« Назад

Na aké prijímanie to chodíš?

Na aké prijímanie to chodíš?

Deti, deti a ešte raz deti. Ježiš mieril presne keď povedal: Nechajte maličkých prichádzať ku mne... Akoby nám chcel povedať, aby sme sa ich naučili počúvať, aby sme v pokore prijali aj to, že niekedy im naša múdrosť a skutky nesiahajú ani po členky... Nuž veď čítajte sami.

 

Kráčali sme po ulici. Domino, Domina a ja. Decká štebotali a moja maličkosť sa snažila odpovedať na  otázky. V tom sme zbadali na druhej strane cesty dievčatko v dlhých bielych šatách.

„To je ako princezná,“ žasla Domina a túžobne si ju obzerala.

„To nie je princezná.“ vyhlásil provokačne Domino.

„Veď ja som nepovedala, že je to princezná. Nedávaš pozor, ja som povedala, že je AKO princezná,“ bránila sa sestra dvojička.

Nuž bol čas zasiahnuť. Hrozilo iskrenie a možno aj hádka s vyjadrením: „ručne, stručne.“ Každý  má občas bojovú náladu a títo dvaja ju mali dnes stopercentne.

Takže nádych a otázka:

„A vy vôbec viete, prečo má to dievčatko také krásne šaty?“ 

„Jasné. Ide na prvé sväté prijímanie,“ okamžite odpovedal Domino.

„A zajtra, ak ešte pôjde do kostola, tak pôjde na druhé sväté prijímanie,“ pridala Domina, aby neostala za bratom.

„A potom na tretie, štvrté aj piate sväté prijímanie,“ triumfoval Domino.

Dominiku to už prestalo baviť a radšej ma chytila za ruku.

„A potom?“ spýtala som sa. „No potom, keď to už nebude stíhať počítať, začne chodiť iba na sväté prijímanie,“ dodala okaňa a celkom vážne na mňa pozrela.

„A keď bude stará ako naša babka, tak bude chodiť iba na prijímanie,“ dodal Dominik.

„A aký je rozdiel medzi babkiným „prijímaním“ a „svätým prijímaním“?“ zaujímalo ma to, lebo som nie celkom pochopila túto „dvojičkovskú“ teóriu.

„No kým chodíš na sväté prijímanie, tak ešte hovoríš: „Ježiš pomôž mi. Ježiš, ty to môžeš zmeniť... a tak. Vieš prosíš ho, aby ti pomohol,“ vysvetľuje Domina.

„Ale keď už chodíš iba na prijímanie, tak povieš: „Bože prečo si na mňa zabudol a prečo ma trestáš? A prečo sa stalo toto? A prečo ma toto bolí... A toľko sa k tebe modlím a ty nič nerobíš. Si ticho.“

Rozosmiala som sa, lebo som si spomenula na tie moje „prijímania“ a „sväté prijímania.“

Dominik to nepochopil a so zachmúrenou tvárou sa spýtal: „Čo sa smeješ? Veď je to tak! Sama si nám hovorila, že Ježiš nám chce pomáhať! A že keď ideš na prijímanie, tak si ideš po Ježiša, a ak iba ochkáš a achkáš, tak ti nemôže pomôcť. Veď ho z teba musia bolieť uši.“

Áno, priznávam. Už som sa s týmito drobcami viac krát bavila na tému, ako sa Ježiš môže skryť do malej hostie a sami došli na definíciu, že „môže lebo je mocnejší nad všetkých mágov v rozprávkach a cirkusoch.“ Hovorili sme spolu o tom, že ak ho prijmeme do srdca a povieme mu, čo nás bolí... iste nám pomôže. A že sa ho musíme naučiť aj počúvať...  A teraz sa mi to vrátilo ako bumerang.

„Ach vy moje múdre deti,“ usmiala som sa na Dominika. „No dobre a čo s tými, ktorí idú síce na prvé sväté prijímanie, potom na druhé, potom na tretie... ale potom už nechodia ani do kostola?“ pokračovala som v úvahe.

„O tom sme sa rozprávali včera večer v posteli,“ priznala sa Dominika.

„A vieš na čo sme prišli?“ pridal sa Domino. 

„Neviem, prezradíte mi to?“ žobronila som.

„Jasné,“ prikývol Domino a poskočil predo mňa: „To sú tí, čo mu zabuchli srdiečko – akoby bránu. A čakajú, kým nájdu kľúč. Aby ju otvorili a ťažko veria tomu, že Ježiš im odpustí...“

Ďalej sme to nerozoberali. Mala som dosť. A ešte aj teraz sa spytujem na aké prijímanie to vlastne chodím...

