RozhovoryRozhovoryPredstavujeme: Richard Kráľovič - KDHMartin Lojekhttps://www.mojakomunita.sk/rozhovory/-/blogs/predstavujeme-richard-kralovic-kdh2023-09-26T15:03:35Z2023-09-26T14:51:24Z<p>
<strong>Ako by si sa Richard vedel v krátkosti predstaviť slovami, ktoré ťa vystihujú, kto si? :</strong></p>
<p>
Vizionár, motivátor, hudobník, riaditeľ a manažér s 20+ rokmi praxe v podnikateľskom a neziskovom<br />
sektore. Kreatívny, so schopnosťou strategicky plánovať, realizovať, riadiť a dokončovať kvalitné<br />
projekty. Dlhoročné skúsenosti s riadením a rozvojom diverzných tímov, zmysluplných aktivít a<br />
budovaním širokej siete partnerov doma i v zahraničí.<br />
<a href="https://richardkralovic.sk/kto_som/">richardkralovic.sk/kto_som/</a></p>
<p>
<br />
<strong>Ako ťa môžu, alebo mohli sledovatelia MOJEJ KOMUNITY POZNAŤ, za čím všetkým sa skrýva tvoje<br />
meno:</strong></p>
<p>
Ľudia zrelšieho veku si ma môžu pamätať z projektu realizácie premietania filmu Ježiš po mestách<br />
a obciach. Ako mladučký chalanisko som koordinoval túto misiu v rokoch 2000 až 2004 hlavne na<br />
Východnom Slovensku. Boli to moje manažérske a hudobné začiatky, kedy som prežil Božie povolanie<br />
slúžiť Bohu a ľuďom a preto som vyštudoval teológiu a misiu v Banskej Bystrici na Univerzite Mateja<br />
Bela. V tom čase som mal kapelu a vydal som album „Kým by som bol“ pod formáciou „Richard<br />
Kráľovič a hostia“. Moje piesne aj z tohto albumu sa hrajú doteraz na Rádiu Lumen, Rádiu 7 aj<br />
v Slovenskom rozhlase. Jednou z nich je aj táto: https://www.youtube.com/watch?v=neKGvSIfYwI</p>
<p>
<iframe allow="accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture; web-share" allowfullscreen="" frameborder="0" height="315" src="https://www.youtube.com/embed/neKGvSIfYwI?si=jXsRdjbmaogIFSh9" title="YouTube video player" width="100%"></iframe></p>
<p>
Potom neskôr som prijal ponuku od Mariána Lipovského a stal som sa na tri roky hudobným<br />
riaditeľom a programovým <strong>manažérom Campfestu</strong> a worship festivalov na Východnom Slovensku.<br />
V tom čase som mal kapelu <strong>AZUSA STREET</strong> a mnoho ľudí môže poznať moju autorskú pieseň<br />
Generácia, ktorá bola hymnou Campfestu a tiež sa spievala na GODZONE turné:<br />
https://www.youtube.com/watch?v=4d4lfdFKjaQ</p>
<p>
<iframe allow="accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture; web-share" allowfullscreen="" frameborder="0" height="315" src="https://www.youtube.com/embed/4d4lfdFKjaQ?si=N4rrjSp63S_yIE5P" title="YouTube video player" width="100%"></iframe></p>
<p>
<br />
<strong>Potom som niekoľko rokov podnikal v oblasti realít, nehnuteľností a zmene využitia pozemkov na<br />
výstavbu, bola to dobrá skúsenosť, ktorá ma veľa naučila.</strong></p>
<p>
<br />
Ďalším významným projektom bol festival „<strong>MILUJEM SVOJE MESTO</strong>“ s cieľmi: dotyk Lásky, jej<br />
premena a priateľstvo ako následná práca v meste Bratislava.</p>
<p>
Bol som autorom myšlienky a koncepcie, ako generálny a výkonný riaditeľ som bol v roku 2014<br />
zodpovedný za organizáciu 3-dňového festivalu 19 miest v Bratislave s praktickou pomocou s cieľom<br />
vstúpenia do potrieb ľudí, pozitívnych premien a nových priateľstiev. Zúčastnilo sa 19 organizácií a<br />
spoločenstiev, 750 dobrovoľníkov, ktorí si vzali 3 dni dovolenku, aby niekde pomáhali. Festival<br />
pokračuje dodnes v rôznych mestách po celom Slovensku.</p>
<p>
<br />
Posledný veľký projekt, ktorý získal mnohé ocenenia na Slovensku aj v zahraničí bol projekt našeho<br />
občianskeho združenia Metamorfozis o.z. na prevenciu kriminality a závislosti na drogách s názvom<br />
<strong>DROGY SÚ CESTA DOM TMY/ THE DARK TRIP</strong> a <strong>THE LIGHT TRIP</strong> a iné/. Bol zameraný hlavne na<br />
mladých ľudí základných, stredných a vysokých škôl. Získali sme mnohé významné ocenenia na<br />
Slovensku aj v EU. Mohli sme zmeniť, zachrániť a inšpirovať desaťtisíce mladých ľudí po celom<br />
Slovensku a v Čechách.<br />
Viac o mojich projektoch : <a href="https://richardkralovic.sk/projekty/">richardkralovic.sk/projekty/</a></p>
<p>
<strong>Prečo kandiduješ do NR SR v týchto voľbách:</strong><br />
Dostal som pozvánku na kandidátku od lídrov v KDH, ktorých si vážim pre ich charakter<br />
a kompetentnosť. Aj preto som sa rozhodol podporiť KDH svojimi skúsenosťami. Napriek tomu, že <span style="font-size: inherit;">situácia na Slovensku nevyzerá ružovo, niekde vo svojom vnútri verím, že sa udeje niečo výnimočné, </span><span style="font-size: inherit;">čoho verím, že mám byť súčasťou.</span></p>
<p>
Viac prečo kandidujem: <a href="https://richardkralovic.sk/">richardkralovic.sk/</a></p>
<p>
<strong>Aké sú tvoje priority, vízie a ciele?</strong><br />
Hlavnej kategórii, ktorej sa chcem venovať sú predovšetkým mladí ľudia , ale takisto aj<br />
občania ostatných vekových kategórii, rodiny aj slobodní a taktiež ľudia, ktorí potrebujú pomoc a<br />
novú šancu pre lepší život.</p>
<p>
<br />
Moja osobná priorita je: <strong>LEPŠIA PRÁCA A PODNIKANIE – LEPŠÍ ŽIVOT – LEPŠIE BÝVANIE</strong>.<br />
Mám niekoľko návrhov, nápadov a víziu, ako vytvárať lepšie podmienky pre život občanov. Ďalšie<br />
moje priority sú duševné zdravie, zdravý životný štýl, kultúra, vzdelávanie, menšiny a znevýhodnení,<br />
nové formy bývania.<br />
Viac prioritách a mojich víziách : <a href="https://richardkralovic.sk/priority/">richardkralovic.sk/priority/</a></p>
<p>
V KDH sú prítomní múdri a skúsení lídri. S jedným z nich, s Jozefom Hajkom, expertom za ekonómiu,<br />
sme vyleteli nad Mohylu Štefánika https://www.youtube.com/watch?v=JTbOM2gvGc8&amp;t=16s<br />
a rozprávali sa o kľúčoch k úspechu Slovenska:<br />
https://www.youtube.com/watch?v=myT2OC6Fz_U&amp;t=509s</p>
<p>
<iframe allow="accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture; web-share" allowfullscreen="" frameborder="0" height="315" src="https://www.youtube.com/embed/myT2OC6Fz_U?si=KCY5g0VlrY3d7lv1" title="YouTube video player" width="100%"></iframe></p>
<p>
<br />
Link na môj youtube kanál, kde je viac videí, ktoré môžu obohatiť a naznačiť tajomstvá a kľúče<br />
úspechu pre Slovensko : <a href="https://www.youtube.com/channel/UCjj9xPW55bURxUB1oJdovTQ">https://www.youtube.com/channel/UCjj9xPW55bURxUB1oJdovTQ</a></p>Martin Lojek2023-09-26T14:51:24ZBoh, ktorý plní sľubyMartin Lojekhttps://www.mojakomunita.sk/rozhovory/-/blogs/boh-ktory-plni-sluby2021-05-18T09:19:05Z2017-03-20T10:57:50Z<p style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
Volám sa Lucia. V decembri 2001 mal v našom meste prednášku o. Pavol Hudák o láske mladých a predstavil svoju knihu Ďakujem, že si. Povedal, že je potrebné sa modliť za budúceho manžela 3 zdravasy. Veľmi ma oslovilo to, že stačí tak málo a s nadšením som sa začala tieto Zdravasy modliť. Predkladala som Bohu vlastnosti, ktoré by mal môj nastávajúci mať. Nemusela som dlho čakať a Boh odpovedal – všimla som si, že sa okolo mňa pohybuje Ľubo (chodili sme spolu do speváckeho zboru, na modlitbové stretká a na rôzne kresťanské akcie ). <strong>Veľmi sa mi tento Boží nápad nepozdával, lebo nezapadal do mojej predstavy o tom, ako by mal môj nastávajúci vyzerať. Na nejaký čas som prestala chodiť do spoločenstva –pre istotu, aby z toho nemohlo niečo byť. Ale počas tohto času som prišla na to, že Ľubo má všetky tie vlastnosti, za ktoré som sa modlila. </strong>Vrátila som sa do spoločenstva a nič zvláštne sa nedialo. V skupinke sme sa za seba každý deň modlili a prišlo mi to prirodzené, že sa za Ľuba každý deň modlím, a že mu žehnám. Nejavil o mňa záujem a pre mňa to bolo ťažké, lebo som to stále prežívala, že to jeho mi Boh chce dať za manžela. Dokonca som si pripadla tak, že som si to iba namyslela. Kňaz mi pri spovedi poradil, že sa mám za manžela modliť na kolenách. Počas púte do Medžugoria som si predsavzala, že sa budem intenzívne za budúceho manžela modliť. Po par dňoch som si spomenula na dávno zabudnuté spomienky na čas strávený s Ľubom. Takže mi to bolo jasné. Ale stále sa nič nedialo a neposúvalo. Po 7 rokoch modlitieb za budúceho manžela, keď som to už nečakala, ma nakoniec Ľubo nečakane oslovil 30.12.2008 či s ním chcem chodiť. Bolo to ako zásah bleskom – zrazu sa Božie prisľúbenie naplnilo. Moje city k nemu rokmi ochladli, a tak som mu odpovedala, že momentálne neprežívam, že som zaľúbená. Ale pretože som vedela, že je to Božia vôľa na druhý deň sme spolu začali chodiť. Bolo to skôr rozhodnutie rozumu, city postupne rástli spoločným spoznávaním, rozhovormi, prečítali sme veľa kníh o chodení a príprave na manželstvo. Po roku ma požiadal o ruku a o ďalších 7 mesiacov sme mali svadbu.</p>
<p style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
</p>
<p style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
Volám sa Ľubo a už 6 a pol roka sme s Luckou manželia. Jej príbeh už poznáte. Ja som bol typický nerozhodný mladý muž, ktorý nevie alebo nechce sa rozhodovať. Ako 21 ročný som osobne zakúsil, že Bohu na mne záleží a s veľkou túžbou som sa rozhodoval nasledovať Ho. Snažil som sa Ho viac spoznávať cez spoločenstvo, cez kresťanskú formáciu na animátorskej škole. Naplno som sa vložil aj do služby Bohu a druhým. V tom všetkom som sa strácal kde ma Boh chce mať a aké povolanie je to jeho. Ísť do seminára alebo do manželstva? Bol som ako jeden somárik z rozprávky, ktorý sa nevedel rozhodnúť z ktorej kôpky sena na lúke sa má nažrať, z pravej alebo ľavej. A nakoniec zdochol od hladu. <strong>No keď som Bohu odovzdal svoje túžby byť milovaný a milovať, dostal som odvahu urobiť kroky k rozhodnutiam. </strong>Oslovil som jedno dievča, či chce so mnou chodiť a povedala že nie. Trvalo ďalší rok kým som opäť dostal odvahu osloviť už moju dnešnú manželku. Poznal som ju už dávno z mládežníckeho spevokolu a zo spoločenstva, ale aj tak to bol pre mňa krok viery. Je to Božia vôľa pre náš život? Jej prvá reakcia bola, že nechce so mnou chodiť, že to tak neprežíva. No na druhý deň si to rozmyslela a začali sme spoznávať či náš spoločný život je Božou cestou. <strong style="font-size: 1.02em;">Po týždni alebo dvoch po začiatku nášho chodenia, som sa pýtal Boha či je to správne rozhodnutie a moje srdce naplnil pokoj. Sympatie, spoločné hodnoty a naše spoznávanie prerástlo do lásky, ktorá stále rastie aj v manželstve.</strong></p>
