a služby pre ľudí, čo sa zhromaždili na rôzne slávenia, ktoré sa postupne konali v tieto dni.

A teraz sa obraciam na celý slovenský národ, ktorý chcem v tejto chvíli lúčenia privinúť k svojmu srdcu jediným veľkým objatím. Drahí Slováci, ako by som mohol nespomenúť v tejto chvíli, že vaša viera má hlboké korene, dobre zasadené medzi vami ohlasovaním svätých misionárov slovanských národov Cyrila a Metoda?! Prosím vás, aby ste sa v duchu vždy vracali k týmto slávnym a príkladným postavám, k týmto veľkodušným a neúnavným vzorom. Svätý Cyril a Metod ukazujú vám a celej Cirkvi, ako priviesť národy ku Kristovi a ako hlásať dobrú zvesť spásy. Oni vám svojím životom hovoria, ako sa dá aj dnes kráčať cestou novej evanjelizácie a ako treba žiť, aby láska, ktorú hlásal Kristus, prekonala všetky možné prekážky a ťažkosti. Nikdy nechýbali protivenstvá a odpor proti autentickému životu viery, ale evanjelium má v sebe moc premeniť prekážky na prozreteľnostnú príležitosť na ohlasovanie spásy.

Svedčia o tom svätí Cyril a Metod, tak hlboko zapísaní do počiatkov kresťanského spoločenstva na Slovensku. Ich posolstvo je aj dnes platné pre život viery vo vašej krajine. Svedčia o tom traja mučeníci, ktorých som včera ráno počas nezabudnuteľnej liturgickej slávnosti v Košiciach s radosťou vyhlásil za svätých. Svedčia o tom príklady hrdinskej vernosti Kristovi, ktoré dali nespočetní mužovia a ženy cez dlhé roky tvrdej komunistickej diktatúry. Sú medzi nimi veriaci z rôznych kresťanských vierovyznaní, ktorým militantný ateizmus pripravil podobný údel útlaku a likvidácie. Oni všetci nám ukazujú, že prijatie evanjelia je cesta k vybudovaniu spoločnosti, ktorá sa vyznačuje opravdivou slobodou, rešpektovaním druhého a solidaritou bez predsudkov. Je to cesta opravdivého pokroku, ktorý čerpá silu a trvanlivosť z evanjeliového posolstva a uskutočňuje sa v čoraz dokonalejšom a sociálne širšom nadobúdaní hodnôt, na ktorých sa zakladá spoločné dobro všetkých. Ako veľmi je dôležité nájsť pravú slobodu! Nie všetko, čo jednotlivé osoby alebo aj celé systémy ponúkajú ako prejav slobody, je opravdivou slobodou. Treba vedieť brániť pravú slobodu človeka a každodenne ju budovať v pravde. Podporujte bratstvo a svornosť v spoločnosti, ktorú tvoria ľudia rozličnej kultúry a rôzneho ideologického pôvodu. Dbajte viac o to, čo spája, ako o to, čo rozdeľuje, a čoraz usilovnejšie hľadajte pravdu: tak nájdete väčší priestor pre priateľstvo, otvoria sa vám možnosti spolupráce a dialógu, budete sa môcť viac venovať chudobným a vzrastie vo vás túžba po spoločných duchovných i hmotných dobrách. Len bratská láska môže spôsobiť, že ten, kto niečo má, neuzavrie sa egoisticky do seba, a kto je chudobný, nebude sa cítiť ponížený vo svojom nedostatku.

Vraciam sa do Ríma s obrazom vašich hôr - našich hôr, ktorý sa mi vtlačil do pamäti. Vysoké Tatry, také drahé srdcu Slovákov i Poliakov! Ony nerozdeľujú, ale spájajú dva národy zblížené toľkými udalosťami. Obraz "našich" hôr nech je vždy výzvou vystúpiť v duchu k Pánovi, lebo od Boha zostupuje k nám každé dobro a každý dokonalý dar (porov. Jak 1,17). Odchádzam od vás s pozdravom a žičením pokoja. Je to pozdrav vzkrieseného Pána svojim milovaným učeníkom. Nech vládne pokoj vnútri vašich múrov čiže vo vašich domoch a v občianskych spoločenstvách celého Slovenska. Nech vládne pokoj vo vašich srdciach. Nech pokoj nájde svoj počiatok a svoj základ vo vašom vnútri, vo vašom duchu, rozhodnutom zachovať vernosť Kristovi a jeho učeniu. Touto návštevou som mohol splniť jeden sľub. Pred piatimi rokmi som vám povedal: "Do videnia!" A prišiel som. Teraz znova zverujem svoju nádej a svoju túžbu Božej vôli a plánom jeho prozreteľnosti. Všetkých vás uisťujem, že si zachovám hlbokú a milú spomienku na tieto požehnané dni a zo srdca vás žehnám v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Nech Boh ochraňuje Slovensko a jeho obyvateľov. Do videnia! Pochválený buď Ježiš Kristus.

RÍM 9. NOVEMBRA 1996

ČASŤ PRÍHOVORU SVÄTÉHO OTCA

POČAS NÁRODNEJ PÚTE

Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznavačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií. Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii.

BRATISLAVA 11. SEPTEMBRA 2003

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

UVÍTACÍ CEREMONIÁL NA LETISKU

Ďakujem Pánovi, ze mi doprial už po tretí raz vstúpiť na milovanú slovenskú zem. Prichádzam ako pútnik evanjelia, prinášajúc všetkým pozdrav pokoja a nádeje. S úctou sa obraciam na pána prezidenta Slovenskej republiky. Ďakujem mu za láskavé slová, ktorými ma prijal v mene všetkých obyvateľov tejto krajiny. Zároveň chcem srdečne pozdraviť občianskych a vojenských predstaviteľov, a poďakovať im za veľkoryso vynaloženú námahu pri organizovaní tejto mojej apoštolskej cesty. S pohnutím objímam svojich bratov biskupov, na čele s predsedom Konferencie biskupov Slovenska, spišským biskupom, Monsignorom Františkom Tondrom, a nitrianskym biskupom, ctihodným kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom. Napokon srdečne pozdravujem v Pánovi všetkých mužov a ženy, ktorí na tejto slovenskej zemi žijú v práci, utrpeniach i nádejách, a vyprosujem každému hojnosť Božieho požehnania.

Na vytváraní občianskych a náboženských dejín Slovenska sa svojím prínosom podieľali aj odvážni a horliví svedkovia evanjelia, ktorých by som tu všetkých chcel s vďakou vyzdvihnúť. Mám na mysli hlavne slávnych bratov zo Solúna, svätých Cyrila a Metoda, apoštolov slovanských národov, ale aj ostatných, ktorí preukázali svoje čnosti v obetavej službe Bohu a blížnemu. K nim teraz pribudnú aj biskup Vasiľ Hopko a rehoľná sestra Zdenka Schelingová, ktorých v túto nedeľu s radosťou pripíšem do zoznamu blahoslavených. Všetci zanechali plodné brázdy dobra v kultúre slovenskej spoločnosti. Dejiny tejto zeme sa takto vo veľkej miere javia ako dejiny vernosti Kristovi a jeho Cirkvi.

Už onedlho vaša krajina vstúpi ako plnohodnotný člen do spoločenstva európskych národov. Milovaní, prispejte svojou bohatou kresťanskou tradíciou k budovaniu identity novej Európy. Neuspokojte sa iba hľadaním ekonomických výhod. Veľké bohatstvo, vskutku, môže vyvolať aj veľkú chudobu. Iba budovaním spoločnosti, ktorá, napriek obetiam a ťažkostiam, rešpektuje ľudský život vo všetkých jeho formách, propaguje rodinu ako miesto vzájomnej lásky a rastu osoby, hľadá spološné dobro a je pozorná na potreby najslabších, možno zabezpečiť budúcnosť na pevných základoch a blahodárnu pre všetkých.

Počas mojej púte v týchto dňoch navštívim Bratislavsko-trnavskú, Banskobystrickú a Rožňavskú diecézu. Ale v tejto chvíli chcem objať – aspoň v duchu – všetkých synov a dcéry Slovenska, vrátane príslušníkov národnostných menšín a iných vierovyznaní. Rád by som sa stretol a rozprával s každým z vás, navštívil každú rodinu, precestoval vaše krásne kraje, prišiel do každého cirkevného spoločenstva tohto milovaného národa. Vedzte, drahí moji, že pápež myslí na každého z vás, a za všetkých sa modlí. Nech Boh požehnáva Slovensko a nech vám všetkým dá dar pokoja, prosperity a úprimnej jednoty, v bratskom duchu a vzájomnom porozumení!

TRNAVA 11. SEPTEMBRA 2003

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

V KATEDRÁLE SV. JÁNA KRSTITEĽA V TRNAVE

Drahí bratia a sestry!

S radosťou som prišiel navštíviť túto krásnu katedrálu Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, zasvätenú Pánovmu predchodcovi, svätému Jánovi Krstiteľovi. Srdečne pozdravujem vášho arcibiskupa Jána Sokola, pomocných biskupov, i všetkých vás tu prítomných. Z tohto materského chrámu všetkých chrámov diecézy posielam svoj vrúcny pozdrav všetkým obyvateľom tohto územia, a na všetkých zvolávam Božie požehnanie a milosť.

Svätý Ján Krstiteľ je mužom, ktorý žije v samote naplnenej Božou prítomnosťou, a stáva sa hlasom, ktorý ohlasuje príchod Baránka Spasiteľa (porov. Lk 3,1-18). Prajem vám, drahí bratia a sestry, aby ste vo svojich srdciach živili vedomie Božej prítomnosti počúvaním jeho Slova, modlitbou, slávením sviatostí a službou blížnemu. V každodennom živote sa tak stanete, podľa vzoru Jána Krstiteľa, ohlasovateľmi i svedkami milujúcej a spasiteľnej Božej prítomnosti v dnešnom svete. Všetkým zo srdca udeľujem svoje požehnanie.

BANSKÁ BYSTRICA 12. SEPTEMBRA 2003

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA PRI SVÄTEJ OMŠI

„ Srdce mi plesá v Pánovi “ (resp. Žalm). S radosťou v srdci, a s hlbokou vďačnosťou Pánu Bohu, sa dnes nachádzam na tomto námestí spolu s vami, drahí bratia a sestry, aby sme spoločne slávili spomienku Mena preblahoslavenej Panny Márie. Nachádzame sa na mieste mimoriadne významnom pre dejiny vášho mesta: veď ono je pamätníkom nábožnej úcty vašich predkov k Všemohúcemu a k najsvätejšej Panne Márii, ako aj snahy neprajného režimu o profanáciu tohto vzácneho dedičstva v rokoch nie tak dávnych. Stĺp so sochou Panny Márie sú tichými svedkami týchto skutočností. Všetkých vás z celého srdca pozdravujem. Predovšetkým vášho otca biskupa, Monsignora Rudolfa Baláža, ktorému ďakujem za srdečné slová privítania, a pomocného biskupa Monsignora Tomáša Gálisa. Pozdravujem aj kňazov, rehoľníkov, rehoľníčky, bohoslovcov, i laikov, ktorí sú v rôznych oblastiach živou oporou tejto diecéznej cirkvi, a nakoniec tých, čo prišli zo susedných diecéz a krajín. S úctivým a srdečným pozdravom sa obraciam aj na pána prezidenta Slovenskej republiky, a na prítomných občianskych a vojenských predstaviteľov. Všetkým ďakujem za cennú pomoc preukázanú pri príprave tejto mojej návštevy.

„ Hľa, služobnica Pána ” (Lk 1,38), vraví Panna Mária v čítaní z evanjelia, ktoré sme práve počuli. Ona sa obracia na anjela Gabriela, ktorý jej zvestuje Božie povolanie stať sa matkou Jeho Syna. Vtelenie Slova je rozhodujúcim momentom v „pláne“, ktorý Boh vyjavil od samého začiatku ľudských dejín, po prvotnom hriechu. On chce sprostredkovať ľuďom svoj vlastný život, pozývajúc ich, aby sa stali jeho deťmi. Je to povolanie, ktoré očakáva odpoveď od každého jednotlivca. Boh nenanucuje spásu. On ju ponúka ako iniciatívu lásky, na ktorú treba odpovedať slobodným rozhodnutím, tiež motivovaným láskou. Dialóg medzi anjelom a Máriou, medzi nebom a zemou, je, v tomto zmysle, pre nás vzorom: pokúsme sa nájsť v ňom nejaké poučenie pre seba.

Anjel predkladá Boží zámer pre budúcnosť ľudstva, Mária odpovedá zodpovedne, obracajúc pozornosť na svoj súčasný stav: je zasnúbená s Jozefom, jemu je sľúbená za manželku (porov. Lk 1,34). Mária nerobí námietky voči Božím zámerom do budúcnosti, ale pýta objasnenie svojho súčasného stavu, v ktorom sa ako človek nachádza. Boh odpovedá na túto jej požiadavku tým, že nadväzuje s ňou dialóg. On rád má do činenia s osobami zodpovednými a slobodnými. Čo z tohoto všetkého môže byť pre nás poučením? Mária nám ukazuje cestu k vyzretej slobode. V dnešných časoch je nemálo pokrstených kresťanov, ktorí si ešte stále neosvojili svoju vieru zodpovedne a uvedomele. Nazývajú sa kresťanmi, ale neodpovedajú v plnej zodpovednosti na prijaté milosti, stále ešte nevedia čo chcú, a prečo to chcú. Hľa, poučenie na dnes: je nevyhnutné učiť sa slobode. Najmä je nutné, aby v rodinách rodičia vychovávali svoje deti k správnej slobode, pripravujúc ich na to, aby raz vedeli dať správnu odpoveď na Božie povolanie. Rodiny sú tým sadom, v ktorom vyrastajú sadenice nových generácií. V rodinách sa formuje budúcnosť národa. Práve v tomto zmysle apelujem na diecéznu synodu, ktorú ste zvolali, aby bola jedinečnou príležitosťou na obnovenie pastorácie rodín a na objavenie vždy nových spôsobov ohlasovania evanjelia novým generáciám tejto vznešenej slovenskej zeme.

„ Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova “ (Lk 1,38). Mária verí, a preto vraví áno. Je to viera, ktorá sa stáva životom: stáva sa záväzkom voči Bohu, ktorý ju napĺňa svojou prítomnosťou cez božské materstvo, a záväzkom voči blížnemu, ktorý očakáva jej pomoc v osobe Alžbety (porov. Lk 1,39-56). Mária sa slobodne a vedome odovzdáva do Božej iniciatívy, ktorá v nej realizuje svoje „veľké veci“: mirabilia Dei. Postoj Panny Márie pozýva každého z nás k zamysleniu: s každým z nás má Boh svoj zámer, a každého z nás sa obracia so svojím „povolaním“. Rozhodujúce je rozpoznať toto povolanie, vedieť ho prijať, byť mu verným.

Drahí bratia a sestry, dajme priestor Bohu! V rôznorodosti a bohatstve jednotlivých povolaní, každý jeden sme pozvaní, podľa Máriinho vzoru, prijať Boha do svojho života a spolu s ním putovať týmto svetom, ohlasujúc jeho evanjelium a vydávajúc svedectvo jeho láske. Nech je toto dnes naším spoločným predsavzatím, ktoré plní dôvery vkladáme do materských rúk Máriiných. Na jej príhovor nech dostaneme dar pevnej viery, ktorá osvetľuje horizont existencie a robí priehľadnými myseľ, ducha, i srdce. Amen!

BANSKÁ BYSTRICA 12. SEPTEMBRA 2003

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

K ČLENOM KONFERENCIE BISKUPOV SLOVENSKA

Ctihodným pastierom Cirkvi na Slovensku!

S veľkou radosťou som tu dnes medzi vami, drahí bratia v biskupskej službe, na tomto krátkom bratskom stretnutí, ktoré nám pripomína apoštolov zhromaždených okolo Ježiša, keď hľadali novú silu v krátkom odpočinku medzi kázaním a apoštolátom (porov. Mk 6,30-32). „Ecce quam bonum et quam iucundum habitare fratres in unum!“ (Žalm 133,1). Všetkých vás pozdravujem a objímam v Pánovi, a opätovne vám vyslovujem uznanie a vďačnosť Cirkvi za vašu horlivosť v pastierskej starostlivosti o vám zverených veriacich (porov. 1 Pt 5,2-3). Celým srdcom sa pripájam k vášmu vďakyvzdávaniu Pánovi, pri príležitosti desiateho výročia ustanovenia vašej Biskupskej konferencie. Božia Cirkev na Slovensku, ktorá podala žiarivý dôkaz vernosti evanjeliu počas temného obdobia prenasledovania a umlčovania, mohla sa v týchto posledných rokoch vrátiť k slobodnému vykonávaniu svojho poslania, vytvoriac si aj k tomu potrebné štruktúry. S potešením tu spomeniem, okrem iných, Základnú zmluvu podpísanú so Slovenskou republikou v roku 2000, prácu zmiešaných komisií, ktoré pripravujú ďalšie osobitné zmluvy, ustanovenie Vojenského ordinariátu, otvorenie Katolíckej univerzity v Ružomberku, a zosilnenie signálu rozhlasového vysielania Lumen. Okrem už realizovaných projektov sa zameriavate najmä celkovo na obnovu kresťanského života na rôznych úrovniach. Zaznamenané výsledky sú povzbudivé. Mnohí opäť našli evanjeliovú odvahu otvorene vyznať svoju katolícku vieru, ako to potvrdzujú aj štatistické údaje z roku dvetisícjeden. Apoštolát – vykonávaný s horlivosťou toľkými kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami a angažovanými laikmi pod vaším vedením – prináša ovocie. Chvála Pánu Bohu! Povzbudzujem vás smelo pokračovať v započatom diele: ľudská a duchovná formácia, spolu s primeranou kultúrnou úrovňou, nech je predmetom osobitnej prípravy v kňazských seminároch a v rehoľných domoch, aby sme Cirkvi a svetu mohli dať skromných a apoštolsky horlivých kňazov i zasvätené osoby. Nech modlitba k „Pánovi žatvy“, prebúdzanie svedomia a múdra pastoračná činnosť napomáhajú novému rozkvetu kňazských a rehoľných povolaní. Od nich, v konečnom dôsledku, závisí budúcnosť Cirkvi na Slovensku. Okrem toho, ctihodní bratia, v dôvere a múdro spolupracujte s laikmi, ktorých poslaním je napĺňať časný poriadok kresťanským duchom. Venujte veľkú pozornosť rodine, ktorá je chrámom lásky a života, ohlasujúc a brániac jednotu a nerozlučiteľnosť manželstva. S láskou pozerajte na mladých, ktorí sú prítomnosťou i budúcnosťou Cirkvi a spoločnosti. Veďte otvorený dialóg so svetom kultúry, opierajúc sa o presvedčenie, že „viera a rozum „si vzájomne pomáhajú“, a jedna druhej slúžia buď ako kriticko-očistné sito, alebo ako povzbudenie k pokroku v bádaní a v prehlbovaní“ (Encyklika Viera a rozum, 100). Starajte sa o slabých a chudobných, v ktorých Kristus chce byť spoznaný (porov. Mt 25,40). S pastoračnou zanietenosťou stojte pri nezamestnaných, zaoberajúc sa ich zložitou situáciou a stimulujúc všetky sociálne zložky, aby urobili všetko možné pre vytvorenie nových pracovných príležitostí, aby hlavne mladí mohli vhodne realizovať svoje schopnosti, často vycibrené rokmi teoretickej a praktickej prípravy. Je vám dobre známe, ako promócia ľudských hodnôt napomáha evanjelizácii, ktorá vždy ostáva prvoradým poslaním Cirkvi. Tu by som rád spomenul, že slávenie diecéznych synód, v diecézach Banskobystrickej a Košickej už zvolaných, bude určite užitočným nástrojom obnovy a nárastu pastoračnej činnosti, ako aj ohlasovania Dobrej Zvesti mužom a ženám dnešnej doby. S veľkým potešením som prijal prácu vykonanú Komisiou pre nové usporiadanie diecéz. Vďaka vašim cenným návrhom Svätá Stolica bude môcť možno už čoskoro prijať príslušné opatrenia v prospech Božieho ľudu na Slovensku. Pápež vie, ctihodní bratia, že biskupská služba nesie so sebou tŕne a kríže, ktoré často ostávajú skryté v srdci. Ale vie tiež, ako aj vy, že v tajomnom pláne Prozreteľnosti sú tieto trápenia zárukou plodnosti apoštolátu, ktorý, s Božou pomocou, prinesie hojné ovocie. Nestrácajte odvahu, a nepoddávajte sa ťažkostiam a námahám. Spoliehajte sa vždy na Pánovu milosť, ktorá koná zázraky aj cez našu slabosť (porov. 2 Kor 12,9). Drahí bratia, chcel by som zavŕšiť toto naše stretnutie spoločným prečítaním úryvku zo záverečnej časti Direktória pre pastoračnú službu biskupov: „Biskup, práve preto, že je zjednocujúcim a riadiacim prvkom celej diecézy, je ako prvý ustanovený slúžiť Bohu a jeho svätému ľudu. Všetka jeho autorita, jeho úrad – ak chápané a vykonávané v duchu evanjelia – sú vynikajúcou a neustávajúcou službou, ktorá si vyžaduje lásku ochotnú dať i život za svojich bratov a sestry. Pre biskupa byť vodcom znamená pomáhať, predsedať znamená slúžiť, viesť znamená milovať, a úcta sa mu stáva povinnosťou“. Nech vás Panna Mária, ktorú si v tejto krajine uctievate ako Sedembolestnú Matku Pána, ochraňuje vo svojom materinskom srdci a nech vám sprostredkuje hojnosť Božích milostí. S pohnutím udeľujem Vám, i vašim spoločenstvám, svoje požehnanie.

ROŽŇAVA 13. SEPTEMBRA 2003

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA PRI SVÄTEJ OMŠI

„Prosím vás, bratia, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo“ (porov. Ef 4,1). Naliehavá výzva apoštola Pavla, adresovaná kresťanskej obci v Efeze, stáva sa mimoriadne významnou aj pre nás tu zhromaždených. Každému veriacemu, pri rôznorodosti povolaní a chariziem, je zverená úloha byť učeníkom a apoštolom. Učeníkom, ktorý skromne a pozorne počúva spasiteľné slovo; apoštolom, ktorý vydáva horlivé svedectvo svojím životom podľa evanjelia. Jedno slovenské príslovie hovorí: „slová poučujú, skutky priťahujú“. Áno, bratia a sestry. Aj vy môžete veľkou mierou prispieč k evanjelizácii súčasného sveta a k vytvoreniu spravodlivejšej a bratskejšej spoločnosti práve svojím kresťanským spôsobom života. Preto sa na vás obraciam slovami apoštola Pavla: „Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia!“ (1 Kor 1,26). Srdečne pozdravujem v Pánovi všetkých vás, synov a dcéry tejto miestnej cirkvi, na čele s vaším otcom biskupom Eduardom Kojnokom, ktorému ďakujem za láskavé slová privítania, a jeho koadjútorom, otcom biskupom Vladimírom Filom. S bratským pozdravom sa obraciam na prítomných biskupov a srdečne pozdravujem aj prítomných pútnikov z iných diecéz. Pozdravujem občianskych a vojenských predstaviteľov, osobitne pána prezidenta Slovenskej republiky. Všetkým ďakujem za milé prijatie a za obetavosť pri príprave mojej návštevy.

Drahí bratia a sestry, prechádzajúc cestou sem cez Bratislavu a cez Košice, mal som možnosť obdivovať rozsiahle obrobené polia, svedectvo vašej práce a vašich námah. Milo som si spomenul na všetkých poľnohospodárskych pracovníkov, ktorí svojou nenahraditeľnou prácou zabezpečujú život tejto krajiny. Zo srdca ich pozdravujem. V evanjeliovom podobenstve, ktoré sme práve počuli, Pán Ježiš sa prirovnáva k rozsievačovi, ktorý s dôverou seje semeno svojho slova do pôdy ľudských sŕdc. Úroda nezávisí len od semena, ale aj od rôznorodosti pôdy, čiže od každého z nás. Všimnime si, ako vysvetľuje podobenstvo sám Pán Ježiš. Zrno, ktoré pozobali vtáky, predstavuje príchod zla, ktoré oberá ľudské srdce o zmysel pre Božie veci (porov. Mk 8,33), a o pochopenie kríža. Zrno bez koreňa predstavuje situáciu, keď Slovo je prijímané len povrchne, bez vnútorného prijatia Krista a bez osobnej lásky k Pánovi (porov. Kol 2,7), ktoré jedine umožňujú jeho zachovanie. Zrno udusené v tŕní predstavuje svetské starosti, túžbu po moci, klam bohatstva a pýchu. Slovo neprináša úrodu automaticky. Hoci je Božské, a teda všemohúce, prispôsobuje sa podmienkam pôdy. Prijíma výsledok, ktorý dáva samotná pôda, a ktorý môže byť i negatívny. Ide o tajomstvo odovzdávania sa, ktoré vrcholí v úplnom odovzdaní sa Boha do rúk človeka. Veď semeno rozsiate do pôdy je vlastne Pán Ježiš (porov. Jn 12,24). Podobenstvo o rozsievačovi a vysvetlenie, ktoré dal sám Pán Ježiš svojim učeníkom, nás nutne vedú k zamysleniu sa. Drahí bratia a sestry, my sme tou pôdou, do ktorej Pán neúnavne seje semeno svojho Slova a svojej lásky. V akom duchu ho prijímame? Akú úrodu prinášame? Svätý Ján Chryzostom, ktorého spomienku dnes slávime, píše: „Mám so sebou jeho Slovo, ono je mojou palicou, mojou istotou ... Ono je mojou pevnosťou a mojou ochranou“ (porov. Homílie pred exilom, Ž. 1-3: PG 52, 428). Pápež vám tu dnes všetkým odovzdáva tento poklad Slova, stavajúc sa sám do úlohy rozsievača, ktorý s dôverou vkladá do vášho srdca „dobrú zvesť“ o Nebeskom kráľovstve. Buďte tou dobrou a úrodnou pôdou, ktorá hojnosťou úrody zadosťučiní očakávaniam Cirkvi a sveta. „Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania“, ako hovorí ďalšie vaše múdre príslovie. Vyprosujem preto vám, i vašej snahe o príkladný kresťanský život, hojné Božie požehnanie. Amen!