Pridáte sa ku mne?

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Perfektný príspevok. Až ma normálne tie deti ohurujú, akú majú múdrosť v sebe emoticon Možno raz aj ja budem mať takéto deti, možno raz, možno...
Отправлено в 13.05.12 20:47.
Všetky dvierka srdiečka sa otvárajú malinkými kľúčikmi: "Odpusť, Ďakujem a Prosím."
Отправлено в 13.05.12 21:00.
Úžasný postreh...detská úprimnosť a múdrosť často udivuje, až zahanbuje našu komplikovanosť. Vďaka :-)
Отправлено в 14.05.12 17:20.
Andrej Rusňák
Sú to nevinné detičky.Často prekvapujú svojími názormi.No je tragédiou, keď sa dostánu do víru tohto sveta.Často tieto nevinné deti tento svet pohltí.Odzrkadli sa to na birmovke.Často len rodičia donútia svoje deti k prijatiu birmovky.Tak ako sa to stáva u nás.Pred birmovkou,birmovanci absolvujú duchovné cvičenia.Okrem toho,každý piatok,sa majú zúčastňovať sv.omši,ktoré si dávajú potvrdiť do zápisníka.Skutočnosť je taká.že počas sv omše behajú po vonku.Po skončení sv omše sa začínajú hrnuť do kostola tak,že veriaci nemôžu výjsť z kostola.Raz keď som sa takto nemohol dostať z kostola po sv omši,zastavil som jedného birmovanca a povedal som mu,nech ide tam kde bol do tej chvíle.Že toto je podvod.Na to mi tento birmovanec povedal:My si ťa počkáme a zabijeme ako sviňu.
Mali by sme sa zamyslieť nad tým,ako týmto prvoprimajúcim pomôcť,aby ich duše zostali čisté aj po tejto sviatosti.Je najvyšší čas zachrániť detské duše pre nášho Boha.
Отправлено в 14.05.12 20:25 в ответ на Denisa Flašková.
sr. Damiána strašne rád čítam tie tvoje príbehy. Vieš tak pútavo písať. Len kde tie decká chodia po toľkú múdrosť ?
Отправлено в 14.05.12 20:28.
aj ja ma rad jej blogy. Nepíše často, ale ked napise tak to stoji za to. A ma vlastny styl.. Takze davam 5***** a G+ LIKEEEEE emoticon
Отправлено в 14.05.12 21:07 в ответ на Jozef HORVÁTH.
Jarmila Semanová
Já k dětem šel jsem pro rozumy - všelicos z nebe ještě umí ...
Отправлено в 14.05.12 21:21 в ответ на Jozef HORVÁTH.
Andrej, je to o tom, že každý katechéta i kňaz by mal za tieto deti "pracovať" počas prípravy dvojnásobne viac na kolenách ako spoza učiteľského stola či ambony...
Čítala som kdesi tu, že najviac odstrašujú tisíce "márnotratných synov " "starší bratia", ktorých sa boja, a tak radšej utekajú opačným smerom namiesto späť k Otcovi.
Modlime sa, aby ten Ježiš v tých srdiečkach ostal....prosím!
Отправлено в 14.05.12 21:28 в ответ на Andrej Rusňák.
Andrej Rusňák
Ďakujem Mária.V súčastnej dobe žijeme aj hokejom.Aj to je ako v hokeji.Pri prvom svätom prijímaní sa tešime tak,ako keď dáme superovi gól.No keď nakoniec prehrame,smútime.Veľmi krásne si to napísala.Je našou povinnosťou nezaspať na vavrinoch.Mali by sme urobiť ako píšeš vbšetko preto,aby tieto deti neprehrali.Viem,je to ťažke.Aj môj vnuk bol v skupine Dávid.Viedol deti Márie.Často keď prišil neskôr domov,pýtal som sa ho,kde bol.Často mi povedal,že sa dlho rozpraval s kaplanom Štefanom.Neviem čo ho pán kaplan naučil.No dnes, už nechodí do kostola.Dármo ho prosím,aby sa zúčastnil sv.omši.Modlíme sa každy deň,aby sa to zmenilo.
Отправлено в 15.05.12 18:36 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Perfektný článok...čo všetko si tie deti všimnú a vysvetlia po svojom,až niekedy si človek povie: ,,Fúha ,no možno majú aj pravdu!" emoticon
Отправлено в 20.05.12 19:41.
Vďaka ti Pane, za článok, ktorý sr. Damiána napísala. Vďaka, za možnosť zastaviť sa a zamyslieť nad svojim nastavením.
Отправлено в 25.05.12 8:08.