Peter Broz

Prehnitá EÚ, flákači europoslanci a iné otázky

2019-05-16T19:59:12Z

Myslíš svoju kandidatúru vážne?

Áno, kandidujem do Európskeho parlamentu s cieľom dostať sa tam. Rešpektujem prácu a výsledky Anny Záborskej a Branislava Škripeka a uvedomujem si, že ma pozná oveľa menej ľudí. Pracujem však v prostredí EP už 5 rokov a som presvedčený, že mám čo Slovensku ponúknuť.

Je pravda, že europoslanci sa v Bruseli flákajú a aj tak nič nemôžu ovplyvniť?

Ako v každej organizácii, aj v EP nájdete pracantov a flákačov. Ale zovšeobecňovať sa to nedá. Poznám veľa poslancov, ktorí neraz ostávajú v parlamente do noci. Mnohí obetovali témam, ktorým sa venovali, značnú časť života. Je však pravdou, že sám poslanec má len veľmi obmedzený vplyv na európsku alebo národnú politiku. Preto je spolupráca, schopnosť vyhľadať politických spojencov v EP taká dôležitá.

Aj tak ťa nakoniec Brusel pohltí a budeš poslušne hlasovať tak ako ti prikážu. Tie peniaze za to stoja!

Hovoriť a hlasovať tak, aby ma väčšina chválila je lákavé. Ale môj vnútorný kompas, tak ako som si ho nastavil podľa Biblie a učenia Cirkvi, mi nedovoľuje žiť iba z potlesku a uznania. Ak si niečo naozaj vážim na mojom súčasnom šéfovi Braňovi Škripekovi, je to jeho odvaha ísť proti prúdu. Nie je to ľahké. Ale presadzovať vlastné hodnotové presvedčenie a slúžiť ľuďom považujem za pointu politickej práce. Inak pre mňa nemá zmysel a musel by som sa hanbiť sám pred sebou.

Možno to myslíš dobre, ale Európska únia je prehnitá a treba ju rozpustiť.

Ak veríte, že mám poslanie, charakter a kompetenciu ísť do európskej politiky, pošlite ma tam. Európska únia sa dá zreformovať. Viacerí jej zakladatelia boli presvedčení kresťania. Musíme sa vrátiť k jej odkazu a pomôcť EÚ vyjsť z krízy, v ktorej sa nachádza. Skutočnou tragédiou bude, ak kresťania odmietnu byť svetlom a soľou v tomto svete. EÚ sa vydáva zlým smerom. Na zmene orientácie musíme pracovať. Ja osobne sa chcem spolu s ďalšími kresťanmi z EÚ na to podujať.

Máš malé deti. Nebude tvojou zaneprázdnenosťou trpieť celá rodina?

Už rok a pol žijem s rodinou v Bruseli. Je mi to veľmi vzácne, že sa každý večer môžem vracať domov za svojou ženou a deťmi. Pri práci asistenta a poradcu už dobre poznám režim fungovania EP. Ako rodina sme sa tomu prispôsobili a vieme to využiť. Viem si rozdeliť čas na rodinu, prácu v parlamente a na Slovensku.

Prečo sa Kresťanská únia, za ktorú kandiduješ, nespojila s KDH?

V týchto stranách sú osobné, zatiaľ neprekonané, nezhody. Musíme sa naučiť spajat a nie rozdeľovať. Nie je to také jednoduché spraviť, ale ak by som mal čarovný prútik isto by som spojil všetkých kresťanov. Je to dlhá a náročná cesta. Na druhej strane vidím vo viacerých stranách šikovných mladých ľudí, ktorí vďaka tejto kríze dostali šancu vstúpiť do verejného života. Myslím, že oni môžu byť nádejou.

Ktorým témam chceš Slovensku pomôcť?

V prvom rade budem plne hájiť všetky konzervatívne hodnoty, ktoré si na Slovensku ceníme: rodina, ochrana života, výchova detí, ľudská dôstojnosť atď.

Potom sú tu aj iné oblasti. Slovensko ako aj ďalšie európske krajiny je zraniteľné voči kybernetickým útokom. Tie dokážu znefunkčniť životne dôležité objekty: nemocnice, elektrárne alebo našu obranu. Kyberbezpečnosť by mohla byť dobrým cieľom európskej spolupráce.

A nakoniec prenasledovaní kresťania. Tí Slovensku samozrejme nepomôžu. Pomôcť im máme my. Som presvedčený, že Slovensko je dostatočne rozvinutou krajinou, aby diplomaticky a humanitárne výraznou mierou prispelo ku zlepšeniu situácie najprenasledovanejšej náboženskej skupiny na svete.

Peter Broz, kandidát na poslanca Európskeho parlamentu č. 5 na kandidátke Kresťanskej únie (28)

Manžel a otec troch detí. Dlhoročný pracovník s mládežou, najskôr ako vedúci modlitebných stretiek, neskôr ako koordinátor ZKSM. Bol pri zakladaní projektu Tvoja vec!, ktorý mobilizoval ľudí do modlitby za spoločnosť. Posledných 5 rokov pracuje ako politický poradca Branislava Škripeka v Európskom parlamente.

Spojiť nespojiteľné

2014-10-15T15:47:58Z

Žijeme v prelomovom období. Udalosti vo svete i situácia na Slovensku naznačujú, že „veci“ sa hýbu. A nielen tie viditeľné. Vnímam pohyb Ducha. Vnímam, že Pán Boh tvorí niečo nové. Som šťastný, že práve naša generácia môže byť toho svedkom.

Zároveň vidím potrebu hovoriť o stereotypoch, ktoré nám veriacim môžu zabrániť naplno zachytiť vlnu zmeny a využiť ju pre dobro spoločnosti. Jedným z nich je bez pochýb predsudok o špinavej politike a nevypovedanej, v podvedomí driemajúcej tendencii kresťanov strániť sa všetkého „svetského“.

Asi najčastejším biblickým argumentom je výzva Hospodina „Buďte svätí ako som ja svätý.“ (porov. Lv 19,2). Slovo svätosť sa potom vysvetľuje ako oddelenosť od sveta pre Boha, pre jeho zámer. Zahŕňa v sebe varovanie, že byť v tomto svete je zo svojej podstaty zlé.

S týmto vysvetlením nesúhlasím. Svätosť, ako ju chápem, je skôr zdržiavanie sa pozemského poškvrnenia. Znamená to byť oddaný bohoslužbe. A cieľom bohoslužby je z biblickej perspektívy naplniť celú zem Božou slávou (nielen Cirkev, ako si mnohí myslia).

Koncept svätosti ma nadchýna, ale nechcem sa nechať zviesť k predstave budovania svojho malého bublinkového nebíčka. Verím, že svätosť ukazuje smerom von, do sveta, k ľuďom, buduje a tvorí.

Biblia je plná politiky a politických poslaní. Stačí si prečítať o egyptskom Jozefovi, ktorý vďaka svojej nadprirodzenej schopnosti vykladať sny dokázal politicky riadiť krajinu a tak zachrániť celé národy. Alebo spomeňme proroka Daniela, radikálneho duchovného prebudenca a svätca, ktorý pôsobil ako vysoko postavený úradník v pohanskom a zotročujúcom Babylone. Nakoniec jeho služba priviedla babylonského vládcu ku konverzii.

Novozákonná cirkev sa rozrastala. Stále viac ľudí vstupovalo do spoločenstva veriacich a tak aj potreby Cirkvi sa neustále rozširovali. Keď sa niektorí veriaci začali sťažovať na nedostatočnú pozornosť apoštolov vdovám, tí vyhlásili konkurz. Čakali by sme, že prijatí budú tí „menej duchovní“, tým, ktorým modlitba až tak moc nejde a na chválach sa necítia úplne doma. Paradoxne však čítame, že títo služobníci (diakoni) majú byť „osvedčení muži, plní Ducha a múdrosti“ (porov. Sk 6,3). Úloha, ktorou boli poverení diakoni bola čisto praktická. Rozhodnutie apoštolov predsa nesúviselo s chrámom, so službou oslobodzovania ani s kázaním. Išlo o „svetskú“ prácu.

O čom hovorí tento príbeh? Ukazuje nám, že svätosť má byť vo svete a že práca vo svete vyžaduje svätosť.

Slovensko je jedinečná krajina, bohatá na zdroje, kultúrne i duchovné dedičstvo, no najmä na ľudí. Pri svojich cestách po Slovensku som nikdy neprestal žasnúť nad kreatívnosťou, nápaditosťou, inovatívnosťou, húževnatosťou a talentom ľudí v Cirkvi i mimo nej. Toto nie je prázdne lichotenie Slovensko, toto je výzva pre teba, aby si sa pozrelo na seba do zrkadla pravdy.

