Sr. Anna Mátiková FSPSr. Anna Mátiková FSP3. adventný týždeň... so SofoniášomSr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/3-adventny-tyzden-so-sofoniasom2012-12-13T16:06:25Z2012-12-13T16:06:25Z<p>
</p>
<p>
Sofoniáš (pôsobil asi 640-630 pr. Kr.) je prorok, ktorý si neberie servítku. Témou jeho krátkeho, ale silného prorockého spisu je „Pánov deň“ (Sof 1,7.14), ktorý má byť dňom súdu (Sof 3,8), dňom hnevu (Sof 1,18; 2,2.3), dňom, pred ktorým sa trasú národy (Sof 2,4-15) i samotný Jeruzalem (Sof 3). Sofoniáš nešetrí silnými slovami. Veľmi konkrétne popisuje hrôzy a súženia. Posledné slovo však nebude patriť skaze a katastrofám. Sofoniášova kniha sa končí nádhernou výzvou k radosti. Prorok ju adresuje „zvyškom Izraela“ (Sof 3,13), „ľudu chudobnému a biednemu (3,12), Pánovým ctiteľom (3,10), ktorí sa nemajú báť, lebo Pán je s nimi.</p>
<p>
Od predchádzajúcich dvoch prorokov (Jeremiáša a Barucha) sa Sofoniáš zásadne odlišuje tak dobou svojho pôsobenia ako i témou, ktorej sa venuje. Čo však všetkých troch prorokov zbližuje, je neustály dôraz na to, aby ich poslucháči neprestajne upierali svoj zrak na Pána. Zvyšok Izraela, ktorému Sofoniáš prisľubuje útechu, nebude mať dôvod svojej radosti v tom, že je šikovnejší, múdrejší, úspešnejší, či dokonca lepší a zbožnejší než ostatní. Jedinou príčinou jeho radosti je Pánova prítomnosť. Môže sa skutočne veseliť z plného srdca, nie je odkázaný na svoje hrdinstvá. Nech sa deje čokoľvek, Pán, jeho Boh, je s ním. </p>
<p>
<strong>Sof 3,14-18a</strong></p>
<p>
</p>
<p>
Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael; raduj sa a veseľ z plného srdca, dcéra jeruzalemská! Pán zrušil tvoj trest, odvrátil nepriateľa. Kráľ Izraela, Pán, je s tebou, neboj sa nijakého zla! V onen deň povedia Jeruzalemu: „Neboj sa, Sion, nech ti ruky neochabnú! Pán, tvoj Boh, je s tebou, hrdina, ktorý ťa zachráni. Teší sa a plesá nad tebou, obnovuje k tebe svoju lásku, plesá nad tebou a jasá; ako v deň zhromaždenia.”</p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-12-13T16:06:25Z1. adventný týždeň... s JeremiášomSr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/1-adventny-tyzden-s-jeremiasom2012-12-03T06:35:21Z2012-11-30T15:04:08Z<p>
</p>
<p>
V liturgickom cykle C sa nám v prvom čítaní prihovára zakaždým iný starozákonný prorok. Tohtoročným adventom nás tak sprevádzajú štyri rôzne osobnosti a od každej z nich nás môžeme niečomu naučiť.</p>
<p>
Naším sprievodcom prvým adventným týždňom je prorok Jeremiáš. Pôsobil krátko pred pádom Izraela do Babylonského zajatia, ale písomná zbierka jeho proroctiev bola pravdepodobne ďalej dokončovaná ešte i v zajatí či krátko po ňom. Jeremiáša charakterizuje pohnutý ľudský osud a zároveň bohatého prorocké posolstvo. Hoci sa v jeho knihe sa ťažko hľadá ucelený systém či jediná hlavná myšlienka, predsa sa dá povedať, že Jeremiáša vedie základná istota: Božej moci sa nič nemôže vymknúť. I keď vyvolený národ sústavne porušuje zmluvu s Pánom a zotrváva vo svojich hriechoch, spása a spravodlivosť, ktorú mu ponúka Pán, nie je utópiou.</p>
<p>
Krátky úryvok, ktorý čítame na prvú adventnú nedeľu, patrí práve medzi Jeremiášove výroky o spáse. Hoci životné okolnosti proroka i ľudu, ktorému sa prihovára, zdanlivo svedčia o pravom opaku, Jeremiáš je presvedčený, že Pánov prísľub <u>bezpečia</u> pre <u>Jeruzalem</u> nie je fatamorgánou. <u>Spása</u>, ktorú sľubuje jeho Boh, nie je báchorka. <u>Spravodlivosť</u> nie je prázdne slovo. Predpokladom k uskutočneniu týchto prísľubov však je, aby Izrael opustil svoje pokrivené predstavy o <u>spáse</u> a <u>spravodlivosti</u> a prijal za svoje jediné kritérium <u>spravodlivosť</u> Pánovu. Nie je to snáď dobrá výzva i do prvého adventného týždňa? Ak tvrdíme, že <u>Pán je naša spravodlivosť</u>, chcelo by to, aby sme postupne opúšťali svoje úzkoprsé predstavy o <u>spravodlivosti</u> a osvojovali si jeho kritériá.</p>
<p>
</p>
<p style="font-size: 10px;">
<strong>Hľa, blížia sa dni, – hovorí Pán –, keď splním prísľub spásy, ktorý som dal Izraelovmu a Júdovmu domu. V tých dňoch a v tom čase vyklíči z Dávida spravodlivý výhonok, ktorý bude konať právo a spravodlivosť na zemi. V tých dňoch Júda dosiahne spásu a Jeruzalem istotu a budú ho volať: Pán – naša spravodlivosť.</strong></p>
<p style="font-size: 10px;">
<em>Jer 33,14-16</em></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-11-30T15:04:08ZČo si vykonal?Sr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/co-si-vykonal2012-12-03T06:35:51Z2012-11-22T14:23:22Z<p>
</p>
<p>
</p>
<p>
Pilát sa spýtal Ježiša: […] „Čo si vykonal?” Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta....“ (viď Jn 18, 33b-37). Ježišova odpoveď na Pilátovu otázku: „<u>Čo si vykonal?</u>“ pôsobí na prvý pohľad vyhýbavo: „<u>Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta</u>.“ V skutočnosti je však tým najtrefnejším popisom „trestného činu“, za ktorý je Ježiš práve súdený. Ježišovo kráľovstvo <u>nie je z tohto sveta</u>. Ježišove postoje sa neriadia logikou, podľa ktorej fungujú hriechom narušené medziľudské vzťahy. Jeho myšlienky nie sú našimi myšlienkami a jeho cesty nie sú našimi cestami (porov. Iz 55,8). Práve preto je v očiach svojho národa hodný odsúdenia a v Pilátových očiach hodný opovrhnutia. Keby Ježišovo kráľovstvo bolo <u>z tohto sveta</u>, židovský národ a jeho predstavitelia by v ňom našli vytúženého politického vodcu v odboji proti Rimanom a nadšene by bojovali pod jeho velením. Pilát a jeho nadriadení by v ňom videli nebezpečného nepriateľa bojovali by proti nemu. Takto však nevyhovuje ani jedným ani druhým. Jeho vlastní ho nechcú. Cudzí nevedia, čo s ním. „<u>Nebyť z tohto sveta</u>“ je priestupok, či dokonca trestný čin, za ktorý sa vymeriavajú tie najvyššie sankcie. Platilo to pre Ježiša a platí to pre každého, kto ho dôsledne nasleduje (porov. Jn 15,19).</p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-11-22T14:23:22ZOd figovníka sa naučteSr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/od-figovnika-sa-naucte2012-11-15T20:09:51Z2012-11-15T10:21:13Z<p>
</p>
<p>
