CampfestCampfestNa tohtoročnom Campfeste ma Boh oslobodil od nemiernosti v jedle.Anička Brezinováhttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/na-tohtorocnom-campfeste-ma-boh-oslobodil-od-nemiernosti-v-jedle-2019-08-30T15:41:28Z2019-08-30T15:27:38ZVšetci s niečím zápasíme. Niekedy aj dlhé roky a nevieme si s tým sami poradiť. Odmalička som veľmi rada jedla, často som veľmi rýchlo zhltla jedlo a mala som problém s miernosťou. Uvedomovala som si, že nežijeme preto, aby sme jedli. Na dobrom jedle nie je nič zlé, len som jednoducho už nechcela byť závislá na ničom inom okrem Boha. Pán Boh na chválach často uzdravuje a presne to som zažila tento rok na Campfeste. Počas chvál Hillsongu aj Lindy Conant, keď sme spievali a vyznávali, že moc mena Ježiš láme putá, predkladala som to Bohu a uverila som, že aj moje putá nestriedmosti sú v tej chvíli zlomené v mocnom mene Ježiš. Odvtedy môžem naozaj vyznávať a dosvedčovať, že Ježiš ma oslobodil a uzdravil. Milí bratia a sestry, prichádzajte na chvály a predkladajte Bohu všetko, čo vás trápi. Boh tróni na chválach svojho ľudu (Ž 22,4) a rád vás oslobodí a uzdraví, nebojte sa ho o čokoľvek prosiť. Campfest je úžasný festival, kde je Boh osobne prítomný, Bohu vďaka zaň, aj za všetkých, ktorí sa na ňom podieľajú. Boh vám žehnaj!Anička Brezinová2019-08-30T15:27:38ZNa CF sa ma Boh silným spôsobom dotkol a uzdravil ma.Zuzana Sarneckáhttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/na-cf-sa-ma-boh-silnym-sposobom-dotkol-a-uzdravil-ma-2019-07-10T19:46:13Z2019-07-10T19:37:37Z<p>
Chcel by som sa s vami podeliť o môj najsilnejší zážitok z Campfestu, ktorý, žiaľ, nezačal najslávnejšie, ale práve naopak, veľmi smutne a bolestivo.<br />
<br />
Roky späť som zažil asi najväčší otras v mojom živote. Bol som veľmi silno zranený ako emočné, tak aj duchovne. Nazývam tie roky podľa kazateľa “Nemám v nich záľubu”. (Kazateľ 12:1)<br />
<br />
V podstate sa mi veľmi škaredým spôsobom rozpadol jeden veľmi dôležitý vzťah. Hoci som sa to všemožne snažil zachrániť. Nedalo sa a ťažko sa mi s tým vyrovnávalo. Kým som pochopil, že to musím úplne pustiť.<br />
<br />
Koniec bol taký, že som ostal z toho veľmi hlboko zranený a veľká kopa zmätených emócii a udalostí, z ktorých som už ani ja sám nevedel výsť. Nevedel som, čo robiť s tou neprestajnou bolesťou a trápením v mojom srdci.<br />
Vtedy som aj pochopil, ako je možné, že niekto po tom ako sa mu rozpadne vzťah je schopný si siahnuť až na život alebo začať brať tabletky. Nebyť Boha, oveľa ťažšie by som to zvládol.<br />
<br />
Na Campfest som išiel s očakávaním aj volaním na Boha: BOŽE UZDRAV MA!!!<br />
<br />
“Veď každý, kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený. “<br />
(Rimanom 10:13)<br />
<br />
Je dobré máť konkrétne očakávania od Boha, obzvlášť na takýchto akciách.<br />
<br />
Vedel som, že na Campfeste je poradenská služba. A dúfal som, že tam bude nejaký poradca, ktorý by mi vedel efektívne aj pomôcť. Lebo ja sám som si už vážne nevedel rady.<br />
<br />
Hneď prvý večer som sa dostal na poradenstvo k jednému bratovi. Povedal mi, že vidí (cez Ducha Svätého) moje srdce ako keby bolo "odumreté" - tak som sa presne cítil. Pamätám si istý moment, keď položil ruku na moje srdce a modlil sa. V momente som cítil Boží život ako sa dotýka môjho srdca a uzdravuje ho. Zmena bola hneď citeľná, no stále to nebolo úplne v poriadku.<br />
<br />
Pamätám si, keď som potom bol na chválach, tak som úplne kapituloval pred Bohom,<br />
že je mi jedno cez koho ma úplne uzdraví, očakávam na Teba!<br />
<br />
Posledný večer boli modlitby po boku v hangári (hlavný stán) a povedal som si, že nebudem pozerať kto ako vyzerá, pôjdem k hocikomu na modlitbu. Prišiel som k jednej poradkyni - odo mňa staršej sestre, ktorú som dovtedy vôbec nepoznal. Začala sa za mňa modliť kúsok čudným (neobvyklým) spôsobom, plus používala, nazvime to, prorocké gestá. Pred tým som sa s tým veľmi nestretol. Napríklad, presne ukazovala na miesta v hrudi, kde som cítil byť ako keby “zabetónovaný", a odomykala to… Vtedy som zažil veľmi silný Boží dotyk a uzdravenie aj z vecí, ktoré som vnímal, že mám, ale nevedel som ich ani pomenovať… Celá tá modlitba trvala asi 40 min.<br />
<br />
Pamätám si, že keď som odišiel z hangáru, stretol som sa s mojou partiou, a hneď, keď ma zbadali, sa ma opýtali, že čo sa mi stalo. Vraj som vyzeral ako bábätko. To si neviem predstaviť. A postavili ma do stredu kruhu a rozprávali sa so mnou, no mne bolo tak dobre v náruči Otca, že sa mi im ani nechcelo odpovedať, tak som im ani neodpovedal.<br />
<br />
Toto je moja najsilnejšia skúsenosť z Campfestu, ako sa ma Boh dotkol a uzdravil.<br />
<br />
Moje ponaučenie:<br />
1. Boh dokáže uzdraviť i to, čo nevieme ani pomenovať, čo sa nám zdá nepredstaviteľné.<br />
2. Neočakávaj na človeka, očakávaj na Boha a na Neho volaj!<br />
3. Kapituluj pre Bohom! Nech On urobí tak, ako chce a cez koho chce.<br />
<br />
Martin Kalivoda<br />
(Autor blogu <a href="https://fireproduction.sk/">FIREproduction.sk</a>)</p>
<p>
<a href="https://fireproduction.sk/"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/6687578/26481428/unnamed.png/6c9154b8-3fbc-4e52-9f59-7b1354623d39?t=1562787935948" style="width: 100%;" /></a></p>Zuzana Sarnecká2019-07-10T19:37:37ZAko ma Pán Boh uzdravil na Campfeste 2018Andrea Mózesováhttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/ako-ma-pan-boh-uzdravil-na-campfeste-20182018-09-01T21:51:17Z2018-09-01T21:51:17Z<p>
Odjakživa panovalo u mňa v rodine neustále riešenie postavy. Moja mama aj babka svoj celý život oddávali buď prejedaniu sa, chudnutiu, a to či už drastickému alebo cez zmenu životného štýlu. Už odmalička som vyrastala v prostredí, v ktorom boli časté témy diéty, ako schudnúť, kto pribral, kto ako vyzerá, kto schudol atď. Všetky tieto myšlienky sa mi tak hlboko vryli do hlavy, že som si už od 9 rokov začala všímať, ako vyzerám a čo jem. Každým rokom som sa snažila viac dodržiavať nejakú tú diétu, aby som dobre vyzerala, nakoľko mám v genetike veľkú chuť do jedla a ťažko sa mi darí chudnúť. Moje neustále riešenie postavy dospelo do štádia, že moje telo mi prestalo normálne tráviť a začala som mať rôzne žalúdnočné intolerancie - laktózovú a histamínovú. Stále som sa videla tučná, nedostatočne chudá, veľa som cvičila a makala na sebe, aby som chudla, čo mi išlo ešte ťažšie, keď mi bývalo veľmi často takmer zo všetkého zle, nakoľko som nemohla jesť všetko, čo obsahuje laktózu (kravské mlieko a výrobky z neho - klasické mlieko, smotana, syr, jogurt, zmrzlina,...) a histamín (konzervy, zaváraniny, kompóty, cestoviny, dlho zrejúce syry, paradajky, brokolica, karfiol, strukoviny, kakao, káva, orechy, pšeničná múka, citrusy, sója,droždie,zemiaky...). Na tieto veci som prišla až vtedy, keď som sa na Veľkú noc 2017 prejedla úplne všetkého, čo sme doma na sviatky mali navarené a napečené a z niekoľkodňových bolestí celého žalúdka (kŕče, nafukovanie, pálenie záhy, čiastočné tŕpnutie končatín) som sa dostala do nemocnice. Tam mi zistili tieto intolerancie, o ktorých som predtým vôbec netušila a odvtedy som musela začať jesť úplne inak a oveľa menej pestro. Ajtak som pokračovala v chudnutí, ajkeď som sa z nemocnice vrátila o 5 kíl ľahšia a snažila som si udržať takú nízku váhu. Moje neustále nesebaprijatie, porovnávanie sa s druhými ľuďmi chudšími ako ja a vnútorný boj s postavou pokračoval. Samozrejme, v živote by som nepovedala, že mojím psychickým rozpoložením som si spôsobila takéto žalúdočné problémy. Ale, všetko sa zmenilo práve na Campfeste 2018, kedy po prednáške o uzdravovaní mohli ľudia prichádzať k modlitebníkom so svojimi rôznymi neduhami, ktoré ich trápili. Tak som sa tejto možnosti chopila, ale len čisto kvôli tomu, aby som mohla jesť hocičo (samozrejme zdravé jedlá, aby som nepriberala) a aby sa mi chudlo ľahšie, nakoľko by mi potom nebývalo zle, lebo by mi žalúdok vedel všetko stráviť a nič by sa mi neukladalo do zásob. Jeden modlitebník, ktorý sa za mňa modlil, mi povedal, že cíti, že ma niečo vnútorne trápi, že potláčam nejaké svoje emócie a opýtal sa ma, či nemám problém so sebaprijatím. Ja som mu hneď povedala, že mám a on mi poradil, aby som išla do poradenského stanu, kde by sa modlili za moje uzdravenie a uvoľnenie emócií a prišli na koreň mojich problémov. Tak som neváhala a išla. Dvaja modlitebníci, ku ktorým som sa dostala, mi na základe môjho opisu situácie u nás doma (neustále riešenie postavy) povedali, že to všetko som si zapríčinila potom psychikou a modlili sa o moje psychické a