<p style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
</p>
<p style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
</p>
<p style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
Do manželstva sme vstúpili už nie v najmladšom veku tesne pred a po tridsiatke. Spoločný život priniesol množstvo zmien do života každého z nás. Nové bývanie (Lucka), nové zamestnanie (Lucka), nové bydlisko (Lucka),spoločné fungovanie popri pracovných povinnostiach a službe často bez vlastného súkromia. Manželstvo prinieslo aj spoznávanie v telesnej oblasti s túžbou po bábätku. S pribúdaním rôčkov a negatívnych výsledkov tehotenských testov sa naša túžba nezmenšovala, ale často bolo prítomné aj sklamanie a horkosť či zatrpknutosť z nenaplnenej túžby. No stále v našich srdciach bola iskierka nádeje, ktorou je náš Pán. V spoločenstve sa modlili za naše bábätko a aj mnoho iných ľudí. Spoločne sme boli aj na kurze Rút pre manželov, kde sme tiež prosili o modlitbu za bábätko.</p>
<p style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
Po 2 rokoch sa nám podarilo s Božou pomocou kúpiť vlastný domček a naplno budovať vlastnú spoločnú domácnosť. <strong>Modlitby neprestávali, veľa ľudí sa za nás modlilo.</strong> Ľubo sa modlil Novénu k Panne Márii Pompejskej, Lucka sa modlila deviatniky k svätým. V apríli 2015 sa Lucia zúčastnila na duchovnej obnove s pátrom Eliasom Vellom, ktorý sa tiež modlil za naše bábätko.</p>
<p style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<strong>V máji prišla správa ako blesk z neba, že čakáme bábätko. S veľkou vďakou Bohu a všetkým, ktorí sa za nás modlili vyznávame že Boh je dobrý Otec, ktorý plní sľuby.</strong></p>
<p style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
</p>
<p style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
P.S.1: v januári 2016 sa nám narodil krásny Boží dar: Andrejko</p>
<p style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
P.S.2: v tejto chvíli (február 2017) čakáme druhé bábätko a sme Bohu vďační za požehnanie</p>
<p style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
</p>
<p style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
Za svedectvo ďakujeme manželom Lucke a Ľubovi Lorenčíkovcom žijúcim vo Važci</p>
<p style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<em><a href="http://www.mojakomunita.sk/web/lubolor">Ľubovi</a> môžete napísať privátnu správu v <a href="http://www.mojakomunita.sk/web/lubolor">jeho profile</a>.</em></p>
<p style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
Redakcia Moja Komunita</p>
<p style="margin-bottom: 0cm">
</p>Martin Lojek2017-03-20T10:57:50ZDá sa minúť v Božom povolaní ?Redakcia MKhttps://www.mojakomunita.sk/rozhovory/-/blogs/da-sa-minut-v-bozom-povolani-2021-03-20T09:35:05Z2016-02-01T12:07:40Z<h3>
<span style="color:#008080;">1. Bolo pre Teba náročné rozpoznať svoje povolanie ? </span></h3>
<p style="text-align: justify;">
Nemyslím, že by bolo pre mňa náročné rozpoznať povolanie. Pán hovoril tak jasno, že to musel počuť aj ten hluchý peň, ktorým som kedysi bol a niekedy ešte stále som. Skôr bolo pre mňa náročné prijať, že Pán volá práve mňa. Znamenalo to zmenu môjho života od základu, pretože (ako som si aj nedávno nanovo uvedomil) všetko, do čoho ma Pán volá ma nekonečne presahuje. Robí v mojom živote veci, ktoré sa naozaj priečia mojim plánom a túžbam a idú omnoho ďalej, ako siahajú moje možnosti a schopnosti.</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/0/procesia.JPG/8687f9c9-1ccb-4b6f-8f9c-a839b6ab2c8e?t=1454331165310" style="width: 680px; height: 453px; margin-top: 3px; margin-bottom: 3px;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<em><span style="color:#696969;">Misia v Albánsku : procesia s veriacimi</span></em></p>
<p>
<span style="color: rgb(0, 128, 128); font-size: 1.4em; line-height: 1.4;">2. Čo by si poradil mladému mužovi, ktorý uvažuje o zasvätenom živote ?</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="color: rgb(0, 0, 0); font-family: Arial, Helvetica, Verdana, sans-serif; font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Dobrého spovedníka (ako vravela sv. Terézia: lepšie múdry hriešnik ako hlúpy svätec), odvážnu úprimnosť voči Bohu, sebe a spovedníkovi a úprimnú odvahu vydať na potulkách vlastným srdcom aj tam, kam by inak nenazrel za žiadnu cenu.</span></p>
<h3>
<span style="color:#008080;">3. Dá sa podľa Teba "minúť v životnom povolaní" ? Ak áno, aké si myslíš, že by mohli byť dôvody.</span></h3>
<p style="text-align: justify;">
Neviem, či sa dá priamo "minúť". Skôr si myslím, že sa dá len nepočuť, resp. nepočúvať Boží hlas. A na neposlušnosť voči Božím vnuknutiam má každý svoje dôvody. Či už je to strach z toho, do čoho Boh volá, alebo tvrdošijné nasledovanie vlastných plánov, kde sa Bohu nedáva miesto... Koľko ľudí, toľko dôvodov.</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/0/s+mu%C5%BEmi.JPG/86056456-6657-4d0d-abd4-6fd5e994be5a?t=1454331188522" style="width: 680px; height: 452px;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<em><span style="color:#696969;">Kňaz Tomáš Kuník s mužmi, Albánsko</span></em></p>
<h3>
<span style="color:#008080;">4. Si misionár, prečo si so vybral takýto druh zasväteného života ?</span></h3>
<p style="text-align: justify;">
Odpoveď je presne tá istá, ako na prvú otázku. Nevybral som si. Prijal som toto povolanie od Pána a Cirkvi. Ako diecézny kňaz podlieham právomoci môjho biskupa, v mojom prípade je do banskobystrický. To znamená, že aj misia je určená dohodou medzi mojím biskupom a biskupom diecézy, do ktorej som prepožičaný. Ak som na misii, tak je to s požehnaním môjho biskupa. Keď raz príde deň, v ktorom ma povolá späť, tak sa s jeho požehnaním vrátim. Pápež František nám často opakuje, že Cirkev je misionárska vo svojej podstate a tak... Keby som hneď teraz prišiel na Slovensko, tak som znova v misii Krista a Cirkvi.</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/0/v%C3%BDlet.JPG/f04a68c4-9c78-4d3e-9fa8-d2aaeaee2f10?t=1454331178594" style="width: 680px; height: 453px;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<em><span style="color:#696969;">Výlet s mládežou</span></em></p>
<h3>
<span style="color:#008080;">5. Čo je na živote misionára podľa Teba najnáročnejšie ?</span></h3>
<p style="text-align: justify;">
Spočiatku je ťažké asi všetko :) Iný jazyk, iná kultúra, iná mentalita, iné prežívanie vzťahov v rodine, iné prežívanie viery. Všetko celkom inak... A zrazu nič nie je samozrejmé... Neviem povedať, čo z toho bolo najnáročnejšie. Akosi mi aj to náročné prišlo krásne, hoci nie vždy som to tak dokázal vidieť hneď. Keby som bol rehoľník, tak poviem, že misia je pokračovaním noviciátu. Stále sa učím a pritom som stále len na začiatku.<br />
</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/0/deti.JPG/39fe5ed5-6cde-4b2f-a538-b9771b010c57?t=1454331122973" style="width: 680px; height: 452px;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<span style="color:#696969;"><em>Misia v Albánsku: Práca s deťmi</em></span></p>
<p>
<em style="color: rgb(105, 105, 105); font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Za rozhovor ďakuje redakcia portálu Moja Komunita</em></p>
<p>
<em style="color: rgb(105, 105, 105); font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Zdroj foto: archív Tomáša Kuníka</em></p>Redakcia MK2016-02-01T12:07:40ZUžívať si materstvoRedakcia MKhttps://www.mojakomunita.sk/rozhovory/-/blogs/uzivat-si-materstvo2018-07-25T06:50:50Z2017-09-18T10:19:26Z<h4 style="text-align: justify;">
</h4>
<h4 style="text-align: justify;">
<strong>1.Materstvo si zjavne užívaš . Čo máš na ňom najradšej a čo si na ňom ceníš?</strong></h4>
<p>
</p>
<p style="text-align: justify;">
S niečím sa priznám. Som pôžitkár. Vždy si naplno vychutnávam a užívam to, čo práve robím. Materstvo je pre mňa zatiaľ pole neorané. Často sa cítim ako mama v zácviku. Je to ako životný doktorát, ktorý napĺňaš už po zbytok svojho života. Lebo narodením svojho dieťaťa sa tvoj život diametrálne líši od toho, čím si žila predtým. Má iné kvality, nové horizonty aj výzvy. Stačí pár prebdených nocí a zistíš o sebe viac vecí ako u žiadneho terapeuta za celý rok :).</p>
<h4 style="text-align: justify;">
<br />
<strong>2. Aké rady, informácie a pomoc Ti v materstve najviac pomohli?</strong></h4>
<p>
</p>
<p style="text-align: justify;">
Nie som typ, ktorý vyhľadáva rady na internete či v okolí. Riadim sa vlastnou skúsenosťou, používam vlastnú hlavu a intuíciu:). Samozrejme, <span style="font-size: inherit;">učím sa aj pozorovaním. Nerobím niečo, lebo sa to tak „robí“ už roky. Každé dieťa je iné a keď niečo zafunguje napríklad pri uspávaní u jedného dieťatka, uvedomujem si, že to nemusí fungovať u môjho. Niekedy mám práve pocit, že idem proti tendenčnému mysleniu a proti prúdu. Snažím sa robiť veci v súlade s tým, čo cítim, vnímam a nie ako bude reagovať okolie. V prvom rade som zodpovedná za svoju rodinu , nie za to, čo si niekto myslí :). Nášho juniora nosíme v nosiči, ešte stále dojčím a cumlíky nepoužívame, hoc sme ich dostali od každej návštevy. Máme ich plný šuflík :) Pre mňa je dôležitý pokoj a harmónia v mojej rodine. Pretože spokojná matka znamená zákonite spokojné dieťa a potom je spokojná aj celá rodina.</span></p>