Naše komunity sú spiacimi kráskami, ktoré, ak sa prebudia, radikálne zmenia tvár tejto krajiny. Stojíme pred príležitosťou tvoriť dejiny. V učebniciach čítame o Cyrilovi a Metodovi, o štúrovcoch a môže sa písať aj o tejto generácii. Nezastavme veľké zmeny v spoločnosti malým zmýšľaním. Spojme to, čo je v našich mysliach nespojiteľné. Modlime sa „ako v nebi tak i v politike“. Posväťme politiku. Ukážme, že najvhodnejšími kandidátmi pre spravovanie miest a štátov sú Kráľovskí synovia a dcéry, ktorí majú schopnosť spravodlivo a múdro vládnuť. Dokážme angažovaním sa v politike, že Boh na tento svet nezabudol, práve naopak, ponúka liek na každý ľudský problém.

Kresťanstvo sa dostalo v posledných desaťročiach do hlbokej krízy, pretože vidieť len impotentných a nudných veriacich. K slovu sa dostávajú vplyvy a ideológie, z ktorých nám často stavajú vlasy dupkom. Našou odpoveďou nemôže byť podpísanie elektronickej petície z pohodlia svojho domova. Toto je naša príležitosť znova začať spravovať zem, ktorá nám bola zverená. Zmocnime sa všetkého, čo máme k dispozícii – študujme, pýtajme sa, diskutujme na sociálnych sieťach, píšme blogy, stretávajme sa, zakladajme združenia. Žehnajme a duchovne bojujme za svojich politických predstaviteľov.

Spájajme nespojiteľné.

Prečo som sa vrátil na Facebook

2014-10-02T16:05:42Z

Pred pár mesiacmi som sa rozhodol odísť z Facebooku. Hlavným dôvodom bolo príliš veľa času stráveného browsovaním a neustálym kontrolovaním nových statusov na mobile. Taktiež som mal pocit, že bez Facebooku nevydržím.

Odchod bol však oveľa jednoduchší, než som si myslel. Žiadne abstinenčné príznaky sa nedostavili :) Dostavili sa pozitíva: bol som efektívnejší v práci s počítačom alebo telefónom, nenechal som sa vyrušovať každých 10 minút kontrolou, či náhodou niekto nedal nový status alebo fotku. Baterka mi vydrží celý deň a naozaj sa už necítim byť otrokom modrej ikony v telefóne.

Teraz s odstupom niekoľkých mesiacov sa chcem podeliť o závery, ktoré ma nakoniec privádzajú späť na túto milovanú a zatracovanú sociálnu sieť.

Existencia Facebooku je fakt. Tak isto ako aj závratné počty ľudí, ktorí na ňom sú a ešte závratnejšie hodiny, ktoré na ňom trávia. Môžem hľadieť nostalgicky do minulosti, keď sme mali akurát tak drôtové telefóny a tam náš elektronický sociálny život končil :) Ignorovať Facebook alebo dokonca stavať sa proti nemu pre mňa znamená to isté, ako robiť kampaň „Od automobilov späť ku konským záprahom“.

Facebook je sociálna sieť, ktorá je vo svojej podstate živá vďaka ľuďom, ktorí tam prispievajú, zdieľajú sa, komentujú a likujú. Či sa nám to páči alebo nie, Facebook je virtuálny svet. Nesúhlasím s tým, aby sa Facebook stal mojim skutočným životom. Som však presvedčený, že by sme ho nemali opomínať ako priestor pre evanjelizáciu, pastoráciu a angažovanie sa v spoločnosti. Ak nebudeme prítomní my, ktorí máme byť nádejou tohto sveta, naše pozície vyplnia iní, s ktorými vôbec nemusíme súhlasiť. Vidím, že ako kresťania sme mnohokrát zlyhali práve tým, že sme absentovali pri témach, ktorých mal zaznieť náš hlas. Niekto múdry raz povedal, že na to, aby sa stala zlá vec stačí, aby dobrí ľudia mlčali.

Facebook nie je spasenie, nie je ani zlo z pekiel. Podobne ako každý ľudský vynález, Facebook je to, čo z neho spravíme a ako k nemu pristupujeme. Pochopil som, že je to prostriedok komunikácie, služby a angažovania sa. Samozrejme, kedykoľvek hrozí, že sa môžem namotať a stať sa závislým. Neplatí to však o všetkom, čo používame? My dávame veciam hodnotu. Nie ony nám. Takže: strážim si svoje srdce, svoje oči a svoj čas a Facebook bude slúžiť mne, nie ja jemu.

Vidíme sa na Facebooku :)

Robíš ma odvážnou (You make me brave)

2014-08-08T09:00:04Z

Robíš ma odvážnou

Stojím teraz pred Tebou

Pred vznešenosťou Tvojej slávy

Počula som o Tvojom majestáte a úžase

Kráľ neba, v pokore sa skláňam

Tvoja láska

Vlna za vlnou ma premáha

Pretože ty si za nás, nie si proti nám

Šampión neba, pripravil si cestu pre všetkých, aby vstúpili

Počula som, ako si ma zavolal po mene

Počula som pieseň lásky, ktorú spievaš

Preto ťa nechám tiahnuť ma za hranice súše

Do tvojej milosti, tvojej milosti

Robíš ma odvážnou

Povolávaš ma za hranice súše do vĺn

Robíš ma odvážnou

Žiaden strach už nemôže zabrániť láske, ktorá pripravila cestu

Robíš ma odvážnou

Žiaden strach už nemôže zabrániť

Prísľubom, ktoré si dal

Amanda Cook, Bethel Music, 2014

Ďakujem pán Gašparovič

2014-03-15T10:16:21Z

Po desiatich rokoch odchádza z prezidentského postu postava Ivana Gašparoviča. V týchto chvíľach ešte nevieme, kto ho nahradí a pravdepodobne sa to nedozvieme skôr ako koncom marca po druhom kole prezidentských volieb. Nechcem však písať o budúcom nástupcovi. O všetkých relevantných kandidátoch bolo toho už totiž napísané dosť a úprimne: nikto z nás už nechce počuť ďalšiu diskreditujúcu informáciu alebo špinu z minulosti. Prečo si musíme Slovensko vždy pred voľbami tak nechutne zasviniť?

V tomto blogu by som chcel poďakovať pánovi Gašparovičovi za jeho desať rokov služby pre Slovensko. Je množstvo oblastí, v ktorých s ním nemôžem súhlasiť ideovo ani morálne. Pokladám za škandalózne jeho implicitné prepojenie na vládnucu stranu, nedostatok reprezentačných zručností na medzinárodnej úrovni a asi najviac nedokážem prijať jeho úlohu pri nevymenovaní generálneho prokurátora a úmyselnom predlžovaní celého problému. Odhliadnuc od všetkých politických hádok to považujem za hrubú nezodpovednosť, ktorá dostala Slovensko do právnej neistoty.

Pána Gašparoviča som volil iba raz a to v druhom kole, keď proti nemu stál Vladimír Mečiar. Odvtedy nikdy.

Rešpektujem ho však ako prezidenta Slovenskej republiky, ktorý desať rokov zastával svoj úrad. O 40-50 rokov budú dejiny hodnotiť objektívnejšie výkon jeho služby, ja chcem dnes povedať, že mu ďakujem bez ohľadu na to, čo si myslím o jeho kvalitách. Desať rokov dal zo svojho života, aby nás reprezentoval. Desať rokov patril medzi troch najvyšších ústavných činiteľov tejto krajiny.

A zároveň chcem činiť pokánie za výsmech jeho osoby. Všetkým je jasné, že pán Gašparovič posledné roky nevykonával svoju funkciu dostatočne či už z fyzických alebo mentálnych dôvodov (toto nepíšem ironicky). Viem však, že všetky obrázky a karikatúry, ktoré na to narážali a robili z neho senilného blbečka sú hrubým prejavom neúcty. Nezabúdajme, že Boh ho ako prezidenta krajiny výnimočne požehnával a pomazával. A okrem toho celý čas na neho pozerá s láskou a prijatím. Mrzí ma, že sme sa svojou neúctou oddelili od milosti, ktorá prúdi z autority, ktorá mu bola daná.

Skutočná tragédia nespočíva vo voľbe takého alebo onakého kandidáta, liberála, scientológa, komunistu alebo skrytého zástancu pro-choice. Tým najvážnejším ohrozením pre Slovensko bude, ak ako národ budeme pokračovať v hlbokom disrešpekte, odsudzovaní, zatracovaní a zneucťovaní (rozumej neprejavením úcty, ktorá patrí) ľuďom, ktorí viedli, vedú a budú viesť tento národ. Zmeňme náš desiaťročia trvajúci zlozvyk a prejavme úctu ľuďom, ktorí si ju v našich očiach nezaslúžia. Čo myslíte, čo pohne srdcom Ivana Gašparoviča? Hateri na diskusných fórach, výsmech v memoch a vtipy? Alebo bezpodmienečná láska prejavená v úcte?