neskôr fyzické uzdravenie. Spočívalo to v tom, že som sa musela najprv zrieknuť porovnávania s druhými a neustálej potreby chudnúť a vyzerať dobre, neskôr v odpustení mojej mame a babke, ktoré sa zaoberajú svojou váhou a odpustení všetkým ľuďom, ktorí na mňa kedy povedali, že som tučná. Potom sa modlili o fyzické uzdravenie a môžem vám povedať, že Pán Boh učinil zázrak! Od toho dňa som začala pridávať pomaly postupne do svojho jedálnička laktózu a potraviny obsahujúce histamín a už mi nič nie je, žiadne nafukovanie, žiadne kŕče ani bolesti. Od toho dňa som konečne slobodná, pretože viem, že ma Pán Boh miluje takú aká som, každý môj kúsok tela a kebyže ma má stvoriť druhýkrát, stvoril by ma úplne rovnako ako teraz, On je so mnou spokojný, lebo som bola stvorená na Jeho slávu a Jeho obraz a bola som stvorená úžasne a výnimočne! Po toľkých rokoch som sa oslobodila od toho, aby som vyzerala ako vychudnuté modelky z časopisu a konečne som objavila v sebe tú Božiu krásu. Pán Boh ma oslobodil od neustáleho riešenia postavy a porovnávania sa, už nemusím žiť viac v strachu z toho, kam mi pribudol tuk, koľko mám kíl atď., pretože viem, že nech vyzerám akokoľvek, som krásna v Božích očiach. A ešte k tomu si môžem naplno vychutnávať hocijaké jedlo, ktoré nám náš Otec dáva ako nebeský dar. Amen!</p>Andrea Mózesová2018-09-01T21:51:17ZSvedectvá z Campfestu 2017Barbora Fričováhttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/svedectva-z-campfestu-20172018-05-21T09:46:33Z2018-05-21T09:34:28Z<p>
Keď sme boli so snúbencom minulý rok na Campfeste, počas jedného workshopu ma uštipol ovad. Strašne to štípalo a svrbelo zároveň a nejako to neustupovalo. Napriek tomu som si užívala Božiu prítomnosť, ktorá bola na festivale. Bola tam obrovská atmosféra lásky – Božej a aj medzi ľuďmi. Štípanec som si natrela gélom po uštipnutí, ale stále som ho tam mala. Neviem či už v ten deň alebo na druhý deň, som si všimla, že ten štípanec ma už nebolí a ani tam nie je. Ešte som si po nohe na tom mieste šúchala rukou, ako sa mi to nezdalo, že je preč. Nikde nič. Tešila som sa, že Božia prítomnosť, ktorú som tam prežívala, ma uzdravila od bolesti a úplne sa to zahojilo.</p>
<p>
<a name="_GoBack"></a> Keď som sa vrátila domov z Campfestu, už som v „domácom prostredí“ nebola taká radostná a duchovná. Síce som stále chválila Ježiša za to, čo som cez ten víkend prežívala, ale medzi ľuďmi, ktorí nie sú duchovne naladení, sa mi asi nepodarilo zostať tak blízko v Božej uzdravujúcej prítomnosti – pri Ježišovi a ten štípanec sa znova objavil a zasa svrbel. Bolo to pre mňa veľkým svedectvom, ako Božia prítomnosť koncentrovaná na jednom mieste, dokáže uzdraviť aj takúto maličkú vec. Je dôležité tráviť čas s inými ľuďmi, ktorí hľadajú Krista :).</p>
<p>
Okrem tohto svedectva... Chcem Vás povzbudiť, aby Ste na Campfest išli. Ja som to odkladala niekoľko rokov. Veľakrát mi ľudia o Campfeste hovorili, až som sa minulý rok rozhodla ísť. Modlila som sa za to, lebo boli tri prekážky. Jednou bola práca. Mala som voľný iba víkend, pričom Campfest začínal už vo štvrtok. Druhá - nemala som stan a nemala som ani odvoz. Ohľadom stanu sa mi ozvala kamarátka, že existujú stanové podsady, ktoré sú už na mieste. Odvoz sa vyriešil tak, že sme šli pekným autom z požičovne a z práce som odišla v piatok poobede a večer sme už boli na chválach skupiny HMLA. :) Pán Boh sa postaral... PS: Vidieť tú obrovskú atmosféru lásky stojí za to.</p>
<p>
Barborka</p>Barbora Fričová2018-05-21T09:34:28ZUzdravenie chrbticeMiroslava Gočálováhttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/uzdravenie-chrbtice2017-08-22T13:05:56Z2017-08-22T12:48:59ZUž druhý rok som sa zúčastnila Camfestu. Jedného dňa sme stáli na programe v Humne, kde bol program Godzone. Espé hrali chvály keď sa začalo hovoriť o tom, že Boh chce uzdravovať pričom boli povedané aj konkrétne veci, ktoré majú odísť. Ak sa nás jedna z týchto vecí týkala, mali sme poprosiť modlitebníkov o modlitbu. Ja som vedela, že mám problém s vyrovnávaním chrbtice ale hovorila som si že som nehodná zdvihnúť ruku a zavolať k sebe modlitebníka. Hovorila som si, že je tu kopec väčších problémov ktoré musia odísť v mene Ježiš. Iba počas chvál som v duchu požiadala Pána, že ak myslel mňa, tak nech som uzdravená. Boh naozaj vypočul toto krátke a jednoduché volanie..po programe som si niekoľkokrát sadla a znovu sa postavila a Boh naozaj zlomil tú bolesť a odvtedy som ju už nepocítila. Skúsila som a presvedčila sa, aký dobrý je Pán!Miroslava Gočálová2017-08-22T12:48:59ZZmena môjho srdcaBarbora Píšováhttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/zmena-mojho-srdca2016-08-30T16:11:21Z2016-08-28T10:47:42Z<p>
Na campfest som šla s mojou priateľkou - ,,mladšou sestrou" Emou, a tesne pred odchodom som cítila, že tam nastane zmena v mojom duchovnom živote. Vedela som, že potrebujem byť v neustálej blízkosti chvál, modlitieb, svedectiev, skvelých ľudí, priateľov. Cítila som, že potrebujem čas pre seba a pre nášho Boha. </p>
<p>
Polroka pred campfestom som mala ťažkosti s Božou prítomnosťou. Nevedela som ju prijať a nevedela som ju nášmu Ockovi opätovať. Prestala som sa modliť, prestala som ho chváliť, prestala som ho prosiť o Jeho prítomnosť v mojom srdci. Inak povedané, žila som ako keby bez Boha. Nikdy som takto duchovne nepadla. Polroka bez Neho ... Možno si niektorí z vás povedia, že čo je to polroka?! Veď Boh pri tebe stojí vždy ... A poviem vám, že ešteže Boh je natoľko milosrdný a láskavý, že stojí aj pri našich pádoch. Pri našom opustení, žiali, radosti, starosti, v zdravý, v chorobe, pri plači od smiechu či od smútku. Je to obrovský dar šťastia a lásky, že náš Otec nás neopúšťa, že je vždy s nami, vždy pri nás ... Že nás nekonečne miluje a je nám ochotný odpúšťať aj napriek tomu, že sme obyčajní hrešnici, ktorí mnohokrát klamú, sú sebeckí, bezohľadní voči druhým ... A v mojom živote nastala veľmi veľká chyba. Chyba<span style="line-height: 1.42857;">, keď som začala brať Božiu lásku a obetu ako samozrejmosť a prestala sa modliť za jeho prítomnosť a lásku v mojom srdci. No na campfeste nastala zmena. ZMNENA MôJHO SRDCA ! </span></p>
<p>
<span style="line-height: 1.42857;"> Na úžasných chválach, po mnohých modlitbách a plaču som si uvedomila, že túžim po zmene, že túžim očistiť moje srdce. Preto som neustále hneď prvý večer na chválach plakala a moje slzy sa nezastavovali a a stále stekali po tvári. Po tvári, ktorá potrebovala oživenie. Ktorá potrebovala Boha ! A On ako náš milosrdný Otec preukázal svoju dobrotu a lásku, a odpustil. Bola som očistená. Moje srdce sa začalo meniť, začalo znova žiť s Bohom. Trvalo jeden večer. Jeden večer, aby som zistila, že takto to už nechcem, že Ho naozaj v mojom srdci potrebujem. Bez Neho sa žiť nedá. Tak veľa mi chýbalo ku skutočnému šťastiu. A Boh mi to všetko dal v jeden večer. Venoval mi všetku jeho pozornosť napriek tomu, že som ho opustila. Ja som si dovolila na Neho zabudnúť a On mi odpustil. Uvedomila som si, že nič nie je nemožné, keď žiješ s Ním, modlíš sa, myslíš na Neho. Náš Otec je taký veľký, láskavý, milosrdný, že každá chvíľa bez Neho nie je ani zďaleka taká krásna, ako chvíľa s Ním.</span></p>
<p>
<span style="line-height: 1.42857;"> </span><span style="line-height: 1.42857;">Preto ma moje priateľky, vďaka Pánovi, zavolali na campfest. Preto mi rodičia tento úžasný campfest, na ktorý sa budem vracať rok čo rok pustili a ochotne mi to zaplatili. Preto som sa na campfest prihlásila. Túžila som po niečom novom. Novom a veľkom. A Pán mi to dal práve na tejto úžasnej akcii, za ktorú som všetkým dobrovoľníkom, účastníkom, kapelám nesmierne vďačná. Práve vám patrí veľké ĎAKUJEM ! Bez vás by som bola teraz len zrniečkom prachu. No ja vďaka vám a vďaka Bohu rozkvitám a som odhodlaná ísť vpred. Nebojím sa, lebo viem, že Ocko je so mnou.</span></p>
<p>
<span style="line-height: 1.42857;"> </span><span style="line-height: 1.42857;">A aby som nezabudla, ďakujem všetkým modlitebníkom, ktorých Boh ku mne zavolal, aby sa za mňa pomodlili. Aj vy ste pre mňa veľkým vzorom. :)</span></p>
<p>
<span style="line-height: 1.42857;"> </span><span style="line-height: 1.42857;">ĎAKUJEM ZA ZMENU MôJHO SRDCA :)</span></p>
<p>
<span style="line-height: 1.42857;"> </span><span style="line-height: 1.42857;"> A ak si nebol na campfeste, tak ani na sekundu neváhaj a choď !!! Zažiješ to, čo ešte nikdy pred tým. :)</span><span style="line-height: 1.42857;"> </span></p>
<p>
<span style="line-height: 1.42857;"> </span><span style="line-height: 1.42857;"> </span></p>
<p>
