František Bašo

Poznáte životný príbeh Franka Shankwitza?

2025-12-30T18:48:20Z

Jeho rodičia sa rozviedli, keď bol ešte malý chlapec. Najväčšou ranou v jeho detstve bolo, že ho vlastná matka nedokázala vychovávať a opustila ho. Otca už nedokázal nájsť. Frank zostal bez stabilného domova a pocitu, že niekam patrí. Ako dieťa často pociťoval samotu, smútok a hnev, ktorým nerozumel. Namiesto ochrany od dospelých sa musel skoro naučiť spoliehať sám na seba.

Avšak na ľudí nezanevrel.
V srdci si zachoval sen o lepšom živote a o tom, že raz bude niekomu užitočný, chcel druhým pomáhať aj napriek skutočnosti, že jemu v živote druhí nepomáhali.
Ako mladý muž v sebe našiel disciplínu a zmysel života v práci policajta.
Práve tam sa naučil, že aj malé skutky môžu mať veľký význam.
Jedného dňa spoznal ťažko chorého chlapca, sedemročného Chrisa Greiciusa, ktorému splnil jeho jednoduché, no silné želanie. Chris chcel byť motocyklovým dôstojníkom diaľničnej hliadky ako jeho hrdinovia Ponch a Jon z televízneho seriálu CHiPs. Chlapec sa stal prvým a jediným čestným dôstojníkom tejto hliadky v histórii arizonskej diaľničnej hliadky, pričom dostal uniformu na mieru, odznak a krídla motorového dôstojníka.
Tento moment v ňom prebudil hlboký súcit, ktorý vyrástol z vlastnej bolesti.
Frank pochopil, aké dôležité je dať deťom nádej, ktorú on sám kedysi nemal.
Spolu s ďalšími ľuďmi sa podieľal na vzniku americkej organizácie Make-A-Wish, ktorá plnila priania ťažko chorých detí na sklonku ich života.
Táto myšlienka sa postupne rozšírila do celého sveta. Tisíce detí vďaka nej zažili radosť uprostred choroby a strachu. O tridsaťštyri rokov neskôr, v roku 2014, sa nadácia Make-A-Wish Foundation rozrástla na 64 pobočiek v Spojených štátoch, 36 medzinárodných pobočiek, ktoré pokrývajú päť kontinentov, a splnila viac ako 500 000 želaní po celom svete, pričom jedno želanie sa niekde na svete splní v priemere každých 42 minút.
Frank nikdy nezabudol na svoje detstvo, no nedovolil, aby ho to zmenilo na človeka – egoistu. Túto bolesť premenil na empatiu a službu druhým. Z opusteného chlapca sa stal muž, ktorý dokázal stáť pri iných.
Jeho život je pre celý svet dôkazom, že aj zranené srdce môže prinášať nádej, že láskavosť často vyrastá z bolesti.

Vďaka Ti, Bože, že dokážeš aj z bolesti ľudí vytvoriť dobro, ktoré pretrvá.

Foto: Facebook

Tesco zbierka potravín a drogérie -november 2025

2025-11-30T17:05:05Z

Milí dobrovoľníci, v skratke tu popíšem, v čom bude spočívať Vaša pomoc pri zbierke potravín organizovanou SKCH od štvrtka 20.11 do soboty 22.11.25 v našom meste.

Za pokladňami bude umiestený košík na potraviny. Dobrovoľník by stál pri košíku, kde by ľudia darovanú potravinu vložili. Zamestnanec Tesca na to určený pri naplnení košíka potraviny zoskenuje, odváži a vypočíta ich hodnotu. Doklad o tom podpíše aj dobrovoľník. Potraviny by sa v krabici odviezli do auta k tomu určenému.

Môže sa stať, že sa bude tovar rýchlejšie zbierať. Vtedy treba dať pozor, aby sme si zaznamenali, ktorý tovar už bol skenovaný a ktorý nie, aby sme o tom informovali skupinu dobrovoľníkov, ktorá nasleduje

Čas akcie, kedy my pomáhame, je v štvrtok od 12 hod do 20 hod večer a v sobotu od 9 hod do 20 hod. Dobrovoľník môže pomáhať aký dlhý čas chce, minimálne však 1 hod. Na večerné hodiny by boli potrební dvaja dobrovoľníci, aby pomohli s odvozom potravín do auta. Samozrejme, ak chcú byť dvaja dobrovoľníci spolu aj v skorších hodinách, nie je to žiadny problém.Jeden ponúka letáky, druhý je pri košíku.

Pre čo najjednoduchšie nahlasovanie prosím nahlasujte sa mi na mail frantisek.baso@azet.sk, Facebook alebo Messenger.

Ak by bol pripravený tovar na odvoz už počas dňa, kontaktujte Alojza Klinovského na tel 0948 313870

Ja budem priebežne aktualizovať zoznam tak, aby ste videli, kde sú ešte voľné okná pre potrebnú pomoc.

Štvrtok 20.11	Dobrovolnici
12 hod	Mária Capáková
13 hod	Zuzka Majska
14 hod	Majka Zigová
15 hod	Elena Valová
16 hod	Katarína Brečková, Robert Brečka
17 hod	Matúš Šedivý, Ondrej Rudinec
18 hod	Mirko Vrabel
19 hod	Julka Velackova

a tiez v sobotu

Sobota 22.11.2025	Dobrovolnici
9 hod	Ladislav Struhár
10 hod	Mária Capáková, pani Gombárová
11 hod	Dávid Bušík, Marián Rudinec
12 hod	Michal Machyl, Zuzka a Timotej Majskí
13 hod	Kristína Šedivá, David Bušík
14 hod	Matúš Šedivý , David Bušík
15 hod	Julka a Ondrej Velackoví, Tomáš Rudinec
16 hod	Jaro Prekop
17 hod	pani Turzová, pani Bradáčová
18 hod	Mirko Vrábel, Ján a Laura Lukajkoví
19 hod	Bašo František, Terézia Bašová

Ďakujeme aj pánovi farárovi v Horných Kočkovciach a pánu dekanovi v Púchove za možnosť uskladnenia vyzbieraných košov potravín a drogérie.

Samozrejme, veľká vďaka patrí každému dobrovoľnikovi !

Foto: pixnio

Generácia bez hanby: spoločnosť v rozpade. Dietrich Bonhoeffer

2025-10-26T15:35:38Z

Je na sociálnych sieťach, v rôznych reality show, v politike aj na ulici. Naša generácia povýšila nehanebnosť na slobodu. To, čo Bonhoeffer vnímal ako príznak kolapsu civilizácie, naša spoločnosť oslavuje ako pokrok. Je to hlboko znepokojujúce. Keď matka zverejňuje svoje intímne fotografie na sociálnych sieťach, aby posilnila sebavedomie iných žien, jej malé deti môžu byť v škole terčom posmechu spolužiakov, ktorí tieto fotografie videli. Nejedná sa o ojedinelý prípad. Je to obraz kultúrnej transformácie, ktorá úplne obrátila naše základné hodnoty. To, čo bolo kedysi považované za súkromné správanie, je teraz verejne prezentované ako autenticita. To, čo kedysi vyvolávalo prirodzenú hanbu, je dnes oslavované ako odvaha. Dietrich Bonhoeffer poznamenal, že ostych je v podstate uznaním hraníc. Keď stratíme schopnosť cítiť hanbu, stratíme aj schopnosť rozpoznať, kde končia naše práva a kde začínajú práva druhých.

Spomeňte si na influencera, ktorý natáča svoju reakciu pri informácii, že zomrela jeho babička a svoj smútok spracuje do média, aby tak zaujal druhých. Alebo na politika, ktorý využíva rodinnú tragédiu na získanie hlasu. Vo všetkých týchto prípadoch vidíme rovnakú logiku. Speňaženie ľudskej skúsenosti bez akejkoľvek hanby až za etické hranice, ktoré to so sebou nesie. Tento zánik hanby bol starostlivo kultivovaný kultúrou, ktorá zamieňa slobodu s neobmedzenosťou, narcizmus so sebaúctou a exhibicionizmus s posilnením vlastnej pozície. Výsledkom je spoločnosť, kde sa hanba považuje za útlak a skromnosť za nedostatok sebavedomia.

Tu sa skrýva paradox, ktorý už Bonhoeffer rozpoznal. Spoločnosť bez hanby sa nestane slobodnejšou, stane sa krutejšou, povrchnejšou a deštruktívnejšou. Česť bola nahradená slávou. Ako sme sa dostali do bodu, kedy je vlastné poníženie považované za akt odvahy? „Ak Boh neexistuje, je všetko dovolené“. Slávny citát Dostojevského nikdy nebol aktuálnejší. Stačí sa pozrieť na generáciu, ktorá vyrástla v presvedčení, že zodpovednosť je formou útlaku. Pozrite sa na mladého dospelého, ktorý v svojich 30-tich rokoch stále žije u rodičov, ale míňa tisíce eur za cesty, ktoré potom zverejňuje na Instagrame. Všimnite si ženu, ktorá opustila svoje deti, aby našla samú seba, ale od spoločnosti vyžaduje, aby oslavovala jej cestu za sebapoznaním. Analyzujte muža, ktorý opakovane podvádza svoju ženu, ale považuje sa za obeť, keď ona podá žiadosť o rozvod, pretože ho neprijíma takého, aký je.