Misionárka Heidi Baker, žena, ktorá ma veľmi inšpiruje vraví, že láska vždy nejako vyzerá. Pozývam vás, aby sme prejavili odchádzajúcemu prezidentovi úctu. Nie kvôli politickým preferenciám. Nechcem tým povedať, že súhlasím s tým, čo robil. Chcem tým len povedať, že má moju úctu. Asi mu len pošlem pohľadnicu alebo napíšem mail. Dajte mi vedieť, či chcete pretrhnúť reťaz neúcty na Slovensku a spolu začať budovať kultúru úcty.

"Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú...lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania?"

Mt 5,44.46-47

Vždy víťazí

2014-03-01T22:03:14Z

Ako rodina sme prešli v poslednom čase ťažším obdobím. Ja som si začal hľadať novú prácu a zároveň bojoval s pochybnosťami, či je stále mojim poslaním slúžiť v cirkvi. Stretali sme sa s viacerými nedorozumeniami, ktoré nás zraňovali a nevedeli sme si ich vysvetliť. Veľa našich snov z Bethelu sa zrazu stratilo. I ako rodičia sme s narodením dcérky hľadali, ako nebyť iba pestúnmi, ale skutočnými manželmi. V tom všetkom napätí sme obaja porobili veľa chýb a zranili jeden druhého i našich blízkych.

Nie sme hrdinovia, ktorí by v týchto okolnostiach sypali biblické verše z ruky a poznali na všetko odpoveď. Skôr sme nevedeli, nechápali, nerozumeli, nevedeli sa modliť, nevedeli sa rozprávať, často stratení a bez chuti do života, s hnevom, plačom, frustráciou a rezignáciou.

Občas sa cítim pred Bohom, že mu jednoducho nemám čo dať. Ani len moje uctievanie alebo dobrú myšlienku. A keď stretám ľudí, tak sa pýtam sám seba, že čo si odnesú. Kázať na pódiách je krásne, ale čo keď neprinášam prebudenie, uzdravenie a oslobodenie v rozhovoroch?

A potom som si spomenul na Hymnus na lásku z 1 Kor 13. Mal som chuť prečítať si iný preklad, tak som otvoril The Message (voľný anglický preklad v modernej reči) a čítam riadky: „Láska vždy hľadá to najlepšie. Nikdy sa nepozerá späť, ale pokračuje až do konca.“

Láska je v pohybe. Nie tá moja. Tá kdesi zaspala a čaká na svojho Milenca. Ale Jeho láska vždy hľadá to najlepšie pre mňa, pre moju rodinu, pre mojich blízkych a priateľov.

Láska, Jeho láska, to nikdy so mnou nevzdá. Keď nebudem vládať, bude ma niesť, tlačiť, vliecť, ťahať, kotúľať, prevaľovať, ale NIKDY neprestane. Keď to pokašlem, keď zlyhám a úplne dobabrem, On neprestane. Láska vždy víťazí.

Chcel by som mať jasno vo svojich financiách, manželstve, službe, vzťahoch, teológií i duchovnom živote. Byť vždy v pohode a plný energie, neprestávať prekvapovať okolie svojim životom a postojmi. Byť dokonalý manžel, otec, brat, priateľ, služobník... Ale nie som.

Viem však jedno. Príde deň, kedy v každej oblasti zažijem prielom. Rozhodol som sa totiž žiť s Láskou, ktorá „pokračuje až do konca“. Vždy víťazí.

Otvorený list pre Dušana V., Petra S., Borisa H., Martina B. a Michala P.

2014-01-30T11:20:37Z

Vážení páni,

v priebehu niekoľkých dní ste sa stali mediálne známymi. Videlo vás snáď celé Slovensko. Žiaľ, dôvodom nebol ani špičkový športový výkon ani nový objav vo vede. Ukázali ste Slovensku len zbabelú, hrubú, surovú agresiu. Nemôžem vám za to tlieskať.

Možno vám gratuluje zopár vašich kamarátov. No zvyšok tejto krajiny sa na vás pozerá s nenávisťou a pohŕdavo. Každý si pri záberoch z vášho „záťahu“ praje spravodlivosť. Mne je vás ľúto.

Nepoznám vás osobne. Neviem, z akých rodín pochádzate. A netuším čo vás viedlo k tomu, aby ste si svoje problémy riešili touto cestou. Som však presvedčený, že máte na viac. Váš výstup na ulici v Nitre je jeden strašný omyl. Možno si ho už teraz uvedomujete. Možno to pochopíte až s odstupom času. Neodsudzujem vás. Nemám na to právo.

Chcem vám povedať, že sa budem za vás modliť. Aj za vaše rodiny a priateľov. Nemyslím si, že ste vďaka tomu, čo ste spravili najväčší satanáši a treba na vás ukazovať prstom. Myslím, že ste zranení ľudia. Ako každý z nás. Žijeme v klamstvách, ktoré nás utvrdzujú v tom, že bitkou, lžou, schovávaním sa, zastrašovaním, kradnutím a korumpovaním dosiahneme dobro.

Poznám Boha, ktorý si hovorí Pravda. Denne mi otvára oči, ukazuje mi klamstvá, v ktorých žijem a hovorí mi, že ma miluje. Miluje aj vás. Miloval ťa, aj keď si kopal do bezbranného človeka. Miluje ťa aj so všetkými skrytými vecami, ktoré robíš.

Chlapci, neviem ako to s vami dopadne. Možno skončíte v base. A asi by to bolo správne. Boh však nad vami nikdy nezlomí palicu. Pozná vás a verí v to najlepšie vo vás. Ja som len človek a ťažko sa mi v to verí. Ale predsa to skúsim: Ste úžasní ľudia, každý z vás. Môžete žiť šťastný, zmysluplný život. Zakúsiť primajúcu lásku, pokoj na duši a radosť, ktorú vám nik nezoberie; žiť s vedomím, že budúcnosť má nádej. Toto všetko vám z celého srdca prajem.

Hodená rukavica Róberta Fica

2014-01-13T20:40:24Z

V posledných dňoch vydal kandidát na prezidenta, súčasný premiér Róbert Fico, veľmi dôležitý odkaz. Podľa môjho názoru znamená posun v jeho doterajšom spôsobe robenia politiky.

Prvým impulzom je video z Youtubu. Spolu so svojim kolegom Marekom Maďaričom sa zamýšľa nad svojim detstvom a rodinný pozadím, ktoré ho formovalo. Nešlo by o nič neobvyklé, ak ide o prezidentskú kampaň. Pán Fico sa však v tomto videu veľmi rázne profiluje ako kresťan katolík, pochádzajúci z katolíckej rodiny, absolvujúci katolícke sviatosti a pod.

Tým druhým, zásadnejším vyjadrením, je sobotňajší rozhovor v Slovenskom rozhlase. Vyjadruje svoje presvedčenie, že zákon o umelom prerušení tehotenstva je správny.

Róbert Fico sa vždy profiloval ako politik, ktorý sa snažil hovoriť to, čo ľudia radi počúvajú (vyhýbam sa slovu populista, aby opis jeho štýlu politiky nebol braný ako hodnotiaci). Už samotné programové nastavenie strany Smer ako „tretej cesty“ sa ukázalo prázdne alebo prinajmenšom v slovenskom prostredí neuskutočniteľné. Podobne, posledná volebná kampaň s headlinom „Ľudia si zaslúžia istoty“, viac ako o sociálnom cítení hovorí o potrebe udrieť na strunu, ktorá bude rezonovať. Samozrejme, tento prístup nie je ničím novým, ale v prípade súčasného premiéra ide o základný kameň jeho štýlu politiky.

Prečo teda hovorím o posune? Pán Fico z týchto dvoch vyhlásení jasne hovorí: som katolík a potraty sú OK. A čo vyplýva z tohto postoja? Róbert Fico opúšťa pokojné vody zmierlivosti, vyhovárania sa, nekonečného manévrovania a alibizmu a azda prvý krát otvorene prináša do politiky hodnotový názor. Tu sa to však nekončí, pretože týmto názorom konfrontuje (minimálne) katolíckych biskupov a všetky kresťanské kruhy, ktoré sa stotožňujú s pro-life. Konečne vystúpil zo šedého tieňa, v ktorom mu 44,42% populácie Slovenska nemalo dôvod niečo vyčítať. Postavil sa do svetla reflektorov, kde sa každý volič rozhoduje veľmi jasné: súhlasím s potratmi alebo nie.

Osobne mi príliš nezáleží na tom, či sa štýl politiky Róberta Fica mení, či začína hovoriť to, čo si naozaj myslí a pod. Za oveľa dôležitejšiu pokladám reakciu slovenskej, stále kresťansko-katolíckej spoločnosti. Rukavica bola hodená. Alebo ju Slováci nechajú nepovšimnutú na zemi a pri krúžkovaní pána Fica dajú jasne najavo, že viera je na Slovensku už iba údajom vo farskej matrike; alebo ju zdvihnú a ukážu, že na ochrane života ako integrálnej súčasti kresťanského života naozaj záleží.