</p>Barbora Píšová2016-08-28T10:47:42ZAké je to spievať s anjelmiVlastislav Beňahttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/ake-je-to-spievat-s-anjelmi2015-08-31T16:13:41Z2015-08-21T21:10:55Z<p>
Môj prvý Campfest. Keď som sa pred rokmi pýtala bratov a sestier zo zboru "ako bolo na CampFeste?", odpovedali, že super koncerty. Ale ja som vedela, že chcem viac ako len super koncerty. Tento rok som však cítila, že už musím ísť, že sa nedá inak. A to, čo som prijala do srdca od Ducha Svätého zhrniem takto:</p>
<p>
Každý deň som cítila stále viac ako je Campfest "premodlené" miesto, nie ako miesto na zemi, ale miesto - oblasť, kde zostupuje Božie Kráľovstvo. A vnímala som tie hodiny a hodiny modlitieb od tisícov ľudí za Campfest celkovo - ešte predtým, než sa vôbec začali stavať stany. Náš Boh je dobrý a verný a oslávil sa v tom, za čo sme ho prosili. Aj ja som sa modlila - vediac, že nášho Nebeského Ocka uráža, keď snívame v malom - aby každý jeden človek, ktorý príde na Campfest mohol pozvať Pána Ježiša do svojho srdca. A podľa počtu zdvihnutých rúk na výzvy vydať sa Pánovi Ježišovi, aj podľa počtu tých nezdvihnutých rúk, ale sŕdc (ktoré videl len Pán) v tichosti vyznávajúcich, že Ježiš je Pán a zomrel za každého osobne na kríži, som si istá, že to náš veľký Boh vykonal, HALELUJA.</p>
<p>
Viete si predstaviť tú radosť, ktorá musela byť v nebi? Ja áno, lebo v sobotu večer som spolu s Jeremym Riddlom, jeho skupinou a tisícami bratov a sestier spievala s anjelmi, reálne som počula tie chóry v nebesiach počas chvál, ktoré spievajú nášmu Bohu novú pieseň a ja som sa k nim pridala, celým srdcom, celým hlasom, celou dušou. A Pán ma pozval do slobody, aby som spievala a tancovala ako nevesta svojmu Kráľovi a žehnala v ten večer v moci Ducha Svätého mladým dievčatám, ktoré stáli za mnou, aby nikdy nezabúdali, že sú Jeho princezné a že sú milované a dosť dobré a nech sa nikdy nedajú oklamať diablom a nech majú vždy v srdci, že milosť Božia stačí.</p>
<p>
Ešte v pondelok idúc ráno do práce spievajúc si hymnu "môj hriech - tvoj kríž, otrok je dnes dieťa Kráľa", som mala slzy v očiach a roztrasený hlas. Nielen preto, že ma Božia prítomnosť dostala na kolená, keď som ju počula a spievala na Campfeste. Ale to preto, že je to PRAVDA, esencia čírej pravdy, ktorú potrebuje poznať celé Slovensko. Prenesme jednotu kráľovských detí všade, kde sa dá. Prenesme jednotu, ktorú mali všetci služobníci Campfestu. Prenesme ju do práce, do školy, na ulice, na internet. Zdieľajme sa s tým, že náš Boh je živý a koná a zdieľajme sa so svedectvami, lebo "ako vbité klince sú zozbierané výpovede, ak ich dal jeden pastier" (Kazateľ 12,11) a krvou Baránkovou a slovom svedectva zvíťazíme. A ako Michal Kevický vravel, že mocne vníma ako Boh usiluje o túto krajinu a ako nám prorokovali služobníci z Bethelu, že Slovensko ešte veľmi ovplyvní celú Európu prebudením v Pánovi Ježišovi Kristovi, tak neviem ako vy, ale ja sa už na to teším a budem pri tom a už teraz Bohu ďakujem ako veľmi sa oslávi. AMEN</p>Vlastislav Beňa2015-08-21T21:10:55ZBoh sa ma na Campfeste 2015 dotkolVlastislav Beňahttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/boh-sa-ma-na-campfeste-2015-dotkol2015-08-31T16:06:33Z2015-08-21T20:58:50Z<p style="text-align: justify;">
Na Campfest sme prišli spolu s mojim mužom len na 2, resp. 1,5 dna. Mal to byt spoločný čas, ktorý sme chceli stráviť len my dvaja, bez deti.<br />
<br />
Minulý rok sme boli na Campfeste tiež, ale prežívali sme asi najťažšie obdobie nášho manželstva. Vtedy sme sa na Campfest vybrali tiež ako akciu len pre nás dvoch, načerpať inšpiráciu a nádej.<br />
<br />
Na Campfeste 2014 sa ale naša situácia v manželstve totálne vyhrotila - asi tak, že som s plačom prišla do stanu našich priateľov s tým, že už končím a idem sa dať rozviesť, pretože ďalej nijakým spôsobom nevládzem. Bola som úplne na konci so silami. Nevedela som ako bojovať s depresiou a beznádejou, ktorá bola okolo nás. Našťastie mi naši úžasní priatelia veľmi tvrdo a rozumne prehovorili do duše , takže som sa rozhodla isť ďalej, ale bola to vyslovene len záležitosť rozumu a nejakú veľkú vieru na zmenu som nemala. Ten Campfest zostal v mojom srdci zapísaný ako čas bezradnosti a zúfalstva. Branko mi vtedy povedal, že sa na Campfest už nikdy nechce vrátiť.<br />
<br />
Po Campfeste 2014 manžel na radu viacerých ľudí (duchovných poradcov z Campfestu aj našich priateľov) navštívil psychológa, ktorý mu nastavil medikamentóznu liečbu a tá vďaka Bohu zabrala.<br />
<br />
V septembri 2014 dostal prácu v Bratislave a odvtedy chodí viac-menej pravidelne na týždňovky.</p>
<p style="text-align: justify;">
Čiže najdôležitejšie „vonkajšie“ problémy sa vyriešili, ale môj vzťah k Bohu zostal aj tak akýsi vlažný. Stále bol medzi Bohom a mnou akýsi pocit viny a hanby.</p>
<p style="text-align: justify;">
Na Campfest 2015 som aspoň ja prišla aj preto, aby sme sa ako Elizeus vrátili na miesto, kde sme stratili „sekeru“ (2Kr 6, 1-7) – v tomto prípade asi dôveru v Boha, že môže okamžite zasiahnuť.</p>
<p style="text-align: justify;">
Ešte počas sobotňajších dopoludňajších chvál bolo hovorené, že máme dať Bohu všetko – a ja som si uvedomila, že vlastne ani nechcem. Na jednej strane ma to lákalo, na druhej strane som si vravela, že Boh určite nemá pre mňa všetky tie dobré veci. Ja už musím zostať ako som.</p>
<p style="text-align: justify;">
Napriek tomu mi dal Boh počas chvál jeden obraz.</p>
<p style="text-align: justify;">
Videla som veľmi špinavé dievča/mladú ženu. Bolo úplne zablatené. Nebolo na nej kúska tela, ktorý by nebol pokrytý vrstvou čierneho blata. Dokonca po ne niečo behalo, neviem, či na sebe nemala dokonca pijavice. Prišiel k nej Ježiš. Začal ju čistiť. Najskôr hlavu – objavili sa dlhé kučeravé špinavoblonďavé vlasy niečo niže pliec. Ako sa jej dotýkal, špina mizla a postupne sa odhaľovala nádherná žena v krásnych smotanovobielych dlhých šatách so širokou sukňou prešívaných zlatom. Keď bol uprostred a dievča bolo čisté do pása, odstránil malého hada, ktorý bol skrútený na jej hlave a pokračoval, kým nemalo čisté dokonca aj nechty a každú časť pod šatami. Opásal ju čipkovanou stuhou, tiež vyšívanou zlatom. Potom jej podal ruku – šla za ním. Tam, kde vkročila sa začal prejavovať život. V stopách jej krokov vyrástli kvety. Prichádzali poľné zvieratá, aby sa prišli pozrieť. Stromy okolo boli zrazu viac zelené. Začali spolu tancovať – sršal z nej život, šťastie, akoby slnečné lúče. Dokonca sa v tom tanci začala vznášať – najskôr len nízko, neskôr vyššie nad stromy. Tam kde nasmerovala ruku prichádzalo požehnanie.</p>
<p style="text-align: justify;">
Keď som toto všetko videla, pomyslela som si fajn – potešilo ma to, ale zostalo to všetko na povrchu.</p>
<p style="text-align: justify;">
Sobotný večer som takmer prespala, až kým sa nezačalo slovo J. Buca. Akoby ma Boh zrazu prebudil – jeho obraz strapca odtrhnutého od vínneho kmeňa ku mne prehovoril. Uvedomila som si, že som strašne veľa vecí robila z vlastných síl a takto potom vyzerám.</p>
<p style="text-align: justify;">
Veľmi na mňa zapôsobilo svedectvo slovenského worship leadra – vtedy som si uvedomila, toto je aj o mne. Aj ja robím veci pre formu, no teraz sa aj ja sa chcem priblížiť k Božiemu srdcu. Počas nasledujúcich chvál mi doslova preblesla ohromujúca myšlienka – ak Boh niečo ponúka, blízkosť s Ním, nový život, nové napojenie, prezbrojenie – nie je to len pre iných – JE TO AJ PRE MŇA. On nie je Boh, ktorý by ma trápil tým, že by mi ukazoval, čo môžu mať iní a nedal by to aj mne. Toto predsa nie je On, ON VŠETKY DOBRÉ VECI MÁ AJ PRE MŇA – napriek tomu, že ho poznám už 20 rokov, môžem začať znova od začiatku.</p>
<p style="text-align: justify;">
Vtedy akoby mnou prenikol elektrický prúd. Cítila som, ako sa Boh až fyzicky dotkol až najhlbšieho kúta môjho srdca – bol úplne v ňom a premieňal ma a čistil ako to dievča z obrazu. Cítila som, že som dostala reštart, úplne všetko očistil a opäť som Jeho čistá dcéra. Ťažko to popísať slovami, Boh sa jednoducho dotkol najhlbšej a najvnútornejšej časti môjho ja a úplne ma premenil – povedané Campfestovým slovníkom – dal mi novú DNA.</p>
<p style="text-align: justify;">
Keď som potom kričala a spievala na Jeho chválu, iba sa potmehúdsky usmieval – verím, že sa tešil, ako ma v ten večer prekvapí. BOH JE PROSTE ÚŽASNÝ, NÁDHERNÝ A FANTASTICKÝ.</p>
<p style="text-align: justify;">
A naviac som dostala bonus- veci, ktoré som robila z vlastnej sily, som mu mohla odovzdať s tým, že ich zvládnem, ak budem v Ňom.</p>