<h4 style="text-align: justify;">
<strong>3.Existuje niečo, o čom by si si dnes ohľadom materstva povedala: „ To keby som vedela predtým...“ ?</strong></h4>
<p>
</p>
<p style="text-align: justify;">
Keby sa dal spánok uskladniť, tak to asi najviac. Myslím si, že materstvo prišlo v tom najlepšom čase. Rodila som v 30tke. V novinárčine som si odkrútila jedenásť rokov a vnútorne som cítila, že je čas na materstvo. Všetko do seba akosi pekne zapadlo. Poctivo som sa pripravovala na pôrod a tehotenstvo som si užívala :).</p>
<p style="text-align: justify;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/21380179/js-szv17-1.jpg/33ff9b84-c523-4760-a034-5f32da8bb3b5?t=1505731533570" style="width: 100%;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<em style="color: rgb(102, 102, 102); text-align: center;">Popri rodičovstve potrebujú mať manželia aj čas vyhradený iba pre seba. Z ich lásky a pevného puta čerpá dieťa pocit prijatia a istoty.</em></p>
<h4 style="text-align: justify;">
<strong>4. S akými vecami musí mladá mama podľa Teba najviac bojovať?</strong></h4>
<p>
</p>
<p style="text-align: justify;">
Chýba mi spánok :). Prekážajú mi niekedy predsudky okolia voči mladým matkám. Akoby niektorí ľudia mali potrebu a patent rozprávať mladým rodičom do všetkého. K tomu sú zasa mladé matky z každej strany bombardované jedným neduhom: perfekcionizmom. Vo výchove, starostlivosti o dieťa, o seba, vo vzťahoch, vo vedení domácnosti...je to nielen tlak okolia, ale tento tlak si vyvolávame niekedy aj my samé. Ale prečo? Nedá sa byť jednoducho perfektnou na každom fronte. Je to o prioritách.</p>
<p style="text-align: justify;">
Záverom ešte jedna vec. Áno, aj matka potrebuje načerpať v kostole. A keď je<span style="font-size: inherit;"> dieťa hladné, potrebuje papať. Dojčenie v kostole nie je hriech. Samozrejme, elegantne sa to dá vyriešiť dojčením v nosiči či v šatke. Prosila by som asi o viac pochopenia pre rodičov s deťmi v kostoloch. Tí často z bohoslužby nič nemajú, lebo behajú za svojou ratolesťou, ktorá je občas aj urečnená. Nie hlučná. Je pochopiteľné, že keď vyslovene dieťa ruší svojím správaním ostatných, treba odísť vonku, ale to má každý rodič byť v kŕč,i aby jeho dieťa ani len nepíplo počas bohoslužby len preto, že to niekoho ruší? Minule jedna moja známa na FB písala o tom, ako ich kňaz upozornil na to, že sa nevie sústrediť na kázanie kvôli ich dieťaťu.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/21380179/js-szv17-11.jpg/1c847ec8-1983-4bb8-9b12-55bd34b6f1d9?t=1505731561232" style="width: 100%;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<span style="color:#999999;"><em>Deti a relax sa nevylučujú. Spoločnú prechádzku si užíva celá rodina :)</em></span></p>
<h4 style="text-align: justify;">
<strong>5. DETI SI VYŽADUJÚ VEĽA ČASU, POPRITOM SA ALE TREBA STARAŤ AJ O MANŽELSTVO. ČO JE PODĽA TEBA POTREBNÉ UROBIŤ, ABY MANŽELSKÁ AJ RODIČOVSKÁ LÁSKA NEVYHASÍNALI?</strong></h4>
<p>
</p>
<p style="font-size: 14px; text-align: justify;">
Áno, spoločný čas je veľmi dôležitý. S mojím Štefanom máme taký kávový rituál. Snažíme si nájsť pár minút len pre seba. Lebo dieťa sa rodí do rodiny. Je to práve láska medzi rodičmi, z ktorej čerpá, rastie a je jednoducho milované a prijaté. Teplo rodinného kozuba a iskru medzi manželmi treba rozduchávať. Je to o nastavení a prioritách. Boh, partner, dieťa, práca. V ženskom ponímaní: najskôr som žena, potom manželka a nakoniec aj matka. :)</p>
<p style="text-align: justify;">
<em style="font-size: inherit; color: rgb(153, 153, 153); text-align: justify;">Za rozhovor a fotografie ďakuje redakcia Mojej Komunity Janke Horniakovej.</em></p>Redakcia MK2017-09-18T10:19:26ZDar materstvaRedakcia MKhttps://www.mojakomunita.sk/rozhovory/-/blogs/dar-materstva2018-07-25T06:50:33Z2017-07-31T09:22:58Z<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size: inherit;">Som mladá mamička, na materskej dovolenke. Otehotnela som hneď po svadbe a s bruškom som si dokončila 4. ročník vysokej školy. Do piateho som už nenastúpila, hoci ma každý na to nahováral, ponúkali sa mi, že malú budú strážiť, ja budem môcť študovať, chodiť na prednášky a donesú mi ju, keď bude chcieť papať. <strong>Odmietla som, pretože som si vedomá toho, že ma moja dcéra potrebuje</strong> a najdôležitejšie sú pre ňu prvé tri roky, keď sa formuje jej osobnosť, učí sa novým veciam a<strong> ja som chcela byť tá, ktorá bude pri všetkých jej pokrokoch.</strong></span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size: inherit;"><strong><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/20897155/DSC04434.JPG/5ff26f62-650c-4e2e-ad3a-ff690178a313?t=1501494333744" style="width: 100%;" /></strong></span></p>
<p style="text-align: center;">
<span style="color:#999999;"><em>Zuzka si s dcérkou Veronikou užíva každý deň</em></span></p>
<p style="text-align: justify;">
Na materskej som už rok a bol to rok plný nových a nových veci nielen pre moju dcérku, ale aj pre mňa samú. Spoločne sme sa učili navzájom fungovať, prebaľovať, kúpať, zosúladiť papanie, spinkanie, hranie. Každodenným pozorovaním som zisťovala, čo má rada, čo jej robí radosť, pri čom sa vie zasmiať nahlas, kedy prežíva strach. Bola som pri každej novej bľabotke, keď sa v noci bála a potrebovala len moje hladkanie. <strong>Bola som pri tom, </strong>keď nám šli zúbky a celý deň potrebovala iba moje ruky, nosenie a spievanie. Mohla som ako prvá zavolať manželovi a starkým, že nám vyšiel prvý zub. Počula som jej prvé slovíčko BA-BA ( áno poteší to, že som s ňou celé dní a ona povie prvé BABA :) ) , neskôr prišiel na rad TA-TA a po čase som sa dočkala aj MA-MA. Čítame si sv.Písmo, spolu sa modlíme, hráme si na gitare a snažím sa ju už teraz viesť k nášmu Nebeskému Otcovi. Každé ráno nás s manželom zobúdzajú hladkania našej malej, niekedy aj kopance. Užívam si spoločné chvíle s ňou, keď len tak ležíme na posteli a spoločne sa túlime, pusinkujeme, objímame.</p>
<p style="text-align: justify;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/20897155/DSC04414.JPG/f61a6ece-6cc2-4c6a-b02f-a3a4795ce8b2?t=1501494312843" style="width: 100%;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<span style="color:#999999;">Láskyplné a pokojné zázemie je nenahraditeľné nielen pre deti, ale aj pre manželov. </span></p>
<p style="text-align: center;">
<span style="color:#999999;">Na fotke: manželia Zuzka a Tomáš s dcérkou Veronikou</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<strong>Sú to nezabudnuteľné spomienky a chvíle, ktoré nikdy nevrátim späť a ukryli sa hlboko v mojom a verím, že aj Veronkinom srdiečku.</strong> Keby som nastúpila do školy, pripravila by som sa o toto všetko a myslím, že by mi to časom chýbalo. Už od narodenia si vytvárame puto a vzťah a ak mám možnosť byť tu pre ňu, venovať sa jej, určite to využijem. <strong>Verím, že Pán mi zveril toto poslanie a službu matky, a tak som prijala Jeho pozvanie naplno. </strong></p>
<p style="text-align: justify;">
<strong style="font-size: inherit;">Za rozhovor ďakujeme Zuzane Kohútovej</strong></p>
<p style="text-align: justify;">
<strong style="font-size: inherit;">Foto: archív manželov Kohútovcov</strong></p>
<p style="text-align: justify;">
redakcia portálu Moja Komunita</p>Redakcia MK2017-07-31T09:22:58ZNie je kňazstvo ako kňazstvoMartin Lojekhttps://www.mojakomunita.sk/rozhovory/-/blogs/nie-je-knazstvo-ako-knazstvo2017-07-05T13:48:04Z2017-07-05T12:52:37Z<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">Bolo síce isté obdobie, keď som mal asi 10 rokov a chcel som byť pilotom lietadiel v druhej svetovej vojne, ale potom som zistil, že tá už dávno prešla a dnes sa lieta už len na prúdových stíhačkách, nie na vrtuľových – tak som sa vrátil ku kňazstvu a už ma to neopustilo. A tak som hneď z gymnázia nastupoval do seminára, ako 17-ročný (do školy som išiel trošku skôr a vtedy bola 8-ročná základná škola). Čiže či byť kňazom alebo nie, to u mňa nebolo ťažké rozlíšiť. Príbeh začína byť zaujímavý, keď sa spýtame, akým kňazom som mal byť.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;"><strong>Nie je kňazstvo ako kňazstvo</strong></span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">Keďže som odmalička chcel byť kňazom, štylizoval som sa do tejto úlohy spôsobom, nad ktorým sa Pán vtedy musel riadne usmievať. Keďže som bol malej postavy a slabý vo výkonoch, nikdy ma neprijali do „partie“ – nechodil som von, väčšinu som bol doma a čítal som si. Výsledok – nezapadol som veľmi medzi rovesníkov, ale miništroval som stále a vytrvalo.<strong> </strong></span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;"><span style="color:#666666;"><strong>Tak sa stalo, že som si kňazstvo predstavoval, hm, dnes by sme to nazvali „klerikálne“, proti čomu Sv. Otec František silne bojuje. Budem ja, zbožný a Bohu vydaný kňaz, pri oltári, dole v kostole zbožné babky a dobrí ľudia, a tí „zlí“ bezbožní ľudia všetci zostanú vonku mimo kostol a ja sa nad nimi nemusím trápiť. </strong></span>Dievčatá a ženy? Len zbytočné pokušenie a nástraha. Kontakt na tri metre a ak už, tak cez mriežku spovednice. Zbožnosť spočíva v úteku od sveta k svätým veciam. Veľmi smutný obraz kňazstva, s ktorým som však nastupoval do seminára! Pán sa však nad tým len milo usmial – a začal na mne pracovať.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">Bolo to také postupné, že som si to sotva všímal. Prijatie v seminári od spolužiakov, starších seminaristov, aj predstavených. Priateľstvá a autentické vzťahy. Cez prázdniny som začal robiť aktivity s mladými, ktoré sa u nás na dedinke nikdy nerobili a dozvedel som sa o nich v seminári: Dobrá novina, bicyklové výlety, dokonca v lete detské farské tábory, ktorých organizovanie som časom prebral. </span></p>
