« Назад

Boh z teba nechce mať svätý obrázok

Boh z teba nechce mať svätý obrázok

Kedy sa modlíme a kedy nie? Kto rozhoduje o kvalite našej modlitby? Že by kvantita? Musíme sa všetci modliť rovnako... Možno aj alkoholik sa modlí vo chvíli, keď do seba prevracia ďalší pohárik... a prosí Boha, aby mu pomohol zbaviť sa závislosti... Je jeho modlitba lepšia, ako modlitba babičky v kostole...? Mám kopec otázok, ale Denisa mi pomohla dať si odpoveď aspoň na jednu.

 

Nákup v Kauflande.  Sadám do auta a premýšľam, či som  niečo nezabudla. No mávnem iba rukou: „Veď ak sa to aj stalo, ešte zajtra ráno mám šancu....“ Štartujem a vyrážam domov. Predieram sa cez autá a ostávam trčať v zápche.

V tom mi niekto klope na okno: „Sestra, vezmete ma?“ Kývam hlavou. Je to dievčina, ktorá má namierené k starým rodičom bývajúcim neďaleko nás.  Okamžite prisadne a zapáše sa. Pýtam sa ako bolo v škole, ako sa má, či ako sa  nemá.... A kde ju päta tlačí....

Pri poslednej otázke ostáva ticho a ja len tak, aby sa nepovedalo dodávam: „Neboj, nikto nie je dokonalý... a myslím, že Boh z nás tiež nechce mať sväté obrázky.“

Cítim jej pohľad. Dotýka sa ma a vybuchne do slov. „Sestra, ale vy sa modlite, však?“ Myknem plecom, lebo nie som si istá,  či by som si tiež nemala vyspytovať svedomie. No nemusím odpovedať. Denisa si odpovie za mňa.

„Viete, ja sa nemodlím.“ priznáva. „Nemôžem prísť na chuť tým „Otčenášom, Zdravasom...“. Pre mňa je to iba opakovanie nejakej mantry. Niečoho, z čoho sa z času na čas dostanete do tranzu a ste celí blažení, že ste sa pomodlili ruženec... Nič mi to nedáva.“

V tej chvíli som okamžite vypla Cd prehrávač, lebo sa tam niekto v pozadí modlil ruženec. „Prepáč.“ 

„Ja viem, že vás pohoršujem. Ani moja babka to nechápe. Nikto. Každý na mňa hučí... Ale ja nechcem mať Boha básničiek.“

Rozosmiala som sa. Predstavila som si sivého dedka na oblaku, ktorému húfy ľudí a anjelov opakujú otčenáše a Zdravase a on celý v zúfalstve pozerá na nich a pýta sa ich: „Deti moje, čo potrebujete. Čo ste mi prišli povedať?“ No odpoveď nedostáva.

„Nepohoršila si ma,“ uspokojila som ju. „A myslím, že Boh nepotrebuje takúto modlitbu. Natlačenú na papiere, do myslí a na pery. On potrebuje niečo, čo je v našom srdci. Mali by sme mu hovoriť, o tom čo nás bolí. O smrti i o živote. O bolesti i o radosti. O sklamaní, ktoré zažívame zo vzťahov... ale i tom, že nás naše srdce ťahá k nemu, aj keď to tak veľa krát nevyzerá.“ vysvetľovala som...

„Veď ja na neho volám. Rozprávam sa s Ním. Vie o mne všetko. Len ma to štve, že sa nemodlím.“

Rozlúčili sme sa. S prianím toho, aby sa „nemodlila“ ale aby sa s Bohom rozprávala.... a s nádejou, že Boh jej slová požehná viac, ako rapkanie otčenášov a Zdravasov, pretože jej slová vychádzajú zo srdca, kým to druhé sa jej usídlilo iba  na perách...

Boh  z nás nechce mať sväté obrázky. Natlačené na ligotavom papieri. Farebné. Úhľadné. Nechce mať z nás ľudí, ktorí sa modlia perami a iba preto, že ich modlitba uspokojuje  srdcia (či napĺňa ich radosťou z toho, že darovali Bohu nejakú tú čiarku a splnili si povinnosť?). Nechce mať  z nás rovnakých ľudí, ktorým musí za každú cenu chutiť modlitba ruženca, či litánii ku všetkým svätým....

Boh nás nenatlačil na papier. On nás povolal do života a daroval nám srdce. Slobodné pre neho. Pre slovo, ktoré mu chceme dať... A iste je mu bližšie naše: „Bože,  prosím ťa pomôž mi, lebo sa bojím. Lebo mi je smutno, Lebo som sám...“ ako opakovanie mnohých slov, ktoré nie sú napojené na  neho....