Vo všetkých týchto prípadoch vidíme rovnaký vzorec. Je to úplné oddelenie rozhodnutia od dôsledkov, práv od povinností, slobody od zodpovednosti. On to nazval „lacnou milosťou“. Myšlienka, že môžeme mať všetky výhody morálneho života bez toho, aby sme museli znášať akékoľvek dôsledky bola starostlivo pestovaná po celé desaťročia prostredníctvom výchovy, ktorá kládla dôraz na sebaúctu pred charakter, uprednostňovala city pred faktami. Výsledkom je generácia, ktorá verí, že jej emócie sú dôležitejšie než objektívna realita, že jej túžby sú dôležitejšie než jej povinnosti. Všimnite si, ako sa to prejavuje v milostných vzťahoch. Záväzok, ktorý bol kedysi považovaný za základ každého vážneho vzťahu, je dnes mnohých mladými ľuďmi vnímaný ako toxický. Myšlienka, že dlhujeme niečo niekomu, kto nás miluje, že máme povinnosti voči tým, ktorí nám dôverujú, to všetko bolo odmietnuté ako kultúra kontroly. Tak potom na pracovisku vidíme zamestnancov, ktorí veria, že dodržiavanie pracovného času je porušením ich ľudských práv.

Najviac šokujúcim príkladom je však asi generácia rodičov, ktorí vzdelávanie svojich detí zverujú tabletom a školám, ale potom sa sťažujú, keď deti vykazujú problémy so správaním. Chcú všetky sociálne výhody plynúce z toho, že ich deti majú štatút uznania, pekné fotografie, ale bez skutočnej zodpovednosti. Bonhoeffer poznamenal, že spoločnosť, v ktorej je všetko povolené, neprináša viac šťastia, ale viac strachu. Keď nemáme jasné hranice, strácame zmysel, ktorý pramení z vystavenia sa skutočným výzvam a plnenia dôležitých povinností. Dostali sme sa teda do bodu, keď celá generácia verí, že zodpovednosť je útlak, že záväzky sú obmedzenia a že plnenie povinností je staromódne. Rozdiel medzi čestným človekom a digitálnym influencerom je jednoduchý. Cnostný človek koná dobro, aj keď sa nikto nepozerá, influencer koná dobro iba vtedy, keď si je istý, že sa všetci pozerajú. Naša spoločnosť tieto dve veci nielen zamieňa, ale aktívne uprednostňuje tú druhú. Sledujte teraz sociálne akcie na sociálnych médiách. Pozrite sa, ako sa charita premenila na divadlo. Ako sa štedrosť stala obsahom, ako sa súcit stal osobnou marketingovou stratégiou. Pomáhať druhým, čo bolo po stáročia považované za najvznešenejší čin, má dnes hodnotu iba vtedy, ak je zdokumentované, upravené a zverejnené.

Dietrich Bonhoeffer si nedokázal predstaviť dobu, kedy sa doslova všetko od modlitby po smútok, od lásky po rodičovstvo premení na verejnú zábavu, kde bude uznanie cudzích ľudí dôležitejšie ako súhlas vlastného svedomia. Zamyslite sa nad rozdielom medzi tým, ako sa niekto chová doma s rodinou bez kamier a ako sa chová pri tvorbe videa. Rozdiel je taký markantný, že mnoho ľudí už nevie, kým v skutočnosti sú, keď sa kamery vypnú. Nejde len o povrchnú márnivosť. Ide o úplnú zmenu toho čo znamená byť človekom. Keď sebavedomie závisí od neustáleho uznania cudzích ľudí, keď naše sebahodnotenie je viazané na digitálne metriky, strácame schopnosť skutočného vnútorného rozvoja. Klasická cnosť spočívala v utváraní charakteru prostredníctvom dôsledného dodržiavania dobrých návykov. Aj keď to bolo ťažké a neprinášalo okamžité uznanie, šlo o rozvoj vnútornej sily, osobnej disciplíny a morálnej integrity, ktoré zostávali nemenné bez ohľadu na vonkajšie okolnosti.

Digitálny exhibicionizmus túto logiku úplne obrátil. Teraz nie je dôležité kto ste, ale ako sa javíte druhým. Nezáleží na tom čo robíte, keď sa nikto nepozerá, ale ako sa dokumentuje to, čo robíte, keď sa všetci pozerajú. Všimnite si, ako to ovplyvňuje aj skutočne dobré skutky. Dobrovoľník, ktorý desiatky rokov ticho pracuje v útulku, sa nedočká žiadneho uznania, zatiaľ čo influencer, ktorý navštívi rovnaký útulok raz, zožne tisíce komplimentov. Toto nielenže narúša naše hodnoty, ale trestá cnosť, vytvára systém, v ktorom je byť dobrým naozaj menej výhodné, než vyzerať dobre na internete. Bonhoeffer varoval, že spoločnosť stráca schopnosť rozlišovať medzi pravdou a lžou, medzi autentickým a vymysleným. Imidž je dôležitejší než podstata. Komu sa to nepáči, nech ide preč. To, čo bolo kedysi považované za slabosť charakteru, je dnes oslavované ako autenticita.

Všimnite si úplného obratu hodnôt. Človek, ktorý prizná svoje chyby a snaží sa ich napraviť, je považovaný za neistého. Zatiaľ čo tí, ktorí odmietajú zmeniť akúkoľvek problematickú stránku svojej osobnosti sú oslavovaní ako autentickí a odvážni. Pokora sa stala slabosťou a arogancia sa stala silou. Bonhoeffer čelil režimu, ktorý premenil nenávisť na patriotizmus, krutosť na silu a klamstvá na stratégiu. Pochopil, ako môžu celé spoločnosti obrátiť základné morálne hodnoty.

Naša situácia je subtílnejšia, ale sleduje rovnaký vzorec. Premieňame neresti na cnosti tým, že ich jednoducho premenujeme. Pozrite sa, ako to funguje v praxi. Človek, ktorý opakovane podvádza svojho manželského partnera, už nie je vnímaný ako niekto, kto má problémy so záväzkami. Je to niekto, kto sa nenechá obmedzovať spoločenskými konvenciami. Otec, ktorý opustí svoje deti, nie je nezodpovedný, on uprednostňuje svoje duševné zdravie. Táto zvrátená logika umožňuje ľuďom zachovať si všetky svoje chyby a napriek tomu cítiť ich morálne nadradenie. Nezmením sa, aby som sa niekomu zapáčil - sa stáva manifestom oslobodenia, aj keď v skutočnosti je to len priznanie morálnej lenivosti. Problém nie je v tom, že ľudia robia chyby, to vždy bolo súčasťou ľudskej prirodzenosti. Problém je v tom, že sme vytvorili kultúru, ktorá aktívne odrádza od prekonávania týchto chýb. Kultúra, ktorá mení spokojnosť so sebou samým v sebaľútosť, kultúra, ktorá mení stagnáciu v sebaakceptáciu. Zamyslite sa nad dopadom na vzťahy. Keď niekto ukáže na problematické správanie svojho partnera, jeho štandardnou reakciou je: „budem na tom pracovať“. To znamená: „musíš ma prijať takého, aký som“. Keď priateľ poskytne konštruktívnu spätnú väzbu, reakciou nie je vďačnosť za úprimnosť, ale urážka.

Vytvorili sme generáciu, ktorá zamieňa osobný rast za zradu vlastnej Identity. Myslí si, že práca na vlastných chybách je kapituláciou pred spoločenským tlakom, ale tu je krutá irónia. Toto odmietanie osobného rastu prezentované ako autenticita v skutočnosti vytvára menej autentických ľudí, nie viac. Pretože naša ľudská prirodzenosť zahŕňa schopnosť učiť sa, zlepšovať sa, vyvíjať sa. Bonhoeffer poznamenal, že zlo sa málokedy prejavuje ako zlo. Takmer vždy sa maskuje ako dobro, ako spravodlivosť, ako oslobodenie. Naša doba je toho dokonalým príkladom. V každej civilizácii sa stane, že sa úpadok jednotlivcov premení na systémový kolaps. Tento okamih neprichádza s pompou, ani oficiálnymi vyhláseniami. Prichádza s miliónmi malých ústupkov, zdanlivo malými kompromismi, ktoré sú diskrétne ignorované. Až jednoducho prestanú existovať. Tento moment práve prežívame a väčšina ľudí si to ani nevšimne. Pozrite sa na našu kolektívnu reakciu na škandály, ktoré by pred 20 rokmi trvalo zničili kariéru. Dnes je štandardná stratégia jednoduchá- počkať pár týždňov, zverejniť všeobecné ospravedlnenia na sociálnych sieťach a vrátiť sa k bežnej rutine. A funguje to, pretože ako spoločnosť sme si vyvinuli extrémne krátku morálnu pamäť a extrémne vysokú toleranciu na správanie, ktoré nás má šokovať. Dietrich Bonhoeffer bol svedkom toho ako celý národ postupne stratil schopnosť vyjadriť pobúrenie nad zverstvami. Videl, ako to, čo bolo v pondelok nemysliteľné, sa v utorok stalo diskutabilným a v stredu prijateľným. Naša situácia nie je tak dramatická, ale sleduje rovnaký vzorec. Nastáva postupná normalizácia toho, čo by malo byť neprijateľné.

Zamyslite sa nad tým, ako dnes reagujeme na politikov, ktorí nehanebne klamú. Pred päťdesiatimi rokmi by to znamenalo koniec ich politickej kariéry. Dnes je to považované za súčasť hry. Pozrite sa, ako reagujeme na celebrity, ktoré zneužívajú svoje mocenské pozície. V minulosti by to viedlo k trvalému spoločenskému vylúčeniu, dnes to vedie k niekoľko mesiacom ticha a následnému triumfálnemu návratu. Najviac znepokojujúce však nie sú ojedinelé prípady. Je to to, ako bola systematicky podkopávaná naša kolektívna schopnosť morálnej empatie, je to spôsob, akým sme si vyvinuli takmer nekonečnú toleranciu k neprijateľnému, ak je to prezentované so správnymi ospravedlneniami a nevyhnutnou ľútosťou. Táto tolerancia nevznikla náhodou, bola starostlivo pestovaná desiatkami rokov morálneho relativizmu, ktorý nás naučil, že je vždy zlé súdiť správanie druhého, že stanovovanie etických noriem je vždy útlakom a že dodržiavanie morálnych hraníc je vždy predsudok. Výsledkom je spoločnosť, v ktorej je možné ospravedlniť prakticky akékoľvek správanie, v ktorej je možné racionalizovať akékoľvek prestúpenie, v ktorej je každá hranica vyjednateľná a kde jedinou netolerovanou vecou je samotná netolerancia.