Z môjho pohľadu ide o dramatický moment. A nielen kvôli Ficovi. Jeho rozuzlenie napovie, či slovenská spoločnosť už dozrela do bodu, kedy dokáže robiť vlastné zodpovedné hodnotové rozhodnutia, ktoré určia budúci vývoj krajiny alebo sa ešte vždy nechá nalákať na lacné, prvoplánové a krátkozraké sľuby politických spasiteľov.

Niečo o uctievaní

2013-11-27T21:58:40Z

Všetci uctievame. Či si to uvedomujeme alebo nie, robíme to úplne všetci. Nemám na mysli iba to "worshipové" uctievanie, ktoré niektorí bláznivo milujú, iní zaryte odmietajú s argumentom, že ide o fanatizmus a neprirodzené postoje. Hovorím o uctievaní, ktoré vykovanávame stále. Pri každej činnosti. Uctievajú všetci bez rozdielu - veriaci i neveriaci. Uctievame svojim časom, rozhodnutiami kam vložíme svoje úsilie a peniaze. Uctievame aj svojimi postojmi a myšlienkami.

Rozhodujúce pri uctievaní sú len dve veci - koho/čo uctievame a aký je náš pohľad na objekt uctievania. To prvé určuje nás samých, to druhé náš pohľad na svet. Nechcem hovoriť o falošných bohoch, ktorí sa nám núkajú a mnohí z nich sú na prvý pohľad "nevinní" - rodina, vzťah, prosperita, domácnosť.

Rád by som ukázal, že ako novozákonní veriaci sme povolaní zmeniť svoj pohľad na uctievanie Boha. On je jediným, legitímnym a pravým objektom uctievania. On sám. Pretože stvorenie môže uctievať len Stvoriteľa. Sme určení pre uctievanie Stvoriteľa. To je jediná možná varianta. Ak sa minieme tomuto cieľu a v akejkoľvek podobe uctievame stvorenie, ostávame prázdni. Žiadna forma uctievania stvorenia nás nemôže naplniť.

To podstatné sa však ukrýva v spôsobe akým uctievame a čo rozumieme pod týmto pojmom. Uctievanie nie je otrocká náboženská činnosť, ktorú si potrebujeme odkrútiť, vykonať a potom sa vrátiť do "normálneho" života. Boh Otec nevyžaduje uctievanie ako zamestnávateľ, ktorý požaduje povinne odpracovaných 8 hodín.

Uctievanie je vzťah. Uctievanie je prejavom vzťahu. A jediným zmyslom vzťahu s Otcom je intimita. Intimita, z ktorej prirodzene vychádza život. Tak ako je výsledkom intimity muža a ženy nový život v podobe počatého dieťaťa, tak je úplne samozrejmým výsledkom nášho vzťahu život. Skutočný život, nie prežívanie, živorenie. Pravý život v plnosti, vo všetkej svojej kráse a nádhere, štastí a radosti, pre ktorú sme boli stvorení.

Uctievanie dáva život. Nie, že by sme si ho svojim uctievaním Boha vyprosili alebo si ho zaslúžili. Uvoľňuje sa každým slovom, každým rozhodnutím neodchádzať z Jeho prítomnosti. Byť v Jeho blízkosti je ako dážď, ktorý dopadá na vyschnuté polia. Všetko začína kvitnúť. Je to ako byť blízko vytúženej osoby. Všetko sa zrazu dá a život má zmysel.

A Jeho prítomnosť chutí. Osviežuje, niekedy prekvapuje, šokuje, premieňa, napĺňa, dáva pocit neskutočného šťastia. Inokedy láme v kolenách, padám na tvár a plačem, som premožený Jeho dobrotou, múdrosťou, milotou. Nádoba, ktorá nájde svoj účel, je naplnená a preteká.

Uctievanie nie je limitované modlitbou so zdvihnutými rukami a Jeho prítomnosť štyrmi stenami. Ježiš prináša skutočnú revolúciu, keď žene Samaritánke na jej teologické dišputy o chráme odpovedá, že praví ctitelia Otca ho budú chváliť v Duchu a pravde. Túžba po Milovanom a smäd po tom, aby bolo vyvýšený v mojom živote presahuje rozmer náboženstva. Žiadna filozofia ani systém nedokáže uctievanie pochopiť ani kategorizovať. Je škandálom, pretože bláznivo a bez rozmyslu dáva všetko. Nekalkuluje a nehľadá benefit. Láska je nezmerateľná, nevypočitaľná a všetko premáha. Často neponúka odpovede, ale aj tak rieši každú otázku.

Som presvedčený, že Duch nás volá do uctievania, ktoré bude pohoršlivé. Nie samoúčelne. Nie nemorálne. Nie úmyslene neúctivé. Ale uctievanie, v ktorom sme ochotní stratiť všetko a pripravení získať celé kráľovstvo. Uctievanie, ktoré je hnané slepou láskou, nezadržateľnou túžbou, ktorá nemôže byť uhasená čiastkovými svojpomocnými riešeniami. Priestor, v ktorom je rozhodujúci jediný moment: stretne stvorenie svojho Stvoriteľa?

Ako obstálo Slovensko medzi národmi

2013-02-18T20:46:55Z

Vždy vo februári organizuje naša škola Festival of Cultures (Festival kultúr). Je to príležitosť, ako prezentovať svoju krajinu a kultúru. V BSSM (Bethel School of Supernatural Ministries) tvoria takmer polovicu z vyše 1200 študentov zahraniční. Ja som prvý a zatiaľ jediný Slovák. Bola to šanca predstaviť Slovensko, pomôcť (najmä Američanom) nájsť nás na mape a samozrejme nemýliť si ho so Slovinskom, Ruskom a ani Tureckom (áno, aj k Turecku nás už raz priradili).

Svoje sily pri organizovaní sme spojili s bratmi Čechmi a rozhodli sme sa, že budeme zdieľať jeden spoločný stôl. Bolo zaujímavé sledovať, ako sme pri príprave toho, čo budeme ľuďom o Česku a Slovensku hovoriť prišli na množstvo spoločných vecí: duchovné dedičstvo (Cyril a Metod, Moravský bratia), kultúrnych koreňov a spoločných vášní (ako napr. hokej).

Súčasťou prezentácie mala byť aj malá ukážka tradičného jedla. Samozrejme, že nás najskôr napadli bryndzové halušky, ale podmienka organizátorov, aby takáto ukážka bola aspoň v počte 200 kusov nás prinútila siahnuť k jednoduchším, ale za to vďačnejším medovníčkom. Tie ľuďom veľmi chutili a všetci, ktorí poznali niekoho z „Czechoslovakia“ si ich hneď spojili so Slovenskom.

A ako reagovali okoloidúci na stánok Čechov a Slovákov popri iných národoch z celého sveta? Boli by ste prekvapení. Napriek tomu, že nie sme svetová veľmoc, mnohí nás poznajú. Staršia generácia si nás ešte stále pamätá ako Československo, a mladší, ktorí už boli na misiách v Európe, poznali aspoň hlavné mesto. Takmer všetci boli nadšení krátkym promo videom, v ktorom sa striedali zábery na zasnežené končiare Tatier, Rajeckú dolinu, jaskyne, Vlkolínec, architektonické skvosty na Východe.

A dojatí sme boli aj my Dominikou. Sme v Kalifornii už 6. mesiac. Život je tu v mnohom jednoduchší, americká príroda je kapitola sama o sebe. Ale zábery zo Slovenska, možnosť hovoriť ľuďom o kultúrnom bohatstve krajiny, história v srdci Európy – to všetko cinká na naše srdcia a podvedome nalieha: „Vráťte sa“.

Sme vďační za životnú príležitosť byť v Betheli a zakúsiť život v Amerike. Ale nevieme sa už dočkať na máj, keď sa vraciame späť.

Slovensko je úžasná krajina. Najmä svojou kritikou a negatívnymi rečami sme si ju v mnohom sprotivili. To, čo nám však Boh dal na takom malom kúsočku zeme je ohromný dar.

Svet v 3D

2013-02-13T06:15:45Z

Teraz po rokoch si uvedomujem, že som dlho videl svet a Boha ako počítačovú hru CD man. Keď sa u nás objavili prvé počítače, tak to bol najväčší hit. Na obrazovke, skrze spleť labyrintov a cestičiek chodila žltá gulička (CD man) a utekala pred inými guličkami (farbu si nepamätám) a popritom jedla menšie guličky. Teraz to vyznieva ako strašná nuda, no v čase, keď farebný televízor bol vrchol domácej techniky, išlo o super hru.

Tak nejako som si predstavoval môj život. Dvojdimenzionálne bludisko, v ktorom existoval iba útek od hrozby. Uličky v labyrinte vopred stanovovali ako sa môžem hýbať a kde sa nakoniec dostanem. Vlastne to vôbec nebola zábava, ale cítil som sa „bezpečne“, pretože som vedel, že tie uličky postavil Boh a moja úloha bola nejako sa cez ne dostať.

Ako ďaleko som bol od pravdy.