Podľa Ježišových slov ľudia <u>uvidia prichádzať Syna človeka s veľkou mocou a slávou</u> <u>vtedy</u>, <u>keď sa slnko zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť</u>. Zdá sa, že keď je všetko na svojom mieste a nebeské telesá v pravidelnom rytme vymeriavajú čas všedným dňom, ľudia nie sú schopní sústrediť sa na nenápadnú blízkosť Syna človeka a vnímať jeho tichú prítomnosť. Nie je tomu v našom živote často tak, že keď sa všetko darí podľa našich plánov, sotva si spomenieme na Pána? Keď sa však <u>zachveje</u> to, na čom sme stavali svoju stabilitu, vtedy voláme k <u>Synovi človeka</u>, aby prejavil svoju <u>moc</u> – podľa možností tak, ako to práve potrebujeme.</p>
<p>
Ak je pre nás príchod Syna človeka mimoriadnou udalosťou, s ktorou bežne vôbec nepočítame, niet divu, že v nás predpoveď o „tých dňoch“ vzbudzuje strach obavy. Ak však vedomie jeho stálej blízkosti neprestajne napĺňa naše všedné dni útechou a istotou, potom nie je ani jeho definitívny <u>príchod s veľkou mocou a slávou</u> ničím šokujúcim.</p>
<p>
A čomu nás môže naučiť <u>figovník</u>? Každoročne reaguje na blízkosť leta tým, že ožije a vyženie nové lístie. K tomu, aby sa prebudil, nepotrebuje špeciálne efekty. Sám od seba je vnímavý k nenápadnému a pozvoľnému blíženiu sa letnej doby. Keď nastane čas letných horúčav, je už pripravený. Nehrozí mu, že by silné slnečné lúče spálili krehké výhonky, ktoré práve prekvapene vykukli z ospalých konárov. Leto nie je hrozbou, ale dobou, na ktorú sa prirodzene pripravoval.</p>
<p>
Podobne je tomu s človekom, ktorý je neustále nastavený na vnímanie nenápadnej a tichej prítomnosti Syna človeka uprostred všedných dní. Neupriamuje sa na špeciálne efekty, ale spolieha sa na Pánove <u>slová, ktoré nepominú</u>. Keď nastanú mimoriadne udalosti, je pripravený. Definitívny príchod Syna človeka nie je preňho nepríjemným prekvapením, ale naopak naplnením jeho očakávaní.</p>
<p>
<strong>Viď Mk 13,24-32</strong></p>
<p>
<span style="font-size: 12pt; line-height: 115%; font-family: Calibri, sans-serif;">V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou.</span></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-11-15T10:21:13ZUčitelia...Sr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/ucitelia2012-11-08T13:35:59Z2012-11-08T13:35:59Z<p>
</p>
<p>
V úvode i v závere Ježišovho verejného pôsobenia (a teda i liturgického obdobia „cez rok“) nám evanjelista Marek predstavuje dve nenápadné ženské postavy. Tou prvou je Petrova svokra, ktorú Ježiš v Kafarnaume (v Petrovom dome) uzdraví z horúčky (viď evanjelium 5. nedele cez rok, cyklus B – Mk 1,29-39). Tou druhou postavou je neznáma vdova, ktorá v jeruzalemskom chráme (t.j. v Božom dome) vhadzuje do chrámovej pokladnice dve drobné mince.</p>
<p>
Nepoznáme meno žiadnej z týchto dvoch žien. O každej sa dozvedáme len minimum informácií. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že obe sú len náhodne vybranými reprezentantkami z anonymného zástupu tých, ktorí nejakým spôsobom prišli do kontaktu s Ježišom. Bližšie poznanie Ježišovho príbehu nás však vedie k istote, že tomu tak nie je. V evanjeliu neexistujú náhodní komparzisti. Každá z postáv hrá dôležitú rolu. Platí to i o týchto dvoch ženách. Stoja na začiatku a na konci Ježišovho verejného pôsobenia, akoby spolu vytvárali „veraje dverí“, ktorými aj my môžeme „vstúpiť“ do Ježišovho príbehu. Ba ešte viac, každá z nich je určitým spôsobom obrazom samého Ježiša...</p>
<p>
Petrova nemocná svokra, ktorá na Ježišov zásah náhle vstáva a obsluhuje prítomných, predstavuje samého Ježiša, ktorý prišiel na svet práve preto, „aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10,45). Z Ježišovho „poverenia“ sa táto svokra stáva učiteľkou pre učeníkov každej doby, ktorí sú nemocní túžbou po moci a stále dychtia po najlepších miestach (viď Mk 9,33-35; 10,35-41).</p>
<p>
Chudobná vdova, ktorá do chrámovej pokladnice vhadzuje celé svoje živobytie, predstavuje Ježiša, ktorý celý svoj život (nielen prostriedky na živobytie) odovzdáva do Otcových rúk. Z Ježišovho „poverenia“ sa táto vdova stáva učiteľkou pre učeníkov každej doby, ktorí sa sústavne chvejú strachom o svoj život a zdráhajú sa odovzdať ho Bohu (viď Mk 4,35-40; 6,45-50).</p>
<p>
Ježiš varuje pred učiteľmi zákona v dlhých rúchach, ktorí sa bezohľadne tlačia na prestížne pozície. Nenápadne, ale nástojčivo nám stavia pred oči celkom iných učiteľov. Sú nimi postavy, ktorým sa nedostáva spoločenského uznania: chudáci, cudzinci, žobráci, mrzáci, slepci (viď Mk 10,46-52), bezvýznamné ženy, zaznávané vdovy... Práve títo úbožiaci nás každý svojím spôsobom odkazujú na Krista – jediného Učiteľa, ktorý podľa pravdy učí Božej ceste (viď Mk 12,14).</p>
<p>
</p>
<p style="font-size: 10px; ">
<strong>Ježiš učil zástupy. Hovoril im: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. [...] <br />
Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. [...] Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice.“</strong></p>
<p style="font-size: 10px; ">
<em>Viď Mk 12,38-44</em></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-11-08T13:35:59ZOtázkySr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/otazky2012-11-01T16:24:43Z2012-11-01T16:24:43Z<p>
</p>
<p>
Dialóg o <u>najväčšom z prikázaní</u> je posledným z trojice rozhovorov, ktoré s Ježišom vedú predstavitelia troch hlavných mienkotvorných skupín židovského národa. Najskôr farizeji a herodiáni kladú Ježišovi zákernú otázku o platení daní cisárovi (viď Mk 12,13-17). Potom sa saduceji ako odporcovia viery v zmŕtvychvstanie pokúšajú svojou otázkou dokázať domnelú absurdnosť života po smrti (Mk 12,18-27). Na záver tohto defilé prichádza <u>jeden zo zákonníkov</u> a pýta sa Ježiša, <u>ktoré prikázanie je prvé zo všetkých</u>. Každý z troch rozhovorov sa začína tým, že Ježišovi ktosi kladie otázku a on má na ňu odpovedať. V istom momente sa však role zamieňajú. Pánom situácie sa stáva Ježiš a adresátmi otázok tí, ktorí ho chceli skúšať. Aj v poslednom dialógu je jednoznačným pánom situácie Ježiš. On je tým, kto stanovuje kritériá správnosti odpovedí. Teraz ale nereaguje na otázku otázkou. Posledný z rozhovorov – ten dnešný – sa totiž nesie v inom duchu než tie dva predchádzajúce. Tento znalec zákona sa neobracia na Ježiša s provokáciou. Jeho otázka prezrádza úprimnú túžbu po pravde. Ježiš nechce umlčať všetky ľudské otázky ani zahnať niekam do kúta všetkých, ktorí sa odvážia o niečom pochybovať. Zoči-voči Ježišovmu slovu však nutne utíchajú všetky jalové špekulácie samoľúbych pseudointelektuálov a dostávajú priestor otázky, ktoré naozaj pátrajú po pravde.</p>