<p style="text-align: justify;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10803/20630320/06+Nafta03+%281%29.JPG/a08cfe3f-77dd-4790-b1fc-f0f0b6926460?t=1499259856380" style="width: 100%;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<em><strong><span style="color:#999999;">O.Ondrej s mladými a deťmi</span></strong></em></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 16px;">Výrazný zlom nastal po druhom ročníku, keď som sa dostal na púť do Medjugorje na festival mladých. Našiel som sa v autobuse s jedným farským spoločenstvom, dobre zohratým, a zrazu som dostal veľkú chuť medzi nich patriť. A to sa počas toho týždňa veľmi podarilo – nie mojou snahou, ale ich otvorenosťou a priateľstvom. </span><span style="font-size: 16px;">Vtedy som spoznal, že dievčatá nielen nie sú pokušením, ale práveže môžu byť veľkým obohatením pre seminaristu a kňaza; a že priateľstvo môže byť hlboké, a pritom veľmi krásne a čisté. </span></p>
<p style="text-align: justify;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10803/20630320/04+Medzu03+%281%29.jpg/f073d163-858d-4854-b167-e86d89a70e46?t=1499259842976" style="width: 100%;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<em><strong><span style="color:#999999;">O. Ondrej ako seminarista na festivale Mladifest, Medjugorie</span></strong></em></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 16px;">Priznám sa, že vtedy sa mi očistil aj obraz manželstva a pochopil som, aké je to krásne povolanie v Božích očiach; ale napriek tomu, že niektorí sa tejto mojej premeny zľakli a predpovedali mi odchod zo seminára kvôli nejakému dievčaťu, vždy, keď som položil na misky váh kňazstvo a manželstvo, jednoznačne zvíťazilo kňazstvo – avšak už nie ako útek pred svetom, ale naopak, túžba vnášať práve do toho sveta Božiu prítomnosť. Myslím, že tam niekde začína charakteristika môjho kňazstva, ako ho prežívam dodnes: dať spoznať Božiu lásku najmä cez bezpodmienečné prijatie, aké sa svojho času dostalo mne.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10803/20630320/28519115886_924ec7a6b1_k.jpg/a01d9191-d700-4242-8dde-3c259b827ac0?t=1499259871795" style="width: 100%;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<em><strong><font color="#999999">O.Ondrej ako organizátor slovenskej výpravy na SDM</font></strong></em></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="color:#999999;">Za rozhovor ďakuje redakcia portálu Moja Komunita</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="color:#999999;">Fotografie: archív o.Ondreja Chrvalu</span></p>Martin Lojek2017-07-05T12:52:37ZBože, povedz jej, že už teraz ju milujemRedakcia MKhttps://www.mojakomunita.sk/rozhovory/-/blogs/boze-povedz-jej-ze-uz-teraz-ju-milujem2017-05-23T12:24:59Z2017-05-22T09:40:59Z<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size: inherit;">S Monikou sme sa zoznámili na jednom mládežníckom stretku u nás na fare pred desiatimi rokmi. Prišla tam vtedy so svojím bratom a pamätám si, že som si ich vtedy zapamätal ako sympatických usmievavých súrodencov. Ja som sa v tom čase pohyboval v spoločenstve mnohých mladých a veľmi mi to vyhovovalo. Moje srdce sa dávalo celé všetkým a robilo mi veľkú radosť, keď som sa podieľal na organizovaní duchovných stretnutí, spoločných výlety s kaplánmi a mnoho ďalších podujatí pre mladých. O hlbšom vzťahu som vtedy neuvažoval, hoci som bol už na vysokej škole. Monika sa mi stratila z dohľadu a vídali sme sa len veľmi zriedka, keď sme sa stretli pred kostolom po sv. omši. Bolo to veľmi milé dievča a mojou jedinou túžbou vo vzťahu k nej bolo pritiahnuť ju do nášho spoločenstva (ako mnohých ďalších mladých). Keďže však študovala mimo nášho mesta, veľmi sa mi to nedarilo. Čas bežal, roky ubiehali...</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size: inherit;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/20209933/18618812_1890473584541116_3922295_o.jpg/7187ea04-fc7e-4409-afb6-baf3d2a7941d?t=1495446975310" style="width: 100%;" /></span></p>
<p style="text-align: center;">
<em><span style="color:#999999;"><a href="http://www.mojakomunita.sk/web/gratius">Daniel</a> a Monika </span></em></p>
<p style="text-align: justify;">
Asi päť rokov po našom zoznámení prišlo leto, keď som ju začal vídať častejšie. Prišla častejšie aj na stretnutia spoločenstva a keďže sme končili niekedy večer po zotmení, išiel som ju pár krát odprevadiť domov, lebo bývala mimo centra. Vtedy som ani len netušil, že ona sa už nejaký čas za mňa modlí. Modlila sa za to, aby Boh spojil naše cesty, ak si to On praje. Potom prišli študijné povinnosti mne. Dlhšie sme sa nevideli a ja som sa neozýval, netušil som, ako to ona vtedy prežíva.<span style="color:#006400;"><strong> Vedel som iba to, že do môjho vnútra sa vkradla neistota a pocit smútku z toho, že mi ktosi chýba.</strong></span> Keď som bol v spoločenstve medzi priateľmi, bolo to skvelé. No keď sme sa všetci rozišli domov, cítil som sa hrozne sám. Veľa som v tom čase o sebe premýšľal, uvažoval som nad svojím povolaním, hľadal som, pýtal som sa Boha, no bolesť zo samoty na mňa viac a viac doliehala. Začal som sa vtedy modliť konkrétne za svoju budúcu manželku. Hovoril som Bohu asi toto:<strong> <span style="color:#006400;"><em>„Bože, neviem, kde teraz je, neviem, ktorá to je, ale verím, že je a že ty vieš kde, a to mi stačí. Prosím ťa, pohlaď ju dnes za mňa a povedz jej, že ju už teraz milujem.“</em> </span></strong>Táto modlitba bola mojou jedinou útechou.</p>
<p style="text-align: justify;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/20209933/18642007_1890473411207800_981476136_o.jpg/a5d2c7c6-0a7b-4bd4-83e4-2b8de33f0607?t=1495447004421" style="width: 100%;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<span style="color:#999999;"><em>S priateľmi zo spoločenstva Jerichové Trúby Spišská Nová Ves</em></span></p>
<p style="text-align: justify;">
Monika sa medzi tým vzdala myšlienky na mňa, nerobila si ilúzie. Dlhšiu dobu som sa neukázal ani neozval. No predsa sa za mňa modlila. Modlila sa, aby som bol dobrým manželom a aby mi dal Boh do života dobrú manželku, s ktorou budem šťastný. <span style="color:#006400;"><strong>Zvláštne je, že práve v tom čase sa veci opäť dali do pohybu a dnes som skutočne šťastný, po boku s ňou a usilujem sa, aby ona bola šťastná ešte viac ako ja. </strong></span>Je to neuveriteľné a krásne tajomné, ako Boh riadi naše cesty životom.</p>
<p style="text-align: justify;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/20209933/18641454_1890472317874576_826272937_o.jpg/515e3e6a-45f1-4ee5-ab2b-63232f7e72d6?t=1495446991478" style="width: 100%;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<span style="color:#999999;"><em><a href="http://www.mojakomunita.sk/web/gratius">Daniel</a> a Monika v očakávaní bábätka</em></span></p>
<p style="text-align: justify;">
Jedno, čo dnes môžem s istotou povedať je, že manželku, ktorú milujem a som s ňou šťastný, mi vymodlila moja manželka :) </p>
<p style="text-align: justify;">
Za svedectvo ďakuje redakcia portálu Moja Komunita.</p>
<p style="text-align: justify;">
<em><a href="http://www.mojakomunita.sk/web/gratius">Danielovi</a> môžete napísať privátnu správu v <a href="http://www.mojakomunita.sk/web/gratius">jeho profile</a>.</em></p>
<p style="text-align: justify;">
Foto: archív manželov Lysých</p>Redakcia MK2017-05-22T09:40:59ZZ listu jednej nevestyRedakcia MKhttps://www.mojakomunita.sk/rozhovory/-/blogs/z-listu-jednej-nevesty2016-08-09T10:39:55Z2016-08-09T10:09:53Z<div style="text-align: justify;">
Odpoveď je jasná - vybrala si tie od víly. Bola aj pri takej príležitosti skromná? Nie! Vyzerala ako jednoduchá slúžka? Nie! Keď vošla do dverí kráľovského paláca, každý si pomyslel, že je to princezná z iného kráľovstva. Vyšla zo seba, zariskovala, ukázala svoju krásu a princ si ju vybral.</div>
<div>
<p style="text-align: justify;">
Áno, poviem to úprimne: šaty sú na svadbe dôležité. Nie je jedno, či si dáš na seba lacné handry alebo pôjdeš ako princezná. Ja som sa rozhodla pre drahší variant šiat. Prečo? Pretože Tvoja krása môže byť v ten deň uzdravená. Zažívala som uzdravenie už pri výbere šiat, keď som ich skúšala. Dievčatá na mňa netrpezlivo čakali, kým vyjdem z kabínky a vždy ohúrene zvolali pri novom modeli, tešili sa z mojej krásy a z toho ako vyzerám. V ten moment sa moje srdce začalo tešiť a dosvedčovať mi, že som naozaj krásna. </p>
<p style="text-align: justify;">
Pri druhom skúšaní šiat som si uvedomila vec, o ktorej som ani netušila. Vždy som si niekde v srdci pri pozeraní filmu Sissi alebo aj pri Popoluške hovorila: „Hm, ja ostanem iba tá Popoluška, na princeznú nemám.“ A zrazu, keď som si pri skúšaní obliekla tie najlepšie šaty, aké tam mali a pozrela som sa do zrkadla, ostala som v úžase sama zo seba a z toho, aká som nádherná. Vyzerala som ako typická princezná a vtedy som počula hlas vo svojom vnútri: "Moja kráľovská dcéra- teraz si to TY!- žiadna Popoluška v úzadí ale kráľovská dcéra!“</p>
<p style="text-align: justify;">
Niekedy v našich kresťanských kruhoch môžeme stretnúť „falošnú skromnosť“, ktorá zraňuje všetkých dookola aj tú osobu samotnú. Pohŕda vonkajšou krásou- dokonca sa jej bojí. Vnútorná krása však nevylučuje vonkajšiu a to platí aj pre nevesty. Je to jedinečný deň, ktorý sa už nezopakuje. Poznám príbeh jednej ženy, ktorá si povedala, že na šatách trošku ušetrí a bude si hľadať lacnejší variant, pretože v tom čase nemala dostatok financií. V svadobnom salóne si nakoniec vybrala lacnejší typ. Po dlhom čase sa priznala, že nebola úplne spokojná. Dodnes ľutuje, že si nevybrala tie, po ktorých túžila a zostalo v nej sklamanie zo seba ako z nevesty.</p>
<p style="text-align: justify;">