<p style="text-align: justify;">
Tento dovetok píšem už pár dní po Campfeste. Premýšľala som, ako bude vyzerať môj ďalší život – prišli pochybnosti o tom, či sa nedostanem späť do pôvodného stavu, nebolo to len pár nádherných chvíľ, ktoré časom vyblednú? Boh ma opäť uistil o tom, že nie je ten, ktorý mi ťahá medové motúzy popod nos – pár dní čistoty a potom opäť špinu. Boh má pre mňa nový, čistý celý život. Je dobré si pripomínať úžasný Boží dotyk ako prejav nádhernej, neskutočnej milosti, ale život v Ňom je tu jednoducho nastálo.</p>
<p style="text-align: justify;">
</p>
<p>
</p>Vlastislav Beňa2015-08-21T20:58:50ZBoh miluje SlovenskoVlastislav Beňahttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/boh-miluje-slovensko2015-08-21T20:54:21Z2015-08-21T20:50:10Z<p dir="ltr" style="color: rgb(34, 34, 34); font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify;">
Boli sme povzbudeni, aby sme napisali svedectvo, ak nas nieco na Campfeste oslovilo, tak pisem... </p>
<p dir="ltr" style="font-size: 13px; font-family: arial, sans-serif; color: rgb(34, 34, 34); line-height: normal; text-align: justify;">
Campfest pre mna nie je novy, chodila som tam - este do Lomnice- aj ako ucastik aj ako dobrovolnik a vzdy to bolo pre mna miesto, kde sa stretne Bozi lud aby chvalil nasho Boha a bolo mi tam dobre :) <br />
Teraz sme sli s manzelom na Campfest po par rokoch a to hlavne preto, ze som si v nejakej brozure precitala, ze sa natocil film Boh miluje Slovensko a jedine miesto, kde ho mozem vidiet je Campfest. Netusila som, co v tom filme presne bude, ale vedela som, ze ho chcem vidiet. Mame dve deti - 4,5 a 1,5 rocne a velmi som v sebe potom riesila otazku, ci ich vziat so sebou alebo nie. Nakoniec mi Boh povedal, ze to ma byt nas cas. Odniesli sme deti k babke a sli sme.... No este pred tym som Bohu povedala OK pojdeme ale ak pojdeme chcem aby si mi dal odpovede na veci, ktore su mi nejasne, ktore sa Boha pytam uz nejaky cas, ktore mi vrtaju v hlave.... <br />
Mame zmiesane evanjelicko katolicke manzelstvo a ked sme sa brali vedela som, ze to Boh chce. Zacali sme chodit - ako to skoro stale byva :)) do katolickeho kostola a fungovat tam. Mame svoju skupinku, ktora sa pravidelne stretava, sluzime pri roznych akciach... no napriek tomu som stale viac a viac stracala ohen, zapalenost pre Boha.... cca rok dozadu som to uz nezvladala a v jedno poobedie, ked deti spali som nemohla nic len revat a klacat pred Bohom a volat, ze Ho chcem a ze Ho chcem viac tak ako pri prvom stretnuti, a Boh mi ukazal v Rimskym ze ma stale ma v ruke a ze o mne vie.. <br />
Potom som jedneho dna bola na chvalach a Boh mi dal na mysel nasu malu mladez (kde som chodila ked som uverila) a veci, ktore tam Boh konal este ked som nebola vydata a povedal mi, vidis bol som tam s vami - ja konam a konam vsade konal som aj tam (presne vtedy zacali hrat piesen, ktora byvala takou nasou mladeznickou hymnou :)) nevedela som preco mi to Boh ukazal ale uz viem :)<br />
Dalsou vecou, ktoru s manzelom riesime je spolocna sluzba. Obidvaja mame tuzbu sluzit, ale nevedeli sme ako, aby sme sa vedeli zjednotit vo viere, nevedeli sme sa nejako rozhybat, dohodnut a doslo to az tak, ze sa v mojej mysli zacali objavovat myslienky - co ak to nebola Bozia vola aby sme sa vzali, co ak naozaj ta ekumena nefunguje.. (doma sa celkom zhodneme nemame s tym problem ani s vychovou deti, ale ked to ma obsiahnut spolocenstvo, tak sa nasa sluzba roschadzala...) </p>
<p dir="ltr" style="font-size: 13px; font-family: arial, sans-serif; color: rgb(34, 34, 34); line-height: normal; text-align: justify;">
takze som si v poslednom case, aby som to zhrnula riesila osobne prebudenie, Boh mi cez viacere obrazy ukazoval a pripominal ako konal v minulosti ako ma do svojho planu zahrnoval a tiez spolocnu sluzbu (evanjelicko katolicku) + kopec inych malych veci. No a ja som to nejak nevedela ponat, v tych obrazoch som nevidela sirsi zmysel, sluzbu som absolutne netusila co s tym.... </p>
<p dir="ltr" style="font-size: 13px; font-family: arial, sans-serif; color: rgb(34, 34, 34); line-height: normal; text-align: justify;">
a tak - uz sa dostavam ku Campfestu :)))- som Bohu povedala, hned ako sme sa tam rozhodli ist. Ok, ale ja chcem vidiet odpovede, ja sa chcem pohnut dalej, a ked uz si nas tam Boze zavolal, tak tam so mnou cosi sprav... <br />
No a cim bol pre mna tohto rocny Campfest? Boh si ma tam vo stvtok vecer posadil na kolena a rozpraval a rozpraval seminar po seminary az do soboty vecera a daval mi odpovede na vsetko a ja som odisla domov a povedala som Dakujem uz tomu vsetkemu rozumiem :). <br />
Konkretne? Ako inak sla som na film a vidiet to ako Boh na Slovensku kona, ako mu na nom zalezi- bolo to krasne. A do toho jak som tam sedela mi Boh znova ukazoval vidis tu som konal u Cyrila a Metoda, u ludi co su tu a aj u vas na mladezi pamatas ked som ti o tom v zime hovoril? potom v tom filme prisla kratka scena ako Paso raz na Campfeste vyzyval ludi, ktori chcu byt ucastni prebudenia - rozdavali sa tam vtedy take cierne naramky... neviem ktory rocnik to bol, ale viem, ze som tam bola v tom stane a povedala som tam vtedy ano, a ze ten naramok mam doteraz na klucoch vzdy pri sebe. cez tu malu scenu mi Boh povedal - pamatas? ja si pamatam na tvoj slub a chcem si ta pouzit. film sa koncil myslienkami, ze Boh ma so Slovenskom plan a ten plan a vizia je stat v jednote a v ekumenizme hladiac na Pana... to bola moja odpoved na to, ze si nas chce Boh pouzit v nasom eku... manzelstve. Potom som sa pytala ale ako.... a Brano Letko na chvalach hovoril o happy birthday chlapcovi (vid zaznam :)) a Boh mi povedal takto... odovzdajte sa mi a ja vam budem otvarat brany, samozrejme tam bolo mnoho osobnych veci, ktore ku mne hovorili napr. o zalobcovi, ktory zaluje (s cim mam tiez problem) o tom, ze je cas vziat si velky a ozajstny mec nie sa len hrat s malym.... a vela veci, ktore hovorili do oblasti mojho osobneho zapalenia. No najviac pre mna bolo vidiet ten velky celistvy obraz toho ako Boh konal, kona a chce konat aj cezo mna a cez nase manzelstvo nasu rodinu. <br />
A este jedna vec ma dost povzbudila, a to, ked Ludka Lipovska povedala, ze aj ked bola v sluzbe jej velkou sluzbou bolo byt doma pri detoch a ze to ma velky vyznam. viem ze je to tak, no napriek tomu to asi mamy potrebuju vela pocuvat :) specialne od zeny, ktora je v sluzbe od zaciatku co uverila a dost intenzivne. <br />
Sorry, ze to bolo dlhe, ale vy ste chceli, aby sme pisali :))<br />
A na zaver. DAKUJEM, ze robite Campfest, a ze si ma cez vas mohol Ocko posadit na kolena a davat mi odpovede na moje otazky....</p>
<p dir="ltr" style="color: rgb(34, 34, 34); font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify;">
boli sme povzbudeni, aby sme napisali svedectvo, ak nas nieco na Campfeste oslovilo, tak pisem... <br />
Campfest pre mna nie je novy, chodila som tam - este do Lomnice- aj ako ucastik aj ako dobrovolnik a vzdy to bolo pre mna miesto, kde sa stretne Bozi lud aby chvalil nasho Boha a bolo mi tam dobre :) <br />
Teraz sme sli s manzelom na Campfest po par rokoch a to hlavne preto, ze som si v nejakej brozure precitala, ze sa natocil film Boh miluje Slovensko a jedine miesto, kde ho mozem vidiet je Campfest. Netusila som, co v tom filme presne bude, ale vedela som, ze ho chcem vidiet. Mame dve deti - 4,5 a 1,5 rocne a velmi som v sebe potom riesila otazku, ci ich vziat so sebou alebo nie. Nakoniec mi Boh povedal, ze to ma byt nas cas. Odniesli sme deti k babke a sli sme.... No este pred tym som Bohu povedala OK pojdeme ale ak pojdeme chcem aby si mi dal odpovede na veci, ktore su mi nejasne, ktore sa Boha pytam uz nejaky cas, ktore mi vrtaju v hlave.... <br />
Mame zmiesane evanjelicko katolicke manzelstvo a ked sme sa brali vedela som, ze to Boh chce. Zacali sme chodit - ako to skoro stale byva :)) do katolickeho kostola a fungovat tam. Mame svoju skupinku, ktora sa pravidelne stretava, sluzime pri roznych akciach... no napriek tomu som stale viac a viac stracala ohen, zapalenost pre Boha.... cca rok dozadu som to uz nezvladala a v jedno poobedie, ked deti spali som nemohla nic len revat a klacat pred Bohom a volat, ze Ho chcem a ze Ho chcem viac tak ako pri prvom stretnuti, a Boh mi ukazal v Rimskym ze ma stale ma v ruke a ze o mne vie.. <br />
Potom som jedneho dna bola na chvalach a Boh mi dal na mysel nasu malu mladez (kde som chodila ked som uverila) a veci, ktore tam Boh konal este ked som nebola vydata a povedal mi, vidis bol som tam s vami - ja konam a konam vsade konal som aj tam (presne vtedy zacali hrat piesen, ktora byvala takou nasou mladeznickou hymnou :)) nevedela som preco mi to Boh ukazal ale uz viem :)<br />