<p>
Zdá sa, že okrem toho jedného zákonníka ostatní účastníci troch rozhovorov s Ježišom takýchto otázok (ešte) neboli schopní. Evanjelista totiž konštatuje, že <u>už nik sa neodvážil Ježiša vypytovať</u>. A čo my? Tiež spolu s nimi rozpačito mlčíme, alebo Ježišovi otvorene predkladáme svoje otázky v istote, že on sám bude tou najlepšou odpoveďou?</p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-11-01T16:24:43ZKeď to počuli ostatní, začali sa na nich mrzieť...Sr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/ked-to-poculi-ostatni-zacali-sa-na-nich-mrziet2012-10-19T07:19:55Z2012-10-18T10:41:30Z<p>
</p>
<p>
Nemusíme sa nechať znechutiť tým, že na ceste za Ježišom nekráčame vždy konštantným tempom, s neochvejným nadšením a odhodlaním, ale že sa na nej pomerne často potkneme či spomalíme. Aj Ježišovi učeníci najprv s bázňou žasli nad tým, že Ježišove nároky sú skutočne vysoké a ešte viac nad tým, že v ich životoch sa podivuhodne rysuje ich uskutočňovanie (viď evanjelium 28. nedele cez rok, Mk 10,17-30). Ale zakrátko na to ich bázeň vystriedal bezuzdný karérizmus a pokorný údiv ustúpil rozmarnej túžbe po výhodných pozíciách. Neznamená to však, že takéto náhle zmeny životných priorít sú v poriadku. Evanjelium nás neučí ľahostajne mávať rukou nad tým, že sme na ceste za Ježišom nestáli a nedôslední: „Veď čo? Ježišovi najbližší apoštoli na tom neboli o nič lepšie!“ Nie. To, čomu sa môžeme dnes naučiť, je Ježišovo milosrdenstvo a trpezlivosť, s akou svojim učeníkom znova a znova vysvetľuje, v čom spočíva pravá veľkosť, pravé prvenstvo a pravá moc. Práve zhovievavosť a milosrdenstvo voči pomalosti, slabosti a natvrdlosti tých druhých je totiž tým najlepším spôsobom, ako prekonáme svoju vlastnú pomalosť a nedokonalosť v nasledovaní Ježiša.</p>
<p>
</p>
<p>
<em>Viď Mk 10,35-45</em></p>
<p>
Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ [...] Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: [...] „Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.“</p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-10-18T10:41:30ZChaotická sexualita ide ruka v ruke s chaotickou religiozitou...Sr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/chaoticka-sexualita-ide-ruka-v-ruke-s-chaotickou-religiozitou2012-10-19T07:30:07Z2012-10-03T14:33:37Z<p>
</p>
<p>
Z evanjelia sa nedozvieme, ako farizeji prijali Ježišovu odpoveď na otázku o možnosti <u>prepustenia manželky</u>. V iných podobných situáciách zvyknú evanjelisti uviesť aspoň krátku poznámku o ich údive (viď Mk 12,13.34) alebo o ich rozhodnutí zbaviť sa ho (viď Mk 3,6). Tu však Ježišova odpoveď vyznieva zdanlivo do prázdna. Len učeníci žiadajú o dodatočné vysvetlenie. Krátky rozhovor medzi farizejmi a Ježišom nasvedčuje skôr tomu, že postoj farizejov k rozvodu sa ani o vlas nezmenil. Ježišovu odpoveď ani trochu nepochopili, lebo ju pochopiť vôbec nechceli. Farizeji a Ježiš sa zdanlivo rozprávajú o tej istej veci, v skutočnosti však každý z nich hovorí o niečom inom.</p>
<p>
Farizejov zaujíma, či je <u>dovolené prepustiť manželku</u>. Ježiš podniká prvý pokus o zmenu ich mentality a pýta sa na Mojžišovo <u>prikázanie</u>. Farizeji akoby toto slovo nepočuli a vo svojej odpovedi zas melú len o <u>dovolení</u>. Tu Ježiš poukazuje na chybu v ich interpretácii: „<u>Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie</u>.“ Mojžišovo ustanovenie o prepustení manželky totiž neslúži ako <u>povolenie</u> k rozvodu manželstva. Cieľom Mojžišovho predpisu je zabezpečiť žene, ktorej sa muž chce zbaviť, aspoň minimum právnej ochrany v podobe <u>priepustného listu</u>. Ďalšiu reakciu farizejov evanjelista už neuvádza. Ježišove doplňujúce vysvetlenie však vypovedá jednoznačne o tom, že žiadne <u>dovolenie</u> k rozvodu vôbec neexistuje. Len tvrdé ľudské srdcia hľadajú cesty k uskutočneniu svojich sebeckých zámerov a vidia <u>dovolenia</u> tam, kde ide o prikázania k ochranne bezbranného, ktorý je ich tvrdosti vystavený. </p>
<p>
<strong>Viď Mk 10,2-12:</strong></p>
<p>
<span style="font-size: 12pt; line-height: 115%; font-family: Calibri, sans-serif; ">Pristúpili farizeji a pokúšali Ježiša. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?” Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.” Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie.“</span></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-10-03T14:33:37ZUčiteľ, videli sme...Sr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/ucitel-videli-sme2012-10-19T07:29:51Z2012-09-27T19:32:04Z<p>
</p>
<p>
Minulú nedeľu sme videli, že aj Ježišovi učeníci potrebujú uzdravenie z hluchoty a nemoty (Mk 9, 30-37). Dnes máme možnosť sledovať, ako proces uzdravovania ešte pokračuje. Učeníci sa už pred Ježišom neskrývajú do zanovitého mlčania (nemota), ale rozprávajú mu o tom, čo prežívajú. Nie sú nevšímaví k Ježišovej starostlivosti o druhých (hluchota), ale prejavujú aj vlastnú iniciatívu. Potrebujú však, aby Ježiš uzdravil ešte ich zrak. Z toho, ako sa Ján obracia na Ježiša, môžeme vypozorovať, že učeníci sú pozorní a všímaví. (Ján povedal Ježišovi: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov.“) Učeníci <u>vidia</u>, čo sa deje okolo nich. Nevidia však správne. Ich videnie reality je podobné, ako tomu bolo v prípade slepca z Betsaidy, ktorému ľudia pripadali, „akoby stromy chodili“ (viď Mk 8,24). Svojimi fyzickými očami síce <u>vidia kohosi</u>, ale ich duchovný zrak je zatiaľ zaslepený akýmsi skupinovým egoizmom: „Nechodí s nami!“ Pozorujú, že tento človek <u>vyháňa zlých duchov</u>, ale nie sú ešte schopní vidieť dobro. Vidia iba izolovanú činnosť, ktorá presahuje pomyselné hranice, ktoré stanovili oni sami. A tak sú „naštartovaní“ na kynoženie domnelého zla. Ježiš sa im opäť trpezlivo venuje, vysvetľuje, čo treba a uzdravuje...</p>
<p>