Dopraj si vyšší štandard v tento deň ( samozrejme - nie je to, to najdôležitejšie pre svadobný deň), ale môžeš byť uzdravená aj týmto spôsobom. Skús dať priestor Bohu, aby Ťa uzdravoval. Boh Ti chce dať pocítiť, aká výnimočná a nádherná žena si a vie sa postarať aj o financie - stačí Mu len dôverovať. Aj týmto malým článočkom, Ťa chcem povzbudiť k odvahe a povedať Ti akú výnimočnú chvíľu môžeš prežívať na svojej svadbe a ako si môžeš naplno užívať svoju krásu, nielen v tento deň, ale aj dlho po ňom:-)</p>
</div>
<div>
</div>
<div>
</div>
<div>
<span style="color:#a9a9a9;"><em>Za článok ďakujeme krásnej neveste, ktorá si neželá zverejnenie jej mena </em></span></div>Redakcia MK2016-08-09T10:09:53ZManželia Lipovskí: Čo je na spoločnej službe manželov najlepšieRedakcia MKhttps://www.mojakomunita.sk/rozhovory/-/blogs/manzelia-lipovski-co-je-na-spolocnej-sluzbe-manzelov-najlepsie2019-06-04T11:17:26Z2016-07-27T14:34:43Z<p>
<span style="color:#008080;"><strong>Čo je na službe manželov najlepšie ?</strong></span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><span style="line-height: 1.4;"><span style="color:#008080;"><strong>Ľudka:</strong></span> Manželstvo :)</span> Najjasnejšie a najkonkrétnejšie svedectvo o tom, čo Pán Ježiš hovorí: <em><span style="color:#008080;">„Po tom poznajú, že ste moji učeníci, že máte moju lásku medzi sebou.“</span></em><br />
My ako manželia, sme už roky na očiach mnohým ľudom. Doslova nám mnohí videli až do taniera, pretože náš dom sme mali vždy otvorený. A mnohí, hlavne náš MPK tím, si nás užili mnohokrát, ako pracujeme spolu v teréne- či si to uvedomujeme alebo nie. A myslím, že sa asi nemýlim, boli sme a asi stále sme, sledovaný a pozorovaný objekt:) Proste- my ľudia sme takí, máme to v DNA :)<br />
<br />
A čo je ešte na službe manželov najlepšie? Rozdielnosť medzi mužom a ženou :) To, ako odlišne rozmýšľame a vnímame veci a akí sme rozdielni, sme si mohli vyskúšať aj my obidvaja na vlastnej koži. Je to veľmi dobré zistenie a skúsenosť. Myslím, že nás osobne to naučilo veľmi veľa dobrého a stále objavujem nové veci pri Mariánovi. A Marián sa zase často nado mnou usmeje a vyzná mi lásku aj takýmto vyznaním: S tebou sa aspoň nenudím :)</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><span style="line-height: 14.28px; color: rgb(0, 128, 128);">Marián:</span><span style="line-height: 14.28px;"> Pre mňa - ja som introvert - mať osobu ako je Ľudka, ktorá mi rozumie a chápe veci, nemusíme sa nejako veľmi dohadovať, môžeme sa modliť za všetko možné spolu, modliť sa bez problémov a zdieľať veci. Pre mňa je Ľudka najlepšia priateľka a asi by som sa cítil veľmi sám, keby som nemal takého blízkeho človeka pri sebe, ktorého som si pustil pod kožu. Prirodzene je pre mňa milé byť sám, ale ona je tá, ktorá je aktívna. Často som mal pocit, že vytiahne zo mňa aj nemožné veci (smiech) a dáva tomu taký šmrnc. Najlepšie na spoločnej službe sú aj jej otázky. Často mi pomôže vytriediť si veci a opačne. Keď Ľudka veľa rozpráva a rozmýšľa, ako veci majú byť, ani vlastne nepotrebuje odpoveď, utrasie si to sama a zasa je všetko v poriadku. </span><span style="line-height: 14.28px; color: rgb(0, 128, 128);">Pre mňa je manželstvo priateľstvo, je to blízky človek, ktorý má tú istú DNA a môžeme spolu bez nejakých špeciálnych komunikácií slúžiť, ísť, podporovať sa, modliť sa. A to je podľa mňa najdôležitejšie.</span></span><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/17109417/TWC+Shool.jpg/dfaa0da5-c20d-412b-962e-74e167d2eb0f?t=1469630406265" style="width: 670px; height: 446px;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<span style="color:#808080;"><em>Ľudka a Marián s TWC SCHOOL na Ranči v Kráľovej Lehote</em></span></p>
<p style="text-align: center;">
</p>
<p>
Za rozhovor ďakuje</p>
<p>
Redakcia portálu Moja Komunita</p>
<p>
Foto: archív manželov Lipovských</p>
<p>
</p>Redakcia MK2016-07-27T14:34:43ZManželia Lipovskí o zážitkoch a začiatkoch v spoločnej službeRedakcia MKhttps://www.mojakomunita.sk/rozhovory/-/blogs/manzelia-lipovski-o-zazitkoch-a-zaciatkoch-v-spolocnej-sluzbe2016-01-18T12:08:13Z2016-01-18T11:44:37Z<h3 style="text-align: justify;">
<span style="color:#800000;">Môžete nám povedať nejaký zážitok, na ktorý zvlášť radi spomínate ?</span></h3>
<p style="text-align: justify;">
<span style="color:#800000;"><strong>Marián:</strong> </span>Neskutočne rád hovorím niekde, keď som s Ľudkou. Ona je tá, ktorá je detailistka, pripraví veci dobre a ja si potom povyberám to najlepšie :) Na pódiu je to také perfektné dopĺňanie. Pre mňa je oveľa vzácnejšia služba s ňou ako keď mám slúžiť sám.Je zážitok počúvať Ľudku z pódia, lebo tam je to predsa precíznejšie a veľmi sa ma to dotýka. Ľudia nám hovoria, že to, čo hovoríme a ako to robíme je prirodzené. Takže takýto zážitok zo spoločnej služby na pódiu je pre mňa ohromným obohatením.<br />
Naozajstný zážitok pre mňa bol, keď sme boli na mládežníckom kempe a Ľudka mala kočiar a Esterku v ňom. Cez noc prišla veľká potopa,zalialo lúku na ktorej sme spali a rýchlo sme sa museli dostať cez taký mostík. Nebolo to nebezpečné, ale bol to taký adrenalín:) Pamätám si, ako sme tam s Ľudkou slúžili a popri tom sa starali o malé bobo a ako sme s tým kočíkom preliezali, čľapkali po vode a dostávali sa preč z toho kempu - a vtedy som si povedal, že to je žena do koča aj do voza! :)</p>
<p style="text-align: justify;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/11188852/Lipovsk%C3%AD%20s+de%C5%A5mi.jpg/90039fda-218a-4647-8ec8-4f07d7916f5b?t=1453118511213" style="width: 618px; height: 448px;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<em><span style="color:#696969;">Ľudka a Marián Lipovskí s dcérou Ester a synom Dávidom</span></em></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="color:#800000;"><strong>Ľudka:</strong></span> Raz sme mali ešte len pred CampFestom, ale obaja sme už mleli z posledného. V tom čase bol Marián na jednom pracovnom stretnutí, kde sa stretol so svojím dobrým priateľom. Ten si všimol,že Marián je pod stresom a vyčerpaný a začal si robiť o neho starosti. Oslovil teda svojho priateľa, ktorý vlastní a prenajíma v Španielsku letný byt, či by nebol ochotný zadarmo nám ho poskytnúť. On súhlasil a ako keby to ešte nestačilo, on sám nám dokonca zaplatil celú cestu tam a späť :)<br />
Bolo to pre nás ako vo sne. Zrazu sme sa ocitli - my a naše deti, ktoré leteli prvýkrát v lietadle, na spoločnej rodinnej dovolenke v Španielsku.<br />
Spolu s deťmi na to rovnako s vďačnosťou spomíname a asi najúžasnejšie a najdrahšie na tom bolo, že sme ju strávili ako rodinka spolu s deťmi. Naše deti doteraz milujú naše spoločné dovolenky:)</p>
<h3 style="text-align: justify;">
<span style="color:#800000;">Ako si spomínate na svoje začiatky v spoločnej službe ?</span></h3>
<p style="text-align: justify;">
<strong><span style="color:#800000;">Ľudka: </span></strong>Je to zaujímavé, ale u mňa povolanie do spoločnej služby začalo oveľa skôr. Skôr, ako som sa spoznala s Marianom.Myslím, že mňa osobne Pán musel pripravovať na službu s Mariánom ešte skôr, aby som nezažila až také veľké šoky. Aj keď nastali aj tak :) :) :) Veľmi skoro po tom, ako som sa stala kresťankou, som prežila osobnú skúsennosť, ako si ma Pán osobne povolal naplno do služby. Ďalej nasledovali stretnutia s obdarovanými ľudmi, cez ktorých som dostala niekoľko krát potvrdené slovo od Pána, ktore sa týkalo už konkrétnejšie mojej služby.Jedno z nich bolo práve aj o tom, že to budem robiť spolu so svojím manželom. Keď som spoznala Mariána, bolo to pre mňa už veľmi jasné. Keďže Marian už bol v rozbehnutej službe, ktorá začínala v Prešove, ja som do toho jednoducho vstúpila.<br />
K tomu možno taká milá poznámka: Pred tým, ako som sa vydala za Mariána a bola som ešte slobodná, slúžila som už vo svojom zbore v Košiciach. Keď som sa vydala, Pán ma hneď od začiatku nášho spoločného života s Marianom viedol k tomu, aby som pochopila, že toto nie je už o Marianovej službe a mojej službe pre Neho, ale o našej spoločnej službe pre Neho.<br />
Môj charakter služby sa začal meniť, hneď ako som sa vydala a nanovo znova potom, ako som sa stala mamou Esterke a Dávidovi. Ale Pán mi nezabudol po celý čas pripomínať, že sa nič nezmenilo na tom, že som pre Neho vždy naplno v službe:) Aj keď som bola väčšinou neviditeľná pre ľudí. Nebolo to jednoduché. A keby mi vtedy niekto hovoril, aká je moja sluzba duchovná, tak by som pre neho mala hneď pripravenych pár ostrých odpovedí:) :) :) Ale teraz, po rokoch si ešte hlbšie uvedomujem dôležitosť služby byť manželkou a matkou.<br />
Ale toto sa už netýka tejto otázky:)</p>
<p style="text-align: justify;">
<em><span style="color:#696969;"> Ľudka a Marián spolu na pódiu</span></em><br />
<strong><span style="color:#800000;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/11188852/p%C3%B3dium+spolu.jpg/33fe9b85-09d0-4932-a145-155b73884e6b?t=1453118536541" style="width: 300px; height: 372px; float: left; margin-left: 4px; margin-right: 4px;" />Marián: </span></strong>Keď sme sa zobrali už som vedel, že Pán Boh mi dal manželku, s ktorou budem spolu slúžiť mladým ľuďom. Moja túžba pre našu rodinu nikdy nebola,že ja budem v službe a Ľudka bude niekde inde. Obidvaja patríme Pánu Bohu, milujeme Ho, chceli sme spolu slúžiť Jemu, aj keby to nebolo úplne na rovnakom mieste, ale tak že podporujeme jeden druhého. Veríme, že tú službu máme od Boha - takže aj keby Ľudka robila trošku inú službu, určite by to nerobila bez toho, aby som ja s tým nebol v pohode a opačne. Aj keď ona ustúpila trošku do mojej služby - teda do služby, ktorú som už rozbiehal predtým, ale už keď sme chodili spolu, bolo jasné, že naše srdcia sú pre Pána Boha.</p>
<p style="text-align: justify;">
</p>
<p style="text-align: justify;">
</p>
<p style="text-align: justify;">
<em>Za rozhovor ďakuje redakcia portálu Moja Komunita</em></p>
<p style="text-align: justify;">
</p>
<p style="text-align: justify;">