BRATISLAVA - PETRŽALKA 14. SEPTEMBRA 2003

ÚVODNÉ SLOVÁ SVÄTÉHO OTCA PRI SVÄTEJ OMŠI

Drahí bratia a sestry,

Vznešený Kristov Kríž, ktorý oslavujem túto septembrovú nedeľu je pravý strom života a kráľovský trón ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána, schodmi do raja, spájajúcimi nebo a zem. Všetci kresťania, poznačení pečaťou svätého Kríža, verejne prehlasujú svoju príslušnosť k nemu, ktorý zomrel za naše hriechy a vstal zmŕtvych pre naše ospravedlnenie. Ale zvláštnym spôsobom boli poznačení tajomstvom Kríža mučeníci a svedkovia viery, ktorí dostali milosť trpieť pre Krista a za neho zomrieť. Veľmi sa teším, že môžem dnes spolu s Vami oslavovať silu a múdrosť Kríža v živote a v smrti biskupa Vasiľa Hopka a sestry Zdenky Schelingovej. Ich svietiaca prítomnosť v pamäti slovenského národa nech bude pre všetkých príkladom a povzbudením byť vernými svedkami Evanjelia, ktoré sme dostali, Krstu, ktorý sme prijeli a Eucharistie, ktorú slávime ako pamiatku na slávne utrpenie Pána.

BRATISLAVA - PETRŽALKA 14. SEPTEMBRA 2003

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA PRI SVÄTEJ OMŠI

O Crux, ave spes unica! Zdrav buď, kríž, nádej jediná! Drahí bratia a sestry! Dnešná nedeľná liturgia nás pozýva upriamiť pohľad na kríž. On je tým „privilegovaným miestom“, na ktorom sa nám zjavila Božia láska. Na kríž upierali svoj nezlomnou vierou naplnený pohľad aj biskup Vasiľ Hopko a rehoľná sestra Zdenka Schelingová, ktorých som dnes s radosťou zapísal do zoznamu blahoslavených. Na kríži sa stretá ľudská úbohosť s Božím milosrdenstvom. Adorácia tohto nekonečného milosrdenstva predstavuje jedinú cestu, ako sa človek môže otvoriť tajomstvu kríža. Kríž je osadený v zemi, akoby zakorenený v ľudskej zlobe. Ale zároveň je vztýčený do výšky, smerom k nebu, kam akoby prstom ukazoval na Božiu dobrotu. Kristov kríž je víťazstvom nad zlom, porážkou smrti, sprostredkovaním života, znovunavrátením nádeje a zvestovaním svetla. O Crux, ave spes unica! V mene ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána, zo srdca pozdravujem všetkých vás tu zídených na tomto petržalskom otvorenom priestranstve. Pozdravujem teba, drahý brat Ján Sokol, duchovného pastiera tejto Bratislavsko-trnavskej cirkvi, ktorá ma dnes prijíma. Pozdravujem tvojich pomocných biskupov a všetkých biskupov Slovenska, najmä ctihodného kardinála Jána Chryzostoma Korca. S radosťou sa pripájam k spoločnému vďakyvzdaniu pri príležitosti desiateho výročia ustanovenia vašej Biskupskej konferencie. Pozdravujem tu prítomných otcov kardinálov a biskupov zo susedných krajín, ktorí sem prišli spolu s početnými skupinami veriacich. Vaša bratská prítomnosť je výrečným vyjadrením jednoty, ktorá spája jednotlivé miestne cirkvi. Pozdravujem pána prezidenta Slovenskej republiky, ako aj ostatných občianskych a vojenských predstaviteľov. Všetkým chcem poďakovať za obetavú spoluprácu pri zabezpečovaní všetkých aspektov tejto mojej apoštolskej cesty. Napokon, s pocitmi najhlbšej lásky pozdravujem teba, milovaný slovenský národ, tu prítomný, alebo ma počúvajúci cez rozhlas či televíziu. Vzdávam vďaky Bohu za teba, že si si dokázal aj v ťažkých chvíľach zachovať vernosť Kristovi a jeho Cirkvi. Povzbudzujem ťa: nikdy sa nehanbi za evanjelium (porov. Rim 1,16)! Chráň si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z ktorého môžeš čerpať svetlo a silu do každodenného života. „A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v Ňom večný život“ (Jn 3,14-15), vraví Ježiš. Čo teda vidíme, keď upierame zrak na kríž, na ktorom bol ukrižovaný (porov. Jn 19,37)? Rozjímame nad znakom nekonečnej Božej lásky k ľuďom. O Crux, ave spes unica! Svätý Pavol o Ňom píše vo svojom liste Filipanom, čítanie z ktorého sme práve počuli. Nielen, že sa Ježiš Kristus stal človekom, vo všetkom podobný ľuďom, ale vzal si prirodzenosť sluhu, a ešte viac sa uponížil, keď sa stal poslušným až na smrť, až na smrť na kríži (porov. Flp 2,6-8). Áno, „veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna“ (Jn 3,16)! Obdivujeme – ohromení i vďační – aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka Kristovej lásky, presahujúcej každé poznanie (porov. Ef 3,18-19)! O Crux, ave spes unica! Istotne to bolo práve rozjímanie nad týmto veľkým a obdivuhodným tajomstvom, ktoré podržalo blahoslavených biskupa Vasiľa Hopka a rehoľnú sestru Zdenku Schelingovú v ich rozhodnutí sa pre zasvätený život, a najmä v ťažkých chvíľach utrpenia vo väzení. Obaja stoja pred nami ako žiarivé príklady vernosti z čias tvrdého a nemilosrdného náboženského prenasledovania. Biskup Vasiľ nikdy nezaprel svoju príslušnosť ku Katolíckej cirkvi a vernosť pápežovi. Rehoľná sestra Zdenka, aby pomohla služobníkom Pána Boha, neváhala vystaviť vlastný život nebezpečenstvu. Obaja boli podrobení nespravodlivému súdnemu procesu a rozsudku, mučeniu, ponižovaniu, samote a smrti. Kríž sa im stal cestou k životu, prameňom sily a nádeje, skúškou lásky k Bohu a blížnemu. O Crux, ave spes unica! V Edene, pod rajským stromom, stála žena menom Eva (porov. Gn 3). Pokúšaná zlým duchom, siaha po tom, čo myslí že je boží život. V skutočnosti je to zárodok smrti, ktorý sa jej postupne zmocňuje (porov. Jak 1,15; Rim 6,23). Na Kalvárii, pod drevom kríža, stála iná žena, Mária (porov. Jn 19,25-27). Otvorená Božiemu zámeru, spoluprežíva vo svojom srdci obetu, ktorou sa Syn odovzdáva Otcovi pre život sveta. Prijímajúc apoštola Jána, ktorého jej Ježiš zveril, stáva sa matkou všetkých ľudí. Zajtra budeme sláviť sviatok Sedembolestnej, ktorú si, ako svoju Patrónku, zbožne uctievate. Jej zverujem súčasnosť i budúcnosť Cirkvi a slovenského národa, aby rastúc pod Kristovým krížom, v Ňom vedeli objaviť a prijať posolstvo lásky a spásy. Pre tajomstvo tvojho svätého kríža a tvojho zmŕtvychvstania, zachráň nás, Pane! Amen.

BRATISLAVA - PETRŽALKA 14. SEPTEMBRA 2003

SLOVÁ SVÄTÉHO OTCA PO MODLITBE - ANJEL PÁNA

Na záver tohto slávenia sa všetci chceme v mysli ešte raz postaviť pod Kristov kríž, a prijať od Neho, ako vzácny dar, jeho Matku, ktorá od tej chvíle je aj Matkou Cirkvi. Podľa príkladu apoštola Jána, aj my si ju berieme k sebe (porov. Jn 19,27), aby sme sa od nej učili počúvaniu a obetavej skromnosti, vlastnostiam, ktorými sa vyznačovala ako prvá učeníčka Pána. Spoločne s novými blahoslavenými prosme Pannu Máriu, aby, na jej príhovor, kresťanské spoločenstvo žijúce na Slovensku bolo bohaté na svätosť, odvážne v konaní dobra, a silné vo svedectve.

BRATISLAVA - PETRŽALKA 14. SEPTEMBRA 2003

SLOVÁ SVÄTÉHO OTCA SLOVENSKÉMU NÁRODU NA ROZLÚČKU

Prv, než sa rozlúčime, chcel by som sa ešte raz všetkým zo srdca poďakovať: kresťanskej komunite na Slovensku a jej pastierom, pánovi prezidentovi Slovenskej republiky a ostatným občianskym a vojenským vrchnostiam, pracovníkom bezpečnostnej služby a pracovníkom masmédií. Všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k úspešnému priebehu tejto mojej apoštolskej cesty, vyslovujem z hĺbky srdca úprimné: „Pán Boh zaplať!“. Odnášam si krásne spomienky na eucharistické slávenia a na stretnutia týchto dní. Sú to spomienky, ktoré vyvolávajú v mojom srdci hlboké a radostné pocity. S osobitnou vrúcnosťou chcem z tohto miesta pozdraviť slovenskú mládež. Drahí mladí priatelia, vy ste nádejou Cirkvi i spoločnosti. Vy ste pápežovou nádejou! Nebojte sa byť opravdivými priateľmi Ježiša. Od neho sa naučíte správne milovať tento svet, s jeho pomocou vybudujete kultúru lásky. Všetkých ubezpečujem o svojej spomienke v modlitbe, a povzbudzujem: ostávajte verní Kristovi a jeho Cirkvi! Vďaka ti, Slovensko! Všemohúci Boh nech ťa žehná a zachová vo svojej láske.

RÍM 14. FEBRUÁRA 2004

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

POČAS NÁRODNEJ PÚTE

Ctihodní bratia, vážení páni, drahí bratia a sestry! S radosťou vás prijímam a všetkých srdečne vítam. Predovšetkým pozdravujem biskupov Slovenska a ďakujem im, že dali podnet na túto národnú púť. Zvlášť pozdravujem pánov kardinálov Jána Chryzostoma Korca a Jozefa Tomka, ako aj pána biskupa Františka Tondru a ďakujem mu za úctivé slová, ktorými vyjadril pocity vás všetkých. Osobitným spôsobom ďakujem pánovi prezidentovi republiky za jeho prítomnosť a za jeho milé slová. Božia prozreteľnosť mi počas môjho pontifikátu tri razy dopriala navštíviť Slovensko: roku 1990, krátko po páde komunistického režimu, roku 1995 a minulý rok, pri príležitosti desiateho výročia vyhlásenia nezávislosti Slovenskej republiky a ustanovenia Konferencie biskupov Slovenska. Dnes ste prišli vy, aby ste predovšetkým odplatili moju návštevu, ktorá sa uskutočnila pred piatimi mesiacmi a z ktorej si uchovávam hlboký dojem. Chceli ste, aby sa váš pobyt v Ríme uskutočnil na sviatok svätých Cyrila a Metoda, patrónov Slovenska a spolupatrónov Európy. Toto šťastné liturgické pozadie dovoľuje sprítomniť starobylé zväzky spoločenstva, ktoré spájajú rímskeho biskupa s Cirkvou žijúcou vo vašej krajine. Svedectvo týchto dvoch veľkých apoštolov Slovanov zároveň predstavuje silnú výzvu objaviť korene európskej identity vášho ľudu; korene spoločné aj iným národom Európy. Teším sa, že vás môžem prijať pri hrobe svätého Petra, ku ktorému ste prišli potvrdiť vyznanie viery predstavujúcej najvzácnejšie a najtrvalejšie dedičstvo vášho národa. Vyzývam vás chrániť túto vieru v jej celosti, živiť ju prostredníctvom modlitby, primeranej katechézy a neustálej formácie. Táto viera nech neostáva ukrytá. Ohlasujte a dosvedčujte ju s odvahou, v ekumenickom a misionárskom duchu. To nás učia bratia Cyril a Metod, nasledovaní početným zástupom svätcov a svätíc, zrodených počas dlhých stáročí vašich dejín. Pevne ukotvení v Kristovom kríži, uvádzali do života to, čo božský Učiteľ učil od počiatkov svojho ohlasovania: „Vy ste soľ zeme... Vy ste svetlo sveta! ” (Mt 5, 13.14). Byť soľou a svetlom znamená pre vás vyžarovať pravdu evanjelia pri každodenných osobných i spoločenských rozhodovaniach. Znamená to zachovanie neporušeného duchovného dedičstva svätých Cyrila a Metoda, hoci je to niekedy v rozpore s rozšírenou tendenciou prijať bežne rozšírené a zaužívané postoje. Slovensko a Európa tretieho tisícročia sa navzájom obohatia mnohorakými príspevkami, ale bolo by škodlivé zabudnúť, že k formovaniu kontinentu rozhodujúcim spôsobom prispelo kresťanstvo. K budovaniu európskej jednoty prispejte vy, drahí Slováci, vaším významným prínosom, stanúc sa tak tlmočníkmi ľudských a duchovných hodnôt, ktoré dávali zmysel vašim dejinám. Je nevyhnutné, aby tieto vami uskutočňované ideály neustále formovali Európu slobodnú a solidárnu, schopnú navzájom zosúladiť jej rozličné kultúrne i náboženské tradície. Drahí bratia a sestry, opätovne vyjadrujúc moju vďačnosť za vašu návštevu, dovoľte mi pri rozlúčke s vami zanechať vám tú istú výzvu, ktorou sa obrátil Kristus na Šimona Petra: „Duc in altum - Zatiahni na hlbinu” (Lk 5, 4). Je to výzva, ktorú neprestajne cítim zaznievať vo svojom vnútri. V týchto chvíľach sa ňou obraciam i na vás. Putujúci Boží ľud na Slovensku, zatiahni na hlbinu a napreduj na oceáne tohto nového tisícročia, majúc pohľad upriamený na Krista. Hviezdou na tejto ceste nech ti je Panna Mária, matka Vykupiteľa. Nech ťa ochraňujú tvoji patróni Cyril a Metod, uctievaní spolu s toľkými hrdinami viery, z ktorých niektorí zaplatili vlastnou krvou svoju vernosť evanjeliu. S týmito želaniami zo srdca udeľujem vám, vašim drahým a celému slovenskému národu osobitné apoštolské požehnanie.

Ján Pavol II. a jeho učenie

2020-05-26T07:26:12Z

Láska a zodpovednosť

Je to Wojtylova prvá kniha (ešte nebol pápežom). Je to kniha o zodpovednej láske. Mal na tú tému viaceré prednášky - v tej dobe to bolo skutočne revolučné hovoriť na tieto témy. Pri vydaní mu naznačovali, že tieto témy nie sú hodné biskupa - už bol totiž 2 roky biskupom. On s tým samozrejme nesúhlasil. (Treba poznamenať, že v tom čase ešte nebola ani encyklika Pavla VI. Humanae Vitae.) Vychádzal zo svojich pastoračných skúseností a tiež doba sexuálnej revolúcie vyžadovala podať jasné princípy v tejto oblasti.

Hovoril, že by bolo málo len zakazovať a prikazovať v oblasti sexuality - treba vysvetliť dôvody pre ktoré je učenie cirkvi také, aké je a ukázať, že takýto pôsob života vedie k skutočnému šťastiu - nie len takému povrchnému.

Veľmi jasne pripomína skutočnosť, že človek nemôže "používať" druhého človeka ako objekt, vec na uspokojenie seba. V takom prípade degradujeme ľudskú osobu - človeka - a manipulujeme s ním.

Platí zásada - nepoužívať osobu, ale milovať osobu. Pri sexualite nesmie ísť iba o telo druhého človeka - ale o celého človeka.

Ak sa v láske slobodne odovzdávam druhej osobe, stávam sa sám sebou, pretože sa ponúkam ako dar. Wojtyla sexualitu jednoznačne chápal ako vzájomné sebadarovanie.

Aj keď v tejto knihe ďalej písal o prirodzenom plánovaní rodičovstva - bol si vedomý, že život v manželskej čistote nie je ľahký - no jasne poznamenáva, že táto metóda si určite vyžaduje mravnosť - a je to jediná metóda, ktorá znesie vysoké kritéria a požiadavky ľudskej dôstojnosti.

Teológia tela

Toto dielo v určitom zmysle nadväzuje na predchádzajúce. Preto je užitočné spomenúť ho už teraz. Wojtyla už ako pápež začína od 5.9.1979 - svoje prvé tematické katechézy práve na túto tému - ide 130 katechéz - a prednášal ich počas 4 rokov. Azda najodvážnejšia myšlienka, ktorú v tomto diele prezentuje je: že ľudská pohlavná láska je obrazom vnútorného života Boha - Najsv. Trojice.

Prvá časť - Pôvodná jednota muža a ženy - inšpirovaná citátom z Božieho slova: "Nečítali ste, že Stvoriteľ ich na počiatku ako muža a ženu stvoril?" (Mt 19, 4). Opisuje tu pôvodnú Adamovu samotu - vďaka nej si uvedomuje seba ako živú, uvažujúcu bytosť, ktorá má slobodu a zároveň môže konať cez svoje telo. Potom prichádza stvorenie Evy - a prebúdza sa túžba po sebadarovaní a prijímaní toho druhého.

Druhá časť - "Blahoslavení čistého srdca". Hriech prichádza na svet ako úpadok pravého sebadarovania, ktoré motivuje láska. A keď pápež hovorí o reči na vrchu blahoslavenstiev - tak uvádza, že toto učenie o čistom srdci je poukázaním na znovuobjavenie pravdy o sebadarovaní vo vzťahu medzi dvoma ľuďmi.

Tretia časť mala názov - Teológia manželstva a celibátu. Vychádza z evanjelia, že v nebeskom kráľovstve sa už nežení a ani nevydáva (porov. Mk 12,23). Manželstvo a aj celibát sú cesty, kde sa tomuto sebadarovaniu učíme a pripravujeme sa na život v nebeskom kráľovstve, kde už bude dokonalé sebadarovanie.

A posledná štvrtá časť boli úvahy o encyklike Humanae vitae. Spomína tu, že pri regulácii pôrodnosti resp. plodnosti - nejde v prvom rade o hľadanie odpovedí na otázku - Čo je zakázané - ale: Ako prežívať pohlavnú lásku, aby zodpovedala mojej dôstojnosti - ako ľudskej osoby? Z toho vyplýva, že niektoré veci sa nesmú robiť preto, lebo ponižujú našu ľudskosť.

PREDSAVZATIE: Každý z nás potrebujeme vždy nanovo objavovať krásu sexuality a neredukovať ju iba na nečistú zmyselnosť. Objavovať krásu a hodnotu ľudského tela, ktoré je majstrovským dielom Božím. Naučiť sa hľadieť v každom smere - nie len v otázkach sexuality - na druhého človeka ako na osobu a nie ako na vec - objekt pre moje záujmy. (Najbližšie dni si teda skúsim uvedomovať o každom človekovi - že je to majestátne dielo Božie a skúsim hľadať spôsoby ako seba darovať druhým.)

Osoba a čin

Toto dielo píše Wojtyla počas Druhého Vatikánskeho koncilu. Je to filozofické dielo. On sám píše, že chcel podrobne rozpracovať filozofické otázky súvisiace so spojením filozofie bytia (osoba) a filozofie vedomia (čin). To znamená, že chcel rozpracovať vzťah medzi objektívnou realitou a našim subjektívnym vnímaním tejto reality. Tiež tu treba vnímať jeho snahu podať ucelené učenie o filozofických základoch slobody a jej vzťahu k pravde. (Treba to vnímať na pozadí jeho skúseností s vojnou, s obmedzovaním náboženskej slobody.)

Wojtyla píše o tomto svojom diele: "Vo vzácnych chvíľach voľna sa venujem práci, ktorá je mojou srdcovou záležitosťou a týka sa metafyzického významu a tajomstva osoby. Vidí sa mi, že v súčasnosti sa všetky debaty točia práve okolo toho. Zlo našich čias spočíva predovšetkým v akejsi degradácii, či priamo likvidácii jedinečnosti každej ľudskej osoby."

V úvode tohto diela popisuje podstatu ľudskej skúsenosti. Chce poukázať na to - ako premýšľanie o svete a o sebe samom pomáha človekovi pochopiť seba samého - ako konkrétnu a jedinečnú osobu.

Existujú totiž skutočnosti o ktorých sa musím rozhodovať a následne podľa rozhodnutia konám - tak mám možnosť uvedomiť si seba nie ako objekt, ale ako subjekt - osobu, ktorá sa rozhoduje a koná. Som teda niekto - nie iba niečo.

Konám na základe slobody, ktorú mám, avšak toto konanie a rozhodnutie má byť nasmerované na dobro a pravdu.

Skutočným ukazovateľom slobody osoby nie je sebapresadzovanie, ale sebaovládanie.

Ďalej popisuje, že osoba žije vo svete v kontakte s druhými osobami - a tak sa pokúša analyzovať ďalšiu skutočnosť, ktorou je mravnosť - teda dobro, alebo zlo činov, skutkov, ktoré sa človek rozhodne vykonať vo vzťahu k druhej osobe. Wojtyla tu odsudzuje radikálny individualizmus i kolektivizmus. Kde na jednej strane pri individualizme sa uteká iba k jedincovi - ale zabúda sa na to, že človek rozvíja svoju ľudskosť iba v kontakte s druhými ľuďmi a kolektivizmus zasa zbavuje osobu jej slobody a osobnosti - pre dobro celku sú povolené "obete" jednotlivcov - a to je morálne neprípustné. Preto Wojtylov záver je, že to treba spojiť a mať na zreteli individuálne i spoločné dobro osoby.

PREDSAVZATIE: Pokúsim sa v najbližšej dobe cvičiť svoj jedinečný dar slobody na sebaovládanie. (Presne a načas vstanem a aj pôjdem spať, alebo budem hovoriť dnes čo najmenej...) Každý deň si dám nejaké jednoduché predsavzatie niečoho sa môžem zrieknuť, prípadne si dať aj pozitívne predsavzatie - niečo dobré vo vzťahu k druhému človekovi vykonám.

ENCYKLIKY

Redemptor Hominis - Vykupiteľ človeka (4.3.1979)

Len 5 mesiacov po príchode do Ríma vydáva túto svoju prvú encykliku, ktorá sa ako prvá encyklika vôbec venovala kresťanskej antropológii.

Sám Ján Pavol II. píše v knihe Prekročiť prah nádeje: "Mal to byť veľký hymnus radosti zo skutočnosti, že človek je vykúpený Kristom."

Toto vykúpenie je spojené s veľkou dôstojnosťou, ktorú človek má (akú hodnotu musí mať človek v Božích očiach, keď cena nášho vykúpenia bola taká vysoká?). A poslaním Cirkvi je služba práve tomuto človekovi. Píše: "Človek je prvou a hlavnou cestou Cirkvi."

Svätý Otec v tejto encyklike predstavuje veľmi široké vízie angažovania sa Cirkvi vo svete. Nachádzajú sa tu zmienky a odvolania na spoločenskú spravodlivosť, dodržiavanie ľudských práv, náboženskú slobodu, solidaritu s chudobnými, potrebu viac byť, než viac mať, tiež pokoncilovú obnovu Cirkvi, jednotu kresťanov, či dialóg s inými náboženstvami. (Vieme, že niektoré témy rozvíja potom ešte v samostatných encyklikách, či pápežských dokumentoch.) Už v roku 1979, keď vychádza táto encyklika - upriamuje pozornosť na jubilejný rok 2000 - a chce nás všetkých priviesť a ukázať nám cestu ku Kristovi jedinému Vykupiteľovi človeka.