Zdá sa, že v slovách, ktorými sa Ján obrátil na Ježiša, by sme mohli vnímať určitú formu modlitby: „<u>Učiteľ, videli sme...“</u> Naozaj, je to modlitba, ktorú sa nutne potrebujeme naučiť. Každý deň potrebujeme rozprávať Ježišovi o tom, čo sme videli, čo sme podnikli a čomu sme bránili... a tak ho prosiť, aby stále uzdravoval náš zrak (ale i tie bolesti, ktoré sme videli, či dokonca spôsobili).</p>
<p>
<em>Viď Mk 9, 38-43. 45. 47-48:</em></p>
<p>
<strong>Ján povedal Ježišovi: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.” </strong></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-09-27T19:32:04ZLiečba hluchoty a nemoty pokračujeSr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/liecba-hluchoty-a-nemoty-pokracuje2012-09-21T08:36:11Z2012-09-20T08:41:21Z<p>
</p>
<p>
S nemocou, z ktorej Ježiš vyliečil hluchonemého v dekapolskom kraji (viď evanjelium 23. nedele – Mk 7, 31-37) ešte nie je koniec. Nepostihuje len neznámych obyvateľov pohanských oblastí. Trpia ňou priamo Ježišovi <u>učeníci</u>. Ako sa prejavuje? Ježiš im hovorí o svojom poslaní, ktoré po utrpení a smrti vyústi do víťazstva vzkriesenia, ale oni sú k jeho slovám hluchí. Počúvajú, ale nepočujú (porov. Mt 13,13). Zhovárajú sa síce medzi sebou, ale keď ich osloví Ježiš, mlčia. Sú nemí, lebo len bľabocú čosi o uznaní a prvých miestach a <u>hádajú sa, kto z nich je väčší</u>. Ježišovi učeníci (a nimi sme aj my) potrebujú presne tú istú terapiu ako hluchonemý dekapolčan. Preto aj ich Ježiš berie stranou od zástupu. Keď <u>prechádzajú Galileou</u>, <u>nechce, aby o tom niekto vedel</u>. Musí im do uší vložiť svoje slovo. Keď sú <u>v dome</u>, tj. v ústraní, dotýka sa ich jazyka tak, že ich vyzýva, aby priamo pred ním vyslovili svoje pochabé sny a plány o úspechoch. Na boľavé miesta spôsobené zápalom karierizmu prikladá liečivý obklad svojej trpezlivosti a nehy, ktorú prejavuje <u>objatím dieťaťa</u>. A predpisuje liek: „<u>Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých</u>.”</p>
<p>
</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
<span style="font-size: 12pt; line-height: 18px; font-family: Calibri, sans-serif; "><strong>Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.” Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?” Ale oni mlčali...</strong></span></p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
<span style="font-size: 12pt; line-height: 18px; font-family: Calibri, sans-serif; "><em>Viď Mk 9,30-37</em></span></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-09-20T08:41:21ZPeter nie je hlupák!Sr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/peter-nie-je-hlupak!2012-09-21T08:37:11Z2012-09-13T10:38:40Z<p>
</p>
<p>
Nepovažujme Petra za hlupáka, ktorý svoju prostoduchosť kompenzuje prehnanou horlivosťou. Peter (i ostatní učeníci) sú triezvi realisti, ktorí majú dostatok informácií a dobrý prehľad o dianí okolo seba i o verejnej mienke, veď s odpoveďou na Ježišovu otázku, čo si o ňom myslia ľudia, nezaváhali ani na okamih. Títo obyčajní rybári by so svojím náboženským vzdelaním určite schovali do vrecka nejedného dnešného vysokoškoláka, ktorý podľa štatistických údajov patrí medzi Ježišových nasledovníkov. Peter a jeho kolegovia sa v náboženských otázkach orientujú veľmi slušne. Poznajú, čo je obsahom mesiášskych očakávaní, ktorými žije ich národ, a nie je žiadnou hanbou, že sa s nimi plne stotožňujú. Vidia, že Ježiš prejavuje veľký potenciál k naplneniu týchto očakávaní, a my vieme, že sa nemýlilia... Ježiš naozaj je prisľúbený Mesiáš. Kde sa teda stala chyba, že si Peter naraz vyslúžil také tvrdé pokarhanie len preto, že vyslovil Ježišovi svoj úprimný záujem a starosť o neho?</p>
<p>
Peter síce uvažuje správne, ale iba v oblasti „<u>ľudských vecí</u>“. Pozná obsah pojmov, porovnáva ich so skutočnosťou a aplikuje ich na realitu okolo seba. (Napríklad: Vie, čo je obsahom pojmu prorok, vidí osobnosť, ktorá tomuto pojmu zodpovedá, a priradí jej označenie „prorok“.) Úplne správny postup. Všetci takto fungujeme. Na Ježiša sa však tento postup nevzťahuje. Je chybou vtesnávať ho do vopred pripravených kategórií: Mesiáš, Boží Syn, Spasiteľ... atď. „<u>Božie veci</u>“ si vyžadujú postup úplne opačný. Ježišova osoba totiž určuje, čo znamenajú slová ako Mesiáš, Boží Syn, Spasiteľ atď. Peter presviedčal Ježiša o tom, čo je a čo nie je poslaním Mesiáša, miesto toho, aby upravil svoju predstavu o Mesiášovi podľa toho, aký je v skutočnosti Ježiš. Peter však zďaleka nie je jediný, kto vo vzťahu k Bohu takto postupuje. Ako často sa my pokúšame vnucovať Bohu svoje predstavy, miesto toho, aby sme svoje zmýšľanie korigovali podľa jeho vôle? A zďaleka to neplatí len o takzvaných mesiášských tituloch. Neprisudzujeme väčšinou Bohu naše chabé predstavy o milosrdenstve, spravodlivosti, pravde, láske, starostlivosti... atď. miesto toho, aby sme svoje milosrdenstvo, spravodlivosť, pravdu, lásku, starostlivosť... atď. neustále prispôsobovali jeho parametrom?</p>
<p>
<strong>Viď Mk 8,27-35</strong>:</p>
<p>
<span lang="CS" style="font-size: 12pt; line-height: 115%; font-family: Calibri, sans-serif; ">Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej, cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy“, opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesiáš.“ Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu. Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať...</span></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-09-13T10:38:40ZHluchonemýSr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/hluchonemy2012-09-21T08:38:04Z2012-09-06T07:50:58Z<p>
</p>
<p>
Neznámy <u>hluchonemý</u>, ktorého v dekapolskom kraji <u>privádzajú k Ježišovi</u>, je dokonalým obrazom farizejov a zákonníkov z evanjelia minulej nedele (viď Mk 7, 1-8. 14-15. 21-23). Ich uši síce zachytávali Ježišov hlas, ale ich srdcia boli dokonale <u>hluché</u> k jeho slovu. Ich ústa bľabotali čosi o obyčajach otcov a poškvrnených rukách, ale ich reči dávali asi taký zmysel ako nezrozumiteľné zvuky <u>nemého</u>. <u>Hluchonemý</u> v dekapolskom kraji však nepredstavuje iba túto vybranú skupinku. Je „ikonou“, či skôr zrkadlom každého z nás. Každý Adamov potomok sa totiž rodí <u>hluchonemý</u>. Nedokáže sám od seba zachytiť Boží hlas, porozumieť Pánovmu slovu a osloviť svojho Stvoriteľa jeho pravým menom: „Otče!“ (viď Mt 6,9). Každý Adamov potomok potrebuje, aby ho <u>priviedli k Ježišovi</u> a aby <u>on naňho vložil ruku</u>. Liturgia nás každý týždeň (či dokonca každý deň) <u>privádza k Ježišovi</u> a spoločenstvo Cirkvi ho prosí, aby sa nás dotkol. Musíme mu však dovoliť, aby nás <u>vzal nabok od zástupu</u>. Inak sa nás nemôže dotknúť. Anonymne a hromadne to nejde. Je potrebné, aby <u>vložil prsty práve do našich uší</u>. Ako to?! Veď keď nám niekto <u>vloží prsty do uší</u>, predsa nám ich zapchá. Áno, práve o to ide. Naliehavo potrebujeme, aby Ježiš zapchal naše uši pred nezmyslami, ktoré do nás hustí „knieža sveta“ (viď Jn 14,30), a aby do našich úst vložil to, čo vychádza z jeho úst (viď Mt 4,4 a Dt 8,3), t.j. nasýtil nás svojím slovom.</p>