Zdroje fotografií: archív manželov Lipovských</p>Redakcia MK2016-01-18T11:44:37ZVianoce a Silvester v rodineRedakcia MKhttps://www.mojakomunita.sk/rozhovory/-/blogs/vianoce-a-silvester-v-rodine2015-12-22T21:20:43Z2015-12-22T18:07:46Z<h2>
Advent, ktorý pripraví Vianoce</h2>
<p>
Na advent sme sa celá rodina veľmi tešili. Vyžadovalo si to veľa príprav. Napríklad zhotovenie adventného kalendára. Vyžadovalo si to zhotovenie ulice s domčekami z papiera od najmenšieho po najväčši, nákup sladkostí do kalendára, zhotovenie jednoduchého adventného venca, predsavzatia, losovanie ticháča (tajného priateľa z členov rodiny, ktorému sme počas adventu robili dobré skutky). Na štedrý večer sa ticháč odhalil nejakým ručne zhotoveným darčekom. Ticháča sme my rodičia spoznali uz v 1. adventný deň, keď sme videli snahu našich detí robiť práce, ktoré im neboli bežne po vôli.</p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Niektorý rok sme vystieľali dobrými skutkami Ježiškovi jasličky. Každý člen rodiny mal určenú farbu nite, s ktorou vystieľal jasličky, ak urobil niečo dobré, zriekol sa sladkostí počas adventu a pod. /Jasličky boli počas adventu bez Ježiška/.</span></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Každý večer sme sa v adventnom čase modlili v obývačke pri adventnom venci. (Bežne, počas roka sme sa spolu modlievali v detskej izbe.) Sviečku zapaľoval ocko a po modlitbe sfúkol najmladší člen rodiny. Potom nasledovalo otváranie adventného kalendára, kde bola každý deň iná sladkosť. Podelili sme sa, dali si krížiky na čelo a v tichosti zaľahli do postieľok...</span></p>
<p>
V čase adventu a pôstu sme nezapínali televízor a pred spaním sme si čítali úryvky z detskej Biblie. Keď boli deti väčšie, televízor sa zapol na konkrétny program (väčšinou hokej, rozprávka).</p>
<p>
Súčasťou adventu bolo pečenie perníkov a robenie čokolády.</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/0/promocie+Maria+9.jpg/648c9f69-3ac0-4574-b2a5-ad27cc5a97f1?t=1450810145000" style="width: 100%;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<span style="color:#808080;"><em>Rodina Perignáthovcov - promócie dcéry Márie</em></span></p>
<h2>
Štedrý deň</h2>
<p>
Na Štedrý večer sme pozývali starých rodičov, tety, susedov, známych, ktorí boli samy. Jeden rok sme si vzali dievčatko z detského domova. Stromček zdobili s ockom deti až na Štedrý večer. Počas dňa sme držali pôst a nejedli sme mäso. Vianoce sa slávili s celou veľkou rodinou, spievali koledy a tešili sme sa z prichodu Božieho Syna na zem a do našej rodiny.</p>
<p>
Teraz, keď ked sme už s manželom samy, pomodlime sa a odovzdávame naše deti Bohu, aby pri nich stál a žehnal ich...</p>
<h2>
Minulý Silvester</h2>
<p>
Najviac nás počas vlaňajších sviatkov oslovil Silvester. Celá rodina sme si sadli k modlitbe a potom sme si zhodnotili rok. Navzájom sme sa podelili s radosťami i s ťažkosťami, ktoré nás počas uplynulého roka stretli. Syn Michal má už svoju rodinu a delil sa okrem iného aj s dávaním desiatkov na misie do Kazachstanu, na UPC, do Krížovej Vsi a pre bezdomovcov. Ten postoj, že desiatok patrí Bohu, napriek tomu, že kúpili byt a majú hypotéku, nás potešil.</p>
<p>
Dcéry sa delili ako kráčajú s Bohom a vydávajú svedectvo v škole i na internátoch. Tak sme prežili s manželom veľkú radosť, že Boh vypočul našu modlitbu, ktorú sme sa denne modlili: <em>Bože žehnaj naše deti, aby ich život bol tebe na slávu, im na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.</em></p>
<p style="text-align: center;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10272184/0/dievcata+po+rorovnanie+rokov.jpg/e45adcb7-a606-47d5-9e6e-11152d6613f2?t=1450810134000" style="width: 100%;" /><br />
<span style="color:#808080;"><em>Sestry Perignáthové po rokoch (od najmladšej - Timka, Janka a Mária)</em></span></p>
<p>
<br />
<em>Za rozhovor rodine Perignáthovcov ďakuje redakcia portálu Moja komunita</em>.</p>Redakcia MK2015-12-22T18:07:46ZO Bohu môžem svedčiť aj bez slovAnna Lojekováhttps://www.mojakomunita.sk/rozhovory/-/blogs/o-bohu-mozem-svedcit-aj-bez-slov2015-11-30T12:50:09Z2015-11-30T12:07:13Z<p>
<span style="color:#000080;"><em>1.Kedy a ako si začala vnímať svoje povolanie do rehole?</em></span></p>
<p>
Mala som asi 16 rokov, pripravovala som sa na birmovku a chodila som na stretká, ktoré viedla rehoľná sestra. Bohu som začínala dávať vo svojom živote viac miesta a času, učila som sa modliť sa a brať ho ako živú osobu, ktorá miluje a ktorej sa dá na lásku odpovedať rôznym spôsobom… toto všetko do seba zaklaplo a príťažlivý Boh sa mi stále viac dával spoznať. Nenápadne ako rastie láska medzi dvoma ľuďmi, rástla aj moja. Ja som si ju nevyrobila, len odpovedala:)</p>
<p>
<br />
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1584198/1584215/sluby.jpg/e97b7bfc-2ca5-42f0-a1ee-6ac9e2128155?t=1448887302790" style="width: 620px; height: 464px;" /><br />
</p>
<p>
<span style="color:#000080;"><em>2.Čo máš na zasvätenom živote najradšej ?</em></span></p>
<p>
Že je to život. A život treba žiť.</p>
<p>
Mám však rada kopec konkrétnych vecí. Napadajú mi teraz narýchlo tieto:</p>
<ul>
<li>
<p>
že náš spôsob života provokuje a vyvoláva otázky,</p>
</li>
<li>
<p>
že môžem o Bohu svedčiť aj bez slov - tým, že nosím rehoľný odev,</p>
</li>
<li>
<p>
že keď sa mi niekto prihovorí, nechce sa baviť <em>o počasí</em>, ale ide dosť rýchlo k tomu, čo je pre neho ozaj dôležité alebo ťažké,</p>
</li>
<li>
<p>
že mám komunitu, ktorá ma nenecháva ísť za Ježišom osamote, ale že za ním môžeme ísť každá taká, aká sme, ale spolu<br />
<br />
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1584198/1584215/s+ma%C4%8Dkou.JPG/27919972-0c15-471a-a224-5d277cda6ee5?t=1448887279459" style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4; width: 618px; height: 464px;" /></p>
</li>
</ul>
<p>
<br />
<span style="color:#000080;"><em>3. Mnoho ľudí si myslí, že Boh má pre nich presne opačné povolanie, aké by chceli oni sami... Čo si o tom myslíš ?</em></span></p>
<p>
Nie je zlé mať nejaký plán pre svoj život. Len je dobré odovzdať ho Bohu do rúk, ak sa postupne ten Boží plán pred človekom začne rysovať nejak inak ako si predstavoval. Ani ja som do tých svojich šestnástich rokov neuvažovala o zasvätenom živote. (Veď som nechodila do kostola ani každú nedeľu :).</p>
<p>
Minule som počula o dobrom spôsobe modlitby v takej situácii na akú sa pýtaš. Nemodliť sa: „Bože, mám ísť do manželstva, alebo do rehole?“ ale radšej sa modliť: „Bože, ja by som chcel ísť do manželstva. Čo ty na to?“ Človek tým vyjadrí svoju túžbu, no súčasne dovolí Bohu, aby do toho tiež hovoril. A On bude, ak môže.</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1584198/1584215/franti%C5%A1ka+orez.jpg/4c41d923-1b6a-4ebf-a696-811e1c47eff2?t=1448887318864" style="width: 618px; height: 464px;" /></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="color:#000080;"><em>4. Ako môže človek zistiť, že jeho povolaním je skôr zasvätený život v reholi?</em></span></p>
<p>
„<em>Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť, uchopil si ma a premohol.“</em> (<em>Jer</em> 20, 7) Na to asi neexistuje jednotný formulár pre každé povolanie. Veľmi rada čítam a počúvam svedectvá zasvätených a stále viac som prekvapená kreativitou nášho Boha pri zvádzaní tých, ktorých si vyberá a oddeľuje si pre seba, dáva si ich bokom, aby ich mal úplne pre seba, zasväcuje si ich pre seba.</p>
<p>
<span style="color:#000080;"><em>5. Ako si potom vybrať z rôznych existujúcich reholí?</em></span></p>
<p>
Nevyberaj, nepreberaj, keď už, tak podľa habitu :) Nene, to bol len vtip. Ja by som kvôli nášmu habitu školských sestier isto neprišla ani nezostala :).</p>
<p>
Všímaj si ako ťa Pán vedie, a choď, kde ukazuje.Možno to máš ľahké a priťahuje ťa to, čo sa ti aj páči. No možno si ako ja - sám by si si toto miesto isto nevybral. A to, kde ťa Boh pozýva, ti nie je ani blízke ani príťažlivé. Mala som síce rada sv. Františka, ale nemala som žiadny vzťah k školským sestrám sv.Františka - a v tomto spoločenstve som už od r.1998. Viem, že som tam, kde ma Boh chce mať a nie tam, kde by som si svoje šťastie pripravila sama. Toto je podľa mňa základ: byť tam, kde máš byť. Ako zistiť kde to je? Písala som jeden článok do časopisu <a href="http://www.smn.sk/index.php?cislo=1601&sekcia=clanky&smn=20150108.html"><u>Slovo medzi nami</u>.</a> Možno pomôže.</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1584198/1584215/Festival+radosti+Pavlovce+nad+Uhom1.jpg/0c848c23-dd6f-43e1-894a-dc2231e5c6ed?t=1448887266151" style="width: 618px; height: 412px;" /></p>
<p>
Za rozhovor ďakuje: Anna Lojeková</p>Anna Lojeková2015-11-30T12:07:13ZMoja kamarátka zvažuje potrat, čo s tým?Martin Lojekhttps://www.mojakomunita.sk/rozhovory/-/blogs/moja-kamaratka-zvazuje-potrat-co-s-tym-2015-07-13T10:32:29Z2015-07-13T09:55:55Z<p style="text-align: justify;">
<strong>Fórum života zastrešuje aj poradňu Alexis prevažne pre ženy s "nechceným" tehotestvom. Čo by si Ty poradila svojej kamarátke, keby sa ocitla v takejto situácii ?</strong></p>
<p style="text-align: justify;">
Hm. Ako prvé určite to, aby nerobila<strong> <span style="color:#ff8c00;">žiadne rýchle rozhodnutia</span></strong><span style="color:#ff8c00;">.</span> Aby si, ak rozmýšľa nad ukončením tehotenstva, dopriala čo najviac času na zváženie. Lebo je v situácii, v ktorej neexistuje žiadne jednoduché riešenie a každé jedno ju bude niečo stáť. Aj to, ktoré sa dnes ponúka ako najlepšie, teda umelý potrat. Lebo práve to dievčatá často berú ako najľahšiu možnosť. Na prvý pohľad sa totiž javí ako riešenie, kde sa „vyrieši problém“ a život pôjde nerušene ďalej. Niekedy je však rozhodnutie pre interrupciu vyslovene skrat alebo rozhodnutie pod tlakom okolia, hlavne zo strany partnera či rodičov.</p>
<h4 style="text-align: center;">
