« Назад

Načítané bez čítačky

Načítané bez čítačky

Snívam o „čítačke.“ A teším sa, ako si z nej budem lúštiť písmená, skladať ich do slov a potom do viet. A hlavne na to, ako posolstvo toho, čo budem mať „načítané“ zapojím do všedných i nevšedných dní života.... Lenže nie je čítanie ako čítanie....

 

Aj dnes som premýšľala o tom, čo som „načítala...“

Nie z „čítačky“, ktorú môžem držať v dlani a ak som unavená, tak ju jednoducho vypnem.

Snažila som sa čítať zo stretnutia s ľuďmi, ktorých som zo zvedavosti pozvala na  cestu života.

Sú to tí, ktorí o sebe hovoria, že chcú milovať Boha. Za každú cenu. A chcú mu patriť celým svojim srdcom, mysľou, dušou, rukami, nohami a veria, že sú spasení....

A poviem vám, bolo mi s nimi fajn...

Aspoň zo začiatku...

Čítala som z ich života, že ich kresťanstvo, hoci nie celkom katolícke, je na prvý pohľad príťažlivou stranou mince....

 

A potom to prišlo.

Prikmotrila sa ku mne staršia žena a začala sa zdieľať:

„Pre Krista, som opustila manžela a rodinu... Nemohla som s ním byť, lebo mi bránil ísť za Ježišom. A keby som neposlúchla boží hlas, nikdy nie som spasená, ale som väzňom rodiny...“ Hovorila vážne a usmievala sa s presvedčením, že spravila tú najlepšiu vec života.

„Bol alkoholik, alebo vás bil?“ spýtala som sa nechápavo. „Nie, bol celkom fajn. Ja som ho však opustila kvôli Kristovi.“

Spozornela som. A začala som načítavať ďalej. Niečo za jej slovami... A našla som:

Slová odtrhnuté od reálneho života. Veď prvé poslanie manželky je ostať vernou rodine, manželovi....

Jej kričiace pocity, ako hnev a zavrhnutie, hovoriace o tom, že jej manžel je tmár a zlodej, ktorého si Pán nevyvolil tak ako ju, aby získal nebeskú blaženosť...

Vety, doplnené sladkým americkým úsmevom....

A ešte niečo, zapchaté uši a oči pozerajúce sa iba jedným smerom.

Posledný pokus.

„Viete, myslím si, že rodina je základ spoločnosti. A váš manžel vás potrebuje...“ vydolovala som zo seba.

„Ach moja drahá,“ povedala, ako by sme sa poznali už niekoľko rokov „Vy tomu nemôžete rozumieť. Vy nie ste požehnaná..., vy ste ešte neuverili Kristovi... Ale ak chcete, darujem vám knihy, prejdem si s vami božie učenie....“  Hovorila mi so zápalom v srdci a v túžbe primäť ma, aby som dovolila Ježišovi, aby ma už tu a teraz spasil. Vraj sa potom už o nebo nebudem musieť usilovať, aj keby som žila sto rokov. Jednoducho ho budem mať.

„Ďakujem, ale viete, milá pani, ja chcem ostať človekom milujúcim Boha a veriť aj v jeho milosrdenstvo. Páči sa mi, to čo povedala svätá Terezka, keď si uvedomovala svoju hriešnosť: „Ježiš, urob do neba výťah, lebo ja už nevládzem ísť po schodoch,“ snažila som sa o vysvetlenie.

„A vy tomu veríte? Veď všetci svätí sú výmyslom ľudí a nejakého.... (nevyslovila to, ale myslela na pápeža).“

Otočila sa a zmizla v dave....

Môj obdiv a zápal týchto kresťanských bratov a sestier sa stratil niekde v diaľke...

A cestou domov som v duchu načítavala ich pohľady na svet.

Musia ísť stále vpred,

stále viac a viac študovať bibliu,

viac a viac dávať peňazí do zvončeka /nie mince – radšej papierové, lebo je to znak toho, že dôverujú Bohu, ktorý sa o nich postará, ak vysypú celý obsah peňaženky/.

Musia evanjelizovať – presviedčať, lebo ak by to nerobili, stratia požehnanie... !

Ale pozor,  nemôžu evanjelizovať všetkých, ak narazia na „tvrdého katolíka“, tak sa majú zvrtnúť...

Nie preto, že nemajú moc, aby ho presvedčili, ale preto, lebo sa boja, že on zneistí ich vieru...