<p>
<em>Viď Mk 7,31-37</em></p>
<p>
<strong>Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom...</strong></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-09-06T07:50:58ZPrečo tvoji učeníci...?Sr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/preco-tvoji-ucenici2012-08-30T10:05:38Z2012-08-30T07:15:14Z<p>
</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
Je ľahké ukázať prstom na farizejov a zákonníkov, ktorí sa upriamili na pedantné zachovávanie podrobných predpisov o rituálnej čistote miesto toho, aby venovali pozornosť omnoho dôležitejšej čistote, t.j. mravnej kvalite myšlienok, slov a skutkov. Tejto ich chybe však predchádza ešte jedna. Je síce menej nápadná, ale nemenej závažná a dokonca ešte viac rozšírená. Dalo by sa povedať, že práve táto chyba je koreňom mylného bazírovania na vonkajšom zachovávaní predpisov. <span style="text-decoration: underline; ">Farizeji a niektorí zákonníci</span> vyvinuli na prvý pohľad chvályhodnú iniciatívu a <span style="text-decoration: underline; ">zišli sa k Ježišovi</span>. Ježiš ich však v skutočnosti nezaujíma. Nevšímajú si jeho. Ich nepokojné oči sliedia po druhých. Špehujú Ježišových učeníkov. Zaujímajú ich oni: „<span style="text-decoration: underline; ">Prečo sa tvoji učeníci</span> správajú tak a tak? Prečo robia či nerobia to a tamto?“ Ježiš odmieta hrať ich podlú hru na schovávačku, v ktorej sa farizeji a zákonníci skrývajú za zdanlivo šľachetnú starostlivosť o to, čo robia či nerobia tí druhí („oni“), aby sa vyhli priamemu stretnutiu s Ježišom – stretnutiu ty a ja, ty a my. Ježiš síce odpovedá na otázky farizejov a zákonníkov, ale oslovuje ich priamo: „Vy...<span style="text-decoration: underline; "> O vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš...</span>“</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
Na druhej strane stojí zástup, ktorý nie je tak „akčný“ a „inteligentný“ ako farizeji a zákonníci. Títo ľudia si nezakladajú na tom, že prišli k Ježišovi z vlastnej iniciatívy. Schádzajú sa okolo Ježiša na jeho zavolanie. A Ježiš im ukazuje cestu, ktorú farizeji a zákonníci úplne prehliadli: „<span style="text-decoration: underline; ">Počúvajte ma všetci a pochopte!</span>“ Jedinou spoľahlivou cestou je počúvať Ježiša a zameriavať pozornosť na neho. Vzťah k Ježišovi nemôže existovať, ak s ním komunikujeme iba na rovine „ty a oni“, ako to robili farizeji a zákonníci. O vzťahu k Ježišovi možno hovoriť iba vtedy, keď funguje na rovine „ty a ja, ty a my“. Človek, ktorý počúva Ježiša a upriamuje svoju pozornosť na neho, je potom imúnny nielen voči fiktívnym či reálnym možnostiam <span style="text-decoration: underline; ">poškvrnenia</span>, ktoré prichádzajú <span style="text-decoration: underline; ">zvonka</span>. Počúvať Ježiša a riadiť sa jeho učením je totiž účinným liekom aj proti zárodkom zla, ktoré má tendenciu vychádzať <span style="text-decoration: underline; ">znútra, z ľudského srdca</span>, a naozaj <span style="text-decoration: underline; ">poškvrňovať</span> človeka.</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
<em>Viď Mk 7,1-8.14-15.21-23</em></p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
<strong style="font-family: Calibri, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 18px; ">K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. [...] Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?”</strong></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-08-30T07:15:14ZTvár...Sr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/tvar2012-03-29T15:40:11Z2012-03-29T12:37:04Z<p>
</p>
<p>
Minulú nedeľu v nás prorok Jeremiáš vzbudil túžbu po novej zmluve vpísanej do nášho srdca. Na Kvetnú nedeľu sa zdá, akoby sa na zmluvu úplne zabudlo. Jeden zo štyroch spevov neznámeho autora začlenených do knihy proroka Izaiáša pred našimi očami načrtáva tajomnú postavu Pánovho Služobníka, pričom neuvádza jeho meno ani pôvod. Ak je však v našom srdci ešte stále živá túžba, ktorú sme vyslovili pred týždňom, nemala by pre nás táto postava predstavovať žiadnu záhadu. „Chceli by sme vidieť Ježiša,“ opakovali sme spolu s niektorými Grékmi, ktorí v Jeruzaleme prišli za Filipom (viď Jn 12,20-33). Dnes dostávame na túto žiadosť odpoveď.</p>
<p>
Poslušný učeník, ktorý pozorne počúva Boží hlas a <u>milým slovom posilňuje unaveného</u>, je sám Ježiš. Tu ho vidíme. On je Pánov Služobník, ktorý <u>nastavuje svoj chrbát tým, čo bijú</u>, <u>svoje líca tým, čo trhajú</u>, a <u>nezakrýva svoju tvár pred potupou a slinou</u>. On je tým pšeničným zrnom, ktoré ako prvé padá do zeme a odumiera, aby prinieslo veľkú úrodu. On ako prvý stráca svoj život, aby všetkých nás zachránil pre život večný (viď Jn 12,20-30 – evanjelium 5. pôstnej nedele). Ale to nie je všetko. V tvári Pánovho Služobníka opísanej v prorockými spevmi je zároveň viditeľná i vytúžená nová zmluva. Nová zmluva už totiž nie je iba právnym vzťahom medzi dvomi subjektmi. Má konkrétnu živú tvár. Je ňou tvár Ježišova. Každý, kto nasleduje jeho – Pánovho Služobníka, s údivom pozoruje, ako sa nová zmluva vpisuje i do jeho vlastného srdca. I jeho vlastná tvár sa stáva podobnou tvári Syna s veľkým S. Nadobúda skutočné črty Božieho syna/Božej dcéry, ktoré nedokáže zakryť žiadna potupa ani sliny. </p>
<p>
<strong>Viď Iz 50,4-7:</strong></p>
<p>
Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou. Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.</p>
<p>
