Blogy

« Назад

Prejdeš celý svet

Považujem za potrebné napísať pár slov o niečom úplne samozrejmom - o SLUŠNOSTI

 

Keď som bol malé dieťa, mal som doma repolerá - niekoľko stranové knižky na tvrdom papieri aby odolali aj nešetrnému zaobchádzaniu, jedna alebo dve vety na každej strane a nejaký obrázok. Tieto repolerá boli výborným stavebným materiálom na cesty pre autíčka, ako doplnok ku kockám a detským stavbám atď. myslím že to mnohí poznáte. Pamätám si na dve takéto repolerá: jedno sa volalo "Svrček a mravce" (toto repolero je ozdobou mojej knižnice) a z toho druhého si pamätám iba jednu vetu: "S klobúkom v ruke prejdeš celý svet"

 

Prejsť celý svet - toto sa mi zdalo naozaj ako dobrý nápad. Ale nezdalo sa mi to až také jednoduché, ako to bolo napísané v tejto knihe. Dlho som si nad tým lámal hlavu. Vedel som, že keď chceme ísť k babke nejakých 120 km, tak bolo treba do trabanta natankovať benzín, na benzím musel ocino zarobiť, bolo treba pobaliť sa a tak ďalej.

 

Keď som si s tým nevedel dať sám rady, šiel som sa opýtať mamky. Ona povedala niečo v tomto zmysle: "Vieš, to sa nemyslí tak úplne doslovne, ale klobúk v ruke je gesto zdvorilosti - pozdrav, vyjadrenie úcty..."

 

Od tejto chvíle som začal cestu okolo sveta.

 

 

 

 

 

 

Pridávam obrázok, autorom ktorého je majster Ladislav Záborský.

Tento človek si zaslúži nielen uznanie ale aj úctu.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Štefan prajem šťastnù cestu, veľa km bed nehody a tiež veľa spolucestujùcich. Možem sa pridať?
Отправлено в 28.11.11 16:50.
Отправлено в 28.11.11 18:01 в ответ на Jozef Greš.
Jarmila Semanová
Základná slušnosť, gestá zdvorilosti, prejavenie úcty . . . pre niekoho niečo samozrejmé, pre iných možno iba ako vízia.

Vízia kdesi v diaľke . . . vnímať úctu - tú skutočnú, ako vnútorný postoj, ktorý pramení z toho, o čom sme presvedčení . . . úctu predovšetkým najprv k sebe - zároveň však aj k bratovi a sestre. Úctu, ktorá nie je závislá na vzdelaní, ani na vlastnení, ani na schopnostiach myslieť či zvládať život a jeho ťažkosti.

Aké jednoduché a prirodzené pre tých, ktorí nasiakli tento štýl a toto nazeranie od malička. Možno si ani neuvedomujú, aký poklad dostali do vienka.

A čo Ty?
Отправлено в 28.11.11 20:18.
Štefan, nie je to náhodou leporelo miesto repolero? Či si to písal tak detsky? To len taká poznámka na okraj, ale pekný príspevok.
Отправлено в 28.11.11 20:27 в ответ на Štefan Hrbček.
Ak som pochopila pridávam sa emoticon

http://www.youtube.com/watch?v=qFpqBJfPTL0 myslím, že to je v tomto duchu ...
Отправлено в 28.11.11 21:32.
Svrček a mravce mám aj ja. To je také krásne, vyrezávané. Pripomenul si mi mladosť. Vďaka Ti Štefan.
Отправлено в 28.11.11 21:46.
Jarmila Semanová
Výborne, Peťka. Že úplne super! Toto je už ďalší level.

Mnohí z tých, ktorí ešte nie sme schopní takto bezpodmienečne objímať,

úcte sa už priúčame ... ( aspoň sa o to snažím :-o )
Отправлено в 28.11.11 23:45 в ответ на Petra Majerníková.
Ja som z takéhoto stavebného materiálu zariaďovala izby bábikám. Pripomenulo mi to detstvo a aj to, že máme byť ako deti. Chcem sa aj ja pridať. Zdvorilosť a úcta sa nám vytráca.
Отправлено в 29.11.11 22:20.
Jarmila Semanová
Ahoj, Jarmilka :-o :-) :-D

Ako my - konkrétne ja - môžeme napomôcť k znovuobjaveniu úcty?

Dá sa učiť úcte toho, čo o nej nemá ani chýru, ani slychu?

Zaiste ju môžem ponúkať ... ale čo s tými, ktorí úctu odmietajú ako niečo, čo podľa nich netreba a je zbytočnosťou ?
Отправлено в 30.11.11 9:09 в ответ на Jarmila Haragová.
Neviem ,či tomu dobre rozumiem,ale myslím si ,že aj keď sa niektorí tvária,že úcta pre nich nič neznamená, v skrytosti ich poteší,každý takýto prejav voči ich osobe.
Отправлено в 30.11.11 19:56 в ответ на Jarmila Semanová.
Včera by moja odpoveď bola, " vychovávať k tomu deti". Dnes, som bola zvedavá, že koľko deti ma pozdraví idúc zo školy. Nič. Tak predsa tu je moja robota. A potom ide oproti mne malé dievčatko, smutné, sklonená hlávka a sotva ju bolo počuť, keď povedala: "Dobrý deň". Zastanem a odpovedám jej: "si zlatá, konečne ma niekto pozdravil". Otočila sa a venovala mi nádherný úsmev. Spustila tak reťazovú reakcii. Ja som sa začala usmievať a deti začali zdraviť. Oni to vedia. Takže dnes vravím, chýba mi úcta k deťom a k ich tichému volaniu.

Nestačí len pozdraviť, treba sa aj pousmiať, alebo pridať zdvorilostné slovko.

Margitka to povedala pekne je to skryté v každom z nás!
Отправлено в 30.11.11 22:58 в ответ на Jarmila Semanová.
Mám rada takéto reťazové reakcie emoticon Niekedy je to veľká vzácnosť - taký úsmev od neznámeho človeka na ulici, najma vo vacsich mestach - ale ako zahraje na dusi, to je skvele emoticon
Отправлено в 30.11.11 23:50 в ответ на Jarmila Haragová.
Aj ja sa vzdy potesim,ked vidim taketo reakcie,rovnako ako deti vedia krasnym usmevom odpovedat aj stari ludiaemoticon
Отправлено в 01.12.11 0:03 в ответ на Zuzana Komendová.
Jarmila Semanová
Ďakujem, Jarka ...

... úcta k deťom .... áno, chýba ... aj mne.
Отправлено в 01.12.11 4:11 в ответ на Jarmila Haragová.

Vitajte v BLOGU

Milí návštevníci môjho blogu.

 

VITAJTE

 

a cíťte sa pri čítaní blogov dobre.

 

Odporúčam Vám hlavne tieto kategórie:

Maľované žalmy

Úvodníky

Články Jozefa Krišandu