« Назад

Výmena: Adventný veniec za ovečku

Výmena: Adventný veniec za ovečku

Nuž... je načase vytrhnúť sa z adventného stereotypu.... Každý advent môže byť pre nás iný... Pre mňa tento určite bude. Pred niekoľkými hodinami sa o tom postarali dvojičky: Dominik a Dominika... Sú to deti, ale vedia niekedy viac, ako rehoľná sestra

 

 

Konečne sa mi to podarilo. Na poslednú chvíľu som stihla kúpiť adventný veniec. Položila som ho na stôl do podkrovia a tešila som sa, že tam celkom „zapadne.“

V tom zazvonil mobil. „Ahoj, prosím ťa, môžeme ti priviesť deti. Vieš, chceme ísť na nákup a vonku je zima,...“ pustila sa do vysvetľovania kámoška. A keďže kámoši si odjakživa majú pomáhať, onedlho sa v mojej izbe udomácňovali dvojčatá: Domčo a Dominča, školáci prváci.

„To je prúser,“ hlási Dominik.

„Tak sa nehovorí, poviem to mame, že si taký! Hovorí sa trapas,“ bráni sa Dominča.

„Ale fakt. Tak je to trapas,“ opakuje jediný „chlap“ v izbe.

„A čo sa stalo?“ pýtam sa, keď zistím, že sa pozornosť obracia ku mne. „No my sme si zabudli hračky.“

 

Chytám sa situácie. Všetko sa dá vyriešiť a hneď... Jastrím pohľadom okolo. A už to mám. Zaujali ma dve veci. Plyšová ovečka, dajúca sa použiť ako vankúš a môj ešte nie celkom udomácnený adventný veniec.

„Nevadí,“ hlásim statočne. „Ja tu pre vás niečo mám.“ A vykročím ku stolu. Cestou schmatnem ovečku a už sa všetci traja hrnieme k adventnému vencu.

„Dnes večer si zapálim prvú sviečku,“ chválim sa. „Byť tebou, tak to nerobím,“ upozorní ma Dominik.

„Prečo?“ pýtam sa.

„Nechápeš, sme v podkroví,“ snaží sa mi vysvetliť nebezpečenstvo situácie. Pozriem na Dominiku. Ani ona nevie o čo kráča.

„Čo si vymýšľaš? Veď ona je už veľká a môže sa hrať so zápalkami.“

No Domčo sa jednoducho nedá. „Aj ocko hovorí, že baby sú len baby. Veď sa pozri, koľko je tu okolo len dreva.“

Obe vypúlime oči. A naozaj. Steny – obložené drevom, plafón – obložený drevom, nábytok drevený...

„No dobré ráno, dievčatká,“ prihovára sa nám rovnako ako jeho veľký ocko a pozerá sa priamo na mňa. „Veď keď tu budeš páliť sviečky, všetko môže zhorieť. Niekedy si ani veľkí (dospelí) nevedia dávať pozor,“ poúča ma školák.

„To je pravda. Videli sme to v telke. A jeden dom zhorel iba preto, že akýsi dedko nezhasol poriadne cigaretu. A ty tu chceš páliť štyri sviečky? Čo ak tu zhoríš?“ Pustili sa do mňa obaja.

Nemý úžas prebehol mojou tvárou. „Ale veď je advent. A adventný veniec je tu preto,...“  chcela som sa seriózne pustiť do vysvetľovania, no nestihla som.

„To my vieme. Advent je tu preto, aby sme sa postarali o naše srdiečka a keď príde Ježiško, musíme ich mať čisté,“ mávla rukou Dominika. „A čím viac svetielok svieti, tým viac sa máme snažiť, lebo sa blížia Vianoce,“ dodal Dominik a čakal môj odpor.

No vtom sa Dominika rozhodla, že ma poľutuje: „Je mi to ľúto, že si si kúpila adventný veniec a dala si ho tu. Fakt sa môže niečo stať a ty môžeš zhorieť,“ prízvukovala, keď videla moju bezmocnosť.

„Jedine, že by chodila sviečky páliť na dvor. To by bolo bezpečnejšie, nemyslíš?“ obrátil sa na svoju sestru Dominik.

Pri predstave že pálim sviečky na adventnom venci na dvore som sa skoro nahlas rozosmiala.  Najskôr mi títo dvaja zrušia adventný veniec a potom ma s ním vyhodia na dvor... Aby to však nevideli, rýchlo som si zakryla tvár ovečkou.