Túto radostnú zvesť o vykúpení človeka a o tom, že "Boh je láska" (1Jn 4,8) je Cirkev povolaná do konca vekov ohlásovať celému svetu. Pretože človek nerozumie sám sebe, žije nezmyselný život, ak nepozná Boha - lásku, ak ju nenájde, nezakúsi, neprijme za svoju a neprijme účasť na nej.

Encykliku končí známymi slovami sv. Augustína: Stvoril si nás pre seba, Pane, a naše srdce je nespokojné, kým nespočinie v tebe.

(Keď začal písať túto encykliku - nemal vtedy ešte úmysel písať aj ďalšiu encykliku Dives in misericordia - o Milosrdnom Bohu Otcovi a Dominum et vivificantem o Duchu Svätom. No úvahy o dôstojnosti človeka a jeho vykúpení ho prirodzene doviedli k úvahám o Bohu Otcovi, ktorý posiela svojho Syna a zasa tieto úvahy ho privádzajú k úvahám o Duchu Svätom, ktorého posiela Otec i Syn, aby pokračoval v posvätiteľskom diele.)

PREDSAVZATIE: Prosme Boha o milosť zakúsiť radosť z uvedomenia si tej skutočnosti, že sme Bohom vykúpení. Draho vykúpení. Akú cenu má teda každý človek v Božích očiach. Všimni si počas dňa tváre ľudí, s ktorými sa stretneš - a pomysli si - aj oni sú takto Bohom milovaní a vykúpení.

Dives in misericordia - Bohatý na milosrdenstvo (30.11.1980)

Ján Pavol II. ponúka v tejto encyklike teologické prehĺbenie kultu k Božiemu milosrdenstvu, ktoré zdôrazňovala sr. Faustína. S jej spiritualitou sa stretol už v Krakove a práve on výraznou mierou dopomohol k tomu, aby sa nanovo preskúmal v Ríme pozastavený proces šírenia úcty k Božiemu Milosrdenstvu podľa zjavení sr. Faustíny. Nakoniec ju v roku 2000 vyhlásil aj za svätú.

V roku 2002 v Krakove, keď zasvätil svet Božiemu Milosrdenstvu vyjadril túžbu, aby sa posolstvo o Božom milosrdenstve dostalo ku každému človekovi na tejto zemi a vlialo nám radosť, pokoj, nádej do všetkých ťažkostí, ktoré prežívame. Povedal: "Treba preukazovať svetu oheň milosrdenstva. Iba v milosrdenstve Božom svet nájde pokoj a človek šťastie." A vyzval nás: "Buďte svedkami milosrdenstva."

Zaujímavé detaily z jeho života v súvislosti s Božím Milosrdenstvom sú aj tie, že zomiera v sobotu v predvečer sviatku Božieho Milosrdenstva (sobota je Mariánsky deň - znova - tak ako po celý život - akoby prechádza cez Máriu k Ježišovi). A posledný príhovor, ktorý mal pripravený, ale už ho neprečítal bol práve na 3.4.2005 na nedeľu Božieho Milosrdenstva. V tomto posolstve znova vyjadruje túžbu zveriť celú Cirkev i svet, všetkých ľudí a aj seba práve Božiemu milosrdenstvu.

Keby sme mali zhrnúť posolstvo encykliky Dives in misericordia do jednej vety - mohli by sme povedať, že nám približuje tvár milosrdného Boha Otca, ktorú nám zjavil vo vtelení svojho Syna, v jeho umučení a zmŕtvychvstaní a celú Cirkev povzbudzuje k tomu, aby sa stala milosrdnou podľa vzoru svojho Pána.

Pápež zdôrazňuje, že milosrdenstvo nespočíva iba v súcitnom pohľade na mravné, fyzické, alebo telesné zlo - lebo opravdivá povaha milosrdenstva sa prejavuje tým, že si váži, udržuje a vyslobodzuje dobro zo všetkých foriem zla, ktoré sa vyskytujú vo svete a v človekovi.

Pripomína, že vrcholom zjavenia Božieho milosrdenstva je práve smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V kríži sa Boh najhlbšie skláňa k človekovi a ku všetkému, čo človek -najmä v ťažkých a bolestných chvíľach prežíva.

Učí, že ochota Boha prijať vracajúcich sa márnotratných synov je nevyčerpateľná. Ohraničiť ju môže iba tvrdohlavosť človeka, nedostatok dobrej vôle a ochoty obrátiť sa, čiže nedostatok pokánia. Pripomína tiež, že milosrdenstvo neznamená zhovievavosť ku zlu, pohoršeniam, krivdám. Zdôrazňuje práve, že podmienkou odpustenia je náprava zla a zadosťučinenie.

Ježišovo podobenstvo o Márnotratnom synovi predstavuje pre Jána Pavla syntézu biblickej teológie milosrdenstva. Analyzuje toto podobenstvo - píše, že márnotratný syn je symbolom všetkých ľudí, pretože stelesňuje tragédiu ľudského údelu, ktorou je vedomie márnotratného synovstva, stratenej ľudskej dôstojnosti. Tým však, že je odpúšťajúci otec verný svojmu otcovstvu a prekračuje prísne stanovený zákon spravodlivosti, vracia svojmu synovi jeho stratenú dôstojnosť synovstva. Pravé milosrdenstvo nikdy neponižuje toho, kto milosrdenstvo prijíma.

PREDSAVZATIE: Boh je bohatý na milosrdenstvo - môžeme uvažovať o tom ako a čo všetko čerpám ja z tohto prameňa jeho milosrdenstva? A či skutočne dôverujem Božiemu Milosrdenstvu?

Dominum et vivificantem - Pán a oživovateľ (18.5.1986)

Je to encyklika venovaná Duchu Svätému a jeho miestu v živote Cirkvi a sveta - teda všetkých ľudí. Chce nanovo rozdúchať úctu k Duchu Svätému, ktorá akoby niekedy bola v úzadí. Touto encyklikou uzatvára trilógiu encyklík o Najsv. Trojici (1. Vykupiteľ človeka a 2. Bohatý na milosrdenstvo). Kto by chcel meditovať na tému Ducha Svätého - nájde práve tu veľa inšpiratívnych podnetov.

V knihe Pamäť a identita spomína Svätý Otec, že táto encyklika sa zrodila pri rozjímaní o Evanjeliu sv. Jána, konkrétne úryvku zo slov Pána Ježiša pri Poslednej večeri (porov Jn 15., 16. kapitola). Dodáva, že práve tam sme dostali azda najplnšie zjavenie Ducha Svätého. Kristov dar Ducha Svätého je novou podobou Božieho prebývania s ľuďmi. Stále je to Boh, ktorý je s nami.

Uvažujúc o Kristových slovách, že Duch Svätý ukáže svetu, čo je hriech (porov. Jn 16,8) pápež pripomína, že Duch Svätý prichádza na svet, pretože svet zabúda odkiaľ pochádza a kam smeruje - hoci sa tvári, že to vie. Zostúpenie Ducha Svätého odhaľuje svetu pravdu o sebe samom. Duch Svätý má - aj skrze Cirkev - ukázať svetu, že je hriešny, aby spoznal, že potrebuje vykúpenie. Ľudia by chceli sami rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé. A teda Duch Svätý chce znova otvoriť svedomie ľudí, aby pomenovali dobro a zlo pravým menom, aby sa obrátili, dali na pokánie, zmierili medzi sebou a s Bohom.

Duch Svätý nám pomáha vidieť hriech nie v prvom rade vo svetle trestu, ktorý si za hriech zasluhujeme, ale vo svetle milosrdnej, odpúšťajúcej Božej lásky.

Podstata hriechu je v neposlušnosti Bohu, postavenie sa na odpor vôle človeka voči vôli Božej. (Odmietanie Božej pravdy - zjavenej v jeho slove.)

Diabol stále bude pôsobiť, aby človeka oklamal a postavil ho proti Bohu. Dokonca ho presvedčil, že Boh nechce dobro a šťastie človeka. Avšak odmietnutie Boha je zároveň odmietnutím človeka a pravdy o ňom samom.

Odmietnutím Boha človek stráca aj citlivosť na zlo a hriech. A ak sa stratí Boh, duchovno, ostane len materializmus, ktorý tiež človeka zničí. Vidieť to aj v rôznych prejavoch tzv. kultúry smrti: ako zabitie nenarodených, eutanázia, niet tu viery vo večný život, v Boží súd... (To bola ešte jeho reakcia na totalitné ateistické režimy.)

Boh, Duch Svätý, napriek tomuto všetkému však neprestáva byť prítomný v našom ľudskom svete, na horizonte sŕdc a svedomí, aby naplnil svet láskou a pokojom.

PREDSAVZATIE: Skúsim poprosiť Ducha Svätého, aby mi pomohol spoznať ešte lepšie moje hriechy, aby som videl, kde som oklamaný, kde si myslím, že chybu nemám - a možno tam predsa je - veľmi dobre zamaskovaná napr. spútanosť sociálnymi sieťami a internetom môže byť ukrytá pod rúškom modernizmu a prípadne evanjelizácie, ponižovanie druhých pod rúškom humornosti, ohováranie pod rúškom starostlivosti, ignorovanie druhých pod rúškom výchovy druhých, zvedavosť pod rúškom starostlivosti a komunikatívnosti, drzosť pod rúškom boja za pravdu... a veľa by toho bolo iste... Podstatné je asi to, aby sme prosili Ducha Svätého nech nám pomôže spoznať klamstvá, ktorými sa nechávame klamať - nech nám pomáha poznať naše hriechy a ničiť ich.

Redemptoris Mater - Matka Vykupiteľa (25.3.1987)

O úcte pápeža Jána Pavla II. k Matke Božej netreba nikoho dlho presviedčať. Svedčí o tom i jeho celoživotné heslo Totus Tuus, ako aj napr. túžba navštíviť počas svojich apoštolských ciest vždy nejakú Mariánsku svätyňu. Rok 1987 - 1988 vyhlasuje Ján Pavol II. za mimoriadny Mariánsky rok a v rámci tohto roka vydáva encykliku Redemptoris Mater a aj apoštolský list o dôstojnosti ženy Mulieris dignitatem.

Spomenutá encyklika je jeho najdôležitejším dokumentom o Panne Márii. Názov tejto encykliky Matka Vykupiteľa veľmi úzko súvisí s jeho prvou encyklikou - Vykupiteľ človeka.

Svätý Otec komentuje state zo Sv. Písma, v ktorých môžeme lepšie spoznať Máriu a učiť sa od nej. Napríklad si môžeme všimnúť Máriinu citlivosť na potreby človeka (vidieť to napr. na svadbe v Káne – aká je všímavá). A zároveň ona tlmočí ľuďom požiadavky Kristovej vôle - "Urobte všetko, čo vám povie."

Poukazuje aj na koncilové učenie o prítomnosti Bohorodičky v tajomstve a živote Krista, lebo Boží Syn sa pred 2000 rokmi pôsobením Ducha Svätého stal človekom a narodil sa práve z Panny Márie. Ona je naozaj Matkou Vykupiteľa.

A poukazuje aj na osobitné miesto a úlohu Panny Márie i v živote Cirkvi a jej materinskú pomoc. Mária vytvorila obraz toho, čo je Cirkev, ako by mal žiť ľud Cirkvi a čo čaká učeníkov - nebo.

V tejto encyklike Svätý Otec nezabúda pripomenúť i významnú úlohu žien v živote Cirkvi. Hovorí, že žena, keď pozerá na Máriu, tak v nej nachádza všetko na to, aby dôstojne prežívala svoju ženskosť a uskutočňovala svoj pravý rozvoj. V Máriinom svetle Cirkev vidí na tvári ženy odlesk krásy, bezvýhradné obetovanie sa v láske, silu, ktorá vie odolať aj tým najväčším bolestiam, bezhraničnú vernosť a neúnavnú pracovitosť a schopnosť spájať prenikavé tušenie s podporným a povzbudivým slovom (porov. RM 46).

PREDSAVZATIE: Všimnime si, že Mária je celkom blízko pri Ježišovi, aj keď mu je ťažko - stojí aj pri kríži. V tomto by nám mohla byť vzorom a príkladom, aby sme i my dokázali stáť pri ľuďoch v ich trápeniach a ťažkostiach. Kiežby sme mali citlivé srdcia na potreby našich bratov a sestier - a keby sme aj nevedeli nájsť nijakú pomoc - stále im môžeme byť v tých ťažkostiach oporou aspoň našou blízkosťou a prítomnosťou.

Fides et ratio - Viera a rozum (14.9.1998)

Asi najviac citovaná časť tejto encykliky je: "Viera a rozum sú ako dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša ku kontemplácii o pravde. Túžbu poznať pravdu a nakoniec poznať Boha, vložil do nás Boh, aby človek tým, že bude poznať a milovať Boha, mohol dospieť k plnej pravde o sebe."

Ján Pavol II. píše v tejto encyklike o sv. Tomášovi, že to práve on - ako neúnavný apoštol pravdy, ktorý miloval pravdu a hľadal ju, poukázal na súlad, ktorý existuje medzi rozumom a vierou, nakoľko obe skutočnosti pochádzajú od Boha a tak si nemôžu protirečiť, ba naopak vzájomne sa dopĺňajú a pomáhajú si k hlbšiemu pochopeniu pravdy. Teológovia nemajú podceňovať pomoc rozumu a filozofi nemajú popierať možnosť existencie Zjavenia - ale ho skúmať. Niektorí sa snažili v minulosti postaviť vieru a rozum do opozície voči sebe. Dokonca vznikli ateistické filozofické prúdy, ktoré označili teológiu a vieru ako škodlivú a seba pasovali do roly - nových "náboženstiev", ktoré prerástli až do totalitných režimov a vieme aké spustošenie spôsobili.

Aj moderná filozofia, ktorá sústredila pozornosť na človeka zabúda pomôcť hľadať človeku odpovede na jeho najhlbšie otázky: - Prečo existujem? Čo je dobro a zlo? Čo bude po tomto živote? Ak človek nemá zmysluplnú odpoveď na tieto otázky zostáva sám sebe nepochopiteľnou hádankou. Cirkev ponúka odpovede, ktoré má zo zjavenia samotného Boha. (A naozaj človek práve v Bohu nachádza najjasnejšie odpovede na zmysel celej svojej existencie.)

Pápež taktiež varuje pred niektorými nebezpečnými myšlienkovými prúdmi súčasnosti, ktoré sa samozrejme prejavujú potom aj v živote ľudí - ako napr.: agnosticizmus, relativizmus, pragmatizmus... (O týchto cudzích slovách sa dá veľa nájsť na internete.)

PREDSAVZATIE: Je pravdou, ako povedal sv. Tomáš, že teológia sa študuje na kolenách - preto je veľmi dôležité, aby sme popri intelektuálnej formácii - nikdy nezanedbávali duchovnú - práve s tým ospravedlnením, že máme veľa učenia.

Preto mi dovoľte na záver ešte krátke povzbudenie z duchovného života sv. Tomáša: ktoré spomína pápež Benedikt v jednej zo svojich katechéz.

Keď sa Tomáš raz modlil pred Krížom, skoro ráno v kaplnke svätého Mikuláša v Neapole, kostolník počul, ako sa s niekým rozpráva. Tomáš sa s obavami pýtal Pána, či to, čo napísal o tajomstvách kresťanskej viery, bolo správne. A Ukrižovaný mu odpovedal: „Hovoril si o mne dobre, Tomáš. Čo bude tvojou odmenou?“ A odpoveď, ktorú mu dal Tomáš, je odpoveďou, akú by sme aj my, Ježišovi priatelia a učeníci, chceli vždy dať: „Nič iné ako ty, Pane!“

Slavorum apostoli - Apoštoli Slovanov (2.6.1985)

Vydaniu tejto encykliky predchádzali udalosti 1100. výročia smrti sv. Metoda. Pápež nedostal víza, aby mohol navštíviť Československo - Velehrad a tak najskôr napísal aspoň list všetkým československým kňazom a potom o pár mesiacov vydáva spomenutú encykliku.

Poukazuje v nej na nesmierny prínos misie sv. Cyrila a Metoda, ktorá priniesla a prináša svoje ovocie nielen na duchovnom poli, ale aj v oblasti kultúry a ekumenizmu. Na misiu ich vyslal carihradský patriarcha - ale svoje dielo konali v úzkej spolupráci s Rímom. (V tom čase ešte Cirkev nebola rozdelená a je vidieť ako tieto Cirkvi spolupracovali.)

Pápež povzbudzuje k prekonávaniu rozdelenia medzi národmi a aj kresťanskými cirkvami.

Načrtáva víziu jednej všeobecnej Cirkvi, ktorá zahŕňa rôzne kultúrne tradície so zachovaním ich identity. Poukazuje na tzv. inkulturáciu - to značí - mať úctu k hodnotám a tradíciám druhých, a privádzať ich k ešte väčšej dokonalosti prostredníctvom evanjelia.

Redemptoris missio - Vykupiteľovo poslanie (7.12.1990)

Charakterizuje súčasnú misijnú činnosť, poukazuje na jej rozsah - mala by zachytiť: imigrantov, mládež, veľkomesta, chudobné oblasti... a taktiež svet komunikačných prostriedkov.

Východiskovým bodom pápežových úvah je konštatovanie, že počet tých, ktorí nepoznajú Krista a nepatria do Cirkvi, stále rastie. Hovorí, že je čas nasadiť všetky sily na novú evanjelizáciu. Nikto sa nemôže vyhnúť tejto najvyššej povinnosti - Krista treba zvestovať všetkým národom. Oni majú právo spoznať Krista, preto je našou povinnosťou ponúknuť im radostnú zvesť evanjelia. Pri novej evanjelizácii netreba zabúdať však ani na tých, ktorí sa už síce za kresťanov považujú, ale nežijú podľa jeho učenia.

Ján Pavol II. predpovedá novú jar kresťanstva, ktorá nastane, ak všetci kresťania budú odpovedať s veľkodušnosťou a svätosťou na výzvy dnešnej doby. Ak budú žiť podľa evanjelia - tak náš príklad, naše svedectvo bude priťahovať druhých ku Kristovi.

PREDSAVZATIE: Akým misionárom som ja v prostredí, v ktorom žijem? Aký príklad kresťanského života je na mne vidieť? Nepotrebujem aj ja nanovo spoznať krásu evanjeliovej radostnej zvesti? Som fascinovaný Kristom?

3 Sociálne encykliky:

Laborem exercens - O ľudskej práci (14.9.1981)

Je to analýza problematiky ľudskej práce v podmienkach súčasného sveta. Svätý Otec rozvíja myšlienku prvenstva človeka pred vecami a prácou. Ten, ktorý pracuje je ľudská bytosť, ľudská osoba - nie vec, a samozrejme pokiaľ človek môže - tak aj má pracovať. Práca má byť prostriedkom na zabezpečenie živobytia, hmotného blahobytu štátu, ako aj sebarealizáciou človeka. Píše, že práca je dobrom človeka, prácou totiž človek nielen pretvára prírodu, prispôsobujúc ju svojim potrebám, ale sa aj realizuje ako človek, ba v istom zmysle sa stáva viac človekom. Prácou človek odzrkadľuje činnosť samého stvoriteľa vesmíru.

Zaoberá sa tu aj právami robotníkov, problémami nezamestnanosti a úlohami odborových zväzov. Píše v nej aj o výzvach globalizácie a solidarity v celosvetovom rozmere.

Sollicitudo rei socialis - O sociálnej starostlivosti Cirkvi (30.12.1987)

Táto encyklika vychádza pri príležitosti 20. výročie Populorum progressio - Pavla VI.

Zameriava sa na sociálne otázky a aktuálne problémy rozvoja ľudí a národov. Pripomína, že na svete je veľmi veľa vážnych problémov - predovšetkým v oblasti ohrozenia ľudského života a pokoja - v dôsledku rozdelenia na nepriateľské politické bloky. Encyklika povzbudzuje k angažovanosti pri vytváraní a formovaní sociálnych vzťahov v duchu solidarity a nie pomocou násilia. Solidarita - podľa Jána Pavla II. je pevné a dôsledné rozhodnutie angažovať sa za spoločné dobro, za dobro všetkých a každého jedného, pretože všetci sme zodpovední za všetkých. Povzbudzuje aj rozvinutejšie krajiny, aby pamätali na tie zaostalejšie krajiny, na chudobných - nie len na zbrojenie. Tiež, aby sa zvyšovala vzdelanosť ľudí, odstraňovala nezamestnanosť, medzinárodná zadlženosť, obchodovanie so zbraňami, terorizmus a pod. Pripomína, že zlo vo svete je pre hriechy človeka - konkrétne pomenúva nesprávnu túžbu po zisku a po moci.

Centesimus annus - K stému výročiu encykliky Rerum novarum Leva XIII. (1.5.1991)

Pápež poukazuje na prorockú hodnotu encykliky Rerum novarum, ale keďže svet jej upozornenia nepočúval, prišla ťažká skúsenosť s komunizmom, s dvomi svetovými vojnami, a pod. Pri analýze príčin pádu týchto totalitných režimov - uvádza ich duchovnú prázdnotu, ktorá chcela zo sveta odstrániť Boha, čo sa nedá urobiť. Aj v súčasnosti, hovorí pápež, hrozí nebezpečenstvo zneužitia ťažko vydobytej demokracie, ak sa ona nebude držať mravných zásad - potom sa aj demokracia zmení na otvorený, alebo skrytý totalitarizmus. Veriacich povzbudzuje, aby sa nebáli podieľať na verejnom živote.

PREDSAVZATIE: Aké dôležité je byť citlivý na spoločenské otázky, ale nedať sa nimi zasa až príliš stiahnuť. Voľby sú veľkou príležitosťou pre formovanie našej spoločnosti. Rozhodnutie - koho voliť - treba vždy rozumne zvážiť a dať pozor na prejavy nenávisti voči ináč zmýšľajúcim - skôr silou argumentov sa im snažiť ponúknuť svoj pohľad. Je to známkou zrelosti človeka - ak bez nenávistných reakcií dokáže vypočuť a ponúknuť aj iný pohľad. Pre veriaceho človeka by mohla byť - pomocou pri rozlišovaní - aj tá skutočnosť, či sa politický program danej strany stavia proti Bohu a jeho zákonom, lebo v tom prípade sa vždy stavia aj proti skutočnému dobru človeka. Tu samozrejme treba vidieť aj to, či niekto nepoužíva Boha iba ako "reklamný slogan" - a či jeho konkrétne správanie je v súlade s Božím zákonom.

Veritatis splendor - Jas pravdy (6.8.1993)

Poukazuje na dôvody mravnosti, mravného života, vychádzajúce zo Svätého písma a zo živej tradície Cirkvi. Ukazuje na nerozlučiteľné spojenie medzi vierou a mravnosťou (viera človeka sa má prejaviť v jeho konaní), ako aj medzi slobodou a pravdou. Hovorí, že znakom skutočnej ľudskosti je rozhodovanie podľa toho, čo je dobré a nie podľa toho, čo sa mi hodí. Nemôžem robiť, hocičo čo len chcem - alebo aj všetko čoho som schopný. Vždy si potrebujem klásť otázku - či je to, čo konám morálne správne. A rozlíšiť mi to pomáha desatoro a aj prirodzený rozum - či prirodzený zákon. V človeku je zabudovaný tento tzv. univerzálny morálny zákon, ktorý je akoby spoločným jazykom pri diskusii o morálke pre ľudí rozličných náboženstiev a kultúr.

Názov encykliky Jas pravdy - chce zdôrazniť, že morálne učenie Cirkvi sa opiera o schopnosť človeka jasne poznať pravdu a uvádzať ju do života. Pápež chcel touto encyklikou zároveň posilniť morálne základy slobodných - demokratických spoločností - ktoré vznikali. A videl hrozby, ktoré so sebou prináša nezvládnutie slobody.

PREDSAVZATIE: Určite je dôležité spoznávať rozumné zdôvodnenie morálnych požiadaviek kresťanstva. Prečo Boží zákon to či ono od človeka žiada. A či vidím i na svojom živote, že život podľa Božej pravdy mi pomáha žiť radostne a s pokojným svedomím?

Evangelium vitae - Evanjelium života (25.3.1995)

Pápež v nej jasne chráni hodnotu a nenarušiteľnosť ľudského života - od počatia po prirodzenú smrť. Vysvetľuje a rozvíja v nej postoj Cirkvi k otázke: antikoncepcie, interrupcie, eutanázie, genetickým experimentom, samovražde, trestu smrti a pod. Nazýva to kultúrou smrti. Pápež jasne hovorí, že: "Vedomé a dobrovoľné rozhodnutie zbaviť nevinnú ľudskú bytosť života je z morálneho hľadiska vždy zlo nikdy nemôže byť dovolené ani ako cieľ, ani ako prostriedok na dobrý cieľ." Demokracie, ktoré popierajú neodcudziteľné právo človeka na život od počatia po prirodzenú smrť, sú tyranskými štátmi, ktoré ohrozujú celú kultúru ľudských práv. Zákony, ktoré dovoľujú potrat a eutanáziu - nielenže neviažu vo svedomí - ale je povinnosťou postaviť sa proti nim. Treba mať na pamäti, že kto vťahuje ruku na život človeka - istým spôsobom vzťahuje ruku na samého Boha. Je alarmujúce, že tieto zločiny sú neraz považované v spoločnosti a verejnej mienke - za znak pokroku - a žiada sa od štátu ich beztrestnosť. Tragédiou je nielen, že sa to deje, ale že sa to prestáva pokladať za zlo.