<span style="color:#ff8c00;"><strong><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10137/1325005/petra+heretova.jpg/11af7144-6384-4770-9f46-2a58248efc44?t=1436781959016" style="width: 200px; float: left; height: 267px;" /> "Pýtala by som sa jej, čo je s otcom dieťaťa ?"</strong></span></h4>
<p style="text-align: justify;">
Pýtala by som sa jej, čo je s otcom dieťaťa, či vie o tehotenstve a ako sa k nemu postavil. No dotyčná dievčina by mala určite vedieť, že otec je povinný na dieťatko finančne prispievať aj vtedy, keď ho nechcel. A citlivo by som ju oboznámila s faktami, o ktorých by ju mal podľa zákona informovať jej gynekológ, no vieme, že sa to nedodržiava – teda o tom, v akom vývinovom štádiu je práve jej dieťa, aké sú riziká interrupcie – hlavne tie psychické - a aké organizácie sú ochotné poskytnúť jej pri neželanom tehotenstve pomoc. Určite by som jej tiež povedala, že ak dieťa teraz naozaj nemôže mať, sú aj iné možnosti ako interrupcia či adopcia.</p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="color:#808080;"><em><strong>Petra Heretová,Fórum života</strong></em></span></p>
<h4 style="text-align: center;">
<span style="color:#ff8c00;"><strong>"Veľa by som sa jej pýtala, aby sme mohli rozmýšľať spolu."</strong></span></h4>
<p style="text-align: justify;">
Veľa by som sa jej pýtala, aby sme mohli rozmýšľať spolu – kto z jej blízkeho okolia by jej mohol byť ochotný pomôcť? Ako správu o tehotenstve prijali rodičia? (Zo skúsenosti z našej poradne nám vychádza, že je to takmer vždy o dosť lepšie, než si to dievča dopredu predstavuje). Aké špecifické ťažkosti bude mať, ak si dieťatko nechá a ako by sa dali riešiť? Napríklad či ešte študuje, či jej s drobcom pomôžu rodičia, alebo bude potrebovať finančnú pomoc, či bude mať kde bývať...Dala by som jej najavo, že som tu celý čas pre ňu, keď sa bude chcieť porozprávať, keď bude niečo potrebovať. Aby všetky tie stresy nedusila v sebe a neškodila tým sebe aj dieťaťu.</p>
<p style="text-align: justify;">
Je pravdaže ešte veľa vecí, o ktorých by sa s ňou dalo porozprávať, no záleží to od jej špecifickej situácie. Každopádne konečné rozhodnutie nemôžem urobiť za ňu. Môžem jej však pomôcť zorientovať sa v tom, aké má možnosti alebo aké následky prinesú jednotlivé jej rozhodnutia.</p>
<h4 style="text-align: center;">
<span style="color:#ff8c00;">"Každý sa môžeme dostať do situácie, že v našom okolí bude žena, ktorá interrupciu zvažuje." </span></h4>
<p>
<strong>Mnohí ľudia si myslia, že problematika potratov nie je v ich kompetencii a v tejto veci nemôžu nijako pomôcť. Čo si o tom myslíš Ty ?</strong></p>
<p style="text-align: justify;">
Prečo by nebola? Na Slovensku sa ročne vykoná okolo jedenásť tisíc umelých ukončení tehotenstva. To znamená, že každý sa môžeme dostať do situácie, že v našom okolí bude žena, ktorá interrupciu zvažuje. Je fajn dopredu sa na to pripraviť, mať argumenty. Zvlášť mladí sa dostávajú do situácie, že niekto v ich okolí sa rozhoduje o tom, čo s neplánovaným tehotenstvom- no a vtedy môžu zasiahnuť. Nie násilným presviedčaním, skôr poskytnutím informácií a prípadne aj pomoci. A ak si na to netrúfnu, určite môžu aspoň odporučiť našu poradňu;)</p>
<h4 style="text-align: center;">
<span style="color:#ff8c00;"><em><strong>" Množstvo žien by podľa mňa umelý potrat rezolútne odmietlo,</strong></em></span></h4>
<h4 style="text-align: center;">
<span style="color:#ff8c00;"><em><strong>keby vedeli, ako ich dieťa v tom čase vyzerá."</strong></em></span></h4>
<p>
</p>
<p>
<span style="color:#0000cd;"><em><strong><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/10137/1325005/6+t%C3%BD%C5%BEdnove+embryo.jpg/85b53158-cc06-4955-9991-f9e6f27445a0?t=1436782731237" style="width: 400px; float: right; margin-left: 10px; margin-right: 10px; height: 240px;" /></strong></em></span></p>
<p>
<span style="color:#808080;">6.týždňové embryo- vyvinuté rúčky, očká, uši</span></p>
<p style="text-align: justify;">
Ďalšia vec je angažovanosť v tejto veci – každý z nás môže prispieť k celkovej zmene klímy na Slovensku, teda aby sa interrupcií vykonávalo stále menej a menej. Myslím tým to, že všetci môžeme budovať úctu k počatému životu vo svojom okolí. Nie je to až také ťažké, lebo na našej strane je okrem Svätého Písma aj veda. Napríklad - množstvo žien by podľa mňa umelý potrat rezolútne odmietlo, keby vedeli, ako ich dieťa v tom čase vyzerá. Veď už šesť týždňov po počatí je zo záberov z maternice jasné, že ide o človeka, nie o nejakého červíka či dokonca zhluk buniek, ako sa prenatálne dieťa niekedy označuje.</p>
<h4 style="text-align: center;">
<span style="color:#ff8c00;">Viac iniciatív !</span></h4>
<p style="text-align: justify;">
Deti sv. Alžbety z Košíc v posledných mesiacoch zorganizovali výstavu fotiek z prenatálneho vývinu, ktorá teraz putuje po Slovensku. To považujem za skvelý nápad! Takýchto iniciatív potrebujeme viac. Pretože prevencia je lepšia ako riešiť, čo s už existujúcim neplánovaným tehotenstvom. A táto výstava, to je len jeden príklad. Každý môže urobiť niečo, aj ako jednotlivec. Pripraviť nástenku v škole ku Dňu počatého dieťaťa, zorganizovať modlitby za mamičky, ktoré sa práve rozhodujú o živote svojho dieťaťa, hovoriť o týchto témach s kolegami v práci... A keby niekto veľmi chcel, ale vôbec by nevedel, ako začať, môže sa obrátiť na nás;) Mladých by som chcela pozvať aj na letný prolife tábor, ktorý organizujeme v auguste, tam sa tiež dozvedia viac o tom, ako sa dá v týchto veciach angažovať.</p>
<p style="text-align: justify;">
</p>
<p style="text-align: justify;">
<em>Petre Heretovej (na foto) ďakujeme za rozhovor a celému Fóru života prajeme mnoho síl a požehnania v boji za život.</em></p>Martin Lojek2015-07-13T09:55:55ZVnímať človeka a jeho príbehAnna Lojekováhttps://www.mojakomunita.sk/rozhovory/-/blogs/vnimat-cloveka-a-jeho-pribeh2015-05-26T09:37:43Z2015-05-26T09:03:14Z<p>
<strong> 1. Ako by si definovala poslanie kresťanského žurnalistu ?</strong></p>
<p style="text-align: justify;">
Novinárčina je poslaním. Keď som pred 10timi rokmi začínala, moja prateta mi povedala , že nie je dôležité koľko skvelých článkov napíšem, koľko toho poviem, ale ak sa čo i len jedna veta z toho všetkého dotkla srdca človeka- malo to zmysel.</p>
<p>
<strong>2.V rádiu pravidelne tvoríš rubriku Čo Vás páli, relácie Karmel a Rozhovor týždňa. Okrem toho si spravodajskou redaktorkou. Aké veci v spoločnosti najviac a konštantne "pália" Teba ?</strong></p>
<p style="text-align: justify;">
Vytratila sa ľudskosť a viera v dobro aj pravdu. Navyše často mám pocit, že sa vyhovárame na to, že nemáme čas a že doba je rýchla. Každý má predsa k dispozícii 24 hodín. Trápi ma aj to, že sa vytráca záujem jeden o druhého. Že sucho skonštatujeme, že za našimi humnami – na Ukrajine sa bojuje, ľudia umierajú, kresťania v Sýrii prichádzajú o život či v Nepál postihlo ničivé zemetrasenie. Akoby sa nás to netýkalo. Ale prečo?</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/41197/12224350/janka+1.jpg/24d4ac9e-bccd-4080-a1d7-be188c34e93b?t=1432631508584" style="width: 670px; height: 377px;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<span style="color:#808080;">Reportáž:Nitra, darovanie krvi </span></p>
<p>
<strong>3.Kresťanské média sú nástrojom, ako ohlasovať "evanjelium zo striech". Čo je podľa Teba na tejto práci najnáročnejšie ?</strong></p>
<p style="text-align: justify;">
Vnímať človeka a jeho príbeh. Zabudnúť na predsudky a škatuľkovanie. Jednoducho predpokladať u človeka, ktorý je predo mnou dobro. Nuž a to čo je v rozhlase náročné- je ponúknuť poslucháčovi kvalitné, overené a objektívne informácie. Neraz treba pracovať rýchlo a efektívne. Vybrať to podstatné. Informácie treba dobre zredigovať do rozhlasového jazyka, ktorý má svoje špecifiká a zákonitosti.</p>
<p style="text-align: justify;">
Tiež je dôležité aj to, ako sa za mikrofónom správa prečíta. Ale to je na dlhší rozhovor. Nuž a pre spravodajcu je dôležité byť neustále v obraze., musí vedieť čo sa deje doma i vo svete. Hľadať a prepájať súvislosti. Myslím si, že dobrý novinár by mal byť kompetentný. Za mikrofónom alebo pred kamerou má mať vždy čo povedať. Je to neustála práca na sebe, stále štúdium a dobrá organizácia času. Dôležité je pri tom všetkom vedieť zvládať stres a vedieť si aj odpočinúť, lebo ako hovoril môj profesor na vysokej škole - unavený novinár, žiaden novinár.</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/41197/12224350/janka+2.jpg/523b882a-4ef5-4342-87fb-adfede25683a?t=1432631523062" style="width: 670px; height: 555px;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<span style="color:#808080;">Nahrávanie: Športovec roka, Židovská synagóga, Nitra</span></p>
<p>
<strong>4. Akým spôsobom sa dá v tejto brandži zachovať si kresťanský charakter ?</strong></p>
<p>
Pomáha mi ticho a načúvanie Bohu.</p>
<p>
<strong> 5. Aké pozitíva vnímaš v práci pre kresťanské masmédium ?</strong></p>
<p style="text-align: justify;">
Nerozlišovala by som to. Pracovala som aj pre ne-kresťanské médiá a aktuálne pôsobím v katolíckom rádiu. /Nebudem robiť reklamu / Treba zabudnúť na nálepky, trieštiť sa, doťahovať sa kto je lepší a znamená viac. O to tu vôbec nejde. Myslím si, že najdôležitejšie je byť najskôr človekom a potom všetko ostatné. Ale k otázke. Snažím sa o to, aby som si svoju prácu odviedla najlepšie ako viem s dôrazom na ľudskosť a profesionalitu.</p>
<p style="text-align: justify;">