 

„To je ono,“ povedala Dominika, keď zbadala to plyšové biele čudo. „Nebuď smutná. Budeš sa starať o ovečku. A potom ju, ako pastieri, zanesieš Ježiškovi ku jasličkám.“

Domino prikývol: „No, včera nám o tom rozprávala babka. Hovorila nám o pastieroch, ktorí sa veľmi tešili, že sa narodí Ježiško a chceli mu ukázať a darovať všetky svoje ovečky. Nie iba jednu.“ rozplýval sa. „A tak ty mu nedonesieš adventný veniec ale dáš mu ovečku. Pozri aká je pekná. Keď mu povieš, že si nemohla páliť sviečky, lebo by si zhorela, tak on to pochopí. On rozumie aj našej babke.“ Utešovali ma obaja.

„Ja ťa naučím, ako sa máš postarať o  ovečku,“ vyhlásila po chvíli Dominča a jej braček sa k nám ochotne pridal. 

A tak sme ju česali, spievali sme jej,  hovorili sme jej o Vianociach, o tom, že má byť dobrá, pekne sa pásť...  a že má poslúchať, lebo by sa mohlo stať, že sa zatúla a stretne vlka.

Pokúsili sme sa jej vyrobiť aj zvonček... a pripomenuli, že čoskoro budú Vianoce.

Večer keď sa ovečka bude pozerať na oblohu, má hľadať kométu a spoločne máme prosiť za všetkých ľudí, aby našli cestu k jasličkám...

            Dostala som odporučenie, že jej mám dávať iba zdravú stravu, aby neochorela. Lebo potom bude smutná a bude ju bolieť bruško, tak ako niektorých bolí srdiečko, lebo urobia niečo zlé... (to sa dozvedeli od babky)

            A hlavne jej nemám zabudnúť pripomínať, že čoskoro príde Ježiško a že Ježiško je dobrý, a odpustí jej všetko čo vyparatila. Len nech sa ho nebojí....

 

Poctivo som prikyvovala hlavou a žasla som ako si deti „vyťahujú“ z Písma to, čo je potrebné.... Spomenula som si na Ježiša – Pastiera i na to, čo sám hovoril o svojich ovciach.... na to, ako sa o nás stará.

 

„Počúvaj, a tú ovečku si si kúpila sama?“ pýtal sa Dominik, ktorý ju práve česal.

„Nie, dostala som ju,“ priznala som sa. „A poďakovala si za ňu?“ vyzvedala Dominika. „Myslím, že áno.“ Nevedela som si spomenúť či som v tej chvíli povedala: „Ďakujem.“

„Takže nevieš to isto?“ pozrel na mňa prísne Dominik. „Tak by sa mala ísť za ňu poďakovať ešte raz.“ povedal tónom, ktorý sa podobal hlasu jeho mamy.

„Aj my to tak robíme. Ak si nepamätáme, či sme poďakovali, alebo poprosili, tak ideme za ujom alebo za tetou a poďakujeme sa,“ upokojovala ma Dominika. „To nič nie je. Neodpadne ti z nosa. A možno ešte dostaneš aj čokoládu.“

 

            Po prebdenej noci, som naozaj nečakala takúto detskú lekciu. „A od koho si ju dostala?“ vŕtal Dominik.

„Od kamaráta,“ usmiala som sa, lebo sa mi zdalo, že som omylom zavítala na detsko-dospelácky výsluch.

„No, kamarátov nám dáva dobrý Boh. Aj to nám povedala babička. Nemysli si, že všetko vieš, keď si rehoľná sestrička,“ machroval Dominik.

„Ale poďakovať sa, to by si predsa mala vedieť. To vedia aj deti. To sa dá naučiť,“ povzbudzovala ma Dominika.

 

            Konečne som sa spamätala a oboch som objala. „Vy dvaja, Dominčiakovci. Tak vám ďakujem,“ usmievala som sa.

„No máš za čo,“ priznával Dominik. „Keby sme tu neboli prišli, tak si to tu  určite podpáliš,“ a statočne ukazoval na adventný veniec.

„A keby sme tu neboli, tak nevieš, že máš poďakovať za ovečku,“ hladí ma po ruke Dominika.