PREDSAVZATIE: Nenechal som sa oklamať v otázkach dôstojnosti a ochrany ľudského života od počatia po prirodzenú smrť? Vedel by som zdôvodniť svoj postoj? Každý človek je stvorený na Boží obraz - a treba pamätať celý život na to, že sa mám k nemu správať ako k samotnému Ježišovi.

Ut unum sint - Aby jedno boli (25.5.1995)

Je to prvá encyklika v dejinách vôbec, ktorá sa venuje ekumenizmu. Zaoberá sa otázkami dialógu medzi katolíkmi, pravoslávnymi a protestantmi. Táto ekumenická snaha je odpoveďou na Kristovu túžbu - "aby všetci boli jedno". Ježiš nás volá k jednote - je to pre nás všetkých výzva. Už pápež sv. Ján XXIII. hovoril, že je omnoho silnejšie to, čo nás spája - než to, čo nás rozdeľuje. Ťarcha rozdelenia totiž oslabuje našu vierohodnosť pri ohlasovaní evanjelia. Ako svet uverí? Roztrieštenosť sa protiví Kristovej vôli - je svetu na pohoršenie a na ujmu ohlasovaniu evanjelia.

Táto encyklika bola zároveň výzvou pre tých, ktorí nekládli veľký dôraz na ekumenizmus - na snahu o zjednotenie cirkví. Osobitne pre pravoslávnych bola táto encyklika signálom, že katolíci chcú dôjsť k plnej jednote s nimi - iste v zachovaní rôznorodosti - tak ako to bolo aj pred rozdelením v roku 1054. Encyklika sa venuje aj protestantom - ale zdá sa, že je v tomto smere pápež menej presvedčený o možnej jednote. Pápež dáva odvážny návrh - aby sa hľadala taká forma pápežského úradu, ktorá bude slúžiť všetkým... Lebo vieme, že jeden z dôvodov rozdelenia je aj pápežský primát.

Je pravdou, že je vidieť na ekumenickom poli určitý pokrok - najmä v spolupráci pri otázkach ako: ochrana ľudskej dôstojnosti, sloboda, spravodlivosť, pokoj a pod. Predsa však treba ďalej kráčať touto cestou až k plnému zjednoteniu.

PREDSAVZATIE: Možno si poviem, že ja veľa toho na poli zjednotenia kresťanov asi neurobím. Určite sa však každý z nás môže za jednotu modliť a budovať ju svojím životom tam, kde žijeme. Rozdelenie sa môže nachádzať v našej rodine, škole, práci, dedine, meste - aj ty môžeš byť nástrojom v Božích rukách, ktorý môže viesť k jednote v týchto vzťahoch. Jednota a láska pochádzajú od Boha - rozdelenie a nenávisť určite nie.

Ecclesia de Eucharistia - Cirkev žije z Eucharistie (17.4.2003)

Iste ste počuli o víziách sv. Don Bosca - ako videl zmietanú loď Cirkvi na vlnách mora, ktorá bola ukotvená medzi dvoma stĺpmi - a na nich bola - Eucharistia a Matka Božia. Je zaujímavé, že posledná encyklika, ktorú Ján Pavol II. napísal sa volá: Ecclesia de Eucharistia - Cirkev žije z Eucharistie. A jeden z posledných apoštolských listov, ktorý napísal bol: Rosarium Virginis Mariae - Ruženec Panny Márie. Vidíme, kde ukotvil loďku Cirkvi.

Už samotný názov encykliky nám prezrádza veľmi veľa - Cirkev žije z Eucharistie - ona je stredobodom a vrcholom života každého kresťana. Eucharistia je to najcennejšie čo Cirkev má. V Eucharistii nielen ja prijímam Krista - ale aj on prijíma mňa - uskutočňuje sa tu tajomné a vznešené prebývanie Krista so svojimi učeníkmi - ako hovorí aj Božie Slovo: "Ostaňte vo mne a ja vo vás." (Jn 15,4)

Sv. Otec nám taktiež pripomína dôležitosť adorácie. Cituje sv. Alfonza: "Medzi všetkými pobožnosťami je adorácia po sviatostiach prvá Bohu najmilšia a nám najužitočnejšia." Aj prostredníctvom adorácie môžeme prehlbovať našu vieru a úctu k sviatosti oltárnej.

PREDSAVZATIE: Skúsme pamätať na slová Don Bosca: Majme stále svedomie v takom stave, aby sme každú sv. omšu mohli ísť na sv. prijímanie. A taktiež pouvažujme o tom - v akej úcte ja mám najsvätejšiu sviatosť oltárnu?

VIDEO: PRÍHOVORY Z NÁVŠTEV SV. JÁNA PAVLA II. NA SLOVENSKU

Nitra rok 1995

https://www.youtube.com/watch?v=eTJTUxJhJVg&t=95s&fbclid=IwAR2_rk-Mc_Jv4Fu3X9WlDZLQDh4kmpoA7hcw6Necd0CCMb44E7IUI3Jv9S8

Bratislava rok 1995

https://www.youtube.com/watch?v=yWBeo-tt-N0&fbclid=IwAR3UE2jcLKQkuAj74dIVOgra4a8DXT0Xz6tirJfaS2TXfMMiTCOd1wuAfu8

Levoča rok 1995

https://www.youtube.com/watch?v=ODOdiH8oj8w&fbclid=IwAR3aMEn4gnWR2Kw8CbCV-tuWOWFvW-jdwUE1jaaRmR0iBxUXwk01ih9buow

Použitá literatúra:

Archív STV.

DZIWISZ, S.: Život s Karolom. Trnava, 2007. 257 s. ISBN 80-7162-661-9.

GORNY, J.: Stopy svätosti. Stará Ľubovňa, 2010. 350 s. ISBN 978-80-970268-7-5.

JÁN PAVOL II.: Prekročiť prah nádeje. Bratislava, 1995. 201 s. ISBN 80-8548-726-8.

JÁN PAVOL II. Encykliky Jána Pavla II. Trnava, 2014. 926 s. ISBN 978-80-8161-050-9.

ODER, S.: Prečo svätý? Bratislava, 2010. 159 s. ISBN 978-80-89231-55-3.

WEIGEL, G.: Svedok nádeje. Bratislava, 2005. 943 s. ISBN 80-7252-110-1.

TORNIELLI, A.: Santo subito. Stará Ľubovňa, 2009. 272 s. ISBN 978-80-970644-2-6.

Diktatúra relativizmu

2019-11-22T07:58:03Z

Tento pojem používa pápež Benedikt XVI. na viacerých miestach (osobitne odporúčam prečítať si jeho myšlienky v knihe Chváloreč na svedomie, ktorá vyšla aj na Slovensku v roku 2010, SSV. Podobne je pútavým čítaním i kniha Vladimíra Palka - Levy prichádzajú 2012, Prešov.)

Pápež sa nám pokúša pomôcť otvoriť oči a poukázať na nebezpečenstvo tohto "nového náboženstva", ktoré sa odtrhuje od právd zjavených Bohom, (i od Desatora), od prirodzeného zákona, popiera možnosť poznať a prijať objektívne pravdy a do centra stavia človeka a jeho subjektívne prežívanie pravdy, dobra...

V dôsledku toho sa ani na slobodu nehľadí pozitívne ako na smerovanie k objektívnemu dobru objavovanému rozumom, ktorý je podporovaný spoločenstvom a tradíciou. Sloboda sa chápe skôr ako oslobodenie od všetkých obmedzení, ktoré sú prekážkou toho, aby každý sledoval svoj vlastný rozum.

Relativizmus nič neuznáva ako definitívne platné (azda iba okrem seba! - to je tá jeho diktatúra) a ako hlavnú mieru všetkého ponecháva ľudské ja a jeho chute. Ukazuje sa tak ako veľmi zhovievavé a tolerantné "náboženstvo" a je si sebou také isté, že ostatných (aj kresťanstvo) stavia do pozície tých netolerantných a "zlých" a chce sa všetkým nanútiť ako jediná správna cesta. (Kresťanstvo nemá cieľ nanútiť sa - ale silou príťažlivosti ponúkanej Pravdy priťahovať.)

Lebo ak niektorí tvrdia, že nie je možné poznať objektívnu pravdu - v takom prípade by človek nebol schopný ani morálne správneho konania. Veď pre jedného môže byť subjektívne správne niečo, čo pre iného nie - a potom na základe čoho posúdime správnosť, morálnosť jeho konania? (Veľkou pomocou v tomto smere sú pre nás aj tzv. ľudské práva - a všeobecná dohoda o ich objektívnej platnosti. Preto je azda aj toľko úsilia podsúvať "nové" ľudské práva.) Čo sa stáva kritériom na rozlišovanie dobra a zla pre tých, ktorí popierajú objektívnu pravdu? Bude smerodajný v tomto prípade iba názor väčšiny? Alebo lepšie povedané - bude platiť moc silnejšieho, ktorý si vie získať priazeň väčšiny? (Viď mnohé mediálne kampane.)

Táto spomínaná diktatúra relativizmu negatívnym spôsobom ovplyvňuje aj chápanie pojmov tolerancia a diskriminácia - a rozširuje sa práve takým smerom, ktorý obmedzuje názorovú a náboženskú slobodu. Kresťanské názory sa snaží pomenovať ako: netolerantné, diskriminačné, fanatické, stereotypné, obmedzujúce...

Napr. v mene tolerancie máme odstrániť z verejných priestorov kríže, v mene tejto tolerancie je tlak na Cirkev, aby zmenila postoj k potratom, antikoncepcii, eutanázii, gender ideológii... - ale toto správanie je práve odstraňovaním tolerancie - lebo kresťanstvo sa už nemá prejavovať navonok viditeľným spôsobom.

Tento vývoj vedie k čoraz netolerantnejším postojom zo strany tohto "nového náboženstva". Ono si robí nárok, že platí pre všetkých a že je najrozumnejšie. Hrozba pred ktorou stojíme je, že tolerancia bude potláčaná v mene tolerancie.

Ako sa oslobodiť od pornografie (a iných závislostí)

2019-10-19T06:51:57Z

Je to 40 dňová cesta oslobodenia - postupne tu nájdeš podnety na najbližších 40 dní - môžeš to skúsiť - deň za dňom.

Treba mať na pamäti, že aj pornografia je závislosť, ktorú treba brať ako vážny problém, lebo ničí človeka - uzatvára ho do často hroznej samoty, hanby, zúfalstva a oberá ho o schopnosť skutočne milovať, či nadväzovať zdravé vzťahy. (Veď ako môže napr. chlapec byť v budúcnosti verný svojmu dievčaťu, keď už teraz sa necvičí vo vernosti v myšlienkach, predstavách...?)

(Katechizmus Katolíckej Cirkvi hovorí o pornografii: Bod 2354: Pornografia spočíva v tom, že sa skutočné alebo predstierané pohlavné úkony oddelia od intimity partnerov, aby sa zámerne ukazovali iným osobám. Pornografia uráža čistotu, lebo znetvoruje manželský úkon, ktorý je vzájomným intímnym darovaním manželov. Ťažko uráža dôstojnosť tých, ktorí sa jej venujú (herci, obchodníci, diváci), pretože sa jeden stáva pre druhého predmetom nízkej rozkoše a nedovoleného zisku. Jedných i druhých ponára do ilúzie neskutočného sveta. Je ťažkým previnením. Občianske autority sú povinné zabrániť výrobe a rozširovaniu pornografických materiálov.)

Oslobodzovanie od takejto závislosti je skutočný boj, zápas.

Keby sa ti nechcelo čítať tieto príspevky počas najbližších dní - tak potom skús aspoň o svojom probléme s niekým porozprávať - kňazom, psychológom... Slovo má totiž oslobodzujúcu moc - niekedy rozhovor, či už vo svätej spovedi, alebo aj mimo nej - môže pomôcť. (Samozrejme dobrá sv. spoveď a Eucharistia pomôže najviac.) - Povedať niekomu o zle, ktoré je vo mne - znamená vyniesť to zlo na svetlo - a svetlo už svojou silou hojí rany - niekedy aj bez toho, aby nám druhý niečo povedal - najhoršie je zostať uzavretý - sám.

Najskôr - ak máš pochybnosť - či si závislý - odpovedz si na tieto otázky:

Pozeráš na internete dlhodobo takéto stránky? Aj si povieš, že len krátko sa tam pozrieš a presedíš tam celé hodiny? V škole, v práci sa ani nevieš poriadne sústrediť - stále sa ti vynárajú obrazy, ktoré si videl? Hanbíš sa za svoje správanie, ale nevieš sa ovládnuť a povedať si nie? Bojíš sa, aby to niekto nezistil, lebo by to bolo pre teba veľmi ponižujúce? Neraz bývaš oveľa nervóznejší a unavenejší, alebo zanedbávaš svoje povinnosti - lebo namiesto odpočinku v noci si strávil čas na internete?...

Ak si sa našiel v týchto otázkach - skús ten zápas a zabojuj. Tých 40 dní si môžeš rozdeliť aj na viac dní - 80, 120...

A ešte skôr ako začneš: Musíš byť rozhodnutý celkom prestať - nedá sa povedať, že sem tam si niečo pozriem. Vymaž, vyhoď všetky videá, obrázky, nastav si filtre na internete, aby ťa k týmto stránkam ani nepustili.
(Pozri blog:
https://www.mojakomunita.sk/web/martinmajda/blog/-/blogs/zablokuj-si-nevhodne-stranky-na-internete) Alebo si aj vymeň mobil za taký, v ktorom nie je internet. Jednoducho hľadaj vonkajšie prostriedky, ktoré ti môžu v slabej chvíli pomôcť.

Podnety, ktoré ťa počas nasledujúcich dní oslovia, predsavzatia, ktoré si môžeš denne urobiť, prípadne otázky, ktoré ti napadnú, si môžeš zapísať a porozprávať sa o nich - s kňazom, psychológom, ale môže to byť aj tvoj kamarát, kamarátka, ktorým dôveruješ a môžeš im o svojom probléme povedať a s ktorými spoločne budete bojovať a pomáhať si navzájom. (Psychológovia radia, že by to nemal byť niekto, s kým sa stretávaš každý deň.) Prípadne - to môžeš urobiť aj tak, že si vytvoríš anonymný profil - email, facebook a napíšeš niekomu, s kým by si mohol o tomto probléme hovoriť. Nie je to síce ideálne riešenie, ale môže pomôcť. Pre viac info k tejto problematike môžeš pozrieť aj českej stránke: www.nepornu.cz

A ešte modlitba, ktorá nás môže denne sprevádzať:

Modlitba:

Nebeský Otče, ďakujem ti za tvoju milosť, že aj mňa chceš skrze svojho Syna Ježiša Krista oslobodiť od každého hriechu. Ty vieš, že zápasím s toľkými pokušeniami ... (môžeš konkrétne pomenovať) a neraz im podľahnem. Ponáhľaj sa mi na pomoc. Posilni ma Svätým Duchom, aby som dokázal každý deň povedať závislosti NIE a tebe ÁNO. Rozlom, prosím, putá mojich závislostí a vyveď ma z otroctva hriechu. Daj nech nežijem len sám pre seba, ale nech sa mojím životom oslavuje tvoje meno. Vysloboď ma z môjho sebectva, aby som slúžil tebe a ľuďom okolo mňa. Do tvojich rúk vkladám celý svoj život so všetkým, čo mám. Ty si moja nádej a záchranca. Ako bezmocné dieťa volám k tebe - Otče zachráň ma. Amen.

PS: Budem na teba myslieť v modlitbe, aby sa ti podarilo oslobodiť od všetkého, čo spútava tvoju slobodu. Takto povzbudivo to v úvode tejto knihy napísal aj opát kláštora v Novém Dvoře - modlí sa za všetkých, ktorí sa rozhodnú bojovať. (Nie si v tom boji sám!)

40 dňová cesta oslobodenia

1. deň: Objaviť zmysel života

Kam smerujem vo svojom živote?

Človek potrebuje objaviť dôvod prečo žiť a zápasiť o tento cieľ. Objaviť svoje miesto a poslanie na tejto zemi.

Božie Slovo: Ježiš sa obrátil, a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ (Jn 1,38)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Napíš si - aké sú tvoje sny, tvoje najhlbšie túžby. Aspoň tri. A ohodnoť do akej miery si myslíš, že si schopný ich uskutočniť. Čo ťa brzdí? Poznač si prekážky, ktoré ti bránia tvoje sny uskutočniť. Povedz o tom v modlitbe Ježišovi. /On sa aj teba pýta: Čo hľadáš?/

2. deň: Som naozaj závislý?

Nezľahčuj svoju situáciu poznámkami typu - aj tak to všetci pozerajú, je to normálne a pod... Sexuálnu závislosť je charakteristická tým, že človek sa nevie v tomto smere ovládať a je postupne ochotný obetovať takmer všetko len preto, aby dosiahol svoj pôžitok. Je dôležité vedieť si uznať svoju slabosť - závislosť.

Božie Slovo: Potom na vás vylejem čistú vodu, že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. (Ez 36,25-26)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Skús popremýšľať o tom, kedy a ako začali tvoje problémy.

3. deň: To, o čom som si myslel, že ma urobí šťastným, je omylom

Ak sa snažím riešiť rôzne svoje problémy, svoju frustráciu, stres tým, že sa uchyľujem k pornografii a tam hľadám chvíľkový pôžitok - to ma skutočne šťastným určite neurobí. /A ani iné závislosti - drogy, alkohol.../ Láska urobí človeka šťastným - no nemožno ju zamieňať iba so sexualitou. Skutočná láska je tá, ktorá sa dokáže pre druhého obetovať, ovládať, zapierať, slúžiť.

Božie Slovo: Toto hovorí Pán: „Zastaňte na cestách a viďte, skúmajte dávne chodníky; a kde je dobrá cesta, choďte po nej, tak si nájdete odpočinok pre svoju dušu. (Jer 6,16)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Skús popísať výhody, pozitíva, ktoré očakávaš od pornografie - a ak nejaké nájdeš - skús pohľadať akou inou pozitívnou aktivitou môžeš dosiahnuť tento cieľ?

4. deň: Pornografia nie je film ako každý iný

Človek sa v pornografii redukuje na vec. Cieľom tohto videa nie je ani povzbudiť k dobru, ani viesť k zamysleniu - ale len vyvolať pohlavnú túžbu. Pri ukazovaní takýchto scén - autor videa oslovuje u divákov aj tzv. voyerizmus. (Maroš Kuffa hovorieval svojim chovancom - že to dievča na tom obrázku, videu je určite niečia dcéra, možno aj matka... A kto by chcel, aby iní pozerali takto žiadostivo na jeho dcéru, matku?) Človek pri pozeraní takýchto videí cíti hanbu, že pozeral takéto obrazy protiviace sa ľudskej dôstojnosti. A paradoxne práve tento pocit previnenia ho často vedie k ešte hlbšej závislosti, kedy začína vyhľadávať stále silnejšie a horšie podnety.

Božie Slovo: Hovorím po ľudsky s ohľadom na slabosť vášho tela. Ako ste vydávali svoje údy na neprávosť, keď slúžili nečistote a neprávosti, tak teraz vydávajte svoje údy na posvätenie, aby slúžili spravodlivosti. Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní čo do spravodlivosti. A aký úžitok ste mali vtedy z toho, za čo sa teraz hanbíte? Veď koniec toho všetkého je smrť! Ale teraz, keď ste oslobodení od hriechu a stali ste sa Božími služobníkmi, máte z toho úžitok na posvätenie a nakoniec večný život. Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. (Rim 6,19-23)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Zapíš si, čo najsilnejšie na teba vplýva z týchto textov a pouvažuj prečo?

5. deň: Vstúp do skutočnej radosti

Skús si všimnúť vo svojom živote, čo ti prináša skutočnú radosť? Nie len chvíľkovú. Skús prehodnotiť kvalitu svojich vzťahov - na čom sú založené? Sv. Otec Benedikt XVI. píše mladým: " Túžba po radosti je vložená v hĺbke ľudskej bytosti. Za bezprostrednými a pominuteľnými potešeniami hľadá naše srdce hlbokú, plnú a trvalú radosť, ktorá môže dať životu „chuť“. A to platí predovšetkým pre vás, pretože mladosť je obdobím neustáleho objavovania života, sveta, druhých i seba samých. Je to čas otvorenosti voči budúcnosti a voči veľkým túžbam po šťastí, priateľstve, spolupatričnosti a pravde, čas, keď sme priťahovaní ideálmi a robíme si plány. Každý deň nám Pán ponúka toľko obyčajných radostí: radosť zo života, radosť z krásy prírody, radosť z dobre vykonanej práce, radosť zo služby, radosť z úprimného a čistého priateľstva. A ak sa pozorne prizrieme, existuje mnoho ďalších dôvodov na radosť: pekné okamihy z rodinného života, spoločné priateľstvá, objavenie vlastných schopností a dosiahnutie dobrých výsledkov, ocenenie od druhých, možnosť vyjadriť sa a byť pochopený, pocit, že sme pre blížneho užitoční. ďalej je to získavanie nových vedomostí prostredníctvom štúdia, objavovanie nových horizontov prostredníctvom cestovania a stretnutí, možnosť robiť si plány do budúcnosti; aj skúsenosť z čítania nejakej knihy, obdivovania vrcholného umeleckého diela, počúvania a hrania hudby, či pozerania filmu v nás môže vyvolať pravú a skutočnú radosť."

Viac na: https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/posolstvo-mladez-2012

Božie Slovo: Plesajte, spravodliví, v Pánovi; statočným sluší spievať pieseň chvály... (Žalm 33)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Z čoho si mal v posledných dňoch skutočnú radosť?

6. deň: Moje telo - je zázrak

Ako geniálne je usporiadaný náš organizmus - krvný obeh, dýchanie...- naše schopnosti vidieť, počuť, cítiť... Ale "JA" - to nie je len telo - je to aj duch vo mne - schopnosť milovať, rozhodovať sa, vyberať si dobro... Dnes sa však sústreďme na to, ako závislosť ničí moje telo: napr. únavou, nesústredenosťou, napätím, chorobou, lenivosťou, nechuťou k športovým aktivitám... Mal by som sa starať o dobro svojho tela a primeraná fyzická záťaž mi môže pomôcť prekonať moje závislosti. Na rozdiel od zvierat človek má schopnosť ovládať svoje telo a telesné túžby.

Božie Slovo: Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko... Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne... (Žalm 139)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Skús si urobiť svoj denný program: vstávanie, nočný odpočinok, modlitba, jedlo, práca, štúdium, šport, fyzická aktivita...

7. deň: Dobrý pocit - sila, ktorá človeka zotročila?

Raz sa jeden kňaz pýtal drogovo závislého dievčaťa - prečo to robí - veď prišla o rodinu, o prácu... A jej odpoveď bola: "Otče, keď tá droga je taká dobrá." Problém je, že len domnele a na chvíľu.

Pocit slasti v tomto prípade je taký intenzívny, že v jednej chvíli prehluší všetko nešťastie a utrpenie. Mozog nezabúda na takúto "dávku šťastia". Zakonzervuje si ju v pamäti a to privádza človeka k novému hľadaniu tejto slasti. A tak vzniká začarovaný kruh.

Emócie a pocity nás niekedy ovládajú - no potrebné je učiť sa ich mať prostredníctvo rozumu a vôle pod kontrolou. Pomôže nám k tomu pestovanie čností: miernosť, rozvážnosť, zdržanlivosť.

Božie Slovo: Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. (1 Kor 13, 4-6)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Skús si všimnúť svoje dnešné reakcie - ako reaguješ na rôzne situácie a či vieš mať svoje emócie pod kontrolou?

Pouvažuj aj nad tým ako by si sa mohol cvičiť v čnostiach a posilňovať svoju vôľu? Možno práve drobné denné sebazápory aj v dovolených veciach ti veľmi pomôžu.

8. deň: Moja pamäť

Práve vďaka silnému emotívnemu náboju si pornografické obrazy človek pamätá veľmi dlho. A niekedy stačí aj malý podnet, aby sa nanovo vynorili. (Napr. pohľad na dievča, nejaký zvuk...)

Božie Slovo: Hovorí Pán. Ak budú vaše hriechy sťa šarlát, budú obielené ako sneh, ak sa budú červenať sťa purpur, budú ako vlna (biele). (Iz 1,18)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Pouvažuj - čím napĺňam svoju pamäť? Možno by som mohol začať čítať nejakú užitočnú knihu, alebo svedomitejšie sa učiť? (Prípadne si nájsť citát zo Svätého Písma, ktorý by si si mohol vo chvíľach pokušenia pripomínať.)

