Tomáš Golha

24. mája volím priateľa

2014-05-14T07:27:46Z

Pred nedávnom sa konali prezidentské voľby. Zvolili sme si pre väčšinu Slovenska neznámeho človeka a prichádzajú na rad ďalšie voľby. Tentoraz ale nejdeme voliť jedného človeka a nejdeme voliť niekoho, kto má tak málo právomocí, že celá voľba vyzerá smiešne. Ideme voliť ľudí, ktorí budú mať šialene vysoké platy a hlasujú za veci, ktoré sa nás zdanlivo netýkajú. Ale týkajú sa nás a možno viac, ako si myslíme. Aj preto KDH a kandidáti tejto strany všade prízvukujú, aké sú tieto voľby dôležité. A sú? Ja si myslím, že sú.

Nikdy som si nemyslel, že budem písať blog, ktorý bude mať niečo s politikou. Ale musím napísať, že tieto voľby mám úplne jasno v tom, koho idem voliť. Tentoraz volím niekoho, koho poznám dlhé roky. Priateľa s ktorým sme dlhé roky miništrovali, chodili do letných táborov, organizovali tábory a akcie pre deti a mládež, hrávali sme spolu futbal a spájajú nás mnohé zážitky z doby, keď sme ešte boli mladí a pekní . Nikdy nepochopím ako dokázal zabezpečiť naše mládežnícke tábory s tým, že sme platili minimálnu sumu za tábor a ešte aj z toho mála nám vždy zostalo. Darmo, je to ekonóm. Zvlášť si spomínam na organizovanie diecézneho plesu v Žiari nad Hronom. Všetko zastrešovalo Diecézne centrum mládeže na Španej Doline. Napriek tomu organizácia stála na pár mladých ľuďoch a keby sme vtedy nemali Martina, ples by sa s veľkou pravdepodobnosťou nekonal. V súčasnosti, keď je naša stará partia porozchádzaná a bývame v rôznych mestách, je to mnohokrát on, kto organizuje naše stretnutia.

Idem voliť priateľa, ktorý pomôže, keď môže. Poradí a nič za to nechce. Priateľa, ktorý vie napísať blog, ktorému nerozumiem, pretože používa slová, ktoré si musím prekladať v slovníku cudzích slov, alebo doň napíše zoznam zákonov, ktoré sú pre mňa španielska dedina. Ale keď sa stretneme, viem o čom rozpráva, pretože aj on vie s kým sa rozpráva. Pozná jazyk politikov, právnikov, ale aj obyčajných ľudí. Pozná silu priateľstva. Vie, čo je to modlitba. Je kresťanom a nie len formálnym. Nie len tváriacim sa, ale je veriacim človekom, ktorý to dáva najavo aj svojiím životom.

Idem voliť priateľa, ktorý neklame a nekradne, ktorý je slušne vychovaný, nepodvádza a je čestný. Je vtipný, vie sa presadiť, je prirodzená autorita. Má úžasnú, milujúcu manželku, krásnu dcérku. Má cieľ, za ktorým ide. A ja idem 24. mája 2014 voliť Martina Novodomca. Priateľa.

http://martinnovodomec.sk/
https://www.facebook.com/martin.novodomec.12?fref=ts

Vyvyšujem Ťa

2014-05-07T18:41:51Z

Prvý raz som počul túto pieseň, keď som šoféroval auto. Neviem dobre po anglicky a tak som ani nevedel o čom sa v nej spieva. Niekedy ale nepotrebujeme poznať text, a pieseň sa nás dotkne. Alebo, lepšie povedané, Boh sa nás cez pieseň dotkne. Mňa sa cez túto pieseň dotkol. A tento jeho dotyk ma neopúšťa ani po týždňoch od jej prvého počutia. V mojom srdci, mysli a tele neustále pulzuje vyvyšovanie Boha cez tieto jednoduché slová. I Exalt Thee. Tu sú slová piesne, link na youtube a link na textúru mojej terajšej pracovnej plochy. Kľudne si pozadie stiahnite, je v rozlíšení 1280 x 800. A vyvyšujte Pána so mnou.

"I Exalt Thee"

For Thou, O Lord, art high above all the earth
Thou art exalted far above all gods
For Thou, O Lord, art high above all the earth
Thou art exalted far above all gods

I exalt Thee, I exalt Thee
I exalt Thee, O Lord
I exalt Thee, I exalt Thee
I exalt Thee, O Lord

We exalt Thee, We exalt Thee
We exalt Thee, O Lord
We exalt Thee, We exalt Thee
We exalt Thee, O Lord

Oh with all we have
And with all we are
We have come so far
To lift Your name
Lift Your name on high, Jesus
Cause it's all about You, oh Jesus
Oh it's all about You - oh yeah yeah yeah
And this love, this song, this praise
Is what we bring to You

https://www.youtube.com/watch?v=C-lY8VQpSTY

http://tomasgolha.blogspot.sk/2014/03/i-exalt-thee.html

O ľuďoch

2014-04-02T08:58:29Z

Už dlhú dobu mi leží na srdci myšlienka napísania tohto blogu. Mám pocit, že by som sa jej nezbavil, pokým by som ho nenapísal. Mená osôb som zmenil a dúfam, že týmto blogom nikomu neublížim.