Dalsou vecou, ktoru s manzelom riesime je spolocna sluzba. Obidvaja mame tuzbu sluzit, ale nevedeli sme ako, aby sme sa vedeli zjednotit vo viere, nevedeli sme sa nejako rozhybat, dohodnut a doslo to az tak, ze sa v mojej mysli zacali objavovat myslienky - co ak to nebola Bozia vola aby sme sa vzali, co ak naozaj ta ekumena nefunguje.. (doma sa celkom zhodneme nemame s tym problem ani s vychovou deti, ale ked to ma obsiahnut spolocenstvo, tak sa nasa sluzba roschadzala...) </p>
<p dir="ltr" style="color: rgb(34, 34, 34); font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify;">
takze som si v poslednom case, aby som to zhrnula riesila osobne prebudenie, Boh mi cez viacere obrazy ukazoval a pripominal ako konal v minulosti ako ma do svojho planu zahrnoval a tiez spolocnu sluzbu (evanjelicko katolicku) + kopec inych malych veci. No a ja som to nejak nevedela ponat, v tych obrazoch som nevidela sirsi zmysel, sluzbu som absolutne netusila co s tym.... </p>
<p dir="ltr" style="color: rgb(34, 34, 34); font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify;">
a tak - uz sa dostavam ku Campfestu :)))- som Bohu povedala, hned ako sme sa tam rozhodli ist. Ok, ale ja chcem vidiet odpovede, ja sa chcem pohnut dalej, a ked uz si nas tam Boze zavolal, tak tam so mnou cosi sprav... <br />
No a cim bol pre mna tohto rocny Campfest? Boh si ma tam vo stvtok vecer posadil na kolena a rozpraval a rozpraval seminar po seminary az do soboty vecera a daval mi odpovede na vsetko a ja som odisla domov a povedala som Dakujem uz tomu vsetkemu rozumiem :). <br />
Konkretne? Ako inak sla som na film a vidiet to ako Boh na Slovensku kona, ako mu na nom zalezi- bolo to krasne. A do toho jak som tam sedela mi Boh znova ukazoval vidis tu som konal u Cyrila a Metoda, u ludi co su tu a aj u vas na mladezi pamatas ked som ti o tom v zime hovoril? potom v tom filme prisla kratka scena ako Paso raz na Campfeste vyzyval ludi, ktori chcu byt ucastni prebudenia - rozdavali sa tam vtedy take cierne naramky... neviem ktory rocnik to bol, ale viem, ze som tam bola v tom stane a povedala som tam vtedy ano, a ze ten naramok mam doteraz na klucoch vzdy pri sebe. cez tu malu scenu mi Boh povedal - pamatas? ja si pamatam na tvoj slub a chcem si ta pouzit. film sa koncil myslienkami, ze Boh ma so Slovenskom plan a ten plan a vizia je stat v jednote a v ekumenizme hladiac na Pana... to bola moja odpoved na to, ze si nas chce Boh pouzit v nasom eku... manzelstve. Potom som sa pytala ale ako.... a Brano Letko na chvalach hovoril o happy birthday chlapcovi (vid zaznam :)) a Boh mi povedal takto... odovzdajte sa mi a ja vam budem otvarat brany, samozrejme tam bolo mnoho osobnych veci, ktore ku mne hovorili napr. o zalobcovi, ktory zaluje (s cim mam tiez problem) o tom, ze je cas vziat si velky a ozajstny mec nie sa len hrat s malym.... a vela veci, ktore hovorili do oblasti mojho osobneho zapalenia. No najviac pre mna bolo vidiet ten velky celistvy obraz toho ako Boh konal, kona a chce konat aj cezo mna a cez nase manzelstvo nasu rodinu. <br />
A este jedna vec ma dost povzbudila, a to, ked Ludka Lipovska povedala, ze aj ked bola v sluzbe jej velkou sluzbou bolo byt doma pri detoch a ze to ma velky vyznam. viem ze je to tak, no napriek tomu to asi mamy potrebuju vela pocuvat :) specialne od zeny, ktora je v sluzbe od zaciatku co uverila a dost intenzivne. <br />
Sorry, ze to bolo dlhe, ale vy ste chceli, aby sme pisali :))<br />
A na zaver. DAKUJEM, ze robite Campfest, a ze si ma cez vas mohol Ocko posadit na kolena a davat mi odpovede na moje otazky....</p>Vlastislav Beňa2015-08-21T20:50:10ZKeď sme spievali chvály, cítila som, že som uzdravenáVlastislav Beňahttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/ked-sme-spievali-chvaly-citila-som-ze-som-uzdravena2015-08-21T20:44:13Z2015-08-21T20:36:06Z<p style="margin-top: 1em; margin-bottom: 1em; color: rgb(102, 102, 102); font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 16px; text-align: justify;">
<span style="color:#000000;"><span style="font-size:14px;">Priatelia, naše dcérky Laura a Leonka mali mať v sobotu na Campfeste službu – spievať s Braňom Letkom detské chvály. Lenže...<br />
Naša Leonka v stredu (pred Campfes<span class="text_exposed_show" style="display: inline;">tom) stúpila na nejaký hmyz (osu alebo včelu) a dostala po bodnutí hmyzom vo štvrtok reakciu, akoby oneskorenú alergickú reakciu: noha jej opuchla, stvrdla, bolela ju, svrbela, trochu aj zahnisala. Liečili sme ju lokálne, aj celkovo, ale stav sa zhoršoval. V piatok na obed noha vyzerala omnoho horšie (viď obr. 1) – opuchnutá zo spodku aj zvrchu, prsty opuchnuté na dvojnásobok, noha stvrdnutá, zapálená zo spodku (kde bol vpich), aj medzi prstami, aj zvrchu na „chrbte“ chodidla. Išli sme teda v piatok popoludní na Kramáre na pohotovosť, kde nás okamžite odoslali na chirurgiu. Vyzeralo to tak, že sa jej zapálili lymfatické cievy a zápal sa šíril. Chirurg nám predpísal okrem doterajšej liečby aj camphor-ichtamolovú masť, vysvetlil, ako to máme ošetrovať a povedal, že budúci týždeň máme prísť na kontrolu, že by sa jej mal ten zápal opuzdriť, že jej to potom nareže a vypustí hnis. To by bol ten lepší prípad. Ale keby sa začali tie červené pásy (tj. zápal) šíriť ďalej po nohe, máme prísť okamžite, aby nasadili inú liečbu. A predpísaný šetriaci režim, samozrejme – vyložená noha. Leonka tak či tak nemohla na ňu ani stúpiť, takže nám to bolo jasné. Problém bol v tom, že v sobotu mala ísť Leonka s Laurou na Campfest. A tak sme sa rozhodli, že tam nepôjdu. Lenže keď sme to večer povedali nášmu kamarátovi Marčovi, ktorého syn tiež hral na detských chválach, tak nás za pár sekúnd presvedčil, že to nie je možné, aby tam naše baby nešli, že Braňo s nimi počíta, že tam proste musia byť. Večer som Leonkinu nohu prežehnala a len takou strelnou modlitbou som poprosila Boha, aby ju uzdravil. A tak sme ich ráno dali nášmu kamarátovi Marčovi do auta. Leonka vyrazila s tou opuchnutou, boľavou a svrbiacou nohou do Kráľovej Lehoty, skáckajúc na jednej nohe.<br />
Večer po chválach sme sa stretli (my sme išli neskôr za nimi) a Leonka mi jednoduchým čistým detským hláskom povedala: „Keď sme spievali chvály, ja som zrazu cítila, že som uzdravená, že mi nič nie je, že moja noha je zdravá, že ma nebolí, nesvrbí, nie je opuchnutá.“ Vytiahla nohu z crocsy (to bola jediná obuv, kde tú nohu pre veľký opuch mohla strčiť) a noha – ZDRAVÁ (viď obr.2). Úplne odpuchnutá, mäkká, nebolestivá, nesvrbela, jednoducho ZDRAVÁ. <br />
Boh je Veľký! MOCNÝ! Koná zázraky aj dnes! Aleluja! Chváľme HO! <br />
Nech je Meno Pánovo pochválené! <br />
Jednoducho v ŇOM chceme žiť teraz i naveky. Amen.</span></span></span></p>
<div class="text_exposed_show" style="display: inline; color: rgb(102, 102, 102); font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 16px;">
<p style="margin-top: 1em; margin-bottom: 1em; text-align: justify;">
<span style="color:#000000;"><span style="font-size:14px;">Renáta, Leonkina mamka</span></span></p>
<p style="margin-top: 1em; margin-bottom: 1em; text-align: justify;">
<span style="color:#000000;"><span style="font-size:14px;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/6687578/13441276/noha1.jpg/32660b3f-b39c-49e3-ad72-ba1ee50bab59?t=1440185704881" style="width: 300px; height: 400px;" /><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/6687578/13441276/noha2.jpg/3e99ca8e-3913-4d96-9615-42ad3a2c8788?t=1440185798821" style="height: 400px; width: 300px;" /></span></span></p>
</div>Vlastislav Beňa2015-08-21T20:36:06ZNa CampFest som prichádzala s bandážou, z CampFestu skáčucVlastislav Beňahttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/na-campfest-som-prichadzala-s-bandazou-z-campfestu-skacuc2015-08-21T20:45:10Z2015-08-21T19:16:05Z<p style="text-align: justify;">
<span style="color: rgb(34, 34, 34); font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: normal;">Ahojte, na CampFest som prišla s bandážou na kolene, pretože ma už rok po úraze trápilo. Na chválach ma veľmi baví skákať, preto som bola smutná, že som si moc neužila ani vo štvrtok večer chvály a ani v piatok. V sobotu som sa rozhodla, že ten stan, s názvom Dom uzdravenia, ktorý som tak trucovito dva dni obchádzala, navštívim. Keď sa za mňa modlili, cítila som ako mi noha od kolena dole stuhla. </span></p>