Myslím si, že pre veriaceho novinára je práve viera tou prizmou, cez ktorú pozerá na svet. Je to istá pridaná hodnota v novinárčine. Ako ukázal môj prieskum v Diplomovej práci, verejnosť vníma kresťanské médiá na Slovensku ako málo kvalitné. V tomto sú „synovia tmy prezieravejší ako synovia svetla.“ Ale prečo nebyť lepší? Inšpiratívnejší? Riešením možno nie je uzatvárať sa do „svojho katolíckeho geta kresťanských médií“, ale ako hovorí aj pápež František vychádzať na periférie. Nebáť sa byť ľuďmi na „hranici“ a načúvať ľuďom, ktorí sú uzatvorení do svojho sveta. Ktovie, čo ak práve im chýba náš záujem?</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/41197/12224350/janka+3.jpg/c14fff09-98bf-4cdb-85ed-54e231c466de?t=1432631537457" style="width: 670px; height: 448px;" /></p>
<p style="text-align: center;">
<span style="color:#808080;">Reportáž: Majstrovstvá sveta SR v spoločenských tancoch </span></p>Anna Lojeková2015-05-26T09:03:14ZPovolanie je ustavičné dobrodružstvoAnna Lojekováhttps://www.mojakomunita.sk/rozhovory/-/blogs/povolanie-je-ustavicne-dobrodruzstvo2015-05-13T10:13:04Z2015-05-13T09:44:05Z<p style="text-align: justify;">
<strong><em>1.Ako reagovala na Vaše rozhodnutie vstúpiť do Rehole sestier redemptoristiek Vaša rodina ?</em></strong></p>
<p style="text-align: justify;">
Veľmi obdivujem svojich rodičov za to, že hoci mali menej času osvojiť sa s mojím povolaním ako ja (ja som v tomto rozhodnutí dozrievala 4 roky a oni na to mali sotva rok), prijali ho: síce nie s nadšením, ale zato s Božou bázňou.</p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="color:#000080;">Moji rodičia sa obrátili v dospelom veku a nikdy sa nemodlili za to, aby Boh povolal niektoré z ich detí. Mali však <em>bázeň voči Božím zámerom</em>, ktoré ich prekvapili.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
Okrem toho mali aj <em>úctu voči môjmu rozhodnutiu</em>, ktoré sa spájalo s tým, že som po 3. ročníku nechala VŠ a odišla som do cudzej krajiny. Naša rehoľa totiž v tom čase ešte nebola na Slovensku, preto Slovenky vstupovali do poľského kláštora v Bielsku-Bialej.</p>
<p style="text-align: justify;">
V roku pred mojím vstupom do kláštora sme strávili veľa času nočnými rozhovormi, zvlášť s otcom, o tom, že prečo a načo... Nechcel byť ako Abrahám, ktorý mal obetovať Izáka. Samozrejme, že boli aj slzy bolesti z odlúčenia. Rodičia sa snažili pochopiť, čo je v podstate nepochopiteľné. Mamin postoj by som charakterizovala slovami: mlčala, prijala; a otcov: trpel, ale nebránil.Starší z mojich dvoch bratov ma podporoval a mladší, ktorý mal vtedy 13 rokov, bol ako pozorovateľ, ktorý príliš nechápal, čo sa deje.</p>
<p style="text-align: justify;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/41197/1596281/p%C3%A1r+min%C3%BAt+pred++sl%C3%A1vnostn%C3%BDm+otvoren%C3%ADm+kl%C3%A1%C5%A1tora+v+Ke%C5%BEmarku+17.7.2005%281%29.JPG/d4536b0b-4842-4b38-af98-7a817f59ac8e?t=1431510444710" style="width: 669px; height: 496px;" /></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;"><span style="color: rgb(169, 169, 169);"><em>Pár minút pred <font face="Arial">slávnostným otvorením klášotra redemptoristiek v Kežmarku (17.7.2005). Pred vchodom do kláštorného kostola sa zhromaždili slovenské sestry z kežmarského spoločenstva a z gréckokatolíckeho spoločenstva z Vranova nad Topľou, ako aj poľské sestry zo zakladajúceho kláštora v Bielsku-Bialej.</font></em></span></span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;"><strong>2. Večné sľuby sú pre človeka veľkým rozhodnutím. Ako k tejto udalosti pristupuje samotná komunita sestier ? Existujú nejaké postupy, ako sa snažia členovia rehole novej kandidátke pomôcť rozlíšiť svoje povolanie alebo je to čisto na nej samej ?</strong></span></p>
<p style="text-align: justify;">
<br />
Večné sľuby sa u nás skladajú najskôr po šiestich rokoch od vstupu do kláštora a ešte pred vstupom musí s nami kandidátka (záujemkyňa o vstup) stráviť tri mesiace v klauzúre, aby naozaj dobre rozlíšila, či je to jej miesto. <span style="color:#000080;">Rozlišovanie pred večnými sľubmi teda nie je obmedzené len na nejaký krátky časový úsek bezprostredne pred zložením večných sľubov. </span>Je to dlhá, šesťročná formácia na jednom mieste, čo sestre umožní dostatočne spoznať seba samú aj komunitu – pri modlitbe, práci, v chvíľach odpočinku, pri spoločnom rozlišovaní Božích výziev... Pred každým dôležitým krokom smerujúcim k zloženiu večných sľubov píše sestra žiadosť: o noviciát, o zloženie dočasných sľubov, o zloženie večných sľubov. Máme zvyk, že pred každým takýmto krokom sa každá zo sestier s danou sestrou stretne na osobnom rozhovore, pri ktorom môže položiť akúkoľvek otázku zameranú na prežívanie povolania a zároveň sama má otvorene hovoriť o čomkoľvek, na čo sa ju daná sestra opýta. Kapitula – čiže zhromaždenie sestier s večnými sľubmi – potom hlasuje o tom, či bude danej sestre umožnené sľuby zložiť.</p>
<p style="text-align: justify;">
Samozrejme, že pri rozlišovaní pomáhajú novicke a juniorke rozhovory so sestrou zodpovednou za formáciu. Nie je to spoveď, ale je to možnosť poradiť sa, zdôveriť sa, klásť otázky... Takisto každá zo sestier má raz v roku 10-dňové duchovné cvičenia, ktoré sú pomocou pri napredovaní.</p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="color:#000080;">Povolanie sestry nerozlišuje len ona sama, ale jej povolanie rozlišuje a potvrdzuje aj komunita.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
Nejde o kontrolovanie a vytvorenie atmosféry strachu, či ma prijmú, ale ide o to, aby takto Cirkev potvrdila, že toto povolanie je autentické a pochádza od Pána. A keď ho komunita prijme ako Božie povolanie, má povinnosť sa o povolanie každej sestry starať a považovať ho za veľký dar a vzácny poklad, ktorý jej Boh zveril s dôverou, že si ho bude vážiť a prispievať k jeho rastu. <em>Povolanie nie je nikdy majetkom len danej sestry, ale je to dar daný komunite aj Cirkvi. </em></p>
<p style="text-align: justify;">
<br />
<strong><em>3. Prečo ste si vybrali práve rehoľu s klauzúrnym spôsobom života ?</em></strong></p>
<p style="text-align: justify;">
Som hlboko presvedčená, že tento spôsob života mi vybral Pán. Presvedčenie, že som povolaná, ma prenieslo cez všetky skúšky, ktoré chvíľami mali silu zlomiť to, čo by pramenilo len z ľudského chcenia.</p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="color:#000080;">A čím ma Pán „zvábil“ do klauzúry? <em>Povolanie totiž možno nazvať Božím „zvádzaním“.</em></span></p>
<p style="text-align: justify;">
Pritiahla ma <em>radikálnosť</em> tohto spôsobu života (akési „všetko alebo nič“); fascinovalo ma, že <em>modlitbou </em>možno dosiahnuť všade; úplne ma uchvátilo, že klauzúrny spôsob života sa svojou skrytosťou a <em>„obyčajnosťou“</em> podobá na život Svätej rodiny v Nazarete; dôležitý bol pre mňa dôraz, aký redemptoristky kladú na <em>spoločenstvo </em>a tiež to, že klauzúra – naše stále bytie doma – nás od sveta neoddeľuje, ale vytvára aj pre ľudí zvonka priestor a atmosféru, kde sa môžu osobne stretnúť s Bohom. Nie sme pustovnícky rád a nezdôrazňujeme tvrdé pokánie a asketické praktiky.<span style="color:#000080;"> Každodenné pokánie pre nás spočíva v úsilí zachovať si za každých okolností <em>radosť</em>.</span> Nejde o akúsi masku, ale o <em>vedomé a opakované rozhodnutie odmietať smútok, ktorý je najväčším diablovým pokušením.</em></p>
<p style="text-align: justify;">
</p>
<p style="text-align: justify;">
<strong><em>4. Nechýbajú vám nákupy a cestovanie ?</em></strong></p>
<p style="text-align: justify;">
V našej kežmarskej komunite som spočiatku bola jediná šoférka, takže nákupy a s tým spojené cestovanie som si mohla dosýta užiť J. Okrem toho sa medzi kláštormi navzájom navštevujeme a ja som mala možnosť stráviť istý čas v našich kláštoroch v Poľsku (9 rokov), Taliansku (2 mesiace), Írsku (1,5 roka) a Španielsku (4 mesiace). Teraz som už 10. rok v Kežmarku. Neraz mi napadlo, že Pán Boh má v tomto zmysel pre humor: povolal ma do klauzúry, ale neviem, či by som „vo svete“ mala možnosť toľko cestovať J.</p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="color:#000080;"><em>Ježiš sa nedá zahanbiť v gentlemanskej starostlivosti o svojich</em> a svoje nevesty obdarúva ozaj štedro a je veľmi vynachádzavý...</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/41197/1596281/v+kl%C3%A1%C5%A1tore+v+%C3%ADrskom+Dubline.JPG/3bb76307-9936-4fcc-94eb-97a69fedd2fd?t=1431510466139" style="width: 670px; height: 503px;" /></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;"><span style="color: rgb(169, 169, 169);"><em><font face="Arial">V írskom kláštore v Dubline, kde sestry na veľké slávnosti nosia "historický" modrý plášť.</font></em></span></span></p>
<p style="text-align: justify;">
<strong><em>5. Čo je pre Vás na Vašom spôsobe života najlepšie ?</em></strong></p>
<p style="text-align: justify;">
Pre mňa je najfascinujúcejšie to, že je ešte stále tak veľa predo mnou; že <em>toto <span style="color:#000080;">povolanie je ustavičné dobrodružstvo,</span> ktoré má v sebe veľa vnútornej dynamiky</em>. Je pre mňa veľká česť, že sa môžem ako svedok pozerať na mnohé „zázraky“, ktoré Boh koná skrze dôveru ľudí, ktorí nás prosia o modlitbu. Boh nás povolal k tomu, aby sme v Cirkvi plnili <em>službu verejnej modlitby chvály a orodovania</em>, a my naozaj zakúšame jej účinnosť. Veľkou výzvou je pre mňa duchovné sprevádzanie ľudí, zvlášť mladých, s ktorými mám kontakt, a mám hlbokú radosť, keď môžem byť svedkom ich rastu a rozvoja k plnej ľudskej a kresťanskej zrelosti.</p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="color:#330066;"><em>Najlepší je jednoducho Boh, ktorý robí život hodným žitia. </em></span></p>
<p style="text-align: justify;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/41197/1596281/na+stretku+s+mlad%C3%BDmi.JPG/fb9912ad-e30c-49ec-acf0-f63e823845ab?t=1431510427214" style="width: 670px; height: 490px;" /></p>
<p style="text-align: justify;">
<em><span style="color:#a9a9a9;"><font face="Arial">Spolu s laickou misionárkou Gloriou Gray na stretku s mladými zo spoločenstva MOST.</font></span></em></p>Anna Lojeková2015-05-13T09:44:05Z