9. deň: Klamstvo pornografie

Posledné dni sme videli, ako pornografia ničí naše telo, city, pamäť. Teraz sa pozrime na našu inteligenciu (rozum) a vôľu. Tieto dve skutočnosti nás značne odlišujú od zvierat.

Najskôr si treba uvedomiť, že pornografia je postavená na klamstve - klame náš rozum: Zamieňa fantáziu s realitou. Budí dojem, že hodnota človeka spočíva v jeho telesnej kráse. Snaží sa presvedčiť, že je možné využívať človeka ako vec na uspokojenie seba. A aj závislý človek klame - sebe, druhým - hanbí sa k tejto skutočnosti priznať - vymýšľa klamstvá.

A aj sloboda je v pornografii nesprávne chápaná - nemožno si robiť, čo len chcem - nemôžem ubližovať - slobodný je ten, kto si vie voliť dobro a zavrhovať zlo.

Božie Slovo: Ježiš povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. (Jn 8, 31-32)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: O čom som naposledy klamal? Skúsim hovoriť pravdu.

10. deň: Zle prežívané vzťahy

Človek je tvor, ktorý potrebuje žiť vo vzťahoch - k otcovi, mame, súrodencom, manželovi, manželke, kolegom, spolužiakom... Na budovanie vzťahov potrebujeme čas. Pornografia nás oberá o čas, pokoj, radosť... - a naše vzťahy trpia. Napr. v manželstve pornografia ničí manželskú dôveru i lásku a neraz vedie k nevere a rozvodom.

Božie Slovo: Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. (Jn 15, 11-13)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Pouvažuj: Ako vyzerajú moje vzťahy? Kedy som naposledy pomohol niekomu? O čom sa najčastejšie s blízkymi rozprávam?

11. deň: Čo ma viedlo k závislosti na pornografii?

Môže to byť trauma z detstva, mladosti: - náhodne videný obrázok, video, hra s kamarátmi, zvedavosť, zneužitie, fyzické bitky, šikanovanie, nedostatok lásky a záujmu zo strany rodičov, nedostatok sebadôvery, návyk sebaukájania, negatívne prežívanie svojej sexuálnej orientácie...

Bezprostrednými "spúšťačmi" môžu byť: depresívny stav, frustrácia, hľadanie uspokojenia, psychický šok, pocit izolácie a osamotenosti, výrazný stres, alkohol a únava...

Božie Slovo: Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; vysloboď ma, veď si spravodlivý. Nakloň ku mne svoj sluch, ponáhľaj sa a zachráň ma. Buď mi skalou útočišťa, opevneným hradom mojej spásy. Veď ty si moja sila a moje útočište, pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať. Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, lebo ty si moja sila. (Žalm 31)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Pouvažovať nad tým, ktoré sú moje "spúšťacie" faktory - možno aj z minulosti, ale aj v súčasnosti a ako by som ich mohol eliminovať?

12. deň: Vstúp do hĺbky svojho vnútra

Aké dôležité je vedieť počas dňa sa stíšiť. Dokážem byť v tichu - bez hudby - bez zapnutej TV - len sám so sebou? Uvažovať o sebe? V našom najhlbšom vnútri je ukrytý Boh. Učíš sa s ním rozprávať v osobnej modlitbe?

Božie Slovo: V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. (Lk 6,12)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Máš nastavenú pravidelnú dennú modlitbu? Čo sa ti vynára v mysli, keď si v tichu? Skús napĺňať svoje vnútro pekným obrazmi - ikonami, maľbami, (prírodné scenérie) - daj si ich niekde v izbe tak, aby si ich mal na očiach.

13. deň: Začať skutočný boj

Po všetkých týchto dňoch sa ti môže zdať - že tvoj stav je dosť zlý. Ale buď si istý, že tvoja závislosť stále ešte nezničila všetko. Schopnosť poznávať pravdu, konať dobro, zadarmo slúžiť druhým, hľadať zdravé radosti, modliť sa.. to všetko ešte máš. A už len tá skutočnosť, že sa snažíš ďalej vytrvať v tomto zápase je znakom, že tvoje svedomie nie je zaspaté.

Prečítaj si nasledujúce Božie slovo a všimni si v ňom, že Jozef s Putifarovou ženou nevyjednával - utiekol preč od pokušenia. Ak si ty tak ešte neurobil - využi všetky prirodzené pomôcky na to, aby si aj ty ušiel a odstrihol sa od všetkých možností, ktoré ti dovoľujú vidieť pornografiu. (Zablokuj si stránky. Ak ťa pokúša pozeranie najmä večer - nechaj otvorené dvere na izbe. Ak zistíš, že sa najprv len hráš hry a postupne ťa to zláka na pozeranie pornografie - nehraj hry večer a pod.)

Božie Slovo: Po týchto udalostiach žena jeho pána nechala na Jozefovi oči a povedala mu: „Ľahni si so mnou!“ On však odoprel a povedal žene svojho pána: „Pozri, môj pán sa o nič vo svojom dome nebojí predo mnou a zveril na mňa celý svoj majetok. Už ani sám nemá väčšej moci v tomto dome ako ja a nevyhradil si nič predo mnou okrem teba, lebo ty si jeho žena. Ako by som sa mohol dopustiť takej veľkej krivdy a proti Bohu sa prehrešiť.“ A hoci prehovárala Jozefa deň čo deň, nepočúvol ju, aby si s ňou ľahol a bol s ňou. V istý deň sa však stalo, že vošiel do domu, aby vykonal svoje povinnosti, a nik z domácich nebol dnu. Tu ho ona chytila za plášť a vravela mu: „Ľahni si so mnou!“ On jej však nechal plášť v ruke a utiekol; vybehol von. (Gn 39, 7-12)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Skús zrekapitulovať tvoj doterajší zápas: začal si s nejakou fyzickou aktivitou? Objavil si svoje zranenia, klamstvá, ktoré ťa spútavali a pokúšaš sa s nimi vyrovnávať? Ako si zapracoval na svojich vzťahoch s druhými? A ako to vyzerá s tvojim vzťahom k Bohu - tvoj duchovný život?

14. deň: Prekonaj strach

Máme strach zo zmien. Bojíme sa - ako bude po rôznych zmenách vyzerať náš život. Neboj sa zmien. Nenechaj sa odradiť a znechutiť svojimi úzkosťami.

Ak sú však tvoje problémy až príliš vážne napr. spojené s nenávisťou k sebe, samovražednými myšlienkami - s obrovskými depresiami a pod.- bolo by dobré vyhľadať odborníka. Neboj sa. Prípadne na začiatok sa skús poradiť s kňazom.

Božie Slovo: Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. (Mt 14, 25-32)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Pouvažuj - z čoho máš strach? Ak si ešte nebol počas týchto dní na sv. spovedi - skús ísť. (Interval sv. spovede 2 týždne - až 1 mesiac je celkom dobrý.)

15. deň: Zachránený Ježišom

Dnes uvažuj nad tým, že Boh ťa nekonečne miluje - dal život vlastného Syna za teba. On je na tvojej strane a chce ti pomôcť. V tom boji nie si sám!!!

Božie Slovo: Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. Tým skôr sa teda skrze neho zachránime od hnevu teraz, keď sme už ospravedlnení jeho krvou! (Rim 5, 8-10)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Skús pohľadať ešte nejaký citát vo Svätom Písme o Božej láske.

16. deň: A čo robiť s opätovnými pádmi?

Už si si možno myslel, že vyhrávaš a prišiel ďalší zahanbujúci pád. Je to ponižujúce, lebo klesáš vo vlastných očiach a možno si myslíš, že aj v očiach tých, ktorí ti chceli pomôcť. Najhoršie by bolo vzdať sa a neskúsiť ten zápas opäť. Diabol ťa chce obrať o odvahu znova zabojovať. Možno ti aj nahovára, že Boh už s tebou nemá trpezlivosť, že nemôže už na teba pozerať - všetko sú to klamstvá. Skús z tohto pádu niečo vyťažiť - poučiť sa - prečo prišiel - možno až teraz objavíš ten skutočný spúšťací mechanizmus a podarí sa ti ho odstaviť.

Božie Slovo: Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. (Hebr 12, 1-2)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Večer už nebudem na internete. Urči si hodinu - napr. po 20:00.

17. deň: Víťazstvo v duchovnom zápase

Určite pociťuješ silný duchovný zápas - odohráva sa v tvojom vnútri.

Proti pokušeniu zlého postav tieto zbrane: úprimnosť k spovedníkovi, prehlbovanie sebaúcty, nádeje - Ježiš nášho nepriateľa už porazil, modlitbu (aj k Panne Márii), EUCHARISTIU...

Božie Slovo: Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať. (1Kor 10,13)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Počul si už o zázračnej medaile?

Pozri: https://www.vincentini.sk/vincentinska-rodina/vincentky/zazracna-medaila

18. deň: Štyri piliere môjho života

Potrebujeme nanovo obnoviť:

Vzťah k Bohu (- v Eucharistii, v uznaní mojej hriešnosti, vo sv. spovedi - prijatie odpustenia, v Božom slove a jeho chápaní, v dôvere voči Nemu...)

Vzťah k sebe samému (- organizovať si čas, vedieť zniesť utrpenie, prebrať zodpovednosť za svoje činy, napraviť, čo som pokazil, ovládať svoje pohľady a fantáziu, pestovať zdravé sebavedomie, moje záľuby, fyzická záťaž...)

Vzťah k svetu, prírode, veciam (- pracovať s chuťou, milovať prírodu, žiť striedmo a skromnejšie, starať sa o svoje okolie, prežívať prítomný okamih...)

Vzťah k druhým ľuďom (- pomáhať druhým, slúžiť chudobným a trpiacim, žiť v rodine a kresťanskom spoločenstve, rozvoj priateľstiev, manželstvo...)

Jednotlivé skutočnosti si rozoberieme v nasledujúcich dňoch.

Božie Slovo: Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili. A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. (1Kor 9, 24-25)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Prečítaj si ešte raz čo všetko je potrebné nanovo obnoviť.

19. deň: Nájsť sebadôveru

Silnou zbraňou zlého je, že ma ponižuje v mojich vlastných očiach - chce ma priviesť k tomu, aby som pohŕdal sám sebou - mojím víťazstvom je objaviť v sebe krásu stvoreného Božieho dieťaťa a veľkosť mojej vlastnej hodnoty.

Božie Slovo: Teraz však toto hovorí Pán, tvoj stvoriteľ, Jakub, tvoj tvorca, Izrael: „Neboj sa, veď ťa vykúpim, po mene ťa zavolám ty si môj. Keď sa budeš brodiť vodami, budem s tebou, a keď riekami, nepotopia ťa, keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň nebude horieť na tebe. Veď ja som Pán, tvoj Boh, Svätý Izraelov, tvoj spasiteľ... Pretože si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem... Neboj sa, veď som s tebou ja. (Iz 43, 1-4)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Vidím svoje dobré stránky? Možno by mi ich mohol niekto povedať. Skús sa niekoho opýtať.

20. deň: Keď mi ublížili druhí...

Existujú v našom živote zranenia, ktoré sa nedajú uzdraviť ničím iným - iba prijatým, alebo darovaným odpustením.

Kroky na ceste odpustenia: odmietnuť pomstu; uznať si svoje zranenie; podeliť sa s niekým o svoje zranenie; prijať svoj hnev; odpustiť sebe; pokúsiť sa pochopiť (vžiť sa do) toho, kto mi ublížil; hľadať - aký zmysel (význam) môže mať to, čo sa mi stalo; uvedomiť si, že aj mne sa mnoho ráz odpustilo; prosiť Boha o silu odpustiť; (samozrejme, že už s tým človekom nemusím vychádzať ako predtým... dôležité je, že netúžim po pomste - a vo vnútri mu túžim odpustiť...)

Božie Slovo: Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy. (Mt 6, 9-15)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Ak máš na mysli nejakého konkrétneho človeka, ktorý ti ublížil - skús pozrieť, kde sa nachádzaš aktuálne v hore uvedených krokoch odpustenia a kde by si sa mohol posunúť?

21. deň: Staraj sa aj o svoje telo

Skús: viac pohybu (pomáha uvoľňovať stres, zvládať emócie, depresie, zdravo unavuje organizmus, reguluje telesnú hmotnosť:) - dostatok spánku - (pred spaním veľa nejedz, nepi kávu, alkohol, nepracuj dlho do noci na PC, nehraj sa na mobile, pravidelne sa snaž dodržať čas odpočinku) - zdravá životospráva - (aj veľa tekutín).

Božie Slovo: A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. (1 Kor 6, 19-20)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Pozriem sa na to, ako tieto skutočnosti napĺňajú môj denný program. (A prípadne dnes pred spaním si prečítam nejakú dobrú knihu. Nie celú samozrejme:)

22. deň: Ešte lepšie rozvrhni svoj čas cez deň

Pri závislosti strácame pojem o čase. Ak nemíňame čas na niečo potrebné a užitočné - ľahko skĺzneme k hlúpostiam.

Znova je potrebné prehodnotiť svoj denný harmonogram: už si si ho naozaj spracoval? Kedy idem spať? Kedy vstanem? Mám 8 hodín odpočinku? Modlitba má svoje miesto? Práca? Budovanie vzťahov?...

Božie Slovo: Veď aj keď sme boli u vás, prikazovali sme vám toto: Kto nechce pracovať, nech ani neje. Lebo počúvame, že medzi vami niektorí žijú neporiadne, nič nerobia, iba sa zháňajú za zbytočnosťami. Takýmto prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb. (2 Sol 3, 10-12)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Možno by si si mohol každý večer prejsť svoj plán na ďalší deň - a poprosiť Boha o pomoc do ďalšieho dňa - a poďakovať za uplynulý deň. (Také večerné spytovanie svedomia - to môže byť súčasť tvojej osobnej modlitby.)

23. deň: Ako relaxovať?

Treba si vedieť aj odpočinúť (nemyslí sa len nočný spánok). Možno pri nejakej záľube, ktorá ma napĺňa a rozvíja moje dary a talenty. Prináša mi pokoj a radosť. Taktiež mi pomáha ventilovať. Nemala by ma príliš vyčerpávať a zamestnávať natoľko, že nestíham ani svoje povinnosti. (Aké sú teda moje záľuby? Turistika, čítanie, šport, maľovanie, divadlo, fotografovanie, tanec, záhrada, aktivita v nejakom spoločenstve, organizovanie podujatí...

Božie Slovo: V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. (Gn 2,2)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Neskúsiš nejakú novú záľubu - napr. čítanie, maľovanie, turistiku, šport...?

24. deň: Prežívaj naplno prítomný okamih

Nerovnováha v človekovi môže byť spôsobená nesprávnym prežívaním prítomnosti, prítomného okamihu. Zameraj sa na realitu okolo seba - všímaj si bežné veci - svoje dýchanie, svoje kroky, ľudí okolo teba... jednoducho sa sústreď na to čo aktuálne robíš a povedz si, že to aj chceš robiť a naplno-- napr. ak v škole už myslím na to, ako sa budem cez prestávku, alebo doma hrať na počítači a pod. tak prítomný okamih mi uniká... nebudem mať z danej hodiny nič. /Iste viem, že sa ti tam možno nechce byť - ale aj to je realita, ktorá patrí k tvojmu životu - prijmi ju a snaž sa ju naplno prežívať a čo najviac z nej vyťažiť pre seba - napr. pre sebaovládanie v pozornom počúvaní.../

Božie Slovo: Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia. (Mt 6,34)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Skúsiť nasledujúci deň uviesť do praxe tieto výzvy: chcem to, čo robím; robím to, čo robím; a robím to s láskou.

25. deň: Maj pod kontrolou svoju zvedavosť

Zvedavosť je veľmi dobrá vec. Je počiatkom poznávania. Ale môže byť aj zraňujúca - napr. ak manželka nedôveruje svojmu manželovi a pozerá si jeho poštu. Tak zraňuje vzájomnú dôveru. Alebo, keď je niekto zvedavý na nahotu druhého človeka - prebúdza v sebe tzv. voyerizmus. Zvedavosť vzhľadom k iným osobám je netaktná. Isteže máme spoznávať aj druhého človeka - ale veľmi citlivo a taktne. Pán Ježiš veľmi jasne hovorí, že ak hľadí niekto na ženu žiadostivo - už s ňou scudzoložil vo svojom srdci (porov. Mt 5,28).

Božie Slovo: Nežeň sa za náruživosťou, ale odvráť sa od svojej (hriešnej) vôle. Ak vyhovieš svojim náruživostiam, bude to na radosť tvojim nepriateľom. (Sir 18, 30-31)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Nekliknem a nebudem dlhodobo pozerať ani len na obrázok stroho odetého dievčaťa. Lebo aj to vo mne môže spustiť neželanú predstavivosť a žiadostivosť.

26. deň: PRAVIDLÁ

Desatoro - je základná mravná norma pre môj život (porov Ex 20, 1-18). Ježiš nám dáva aj nové prikázanie: "Milujte sa navzájom tak, ako som ja miloval vás" (Jn 13,34). Boh chce, aby sme neubližovali sebe a ani druhým - a dáva nám usmernenia čo máme robiť, aby sa nám to podarilo. Ku všetkým ľuďom by sme sa mali učiť pristupovať ako k bratom a sestrám - a aj tento pohľad by nám mal pomôcť nehľadieť na nikoho žiadostivo.

Je nebezpečné ak si začnem myslieť, že pre mňa akékoľvek pravidlá neplatia a že mne sa za ich nedodržiavanie nemôže nič stať - úplne to ničí náš charakter a vnútro.

Božie Slovo: Hriešnici mi kladú nástrahy, ale ja neopúšťam tvoje príkazy. Tvoja náuka je mojím večným dedičstvom, lebo je slasťou môjmu srdcu. Srdce som si upriamil tak, aby plnilo tvoje príkazy navždy a naveky. Nenávidím ľudí dvojtvárnych, ale tvoj zákon milujem. (Žalm 119, 110-113)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Existujú nejaké pravidlá, ktoré vedome nechcem rešpektovať?

27. deň: Chcieť Božie odpustenie

Svoj hriech a slabosť - zdá sa považujeme za neprekonateľné. Akoby nám chýbala skúsenosť so skutočným Božím milosrdenstvom, že existuje ruka Boha, ktorý nám chce skutočne pomôcť. Neexistuje totiž situácia, alebo stav - z ktorého by ma Boh nedokázal vytiahnuť.

Jeden mladý človek hovoril: "Čím dlhšie po páde odkladám svätú spoveď, tým hlbšie v tejto závislosti upadám." Treba ísť po páde čím skôr k Bohu poprosiť ho znova o odpustenie a novú silu.

Boh sa teší z nášho návratu.

Božie Slovo: Skús si v pokoji prečítať podobenstvo o márnotratnom synovi Lk 15,11-32. (Úryvok: I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. )

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Neuvažoval si o generálnej svätej spovedi? Skús osloviť nejakého kňaza, či by si pre teba nenašiel viac času na takúto svätú spoveď. Možno by si mohol vyhľadať nejakú duchovnú obnovu a pod. /Ak nemôžeš chodiť na sv. spoveď - skús aspoň nahlas pred Bohom vyznať svoje hriechy a poprosiť o odpustenie. Prípadne dá sa s kňazom porozprávať, aj keď by ti nemohol dať rozhrešenie./

28. deň: Buduj svoje vzťahy, priateľstvá

Nakoľko sa zaujímam o ľudí, ktorí sú okolo mňa? O ich radosti a starosti, o to, čo prežívajú? Som voči nim všímavý? Alebo sa bojím skutočných vzťahov, aby som nebol odmietnutý, zranený, zosmiešnený? Bolo by obrovskou chybou mať iba priateľov na facebooku a nestretávať sa s nimi osobne - nerozprávať sa s nimi.

(Skúsil si niekedy uvažovať o osobnom živote hercov a herečiek v pornografii? Ako oni prežívajú svoj každodenný život? Ich rodina, priatelia, životné radosti i starosti...)

Božie Slovo: Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat. (Prísl 17,17)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Zavolaj kamaráta/ov niekde - kde sa budete môcť aj porozprávať - a nepozeraj potom stále do mobilu.

29. deň: Ježiš je môj priateľ

Biblia predstavuje Abraháma a Mojžiša ako Božích priateľov. Mali s Bohom osobný vzťah. Naša viera je teda v prvom rade o osobnom priateľstve s Bohom - s Ježišom. Neznamená to poznať ho iba z kníh, alebo z rozprávania druhých, ale osobne. Ak sa mi zdá, že nedokážem s ním nadviazať vzťah - tak ho poprosím, aby sa mi dal poznať, aby mi dal milosť pocítiť jeho prítomnosť.

Pomôcky: ticho, modlitba, Sväté písmo, sviatosti, služba druhým - chudobným, poprosiť o duchovné sprevádzanie napr. kňaza...

Božie Slovo: Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. (Jn 15,15)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Nájdem si 20 minút ticha, aby som pouvažoval o svojom priateľstve a osobnom vzťahu s Kristom.

30. deň: Nauč sa skutočne milovať

Prejav lásky môže mať rozličné podoby. Možno si už počul o knihe 5 jazykov lásky (napísal Gary Chapman), vďaka ktorej môžeš zistiť, akým jazykom lásky hovoríš ty a akým tvoji blízky.

1. Slovo uistenia, že osobu milujem. Alebo to môže byť aj slovo ocenenia toho, čo osoba urobila. Vyžaduje si to pozornosť - všimnúť si kvality tej osoby.

2. Skutky služby - osoba potrebuje cítiť, že ju milujem prostredníctvom konkrétnych skutkov pomoci.

3. Fyzický kontakt - dotknúť sa osoby, pohladiť, pritúliť... samozrejme ten dotyk je rozdielny u manžela, manželky, kamaráta, kamarátky, dieťaťa...

4. Pozornosť - venovať osobe čas a pozornosť je tiež prejavom lásky. /Zobrať napr. manželku na večeru... syna, dcéru na huby, opekačku... kamaráta do hôr.../

5. Darčeky - vyberám darček milujúcej osobe nie podľa zľavy - ale podľa toho, čo by jej urobilo naozaj radosť. (Samozrejme, že si nemám darmi druhého "kupovať".)

Božie Slovo: Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. (1 Jn 3, 18)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Akým hlavným jazykom lásky hovorím ja a niekto z mojich blízkych?

31. deň: Objaviť krásu sexuality

Boh je pôvodcom aj sexuality v človekovi. Sexualita je jedným z vonkajších prejavov lásky medzi mužom a ženou. On povoláva muža a ženu do spolupráce na stvorení novej ľudskej bytosti. Je to skutočne zázrak.

Sexualita a láska nesmú byť oddeľované. Sexualita, aby sa rozvinula v plnosti, potrebuje byť prežívaná v kontexte vernej a trvalej lásky. Ak oddelíme sexualitu od lásky - strácame plnosť ľudskosti - a uchyľujeme sa vlastne k sebauspokojovaniu.

Božie Slovo: Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke, a budú jedným telom. (Gn 2,24)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Pomodli sa svojimi slovami za silu žiť v čistote, či už predmanželskej, alebo manželskej.

32. deň: Ovládanie túžob

Máme rôzne túžby, potreby:

Fyziologické: Jesť, spať, pohybovať sa...

Psychologické: byť vo vzťahu, mať istotu, uznanie...

Duchovné: milovať a byť milovaný, poznať pravdu, prekonávať sa...

Tieto túžby sú dobré, ale aj oni musia byť pod kontrolou a ovládané.

Túžba po jedle je dobrá - ale ak nie je pod kontrolou - stáva sa obžerstvom.

Túžba po sexualite je tiež dobrá - ale ak nie je pod kontrolou - upadne do smilstva, cudzoložstva...

Túžba po materiálnych dobrách je v poriadku, lebo prispieva k dôstojnému životu človeka, ale ak nie je pod kontrolou - vedie k chamtivosti, krádežiam, podvodom...

Túžba po uznaní je tiež dobrá, ale môže viesť k pýche s rôznymi dôsledkami ako konflikty, žiarlivosť...

Božie Slovo: Túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva. (Gal 5,1)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Skúsme na začiatok ako liek použiť - pôst. Isteže sa týka predovšetkým jedla (nebudem preberať, prikladať si obľúbené jedlo...), ale môžem sa postiť aj napr. od Tv, PC, hudby...

33. deň: Čistota - nový zdroj sily

Čistota je pozitívna čnosť - nie je to iba zrieknutie sa nedovolených sexuálnych prejavov. Každý človek je povolaný milovať čistou láskou - či už žije v manželstve, alebo nie. Ovládanie mojich túžob zachováva moju dôstojnosť a umožňuje mi nájsť správne sebavedomie i skutočnú lásku.

Božie Slovo: Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. (Gal 5, 16-25)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Pouvažuj - v ktorých skutočnostiach potrebuješ ešte viac zabojovať o svoju čistotu?