Deni, dnes si mi dala jednu veľkú lekciu. Chcem sa „nemodliť“ rovnako ako ty.... Nechcem nič hovoriť perami, ale naučiť sa reči srdca.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Jarmila Semanová
Cieľom a zmyslom nášho života nie je žiť bez hriechu,
cieľom a zmyslom nášho života je naučiť sa milovať tým, že umožníme Bohu, aby miloval nás - On nás môže premieňať iba vtedy, ak Mu to dovolíme - ak k Nemu prídeme, načúvame Mu, dovolíme Mu byť naším Otcom ... ak sa s Ním rozprávame.

Pozri Znovuobjavenie modlitby : http://www.mojakomunita.sk/web/jankapistran/blog/-/blogs/znovuobjavenie-modlitby­
Отправлено в 03.12.11 8:25.
Boh, určite nechce z nás mať sv.obrázky a myslím si,že nieje odkázaný, ani na naše modlitby,odkázaní sme mi,mi musíme prosiť,chváliť,ďakovať a oslavovať Pána.Súhlasím s Jarmilou áno,ak mu otvoríme naše , srdcia dokorán
Отправлено в 03.12.11 14:48 в ответ на Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Margitka,

súhlasím s Tebou - avšak bez toho slovíčka " musím " ... lebo nemusím.
Отправлено в 03.12.11 17:42 в ответ на Margita Frániková.
Отправлено в 03.12.11 18:05 в ответ на Jarmila Semanová.
Hmm, teda toto mi celé pohlo srdiečkom. Zamyslela som sa hlbšie nad mladými. Ďakujem veľmi za Tvoj príspevok, je ohromný a hlavne poučný pre nás vekove starších, aby sme sa nad sebou niektorí zamysleli aké robíme chyby, ktoré možno my si neuvedomujeme, ale mladých to pohoršuje.
Отправлено в 05.12.11 10:38.
Samuel Achberger
Toto je najlepší článok aký som tu kedy čítal emoticon
Отправлено в 05.12.11 21:33.
TEREZIA AVILSKA -VNUTORNY HRAD ukažka z knihy ,,,. Když si někdo nevšímá, s kým mluví, o co prosí, kdo je ten, který žádá, a po kom to
žádá, tomu já neříkám modlitba, i když se při tom hodně hýbe rty. Někdy snad půjde o dobrou
modlitbu i v případě, že ji podobné úvahy doprovázet nebudou, protože dostačí, že jsme se nad tím
zamysleli už dříve. Má-li však kdo ve zvyku mluvit s Boží Velebností jako s nějakým otrokem, aniž
by pomyslel na to, zda s mluví dobře či špatně, spokojí se s tím, co mu přijde na jazyk, a přesvědčen
o tom, že to umí, když už se to mnohokrát pomodlil, nejde podle mého názoru o modlitbu, a kéž
Bůh nedopustí, aby se tak nějak křesťan choval. Mezi vámi, sestry, se doufám nic podobného ve
vztahu k Bohu nepřihodí, protože jste zvyklé zabývat se vnitřními věcmi, což vás chrání před
upadnutím do podobné zhůvěřilosti.12
Отправлено в 05.12.11 22:06 в ответ на Samuel Achberger.
Človek sa nedokáže stať svätým obrázkom ale Boh chce aby sme sa stali svätí, chce nás mať takých dokonalých, ako bol a je Ježiš Kristus. Nepamätám si na svätého, ktorý by nebol aspoň z 90% vo vnútri dokonalý. Pred Boží trón nemôžme prísť pyšný inak by nám sa mohlo stať, že nás z tamadiaľ vyhná ako tých sprostých padlých anjelov. Modliť sa musíme zo srdca ale mali by sme sa modliť aj ruženec(Bolestný, radostný, slávnostný, Tajomstvo svetla, korunka Božieho Milosrdenstva, Úcta k krvavým slzam MP, Úcta k slzám MP, úcta k sedembolestnej MP a atď....) Ak sa každý deň modlíme ruženec podľa programu, ktorý mimochodom presne stanovený, tak o to viac bude mať Pán s nami viac milosrdenstva v hodine smrti(Prečítajte si prisľúbenia Panny Márie tým, ktorí sa modlia ruženec). Osobne nechcem byť v očisci preto lebo som na tomto svete nedokázal zmyť zo seba pýchu ... Mám 21. rokov do 20. rokov som sotva vedel o našom Pánovi. Ruženec sa musíme modliť už len z lásky k našej Pani, ktorá nás miluje. Netreba sa pozerať na vieru v Boha a modlitby z laického hľadiska. Prajem pekný deň.
Отправлено в 29.07.12 16:56.
Jozef Fatura
"Deni, dnes si mi dala jednu veľkú lekciu. Chcem sa „nemodliť“ rovnako ako ty.... Nechcem nič hovoriť perami, ale naučiť sa reči srdca."

sestra, tak toto Vám neverím

to píšete len tak pre nás, aby sme sa zamysleli nad našimi zaužívanými (zlo-) zvykmi

alebo sa to odohralo niekedy strašne, strašne dávno a dnes ste si na to spomenuli
emoticon
Отправлено в 29.07.12 17:21.