Pozrite sa, ako sa to prejavuje v inštitúciách? Spoločnosti, ktoré by pred 10 rokmi nikdy neprijali nikoho s problematickým správaním v minulosti, to dnes robia bežne. Ak daná osoba prešla príslušným rituálom osobného rastu, univerzity, ktoré by predtým vylúčili študentov za morálne pochybenia, dnes im ponúkajú nekonečné druhé šance. Toto oslabenie štandardov nás neurobilo súcitnejšími, urobilo nás cynickejšími, neurobilo nás tolerantnejšími, ale viac apatickými. Nevytvorila sa zhovievavejšia spoločnosť, vytvorila sa spoločnosť, ktorá stratila schopnosť rozlišovať medzi tým, čo by malo byť odpustené a tým, čomu treba zabrániť, aby sa opakovalo.

Bonhoeffer varoval, že spoločnosť, ktorá stratí schopnosť kolektívne sa hanbiť za určité veci, stratí aj schopnosť byť úprimne hrdá na iné. Ak je všetko prijateľné, nič nie je výnimočné. Kolaps neprichádza s bombami alebo inváziami. Prichádza s pomalým rozkladom kolektívnej schopnosti povedať, že niečo nie je správne a skutočne s tým niečo urobiť. Otázka, ktorá trápila Dietricha Bonhoffera v jeho cele nebola, či bude možné Nemecko po vojne znova vybudovať, ale či ešte budú existovať Nemci s dostatočným morálnym svedomím, aby táto rekonštrukcia mala zmysel.

Dnes stojíme pred podobnou otázkou. Existujú ešte ľudia, ktorí sú ochotní obnoviť základné morálne normy, ktoré civilizáciu umožňujú? Odpoveď nespočíva vo veľkých politických hnutiach alebo inštitucionálnych reformách. Spočíva v individuálnom rozhodnutí každého človeka, že sa už nebude podieľať na kultúre bez hanby, že odmietne normalizovať abnormálne, prijímať neprijateľné a tolerovať netolerovateľné. To znamená predovšetkým znova získať schopnosť hanbiť sa za svoje vlastné excesy. Získať ostych, ktorý nám bráni odhaľovať svoju intimitu cudzím ľuďom, ktorý nás núti dvakrát si rozmyslieť, či využijeme bolesť druhých ako zábavu. Znamená to aj znovu získať odvahu stanoviť normy pre seba, pre svoje deti, pre svoju komunitu. Normy nie sú útlak, sú rozdielom medzi civilizáciou a barbarstvom, medzi spoločnosťou, ktorá chráni najslabších a spoločnosťou, ktorá túto slabosť využíva pre zábavu.

Zamyslite sa, čo by to znamenalo v praxi. Rodičia, to sú tí, ktorí skutočne vychovávajú svoje deti miesto toho, aby boli len ich priateľmi, ktorí stanovujú jasné hranice a dodržiavajú ich, aj keď to vedie ku konfliktom. Sú tí, ktorí svojim príkladom učia, že niektoré veci sa jednoducho nerobia, bez ohľadu na to, koľko ľudí ich robí. Znamenalo by to, že pedagógovia by znovu zdôrazňovali, že nie všetky názory sú rovnocenné, že nie každé správanie je rovnako prijateľné. Znovu by našli odvahu povedať, že niečo je zlé bez toho, aby k tomu potrebovali 10 odsekov vysvetlenia, ale možno najdôležitejšie by bolo, že by jednotlivci znovu získali schopnosť držať sa vyšších štandardov ako len: „veď nie som tak zlý ako XY..“ a prestali používať najhoršie príklady zo spoločnosti ako ospravedlnenie svojej vlastnej morálnej priemernosti. Bonhoeffer veril, že niektorí ľudia udržujú plameň svedomia aj v najtemnejších časoch a že aj keď sa väčšina spoločnosti zblázni, stále budú existovať ľudia, ktorí si zachovajú morálny zmysel nevyhnutný pre prípadnú rekonštrukciu. Otázka znie: Budete jedným z týchto ľudí? Budete mať odvahu dodržiavať štandardy, aj keď vás to spraví nepopulárnymi? Odmietnuť sa zúčastňovať sa pretekov ku dnu, ktoré naša kultúra oslavuje ako oslobodenie?

Budúcnosť každej spoločnosti nezávisí od jej inštitúcií. Závisí od toho, koľko jednotlivcov si zachová schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, cítiť hanbu, keď prekročia dôležité hranice a cítiť skutočnú hrdosť, keď konajú čestne, aj keď sa nikto nepozerá. Zdravá hanba nie je nepriateľom slobody. Je jej strážcom. Bez neho sa sloboda stáva neviazanosťou, tolerancia sa stáva zhovievavosťou. Spoločnosť, ktorá stratí tohto strážcu, sa nestane slobodnejšou, stane sa iba chaotickejšou a krutejšou.

Preložené, skrátené a voľne upravené video z you tube

https://www.youtube.com/watch?v=EJ2rphar308

Foto: wikipedia

Koncert Fragile Rajec - púchovská farnosť

2025-11-25T07:41:23Z

Milí priatelia,

tu aktualizujeme zoznam ľudí, ktorí sa chcú s nami zúčastniť koncertu Fragile v Rajci dňa 1.12 o 17 hod v Kultúrnom dome v Rajci a následne adventného posedenia a občerstvenia s farníkmi z Rajca. V zozname sa nachádzajú tí, ktorí si lístok zaplatili u pani Kutejovej.

Odchádzame autobusom v pondelok o 15.30 hod od katolíckej fary. Tešíme sa na spoločný čas.

1	Ivana Kutejová
2	Ivana Kutejová
3	Zuzka Májska
4	Zuzka Májska
5	František Bašo
6	František Bašo
7	Mária Zigová
8	Júlia Velacková
9	Mária Goldová
10	Mária Capáková
11	Mária Sivčaková
12	Iveta Stehelová
13	Ľuboš Žemla
14	Alojz Klinovský
15	Miroslav Vrabel
16	Lenka Vrablová
17	Martina Blahová
18	Martina Blahová
19	Ema Blahová
20	Veronika Hladká
21	Radovan Pacek
22	Gasparkova
23	Kalmova
24	Trencanova
25	Terézia Klobučnikova
26	Katarína Ondriciova
27	Monika Dutková Bersihand
28	Mária Moškova
29	Emília Zelieskova
30	Katka Rosinova
31	kaplán Adam Štefanec
32	kaplán Marek Mucha
33	Erika Vraníková
34	Sivčák
35	kňaz František Galvanek
36	Eva Tamova
37	Gabika Tamova
38	Helenka Dunikova
39	Jarmila Lešková
40	Marika Pechova
41	Marika Pechova
42	Marika Pechova
43	Katka Brečková
44	Roman Brečka
45	Elizabeth Velacková

Môj postoj k divadelnej hre Ježiš z Montrealu

2025-02-15T10:48:13Z

Nebudem popisovať dej. Koho toto dielo viac zaujíma, je rozoberané mnohokrát na webe. Pre mňa ako katolícky zmýšľajúceho, tam bolo viacero rušivých momentov. Neveriaci človek a aj protestant by toto prestavenie asi inak hodnotil, mne však ide o katolícky pohľad.

Sám Martin Šalacha, ktorý stvárňoval Ježiša, v jednom rozhovore pre médiá hovorí: „A táto inscenácia nikoho nekonfrontuje ani neuráža, nikomu nič nepodsúva. Divák si môže vybrať niečo pre seba. Dnes hádam nemôže nikoho urážať, keď dáte najavo, že chcete, aby sa medzi ľuďmi šírila láska a pravda, nech sú ľudia k sebe dobrí.“

Áno, bolo tu poukázané, že aj neveriaci herec, ktorý zahral postavu Ježiša je lepším človekom ako kňaz, ktorý ho požiadal, aby pripravil Pašie. Máme byť k sebe dobrí a odolávať svetu reklamy, egoizmu a podvodov. Ale viaceré prvky v tomto predstavení pokladám za cielene rozkladajúce vieru katolíka.

Panna Mária, hoci výslovne nehrala v Pašiach, bola opísaná, že je slobodná matka a otcom jej nemanželského dieťaťa je rímsky vojak. Je pravda, že kňaz v predstavení toto pokladal za nehorázne a preto chcel Pašie zastaviť. Ako obohacuje kresťana myšlienka na Pannu Máriu s nemanželským dieťaťom? Prečo sa modlíme v litániách Panna Prečistá? Prečo sa modlíme k Nepoškvrnenej Čistote, prečo sa Panna Mária pri zjavení nazvala Nepoškvrnené Počatie? Veríme, že práve skrz jej čistý život nám ona môže vyprosiť veľa milostí.

Kňaz, ktorý ma milenku, nechce sa jej zriecť, ale chce zostať katolíckym kňazom... takéto príklady odporúčajú kresťanom? Áno, aj kňazi sú len muži a sú omylní, ale táto myšlienka ma nijako neobohatí. Čo si máme o ňom potom myslieť, keď sa prizná, že možno ani neverí v Boha, ale iné ako kňazskú prácu robiť nevie a by sa neuživil? Ak chceme poukazovať na slabosť kňazov, potom treba aj ponúknuť riešenie. Tu však žiadne nebolo. Nevystupoval tam žiadny iný cirkevný predstaviteľ, ktorý by bol príkladom dobrého človeka.