34. deň: Prekonaj svoje utrpenie

Utrpenie rôzneho druhu patrí k ľudskému životu. Isteže sa máme snažiť ho odstraňovať, ale často sa ho budeme musieť naučiť prijať a vysporiadať sa s ním.

Svätý Ján Pavol II. povedal, že svet ľudského utrpenia vyvoláva svet ľudskej lásky (keď vidíme niekoho trpieť - prebúdza to v nás súcit a túžbu pomôcť) a tiež povedal, že lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš.

A Ježiš povedal, že nik nemá väčšiu lásku, ako ten, kto dá život za svojich priateľov. A nemusí to byť hneď smrť- iste to je aj zrieknutie sa svojho pohodlia, túžob a pod. z lásky k druhému.

Božie Slovo: Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. (1 Jn 3,16)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Zapozeraj sa na Ježiša na kríži a uč sa od neho milovať.

35. deň: Opraviť, čo som pokazil

Dnes skúsme pouvažovať o tom - komu som svojim správaním (závislosťou) ublížil a ako by som mohol pokazené napraviť.

Božie Slovo: Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človeku!“ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ (Lk 19, 1-10)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Ako napraviť aspoň jednu spôsobenú škodu?

36. deň: Pozri sa na cestu, ktorú si doteraz prešiel

Za posledné dni sme pracovali na:

- obnovení svojho sebavedomia

- zraneniach od druhých

- starostlivosti o svoje telo

- lepšom využití času

- odpočinku

- prežívaní prítomnosti

- ovládaní svojej žiadostivosti

- prijímaní Božieho odpustenia

- rozvíjaní priateľstva s Bohom

- učení sa čistej láske

- znovuobjavení krásy sexuality

- prekonávaní utrpenia

- napravení toho, čo sme pokazili.

Vytrvaj - nevzdávaj sa - dlhá cesta je ešte stále pred nami. Aj po skončení týchto 40 dní sa môžeš vracať k týmto jednotlivým bodom a pracovať na nich dlhodobo.

Božie Slovo: Pána chcem velebiť v každom čase, moje ústa budú ho vždy chváliť. V Pánovi sa bude chváliť moja duša; nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne. Hľadal som Pána a on ma vyslyšal a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou. Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. (Žalm 34, 2-11)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Pomôž druhým na ceste k oslobodeniu sa - posuň im napr. tento článok.

37. deň: Objaviť radosť z dávania

Závislosť je určitý spôsob uzatvorenia sa. Uzdravujúco pôsobí, keď hľadám príležitosť poslúžiť druhým - osobitne chudobným. Už sa potom netočím iba okolo seba.

/V Eucharistii sa nám Ježiš dáva - a je pre nás inšpiráciou i posilou k dávaniu sa druhým - v obetavej službe. Často pristupuj k tomuto prameňu milostí./

Božie Slovo: Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10, 25-37)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Ideš na sv. omšu a sv. prijímanie aj cez týždeň? Pomáhaš niekomu nejakou službou?

38. deň: Pomôž druhým

Skús pomôcť aj ty druhým, o ktorých vieš, že ich trápi nejaká závislosť, oslobodiť sa z nej. Tvoje minulé pády aj takto môže Boh použiť na dobré, lebo budeš vedieť dobre pochopiť ich situáciu a boj.

Božie Slovo: Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: »Učiteľ« a: »Pane« a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. (Jn 13, 12-15)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Všimni si priateľov okolo seba - a opýtaj sa ich, čo ich trápi, či im môžeš nejako pomôcť, môžeš im postupne povedať aj o svojom boji a pomôcť im v tom ich zápase. Len treba byť veľmi citlivý - dôveru sa nedá vynútiť, môžeš si ju iba zaslúžiť.

39. deň: Raduj sa z nového života

Prehlbovanie vzťahu s Kristom ťa bude naďalej vovádzať do nového života, kde je sloboda, radosť a pokoj skutočný - nie len zdanlivý a chvíľkový.

Božie Slovo: Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. (Jn 15,11)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Cez čo konkrétne môžem znova viac prehĺbiť svoj vzťah s Bohom - kde mám najväčšie nedostatky: ticho, modlitba, Sväté písmo, sviatosti, služba druhým - chudobným, duchovné sprevádzanie...

40. deň: Vytrvať

Svedectvo: "Volám sa (.......) a som alkoholik. Dneska som nepil. Abstinujem už 10 rokov, ale každý deň si pripomínam, že som alkoholikom a moja úloha je, aby som bol triezvy najbližších 24 hodín. Viem, že som sa neuzdravil, moja závislosť je však stabilizovaná. No aj tá najmenšia kvapka alkoholu ma môže zasa zraziť k zemi."

Isteže namiesto alkoholu si tam každý z nás môže vymeniť - svoju osobnú závislosť - z ktorej sa chce oslobodiť. Aj na základe tohto svedectva vidíme, že potrebujeme neustále s našou závislosťou bojovať. Potrebné je vytrvať a nevzdávať sa.

Ak si došiel až na koniec tejto 40 dňovej cesty - pamätaj, že Boh vidí tento tvoj zápas a určite má z toho radosť - neboj sa je stále na tvojej strane a chce ti pomôcť naďalej vytrvať.

Božie Slovo: Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca, aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo vierou a vytrvalosťou sú dedičmi prisľúbení. (Hebr 6, 11-12)

Čo konkrétne môžeš urobiť?: Znova sa vráť k niektorým minulým dňom a snaž sa dané usmernenia ešte viac vovádzať do života. (Prípadne môžeš nasledujúce dni uvažovať postupne po jednom - nad nasledujúcimi slovami - trpezlivosť, bdelosť, dôvera, čistota, Eucharistia, svätá spoveď, modlitba, pravda, sloboda, zdieľanie, spoločenstvo, šťastie, obeta, sebazápor, nádej, práca, priateľstvo, rodina...)

Aké je moje povolanie?

2020-10-27T14:45:14Z

Základnú otázku, ktorú si potrebujeme položiť v kontexte nášho povolania je - Aký plán pre mňa pripravil Boh? Aká je jeho vôľa s mojim životom? K čomu ma povoláva?

Určite ťa Boh povoláva:

1: K životu - chce, aby si existoval - chcel ťa tu mať a má pre teba plán. Nie si tu náhodou - tvojim poslaním je vykonať - čo najviac dobra.

2: Povoláva ťa k tomu, aby si bol šťastný. (Aj keď je pravdou, že človek vidí šťastie v rôznych veciach - majetky, kariéra, úspechy, zdravie, no niektorí vidia šťastie aj v službe druhým, pomáhaní, v láske - skutočne obetavej a nezištnej láske voči Bohu a blížnym. V čom vidíš ty svoje šťastie?)

3: Povoláva každého k večnému šťastiu, ktorým je nebo. Teda Boh ťa určite povoláva k tomu, aby si už tu na zemi žil naplno svoju vieru a raz prišiel k nemu do večnej radosti. Ten, kto spoznal Krista - vďaka Božiemu Slovu, rozjímaniu, duchovnému vedeniu, túži ho napodobňovať - byť ako on - a to nemusí byť hneď kňazom. Pretože to hlavné - v čom ho máme napodobňovať - je láska - máme milovať Boha a blížneho - tak sa píše vo Sv. Písme - iného väčšieho prikázania pre kresťanov niet. Dokonca máme milovať druhého takou láskou, akou Kristus miluje nás - obetavou láskou. (Pomôcky k celkom dobrému duchovnému životu: pravidelný sviatostný život - sv. omša, sv. spoveď, život modlitby, rozjímanie, dobré spoločenstvo, partia, ktorá podrží, nejaká služba pre druhých, duchovné rozhovory, sprevádzanie, časy stíšenia – cez duchovné obnovy, duchovné cvičenia.)

4: Boh nás povoláva ísť týmto životom v niektorom z týchto povolaní: manželstvo, kňazstvo, zasvätený život. Našou úlohou je skúmať - k akému z týchto povolaní ma Boh pozýva. Avšak pri každom z týchto povolaní je dôležité žiť s Kristom. On nás totiž bude viesť, aby sme svoje povolanie prežili naozaj naplno.

Manželstvo:

Pre mnohých mladých dnes nie je manželstvo samozrejmosťou. Mnohých odrádza od trvalého záväzku napr. veľká rozvodovosť, zlý príklad z rodiny, okolia... strach... Mnohí ani len nechápu manželstvo ako povolanie na celý život. Preto niektorí ostávajú sami, iní uprednostňujú voľné zväzky, experimentujú s viacerými partnermi – nemajú stálosť (možno hľadajú podľa svojich zidealizovaných predstáv, ale pamätaj - ani ty nie si dokonalý, preto sa snaž pracovať predovšetkým na sebe, aby si bol ty - dobrým a charakterným manželom, manželkou.) Boh požehnáva trvalú lásku muža a ženy - a napriek všetkým ťažkostiam pomáha obom formovať sa k čoraz väčšej a dokonalejšej láske. Taktiež povoláva manželov, aby spolupracovali s Bohom na diele stvorenia novej ľudskej bytosti. Z toho jasne vyplýva, že aj samotná sexualita je obrovský a posvätný dar, ktorý chce diabol degradovať iba na nečistú zábavu a zneužívanie.

Kňazstvo

Prvý a skutočný kňaz je sám Ježiš. On povoláva niektorých, aby ho celkom nasledovali – a stali sa "druhým" Kristom na tejto zemi, aby cez nich On sám mohol pokračovať vo svojej službe. Cez kňazov vo sviatostiach pôsobí sám Ježiš – medzi svojim ľudom.

Zasvätený život

Povolaním zasvätených je ešte osobitnejším spôsobom sa zasvätiť službe Bohu a ľuďom. (Nemusia to byť vždy kňazi – lebo sú aj rehoľní bratia, rehoľné sestry, ktorí nie sú povolaní do kňazskej služby, ale do zasväteného života áno.) Sú pozvaní nasledovať Krista predovšetkým v 3 evanjeliových radách – chudobe, čistote a poslušnosti. Isteže každý kresťan má tieto rady primerane nasledovať – ale zasvätený ich majú nasledovať osobitným spôsobom. Každá rehoľa má aj svoju špecifickú charizmu: napr. ľudové misie, zahraničné misie, výchova v školách, služba v nemocniciach, starosť o mládež...

(Je tu ešte jedno špecifikum a to sú tzv. sekulárne inštitúty: Sú to inštitúty zasväteného života. Ich členovia sa usilujú o dokonalosť lásky zachovávaním evanjeliových rád, žijú vo svete, v bežných profesiách a snažia sa prispieť k posväcovaniu sveta zvnútra – tam, kde žijú. (O svojom zasvätení spravidla druhým nehovoria.)

Pri ktorom z týchto povolaní najviac horelo tvoje srdce? Kde sa zachvelo? Kde zahorelo túžbou po nasledovaní? Aj to môže byť určitým znakom pre teba - k čomu ťa Boh povoláva.

Etapy duchovného povolania (paralelne nachádzame podobnosť aj s etapami v zaľúbení sa a následne v manželstve):

1. Zážitok povolania - keď pocíti povolaný Božie volanie – intenzívne prežívanie – odhodlanie ísť a nasledovať Krista: (rád sa modlí, slúži druhým, chce ohlasovať evanjelium – je nadšený, zapálený, horlivý... Nevie sa dočkať – nedokázal by ísť napr. na inú školu – alebo keby mu povedali ešte rok počkaj J v jeho vnútri by bolo – ale čo všetko za ten rok stihnem, keby som už kňazom bol...)

Ten zážitok - to nie je, že raz ma napadla taká myšlienka a dosť - už sa neozýva... Povolanie „stále vyrušuje“.

2. Potom prichádza fáza očisťovania v povolaní. Odkrývanie a uvedomovanie vlastných hriechov a nedostatočnosti zvládnuť toto povolanie - skúmanie skutočných pohnútok a motivácií. (Zoznam možných motivácií je na konci článku - a aj spytovanie svedomia pri skúmaní povolania.)

3. K zrelosti dochádza vtedy, keď človek dokáže hľadieť na svoju nestálosť a hriešnosť – pokojne. Dokáže v pokoji prežívať svoj každodenný zápas o čisté srdce. Má odvahu vykročiť na cestu neustáleho – celoživotného očisťovania a obrátenia v tom povolaní do ktorého ho Boh volá. NIČ - žiadne povolanie - NEPOJDE BEZ NÁMAH A ZÁPASOV A ZRIEKANIA SA. (Každé povolania so sebou nesie aj zrieknutie sa – napr. v manželstve iných dievčat, chlapcov, v duchovnom povolaní aj svojej rodiny, či majetku, neskôr možno opúšťame svoje predstavy, plány, túžby...) POZOR: Každé povolanie môžeme stratiť, zničiť či pokaziť. (Maj na pamäti, že tvoje povolanie má dopad na druhých ľudí: ako sa trápi manželka, deti pre zlého manžela? Ako sa trápia veriaci pre zlého kňaza?)

4. Odvaha prijať kríž je kontrolou môjho povolania. V povolaní sa skutočne stále niečo opúšťa, zanecháva, zrieka sa pre lásku k Bohu a blížnym... Každé povolanie niečo stojí - na začiatku pri rozhodnutí a aj ďalej pri uskutočňovaní – prichádzajú pokušenia - sú dôležité kvôli očisťovaniu – (Pokušenia typu: ako by mi bolo tam v tom povolaní, akoby mi bolo s tou či tou manželkou, manželom...) Kríza a takáto skúška my môže pomôcť upevniť povolanie - či si stále stojím za tým, k čomu som sa rozhodol... (byť verný svojej manželke, manželovi, verný celibátu...) Je to očisťovanie povolania... Čo viem obetovať pre vernosť svojmu povolaniu?

Ježiš hovorí: "Kto chce ísť za mnou nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma."(Lk 9, 23)

Samotná voľba a rozhodnutie sa pre povolanie

(K tejto otázke je dobre pozrieť aj blog na tejto stránke - prípadne si to dajte len do vyhľadávača google: Ako sa rozhodovať - podľa sv. Ignáca.)

Skúmaj pred voľbou: prečo chceš to či ono povolanie – hodnotíš len výhody, nevýhody toho povolania - alebo chceš viac milovať v tom povolaní Boha, blížneho? - (Vo svojej žene, deťoch, kňazstve, reholi...)
Zle by bolo keby si mal napr. takéto úmysly: to sa mi zdá byť jednoduchšia cesta, bojím sa iného povolania a neviem si tam seba predstaviť, alebo vstupuje do nejakého povolania len zo vzdoru voči niekomu, alebo chce byť vnímaný ako niekto vážený, dôležitý, alebo uniká pred svetom, pred problémami...
Pri voľbe zhráva svoju úlohu aj strach: - pred záväzkami a zodpovednosťou, ktorá z voľby vyplýva. (Strach či budem šťastný, strach, že sa nebudem môcť realizovať, strach, že stratím slobodu, že sa pomýlim pri voľbe, strach z priveľkej obety, strach, či to zvládnem, -- treba tieto strachy jasne pomenovať a hovoriť o nich napr. s kňazom.
Keď sa pre niečo rozhodujem - treba to najskôr spoznať. (Poznať to dievča - budúcu manželku - manžela, poznať povolanie kňaza, rehoľníka (a nielen z internetu - ale aj ísť do ich spoločenstva a skúsiť vnímať ich život zbližša, hneď porovnám, či sa mi to páči, alebo skôr nie...)
Keď čiastočne začneš svoje povolanie realizovať - ukáže sa ti, či ťa napĺňa šťastím a pokojom, či to je ako si si myslel, alebo nie.../napr. začneš chodiť s tým dievčaťom, alebo začneš miništrovať, začneš zbližša vnímať kňazský, rehoľný život, začneš sa angažovať v rôznych službách vo farnosti - tábory, duchovné cvičenia... a uvidíš čo to v tebe spôsobí.
Veľmi dobre je o tom všetkom - ako to prežívaš a vnímaš - porozprávať s kňazom - preto ťa pozývame aj k nám na Sp. Kapitulu - dva krát do roka organizujeme duchovné obnovy, kedy môžeš o tomto všetkom uvažovať v tichu pred Bohom, ale aj prediskutovať to s niektorým z kňazov. Jedna duchovná obnova býva na začiatku adventu a ďalšia zväčša vo veľkonočnom období.

Ovocím dobrého rozhodnutia je pokoj srdca – nie pokojný život.

Pamätaj na Božie slová „Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilním ťa a určite ti pomôžem, veď ťa podopieram svojou pravicou.“ (Iz 41,10)

Otázky na zamyslenie pri rozlišovaní duchovného povolania:

Uvedené otázky neslúžia v prvom rade na prípravu k sviatosti zmierenia, ale skôr majú podnietiť osobu hľadajúcu duchovné povolanie k uvažovaniu nad sebou a pomôcť jej pri rozlišovaní. Následne samozrejme k sv. spovedi pristúpiť môže i k duchovnému rozhovoru na tieto témy.

Koľko času venuješ modlitbe a čítaniu Svätého písma? Ako prežívaš Eucharistiu? Pristupuješ pravidelne k sviatosti zmierenia? Ako často? Máš svojho stáleho spovedníka a duchovného otca? Ako sa v tvojom každodennom živote prejavuje, že Kristus je centrom tvojho života? Nakoľko sa angažuješ v svojom duchovnom živote? Vieš prijať seba takého, aký si? Si spokojný a radostný človek? Ako využívaš voľný čas? Do akej miery sa staviaš optimisticky k životu? Ako reaguješ na neúspechy? Aké ťažkosti nachádzaš? Si pracovitý a svedomitý v plnení svojich povinností? Vieš byť sebakritický? Si úprimný, aj keď ťa to niečo stojí? Si viac aktívnym či pasívnym človekom? Bolí ťa kritika iných? Si vytrvalý v predsavzatiach? Čo robíš pre rozvoj sily svojej vôle? Ako a kedy sa premáhaš? Ktoré vlastnosti by si chcel mať a čo pre to robíš? Aká je tvoja najvýraznejšia chyba? Vieš sa ovládať?

Aké sú tvoje záľuby? Ktoré televízne vysielanie ťa najviac zaujíma? Aké témy rozhovorov ťa bavia? Na aké knihy sa zameriavaš, keď vstúpiš do kníhkupectva? Čítal si už niečo o povolaní? Aký máš postoj k médiám?

Vieš riešiť problémy, či pred nimi utekáš? Vieš sa prispôsobiť novým situáciám? Vážiš si prácu druhých? Vieš sa zabávať? Si kreatívny? Máš dobré vzťahy v rodine? Ako prežívaš vzťahy s dievčatami? Máš skúsenosť hlbokého priateľstva? Vieš byť aj sám? Máš rád samotu a ticho? Vieš sa vzdať materiálnych vecí? Usiluješ sa, aby tvoj štýl života bol skromný a striedmy? Delíš sa rád s tým, čo máš? Vieš prijať úspechy iných? Ako nakladáš s peniazmi? Máš nejaké živé spoločenstvo kresťanov? Si aktívny v spoločenstve? Akými darmi a službami ho obohacuješ? Cítiš sa platným členom svojho spoločenstva? Sú tvoje plány dôležitejšie ako plány komunity? Vieš sa s niekým seriózne porozprávať o svojom duchovnom živote, o hľadaní povolania?

Myslíš niekedy aj na kňazstvo, zasvätený život? Ako dlho ti už víria hlavou také myšlienky? Prečo ťa láka takýto život? Vedel by si popísať svoje motivácie? Navštívil si už nejakú komunitu zasvätených osôb? Prípadne nejakú duchovnú obnovu a pod.? Už si sa s niekým rozprával o týchto svojich myšlienkach a váhaniach? Čítal si životopis či históriu nejakého svätca, alebo niektorej rehoľnej komunity? Navštívil si na internete ich web stránku? Urobil si už nejaké vážnejšie životné rozhodnutie, hoci len sám pre seba? Už ťa niekto odrádzal od duchovného povolania? Prečo? Čo teba vnútorne najviac odrádza od takéhoto povolania? Tvoje chyby, hriechy, obavy, strach? Ako na tieto tvoje túžby reagujú tvoji rodičia? Ako priatelia? Ako tvoj spovedník či známy kňaz?

Motívy duchovného povolania:

Aké môžu byť moje motívy - ak uvažujem nad duchovným povolaním?

Vyber si z nasledujúcich motivácií tie tri, s ktorými sa najviac identifikuješ. Zamysli sa nad nimi, zdôvodni ich, alebo ich opíš inými slovami a porozprávaj sa o tom s kňazom.

Pretože:

neviem
Aby som vyhovel ostatným, aby som ich neurazil (rodina, priatelia, spolužiaci, kňaz, spovedník, sestričky)
Zo strachu postaviť sa tvárou tvár životu (manželskému, rodinnému, profesionálnemu, sociálnemu)
Kvôli ľudským výhodám: spoločenské postavenie, štúdia, tituly, istota v starobe, ľudské zázemie
Lebo už som si tak zvykol, zdá sa mi to výhodné a pohodlné
Kvôli uznaniu medzi priateľmi zo spoločenstva, v rodine, vo farnosti
Pretože som nevedel, čo robiť a kam ísť v tejto etape svojho života – jednoduchšie mi bolo ísť týmto smerom
Pretože ma priťahujú úlohy kňaza... modlitba, liturgia, oblečenie, prebývanie v chráme
Aby som mohol pomáhať druhým, povzbudzovať ich, vysvetľovať evanjelium, oslobodzovať ich... sprevádzať ich...
Aby som sa mohol venovať tým najbiednejším a najopustenejším
Pretože mi vyhovuje inštitúcia rehole a jej duch
Aby som sa úplne obetoval a viac zapieral seba samého
Pretože ma láka spoločný život, spolupráca s ostatnými na diele Božieho kráľovstva
Kvôli apoštolátu, kvôli šíreniu evanjelia a poznania Ježiša Krista, kvôli budovaniu Božieho kráľovstva
Aby som vydával dobré kresťanské svedectvo a povzbudzoval druhých uprostred Cirkvi a sveta
Aby som si zachránil život... nechcem byť odsúdený
Aby som zadosťučinil tvrdým životom a pokáním za svoje chyby a hriechy
Aby som pracoval na svojom zdokonaľovaní a posväcovaní
Pretože som sa jedného dňa zaviazal sľubom Bohu
Kvôli poslušnosti voči vnútornému volaniu, ktoré som cítil ako Božiu vôľu
Aby som sa celý zasvätil, daroval Pánovi, aby som sa s ním užšie spojil
Aby som vernejšie nasledoval, napodobňoval a miloval Ježiša Krista
Pretože túto službu v cirkvi vnímam ako urgentne potrebnú

A AK BY SI CHCEL - môžeš prísť k nám na Spišskú Kapitulu - 2 krát do roka organizujeme duchovnú obnovu /jedna začiatok adventa, a druhá 4. veľkonočný víkend/ - počas nej sa môžeš s kňazmi, bohoslovcami porozprávať o svojom povolaní.

Viac info: https://ks.kapitula.sk/sk/duchovna-obnova-pre-sredoskolakov

alebo

FACEBOOK: Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka

Prečo spolu pred svadbou nebývať a nespať

2020-12-01T08:19:06Z

Zdá sa, že ľahko nadobudnutý vzťah nemá často dlhú trvácnosť.

Čo nič nestojí za nič stojí.

A tak je to aj v úsilí o zdržanlivosť pred svadbou - je to akoby sme boli na cvičisku - aby sme potom ustáli svoju vernosť manželovi/manželke aj o 10 - 20 - 30 rokov. Ono v mladosti to začína už tým, že sa snažíme udržať na uzde svoje pohľady, predstavivosť a fantáziu. Vždy ostáva vážnou otázka - ako dokážem byť v budúcnosti verný, keď teraz denne, týždenne - pozerám na internete desiatky, ak nie stovky iných dievčat/mužov. (Môžeš pozrieť aj toto:

https://www.mojakomunita.sk/web/martinmajda/blog/-/blogs/ako-sa-oslobodit-od-pornografie-a-inych-zavislosti- )

MUDr. Miroslav Plzák objavil počas svojej dlhoročnej lekárskej praxe zaujímavé skutočnosti (I keď treba podotknúť, že v mnohom sa s uvedeným lekárom súhlasiť nedá - predsa nasledujúce stojí za zamyslenie.):

Keď začnú spolu pred svadbou muž a žena intímne žiť - význam sexuality začne pre ich vzťah prudko rásť. Toto obdobie by sa dalo nazvať - OBDOBÍM VEĽKEJ FASCINÁCIE. Trvá niekoľko týždňov - až mesiacov. Potom nastupuje obdobie VEĽKEJ KONZUMÁCIE. Môže trvať až niekoľko rokov. Následne však nezadržateľne začne príťažlivosť klesať - a nastáva vo vzťahu tzv. "VYTRIEZVENIE", neraz spojené s určitým úpadkom vzťahu. Pretože po niekoľkých rokoch každý sexuálny vzťah akosi zovšednie a dostáva vo vzťahu oveľa menšiu rolu, ako tomu bolo na začiatku. /Samozrejme, že potom nastávajú vo fungujúcich vzťahoch oveľa hlbšie etapy vzťahu a prejavy lásky - ale nie o tom je tento príspevok./

Z toho teda vyplýva, že ľudia, ktorí začnú spolu veľmi skoro bývať a intímne žiť prežívajú na začiatku vzťahu naozaj nádherné obdobie. Ale nič na zemi netrvá večne - a táto počiatočná veľká fascinácia skrýva v sebe nebezpečenstvo, že si "nasadíme ružové okuliare". Tak sa neraz stáva, že začnú spolu bývať a žiť ľudia, ktorí keby spolu nespali - možno by skoro prišli na to, že sa k sebe veľmi nehodia a nemajú si veľmi, čo povedať. A takto dnes môžu mladí prejsť viacerými vzťahmi, ktoré sa im pokazia. Je zaujímavé pozorovať, že aj v nasledujúcich vzťahoch prechádzajú týmito troma etapami - preto si niektorí na začiatku nového vzťahu myslia, že znova našli svoju stratenú prvotnú zamilovanosť - a začína sa často pre nich znova obdobie veľkej fascinácie, konzumácie a vytriezvenia i v tom ďalšom vzťahu.