<div style="color: rgb(34, 34, 34); font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify;">
Večer som skákala na chválach a koleno ma nebolelo. :)</div>
<div style="color: rgb(34, 34, 34); font-family: arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: normal; text-align: justify;">
Na CampFest som prichádzala s bandážou, z CampFestu skáčuc :) A za to ďakujem len a len Duchu Svätému, ktorý sa nadomnou zľutoval a koleno mi dal doporiadku :)</div>Vlastislav Beňa2015-08-21T19:16:05ZOtcovo objatieMichaela Marakovahttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/otcovo-objatie2015-08-16T15:19:58Z2015-08-16T12:32:29Z<p>
Nie je to ani tak dávno, kedy sa Boh nadprirodzeným spôsobom začal dotýkať môjho srdca. Vyviedol ma "z hrobu", vylial na mňa svoju oslobodzujúcu a uzdravujúcu milosť, ktorú som tak veľmi potrebovala. Tým mi veľmi jasne demonštroval, že je prítomný, živý a mocný a že má záujem aj o mňa. Som presvedčená o tom, že Podobenstvo o márnotratnom synovi - dcére :) - a o jeho návrate do Otcovej náruče a do Otcovho domu sa odohralo v priamom prenose v mojom živote. Nebola som to ja, kto hľadal Boha, ale Boh/Otec sám mi začal vychádzať v ústrety zo svojho domu s otvorenou náručou. \o/</p>
<p>
Po mojom "ÁNO, chcem ti patriť celá" sa spustilo tsunami milostí, zázrakov, Božích otcovských dotykov, vyslobodzovaní a uzdravovaní. Dodnes sa zoznamujem s tým novým človekom, ktorý sa vo mne zrodil v Kristovi. On premieňa a uzdravuje dokonale, On ma obnovuje celú. Prijala som identitu Božieho dieťaťa a tým som dala priestor Otcovi, aby konal, staral sa, dotýkal sa ma, viedol a vyučoval ma. A On to robí denne a tak mocne, až to presahuje moje zmyslové chápanie. </p>
<p>
<span style="line-height: 1.42857143;">To, že Boh je dobrý Otec, som naplno prežívala aj na mojom prvom Campfeste. Na jednej strane ako služobník v Poradenskom stane, kde sme mali milosť byť svedkami toho, ako desiatky a stovky nielen mladých ľudí, zlomení Jeho Láskou, odovzdávali svoje životy Pánovi Ježišovi. Poradenský stan praskal každý večer po výzvach vo švíkoch - Vďaka ti, Pane! On sa prechádzal po Campfeste s otvorenou náručou a obijímal všetkých, ktorí počuli Jeho volanie a odovzdávali mu svoje životy. </span></p>
<p>
<span style="line-height: 1.42857143;">Jedno z mnohých Otcových objatí som zažila na Campfeste aj ja. Bolo po Campfeste, slnečné nedeľné ráno, kedy síce už doliehala na nás únava zo služby, ale duch bol silný, naplnený a radostný. Zakolísal mnou však telefonát z rodiny, ktorý ma veľmi znepokojil. Začal na mňa doliehať smútok, znepokojenie a bolesť. Vnímala som, že ide o duchovný útok. O to viac som si hovorila, že sa tomu nesmiem poddať a - popri tom, ako sme skladali stan a všetko upratovali - v duchu som odovzdávala celú túto situáciu Pánovi; pozývala som ho do našej rodiny, vkladala som všetko do Jeho rúk, opätovne som sa postavila na slovo "Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty a tvoji domáci." (Sk 16, 31) </span></p>
<p>
<span style="line-height: 1.42857143;">Aj napriek tomu, že som vedela, že môj Boh je nad tým a že to má bezpečne vo svojich rukách, môj pokoj a dôveru sa stále snažila prerušovať ťažoba a smútok. Tak som začala v duchu vyznávať Bohu, ako sa už teším domov, do ticha, do svojej "komôrky", kde to budem môcť všetko úplne zložiť k Jeho nohám, vyplakať sa a spočinúť v Jeho prítomnosti.</span></p>
<p>
<span style="line-height: 1.42857143;">Môj Otec však nechcel čakať až do večera. Keď sme sa lúčili s priateľmi z Poradenského stanu, pristúpila ku mne jedna žena, ktorú som ani veľmi nepoznala. Spýtala sa ma, či ma môže objať. Objali sme sa. A ja som hneď v prvej chvíli precítila, že je to Otcovo objatie. Úplne som sa odovzdala a tejto žene som oplakala celé tričko. Vnímala som, ako Otec ku mne hovorí, že nechce čakať do večera, že ma obijíma teraz, lebo vie, že Jeho objatie potrebujem ihneď. Vzal odo mňa všetok ten smútok, ktorý ma ťažil, a doslova si ma celú vyobijímal a pohladkal. <img alt="heart" height="20" src="http://www.campfest.sk/html/js/editor/ckeditor/plugins/smiley/images/heart.gif" title="heart" width="20" /></span></p>
<p>
<span style="line-height: 1.42857143;">Chválim ťa, Otče, za to, že si sa mi dal opäť poznať. Za to, že ty si Boh, ktorý nečaká so založenými rukami, kým si my nájdeme na Teba čas a vytvoríme priestor. Ale že Ty si Otec, ktorý proaktívne vstupuje do situácií, do našich životov, práve vtedy, kedy najviac potrebujeme Tvoje objatie. Amen! </span></p>
<p>
Žehnám všetkým, nech si vás Boh obijíma a dotýka sa vás svojou nekonečnou otcovskou Láskou. On vie, kedy to najviac potrebujeme a koná sám. <img alt="smiley" height="20" src="http://www.campfest.sk/html/js/editor/ckeditor/plugins/smiley/images/regular_smile.gif" title="smiley" width="20" /></p>
<p>
<span style="line-height: 1.42857143;">P.S. Duch Svätý sa na Campfeste vylieval tak, že sme sa topili v Jeho živej vode. Bolo by to na nespočetné množstvo ďalších svedectiev. Aleluja! Modlím sa, aby dary, ktoré sme od neho prijali, slúžili nielen na budovanie nášho ducha, ale najmä na budovanie celej cirkvi - Kristovho tela tu na zemi. \o/ </span></p>Michaela Marakova2015-08-16T12:32:29ZCelkom jemný, ale mocný dotyk BohaStanislava Dubcováhttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/celkom-jemny-ale-mocny-dotyk-boha2015-08-21T18:55:36Z2015-08-12T13:57:53Z<p>
Dodnes si presne pamätám na ten deň a ešte aj veľmi dlho naň pamätať budem. Bola sobota večer a ja a moji priatelia sme sedeli na deke vo veľkom stane menom hangár. Počúvali sme samé známe kapely a pritom chválili Boha celým svojim srdcom. Čas nám tak neskutočne rýchlo utekal, až som sa nestačila diviť. Po dlhšom čase ako to už u mňa býva zvykom sa mi veľmi chcelo spať. Moje oči sa stále čoraz rýchlejšie a rýchlejšie zatvárili a ja som ich nedokázala mať pod kontrolou. Všetko ma neuveriteľne bolelo a stále sa mi v mysli vynáral náš nádherný stan a môj útulný spacák, ktorý akoby na mňa nedočkavo volal: Stanka pod už konečne spať, no ja som vedela, že táto chvíľa nastane, len teraz ešte nebol ten správny čas. Skončil jeden spevák a ja som tajne v kútiku svojho srdca dúfala, že je už koniec, a predsa opak bol pravdou. Viečka mi oťaželi a na chvíľu som zaspala, no zrazu ma z mojich driemot prebudil hurónsky krik. Ihneď som sa prebudila, pozrela sa na pódium a čo to nevidím? Opäť vystúpil ďalší spevák. No, medzitým vyhlásili modlitby za uzdravenie, ktoré sa konali v druhom stane. V tom momente sa mi zatriaslo celé vnútro. Idem? Nejdem? Nebude to divné? Takéto myšlienky sa mi preháňali hlavou. No, Boh si už našiel spôsob ako ma tam dostať. Z ničoho nič sa na mňa s nádherným úsmevom pozrela moja kamarátka a položila mi najťažšiu otázku: Stanka chceš ísť? Ja som sa na ňu vyplašene pozrela a v tej chvíli sa vo mne odohrával neskutočný boj. Zrazu som nevedela čo mám povedať. No na rozmyslenie som mala niekoľko sekúnd a tak som si povedala. Stanislava utekaj skúsiť za to nič nedáš. Ani neviem ako som povedala áno. Následne ma povzbudila a vraví: Neboj nič tuto kolega pôjde s tebou a tak táto celkom jednoduchá veta ma dosť upokojila. A tak ako som tak mlčky kráčala za mojím kamarátom , neschopná so seba vysúkať jediná slovo v mojej mysli sa odohrával veľký boj so strachom. V ten večer som sa veľmi bála. Taký strach som vo svojom živote ešte nemala, no zároveň v tej neuveriteľnej tme akú som prežívala mi Pán svietil prostredníctvom tohto môjho kamaráta. On bol v ten večer ako moja lampa, ktorej som verila, že zhasne, až vtedy keď jej to ja dovolím. Ako sme sa približovali k stanu ja ho nazvem stanu uzdravenia som bola opäť taká vystrašená, až som mala pocit, akoby som bola úplne niekde inde, jednoducho niekde v tichu a s Bohom. V duchu sa pýtam: Bože, čo to teraz vlastne idem robiť? Kam ma to vedieš? A odpoveď prišla niekde z hĺbky môjho srdca: Neboj sa a kráčaj som stále s tebou. Tak som tam stála spolu s ostanými. Stále som sa obzerala vôkol seba či tam nájdem človeka na ktorom je vidno že potrebuje uzdravenie. Na moje počudovanie bol tam iba jeden na vozíčku, ostatní vyzerali byť v pohode. Po určitom čase som chcela odtiaľ ujsť bežať a bežať niekde veľmi, veľmi ďaleko. No mala som pocit akoby moje nohy oťaželi, nie a nie sa pohnúť z miesta. Vtedy mi Pán povedal: Nie tu budeš nikam nejdeš. Ani neviem ako a kedy, ale odrazu to celé vypuklo. Žehnali nám, modlili si za nás a môj žalúdok začal pracovať. Moje vnútro sa začalo prebúdzať a naplno pracovať, hoci ja som nechcela, no Boh áno. Zrazu sa mi totálne všetko vymklo spod kontroly. Začala som prehĺtať