Božím plánom pre nás nebolo nikdy umiestniť nás do obmedzeného 2 D sveta. Starý zákon je plný príkazov a nariadení. Ale to všetko len kvôli tomu, aby sme pochopili, že nech by sme sa akokoľvek snažili, nikdy sa z toho labyrintu nedostaneme vlastnými silami. Boh od začiatku plánoval oveľa viac ako vzťah skrze pravidlá.

Príbeh o Márnotratnom synovi z Lukášovho evanjelia je notoricky známy. Čo ma však znova a znova dostáva do kolien, nie je syn, ale otec, ktorý by sa mal právom nazvať márnotratný – extravagantný, rozmarný otec ochotný spraviť všetko pre to, aby ochránil vzťah so svojimi synmi. Už len začiatok tohto príbehu musel spôsobovať v Ježišových súčasníkoch veľké pohoršenie. Požiadať svojho žijúce otca o časť dedičstva znamenalo v židovskej kultúre nepriamo povedať: Nechcem už, aby si žil. Bola to taká veľká urážka, že mal právo ho prísne potrestať či dokonca ukameňovať. Čo robí otec? Vo vedomí, že jeho syn ním nepriamo opovrhuje, mu napriek tomu jeho podiel dáva. Prekračuje kultúrne konvencie, len aby zachránil svoj vzťah s ním.

Ak synova drzosť zobrať si svoj podiel majetku nebol dostatočný dôvod na kameňovanie, jeho návrat – v stave, v ktorom bol – musela byť posledná kvapka pre každého, kto tento príbeh počúval. Čo robí otec? Beží (nepredstaviteľné pre staršieho muža v židovskej kultúre) smerom k synovi, aby ho smradľavého a skrachovaného, všetkými opovrhovaného – objal. Otcovi od začiatku do konca ide o jediné: vzťah s jeho synom. Za každú cenu.

Občas mám nutkanie vrátiť sa k CD manovi. V škole, do ktorej chodím tu v Kalifornii od septembra, máme veľa povinnosti: aspoň jedna prečítaná povinná kniha mesačne, referáty, teologické pracovné listy, biblické štúdium. Je ľahké zredukovať môj vzťah s Ním na splnené povinnosti. Ako žltý CD man. Je ťažké vstúpiť do sveta, ktorému dal Ježiš nevídaný, nepredstaviteľný tretí rozmer – intímnu lásku k Otcovi.

Žijeme Novú zmluvu, ale občas mám pocit, že ešte stále čakáme spolu s Izraelitmi na púšti na Božie príkazy, ktoré nám zabezpečia Jeho priazeň. On sa však rozhodol kamenné dosky s prikázaniami vymeniť za naše srdce. Som presvedčený, že Otec vášnivo hľadá tvoje srdce, nie zoznam splnených úloh.

Vstúpme dnes do Jeho trojrozmerného sveta. Vstúpme do slobody. Viem, že ten dvojrozmerný je istejší (Prečo tak veľmi máme radi istoty?). Ale ten trojrozmerný prináša život. Keď čítaš tieto riadky a v tvojom srdci sa niečo pohlo, je to dobrý signál. Boli sme stvorení, aby sme žili život v plnosti: Chutný, sýty, čerstvý, napĺňajúci. Nič na svete nie je krajšie.

Tri veci, ktoré môj syn potrebuje

2013-02-07T20:53:10Z

Moja manželka Dominika sa začala posledné týždne aktívnejšie angažovať v Betheli. Náš syn nezvláda detskú službu, takže trávime teraz spolu viac času. Je to pre mňa škola života a on ten najlepší učiteľ. Knihy o živote by mali písať deti.

Zistil som, že Vilko potrebuje k životu tieto tri veci:

1. Mama a tato

Jeho svet nedefinujú hmotné veci. Jeho svet som ja s Dominikou. Je jedno, či sedíme u babky a dedka v obývačke alebo čakáme na letisku. Ak je tam mama a tato, všetko je ok. Má rád hračky. Väčšinu z nich si nechal doma na Slovensku a tu sme mu kúpili nové. Je mu to jedno, pretože jeho život tvorí to, že má maminku a tatinka. Bývame v Kalifornií, byt máme na Slovensku, často cestujeme ale to všetko je jedno, pretože jeho domov sme my dvaja. Jeho život tvoria vzťahy. Waw, nie je v tejto jednoduchosti hĺbka?

2. Zábava

Viliam miluje hru a bláznenie sa. Deti, ktoré sa s ním budú naháňať. Jeho úprimný smiech zo srdca by som nevymenil za nič na svete. Vždy čaká na moment, keď mu spravím nejakú opičku alebo sa „náhodne“ potknem a padnem. Som ochotný spraviť to aj sto krát (a verte, že niekedy si to sto krát aj vypýta). Vie sa zahrať aj sám, ale keď na dvor prídu ďalšie deti, skutočne ožije. Vtedy má hra tú pravú iskru. A potom sú dni, keď jeho radosť zo života napĺňa aj naše srdce radosťou. Niekedy rozmýšľam, prečo náš Otec chce, aby sme boli šťastní. Potešuje to jeho srdce.

3. Objavovanie

Vilkove najobľúbenejšie hračky? Kuchynské náradie a kozmetika. Hračky v jeho izbe sú fajn, ale kto by s nimi strácal čas, keď sú k dispozícií mamin makeup, tatov balzám po holení alebo hrnce s príbormi? Rozhodli sme sa, že nebudeme jeho zvedavosti a inovatívnosti klásť medze (samozrejme pokiaľ to neohrozí jeho život). Je fascinovaný všetkým novým. Dokáže sa čudovať nad bežnými javmi, ktoré si my dospelí ani nevšimneme: nalomená preliezka, poštová schránka (o poštárskom aute ani nehovorím) alebo mačka, čo práve prešla cez cestu. To sú témy, o ktorých dokáže „hovoriť“ hodiny. Pre môjho syna je tento svet skvelé miesto pre bádanie. Neprejde deň, aby nežasol. Mám pocit, že toto bol Boží zámer, keď tvoril svet: Nikdy neprestať žasnúť.

Žijeme v komplikovanom svete. A viem, že niekedy je to nevyhnutné. Ale oplatí sa občas zastaviť a skontrolovať, či kvôli stromom nevidíme les. Život je úžasný dar. Žijeme v jedinečnej dobe. Môj syn potrebuje k životu tri veci. Koľko ich potrebujeme my?

Oslávme dnes život. Je krásny. Žime vo svete, ktorý tvoria vzťahy s tými, ktorí sú nám najdrahší. Pripustime do našej serióznosti kúsok zábavy, ktorá oživí srdce. A nezabudnime na to, že všetko okolo nás bolo stvorené ako veľmi dobré.

Kde by som Boha nehľadal

2013-02-02T00:42:10Z

V Red Bluffe zakladajú nové spoločenstvo a my ako skupinka študentov z Bethelu pôsobíme ako dobrovoľníci. Nemáme žiadnu konkrétnu náplň. Našou jedinou úlohu je kontaktovať sa s miestnymi, dať im vedieť o možnosti prísť medzi kresťanov, no najmä pomôcť im s hocičím, čo by potrebovali. Občas zbierame odpadky, chodíme po uliciach a potichu sa modlíme za obchody, aby prosperovali alebo klopeme ľuďom na dvere.

To posledné mi robilo asi najväčší problém. Prvé, čo mi napadlo, boli samozrejme svedkovia Jehovovi (koho by to nenapadlo?). S malou dušičkou prísť k dverám, čakať kto sa ukáže. A potom vychŕliť zo seba pár viet, ktoré ma majú zachrániť od trapasu. Nikdy neviem, ako ľudia zareagujú. Nič im nepredávam, dokonca ich ani neevanjelizujeme (má to vôbec nejaký zmysel? Má! A veľký). Po niekoľkých pokusoch to išlo celkom hladko a ja som začal chápať, aká je moja rola v tomto celom.

Dnes sme boli v chudobnejšej štvrti. Nevidel som rodinné domy z Beverly Hills 90201, ale zanedbané bytovky, občas so zápachom, ktoré obývali sociálne slabšie rodiny, starí ľudia alebo slobodné mamičky. Stretli sme ľudí, ktorí nemajú jednoduchý život. Nedostatok peňazí, pokazené rodinné vzťahy, osobné tragédie. Miesto, kde by som asi nešiel hľadať americký sen. Napriek tomu sa po niekoľkých minútach rozhovoru otvára pred nami pole milosti. Zažívame Božiu prítomnosť, ako na najlepších chválach v Betheli. V týchto zlomených a často krát zabudnutých ľuďoch objavujeme zlato, ktoré si nikto nevšimol. Po rozhovore sa ešte spolu pomodlíme (zvyčajne nám Duch dá pre nich nejaké proroctvo alebo slovo povzbudenia), obdarujeme osobu pár dolármi, ktoré ostali vo vačku a ideme ďalej.