Kresťanské know-how - hovorí, že so spoločným životom treba počkať do svadby - avšak veľa treba investovať do vzťahu pred svadbou. Je potrebné, aby sa obaja dobre spoznali a to bez fascinácie sexuálnym životom, ktorý by im mohol nasadiť spomenuté "ružové okuliare". Fascinácia a konzumácia má pomôcť pri štarte v manželstve. A potom samozrejme ďalšou veľkou vzpruhou pre vzťah bude dieťa. A aj toto je dôležitá skutočnosť - múdry muž by nemal spať s takou ženou, o ktorej nie je presvedčený, že by mala byť matkou ich detí - a to platí aj o dievčati - uvedomiť si, že nie je hračkou - ale budúcou matkou a ak chlapec v nej nevidí matku svojich detí - a stráni sa jej plodnosti - nie je niečo v poriadku.

Manželský sľub - je potom najlepším štartom do spoločného života, kedy sa v dôvere a po vzájomnom spoznaní - môžu jeden druhému už úplne darovať.

Ono to nejde celkom tak, že si zahryznem do ktorého jablka chcem a odhodím - môžem si vybrať len jedno a to "zjesť" celé.

A samozrejme, že pre kresťana je dôležité mať na pamäti aj to, že ak nás Boh učí takto mať sexualitu pod kontrolou v 6. a 9. prikázaní - určite to má svoj význam a nie je to len tak... Pre veriaceho v tomto čase prípravy na manželstvo môžu byť veľkou oporou dobrí duchovní otcovia, pravidelné pristupovanie k sviatostiam, modlitba...

Ináč - je to fakt super - keď vidíte po viacerých rokoch manželstva - ako láska medzi manželmi je stále krajšia a pevnejšia - také manželstvá vám želám. //Všetkým tým, ktorí samozrejme nie sú povolaní do zasväteného života:)//

Prečo som kresťanom?

2019-02-12T13:53:16Z

Tento príbeh som počul na jednej duchovnej obnove. Môžu tu byť iste nejaké nepresnosti - ale čosi do seba ten príbeh má a mňa osobne veľmi povzbudil a tak som sa chcel s vami oň podeliť.)

O to viac, že 14.2. si okrem sv. Valentína pripomíname aj sv. Cyrila a Metoda - aj vďaka nim - môžeme kresťanstvo poznávať.

V jednej krajine bola vo voľnej chvíli medzi záchranármi debata o svetových náboženstvách. Bol medzi nimi aj jeden kresťan. Od svojich kolegov dostal otázku: "Prečo si kresťanom? Má to nejaký zvláštny zmysel?"

On im odpovedal nasledujúcim príbehom:

Istý muž išiel krajinou a spadol do hlbokej jamy. Kričal o pomoc, lebo sám si nevedel poradiť. Steny boli hladké a strmé.

Tu šiel okolo brahman z najvyššej indickej kasty. Počul krik, zohol sa cez okraj jamy a vravel: "To, že si padol do jamy je tvoja karma. Teraz ti nemôže nikto pomôcť a musíš znášať následky svojej neopatrnosti."

(Hinduizmus učí, že všetko, čo nás postihne sme si zapríčinili sami. Je to naša karma. Preto hinduisti veria, že sa znova narodia, aby zlepšili svoju karmu. Keď sa niekto má zle, je to znak, že v predchádzajúcom živote žil zle a za to musí teraz trpieť.)

Potom išiel tou cestou budhista. Počul volanie, naklonil sa cez okraj jamy a hovoril: "Je to smutné, že si padol do jamy, nemám ti ako pomôcť, nie je tu nič, ani lano, ani rebrík a rukou nedočiahnem, ale dám ti jednu radu. Pokús sa meditovať a ponoriť do podstaty jamy a tvojho utrpenia. Keby sa ti podarilo povzniesť nad toto utrpenie. Tvoja bolesť je časťou celku, patrí k tebe, tak ako aj radosť."

(To je učenie budhizmu. Sú tam nádherné myšlienky, meditácie, praktiky a metódy, s ktorými sa možno duchovne uspokojiť a pohrúžiť sa do nich.) A budhista sa pobral ďalej.

Potom šiel tadiaľ moslim. Aj on počul krik a volanie a tak sa nahol k jame a keďže taktiež nemohol nijako reálne pomôcť tomuto človeku povedal mu: "Nie je tu nič čím by som ti pomohol dostať sa vonku. Nedá sa nič robiť. Alah to takto chcel. My nemôžeme meniť jeho vôľu."

(Tento fatalizmus zodpovedá mysleniu v Islame. Moslimovia zachovávajú náboženské predpisy s veľkou horlivosťou, lebo považujú Alaha za veľkého a mocného a to ich vedie k spomínanému fatalizmu - akoby Alah chcel zo svojho trónu všetko riadiť a človek akoby strácal svoju slobodu a nemohol nič robiť v živote, len sa podrobiť nemeniteľnej vôli Alaha.) A aj moslim si išiel ďalej svojou cestou.

Muž v jame beznádejne kričal. Kto by ho mohol zachrániť od istej smrti? Zrazu prišiel niekto, kto sám zostúpil do jamy a povedal: "Vystúp na moje plecia a zachrániš sa." Muž tak urobil a naozaj sa dostal na slobodu. Avšak muž, ktorý zostúpil do jamy už nemohol vyjsť von, vzal jeho smrť na seba.

"A toto je učenie kresťanstva," hovoril kresťan svojim kolegom: "Záchranár, ktorý zostúpil do "jamy" je Kristus. On pre nás zomrel, aby sme my mohli žiť. Iba pri ňom jedinom mám istotu, že ma nekonečne miluje a je pre mňa ochotný urobiť čokoľvek. Preto som kresťanom." A v zhromaždení nastalo ticho.

Špecifiká religiozity a morálky Rómov

2019-08-16T20:41:37Z

Ponúkame vám dve publikácie, ktoré sa zaoberajú špecifikami rómskej morálky a religiozity, a ktoré môžu byť pomocou predovšetkým pre kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí pracujú v tomto prostredí, aby lepšie spoznali niektoré rómske špecifiká a mohli tak účinnejšie medzi nimi rozvíjať svoju pastoračnú službu. Dočítate sa v nich o histórii Rómov, o ich náboženskom živote, o ich postojoch k sviatostiam, o ich chápaní morálnych otázok - rozdelených podľa Desatora, o starostlivosti Cirkvi o Rómov a taktiež je tu spracovaný výskum ako sa vplyvom pastoračnej služby modifikujú postoje Rómov k niektorým náboženským a morálnym otázkam.

Ak by mal niekto záujem stačí sa ozvať na: martinmajda@gmail.com

K dispozícii je aj elektronická podobu - taktiež stačí napísať email.

PRIPRAV SA NA SV. SPOVEĎ - pripravené na tlač

2019-04-06T06:44:49Z

Don Bosco o sviatosti zmierenia

Niet lepšieho základu pri výchove nad svätú spoveď a sväté prijímanie. Kto sa zriedkavo spovedá, má dušu znetvorenú. Veď keby sa niekto umýval len raz do roka, aká by bola škaredá jeho tvár? Aby sme mali úžitok zo svätej spovede, nestačí ani spovedať sa často, ale treba sa usilovať, aby sme sa nedopúšťali hriechov. Veľa kresťanov sa spovedá, ale zle. A lepšie je nespovedať sa, ako sa spovedať zle. Spovedajte sa s náležitou prípravou. Spytujte si svedomie. Tri slučky, ktorými vás diabol drží vo svojom otroctve – nedostatočná úprimnosť pri svätej spovedi, nedostatočná ľútosť a slabé predsavzatie. Veľmi ľahko na spovedi zamlčíme hriechy, a to pre tieto príčiny – hanba a strach. Mnohí sa obávajú, že stratia u spovedníka vážnosť, úctu. Spovedník však obdivuje vašu dôveru, miluje a váži si vás. Vyberte si podľa možnosti stáleho spovedníka, nemeňte ho bez príčiny a spovedajte sa každý mesiac. Modlite sa za svojho spovedníka a plňte jeho rady. Uchovávajte si ich v pamäti od jednej spovede ku druhej. Mnohí menia spovedníka, ale nerozhodnú sa zmeniť život. Ty taký nebuď.

Nezabúdajme, že máme mať svedomie v takom stave, aby sme mohli ísť každý deň na sväté prijímanie.

Priebeh sviatosti zmierenia

1. Príprava - spytujem si svedomie.
Modlitba pred sv. spoveďou
Duchu Svätý, pomôž mi spoznať moje hriechy, úprimne ich vyznať, pomôž mi pocítiť bolesť a ľútosť nad nimi a daj mi silu polepšiť sa.
2. Ľútosť - má byť čo najúprimnejšia.
3. Predsavzatie - túžba napraviť sa.
4. Vyznanie hriechov - prichádzam ku kňazovi, pozdravím, prežehnám sa, poviem kedy som bol naposledy na sv. spovedi. Po vyznaní hriechov, ktoré môžem mať aj napísané, dodám, že na viac hriechov si nepamätám. Počúvam, čo mi kňaz hovorí a zapamätám si pokánie. Potom oľutujem svoje hriechy napr. Bože môj, celým srdcom ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.
Pri rozhrešení sa prežehnám.
5. - Vykonám uložené pokánie.
Modlitba po sv. spovedi
Pane Ježišu, tvoje milosrdenstvo je nekonečné. Ty si mi skrze kňaza odpustil všetky moje hriechy, ktorými som urazil teba, mojich blížnych a ublížil aj sebe samému. Ďakujem ti a prosím pomáhaj mi, aby som vytrval na ceste za tebou po celý môj život.

Zamysli sa ešte:

- Ako vyzerá tvoja príprava na spoveď? - Boli tvoje doterajšie sv. spovede platné? Nezamlčal si žiaden ťažký hriech? Lebo ak áno, tvoje sv. spovede a sv. prijímania boli svätokrádežné. - Polepšil si sa v niečom od poslednej sv. spovede? - Staré hriechy, z ktorých si sa už raz úprimne vyspovedal - nemusíš nikdy viac opakovať.
- Pred sviatkami sú často pred spovednicou dlhé rady - len ťažko môžeš očakávať, že budeš môcť byť na sv. spovedi dlhší čas, alebo sa s kňazom viac porozprávať a poradiť, nájdi si preto čas aj mimo veľkých sviatkov a pred sviatkami spoveď neodkladaj na posledný deň.
- Myslíš si, že kňaza zaujímajú tvoje hriechy? Vedel by ti ich povedať viac, ako si ich uvedomuješ, on chce počuť, ktoré si si už ty uvedomil, a počúva, či máš neodpustiteľné hriechy. Patria tam napr. - Ak sa hneváš a nechceš sa za žiadnych okolností zmieriť, ak používaš najmä abortívnu antikoncepciu a nechceš s tým prestať - (tento hriech má aj muž, ak do toho svoju ženu núti, alebo stačí, ak s jej hriechom súhlasí), ak žijete ako manželia bez sviatostného manželstva... O tomto mnohí ani nevedia, že nemôžu ísť na sv. spoveď a sv. prijímanie od toho momentu, keď začali spolu bývať v jednej domácnosti. Prečo nemôžu ísť na spoveď? Lebo súčasťou sv. spovede je snaha naozaj sa polepšiť a zanechať hriešny spôsob života, a v tomto prípade sa do neho opäť vrátim. A ďalším problémom je verejné pohoršenie. Tí, ktorí vás poznajú, sa môžu pýtať: Ako je to možné, že oni žijú spolu bez manželstva a chodia aj na sv. prijímanie? Azda Boh - Cirkev zmenili svoje prikázania? Cirkev si nemôže svojvoľne vykladať Boží zákon. Ona ho má chrániť. A nestačí ani, že si povieš vo svojom vnútri - ja toto nepovažujem za hriech - človek nie je meradlom dobrého a zlého konania - meradlom pre nás je Boží zákon. A ak ho človek neposlúcha, zaručene ho to k šťastiu neprivedie.
- Nestačí sa spovedať iba tak, že povieš - prehrešil som sa proti šiestemu prikázaniu. Povedz jasne - prehrešil som sa pozeraním, myšlienkami, túžbami, sám so sebou skutkom, s druhou osobou, s osobou rovnakého pohlavia, so zasvätenou osobou... Každé je samostatným hriechom.
- To platí aj o iných prikázaniach - nestačí povedať prehrešil som sa myšlienkami, slovami, skutkami – hriechy treba menovať osobitne. Myšlienky som mal pyšné, závistlivé, nečisté... atď. Nehovoriac o tom, že ťažké hriechy by sa mali vyjadriť aj počtom - koľko tých ťažkých hriechov som spáchal, a povedať aj okolnosti, ak menia váhu hriechu.
- Ak nevieš rozlíšiť - kedy ešte môžeš ísť na sv. prijímanie a kedy nie - spýtaj sa kňaza na sv. spovedi, nech ti to pomôže rozlíšiť podľa tvojich konkrétnych hriechov.
- Je užitočné, ak sa spovedáš aj z pokušení, ktoré na teba doliehajú, môže to oslabiť intenzitu tých pokušení.
- Opovážlivým spoliehaním sa na Božie milosrdenstvo sa prehrešuje ten, kto takto nejako uvažuje: - Bože, ja si budem hrešiť, koľko chcem, do toho sa mi nestaraj, ty mi to len všetko pekne na spovedi odpúšťaj. To je drzosť pred Bohom. Neprehrešuje sa ten, komu v rôznych okolnostiach hriechu napadne myšlienka - čo už, vyspovedám sa. A je mu to ľúto.
Užitočná rada: Pamätaj, že Boh ti chce odpustiť každý hriech, ak ho úprimne ľutuješ, lebo ťa nekonečne miluje.
SMS – minimum duch. života pre začiatočníka: Spoveď 1x za mesiac, Modlitba 1x za deň, Svätá omša 1x za týždeň.

Desatoro

1. Ja som Pán, tvoj Boh, nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal.

Milujem Pána Boha viac ako čokoľvek iné? Hanbil som sa za svoju vieru? Modlievam sa ráno a večer? Spytujem si každý deň svedomie? Čítam Sv. písmo? Prehlbujem svoje náboženské vedomosti? Rozumiem významu sv. spovede, sv. omše, modlitby atď? Verím vešteniu, talizmanom, horoskopom, poverám...ako červená nitka, čierna mačka, piatok trinásteho, poklopať trikrát na drevo... ? Vyvolávanie duchov, čierna mágia, ezoterika...
2. Nevezmeš Božie meno nadarmo.

S úctou som vyslovoval Božie meno a mená svätých? Škaredo som hovoril? Hrešil som? Nadával som? Prisahal som zbytočne? Dodržal som sľub?
3. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.

V nedeľu a prikázané sviatky som bol na sv. omši? Koľkokrát som nebol? Prečo som nebol? Z lenivosti? Ak pre chorobu - to nie je hriech. Ako som sa správal v kostole? Vyrušoval som? Pracoval som dobrovoľne v nedeľu a sviatok? Vedel som si odpočinúť?
4. Cti svojho otca a matku.

Mal som v úcte rodičov, starších ľudí, učiteľov, svetských predstavených...? Bol som poslušný? Pomáhal som im? Učil som sa do školy? Ťaháky? Šikana? Moje vzťahy so súrodencami? Dával som druhým dobrý vzor a príklad? Bol som drzý? Viem si všimnúť druhého človeka a pomôcť mu?
Rodičia: Staral som sa o výchovu detí - aj kresťanskú? Spoločná modlitba? Volím zodpovedne?
5. Nezabiješ.

Neublížil som niekomu? Neprovokoval som bitku, hádku...? Rasizmus?Neopíjal som sa? Nefajčil? Neskúšal drogy? Nejazdil rýchlo? Nepotuloval sa po nociach - nevhodná zábava? Netrávil som veľa času pri TV, PC? Keď som sa s niekým pohneval, snažil som sa zmieriť? Ospravedlnil som sa, ak som niekomu ublížil? Otázka potratu? (Kán. 1398: Kto vykonáva potrat, po dosiahnutí účinku upadá do exkomunikácie.) Nespravil som nič také, čo by mohlo zabiť už počaté dieťa? (Antikoncepcia.) Problematika umelého oplodnenia, eutanázie? Samovražedné myšlienky? Neznečisťoval som prírodu? Netrápil zvieratá?
6. Nezosmilníš.

Myslel som a túžil po nečistých veciach? Hovoril som nečisto, dvojzmyselne? Pozeral som neslušné, nečisté obrázky, filmy, piesne? Robil som nečisté skutky sám, alebo s niekým? Koľkokrát? Žijem v sviatostnom manželstve? Otázka homosexuality a pod. Rodičia: Súhlasím s konkubinátom svojich detí?
7. Nepokradneš.

Vzal som niečo, čo mi nepatrí? Akú to malo približne hodnotu? Vrátil som to? Poškodil som, alebo zničil niečo, čo nie je moje? Napríklad v kostole, v škole, na verejnom majetku? Hral som hazardné hry, automaty...? Nepožičiaval som peniaze za vysoké úroky? Nedával som a neprijal úplatky? Pracoval som svedomito? Mal som odvahu ozvať sa, keď som videl, že sa pácha akákoľvek krivda?
8. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.

Hovoril som vždy pravdu? Ohováral som druhých?-To znamená: Rozširoval som chyby druhých? Vymýšľal som klamstvá na druhých? Toto je osočovanie. Ak som niekomu takto ublížil je potrebné urobiť nápravu. Nevysmieval som sa z druhých? Nepovyšoval som sa nad iných? Nevyzradil som zverené tajomstvo? Overil som si pravdivosť informácie? Zamyslel som sa niekedy nad tým s akým úmyslom robím to, čo robím a prečo niekedy hovorím to, čo hovorím?
9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.

Myslel som nečisto o cudzej žene, mužovi? Bol som verný svojej žene, (verná svojmu mužovi) - aj v myšlienkach? Dodržal som v manželstve morálny zákon? Nedovolené zabraňovanie počatiu a pod.
10. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.

Závidel som druhým to, čo majú? Želal som niekomu, aby sa mu stalo niečo zlé? Nepoctivo som získal peniaze? Neutrácal som peniaze na zbytočnosti? Mám poriadok vo svojich veciach? Myslím aj na to, ako reálne pomôcť chudobným?

Pätoro

1. V nedeľu a prikázaný sviatok sa zúčastniť na celej sv. omši.
2. Zachovávať prikázané dni pokánia.

V popolcovú stredu a na veľký piatok nejesť mäso a postiť sa aj od iných jedál. Všetky piatky v roku tiež je dobre, keď nejem mäso, ale keď zjem, môžem urobiť iný dobrý skutok, sebazápor - napr: nezjem sladkosti, nepozerám TV, pôjdem na sv. omšu, prečítam si Sväté písmo.
3. Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť.

Odporúča sa ísť na sv. spoveď každý mesiac pred prvým piatkom. A keď mám ťažký hriech čo najskôr.
4. Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi.
5. Podporovať cirkevné ustanovizne.

Prispieval som, podľa svojich možností, na potreby kostola, farnosti, charity, Cirkvi? Zapájal som sa do života farnosti aj s nejakou pomocou?

Cudzie hriechy

1. Dávať iným radu na hriech. 2. Povzbudzovať iných na hriech. 3. Iným kázať hrešiť. 4. Súhlasiť s hriechom iných. 5. Pomáhať pri hriechu iných. 6. Mlčať pri hriechu iných. 7. Zastávať hriechy iných. 8. Netrestať hriechy iných. 9. Chváliť hriechy iných.

7 hlavných hriechov

1.Pýcha 2. Lakomstvo 3. Smilstvo 4. Závisť 5. Obžerstvo 6. Hnev 7. Lenivosť

Nezanedbávam konanie dobra? To by bolo málo - iba nekonať zlo.

Ako sa rozhodovať

2018-12-13T18:45:07Z

Ako sa rozhodovať

(Podľa sv. Ignáca)

Okrem bežných každodenných rozhodnutí, niekedy stojíme pred vážnymi životnými rozhodnutiami. Vždy by sme mali mať na zreteli, čo chce odo mňa Boh, ako by som sa mal zachovať podľa jeho vôle.

Rozličné typy ľudí

a) racionálny - na dosiahnutie svojich cieľov používajú silu vôle. Premyslí si všetko.

b) emocionálny - reagujú a rozhodujú sa na základe svojich pocitov. Vedia byť nadšení, zapálení pre niečo. No zmena nálad niekedy spôsobuje aj zmenu rozhodnutia.

c) zdráhavý - takýto človek odkladá rozhodnutia, možno aj zo strachu pred tým, že by mohol urobiť nesprávne rozhodnutie. Títo ľudia si myslia, že ešte neprenikli na koreň problému a veci. Boja sa riskovať; chcú si byť absolútne istí. Odkladajú svadbu, voľbu duchovného povolania, alebo novú prácu, lebo sa boja. Niekedy preto minú aj cieľ.

d) rýchly - veci majú veľmi rýchle vyriešené a jasné aj bez dopriania si dostatočného času na rozmyslenie. Takto urobené rozhodnutia môžu sa neskôr ukázať ako nesprávne, bolestivé a zraňujúce.

Predpoklady pre správne rozhodnutie

Môj vnútorný svet

Ide o moje preferencie, sympatie, náklonnosti, averzie, strachy, obranné reakcie…

Tie môžeme deliť na:

a) usporiadané - trpezlivosť, obetavosť, nábožnosť, rozvážnosť, empatia…

b) neusporiadané - láska k peniazom, pohodlnosť, túžba po moci a ovládaní iných, zameranosť iba na seba, zranenia z detstva, paralyzujúci strach…

Vnútorná sloboda (”indiferencia”)

a) sloboda “od” - je to sloboda od horeuvedených neusporiadaných náklonností. To neznamená, že už nebudú vôbec prítomné v mojom živote. Skôr to znamená, že som si ich vedomý a nedovolím im, aby oni určovali smer môjho rozhodnutia. (Viem, že som lenivý, ale nechcem dovoliť lenivosti rozhodnúť, preto si vyberiem aj proti svojej vôli napr. ťažšiu úlohu. - napr. na tábore si môžeš vybrať umyť kuchyňu, alebo záchod... čo si vyberieš, aby si premohol lenivosť?)

b) sloboda “pre” - rozhodnúť sa pre lepšiu možnosť. Voľba v pravom zmysle slova spočíva v rozhodovaní sa medzi dvoma alebo viacerými možnosťami, z ktorých všetky musia byť dobré. Pretože rozhodovanie medzi očividným zlom a dobrom by malo byť jasné. Napr. Idem pomôcť do detského domova, alebo idem pomôcť k babkám do domova dôchodcov. (K deťom idú 10 ďalší kamaráti a k babkám chcú ísť len 2 - viac by sa ti páčilo ísť k deťom, ale užitočnejšie by to bolo pri tých babkách. Ako sa rozhodneš?)

Úloha: poznať svoje vnútorné náklonnosti, tak dobré ako aj zlé. Využívať prostriedky na očisťovanie svojho vnútra a napĺňanie dobrom (sviatosti - sv. spoveď, sv. prijímanie: denná modlitba, večerné spytovanie svedomia, duchovný sprievodca, pôst).

Tri spôsoby/metódy pre urobenie voľby

1. Priame Božie vnuknutie - ktoré objasňuje bezpochyby to, čo má byť urobené. Napr. Šaulovo obrátenie na ceste do Damašku. Je to čistý Boží dar. Treba ho však podrobiť nášmu osobnému skúmaniu - rozlišovaniu, prípadne poradiť sa aj s osobou znalou v duchovných veciach. Môžeme aj prosiť o takéto vnuknutie.

2. Spozorovanie vlastných inklinácii a ich rozlíšenie. (K čomu ma to vnútorne ťahá. Napr. cítim, že isto by som nechcel byť policajtom, ale možno lekár, alebo učiteľ.) Najdôležitejšie na tomto mieste sú predovšetkým moje pocity. No oni sú rozličné, niekedy aj protichodné a mätúce. Treba si ich priznať, prijať ich a zhodnotiť ich; a spoznať, k čomu nás vedú.