Podnety k <strong>Mk 14,1 – 15,47</strong> <a href="http://www.paulinky.cz/Inspirace/E-nedele/2009-04-05">TU</a></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-03-29T12:37:04ZHľa, prichádzajú dni...Sr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/hla-prichadzaju-dni2012-03-22T16:39:22Z2012-03-21T16:28:32Z<p>
</p>
<p>
Posledný týždeň pred Kvetnou nedeľou by sa asi nemohol začať lepšie než ako ho uvádzajú slová proroka Jeremiáša: „<u>Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu...</u>“ Naozaj, už <u>prichádzajú dni</u>, keď zmluvu, ktorú Pán uzavrel so svojím ľudom, nebudeme obdivovať s pohľadom upreným do minulosti. Kam máme teda upriamiť svoj zrak, aby sme túto <u>novú zmluvu</u> neprehliadli? Ktorým smerom máme obrátiť svoje kroky, aby sme nezmeškali <u>dni</u>, ktoré <u>prichádzajú</u>? Jeremiášovo proroctvo je na informácie pomerne skúpe. Neobracia našu pozornosť tým alebo oným smerom. Viac než zvedavosť, vzbudzuje v nás túžbu. „<u>Takáto bude zmluva, hovorí Pán: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca...</u>“ Do nášho <u>vnútra</u> a do nášho <u>srdca</u>? Áno, naše vlastné <u>vnútro</u>, naše vlastné <u>srdce</u> je miestom, kam nás niekoľko dní pred Veľkou nocou pozýva prorok Jeremiáš. Len odtiaľ – z nášho srdca – totiž môže vytrysknúť túžba, ktorá nás povedie veľkonočnými udalosťami tak, aby sme sa nestratili v anonymnom dave, ktorý bude bezmyšlienkovite vykrikovať: „Ukrižuj!“ Len ak sa v našom <u>srdci</u> a v našom <u>vnútri</u> rozhorí tá istá túžba, akú pred Filipom vyslovili niektorí Gréci (viď Jn 12,20-33), budú naše oči schopné rozpoznať <u>novú zmluvu</u>, ktorú s nami uzatvára Pán. A táto mocná túžba znie: „Chceli by sme vidieť Ježiša.“</p>
<p>
Viď <strong>Jer 31, 31-34</strong><br />
Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu...“</p>
<p>
Podnety k Jn 12,20-33 (evanjelium 5. pôstnej nedele B) <a href="http://www.paulinky.cz/Inspirace/E-nedele/2009-03-29">TU</a></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-03-21T16:28:32ZMnožili nevernostiSr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/mnozili-nevernosti2012-03-15T16:15:15Z2012-03-15T15:20:58Z<p>
<span style="font-size: 12pt; line-height: 115%; font-family: Calibri, sans-serif; ">Prvá a druhá kniha Kroník je pravdepodobne dielom autorov z kňazských kruhov z obdobia 350 – 250 pr. Kr. Pri čítaní treba mať na pamäti, že toto dejepisné dielo nezodpovedá kritériám dejepisectva, na aké sme zvyknutí my. Cieľom autorov nie je podať čo najpresnejší a najobjektívnejší prehľad udalostí určitého historického obdobia. Nekladú si otázky o tom, kedy a ako sa čo presne stalo. Stredobodom ich záujmu je otázka, ako dejinné udalosti svedčia o Božom záujme a starostlivosti o vyvolený ľud, a ako tento ľud na prejavy Pánovej priazne odpovedal. Prvé čítanie štvrtej pôstnej nedele predstavuje záver tohto starozákonného spisu. Niekoľko veršov pokrýva pomerne dlhý časový úsek od doby pred pádom Jeruzalema, cez babylonské zajatie až po vyslobodenie z Babylonu výnosom perzského kráľa Kýra. Súvislosť so zmluvou, ktorá je v tomto pôstnom období v centre nášho záujmu, je naznačená hneď v úvode úryvku: „<u>Všetky kňazské kniežatá i ľud množili nevernosti...“</u> Biblický dejepisec tu nehovorí o hriechoch. Zmieňuje sa o <u>nevernostiach</u>. Pojem vernosť alebo nevernosť predpokladá určitý záväzok či puto k istej osobe. Vernosť toto puto potvrdzuje, nevernosť ho naopak narušuje a pošliapava. Vieme, že puto medzi Bohom a národom, ktorý si Boh vyvolil, nachádza v dejinách tohto národa konkrétne vyjadrenie v zmluve. Keď sa teda biblickí dejepisci zmieňujú o <u>nevernostiach</u>, učia svojich čitateľov vnímať a interpretovať dejinné udalosti vo svetle zmluvy s Pánom – a to aj vtedy, keď o zmluve nepadne ani slovo. Na štvrtú pôstnu nedeľu sme teda pozvaní práve do ich školy. Naši učitelia nemajú konkrétne tváre ani presné mená. Od doby, v ktorej žili, nás delí snáď až dvadsaťštyri storočí. Napriek tomu otázky, ktoré nám kladú, nestratili na aktuálnosti: Dokážeš svoj život vnímať ako na obdivuhodný sled prejavov Božej lásky a starostlivosti, alebo ti pripadá len ako zhluk náhodných epizód bez zmyslu a logiky? Sú tvoje postoje vyjadrením vernosti Pánovi, ktorý si ťa v krste zasvätil omnoho dôležitejším zasvätením než jeruzalemský chrám? </span></p>
<p>
<span style="font-size: 12pt; line-height: 115%; font-family: Calibri, sans-serif; "><em>Viď 2 Krn </em></span><em><span style="font-family: Calibri, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 115%; ">36,14-16.19-23 </span></em></p>
<p>
<strong><span style="font-family: Calibri, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 115%; ">Podnety k Evanjeliu</span></strong><em><span style="font-family: Calibri, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 115%; "> Jn 3,14-21 </span></em><a href="http://www.paulinky.cz/Inspirace/E-nedele/2009-03-22"><strong><span style="font-family: Calibri, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 115%; ">TU</span></strong></a></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-03-15T15:20:58ZMenšie zlo či väčšie dobro?Sr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/mensie-zlo-ci-vacsie-dobro2012-03-07T15:07:13Z2012-03-07T15:07:13Z<p>
</p>
<p>
Pôstne putovanie v znamení zmluvy pokračuje. Ako sa na pôstnu atmosféru patrí, je to putovanie mlčanlivé. Texty prvého čítania neskloňujú slovo zmluva vo všetkých pádoch, a predsa nás pozývajú (a zároveň i vedú) zmluve priamo na koreň. Druhá polovica knihy Exodus (Ex 19 – 40) je celá venovaná sinajskej zmluve a úryvok, ktorý tvorí prvé čítanie tretej pôstnej nedele je akoby jej jadrom a koncentrátom. Poznáme ho ako „Desať Božích prikázaní“, „Desatoro“ či „Dekalóg“ a obvykle ho interpretujeme ako súbor zákazov a príkazov, na základe ktorých (nezriedka s určitou dávkou nechuti a neochoty) posudzujeme svoj (a nielen svoj) morálny profil. Morálna kvalita našich skutkov je síce dôležitá, je však len jednou stránkou veci. Ak vnímame sinajskú zmluvu iba v tejto rovine, sme na ceste k pravej veľkonočnej radosti ešte dosť pozadu... Sinajská zmluva totiž nepredkladá náročné záväzky ľudí, ktorých si Pán (žiaľ k ich nešťastiu) vyvolil. Sinajská zmluva predstavuje predovšetkým identitu a dôstojnosť zmluvných partnerov, ktorí sú jej účastní. Prvým zmluvným partnerom je sám Boh. Predstavuje sa takto: „<u>Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva</u>.