Túto školskú aktivitu už nepovažujem za povinnosť. Čím väčšia chudoba, tým viac lásky k ľuďom prežívame. Čím väčšia beznádej, tým viac sa v nás prejavu Kristus – nádej slávy. Čím menej síl majú, tým viac sa Boh priznáva. Nechodíme ako sociálny pracovníci, prichádzame k ľuďom ako zástupcovia Kráľovstva. Existuje tma, ktorú by sme nepresvietili?

Premýšľal som, prečo práve tí, ktorí sa dostali na pokraj spoločnosti najviac priťahujú Boží záujem. Prečo tam Boha najviac cítiť? Sú pre Neho neodolateľní. Ich zlomenosť priťahuje Jeho dobrotu. Šialene po nich túži.

Nebolo to tak náhodou aj s nami? Neboli sme v očiach spravodlivosti odsúdení na zánik, bez šance na vlastnú záchranu? Bláznivá Láska kráčala po špinavých uliciach sveta, aby pobozkala vydedencov a prostitútky. Nerobil to ako súčasť svojej sociálnej agendy. Bola to Jeho vášeň

Skúste sa dnes zastaviť pri bezdomovcovi alebo zaklopať na dvere susedom, ktorí sú na tom finančne zle. Nevnucujte sa. Nepripravujte si plán ich spásy. Nechajte sa premôcť šialenou láskou a budete ohromení Božou prítomnosťou.

Teším sa na budúci štvrtok.

O tom, ako sme sa my Brozovci dostali do Ameriky, nájdete v tomto blogu

Prvý blog z Ameriky

2012-11-09T18:32:43Z

Ešte minulý týždeň sme chodili v krátkych nohaviciach a sťažovali sme sa na teplotu, ktorá nie a nie klesnúť pod 20°C. Ale na začiatku novembra sa už aj v Reddingu, CA hlási jeseň.

Začali sme tu tretí mesiac nášho trištvrte ročného pobytu. Pamätám si, ako som na konci júla tohto roku budil moju manželku zo spánku a pýtal sa jej, či by bola ochotná spolu s našim synom ísť so mnou do Kalifornie na celý jeden školský rok. V tej chvíli to znelo príliš dobre, aby to bola pravda. O mesiac neskôr sme balili posledné veci do kufra a so slzami v očiach sa lúčili s našou rodinou a drahými priateľmi.

Na dlhší čas sme sa vzdali mnohých vecí – rodinného zázemia, priateľov, pohodlia svojho domova a mesta a finančnej istoty. To všetko kvôli jedinému cieľu, jedinému motívu. Bethel Church v Redding, CA.

Na konci 90. rokov som bol zasiahnutý vlnou prebudenia v cirkvi. Okolo roku 2000 vznikli mnohé spoločenstvá, hnutia, festivaly. Všetko to malo jeden spoločný menovateľ. Ľudia boli duchovne hladní a zareagovali na vanutie Ducha. Neviem, či sa to dialo všade na Slovensku, ale prostredie, v ktorom som žil bolo natoľko elektrizujúce, že nebyť zapálený pre Boha bola skôr rarita. Najmä medzi mladými.

Prešlo dvanásť rokov, veci sa „upokojili“ a ja som do svojho života prijal myšlienku, že môj zápal boli len mládežnícke časy a nič nemôže trvať večne. Prečo sú naše sny prvou obeťou dospeláckeho racionalizmu? Prečo je hanba na Slovensku snívať? Deti na školách dobrovoľne zabúdajú na svoje sny, aby šli študovať profesie, ktoré ich uživia. Ignorujeme naše talenty a dary, aby sme nemárnili čas zbytočnosťami. Čo nám však ostane? Verím, že sny a túžby sú od Boha. Akokoľvek šialené a nezrealizovateľné. Prečo sa tak veľmi snažíme presvedčiť seba i Boha, že sú nemožné?

Dostal som tú milosť, aby som znova začal snívať. Znova som získal zápal pre veci, ktorým som vždy veril.

Bethel je miesto, kde z vás dostanú to najlepšie. Nikto sa nebude sústreďovať na vaše slabé stránky. Časťo sa nechávame chytať do pasce boja proti našej hriešnosti. Hľadáme spôsoby, ako ísť zo záporných červených čísel aspoň na nulu. Kultúra, v ktorej práve teraz žijem hovorí, že tento problém vyriešil muž, ktorý rozpäl svoje ruky na dreve kríža a povedal „Je dokonané“ (mimochodom, bol aj Boh). Otec pripravil pre nás oveľa viac. Chce, aby sme šli do kladných čísel; chce, aby sme prospievali v každej oblasti. Ktorý pozemský otec chce vidieť svoje deti nešťastné a neslobodné, odkázané sami na seba?

Skúsme si len na chvíľu predstaviť myšlienku, že sa zajtra ráno zobudíš a zistíš, že Boh proti tebe nič nemá; má dobrú náladu a usmieva sa na teba. Je to príjemné? Oslobodzujúce? Máš z toho zimomriavky? Som presvedčený, že Boh Otec je vždy dobrý a že toto je úplne prvá skúsenosť, ktorú nám chce dať zažiť.

Žiť v atmosfére, kde sloboda, láska a radosť sa dajú takmer krájať znamená rásť ako krásna kvetina vo veľmi dobre pohnojenej pôde. Boh nás tu rozmaznáva. A my sa nechávame. Pretože to robí ako Otec pre svoje milované deti. Užívame si každý deň, keď nám dáva tie najlepšie dobroty.

Už nikdy nechcem žiť inak ako syn. Bol som tak totiž stvorený.

Bývať v Amerike je pre nás veľkou výzvou. Všetko je tu iné. A potom, všetky tie príbehy o nezdravom životnom štýle (áno, Američania majú aj lekáreň a bankomat drive-through), preafektovaných rozhovoroch a veľkých autách sú pravda. V Bethel škole, na ktorej študujem, je veľa zahraničných študentov. Tvoríme takmer polovicu z študujúcich (som prvý zo Slovenska). Zoznamujeme sa, hľadáme priateľov. Niekedy je to náročné. Vzťahy a priateľstvá tu fungujú inak. Ale nevzdávame sa.

Na neistotu vo financiách (nemôžem tu pracovať, ani brigádovať), ktorú som pociťoval pri príprave, som už úplne zabudol. Boh sa o nás stará a vďaka príspevkom a desiatkom od ľudí na Slovensku si môžeme dovoliť normálne žiť. Je skvelé vedieť, že tu nie sme sami, ale stojí za nami armáda ľudí, kryjúca naše chrbty modlitbami, povzbudeniami, rozhovormi a svojimi peniazmi.

O necelé dva týždne tu máme Thanksgiving day (Deň vďakyvzdania). Boli sme pozvaní do americkej rodiny. Teším sa, že som v kontakte so všetkými zo Slovenska. Mám veľmi rád našu krajinu. Budem blogovať každý týždeň. Vaše reakcie a postrehy sú viac než vítané.

Ak vás náš príbeh zaujal a chceli by ste sa stať súčasťou, môžete nás finančne podporiť. Viac info na http://bit.ly/R7bdXG

Ideme do Ameriky

2012-08-28T11:02:21Z

Milí priatelia,

dostal som možnosť, spolu so svojou rodinou, vycestovať a študovať v školskom roku 2012/13 na Bethel School Of Supernatural Ministry (BSSM) v Kalifornii, USA. Ide o biblickú školu, ktorú organizuje Bethel Church pod vedením Billa Johnsona (možno poznáte jeho knihu „Když nebe pronikne na zem“). Ide o veľmi živé spoločenstvo veriacich, ktorí už dlhodobo svojimi aktivitami (knihy, konferencie, kapela Jesus Culture) prinášajú nové vanutie Ducha a čerstvé poznanie. Ich vyučovanie o Božom kráľovstve je mocné nielen v reči, ale aj v skutkoch.

Keď som v júni 2012 mohol byť účastníkom jednej z týchto konferencií, veľmi som zatúžil po tom, aby sme to mohli zažívať aj na Slovensku, v cirkvi a v našich spoločenstvách. Vzbudiť vo veriacich vieru, ktorá bude aj vrchy prenášať a priťahovať neveriacich; budovať Božie kráľovstvo na Slovensku.

Spolu so svojou manželkou a synom sme sa rozhodli opustiť pohodlie nášho domova, duchovné i citové zázemie našej rodiny a spoločenstva, vzdať sa istoty zárobku a ísť hľadať Kráľovstvo na miesto, kde sa tak silno prejavuje. Našim cieľom je nabrať si tak veľa ako sa len dá, pripraviť miesto pre ďalších, ktorí by chceli prísť, vrátiť sa a slúžiť: jednotlivcom, stretkám, farnostiam, zborom, projektom, spoločenstvám. Naše srdce patrí Slovensku a nechceme nič menej ako snívať a realizovať Božie sny pre túto krajinu.

Našu misiu do Bethel Church zastrešuje moja domovská organizácia Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže (ZKSM).

Celý náš 8-mesačný pobyt v Californii bude finančne náročný. Mesačné náklady sa pohybujú na úrovni približne $2.000. Okrem toho potrebujeme zaplatiť aj výdavky ako školné alebo poistenie. Navyše so študentskými vízami nebudem môcť v USA pracovať.