V Európe máme veľkú krízu duchovných povolaní. Získame nových mladých pre ne keď druhým ukazujeme príklad zlého kňaza a žiadnu alternatívu? Keby sme sa spýtali napr birmovancov, či vedia, čo všetko robí kňaz, asi by sme sa veľa nedozvedeli. Ani spoločenské médiá veľa dobrého o kňazoch nenapíšu. Prečo by potom mali mať záujem o túto duchovnú službu?

Ježiš zomierajúci na kríži v hre je úplne nahý. Herec bol prekrytý len priesvitným igelitom, inak nič na sebe nemal. Scéna s ukrižovaním trvala asi 20 min. Takéto zobrazenie Boha je podľa mňa nevhodné. Dalo sa to určite urobiť aj inými spôsobmi. Predstavte si, že by v niektorom štáte takto znázornili Mohameda alebo Allaha, dôsledky si vieme domyslieť...

Kríž je pre nás symbolom utrpenia Pána Ježiša, ktoré vytrpel za nás. Ked je tu použitý ako hojdačka, vnímam to ako jeho zneváženie. Hojdačku mohli v hre vytvoriť aj z úplne iných predmetov.

Takisto vyjadrenie o Kristovi v hrobe, že tam bol 5 až 10 rokov a potom vstal z mŕtvych je zvláštne a mätúce.

Keď sa v hre Bohostánok použije na barovú skrinku s alkoholom a krstiteľnicu zmenia na fontánu, nedokážem to prijať ako normálnu vec, lebo pre mňa sú to posvätné symboly, niečo čo mi vyjadruje prítomnosť Boha.

Dávať sväté prijímanie všetkým podvodníkom a osobám, ktoré predstavovali zlé vlastnosti ľudí bez toho, aby sme videli ich ľútosť, je akceptovanie svätokrádeže, nie milosrdenstvo.

Keď bol herec hrajúci Krista s policajtmi, ponúkol im pizzu so slovami : „Vezmite a jedzte“. Mohol použiť aj iné slová, on však použil práve tieto slová. Toto nebolo náhodne zvolené. Rozdávanie chleba Ježišom pri poslednej večeri a tým ustanovenie Sviatosti Oltárnej je pre nás posvätným činom.

Koľko ľudí trpí a sú prenasledovaní za svoju oddanosť Kristovi? Minulý rok zomrelo podľa štatistík organizácie Open Doors 4476 kresťanov za vieru. My tu podporujeme dielo, čo sa skrytým spôsobom vysmieva z viery?

Podľa myslenia tohto sveta máme byť otvorení všetkým ľuďom, iné názory nás obohatia. Ako ma obohatili informácie, ktoré uberajú na úcte voči tomu, čo je pre nás posvätné? Skrz umenie si máme rozširovať svoje obzory. Ale môže umenie aj urážať?

Načo je tu použité klamstvo? Ako klamanie pomáha robiť kresťanov lepšími?

Táto divadelná hra je výsmech z našich náboženských symbolov a našich cirkevných predstaviteľov.

Uvedomujem si, že tomu robím reklamu, hoci negatívnu, ale pokladám za potrebné reagovať, aby sme vedeli rozlišovať, čo je čierne, biele alebo šedé.

Celé predstavenie vnímam ako prefíkaný spôsob oslabovania viery medzi katolíkmi. Budú ľudia po návšteve tohto divadla obhajovať cirkev? Veď tam nevideli žiadne pozitívne správanie od jej zástupcov.

Kňazi sú zástupcami Boha na Zemi, preto si ich máme chrániť.

Z posvätných vecí sa nemáme smiať a už vôbec nie iným odporúčať takéto diela. Boh sa vysmievať nedá.

Foto: wikimedia

My si tu žijeme v „duchovnom luxuse“

2024-10-20T20:00:08Z

Naše katolícke média ako TV Lux, Rádio Mária, Rádio Lumen nám ponúkajú množstvo kvalitných duchovných zamyslení, modlitieb, sv omší a povzbudení do hlbšieho duchovného života. Preto sa nám tu viera žije ľahko a málo si vážime a podporujeme všetkých tých, ktorí toto duchovné prostredie tvoria. Média, kňazi, katechéti, animátori, ale aj kostolníci, babky ruženčiarky či spevokoly prispievajú tomu, že máme stále príjemné duchovné prostredie a môžeme ísť v svojej viere na hĺbku.

Cirkev je však nielen na Slovensku, kresťania žijú na všetkých kontinentoch. A v mnohých štátoch musia platiť vysokú cenu, ak sa chcú držať kresťanských princípov. Najviac sú však „skúšaní“ práve konvertiti z iného náboženstva, ktorí našli v Ježišovi zmysel života.

Je už k dispozícii veľmi veľa videí zobrazujúcich moslimov ,ktorí prešli na kresťanstvo, ale keď to priznali, museli ujsť z krajiny. Boli to ich bohu absolútne oddaní veriaci, ktorí mali od klaňania sa na čele zhrubnutú kožu. Ešte aj v noci sa bičovali reťazami, len aby raz mohli dosiahnuť nebo po smrti. Keď sa však spýtali imána, či to stačí, aby nebo dosiahli, žiadny im to nepotvrdil. Čítať posvätné knihy aj modliť sa k ich bohu bolo možné jedine arabsky, aj keď arabsky nerozumejú. Tak mnohí začnú klásť otázky, ale to nie je dovolené. To sa pokladá za zneisťovanie ich viery. A tak začínajú hľadať iné zdroje, skúmať iné náboženstvá a keď sa dozvedia že kresťanský Boh je Boh odpustenia a lásky a majú istotu večného života ak budú nasledovať Božie príkazy, sú tým tak zasiahnutí, že obetujú hocičo za vieru v Krista. Pre nich je potom úplne prirodzené spájať kresťanskú vieru s utrpením za nasledovanie Krista. Nemožno však povedať, že všetci, ktorí zažijú volanie Pána do kresťanskej cirkvi sa otvorene prejavia. Hlavne ženy, ktoré sú v tomto štáte brané ako druhoradé, majú strach prejaviť svoju vieru verejne a svoje presvedčenie skrývajú. Preto potom využívajú tajné zdroje informácii o Evanjeliu ako je rádio, či sociálne siete.

My sa môžeme aj celý deň modliť a tým pomáhať všetkým navôkol, aj sebe. To Pán od nás prosí v mnohých mystických zjaveniach, ktoré sa dejú počas posledných pár storočí. Moslim sa tiež modlí aj 5 krát denne v reči, ktorú nerozumie, robí očistné rituály, dokonca niektoré aj v noci a dúfa, že po smrti príde do neba. Za druhých sa modliť nemôže, lebo jeho boh ani jeho samého nevypočuje, ak sa nemodlí presne ako je prikázané. Takže ich celý život je spojený so strachom, že ak sa dobre nemodlí, do neba sa nedostane.

Ponúkam vám zopár príbehov: Tento muž bol pôvodný egyptský kresťan, ktorý žil v Kuvajte, teda arabskej krajine. Korán čítal, ale rozumel z neho max 10 %. Aj modliť sa musel len arabsky, ich boh v inom jazyku prosby ani iné modlitby nepočuje. Žil stále v strachu, že sa dostane do pekla, bol učený že z 1000 ľudí sa 999 dostane do pekla.

Moslimka z Indonezie chcela rozumieť Koránu, prečítala ho tri krát od začiatku do konca. Chcela si ozrejmiť, či je islam náboženstvom pokoja. Nikde to však nenašla. Sama bola odmalička tak vedená, že keď išla okolo kostola, hodila do neho kameň. Tiež o pokoji nesvedčí, že sunniti sú vedení nenávidieť šiitov a naopak.

Iná žena z Konga žila v polygamickej rodine. Jej otec mal štyri ženy. Dcéry najstaršej ženy boli staršie ako najmladšia žena. V tejto rodine videla len samé intrigy , hnev, závisť a podozieranie, takže z rodiny odišla a neskôr konvertovala na kresťanstvo. V svojej rodine sa otcove ženy sa neustále obviňovali, hľadali spôsoby ako druhú prekliať pomocou woodoo, ale aj otráviť iné ženy. Až v kresťanstve našla pokoj a silu odpustiť svojej rodine.

Žena, ktorá bola vychovávaná ako salafistka túžila žiť čo najviac bez hriechu, tak sa stále modlila, postila a túžila sa dostať do Mekky na hadž, ich posvätnú púť. Po otrasnej skúsenosti z tlačenice ľudí, hádzania kameňov, nadávaniu si navzájom, aj ponižujúcemu správaniu voči ženám už nechcela mať nič spoločné s touto púťou. Postupne mala stále viac otázok, ktoré nesmela mať, až od islamu odišla.

Anni ako 9 ročná sa stala podľa islamského práva dospelá, zodpovedná za svoje činy. Keďže si rada spievala, niekedy boli jej piesne hlasitejšie. Morálna polícia ju za to zobrala do polepšovne. Potom keď ju otec bral z polepšovne, ešte ju dal zbičovať. Keďže mala neskôr viaceré podobné morálne priestupky, bola viackrát v polepšovni. Otcovi sa to nepáčilo, tak ju predal prvému záujemcovi o ňu za 50 dolárov. Jej nový muž ju bil tak, až bola modrá na viacerých častiach tela. Išla preto na súd a sudca jej povedal, že mala viac poslúchať svojho muža. Nakoniec sa jej podarilo s pomocou vlastnej starej mamy utiecť od násilníka i z krajiny a svoj životný príbeh zverejnila na you tube. Týmto videom „otvorila oči“ miliónom ľudí...

Moslimovia po svojom obrátení na kresťanstvo chcú všetkých svojich blízkych evanjelizovať, aj keď vedia aké to je nebezpečné, lebo chcú dať zažiť všetkým prítomnosť láskavého Boha. O svojej viere hovoria s obrovským nadšením. My kresťania v Európe nechávame evanjelizáciu ostatných len na našich kňazov a iné duchovné osoby. Nerozprávame s druhými o Bohu a ani sami nie sme príkladom dobrého života pre druhých. Sme vlažní vo svojej viere a preto vidíme dôsledky...