Hlasno volajú k Pánovi, pričom On sám počuje v tichu... Zdá sa, že sami seba chcú presvedčiť, že to o čo ho prosia a že to čo robia je správne.

 

A čítala som v mysli ďalej:

Čo ak sa niekto rozhodne, že od nich odíde? Bude zatratený???? Plný strachu? Ako sa potom zaradí do života?

Zblázni sa, veď je presvedčený, že stratil nebo... a jeho „bývalí kresťanskí kamaráti“ sa s ním akosi nemajú chuť rozprávať....,  hoci sú ľudia, a nemyslím si, že to prvé čo nás spája je Boh....

Akoby títo ľudia sedeli vo vlaku, ktorý má krásny nápis „Cesta šťastia a požehnania“. O tom, kto do neho nasadne, rozhodnú ich vodcovia...

Musí to byť  poslušné stvorenie, presvedčené že Kristovi sa dáva stále viac a viac a k tomu aj ochotné robiť „čudné veci“.

Nuž spomínam si, ako hovoril jeden staručký kňaz: Buď najskôr dobrým človekom a potom môžeš byť dobrým kresťanom. A keď budeš niečo robiť, spýtaj sa: Je to dobré po ľudskej stránke? Ak áno, tak choď do toho. Boh to požehná....

A veru ten staručký kňaz mal načítaných veľa ľudských príbehov, a bol šťastný, aj bez čítačky, ktorú možno z času na čas vypnúť.... 

Комментарии
sign-in-to-add-comment
"Po ovocí ich poznáte..." Ďakujem za zdieľanie.
Отправлено в 24.09.12 6:33.
Toto je moja „čítačka“. Už niekoľko dní zápasím s touto myšlienkou „evanjelizácie“. Ísť do ulíc, oslovovať ľudí, v tom najúprimnejšom úmysle hovoriť o tom, čo mám v srdci zakódované je nádherná vec, ale môže sa to stretnúť aj s neprijatím, že je to nátlakové. Stále mi vychádza, že svojim životom, svojimi svedectvami môžem osloviť tak, aby druhý uveril, že „verím“, keď sa moje činy nerozchádzajú s tým o čom hovorím, o dobre a láske. Nie je to zložité v habite, ale u obyčajných ľudí v druhej strane môže skĺznuť podozrenie : „sekta“. Ale nebojme sa evanjelizovať podľa učenia Ježiša Krista, ktoré sa opiera o Trojjedinného Boha.
Отправлено в 24.09.12 6:39.
Osobne som presvedčený, že evanjelizácia by mala byť aktívna a malo by sa vychádzať k ľuďom. Otázny je zrejme zámer. Je to pritiahnuť čím viac ľudí do zboru či spoločenstva? Alebo aby spoznali Kristovu lásku?
S ľuďmi, ktorých opisuje sr. Damiána sa ťažko komunikuje a mám pocit, že katolík je pre nich horší ako vrah. Najviac mi na tom vadí, že ľudia potom hádžu všetky pouličné evanjelizácie do jedného koša a sú skeptickí voči akejkoľvek výzve, lebo majú stále pocit, že majú dočinenia so sektou... ach jaj.

Podľa mňa je najefektívnejšou cestou oslovenia "neznámych" predevanjelizácia, tzn. spraviť niečo užitočné pre ľudí, z čoho majú ozajstný osoh. Potom, keď budú cítiť, že nám na nich záleží a našou pohnútkou je láska, vzniká priestor pre ohlasenie evanjelia, ktoré padne do lepšej pôdy. ...ale nechcem veľmi mudrovať, či kázať emoticon