Cítime, že sme vyslaní ľuďmi, ktorým budeme slúžiť. Pokrytie výdavkov našej rodiny počas týchto ôsmych mesiacov nám pomôže naplno čerpať a sústrediť sa na duchovný rast a praktickú formáciu.

Preto vás chceme pozvať do spolupráce na tejto skvelej vízií, ktorá môže priniesť na Slovensko niečo nové. Nechcem, aby ste podporovali mňa alebo moju rodinu. Pozývam vás do podpory Božieho kráľovstva na Slovensku.

Najlepší spôsob akým to môžete spraviť je pravidelne prispievať ľubovoľnou sumou (napr. svojimi desiatkami). Táto cesta je pre nás najvhodnejšia, pretože zabezpečí financie na platenie mesačných výdavkov. Popri tom budeme samozrejme vďační aj za jednorazové dary. Okrem jednotlivcov oslovujeme aj spoločenstvá, ktoré môžu ľahšie sľúbiť mesačnú čiastku.

Za všetko vaše duchovné a finančné požehnanie vám za celú rodinu Brozovcov vopred ďakujem.

Kontaktné údaje: +421 908 791 692; broz@zksm.sk; www.peterbroz.sk

Bankové spojenie: 2 612 913 264/1100; Do poznámky: „Brozovci USA“; Paypal: peter.broz@gmail.com

Referencia na mňa a moju službu: Ján BUC– predseda ZKSM; buc@zksm.sk; Július SLOVÁK– riaditeľ projektu Godzone; julo@spolocenstvosp.sk

Nový operačný systém

2012-07-26T06:22:47Z

Predstavte si, že vyšiel nový operačný systém. Alebo nový program. Skvelý. Užitočný, rýchly, moderný. Musíte ho mať. S radosťou si ho sťahujete, absolútne neriešite minimálnu konfiguráciu ani hardwarové požiadavky. Veď počítač máte. Starší, vlastne dosť starý. Ale hlavne, že funguje. Nie ste odborník na také veci, nezaujímajú vás také technické detaily ako je hardware. Inštalácia vášho nového programu prebehne s menšími zádrhelmi, ale predsa len úspešne. No potom nastáva skutočné počítačové peklo – mrznutie, sekanie, reštarty počítača, nekonečné čakanie. Chvíľku sa zdá, že to ide, ale potom sa úplne vypne. Spočiatku ste trpezlivý (veď ste zvyknutý na svojho starčeka), ale každým spustením a mrznutím to vo vás vrie. Nakoniec si uvedomíte, že vám je na nič aj nový skvelý, užitočný, rýchly a moderný program a aj celý počítač. Sú len dve možnosti, čo sa dá spraviť.

Hovorím o druhej kapitole Markovho evanjelia. Ježiš opisuje presne tento princíp. Keďže v tom čase ešte nepoznali počítače, musel im to Ježiš vysvetliť na inom príklade: „A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy, ale nové víno do nových mechov.“ (Mk 2, 22).

Posledné mesiace môjho pôsobenia na Slovensku v službe a stretávaní sa s lídrami kresťanských spoločenstiev nadobúdam presvedčenie, že Duch prináša nové víno. Niečo čerstvé, úplne nové zjavenie Otca a jeho zámeru pre túto krajinu. Je to nová vlna. Ide o viac ako trend či módu. Biblia hovorí, že Boh všetko tvorí nové. Ježiš je rovnaký včera, dnes i navždy, ale o nás – veriacich – tvrdí Písmo, že Duch nás premieňa na čoraz slávnejší obraz Pánovej slávy (2 Kor 3, 18; - vďaka Ivy za toto slovo). Verím, že prichádza nové obdobie života s Bohom – mocnejšie, slávnejšie: Očividnejšia ukážka jeho moci cez divy, zázraky, uzdravenia (fyzické i psychické) a oslobodenia; väčšie množstvo obrátených na základe ohlasovania slávy evanjelia; posilnená cirkev, ktorá už nebude dobiehať svet, ale svet bude nasledovať ju, pretože ona bude nasledovať svojho Ženícha. Verím, že veta „Božie kráľovstvo sa priblížilo“, či „Božie kráľovstvo je na dosah“ už nebude iba frázou, ale citeľnou, viditeľnou a zakúsiteľnou realitou.

Ježiš nás však upozorňuje, že nové víno musí ísť do nových mechov. Inými slovami povedané: zbytočne budete inštalovať nový program do starého počítača. Nebude to fungovať. Treba nový počítač. Radi by sme pochopili Pána Boha a jeho myslenie. Radi by sme z toho spravili knížku alebo zoznam pravidiel a tie potom pekne dennodenne dodržiavali. Viera bez lásky je len cvendžiaci kov. Boh chce mať vzťah. Nikdy ho úplne nepochopíme. Každá snaha „zabookovať“ si ho, uchopiť jeho konanie a „byť za vodou“ je fatálnym omylom. Farizeji a zákonníci to nedokázali. Slepo tvrdili, že ich hardwarová konfigurácia je úplne ok. Mohla byť. Niekedy veľmi dávno. Ale prišiel ich Spasiteľ a oni ho nevideli. Prečo?

Predtým, ako Ježiš začne robiť svoj biznis (vlastne Otcov) hlása: Priblížilo sa Božie kráľovstvo, kajajte sa a verte evanjeliu. Ježiš chce, aby sme činili pokánie – vyznávali svoje hriechy a najmä: zmenili svoje zmýšľanie– zmenili spôsob, akým sa pozeráme na Boha, na svoj vzťah s ním, ako ho uctievame, kde vidíme jeho miesto, ako chápeme jeho Slovu a jeho činom. Hovorí: Dajte si dole okuliare s tým filtrom, lebo ma neuvidíte, zložte starú optiku pozerania na veci. Lebo namiesto Krista uvidíte len pomäteného učiteľa s protichodným učením. Myslím, že toto volanie znie dodnes a zvlášť v tomto čase: čiňme pokánie – zmeňme myslenie, lebo nebudeme chápať, čo chce Boh konať na Slovensku.

V Matúšovi 11. kapitole je jediné miesto, kde si beriem príklad zo Sodomy. Ježiš o nej hovorí: Keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. (Mt 11, 23). Ježiš prináša nové učenie s mocou. Jeho kázanie sprevádzajú zázraky, divy a znamenia. Jednoznačne nové víno. Ale mestá, kde toto všetko vykonal, nekonali pokánie. Nezmenili zmýšľanie. Nedokázali prijať nové víno. Ostali so starými mechmi. Sodoma nemala to šťastie. Ale Ježiš o nej hovorí, že ak by mala a ak by sa tam diali tie znamenia a divy ako inde, bola by činila pokánie. Sodomčania boli pripravení totálne naformátovať svoje myslenie a pohľad na Boha. Boli schopní prijať nové víno. Lebo mali neustále pripravené nové mechy.

Na Slovensko prichádza nové víno. Som o tom presvedčený. Sme ochotní odložiť staré skúsenosti s Bohom, starý spôsob uctievania ho v každodennom živote? Máme vôľu pripustiť, že bude konať úplne v rozpore s tým, ako sme ho poznali doteraz? Chceme ho nanovo hľadať? Pavol hovorí, že všetko pokladá za smeti hľadiac na vzácne poznanie Ježiša. Ja ho chcem veľmi poznať. Neviem, čo všetko nová vlna prinesie. Isto nás vytrhne z našej pohodlnosti. Zbúra naše predstavy o Bohu. Spôsobí, že si nad tým budeme lámať hlavu (aj s mladého vína bolí hlava) a že nás tým Boh úplne prevalcuje (z mladého vína sa človek rýchlo opije). Pripravme si nové mechy. Boh chce nového vína liať hodne. Nech sa naše mechy neroztrhnú.

V tomto blogu som použil niektoré rady z blogu Mojej Komunity. Martin, vďaka za skvelú prácu, ktorú robíš. Myslím, že tvoje úsilie pochopíme až o niekoľko rokov.

O pokoji

2012-07-17T07:44:29Z

Nikdy som nebol pokojný typ. Na rozdiel od môjho brata, ktorý dodržiava zásadu „pohoda, klídek, tabáček“ (bez toho tabáčku), ma to vždy núti niečo robiť, nad niečím uvažovať, plánovať, snívať, vizionárčiť. Ľudia, ktorí majú svoje vlastné tempo, svoj priestor pre premýšľanie boli pre mňa vždy výzvou ako viac milovať svojho blížneho.

Byť v pokoji, v oddychu, premýšľať o Božej láske a len sa tak tešiť z toho, že Boh je, mi nikdy nebolo vlastné. Radšej čítam, „aktívne“ sa modlím, študujem Božie slovo.

Myslím, že bez ohľadu na to, ako sme stavaní a čo je nám blízke, Ježiš nás volá do pokoja. Doteraz nerozumiem tomu, ako mohol Ježiš počas búrky spať. Možno bol riadne unavený, ale ruku na srdce: tie vlny a vietor museli zobudiť aj mŕtveho. On si však pokojne spal.