Ako sme vďační Jankovi Havlíkovi?

2025-10-19T19:56:25Z

Musím žiaľ na začiatku tejto mojej úvahy konštatovať, že my na Slovensku si nevieme dostatočne vážiť naše osobnosti

Je potrebné si zachovávať pamiatky na takéto osoby, aby sme si pripomínali ich obetu za nás. Mali by sme viesť aj naše deti, aby sme spolu čítali, počúvali ich príbehy, poprípade navštívili ich hrob, relikvie, či pamätné tabule

Chcem tento priestor využiť aj na úprimné poďakovanie rehoľnej sestričke Sr. Marianne Buckovej, Dcéry kresťanskej lásky, ktorá aj s ďalšími obdivovateľmi Havlíkovho života spracovala jeho život do rozhlasovej verzie, ktorú bola možné počúvať na Rádiu Mária Slovensko a doteraz je stále k dispozícii na

https://soundcloud.com/radiomariaslovensko/sets/37-pr-behov-janka-havl-ka-za

Ako veľmi pekný prejav vďaky Jankovi pokladám aj piesne od spevákov ako Peter Janku, Jan Flajžík-Manašovský, ale aj hudobný doprovod pri jeho blahorečení od Márie Jašurdovej, či ďalších hudobníkov.

Janko ťažko pracoval v jáchymovskej bani. Avšak aj tam myslel na druhých. Pokiaľ bol zdravotne fit, pracoval na 200%. Nerobil to však z lásky k Jáchymovu, ale preto, lebo takto dostal dvojitý prídel jedla a ten mohol niekomu darovať. Vždy myslel na druhých. Aj pri odsúdení žiadal súd, aby bol on najviac potrestaný /hoci si viny nebol vedomý/ a ostatným, aby bol trest zmiernený. To dokáže vysloviť skutočne len svätec.

A stačilo len málo, aby nebol tak tvrdo trestaný. Janko neustúpil ani krok v svojom presvedčení a svoju vieru žil neohrozene aj medzi múrmi väzníc. Tak prežil tvrdých 11 rokov v drsnom prostredí, vypočúvaniach a ponižovaní. Nevzťahovala sa na neho ani amnestia prezidenta v roku 1960.

V tejto dobe ubúdajú duchovné povolania aj na Slovensku. Tí, ktorí za kresťanskú vieru tak veľa trpeli, nám vieru vyprosili, my si to však nevážime. Modlime sa aj na jeho príhovor, aby viera v našom národe opäť narastala. Aby sme nepredali našu dušu za pár drobných tomuto svetu, lebo tak stratíme vlastnú identitu i zmysel života.

Foto: wikipedia

Máme zostať ticho?

2024-08-08T13:50:00Z

Veľmi dobre je to badateľné práve na udalostiach pri terajších Olympijských hrách v Paríži. Olympijské princípy idú bokom, presadzujú sa iné princípy a veľa ľudí mlčí. Našťastie nie všetci. Ak zmĺknu všetci, potom sa ukáže pravá tvár svetových elít... Zneváženie Poslednej večere nahnevalo skutočne množstvo kresťanov vo svete a preto reagovali mnohými spôsobmi na túto hanebnú urážku kresťanstva. Možno z toho boli zodpovední až prekvapení. Ale potláčanie prejavov kresťanov na týchto olympijských hrách neskončilo. Ak víťaz určitej disciplíny vyjadril aj vďačnosť Bohu za jeho úspech, jednoducho to v televíziách vystrihli. Komu to mohlo vadiť?

Občianska organizácia CitizenGo, ktorá vytvorila úspešnú petíciu proti znevažovaniu kresťanov na OH v Paríži ktorá bola podpísaná státisícmi ľudí, objednala autobus, ktorý jazdil po Paríži s nápisom: "Zastavte útoky na kresťanov."

Krátko nato bol celý ich tím naložený do policajnej dodávky a odvezený na stanicu pre "organizovanie demonštrácie bez schválenia francúzskou vládou". Boli umiestnení do ciel s kriminálnikmi, zbavení kontaktu s vonkajším svetom – ich telefóny boli skonfiškované a boli ponechaní 12 hodín v celách bez okien, kde teplota presahovala 35 stupňov! Počas tohto času nedostali ani vodu, ani jedlo. Bolo im tiež odoprené spojenie s ich rodinami a právnikmi.

Nápis na autobuse bol považovaný za nevhodný až do takej miery, že po prepustení tímu polícia požadovala jeho odstránenie z autobusu. Samozrejme, odmietli to, takže autobus bol vyhnaný z mesta, sprevádzaný políciou. Ako možno pochopiť takéto jednanie zo strany francúzskych úradov? Podľa štatistiky World Factbook vo Francúzsku žije 47 % rimsko-katolikov...

Kresťania sú naprieč celým svetom najviac prenasledované náboženstvo. Kresťan však nemôže nenávidieť. Našou úlohou je milovať a odpúšťať. Neznamená to však, že na neprávosť nemáme upozorňovať. Ľudí, ktorí trpia pre vieru si máme vážiť a vyzdvihovať ich pred druhými, aby ľudia nasledovali dobré životné príklady a naše deti mali vzory pre ich životy. Nie o celebritách v médiách treba písať a ich sledovať, ale všímajme si ľudí, ktorí šíria dobro. Oni to robia potichu, tak sú menej viditeľní na verejnosti, ale bez nich by sme žili v ešte väčšej „džungli“. Aj malý skutok lásky má nekonečnú cenu, preto si vážme každého, kto sa vie pre dobro obetovať.

ZIMNá CHARITATÍVNA ZBIERKA POTRAVÍN V TESCU PÚCHOV 2023

2023-11-27T18:20:51Z

Milí dobrovoľníci, v skratke tu popíšem, v čom bude spočívať Vaša pomoc pri zbierke trvanlivých potravín a drogérie organizovanou SKCH od štvrtka 23.11 do soboty 25.11 v našom meste.

Čas akcie je od 9 hod doobeda do 20 hod večer. Dobrovoľník môže pomáhať aký dlhý čas chce, minimálne však 1 hod. Na večerné hodiny by boli potrební dvaja dobrovoľníci, aby pomohli s odvozom potravín do auta. Samozrejme, ak chcú byť dvaja dobrovoľníci spolu aj v skorších hodinách, nie je to žiadny problém.

Pre čo najjednoduchšie nahlasovanie prosím nahlasujte sa mi na mail frantisek.baso@azet.sk, Facebook alebo Messenger.

Ak by bol pripravený tovar na odvoz už počas dňa, kontaktujte Alojza Klinovského na tel 0948 313870

Štvtkový deň, okrem už zachytených okien budú pokrývať Horné Kočkovce.

Ja budem priebežne aktualizovať zoznam tak, aby ste videli, kde sú ešte voľné okná pre potrebnú pomoc.

Ďakujem

Hodina	Dobrovolnici
Štvrtok 23.11.2023
9	Crkoňová a Jančová
10	Z.Majska, Ševčeková Monika
11	Z.Majska, Ševčeková Monika
12	Gabčová a G.M
13	Gabčová a G.M
14	Majka a Igor Pajtášovci
15
16	M. Gajdošová
17
18
19	F.Bašo, p. Ježová
Piatok 24.11
9	Muráriková M., E.Dvorščíková
10	J. Paliesek, E.Valová
11	O.Mináriková, M.Gombárová
12	Z.Loužecká, M.Martišová
13	M.Bašová, M.Bradáčová
14	M.Bašová, Ševčeková Monika
15	Ševčeková Monika, M.Šalamúnová
16	j. Šedivý, M.Šalamúnová
17	L. a K. Rudincová
18	Marko Černota, K.Šedivá
19	M. a D. Bušíkovci
Sobota 25.11
9	zabezpečené
10	T. Juhaniakova, Ševčeková Monika
11	T. Juhaniakova, Ševčeková Monika
12	zabezpečené
13	zabezpečené
14	zabezpečené
15	zabezpečené
16	zabezpečené
17	Beluša
18	Beluša
19	Beluša

LETNÁ CHARITATÍVNA ZBIERKA POTRAVÍN V TESCU PÚCHOV 2023

2023-06-18T06:30:29Z

Milí dobrovoľníci, v skratke tu popíšem, v čom bude spočívať Vaša pomoc pri zbierke potravín organizovanou SKCH od piatka 16.6 do soboty 17.6 v našom meste.

Pre čo najjednoduchšie nahlasovanie prosím nahlasujte sa mi na mail frantisek.baso@azet.sk, Facebook alebo Messenger.

Ak by bol pripravený tovar na odvoz už počas dňa, kontaktujte Alojza Klinovského na tel 0948 313870

Ja budem priebežne aktualizovať zoznam tak, aby ste videli, kde sú ešte voľné okná pre potrebnú pomoc.

Ďakujem

Hodina 16.6 2023	Dobrovoľníci
9	Filiačová+3
10	Filiačová+3
11	Filiačová+3
12	Z. Majska, Filiačová+3
13
14	Juditka Lašová a Saška Kutejová
15	Juditka Lašová a Saška Kutejová
16	Erika Pavlechová a Lenka Domanická
17
18	Darinka Samašová
19	Darinka Samašová
17.6.2023
9	Šulcová a Feriancová
10	M. Pajtášová a I. Pajtáš
11	Mária Cibičková a Jana Adamovcová
12	Mária Cibičková a Jana Adamovcová
13	Mináriková O, Dvorščíková E.
14	Gombárová M.
15	Valová E., Bašová M.
16	Capáková M.
17	Marcelka Ligačová, Capáková M.
18	Marcelka Ligačová, Capáková M.
19	Bašo F., Žemla L.