a vidieť plakať všetkých okolo mňa. Práve vtedy sa nahol ku mne môj kamarát a pýta sa ma: Stanka máš skupinku? A ja ako malé dieťa vravím: Nie nemám. Opäť som pocítila bratskú lásku. Stále som očkom sledovala, či je môj kamarát za mnou a predstavte si on tam stále bol. Vravím si: Waw takto trpezlivo na mňa ešte nikto nikdy nečakal. Zasa sa nás začali pýtať: Ak niekto potrebujete, aby sme prišli za vami a vložili na vás svoje ruky neváhajte a zdvihnite ruky a my prídeme. Práve vtedy tá moja vyskočila ako raketa, až som ju mala sto chutí poriadne vycápať , no už nebolo cesty späť. A tak prišla za mnou taká odo mňa staršia pani, celkom jemne na mňa položila svoje ruky a začala sa za mňa modliť. Akurát pri tejto modlitbe som prepukla v hlasitý plač, ktorý nie a nie zastaviť a nielen ja ale aj všetci okolo mňa. Moja modlitebníčka, ktorá sa za mňa modlila nestíhala vyťahovať vreckovky. A môj kamarát taktiež. Napokon má táto pani tuho objala so slovami: Boh ťa má rád presne takú aká si. A ja som po prvý krát v živote tuho objala celkom neznámu ženu a silno som plakala v jej náruči. Vôbec neviem koľko sme sa objímali, no ten pocit bol úžasný. Napokon som sa obrátila k môjmu kamarátovi, ktorý tam ešte stále verne stál, tuho som ho objala a hlasite som plakala a plakala. On ma pevne držal a čakal pokiaľ sama neprestanem. Celkom tíško ma držal a čakal. Toto ma už vážne dostalo. Vravím, si vidíš akých máš super priateľov? Keď som už konečne prestala vraví: Môžeme ísť? Áno. Tak teda poďme. Cestou do stanu mi môj kamarát vraví: Takto plakať som ťa teda ešte veru nikdy nevidel. Vravím: Ja pred priateľmi nikdy neplačem a takéto niečo som ešte nikdy nezažila. To som rád že si to konečne zažila. V hlavnom stane môj plač pokračoval. Odrazu mi bolo úplne jednu, že sa tam nachádza zvyšok mojich kamarátov. Sadla som si vedľa mojej priateľky, tuho som ju objala a slzy mi nezastaviteľne tiekli a tiekli. Práve vtedy boli podľa mňa moji priatelia najšťastnejší na svete, lebo videli akým spôsobom sa ma dotkol Boh a možno sa od neho naučili ako sa ma majú dotýkať oni sami. Chvála ti Pane Kráľ večnej slávy. </p>Stanislava Dubcová2015-08-12T13:57:53ZPlnosť v ŇomEmília Kajanováhttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/plnost-v-nom2015-08-21T18:57:37Z2015-08-11T19:42:59Z<p style="text-align: justify;">
Na tohtoročný, môj druhý Campfest som sa neskutočne tešila, pretože som vedela, že sa vraciam po roku DOMOV. Prišla som o deň skôr a moje srdce sa po prvých krokoch na ranči chvelo. Niesla som si so sebou dve veci, na ktoré som potrebovala odpoveď.</p>
<p style="text-align: justify;">
Vždy som mala problém zmieriť sa s tým, kto skutočne som. Nedôverovala som si, cítila som sa málo cenná. Celý rok som podvedome premýšľala, ako prijať to, že som Jeho dcéra, ktorú neskutočne ľúbi a že pre Neho som dosť dobrá, že On ma chce celú akou som.</p>
<p style="text-align: justify;">
V sobotu mi odpovedal. Po svedectve Denisa Blaha, som sa cítila ako nikdy. Boh ma naplnil jeho láskou a skrze tohto muža, mi dokázal, že je ešte väčší a že ma miluje dokonalou láskou. Chcela som utekať a tak som utekala a cítila som sa ako Jeho slobodné dieťa, akoby som sa vznášala. Prvý raz som naozaj cítila, čo znamená, že ma ľúbi. Ešte v ten večer, na záverečnom programe, som vedela, že stojím pred mojim Bohom. Iba ja a On.</p>
<p style="text-align: justify;">
Teraz viem, že už sa nikdy nechcem dať oklamať klamárom. A to chcem žehnať ostatným, aby sme sa so všetkým vedeli obracať k nášmu Bohu a nikdy sa nenechali oklamať tým, čo nie je pravda o nás.</p>
<p style="text-align: justify;">
Cítim sa úžasne, keď si predstavím ako sa nám podarilo spojiť v chvále. Verím, že to prinesie svetlo do každého kúta našej krajiny.</p>
<p style="text-align: justify;">
Modlím sa, aby nám Boh premieňal srdcia a vnášal svetlo do našich dní. Lebo v Ňom máme tú najväčšiu nádej. V Ňom máme všetko.</p>
<p>
</p>Emília Kajanová2015-08-11T19:42:59ZMôjho srdca milenec...Veronika Zodlováhttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/mojho-srdca-milenec-2015-08-21T19:02:59Z2015-08-10T21:33:59Z<p>
Tento rok sa mi na CF šlo veľmi ťažko. Bála som sa očakávaní, ktoré menia srdce.... keďže sme prišli o deň skôr, prvá noc a deň bolo plné očakavaní a strachu. Som tu a o pár hodín to celá začne, ja presedím celý CF na stoličke, prespím v stane. A nepochopím svojho Otca, zaryto si budem na čele držať nálepku celého roka: Rozhodujem sa! - tak ma prosím nechajte napokoji ... Ale o čom sa rozhodujem, to som nevedela do poslednej minúty začiatku CF.</p>
<p>
Vo štvrtok sa vo mne zakorenila myšlienka: Chodiť s Bohom. ktorá ma vlastne obletovala celý deň, ale až večer našla svoje miesto a usadila sa mi v srdci. Celý rok ma nič nevedelo tak náhle naplniť ako len pomyslenie na to. V tom momente zo mňa vytrisklo: "áno, chcem Bože! Chcem! ... Ale už pre mňa nemôžeš byť len mojím Otcom, už musíš byť čosi viac. Miluješ moje srdce a mňa." Láska môjho Kráľa sa dotkla môjho srdca a on sa stal môjho srdca milenec.</p>
<p>
každý deň som sa pýtala: Ale čo s tým Bože? čo teraz? Ako sa chodí s Bohom? Ako môžeš byť práve Ty ten, kto miluje moje srdce, však ja Ťa nemilujem dostatočne na to... Zmocňoval sa ma strach. <br />
Ale vedela som, že musím.. musím mu to dovoliť, aby dobil moje srdce. Aby ho celkom vyliečil, všetko v ňom zahojim a naplnil ho novou láskou, ktorá už nebude v sebe niesť bolesť a rany, ale svetlo a radosť. "Dokonalá láska vyháňa strach" - a strach pomaly slabol... lebo Jeho láska bola silnejšia.</p>
<p>
Posledný večer, ma stále volal. "Poď, poď za mnou." Bolo to tak naliehavé, no ja som svoj čas stále zapĺňala seminárom a iným programom. Ale Boh je veľmi vytrvalý a moje srdce sa dočkalo... </p>
<p>
keď som večer prišla do moditebného stanu pochopila som, čo odo mňa žiada. Chce mňa, moje najhbšie túžby, moje sny a plýny. Chcel ma celú, takú aká som. S každým svojim hriechom a pádom. A ja, ja som mu to všetko dala. odovzdala som mu sny a túžby, ktoré som nechcela nikdy opustiť zo strachu, že budem sama, že nebudem sťastná. Moju budúcnosť som si chcela v rukách držať výhradne sama. hej, také sme my ženy. všetko chceme mať pod kontrolou. Ale v Božom pláne to tak nie je, v Jeho pláne to má všetko pod kontrolou On. A u neho sú všetky naše poklady v tom najlepšom bezpečí. </p>
<p>
v srdci som si odnášala lásku, veľa lásky. Moje srdce bolo akoby čisté. celkom odpustilo a bolo schopné milovať aj tých, čo mi ublížili. Bolo akoby nové, nanovo nalnené a obnovené láskou.</p>
<p>
Keď som sa vrátila späť na chvály a večerný program, túžila som ho chváliť za tú lásku, ktorou ma napnil. No on mal pre mňa ešte niečo. </p>
<p>
Ako som sa oslobodila od hrubého svetra a sťahujúcej gumičky vo vlasoch. Pocítila som slobodu, ktorou ma oslobodil. A pocit, že som jeho malou princeznou, ktorú miluje. </p>
<p>
"Ohlásim zo striech, že ľúbiš mňa a ja ľúbim Teba!"</p>
<p>
<span style="line-height: 1.42857143;">Zamiloval si ma ako svoje dieťa. Kráľ si zamiloval svoju princeznú, dal jej slobodu a svoju večnú lásku. A ona sa zamilovala do Neho. A už nemám strach o svoje sny, lebo chcem snívať spolu s Ním. Teším sa na ďalšie dobrodružstvo...</span></p>
<p>
</p>
<p>
Ďakujem za spoločenstvo chvál, ktoré sme tvorili všetci ako jedna nevesta pre Kráľa. Nie len mi ako katolíci ale všetci v jednote, lebo sme vyznávali jedného a toho istého svojho Boha a to je na tom najpostatnejšie. Nejde o to, odkiaľ sme, ale že nás spája jeden a ten istý Boh, ktorý rozdiely nerobí. Ako nás všetkých stvoril, tak nás aj všetkých miluje. </p>
<p>
Boh vám všetkým žehnaj, za jednotu, ktorú ste vytvorili. Prebudenie je podľa mňa, presne o tom... že sa spojíme v Ňom v jednote a vyznáme že on je nás Boh. Boh žehnaj vašim rodinám!</p>Veronika Zodlová2015-08-10T21:33:59ZNad moje očakávania... Campfest 2014Ivan Brádňanskýhttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/nad-moje-ocakavania-campfest-20142016-10-09T08:13:06Z2014-08-23T12:42:37Z<p>
Na Campfest 2014 som išiel s očakávaním – vedel som, že Boh požehná a prosil som ho nech príde v svojej moci. Bol som tam síce telom len prvý večer ale festival na mňa mal aj tak veľmi veľký dopad. Najviac na mňa zapôsobila hymna, lebo vystihovala niečo čo som Bohu roky nemohol vyjadriť. Keď som ju prvý krát počul, povedal som si, že trefnejšia už ani nemohla byť.</p>
<p>