Niekedy môže naše nadšenie z rozširujúceho sa Božieho kráľovstva vyvolávať dojem, že ide o nejaký vojenský útok. Áno, sme v duchovnom boji, ktorý je reálnejší než prechádzka po uliciach Bagdadu. Pavol vo svojich listoch často používa vojnovú terminológiu. Biblia je plná paradoxov, vlastne sám Boh je plný paradoxov. Verím, že jeden z nich je: chaos tohto sveta a temnotu porážame pokojom. Expanzia Božieho kráľovstva sa nekoná násilím na svojich susedoch alebo neznámych ľuďoch vonku. Deje sa skrze náš pokoj. Niekde hlboko v nás je zakorenené, že čokoľvek môžeme dosiahnuť iba s vypätím všetkých síl, použijúc všetku našu mentálnu energiu. A až úplne vyčerpaní, zničení dosiahneme svoje.

Najefektívnejší sme vtedy, keď vstúpime do Ježišovho pokoja. Koľko krát nám Ježiš pripomína, že nám dáva pokoj? Nehovorím o vyložených nohách a ničnerobení. Nehovorím o pštrosom syndróme. Hovorím o pokoji, do ktorého máme pozvánku vstúpiť každé ráno. Na začiatku každej práce. Pri riešení každého problému. Podstatou pokoja je môj vzťah s Otcom. Istota, že on ma prijíma takého aký som, s tým, čo práve prežívam. Úplne mi rozumie. A zároveň mi v tomto pokoji hovorí slová nádeje. Slová života. Svet nám chce pokoj zobrať, ale Otec nás neustále uisťuje o svojej láske k nám. Už rozumiem, prečo sú Boží Synovia nazývaní šíriteľmi pokoja (Mt 5). Lebo len Jeho syn a dcéra dokáže mať pokoj.

Učím sa vstupovať do pokoja. Za deň je milión vecí, ktoré ma z neho vytrhavajú – povinnosti v práci, môj syn, nezhody s manželkou, deadliny. Ale nie je nad to, keď tomu dokážem povedať STOP a na pár minút sa vrátiť do Otcovej náruče. Spočinúť na chvíľu u neho. „Môj“ pokoj robí divy. Rúca nervozitu, láme depresie a tlaky, vracia radosť zo života. Opäť začínam skutočne dýchať.

PS: Táto pieseň mi pri tom veľmi pomáha http://bit.ly/NFqc9v

Báseň

2012-07-16T09:23:16Z

V bitke som, netvárim sa, že nie
Ježiš je víťaz, prežívam nadšenie
V mysli je bojisko a ja mám na výber
Otec čo dobrý je alebo nepriateľ
Pravidlá sú dané, Ježiš je nad všetkým
na mne je iba to, to komu uverím
Skrze Krista Boh nemá nič proti mne
splatiť to nemusím, len prijať pokorne
Nový zákon je lepší než ten starý
Otec to pripravil a nás to bude baviť

Autor: Matej Sekerka

Podobenstvo o dome

2012-06-05T06:03:58Z

Bývam v paneláku. Na 4. poschodí. Z kuchynského okna mám výhľad na rodinnú zástavbu nášho mesta. Je tam jeden pekný žltý dom. Má jednoduchú, ale naozajstnú červenú strechu, aké domy mávajú.

Moji susedia bývajúci na nižších poschodiach ten dom nevidia. Bránia im v tom stromy alebo iné budovy. Možno o tom dome počuli, keď som im o ňom hovoril. Snáď ho niekto spomínal v rozhovore. Sú aj takí ľudia, ktorí nikdy nešli ulicou, kde je ten dom. Vlastne ani len netušia, že je. Nevedia, že má žlté múry a nádhernú červenú strechu. Som tak trochu hrdý na to, že ten dom poznám. Veď koľkí o ňom ani len nepočuli. A koľko rozmýšľajú o tom, ako ten dom vyzerá. A mne stačí prísť ku kuchynskému oknu, odhrnúť žaluzie a dom vidím. Kedykoľvek chcem. Dokonca aj v noci, keby som si zmyslel, môžem prísť k oknu a pozerať sa naň. Máme totiž pouličné osvetlenie.

Pár krát sa dokonca stalo, že som šiel po ulici, kde ten dom je. Videl som ho zblízka. Videl som fasádu, okolie domu so záhradou. Mohol som si detailne pozrieť, ako vyzerajú vchodové dvere alebo akú výzdobu majú na oknách.

O tom dome viem naozaj veľa. Oveľa viac, než mnohí ľudia z nášho mesta. A možno sa radím medzi tisíc ľudí, ktorí poznajú ten dom najlepšie.

A možno nie.

Nikdy som v tom dome nebol. Ešte nikdy som sa neprechádzal miestnosťami, nevidel som, ako je zariadený. Neviem, kde je obývačka, kde sú spálne, kde je kuchyňa. Neviem, akú atmosféru ten dom má. A ako sa v ňom žije. Nepoznám pohodlie, ktoré ten dom poskytuje. Netuším, ako je tam príjemne a teplo, keď je vonku zima a sychravo. Neviem, aké to je v takom dome odpočívať či dokonca spať.

Ja o tom dome neviem nič.

Pozerám naň z nášho okna, môžem si spraviť prechádzku cez ulicu, kde je dom postavený. Všetko čo uvidím sú štyri steny a strecha. O tom dome neviem absolútne nič.

Ale jedného dňa ma tam pozvú. Vystúpim po schodoch, vkročím do predsiene. Potom sa vyzujem, zavesím kabát na vešiak a nechám sa pozvať do obývačky. Sadnem si do gauča a ten dom zažijem.

Prázdna nádrž

2012-05-24T14:07:22Z

Cestujem autom. Mám schôdzku. Počúvam hudbu. V nádrži už iba minimum benzínu. Nestíham, mám málo času. No a baterku mobilu, z ktorého hudbu počúvam je takmer vybitá. Pripomína vám to niečo? Mne môj duchovný život.

Boh je stále ten istý. Rovnaký včera dnes i navždy. Jeho priazeň voči nám je nemenná. Čo raz povedal bude platiť naveky. Otec je skvelý chlapík, ktorý dodrží Slovo vždy! Ba čo viac, ak ho raz vysloví, isto sa to stane. Len škoda, že my ľudia sme takí hlúpi. Koľko kilometrov sme v našich životoch ubehli už iba s poslednými kvapkami benzínu? Ako často chodíme s poslednou paličkou našich duchovných mobilov.

Nedávno pri modlitbe sa mi pripomenulo, že náš Boh je Otec svetiel. On je svetlo a niet v ňom žiadnej tmy. Žiadnej. Kde zasvieti, odtiaľ zmizne akákoľvek tma. Žiaden kompromis s tmou. Nenájdete tam tieň, ani len malú škvrnu. Toto je môj Otec svetiel.

Okrem toho, náš Boh je štedrý. Nie je to žiaden trochár. On plytvá svojou milosťou. Sme ako malé poháriky, ktoré vložíte pod obrovský vodopád. Voda ho nielen naplní, ona ho neustále prepĺňa, voda z pohára preteká.

Takže kde je chyba? Niekde medzi stoličkou a klávesnicou. Boh dáva hojnosť, my žijeme mizériu. Otec chce natankovať plnú nádrž 98-oktánového benzínu, aspoň za 70€. My to zvládnem s pár centami a trasieme sa každým kilometrom, kedy nás auto nechá. Bojíme sa, kedy nášmu telefónu dojde baterka, Otec drží v ruke nabíjačku a za ním jadrová elektráreň pripravená doplniť energiu ďalších 100.000x.

Verím v Boha, ktorý nám vo svojom Synovi dal všetko nebeské duchovné požehnanie. Verím v život v plnosti, život, ktorý prekypuje a to tak, že zaplavuje naše rodiny, školy, naše stretká, farnosti. Je tak bujarí, že sa chytia aj nič netušiaci v obchode alebo v práci. Znížený štandard, ktorý nám diabol vnucuje je v skutočnosti klamstvo. Každodenný život, v ktorom zažívame prázdnotu, samotu, depresiu, útlak, znechutenie a pod. nám chce nahovoriť, že žiaľ kresťanko, nie každý deň je nedeľa. Môj Otec toto nikdy nedovolí. Prečo? Lebo je Otcom svetiel. Naša nádrž má byť neustále plná.

Boli sme stvorení, aby sme žili v Božej prítomnosti. Nie raz za čas, každú nedeľu alebo keď sú chvály. Našim štandardom má byť Ježiš (Pozor! Štandard, nie nedosiahnuteľný ideál). A ten chodil v neustálom spojení s Otcom, plný Ducha Svätého.

Priatelia, pozývam vás zažiť ten vodopád – každý deň. V každú chvíľu, keď sa to začne strácať. Veď Ježiš prišiel, aby sme mali život a mali ho v hojnosti.