Aktualizácia:

Ďakujeme všetkým dobrovoľníkom za pomoc pri vykonanej zbierke.

Úplné odpustky

2023-04-24T05:58:20Z

Ja som si pri sviatku Božieho milosrdenstva uvedomil, že tiež nemám niektoré záležitosti pri úplných odpustkoch jasné. Hľadal som odpovede na moje otázky na webe, ale ani tam som to nevedel zrozumiteľne nájsť. Preto som poprosil o vysvetlenie kňazov a tí mi potvrdili veľmi závažnú a pozitívnu vec. Svätá Cirkev nám ponúka veľmi veľký dar skrz úplné odpustky!

Najprv krátke info, čo sú to úplné odpustky. Je to odpustenie viny aj trestov za naše previnenie. Na to, aby sme ich dosiahli, je potrebná svätá spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel svätého Otca, ale aj také správanie od sv. spovede do svätého prijímania s úmyslom získania odpustkov, aby sme nespôsobili ani len malý hriech. To je najťažšia podmienka a len Pán Boh vie, či sme ju skutočne splnili. Nie je to ale nemožné. Inak by nám nebola daná taká ponuka.

Čo to však pre nás znamená? Ohromne veľa. Ak je len krátky časový úsek medzi spoveďou a sv prijímaním s úmyslom odpustkov, je možné dokázať žiť bez najmenšieho hriechu. Ak sa nám to podarí, budú nám odpustené všetky viny a tresty počas nášho doterajšieho života! To znamená, že keby sme krátko nato zomreli, nešli by sme do očistca, lebo máme za sebou „čistý štít“, máme všetko odpustené. Samozrejme, ak aj vtedy nezomrieme, máme veľkú výhodu. Všetky hriechy a tresty nám boli odpustené. Preto ak sa budeme snažiť získavať úplné odpustky pri príležitostiach, ktoré nám naša Matka Cirkev ponúka a budeme schopní vtedy žiť aj bez ľahkého hriechu, máme nádej, že v očistci strávime omnoho kratší čas. Nestojí to za námahu?

Asi sa niektorí potešia ako som sa ja potešil. Musíme si ale spraviť skutočne poriadne hĺbkové zamyslenie, či nemáme skutočne žiadny previnenie, aj také ktoré sa s nami ťahá roky a neodčinili sme to nejakým spôsobom, lebo to nepokladáme za dôležité. Myslím teraz na to napríklad , či platíme všetky dane, tak ako je predpísané (napr. DPH, dane za služby), či dodržujeme dopravné pravidlá, či nejakým šikovným spôsobom neobchádzame predpisy a myslíme si, že to nikto nevidí. Tu sa asi všetci musíme poriadne zamyslieť. Ak však máme úplne čisté svedomie aj po takom hĺbkovom preverení vlastného života, máme nádej, že môžeme využiť tento veľký dar úplných odpustkov.

Foto: Zuzana Majska

CHARITATÍVNA ZBIERKA POTRAVÍN A DROGERIE V TESCU PÚCHOV 2022

2022-12-28T14:58:41Z

Ja vnímam nedeľu ako deň, ktorý máme svätiť, ale ak niekto nemá problém pomôcť v tento deň pri zbierke, bude nám to pomocou.

Pre čo najjednoduchšie nahlasovanie prosím nahlasujte sa mi na mail frantisek.baso@azet.sk, Facebook alebo Messenger.

Ak by bol pripravený tovar na odvoz už počas dňa, kontaktujte Alojza Klinovského na tel 0948 313870

Ja budem priebežne aktualizovať zoznam tak, aby ste videli, kde sú ešte voľné okná pre potrebnú pomoc.

Ďakujem

24. novembra
9. hod	Filiačová+2
10. hod	Filiačová+2
11.hod	Filiačová+2
12. hod	Filiačová+2
13. hod	Filiačová+2
14. hod	E. Vallova, J.Paliesek
15. hod	Z.Majska
16. hod	M.Gajdošová
17. hod	p. Lašová
18. hod	p. Lašová
19. hod	p. Lašová
27. novembra
11.hod	M. Gajdošová
12.hod	S.Martinakova
13.hod	S.Martinakova
14.hod
15.hod
16.hod
17. hod
18.hod
19.hod

Ďakujeme v mene farskej charity teraz po zbierke všetkým dobrovoľníkom, ktorí túto akciu aktívne podporili. Aj vďaka ich úsmevu a ochote pomáhať sme vyzbierali dosť potravín a drogérie pre chudobné rodiny a starých ľudí v našom regióne.

Buďme vďační za to, čo máme

2022-11-21T19:26:31Z

Na koho tým myslím?

Libanon už viac rokov padá na úplné dno. Chýbajú im lieky, elektrina aj základné potraviny.

Najväčšia nemocnica v Bejrúte zapína elektrinu len pri dôležitých operáciách. Majú nedostatok prístrojov, liekov i lekárov. Nemocnice žiadajú pacientov, aby si nosili vlastné lieky. A to pred niekoľkými rokmi boli na špičke v lekárskej opatere v arabskom svete.

Veľká explózia 3000 ton dusičnanu amónneho v bejrútskom prístave zrovnala so zemou veľkú časť hlavného mesta.

Natankovať v Bejrúte trvá osem až deväť hodín, pohonných hmôt je veľký nedostatok. Fungovanie čerpacích staníc organizujú vojaci, lebo sú ohniskami nepokoja. Chýba im aj palivo na kúrenie, ľudia mrznú na uliciach i doma. Mnohí majú prístup k elektrine len dve hodiny z dňa.

Zatiaľ čo tam ľudia zomierajú na liečiteľné choroby, polícia pri kontrolách nachádza každý týždeň tisíce liekov po exspirácii, ktoré priekupníci chceli predávať na čiernom trhu. Časť liekov sa pašuje do Sýrie, kde je po nich veľký dopyt. Potraviny zdraželi za posledné roky o viac ako 500 %. UNICEF uvádza, že viac ako 70% obyvateľov tu nemá prístup k čistej vode. Voda je veľmi drahá. V štáte vládne silná korupcia, politika je nestabilná.

Do krajiny ušlo takmer 1 milión sýrskych utečencov. Tí im situáciu nezjednodušili.... Podľa ACN - Cirkev v núdzi je tam horšia hospodárska situácia ako bola počas vojny v Sýrii.

Najviac ma však prekvapila informácia, ktorú mi povedal pri stretnutí libanonský biskup Mons. Jules Boutros. Ich cirkev nie je chudobná, aj niektorí kresťania sú bohatí, len sa nemôžu dostať k svojim peniazom. Jednoducho majú všetci ľudia v krajine zablokované peniaze v libanonských bankách a nemôžu sa k nim dostať.

Situácia sa len pomaly začína meniť.

Koncom októbra odišlo v konvoji asi 6000 utečencov dobrovoľne späť do svojej krajiny. Libanončania sa snažia zabezpečiť, aby ich vlasť opustilo 15 tis imigrantov mesačne.

Libanon má 6,7 milióna obyvateľov. Milión utečencov predstavuje veľké bremeno pre ekonomiku.

Keď si to prepočítame na naše pomery, ako by sme tu žili, keby z Ukrajiny prišlo k nám 800 tis utečencov? Je to obdivuhodné ako sa naši ľudia zhostili úlohy pomáhať utečencom. Naši ľudia ešte majú dobré srdce a vedia byť milosrdní. Aj keď je veľa nervozity a obáv medzi nami, ja verím, že nedospejeme k takému krachu ako je to v Libanone. Modlime sa, aby pokoj a mier zostali v našich srdciach a boli aj v krajinách, kde ich momentálne nezažívajú.

Pomôžeme zastaviť vojnu bez použitia zbraní?

2022-09-25T16:49:16Z

Na Slovensku sme pomohli a aj stále pomáhame mnohým ukrajinským utečencom. Teraz však chcú utekať z boja mnohí ruskí muži, ktorí sa nechcú zúčastňovať krviprelievania. Nemali by sme hľadať cestu ako pomôcť aj im? Oni chcú žiť v pokoji, nie podporovať agresiu. Aj ja hľadám spôsob ako pomáhať druhým ľudom, dáva mi to zmysel môjho života.

Keďže som schopný sledovať dianie v Nemecku cez nemecké média, bol som potešený správou, ktorú potvrdili všetky nemecké vládne strany, že sú ochotní prijímať ruských dezertérov v svojej krajine. Majú len problém ako ich transportovať, lebo mnohé krajiny EU týmto ruským mužom nechcú dovoliť vstup do krajiny.

Tu práve vidím možnosť obyčajného nenápadného slovenského človeka ako veci posunúť. Skúsme osloviť našich vládnych zástupcov, ktorí chcú zastupovať kresťanské hodnoty s prosbou, aby sme na Slovensku vytvorili vlakový koridor, ktorý by týchto dezertérov previezol až do Nemecka. Museli by sa to odkomunikovať aj s českou, či rakúskou stranou, ale tak by sme urobil niečo dobrého pre ľudí, ktorí nechcú zabíjať.

Takto by sme aj my malí, bezvýznamní ľudia mohli pomôcť blokovaniu vojny. Ak sa Vám myšlienka pozdáva, podporme to aj modlitbou. Modlitba je veľká sila, ktorá môže zmeniť aj politické rozhodnutia.

Foto: wikimedia

Viete, že mnohé dedinské kostoly nenájdete v mapách Google?

2022-08-02T10:22:48Z

Farské chrámy sú pravdepodobne všetky v mapách, ale z dedinských kostolov mnohé chýbajú. Myslím si, že častou dominantou dediny je práve kostol, preto by som predpokladal, že ho v mapách nájdem. Naše slovenské kostoly nájdete určite napríklad v českých mapách mapy.cz. Nie je tam síce meno kostola, ale značka tam je.