Je síce pravda, že väčšinu som sledoval cez televíziu Z, no ako keby som tam bol. Veľmi na mňa zapôsobil Campfest Mission, ktorý som tiež sledoval – povzbudilo ma, že Boh začína prebudenie tam, kde sa kresťania zjednotia pre božie kráľovstvo a že Pán Ježiš svojím Duchom zmocňuje mladú generáciu a chce zachrániť Slovensko. Veľmi ma dojala modlitba Kevického, ktorý činil pokánie za denominácie slovenska, že sú zaplavené svojimi vlastnými programami, namiesto toho aby sa zjednotili a išlo im iba o božie kráľovstvo a nič iné - žiadna súťaživosť. Bol som veľmi rád aj za Grahama Kendricka, ktorý priniesol mnoho požehnania a najviac sa mi páčila pieseň Knowing You, Jesus. Ktorá hovorí v refréne: poznať teba Ježišu, poznať teba - nie je nič lepšie, ty si moje všetko.</p>
<p>
Keď posledný večer prišiel Jeremy Camp mal som dojem, že mnoho veci hovorených na Campfeste potvrdil. Prekvapila ma jeho jednoduchosť a srdečnosť hlavne v tom že nás nazval bratmi a sestrami a že je rád, že môže s nami spolu chváliť Ježiša Krista. A najlepšie bolo keď vyzval publikum skladajúci sa z kresťanov z rôznych spoločenstiev aby sa chytili za ruky – a vtedy ich Boh vyzbrojil mocou. Bol som veľmi nadšený tým ako si ho Boh mocne použil, nad moje očakávania.</p>
<p>
Počas Campfestu som bol naozaj s ním, nanovo som sa do neho zamiloval, on je úžasný, chcem byť s ním a to čo zakúšam teraz som nezakúšal nikdy. Fakt by som nepovedal, že to bude mať na mňa tak veľký dopad... neľutujem, že som sa ho „zúčastnil“. Každému odporúčam prísť na ďalší rok.</p>Ivan Brádňanský2014-08-23T12:42:37ZVečera s Bohom.Veronika Zodlováhttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/vecera-s-bohom-2014-08-10T18:55:26Z2014-08-10T17:11:02Z<p>
Celé leto, vstupoval Boh pomaly do môjho srdca a snažil sa pozametať a čo to dať na svoje miesto. Niekedy mi ponúkol čaj. Pomaly sa snažil vniesť pokoj a silu do Jeho Domu v mojom srdci, lebo ja som starostlivosť oň zanedbala. A CampFest bol niečo ako: klop, klop... môžem dnu? nejaký čas už chodím k tebe a s času na čas tu pobudnem, aby som ťa naplnil, ale nechcem, aby si sa ma zľakla, tak sa dlho nezdržím. Veľmi ťa mám rád a túžim byť s tebou! Viem, že aj ty so mnou a som veľmi rád, keď zaklopeš na tie dvere oproti a cez kľúčovú dierku mi šepneš, Otče chýbaš mi, pomôž mi! Rozprávaš mi toľko vecí - akoby hovoril Boh. A potom to začalo, uvarili sme spolu večeru, rozprávali sa a jedli i s priateľmi.... Otvorila som sa mu naplno...</p>
<p>
Viem, že Boh nám nepodáva pohár živej vody a nepovie: „Vypi to teraz hneď a budeš slobodná a milovaná.“ On najprv kropí kvapkami dažďa. Ak sa im otvoríš, podáva Ti lyžicu teplého čaju. Ak Ti zachutí, uvarí ti slepačí vývar. Ak ťa naplní pokojom, uvarí Ti tú najlepšiu večeru na svete, na ktorú môžeš zavolať všetkých svojich priateľov. Je úžasný a pokorný lebo ak ju odmietneš, prijme to. Ale vždy bude stáť na rohu ulice a ponúkať teplý čaj pre všetkých! Stále bude chodiť na návštevu, keď sa nebudeš pozerať a možno aj budeš, ale bude ti to viac menej jedno... Nevzdá sa v boji o tvoju dušu!</p>
<p>
Myslím do všetkých jeho tajných receptov primiešava aj štipku soli, aby sme potom mali život o čosi plnší lásky a štipku chille, aby bol zaujímavejší.</p>
<p>
A tak môžem povedať, že Boh ma kropil kvapkami dažďa a varil mi i večeru, ale stál i na rohu ulice a podával mi horúci čaj. Boh robil a robí všetko pre to, aby si ma získal a robí tiež všetko preto, aby získal Teba. Len stačí prijať tie kvapky dažďa ako milosť a nie ako mokré vlasy či rozcuchaný účes alebo premočené topánky.</p>
<p>
Boj je veľmi funny, vie neuveriteľne dobre variť. Učí to aj nás, ako sa varí láska a ako sa dochucuje priateľstvom. Boh mi na campfeste chystal tú najlepšiu večeru i keď sme ju jedli s priateľmi až potom, ale tri dni v kuse a s ním. Som vďačná, že nevzdáva žiaden boj o naše duše nikdy! Či prijmeme do neho čaj alebo večeru je na nás, On bude stále stáť na rohu ulice a ponúkať nám čaj a jeho lásku!</p>Veronika Zodlová2014-08-10T17:11:02ZJežíš tančí štěstímMája majjja123https://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/jezis-tanci-stestim2014-08-07T09:43:14Z2014-08-07T09:23:38Z<p>
Byl poslední večer Campfestu a já i má kamarádka jsme se odhodlali zůstat až do konce večerního programu. Ten večer jsem jen chtěla strávit "jednoducho s ním". Chválila jsem Boha za vše, co se tu děje. Duch svatý mě naplnil svou přítomností a já se vznášela. Znáte ten pocit. No a protože většinu času jsem měla zavřené oči, jak to u mě bývá zvykem Ježíš mi ukázal jednu úžasnou věc o kterou se s vámi mám podělit. V tu chvíli už všichni stáli, tančili, a se zvednutýma rukama chválili Boha, našeho otce a já viděla, jak mezi celým tímto davem Ježíš tančí. Byl to nádherný tanec naplněný nekonečnou radostí. Ježíš byl neskonale šťastný z toho všeho. S láskou se procházel mezi námi a každému věnoval něžný láskou naplněný pohled. Káždý z nás jednotlivě byl pro něj tou nejdůležitější osobou na světě a on byl tak strašně moc šťastný že i my jsme mu tak blízko. Prosím buďte s ním co nejvíc to jde. Pro něj je to jako pro vás odloučení od své lásky, odloučení od někoho koho máte radši než sebe, Takhle a mnohem, mnohem víc nás Ježíš miluje a je pro něj utrpení každá sekunda odloučení od nás. </p>Mája majjja1232014-08-07T09:23:38ZSplnený senEmília Kajanováhttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/splneny-sen2014-08-07T10:03:51Z2014-08-07T10:03:22Z<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12px; line-height: 16.799999237060547px; text-align: justify;">Pred festivalom som ochorela a tak som mala obavy ci ist alebo nie...ale vsetci aj moja mama mi povedali, ze aj napriek tomu mam ist...tak som povedala znova, ze idem. Pri prvom hlavnom programe som tam len tak stala ked hrala kapela ESPE. Ruky som mala v normalnej polohe, ale chcela som ich zdvihnut a uplne sa oddat Bohu, ale nieco mi v tom branilo. Teraz uz viem, ze to bolo moje uzavrete srdce. Ale Boh mi ho pocas celeho toho pozehnaneho casu postupne otvaral a zistila som mnoho veci. Ze som milovana, ze nie som sirotou, ze On je moj otec naveky. Aj keby sa cela zem zotrocila, on je naveky so mnou a nik to nezmeni, nik to nemoze zmenit. Pocas niektorych vecernych chval mi povedal, ze sa nemam bat milovat, ze sa oplati milovat aj ked sa ti to nevrati spat, aj ked vies, ze to bude boliet. Povedal mi, ze mam rozvyjat svoj talent a tak teraz citim, ze to chcem, lebo svojimi talentami mozeme ukazat celemu svetu aky je ON velky a mozeme ukazat, ze ON v nas zije a my zijeme pre Neho. Povedal mi, ze najprv mam chciet budovat vztah s Nim a az potom s chalanom. Pocas dalsich dni po Campfeste si uvedomujem, ze fyzicku unavu, chorobu a vsetko telesne prekona len Jeho pokoj a laska v srdci. Teraz uz viem, ze ocistil a stale ocistuje moje rany, ze On jediny Ti moze dat silu odpustit tym, ktori Ta najviac zranili. </span><span style="font-size: 12px; line-height: 1.4; text-align: justify;">A pomoze Ti prekonat nemozne, lebo s NIM nie je nic nemozne. Dal mi spoznat aku silu ma zehnat si navzajom a modlit sa za druhych. Na konci festivalu som Mu naplno otvorila srdce, povedala Mu, ze chcem, aby bol v mojom zivote na prvom mieste a hlavne pocas poslednych chval mi uz nic nebranilo, aby som mohla zodvihnut svoje ruky pre Neho a uplne CELA sa Mu oddat s pocitom, ze viem, ze som milovana. Naveky. </span></p>Emília Kajanová2014-08-07T10:03:22ZZnova úsmev S ním :-)Luboš Gotzmannhttps://registracia.campfest.sk/ru/web/campfest/svedectva/-/blogs/znova-usmev-s-nim-2014-08-10T10:40:44Z2014-08-07T07:26:01ZTri mesiace pred campfestom sa má ľudia opýtali či nechcem ísť slúžiť na campfest zo skakacimi nohami tak som súhlasil A hneď to prial . Mojim rozhodnutím sa zmenilo všetko vždy ma to trápilo A niečo rozpravalo aby som tam nešiel chcel som S tým skončiť ale nemohol som vedel som že niečo zlé má pokúša . Tak cesta na campfest bola úžasná myslel som si že už bude všetko V poriadku no nebolo. Keďže mám strašne rád godzone projekt tak jednoznačne že som tam šiel A V tej chvíli mi duch sväty povedal chod do poradenského stanú nevedel som prečo ale šiel som. V tej chvíli čo som tam šiel som strašne rozmýšľal čo poviem modlil som sa za to čo mám povedať. Keď som tam prišiel bol tam jeden pán požiadal som ho O modlitbu zobral zo sebou aj kolegu A V tej chvíli zo mňa vyšli veci ktoré som ani nikomu nepovedal úplne všetko týmto ľuďom strašne veľmi ďakujem :-) modlili sa za mňa V ten moment som sa začal usmievať nič ma netrapila bolo to úžasné konečne som si mohol užívať program na ktorý som sa tešil :-) všetky svedectvá celý campfest . Ďakujem :-) jednoducho S ním :-)♡ PS:Boh nás miluje :-) A je stále S nami5Luboš Gotzmann2014-08-07T07:26:01Z