“ Nie je to filozofická definícia ani zoznam charakteristických vlastností v superlatívoch. Podstatným znakom pred Božím menom je privlastňovacie zámeno „<u>tvoj</u>“. Vyjadruje blízky a dôverný vzťah. Boh sa okrem toho predstavuje aktivitou: <u>Tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny</u>. Výsledkom Božej aktivity je vyslobodenie ľudu a koniec jeho otroctva. Aký je to paradox, že nasledujúce riadky sú tak často interpretované práve opačne – akoby sa otroctvo začínalo! Ľudský zrak naozaj potrebuje byť uzdravený Kristovým svetlom, aby nečítal desať sinajských slov ako prikázania, ale aby v nich dokázal vidieť definíciu druhého zmluvného partnera – človeka, ktorý je slobodný, lebo ho Boh <u>vyviedol z domu otroctva</u>! Ako teda vyzerá druhý zmluvný partner tejto zmluvy? Je to človek slobodný od všetkého, čo by iba požieralo jeho čas a energie, ale nenaplnilo by jeho srdce. Je zároveň slobodným pre plnosť života, ktorého darcom je sám Stvoriteľ.</p>
<p>
Naším inštruktorom v tretej etape pôstneho putovania nie je nik iný ako sám Mojžiš. Dnes, keď nám tlmočí Pánove slová na Sinaji (viď Ex 19,8), kladie nám aj otázku: Ako čítaš tieto slová ty? Ako zotročujúce zákazy a príkazy, alebo ako definíciu slobodného človeka, ktorý sa teší dôstojnosti zmluvného partnera samého Boha?</p>
<p>
Viď Ex 20,1-17</p>
<p>
Podnety k Jn 2,13-25 <a href="http://www.paulinky.cz/Inspirace/E-nedele/2009-03-11">TU</a></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-03-07T15:07:13ZVezmi a obetujSr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/vezmi-a-obetuj2012-03-05T06:21:16Z2012-03-01T20:17:15Z<p>
</p>
<p>
<span style="font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; line-height: 19px; text-align: justify; font-size: small; ">Na rozdiel od minulej nedele na druhú pôstnu nedeľu nepadne v prvom čítaní o zmluve ani slovo. Napriek tomu možno povedať, že v úryvku o obetovaní Izáka sa priam „dotýkame“ toho, čo tvorí jej podstatu. Ak je možné niekoho so starozákonných vodcov národa nazvať „mužom zmluvy“, tak Abrahám je prvý, komu tento titul plným právom náleží. Celý život tohto patriarchu je postavený na zmluve, ktorú s ním uzavrel Pán, a iba na základe tejto zmluvy dostáva zmysel každý krok jeho života. Vlastným obsahom tejto zmluvy je Pánovo prisľúbenie, že Abrahám sa stane otcom veľkého potomstva (viď Gn 15,1-6). Toto prisľúbenie dáva zmysel už Abrahámovmu odchodu z otcovského domu do neznáma (viď Gn 12) a predstavuje základnú osnovu celého jeho života (viď Gn 15, Gn 17, Gn 18,1-15), napriek tomu, že naplnenie prisľúbenia je z ľudskej perspektívy po veľmi dlhú dobu v nedohľadne. Až s narodením Izáka (Gn 21) sa konečne začína rysovať uskutočnenie Božieho prísľubu, ku ktorému Abrahám neustále upínal všetky svoje túžby. Konečne je jasné, že Pánova zmluva nie je ilúziou, ale skutočnosťou. Konečne dostáva konkrétne obrysy. Do tejto nádejnej situácie však zrazu zaznieva Pánova výzva: „</span><span style="font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; line-height: 19px; text-align: justify; font-size: small; text-decoration: underline; ">Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem</span><span style="font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; line-height: 19px; text-align: justify; font-size: small; ">.” Bolo by možné predstaviť si ešte väčšiu absurditu?! Tento nepredvídateľný a nepochopiteľný Abrahámov Boh si žiada, aby sa Abrahám vzdal práve toho, k čomu ho on sám po celú dobu viedol. Abrahám sa má zrieknuť práve toho daru, ktorý bol po celý čas jeho života podstatným článkom zmluvy, ktorú s ním Boh uzavrel. Ako zareaguje? „Abrahám vstal včasráno... zobral so sebou svojho syna Izáka a vybral sa na miesto, ktoré mu označil Boh“ (viď Gn 22,3). Abrahám pochopil. Pochopil, že podstatou zmluvy nie sú Božie dary, ba ani ten najväčší a najvznešenejší z jeho darov, ale Boh sám. Otázka, ktorú kladie Abrahám nám, sa dotýka práve tohto tajomstva: „K čomu sa upína tvoj život? K Božím darom, alebo k Bohu samému?“ </span></p>
<p>
</p>
<p>
</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
<strong>Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!” On odpovedal: „Tu som.” Boh hovoril: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.”</strong></p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
<span style="font-size: 12px; line-height: 18px; "><em>Viď Gn 22,1-2.9a.10-13.15-18</em></span></p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
Podnety k Mk 9,2-10 <a href="http://www.paulinky.cz/Inspirace/E-nedele/2009-03-08">TU</a></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-03-01T20:17:15ZUzavriem zmluvuSr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/uzavriem-zmluvu2012-02-25T10:43:16Z2012-02-24T13:51:01Z<p>
</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
V prvom čítaní prvej pôstnej nedele sa až päťkrát opakuje slovo <span style="text-decoration: underline; ">zmluva</span>. Asi sotva ide len pozoruhodnú zhodu okolností.<span style="text-decoration: underline; ">Zmluva</span> medzi Bohom a jeho ľudom je totiž témou, ktorá bude ako základná melódia sprevádzať celé naše pôstne putovanie v liturgickom cykle B. Každé z nasledujúcich starozákonných čítaní bude novou a prekvapivou variáciou na túto tému:</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
1. nedeľa: Zmluva s Noem.</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
2. nedeľa: Zmluva s Abrahámom.</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
3. nedeľa: Mojžišovská zmluva.</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
4. nedeľa: Porušenie zmluvy so strany ľudu má tragické následky. Pán však reaguje milosrdenstvom a vernosťou.</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
5. nedeľa: Prorocké prisľúbenie novej zmluvy</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
6. nedeľa (Kvetná): Nová zmluva má živú tvár – tvár trpiaceho Pánovho Služobníka.</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