Ako sme sa nasťahovali do Bystrice, spoznávali sme a spoznávame nových ľudí, ktorí žijú v našom okolí. Samozrejme najskôr sme spoznali našich susedov a potom nasledovali mamičky, s ktorými sa Janka stretávala na detských ihriskách. Bola medzi nimi aj mamička z iného národa. Trochu staršia, trochu zvláštna. Mala malú Adelku, ktorú verím tomu veľmi milovala. Často sme sa nevídali, ale často sa nevídame ani s našimi priateľmi, ktorí bývajú v Bystrici. Priznám sa, že som s ňou toho veľa nenarozprával. My muži sme takí, že keď sa nejaké maminky stretnú a my sme momentálne s nimi, buď ticho stojíme pri nich, alebo trochu obďaleč sledujeme celý rozhovor a čakáme, kým sa dorozprávajú aby sme mohli pokračovať v ceste.

Viem, že chodila s Jankou a našou Dorotkou na jeden krúžok, aj vonku sa viac stretávali. Ja som si držal odstup. Mal som problém s jej jazykom, aj keď sa jej dalo rozumieť. Alebo to bola pre mňa najjednoduchšia výhovorka ako prebehnúť rozhovorom čo najrýchlejšie bez nejakej ujmy. Aj keď neviem akú ujmu by som mohol utrpieť.

Raz som prišiel z práce a išli sme niečo kúpiť do obchodu. Pri vedľajšom paneláku bol hlúčik ľudí a policajné autá. Vedeli sme čo sa asi stalo, ale netýkalo sa nás to. Až o týždeň keď som prišiel z práce mi Janka povedala, okolo koho tam tí ľudia vtedy stáli a čo sa stalo. Naše srdcia zosmutneli. A uvedomili sme si bolestne, že sme sa skoro vôbec nezaujímali o niekoho, kto chcel byť naším priateľom. Že možno by sme vedeli nejako pomôcť. Že by mohlo byť všetko inak. Že sme boli príliš ľahostajnými a zahľadenými do seba. Že sme si chceli my vybrať priateľov, a nie aby si niekto vybral nás.

A od toho momentu viem, že by som sa mal viac zaujímať o ľudí okolo seba. Aj keď mi nie sú sympatickí, aj keď mi nevoňajú, aj keď sa s nimi ťažšie rozpráva, aj keď nie vždy na nich mám čas, alebo chuť sa s nimi baviť. A to isté platí aj o priateľoch. Uvedomujem si, že mnohokrát neviem, čo prežívajú, či ich netrápi niečo ozaj veľké, v čom by som im mohol pomôcť. Alebo nie ja, ale my. Aby to neskončilo ako s Marikou. Nie peniaze, mobily, počítače, autá, práca, facebook, psy, či mesto v ktorom žijeme sú dôležité, ale ľudia. Ľudia v našom okolí sú tými najdôležitejšími.

Prosím Pane, pomáhaj mi byť vnímavý na potreby ľudí okolo mňa. Aby som sa zaujímal o ich potreby viac ako o svoje hlúposti. A tiež aby som sa neurážal, keď ma Janka napomenie, pretože bude mať pravdu. Ďakujem.

Plaváreň

2014-04-02T08:57:18Z

Jednu sobotu sme boli na farmárskych trhoch a kúpili sme si tam kúpeľné oplátky. Nezjedli sme ich tam všetky a tak sme si ich priniesli aj domov. V nedeľu ráno ich Dorotka zbadala položené na múriku medzi kuchyňou a obývačkou. Akonáhle zbadala obrázok kúpaliska, hneď si zaumienila, že sa pôjdeme kúpať. A už sme jej to nemohli vyhovoriť. Bola taká zlatá a perfektná. Hneď začala baliť plavky do takej princeznovskej darčekovskej tašky. Svoje, Miškove, maminkine a moje nie, pretože ich nevedela nájsť. Zato mi stále opakovala, aby som si ich zbalil sám. Nebyť toho, že chodíme v nedeľu o 11 tej na omšu, museli by sme ísť hneď. Aj keď bola plaváreň ešte zatvorená. Priznám sa, že ja na plaváreň nechodím veľmi nadšený. Nie som vodný typ. Ale nemohli sme jej povedať, že tam nepôjdeme, aj keď sme mali iné plány. Mali sme sa k večeru stretnúť u Maťa a Ivky aj s Lulkou a Norom. Ale Dorotka si to tak krásne vymyslela. Zavolali sme teda Lulke a Norovi, či by aj oni nešli na plaváreň. A išli. Aj Maťo išiel. Dokonca aj Robo s Jurkom, ktori si chceli ísť púšťať šarkana išli s nami. A tak Dorotkine rozhodnutie zmenilo plany ôsmym ľuďom, ktorí s ňou boli na plavárni.

Pointa:
Niektorí ľudia veria na osud. Že všetko je predom dané. Mne táto situácia ukázala opak. Ja som Dorotkin otec. A Boh je náš Otec. Verím tomu, že ako som ja zmenil svoje plány na nedeľu, aby bola Dorotka šťastná, tak aj Boh mení svoje plány s nami. Vidí po čom túžime a dá nám to. Dal nám predsa slobodnú vôľu, aby sme sa sami rozhodovali čo urobíme a čo neurobíme. Kam pôjdeme, alebo nepôjdeme. Čo povieme, alebo nepovieme. Či budeme milovať, alebo nebudeme milovať. A naše rozhodnutia ovplyvnia aj životy iných ľudí. Či už v dobrom, alebo zlom.