Pre niekoho je to možno dostatočné riešenie. Ak vám to však nie je jedno a chcete kostol dostať do máp Google, zistil som, že to nie je až také zložité. Nie som pritom žiadny IT špecialista. Ako na to?

Všetko som zrealizoval z mobilu, možno sa to dá zrealizovať aj inak. Najprv som si kostol odfotil, fotky uložil do mobilu. Potom pri zapnutých dátach a GPS som otvoril aplikáciu Google mapy a nechal vyhľadať konkrétnu dedinu. V kolonke dolu Novinky v oblasti som klikol na Prispieť a Pridať miesto. Potom už bolo treba len vyplniť Podrobnosti o mieste. Pri adrese som mal ešte malý problém s tým, že historické budovy nemusia mať na sebe súpisné číslo, tak som si ho vypýtal od kompetentných /kňaz, obecný úrad.../. Potom som objavil, že keď si výrazne zväčším mapu, uvidím v mnohých prípadoch aj čísla budov... Fotky som uložil a všetky informácie odoslal.

Očakával som, že sa to snáď niekedy prejaví v mapách. Bol som však príjemne prekvapený, keď som zmenu uvidel za krátky čas.. Pri zadaní nahodeného kostola do Google vyhľadávača som na druhý deň kostolnú budovu aj s mojimi fotkami a údajmi videl. Tiež mi ponúklo mapku, kde bol kostol zaznačený. Potom asi do troch dní bolo možno vidieť doplnený kostol vo všetkých Google mapách.

Ak si myslíte, že aj takouto malou prácou možno osláviť Boha a približovať Ho ostatným, skúste si pozrieť či vo vašej dedine je kostol v mape.

Ako tomu porozumieť?

2022-11-14T13:34:40Z

Prvá udalosť: Zjavenie v Guadalupe.

V 16. storoči sa v tilme Juana Diega ukázala Panna Mária a doteraz je na nej viditeľná, hoci iné podobné materiály by sa už v priebehu toľkých storočí rozpadli. Je to najuctievanejší obraz v Mexiku i celej Latinskej Amerike. Bolo to v období násilného pokresťančovania Mexika, pôvodní obyvatelia, Aztékovia si bránili svoje náboženstvo a nechceli prijať kresťanstvo, ktoré im bolo nasilu nanucované. Niet sa čomu diviť, lebo náboženstvo, ktoré hlása pokoj a lásku k druhým ľuďom sa nemôže šíriť „mečom“. Panna Mária si však našla spôsob ako osloviť tento jednoduchý národ a krátko po tomto zázraku sa nechalo pokrstiť 9 miliónov domorodcov. A tak ovocím tohto veľkého zázraku sú nekonečné zástupy pútnikov, ktorí putujú do Guadalupe. Za rok sem príde asi 20 miliónov kresťanov, čo znamená že toto miesto je najnavštevovanejším pútnickým miestom na svete.

Druhá udalosť: Ožiarením nepostihnutí jezuiti v Hirošime

V auguste roku 1945 bola na Hirošimu americkým letectvom zhodená atómová bomba, aby sa dosiahla kapitulácia Japoncov na konci 2. svetovej vojny. Dosah tohto výbuchu bol strašný. Dovtedy sa atómová zbraň nepoužila, ľudstvo si nevedelo predstaviť dôsledky takejto zbrane. Tlaková vlna a obrovské žiarenie spôsobili hrôzu. V priebehu prvého dňa zomrela takmer polovica obyvateľov. Do štyroch mesiacov spolu okolo 160 tisíc ľudí. A predsa aj tu sa udial zázrak, ktorý však nie je bežných médiách spomínaný. Otcovia jezuiti, ktorí žili v tomto meste a neboli ďaleko od epicentra výbuchu prežili tento útok bez zdravotných následkov. Hugo Lassalle, Hubert Schiffer, Wilhelm Kleinsorge a Hubert Cieslik boli v kostole Nanebovzatia Panny Márie, Táto budova ako jedna z mála budov odolala výbuchu bomby. Každoročne, až do smrti boli kontrolovaní, aký stupeň ožiarenia majú v tele, oni však netrpeli žiadnymi zdravotnými komplikáciami z tohoto výbuchu. Je to ľudsky a fyzikálne nevysvetliteľné, ale Nebo si dokáže aj takýmto spôsobom ochrániť svojich verných.

Takže aj tu sa stal zázrak, ktorý naša veda nevie vysvetliť, avšak o týchto jezuitoch sa nikde nehovorilo. Japonci tým vôbec neboli ovplyvnení, doteraz neviem, že by v Japonsku prebehlo nejaké kresťanské prebudenie. A k môjmu prekvapeniu na toto miesto nechodia ani kresťanskí pútnici v hromadných zástupoch...

A tak podobne je to aj v našich životoch. Rodičia sa snažia o triezvu kresťanskú výchovu svojich detí, niektoré ich nasledujú v svojom živote, iné sa na čas dajú na úplne iné cesty... Dievčina si nevie nájsť zodpovedného manžela, lebo odmieta „full servis“ pred svadbou. Chlapec, ktorý hľadá skromné a pracovité dievča nachádza len ženy pre parádu... Pohybujeme sa v zástupoch ľudí a pritom sme sami akoby na púšti. O starých ľudí málokto prejavuje záujem, lebo už nie sú „užitoční“ pre mladých...

Ale zato v médiách, televízii, na webe sa na nás v reklamách všetci usmievajú a tvrdia, že keď si ich výrobok zaobstaráme, určite už budeme šťastní.

Pane Bože, žijeme v poriadnom chaose. Ty si nám nepovedal, že budeme žiť šťastný a bezstarostný život tu na zemi, niektorí by Ti to ale radi vložili do úst. Veríme, že všetko, čo nám dávaš prežiť, má svoj zmysel. Ty vieš využiť aj zlé na dobré. Pomôž nám pochopiť zmysel utrpenia a prijať aj to, čo ešte teraz nerozumieme s vedomím, že Ty nám chceš len dobre.

Foto: Terézia Bašová

Čo ma napadá pri čítaní knihy Roda Drehera Neži v lži

2022-11-14T15:01:01Z

Je obdivuhodné, že človek žijúci tisíce kilometrov od nás spoznal našu podzemnú cirkev, jej predstaviteľov a jej fungovanie lepšie ako my sami, ktorí sme žili aj počas socializmu a aj teraz počas obdobia slobody. Je to zahanbujúce pre nás, že nás Američan učí, aké sme mali a máme osobnosti medzi sebou. Doteraz sme mnohým z nich vôbec nepreukázali vďačnosť za to, čo robili, ako sa obetovali pre nás a za slobodu pre všetkých.

Pre mňa mená osobností ako Tomislav Kolakovič, Vladimír Jukl, Silvester Krčméry, Ján Chryzostom Korec boli síce známe, ale i tak som tu o nich našiel množstvo informácií, ktoré mi rozšírili pohľad na nich. Preto si tohto amerického spisovateľa ešte viac vážim. Ľudia u nás málo poznajú týchto mužov, a to si hovoríme, že sme kresťanský národ...Nemyslím si, že by sa spomínali v učebných osnovách, nepripomenú nám ich ani politici, málokedy o nich niečo počuť v médiách. Slovák pozná možno Štúra, Štefánika, či Jánošíka...Iné národy si vážia svoje osobnosti viac ako my.

Musíme si priznať, že nepoznáme ani českých, poľských, maďarských, ruských disidentov, ktorí trpeli a bojovali za náboženskú slobodu v ich krajinách. Musel nám ich priblížiť až Rod Dreher. Aj oni si zaslúžia našu vďaku, lebo aj vďaka nim sa spoločnosť zmenila. Len jedinci, ktorí mali pevný charakter, boli tí, ktorí dokázali odolať diktatúre a stávali sa nasledovaniahodnými príkladmi pre druhých. Taký bol napríklad Solženicyn, ktorý prežil gulagy v Sovietskom zväze. On prehlásil, že muž, ktorý odmieta žiť v lži

-nepovie, nenapíše a ani nebude rozširovať nič, čo prekrúca pravdu

- nezúčastní sa na schôdzi, ktorej diskusia je umelá a účastníci nemôžu povedať pravdu

-nebude voliť kandidáta alebo hlasovať za návrh, ak sa mu zdá pochybný

- nebude podporovať žurnalistiku, ktorá skresľuje alebo zamlčuje zásadné skutočnosti.

Rod Dreher hovorí otvorene aj o situácii v Číne a o dôsledkoch na život ľudí v tejto obrovskej krajine: „Čína sa stala bohatou a mocnou. V priebehu jedinej generácie vytvorila mohutnú pestrú konzumnú spoločnosť z más, ktoré od nepamäti poznali biedu. Čínska komunistická strana, ktorá dosiahla tento zázrak, nielenže naďalej pevne zviera moc bezpečne vo svojich rukách, ale navyše ešte premieňa národ skladajúci sa z 1,4 miliardy duší na najpokročilejšiu totalitnú spoločnosť, akú kedy svet videl. Využívanie spotrebiteľských dát, biometrických údajov, súradníc GPS, rozpoznávania tváre, DNA a iných foriem získavania informácií zo strany Pekingu premenilo Čínu na šelmu akú svet nikdy predtým nevidel.“ Nebojí sa veľmi otvorene otvárať témy, ktorých sa mnohí novinári aj politici stránia.

Jasne nás tiež upozorňuje na nebezpečenstvá individualizmu, prepadnutiu konzumnému štýlu života aj vplyvy digitálnych technológií na mladých ľudí: „Mladí hovoria a konajú na sociálnych sieťach tak, aby si vyskladali obraz života, ktorý bude pripadať ich rovesníkom príťažlivý. Žijú pre pochvalu od ostatných, či už vo forme lajkov na Facebooku alebo iných prejavov poznania“. Potom sa neprekvapujme, keď registrujeme okolo seba výrazný nárast depresií a samovrážd u tínedžerov. Oni sami majú pocit, že ostatní na sociálnych sieťach žijú omnoho šťastnejší život a to nedokážu „spracovať“. Potom konajú skratovo.