Ak trpezlivo zotrváme na tejto ceste, radostné „aleluja“ na jej konci bude preniknuté istotou, že „dávne veľké činy, ktoré všemohúci Boh v minulosti svojou mocou preukázal jednému národu“ (porov. Liturgia Bielej soboty, modlitba po 3. čítaní), sú iba tieňom v porovnaní s plnosťou spásy, ktorú skrze veľkonočné tajomstvo svojho Syna uskutočňuje na nás.</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
Na prvú pôstnu nedeľu je teda naším sprievodcom <span style="text-decoration: underline; ">Noe</span>. Hoci v celej knihe Genezis neprehovorí ani slovo, môže nás naučiť veľmi užitočným veciam. Hneď prvou lekciou je jeho poslušnosť Pánovmu slovu. Noe nediskutuje, nekomentuje, nešpekuluje. Koná všetko tak, ako mu prikázal Boh (viď Gn 6,22). Všimnime si však hlavne <span style="text-decoration: underline; ">zmluvu</span>, ktorú s ním uzatvára Pán. Oproti <span style="text-decoration: underline; ">zmluve</span> s Abrahámom, o ktorej budeme čítať nasledujúcu nedeľu, je <span style="text-decoration: underline; ">zmluva</span> s Noem veľmi špecifická. Pán sa s touto <span style="text-decoration: underline; ">zmluvou</span> neobracia iba na <span style="text-decoration: underline; ">Noema</span>, <span style="text-decoration: underline; ">jeho synov</span> a <span style="text-decoration: underline; ">potomstvo</span>, ale výslovne do nej zahŕňa i <span style="text-decoration: underline; ">všetky živé bytosti</span> –<span style="text-decoration: underline; ">vtáky</span>, <span style="text-decoration: underline; ">dobytok</span>, skrátka <span style="text-decoration: underline; ">všetku zver zeme</span>. Noe opäť neprehovorí ani slovo a predsa nám kladie naliehavú otázku: „Je aj v tvojom živote všetko – úplne všetko preniknuté tvojím vzťahom s Bohom, alebo máš vymedzené sektory, kde je Bohu prístup zakázaný?“</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
Ďalším pozoruhodným detailom je <span style="text-decoration: underline; ">znamenie</span> zmluvy medzi Bohom, Noem a všetkými živými bytosťami. Je ním obyčajný fyzikálny jav, ktorý je dôsledkom lomu slnečného svetla na kvapkách vody – obyčajná dúha. Mlčanlivý Noe akoby sa znovu hlásil s otázkou: „Dokážeš aj ty čítať banálne každodenné udalosti ako znamenia, ktorými sa ti prihovára Pán?“</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
<em>Viď Gn 9,8-15</em></p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
<strong style="font-family: Calibri, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 18px; ">Toto povedal Boh Noemovi a jeho synom: „Hľa, ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom i so všetkými živými bytosťami, čo sú s vami; s vtákmi i s dobytkom a so všetkou zverou zeme, čo je s vami, so všetkým, čo vyšlo z korába; so všetkými zvieratami na zemi. </strong></p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
Podnety k Mk 1,12-15 <a href="http://www.paulinky.cz/Inspirace/E-nedele/2009-03-01">TU</a></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-02-24T13:51:01ZČosi nové... Nebadáte?Sr. Anna Mátiková FSPhttps://www.mojakomunita.sk/ru/web/amatik/blog/-/blogs/cosi-nove-nebadate2012-02-24T05:06:38Z2012-02-17T13:42:07Z<p>
</p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
<span style="line-height: 1.5em; ">„</span><span style="line-height: 1.5em; text-decoration: underline; ">Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči; nebadáte?</span><span style="line-height: 1.5em; ">“ Upozornenie na „</span><span style="line-height: 1.5em; text-decoration: underline; ">čosi nové</span><span style="line-height: 1.5em; ">“ by malo hneď prebudiť naše uši, ktoré sú zvyknuté automaticky spozornieť a zachytávať tie najnovšie informácie zo sústavne zapnutého rádia či z televízie. Mali by okamžite spozornieť aj naše oči, ktoré sú zvyknuté bleskovo „skenovať“ titulky dennej tlače či najčerstvejšie aktualizácie internetových stránok a s obdivuhodnou rýchlosťou registrovať najnovšie udalosti, ktoré hýbu svetom. Zdá sa však, že voči novosti, na ktorú upozorňuje neznámy starozákonný prorok označovaný ako Izaiáš, je ľudská vnímavosť vysoko rezistentná. Prorok sa obracia na Boží ľud v babylonskom zajatí s prisľúbením, že návrat do vlasti ďaleko prekoná </span><span style="line-height: 1.5em; text-decoration: underline; ">dávny </span><span style="line-height: 1.5em; ">exodus z Egypta, o ktorom Izrael už iba nostalgicky </span><span style="line-height: 1.5em; text-decoration: underline; ">sníva</span><span style="line-height: 1.5em; ">. Veľkoleposť a dôležitosť tohto nového „exodu“ však nespočíva v podivuhodných úkazoch, zázrakoch a špeciálnych efektoch. Jeho novosť je v niečom inom. Pánova starostlivosť nezostarla. Jeho láska nezhrdzavela. Naopak, Boh znovu a znovu ponúka ľahostajnému Izraelu stále </span><span style="line-height: 1.5em; text-decoration: underline; ">nové</span><span style="line-height: 1.5em; ">prejavy milosrdenstva. Ľudské oči sú však stále čímsi zalepené, takže to </span><span style="line-height: 1.5em; text-decoration: underline; ">nebadajú</span><span style="line-height: 1.5em; ">. Podobnou zrakovou chybou trpeli aj obyvatelia Kafarnauma, a zvlášť </span><span style="line-height: 1.5em; text-decoration: underline; ">niektorí zákonníci</span><span style="line-height: 1.5em; ">, ktorí počuli, ako Ježiš povedal ochrnutému: „</span><span style="line-height: 1.5em; text-decoration: underline; ">Synu, odpúšťajú sa ti hriechy</span><span style="line-height: 1.5em; ">.“ Ani oni neboli schopní postrehnúť obdivuhodnú novosť, ktorá </span><span style="line-height: 1.5em; text-decoration: underline; ">klíčila</span><span style="line-height: 1.5em; "> v ich blízkosti. Ako sme na tom my? </span></p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
<strong>Toto hovorí Pán: „Nemyslite na to, čo bolo, nesnite o veciach dávnych. Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči; nebadáte?</strong> <br />
<em>Viď Iz 43, 18-19. 21-22. 24b-25</em></p>
<p style="text-align: justify; line-height: 1.5em; font-family: 'Verdana CE', Verdana, 'Arial CE', Arial, 'Lucida Grande CE', 'Helvetica CE', lucida, sans-serif; font-size: small; ">
<a href="http://www.paulinky.cz/Inspirace/E-nedele/2009-02-22">www.paulinky.cz</a></p>Sr. Anna Mátiková FSP2012-02-17T13:42:07Z