„A možno by si ju nikdy nepriniesla k jasličkám ako darček. A nepovedala Ježiškovi, aby ochraňoval tvojho kamaráta, ktorý ti ju daroval, lebo ťa má rád.“

 

Keď po mojich malých učiteľov prišli ich rodičia, vydýchla som si. Konečne som ostala sama. No musela som uznať, že mali pravdu.

            Keby nie ich, tak celý advent pálim sviečky, a uspokojujem si svoje svedomie modlitbami či skorým vstávaním.

A iste mi ani nenapadne poďakovať sa za ovečku, ktorú som dostala. Mimochodom, Peťo, ďakujem.

A určite by som ju nezaniesla ako pastier v duchu k Ježišovým jasličkám a nepovedala mu o ľuďoch, ktorí ma v živote obdarovali. Či už vecami alebo slovom, alebo skutkom...

           

Ešte stále sa preberám z lekcie, ktorú mi darovali dve deti.  A už mi nevadí, že „musím“ vymeniť adventný veniec za ovečku.

 

Skôr sa teším....Veď môj advent začínam úplne originálne. Slovkom : Ďakujem.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Отправлено в 26.11.11 20:49.
Jednoducho ďalší pekný príspevok od teba sestra Damiána. Pri tomto mi napadlo ako malý Ježiš učil a poučoval učiteľov v chráme a Mária ho medzitým s Jozefom hľadala kam sa podel emoticon Ja som proste ružencový človek a toto je jedno z tajomstiev radostného ruženca, ktorý si budeme teraz v advente často rozoberať. Tak ma napadne popri tom aj ten tvoj príbeh. Ako malý chlapec poúča rehoľnú sestru emoticon Doslovná aplikácia príbehu z Písma. Ha ha ha
Отправлено в 27.11.11 8:51.
Veľmi som povzbudená a poučená týmto článkom, ale aj som sa zahanbila. Mám vnúčence a až tak som sa im nevenovala ako tá ich babka, musím to napraviť, aby na mňa mohli tak pekne a v dobrom spomínať .
Отправлено в 27.11.11 17:30.
Krásny príbeh. A veľmi poučný. Tiež túžim mať tak múdre deti. emoticon
Ďakujem.

Btw: Dovolila som si ho spomenúť v mojom blogu http://letitia-tiba.blogspot.com/2011/11/prinasat-svetlo.html .
Отправлено в 27.11.11 23:40.
Perfektné, dobré som sa pobavil. Damiána mám rád Váš štýl emoticon. Bolo to poučné a aj humorné. Ďakujem za spríjemnenie rána emoticon
Отправлено в 28.11.11 9:47.
presne ... i ja ... a ďakuejm sr. Damiána aj ja som si veľa uvedomila
Отправлено в 28.11.11 10:07 в ответ на Martin Lojek.
Aj ja ďakujem sestra Damiána emoticon. Náderny jednoduchy článok a teiž vyučovanie pre všetkých nás od deti emoticon...Bože stvor v nás srdce čisté a teiž jednoduchu detsku vieru...
Отправлено в 28.11.11 18:37 в ответ на Petra Majerníková.
Naozaj dobrý článok. Deti vedia aj nás "dospelých" veľa naučiť.
Отправлено в 28.11.11 20:11.
Máte talent na písanie.. Dávam 5***** a G+ LIKEEEEE emoticon
Отправлено в 28.11.11 20:23.
Krásny článok. pobavil som sa a aj poučil. Keď budem nabudúce zapalovať sviečku na adventnom venci, vždy sa poobzerám, či nie som v podkroví.
Отправлено в 28.11.11 21:41.
A ja mu prinesiem k jasličkám ovečku. Len ešte neviem ktorú - mám ich veľa. Ale mám ich preto, aby mi pripomínali, že aj ja som Božou ovečkou ;-)
Отправлено в 28.11.11 21:50 в ответ на Robert Krett.
Krásne. Tento článok o týchto deťoch a ovečke mi nahrnul slzy do očí. emoticon Ako dokážu deti krásne vyjadriť podstatu adventu. emoticon úžasné .... Toto je pre mňa veľkým povzbudením na začiatku adventu. emoticon Ďakujem
Отправлено в 28.11.11 23:06.
Nádherný článok, o to krajší, že je úplne pravdivý.... veď nie nadarmo sa píše, že ak nebudeme ako deti...... pozdravujem Dominika a Dominičku. S ich prostou vierou zatienia nejedného kresťana-dospeláka!
Отправлено в 15.01.12 11:10.