Je to dôležité, že americký spisovateľ chce poukázať na hrdinské životy našich ľudí z podzemnej Cirkvi a dať ich za príklad celému svetu. Takto sa demokratický Západ dozvie, že sa môže učiť aj od malých národov ako si brániť slobodu, udržať demokraciu, zachovať vieru v čase chudoby i bohatstva. Máme čo druhým ponúknuť, len si týchto ľudí musíme vážiť a viesť našich mladých tak, aby sa chceli poučiť z minulosti a nasledovať príklad života týchto skutočných osobností národa. Bude mať však o to naša mládež záujem?

Foto: pxhere

CHARITATÍVNA ZBIERKA POTRAVÍN A DROGERIE V TESCU PÚCHOV 2021

2021-11-24T16:16:45Z

Milí dobrovoľníci,

V skratke tu popíšem, v čom bude spočívať Vaša pomoc pri zbierke potravín organizovanou SKCH v piatok 26.novembra v našom meste .

Jeden dobrovoľník bude ponúkať informačný leták vstupujúcim do priestorov supermarketu. Za pokladňami bude umiestený košík na potraviny. Druhý dobrovoľník by stál pri košíku, kde by ľudia darovanú potravinu vložili. Zamestnanec Tesca na to určený pri naplnení košíka potraviny zoskenuje, odváži a vypočíta ich hodnotu. Doklad o tom podpíše aj dobrovoľník. Potraviny by sa odviezli do auta k tomu určenému.

Čas akcie je od 9 hod doobeda do 20 hod večer. Dobrovoľník môže pomáhať aký dlhý čas chce, minimálne však 1 hod. Na večerné hodiny by boli potrební určite dvaja dobrovoľníci a môžu byť aj viacerí, aby pomohli s odvozom potravín do auta. Samozrejme, ak chcú byť dvaja dobrovoľníci spolu aj v skorších hodinách, nie je to žiadny problém.

Doteraz platí, že dobrovoľníkom môže byť aj neočkovaný človek, musí mať však urobený test na covid a mať ho pri sebe.

Pre potreby SKCH bude potrebné tam vypísať aj čestné prehlásenie, prezenčnú listinu a info o GPDR.

Pre čo najjednoduchšie nahlasovanie prosím nahlasujte sa mi na mobil, mail frantisek.baso@azet.sk, Facebook alebo Messenger.

Hlavným koordinátorom akcie v našej oblasti je pán farár Lubomír Bollo. Je na telefóne 042 469 7017 stále v dosahu.

Ja budem priebežne aktualizovať zoznam tak, aby ste videli, kde sú ešte voľné okná pre potrebnú pomoc.

Ďakujeme

	1. dobrovolnik	2. dobrovolnik
9. hod	L. Rudincová	Z. Majska
10. hod	E.Dvorščíková	E.Hakáčová
11. hod	J.Paliesek	M. Vráblová
12. hod	M.Muráriková	M. Bašová
13. hod	Z.Loužecká	D.Vanková
14. hod	M.Zigová
15. hod	L. Žemla
16. hod	T. Bašová	S. Kutejová
17. hod	J. Šedivý	M. Bašo
18. hod	A. Klinovský	V.Jurík
19. hod	V. Janypková	S. Martináková

Počuli ste už o ďalšom kresťanskom internetovom rádiu?

2023-01-18T15:02:04Z

Nikomu z nás nie je dobre samému. Možno na krátky čas áno, ale dlho nechce byť nikto sám. Každý potrebuje cítiť blízkosť druhého. Deti svojich rodičov, snúbenica svojho snúbenca, manželka manžela a detí, ale i starý človek svoju blízku rodinu. Žiaľ, v našej spoločnosti sa jeden druhému veľmi odcudzujeme a mnohí sa cítia sami v dave. Je to taká choroba našej civilizácie, dôsledok nášho správania. Hoci máme blízku rodinu, hoci žijeme vo farnosti a nazývame sa bratia a sestry, mnohí idú svoju cestu životom osamelí. Niektorí sa vedia zaradiť do duchovných spoločenstiev, ale veľmi veľa katolíkov si tam nenašlo svoje miesto a žijú smutný život. Chýba im iskra, ktorú zapaľujú práve druhí ľudia.

Aj z tohto dôvodu tu vznikla ďalšia možnosť zapojenia sa do života kresťanov navzájom skrz internetové rádio Mária Slovensko. Tým, že je zatiaľ toto rádio neznáme, všetci poslucháči, dobrovoľníci i zamestnanci sú si blízki ako rodina. Dennodenne sa navzájom modlia za svoje vlastné potreby, za svojich drahých. Každý deň sa modlia viacero ružencov. Každý desiatok sa môže modliť iný poslucháč do éteru, aby si tak vyprosoval duchovnú podporu pre svoje úmysly. A tu sa zapájajú zdraví aj chorí. Dokonca sa predmodlievajú aj viacerí nevidiaci, ktorí toto rádio počúvajú počas celého dňa.

Možno si vypočuť mnohé krásne duchovné zamyslenia od riaditeľa rádia, otca Martina i od ďalších duchovných osôb. Správy sú len zo života Cirkvi. Z toho, čo prežívame my v slobodnej Cirkvi. ale aj čo zažívajú prenasledovaní kresťania vo svete.

Čo je však výnimočné, aj dobrovoľníci zo strany poslucháčov môžu pripravovať relácie, rozhovory s druhými ľuďmi, a tak obohacovať repertoár rádia o svoje postoje a myšlienky. Takto sa zapájajú nielen Slováci žijúci na našom území, ale aj tí, ktorí žijú mimo Slovenska a cítia nadšenie modliť sa s týmto médiom. Tiež hudobníci majú priestor pre svoju duchovnú tvorbu, môže ju posunúť do vysielania. Je tu ponúknutá aj možnosť realizácie pre spoločenstvá, ktoré sa chcú prezentovať navonok. Môžu si pripraviť svoje modlitby, adorácie, svoje úvahy. Ak poslucháč chce pomáhať inak, môže napríklad aj strihať relácie, aby boli nachystané do archívu alebo robiť reklamu rádiu vo svojej oblasti. Rádio Mária žiadnu reklamu nevysiela, žije len z Božej prozreteľnosti, z podpory jej poslucháčov.

Pane, požehnávaj toto rádio, aby kresťania na Slovensku boli k sebe bližšie aj skrz rádio Mária. Drahá Matka Mária, drž ochranný plášť nad všetkými, ktorí pre toto rádio pracujú, dobrovoľne mu pomáhajú, aby mohlo osloviť a duchovne prebudiť stále viac ľudí.

Materinská láska až za hrob?

2021-01-27T15:21:39Z

Kňaz rozpráva neobyčajný príbeh:

„Bolo to počas poslednej vojny. Skoro ráno, ešte za hmly ma niekto zobudil zvonením na dvere. Vyšiel som rozospatý von a videl tam v prítmí starú ženu v tmavých šatách, ktorá mala tvár prekrytú šatkou. Vycítil som, že je to matka, ktorá má strach o svojho syna. Poprosila ma, aby som urýchlene išiel na Gregoriusovu ulicu č. 11 k mladému mužovi, ktorý sa chce vyspovedať. „Je už krátko pred smrťou?“ spýtal som sa. Ona potriasla hlavou. „Ste jeho susedka?“ Neodpovedala, zdalo sa, že zle počuje. Potom povedala: „Musím už ísť, nech Vám to Pán odplatí, dôstojný pán...“

Rýchlo som sa obliekol, sadol na bicykel a začal hľadať spomenutú ulicu. Cesta bola náročná, zničená bombami. Nakoniec som to našiel. Otvorila mi nejaká žena, spýtala sa, či chcem ísť pozrieť jej nájomníka a poznamenala, že som prišiel práve včas, lebo on zakrátko pôjde do práce. Ja som sa prekvapil a spýtal sa, či je chorý. Ona povedala, že on je úplne zdravý.

Potom som sa rozprával s mužom, ktorého som hľadal. Spýtal som sa , či tu v obci nie je nejaký muž toho istého mena. On mi povedal, že určite nie, lebo celá jeho rodina zomrela pri bombovom útoku. Potom povedal, že o katolícku Cirkev sa nezaujíma. Spýtal som sa ho, či je vôbec katolík. Odpovedal, že odvtedy ako mu zomrela mama už do kostola nechodí a podal mi jej zaprášenú fotku. Keď som ju uvidel, tak som sa zľakol, že som si musel rýchlo sadnúť. Bola to práve ona, ktorá ma ráno oslovila! On sa ma spýtal: „Vy veríte na mátohy, pán farár?“ Odpovedal som, že Pán niekedy dovolí duši zjaviť sa ešte znovu na zemi. Viacerí kňazi by o tom mohli rozprávať. Ale nechcel som ho rušiť, keď potreboval ísť do práce.

Ako som sa zdvihol, začala siréna hlásiť možnú blízkosť nového bombového náletu. Vtedy sa muž „zlomil“ a požiadal ma o vyspovedanie. Po mojom rozhrešení už revala siréna naplno. Mladému mužovi žiarili oči. Poďakoval sa mi a informoval ma, kde je najbližší bunker. On rýchlo odišiel do svojej práce, nechcel ísť do bunkra. To boli jeho posledné slová. Po nálete som ho našiel medzi obeťami, roztrhala ho bombová črepina. Vtedy som pevne uveril, že to bola jeho matka, ktorá ma k nemu doviedla.“

Voľne preložené podľa skutočného príbehu od C.M. Lakotta – Mátoha či milosť?

Foto: Terézia Bašová