Najviac by mohol o evanjelizácii hovoriť Jožko Greš, veľmi by ma zaujímal jeho názor o spomenutej "evanjelizácii"
Отправлено в 24.09.12 7:28 в ответ на Anna Václavová.
Musíme nájsť nové spôsoby... myslím, že nám ich Boh ukáže. verím tomu. Ja v práci nemôžem evanjelizovať tradičným spôsobom - rečou - iba ak príde dačo ako téma rozhovoru, tak aj poviem. Ale bez násilia a bez presviedčania. Boh nám dal slobodu. A inak sa modlím... za veci, za ľudí a dávam ich Bohu, aby On poriešil, veď On vie, ako:0) A ako písala sr. Damiána - byť človekom so srdcom na mieste - láska... pokoj...porozumenie pre iných.
Отправлено в 24.09.12 8:51 в ответ на Martin Lojek.
Sestra zo srdca ďakujememoticonVeľa sa rozbieha takéto "evanjelizovanie",ktoré káže,akí sme scestní,ako zle ideme.Ako máme študovať písma a byť spasení už tu na zemi a kto je proti,tak podľa nich nemá vieru a je zlý,nechápavý,ach jaj.Spochybňujú Cirkev,svatcov,kňazov,zasvatené osoby,sviatosti.Ja by som to nazvala akýsi "new age".Majú plné ústa rečí a kde zostala pomoc chudobným,chorým,núdznym?Kde zostala bratská láska?Nejedni sa aj nechajú strhnuť,čo je smutné.Prekrucujú písmo,ušili si ho namieru podľa seba.Potom aj tam kde evanjelizujú naozaj kresťania sa človek obáva a je logické,že si možu pomýliť aj skutočné evanjelizovanie so sektou.Veď Pán nás naučil,čo sprvíš jednému z mojich maličkých,mne si spravil a nie rozbi rodinu,ak s tebou nesúhlasí,posmeškuj a odsúď tých,čo nám neuveria.Ani nám nám Boh nesľúbil spásu už tu na zemi,ako kážu.Bravó sestra Damiánaemoticon)))Bohu vďka za vaše blogyemoticon
Отправлено в 24.09.12 14:05.
Martin neviem či som najpovolanejší, ale podelím sa tým čo vyššia spomenutá situácia vo mne vyvoláva.

Tak toto je zvláštne „sústo“:-). Názorný príklad ako nemá vyzerať evanjelizácia.
Chcel by som sa stretnúť a porozprávať s jej mužom. Čo on na to? Myslím, že by to bolo zaujímavé – i keď nie radostné počúvanie.
Podľa popisu mi to pripadá práca kresťanského spoločenstva Milosť. Mal som možnosť, či skôr „milosť“ byť nimi „evanjelizovaný“ cez pódium a mikrofón ako aj osobným rozhovorom a asi aj tejto pani by som povedal to čo dotyčnému na Prešovskom námestí: „Nie ďakujem neprosím si – ja už spásu prežívam. A čo sa týka katolíckej Cirkvi na ktorú tu vy kydáte, aj cez jej chyby, zlyhania a nedostatky som hrdý, že do nej patrím“.

Tak ako ma bolí nezáujem, chlad a ľahostajnosť ľudí na Boha, tak na druhej strane mi nie je príjemná pomýlená až fanatická horlivosť za Boha. Títo ľudia resp. takýto spôsob evanjelizácie nerobí dobré meno evanjelizácii ako takej. Pretože niektorí ľudia po stretnutí s takýmito ľuďmi majú blok druhý krát počúvať zvesť Evanjelia podanú prirodzeným spôsobom.
Musím však napísať, že táto pani je mi istým spôsobom vzorom, alebo skôr výkričníkom. Nie úmyslom a pohnútkami, či spôsobom, ale povzbudzuje ma, aby som ochotne a s odvahou vyšiel na cestu k druhému, byť mu k dispozícii a podľa potreby ponúknuť mu svedectvo viery.

Sr. Damiána ďakujem nielen za tento, ale za každý blog, ktorý tu píšete. Ste pre mňa požehnaním. Svojím odľahčeným písaním pomáhate aj mne byť ako dieťa. A aj keď ich nepoznám pozdravujem tých dvoch „blogérov“ Dominika a Dominiku:-). A teším sa na ich ďalšie „huncútstvo“.
Отправлено в 24.09.12 18:05.
DAkujem sestra. Myslím, že mnohí sme sa už stretrloi s niečím podobným. Aj tu v našom prostredí sa realizujú ľudia s podobnými záujmami - niečo ohlasujú s cieľom získať ľudí pre svoj zbor. Velmi mi vadí, že dotyčný pastor tak ostro vystupuje proti katolíckej cirkvi a mnohé výroky sú úplne nepravdivé. (napríklad: že katolícka cirkev verí, že Božie kráľovstvo prišlo viditeľným spôsobom vtedy, keď sa spojila cirkevná a svetská moc) Tieto pomery sú pre nás katolíkov výzvou, aby nám záležalo na evanjelizácií, aby sme boli horlivý za Pána a pritom žili reálny a príťažlivý život.
Отправлено в 24.09.12 18:56.