3. Racionálny prístup

Pozostáva v uvažovaní o argumentoch “za” a “proti” tej-ktorej možnosti, alternatíve.

Skúsenosť však ukazuje, že konečné rozhodnutia sú veľmi často výsledkom 2. a 3. možnosti.

Kritéria pre rozlišovanie - pomoc pri rozlišovaní a urobení rozhodnutia

Ignaciánske “Magis” - “Viac”

Pri rozhodovaní medzi dvoma alebo viacerými dobrami sa pýtam: Čim môžem “viac” prispieť k budovaniu Božieho kráľovstva? K šíreniu dobra. (To nie je len pre zasvätené osoby - aj v škole, doma je to pre nás výzva. Čo vidia na tebe rodičia, súrodenci, spolužiaci - vidia dobrého kresťana?) “Viac” však neznamená len viac pracovať, alebo robiť iba aktivitu za aktivitou. Čím sa viac posvätím, zdokonalím, čím viac premôžem seba svoju pýchu, lenivosť, zmyselnosť... tým viac budujem Božie kráľovstvo a dobro na tejto zemi. (Napr. zistiť, či viem ovládať facebook - rozhodnem sa ho na učité obdobie nepoužívať - iba ak odpíšem na správy a nepozriem nástenku. Tak chcem viac času ušetriť pre iné niečo napr. čítanie, šport, a tiež seba cvičiť v ovládaní zvedavosti.)

Rozmýšľaj: Nakoľko som ovplyvnený modernou mentalitou, kde “viac” sa chápe v zmysle úspechu či prestíže? Viem aj “nič nerobiť” napr. v zmysle “strácania času” v modlitbe a hľadaní, uvažovaní...?

Pri rozhodovaní sa sám seba pýtam:

Ktorá alternatíva prinesie lepšie výsledky, viac ovocia?

Ktorá alternatíva mi dá príležitosť konať viac dobro sebe a blížnym a urobí radosť Bohu?

Ktorá alternatíva bude účinnejšia, dobročinnejšia alebo produktívnejšie pre mňa a pre iných?

Ktorá z alternatív mi ponúka viacej radosti, pokoja a naplnenia?

Ako pracujem na zmenšení ľudského utrpenia a biedy? (Nielen vo svete - Afrika, aj spolužiaci, rodina, okolie, susedia, - stačí sa prinútiť usmiať sa a opýtať sa ako sa máš.) Využívam na to svoje talenty a dary?

Rozličné metódy rozlišovania

Modlitba v procese rozlišovania a rozhodovania sa

Často sa hovorí, že dnešná doba je uponáhľaná. Človek sa od rána až do večera stále niekam ponáhľa. V tomto kolotoči sa človek cíti unavený, nenaplnený, prázdny, nepokojný… “Nestíha sa” modliť, a predsa túži po pokoji. Tlačí ho potreba rozhodnúť sa, avšak životný kolotoč a beh mu nedovoľuje nabrať potrebný pokoj, aby veci a seba videl v jasnejšom a priamejšom svetle. Modlitba mu naopak poskytuje priestor pre zastavenia sa, načúvanie sebe a Bohu.

Zastaviť sa

“Zastaviť sa” môže mať rôznu podobu: pravidelná denná meditácia nad Božím slovom; spytovanie svedomia, duchovná obnova; duchovné cvičenia a pod. Pomocou nám môže byť aj dobrá kniha, rozhovor s duchovnou osobou a taktiež zmena prostredia.

Ticho

Ticho je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sme dokázali počuť. (Aj seba, aj Boha) Všade vo svete je hluk - aspoň hučí TV, rádio, slúchadlá na ušiach... Ticho prináša z nášho vnútra na povrch naše starosti, motívy konania, záujmy. Samozrejme ticho môže “vyplaviť” na povrch aj naše obavy, zraňujúce skúsenosti, chaotické myšlienky či bremená, ktoré si nosíme z minulosti. Ich jednoduchým “zametením pod koberec” -nemyslieť na to, by sme dosiahli možno iba zdanlivý pokoj avšak s rizikom, že nás budú negatívne ovplyvňovať aj naďalej.

Môžem sa seba v tichu pýtať:

Čo zachytáva vtedy moju pozornosť? Čo ma nadchýna? Čo ochromuje moje rozmýšľanie? Čo mi zabraňuje urobiť krok vpred? Čo mi bráni v úprimnou pohľade na realitu? Sú moje obavy opodstatnené, alebo nie? Čo ma motivuje? Dávam príliš veľa dôrazu na názor iných ľudí? Po čom skutočne túžim?… Aký je môj postoj k tichu a načúvaniu iných? Viem aktívne počúvať iných - počúvam čo hovoria? Viem stráviť čas v tichu modlitby?

Rady pri rozlišovaní a rozhodovaní

1. Jasne si urči, aké rozhodnutie chceš urobiť. A či tvoje rozhodnutie je v súlade s láskou k Bohu a blížnym i k sebe, aby sa nikomu neublížilo. A pros o milosť vybrať si správne.

2. Urob si zoznam dôvodov za a proti rozhodnutiu (aké motivácie ťa vedú k tomu rozhodnutiu, či sú to sebecké pohnútky napr. aj kňazom sa môže niekto chcieť stať, lebo si myslí: mám lepšie ekonomické zabezpečenie, žiadne dievča ma nechce, babky hovoria, že by som bol dobrým kňazom... môžu ma napadnúť aj také myšlienky, ale ja viem, či vo vnútri - v sebe - s nimi súhlasím, alebo nie.)

3. Ostaň v kontakte s realitou a s tým, čo sa skutočne deje.

Naše predstavy, sny, túžby, myšlienky a pocity musia byť v neustálom kontakte s realitou, aby mali váhu. (Snívam o pomoci v Afrike a plánujem si, ako tam budem pomáhať a mama povie vynes smeti a mne sa nechce.)

4. Nekonaj príliš rýchlo, ani príliš neodkladaj rozhodnutie.

5. Predstav svoje myšlienky a plán pred kritický zrak tvojich priateľov. Hľadaj radu rozvážnych ľudí.

6. Počúvaj čo ti tvoja myseľ, srdce a intuícia hovoria.

7. Buď si vedomý, že zlý duch často zamýšľa urobiť rozhodnutie komplikovanejším, než v skutočnosti je. Diabol často používa strach. Preto hľadaj dôveru v Bohu.

8. Nerob rozhodnutie, keď si ponorený v kríze, depresii... Počkaj, kým sa upokojíš.

9. Poznaj svoje obmedzenia; prijmi tú skutočnosť, že ich máš a pozoruj ich.

(Nehľadaj kríž - utrpenie a pod., ale buď pripravený prijať ho z lásky, ak to Boh od teba bude chcieť. --- Nie je správne pýtať napr. chorobu od Boha -ale skôr prosiť o silu, aby keď na nás príde, sme mali silu ju niesť.)

10. Netráp sa na možnosťami, príležitosťami, ktoré si nevyužil a už sa pominuli - život ide ďalej - pozeraj dopredu.

11. Ak povieme “áno” jednej veci, potrebujem povedať zväčša “nie” ďalšej. Napr. ak sa ti páči Zuzka - jej povieš áno, ale už všetkým ďalším hovoríš nie. (A neoplatí sa obzerať potom dozadu, keď si ju vezmeš za manželku - ako by to bolo s Aničkou... podobne to platí aj pri príklade duchovný život verzus manželstvo...)

12. Akonáhle sme zapojení do procesu rozhodovania, v určitom momente prídeme k bodu, kedy potrebujem povedať definitívne rozhodnutie a musíme prijať aj jeho dôsledky. Nikdy netreba zabudnúť na dôveru v Božiu pomoc, že on je pri mne a pomôže mi v mojom rozhodnutí vytrvať až do konca.

Praktické cvičenia:

Prvé cvičenie (Keď sa rozhodujem medzi dvoma možnosťami - alternatívami.)

1. Krok: predstaviť si 1. alternatívu

Predstaviť si, tak realisticky ako len môžem, aký by bol môj život podľa prvej alternatívy: moje aktivity, vzťahy, miesta, kam by som šiel v živote, môj oddych… Predstavím ako by asi vyzeral môj priemerný deň, moje roky takéhoto života… Čo by ma napĺňalo? Ak mi prídu na myseľ aj negatívne obrazy, snažím sa aj o nich uvažovať. Môžem sa pýtať: Kam by ma to posunulo; môj každodenný život, starosti a radosti, moja služba…? Nakoľko by to urobilo radosť mne, druhým, Bohu. Treba tomuto cvičeniu venovať aspoň hodinu. Potom si treba zapísať všetky dôležité pocity, myšlienky (tak pozitívne ako aj negatívne), ktoré sprevádzali toto moje rozmýšľanie.

2. Krok: predstaviť si 2. alternatívu a zopakovať prvý krok s 2. alternatívou.

3. Krok: porovnávanie týchto alternatív.

Zhodnotiť - ktorá alternatíva mi môže priniesť viac útechy, radosti a pre druhých viac osohu, ovocia, dobra? Potom môžem o tom podiskutovať s kňazom.

Druhé cvičenie: doplňujúce cvičenie

Ešte raz si pozriem 1. alternatívu. Snažím sa ju vidieť vo svetle, čoho všetkého sa zrieknem tým, ak si ju zvolím. Nenechám sa však pritom utíšiť lacnými formami útechy, ale svoje straty a zrieknutia jasne pomenujem a zverím Bohu. Uvažujem, či pre túžbu, lásku k tomu čo si zvolím som rozhodnutý prijať aj frustrácie, prázdnotu a nenaplnenie niektorým iných mojich túžob.

To isté potom aplikujem aj na 2. alternatívu.

Tretie cvičenie

Predstavím si človeka, ktorého som nikdy nevidel ani nepoznal a ktorému prajem dobro a dokonalosť v každom smere. Nechcem mu nijako teda ublížiť. Čo by som jemu odporúčal robiť a zvoliť si v tej otázke, voľbe, nad ktorou ja uvažujem?

Predstavím si, že zomieram - ktoré rozhodnutie by mi urobilo väčšiu radosť?

Predstavím si, ako sa budem asi cítiť v súdny deň a aké rozhodnutie o prítomnej veci, o ktorej voľbe uvažujem, by som si vtedy prial?

Dotýkame sa Boha

2018-11-22T17:07:09Z

Koľkí z nás potrebujeme učiť sa nad Eucharistiou vždy nanovo žasnúť a povedať – také niečo sme ešte teda nevideli. A najmä my kňazi, môžeme ešte dodať – tak takéhoto dačoho sme sa ešte nedotýkali. /Ale vlastne každý veriaci sa môže Boha dotknúť pri svätom prijímaní./ My sa môžeme dotknúť – živého Boha, Kristovho tela. Len aby nám to nezovšednelo, lebo sa Ho dotýkame stále... Preto vždy nanovo potrebujeme učiť sa nad Ním žasnúť... Nedotýkame sa iba obruby jeho šiat, ako ktorási chorá žena v evanjeliu, ale dotýkame sa priamo jeho tela. Celkom dôveruje naším ľudským rukám. Napospas, celkom napospas sa nám dáva do rúk. Dôveruje nám. Boh celého sveta sa nám vydáva do rúk. Ján Mária Vianney hovorí a žasne: „Držím ho v ľavej ruke, ostáva v ľavej ruke, držím ho v pravej ruke, ostáva v pravej ruke.“ To je poslušnosť. Všimnime si ako aj nás Kristus v Eucharistii „poslúcha“. Všimnime si ako Ježiš poslušne trpí aj moju neúctu, ľahostajnosť, nevšímavosť... Uvedomujeme si to? Pozrime sa – my kňazi - ako napr. rozdávame toto Kristovo telo? A keď zosypávame Eucharistiu, keď purifikujeme... A veriaci – ako sa správajú po sv. prijímaní k tomuto presvätému Kristovmu Telu, pri adorácii..?

Čo ma ešte učí pohľad na Eucharistiu? – čistote. Ďalšia z troch evanjeliových rád. Čistota – pozrime aká nádherná a biela je tá hostia, a pritom akoby nahá, „bez oblečenia“ - učí nás s úctou hľadieť na ľudské telo – premáhať zmyselnosť. Chrániť si zrak pred všetkým, čo ponižuje ľudskú dôstojnosť – a vždy túžiť po tom, aby náš pohľad spočinul iba na Kristovi. /Na ňom niet nijakej viny, okrem tých našich – veď on naše hriechy premieňa na takúto belosť, tak ich čistí./ A keď sa na neho pozerám a dotýkam sa ho, nech mi to vždy pripomenie, aby som aj ja mal stále také čisté srdce, nedajbože zaťažené ťažkým hriechom a tak sa ho dotýkal...

Ďalej nás pohľad na Eucharistického Krista učí chudobe? Pozrime obyčajný chlieb. Nie torta, či nejaký vyberaný koláč, či iné kráľovské jedlo... Chlieb, ktorý chce byť dostupný všetkým. Taktiež si všimnime, že na tej bielej hostii niet nijakých ozdôb, ničoho. Celkom nič výnimočné - pre vonkajší pohľad.

Chudoba. Nechýba nám aj dnes obzvlášť táto čnosť? Pozrime, čo hovorí o. b. Vojtaššák kňazom o chudobe?: „Čo je veľká bolesť, že veľké množstvo vznešených údov Kristovho kňazstva sa spolu so svetom čoraz viac klania mamone. Toto je epidémia dnešných čias, ktorá mnohých necháva nešťastných tak pre tento, ako aj pre večný život. Kto ju bude liečiť? Chudobný kňaz, chudobný v duchu, blčiaci láskou chudoby, je najsilnejší reformátor. Svojou chudobou robí zázraky, svojou chudobou vedie ľudí od mamony k Bohu. Hoci sa pohŕda jeho učením, nepohŕda sa ním samým, lebo sa na neho hľadí ako na príklad chudoby... Náš umiernený stôl, pokorný dom, pokorné aj naše obliekanie..., žiadny luxus.“

Niekedy v rečiach počúvame - dobrá farnosť, zlá farnosť... a to podľa čoho delíme? V čom je bohatstvo farnosti? V dušiach ľudí. Každá farnosť, ktorá má duše je bohatá. (A farnosti bez duší nemáme.)

Prečo sa stávame kňazmi? Aby sme sa podobali na Krista – a dnes krátko uvažujme práve o našom pripodobnení sa Kristovi, ktorý je chudobný, čistý a poslušný. A keď takto o Kristovi uvažujeme – môžeme povedať– také niečo sme ešte nevideli. Toľkú chudobu, toľkú poslušnosť, toľkú čistotu. Nech nám pohľad na Eucharistického Krista, stále toto pripomína.

Prečo by mohli mať Katolíci a Pravoslávni viac pravdu ako iní kresťania?

2018-01-17T08:31:26Z

Pýtam sa - či môže byť - aj taká negatívna skutočnosť ako - rozdelenie Cirkvi v roku 1054 - na Východnú a Západnú - pomocou pri hľadaní odpovede na otázku - ktorá cirkev učí plnú pravdu?

(Plnú pravdu môžeme zjednodušene chápať v zmysle - najlepšieho zachovania zjaveného tajomstva o Bohu, ktoré máme na základe textov Biblie a dlhoročnej tradície, ktorá sa ústne podávala a podáva z pokolenia na pokolenie.)

Kladiem si túto otázku pri pohľade na také množstvo cirkví, siekt a pod., ktoré vznikli medzi kresťanmi a ktoré môžu byť presvedčené, že iba ich pohľad a iba ich učenie je to najlepšie a najpravdivejšie a pritom sa tieto náuky líšia. V niečom sa zhodujú, v inom nie. Kde je teda plnosť pravdy?

Skúsme sa zamyslieť nad nasledovným:

Ak sa v roku 1054 jedna Cirkev rozdelila - tak pravdepodobne dovtedy bolo v nej jednotné učenie. Stálo by za to porovnať dnes po takmer ďalších 1000 rokoch od rozdelenia - ako sa učenie jednej a druhej Cirkvi zachovalo resp. vyvíjalo a v čom je rozdielne (okrem známeho filioque a primátu rímskeho biskupa). Predpokladám, že s vysokou pravdepodobnosťou dospejeme k záveru, že ich učenie v otázke viery a mravov je zhodné (iná je otázka cirkevnej disciplíny a obradov). Nebolo by to zaujímavé? O čom by to teda mohlo svedčiť? Že učenie jednej aj druhej Cirkvi naozaj vyšlo z toho istého základu - a teda učenie Katolíckej Cirkvi (Západnej) a Pravoslávnej (Východnej) má najbližšie ku koreňom kresťanstva a teda logicky bude asi aj najvierohodnejšie a mať najviac pravdy - alebo sa mýlim?

Ak by platil tento prvý predpoklad - potom vznikne otázka, či môžeme tvrdiť, že všetky evanjelikálne cirkvi a pod., ktoré vznikajú niekedy až od začiatku 16. storočia - ak učia niečo v rozpore s učením Katolíkov a Pravoslávnych - tak sa mýlia? (Som si vedomý toho, že je to veľmi zovšeobecňujúce rozdelenie a tvrdenie.)

(Zjednodušene to vysvetlím na tomto príklade: - Keď Katolíci a Pravoslávni veria a učia, že v Eucharistii je živý Kristus - tak toto učenie je pravdepodobnejšie, ako učenie, ktoré prichádza niekedy po reformácii, že v Eucharistii nie je živý Kristus.)

Je to len podnet na diskusiu a úvahu. Možno to niekoho zaujme a pohne k hlbšiemu štúdiu. Budem rád, ak ma informuje o svojom skúmaní:)

Kiežby som sa mýlil, že je to podvod

2016-12-14T16:00:04Z

Dnes mi prišiel email, v ktorom ma prosili o pomoc pre jedno dievčatko, ktoré má ísť na operáciu. Hneď sa mi to nepozdávalo. Prečo? Lebo - perfektne urobená grafika, 4 kontá v banke, meno tej pani nebolo možné nikde nájsť na internete, nebolo uvedené v tom emaile, kde pani býva, kde bude dcérka operovaná, urgentnosť pomoci bola samozrejme - do zajtra (15.12.) a pod.

Keď som tej pani ráno napísal - neozvala sa... V bankách nemôžu poskytnúť informácie, kto je majiteľom uvedených účtov... A vraj nič nemôžu urobiť ani s tým, že ľudia tam budú v dobrej vôli peniaze posielať - teda sa takto dá bez problémov kradnúť od dobromyseľných ľudí...

Píšem to ako výstrahu pre všetkých, ktorým chodia podobné prosby - dajte si na to veľký pozor. A tiež ako prosbu pre tých, ktorí s tým môžu niečo spraviť, aby urobili...

A ak by to čítali aj tí, ktorí to urobili - vám len toľko: Dúfam, že sa mýlim a týmto emailom som ublížil tej pani, ktorá tú pomoc naozaj potrebuje, lebo mi je NENORMÁLNE ŤAŽKO UVERIŤ, že by sa našiel tak chamtivý a zákerný človek (ľudia), ktorý by chcel takto zbohatnúť. Na dobrosrdečnosti druhých ľudí.

PS: Pokúsim sa ako obrázok priložiť tu aj ten jej email.

PS2: Ak sa mýlim, a tej pani krivdím, nech sa mi ozve a tých 1300 eur jej zoženiem.

Sv. Terezka z Lisieux

2016-09-30T07:57:29Z

Často stačí jediné slovo, jediný milý úsmev, aby sme potešili znechuteného človeka.

Pochopila som, že bez lásky sú všetky diela len ničotou, a to aj diela najúžasnejšie, ako je vzkriesenie mŕtvych alebo obrátenie národov…

Dokonalá láska spočíva v tom, že znášame chyby iných, nečudujeme sa vôbec ich slabostiam, poúčame sa aj z najmenších skutkov čností, ktoré ich vidíme konať.

Akú veľkú moc má modlitba! Mohli by sme ju nazvať kráľovnou, ktorá má v každom okamihu voľný prístup ku kráľovi a môže dostať všetko, o čo prosí…

Napokon byť malým znamená nestrácať odvahu kvôli svojim chybám, pretože deti často padajú, sú však príliš malé na to, aby si veľmi ublížili.

V skutočnosti som iba tým, čo si Boh o mne myslí.

Každý deň vidno, ako málo priateľov má Ježiš… Azda najviac sa Ho dotýka nevďačnosť, ale nadovšetko skutočnosť, že srdce Jemu zasvätených ľudí je plné iných vecí, hoci patrí výlučne Jemu.

Dokonalosť spočíva v tom, aby sme plnili Jeho vôľu, aby sme boli tým, čím nás chce mať.

Pociťujem veľkú radosť nielen vtedy, keď ma iní považujú za nedokonalú, ale najmä vtedy, keď sama cítim, že som skutočne nedokonalá.

Darček k ROKU MILOSRDENSTVA

2015-12-08T08:00:33Z

Autor dal názov tomuto obrazu: Boh a človek v nebeskej bráne.

Čo môžeme vidieť na tomto obraze? Čo sa z neho môžeme naučiť?

Prvú skutočnosť, ktorú si môžeme všimnúť je, že Boh sa skláňa. Nie je vystretý ako niekto, kto v spriamenej pozícii čaká na niekoho, kto k nemu prichádza. To je prejav obrovskej pokory Boha, ktorý nemá problém kedykoľvek sa skloniť k človekovi. Veď sa uponížil až tak, že sa stal jedným z nás a prijal našu ľudskú prirodzenosť a zomrel na kríži za hriechy celého ľudstva. Ako čítame vo Sv. písme: „On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. (Porov. Flp 2, 5n) Autor teda spomenuté Božie vlastnosti pokory, milosrdenstva na svojom obraze znázornil prostredníctvom toho, že Boha znázornil ako skloneného.

Farbu, ktorou je znázornený Boh na rozdiel od človeka je farba biela a žltá – resp. farby sú svetlé – sú to symboly čistoty a svetla. Boh je teda vykreslený ako dokonalosť sama, čistota a svetlo. Na rozdiel od človeka, ktorý je znázornený vždy tmavšou farbou, čo symbolizuje našu biedu a hriešnosť. Iste nájdeme množstvo miest vo Svätom písme, kde sa hovorí o ľudskej hriešnosti (napr. 1 Jn 1, 8 - Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami seba a nie je v nás pravda.) a o dôležitosti kajúceho postoja pred Bohom. (Porov. Lk 15, 11-32 - Podobenstvo o márnotratnom synovi.) Preto je človek na obraze znázornený ako kľačiaci, čo je jasný znak pokory a ľútosti. „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným vždy dáva svoju milosť.“ (Jak 4,6) Teda človek, ktorý sa k Bohu chce priblížiť má byť plný ľútosti nad svojimi hriechmi a Boh nebude pre neho niekto, kto z výšky na neho a jeho biedu bude hľadieť – či dokonca by ho ponížil za jeho biedu, ale naopak – to on je ten, ktorý sa k človeku s takýmto postojom srdca vždy skláňa. A v konečnom dôsledku treba podotknúť, že aj tak je to vždy len ON – BOH, ktorý sa k nám skláňa ako prvý. „On prvý miloval nás.“ (1 Jn 4, 19) Aj naša možnosť vôbec ľutovať svoje hriechy a mať dôveru, že mi budú odpustené - je už len a len dôsledkom tejto jeho lásky.

Všimnime si, že u obidvoch postáv – Boh a aj človek – nie je jasne vidieť črty tváre – čo môže byť symbolom toho, že v prípade Boha – napriek všetkej našej snahe o jeho pochopenie a o jeho poznanie – predsa Boha nikdy dokonale nespoznáme – až vo večnosti ho uvidíme z tváre do tváre. (Porov. 1 Kor 13, 12) A u človeka to môže symbolizovať vlastne každého jedného z nás – každý z nás by mal mať tvár tohto kajúcnika pred Bohom a zaujať takýto kajúci postoj.

Na dverách chýba kľučka – čo môže symbolizovať, že do neba sa dá dostať z našej strany – Boh nás pozýva všetkých – z jeho strany dvere zamknuté nie sú, ak máme spomínaný postoj kajúcnosti a ľútosti – tak nebeské brány sa nám otvoria dokorán.

Vidíme tiež, že za dverami je tma a človeku Boh ponúka vstúpiť do svetla – neba – vyjsť z temnoty svojej biedy. Iste nie sme hodní vojsť – no znova je to prejav Božej lásky, ktorá nás pozýva a po očistení nás chce prijať k sebe.

Kiežby sme si pri pohľade na tento obraz čo najviac uvedomovali predovšetkým veľkosť Božej lásky, milosrdenstva a pokory – ako veľmi Bohu záleží na každom človekovi a zároveň si uvedomili tú nevyhnutnosť nášho postoja, ktorý musí byť vždy postojom kľačiacim – poníženým – prosiacim o zmilovanie.