« Назад

Trojičný teoretik

Trojičný teoretik

Sedíme v laviciach. Zazvoní zvonček a niečo sa šuchtá po schodoch, podopierajúc sa o paličku. Starček. Ten šušľajúci farár, ktorý nevie, kedy má skončiť kázeň. Tak to o ňom podaktorí vravia. A ešte dodajú, že je hluchý ako peň... a že.... veď to poznáte....

 

Nemôžem odísť a tak ostávam. Je nedeľa a na omšu sa predsa patrí ísť /mimochodom som na nej aj za všetkých potenciálnych birmovancov, ktorí so mnou v tejto chvíli nesúhlasia/. A okrem toho už dávno viem, že tu nie je dôležitý pán farár, ale Boh, ktorý nás obdarúva nezáležiac na „hodnosti“ či „nehodnosti“ svojho služobníka, ktorú meriame ľudskými úsudkami.

Preto si v duchu vravím: „Bože požehnaj ma...“

V niektorých okamihoch sa prenášam do rozprávky: „Byl jednou jeden král“, ale práve to robí staručkého kňaza sympatickým, lebo v knihách listuje, akoby hovoril: „Ja sám, ja sám....“

A je to tu: Kázeň....

Úspešne dokrivkal k ambóne a zavesil sa na ňu. Pozrel na nás a spustil:

„Milí moji. Mňa táto najsvätejšia Trojica skoro pochovala. Som farár, ale vôbec jej nerozumiem. Neviem o nej rozprávať a pripadám si ako ťulpas, ktorý nemá šancu povedať o nej niečo, čo by stálo za to...“ Smutne sa rozhliadne smerom k nám....

„A viete, kedy som zistil, že som takéto teľa?“ položí si rečnícku otázku a počká kým sa douškŕňame. „ Keď som sa rozhodol, že zistím, čo to tá Trojica je.“

Mal nás... Všetkých... aj tých čo ešte nestihli dať von z úst žuvačky. „ Pred tridsiatimi rokmi som sa rozhodol, že napíšem o nej knihu. A budem slávny, vlastne slávne ješitný. Budem prvý Slovák,  teológ, o ktorom sa budú niektorí z vás učiť a kňazi ma budú citovať v kázňach,“ usmial sa. A pokojne hovoril ďalej o hriechoch svojho života.

„A tak, keď som chcel niečo napísať, musel som aj čítať. A začal som náukou o perichoréze /prenikanie troch božských osôb medzi sebou.../ a čím viac som čítal, tým viac som vedel... A viac som hovoril.... A tým menej ľudí mi rozumelo. Veď to poznáte, ako vás my, niektorí duchovní vieme uspávať svojimi kázňami... A poviem vám, je to preto, že hovoríme iba to, čo sme si prečítali a nie to, čo žijeme...“ Ostal ticho a pozrel sa na kríž. Akoby prosil Boha, aby odpustil „únavným šíriteľom evanjelia.

„Nuž a viete ako to je. Ani som si nevšimol, kedy som prvý krát začal nadávať na svoje ovečky... A rozčuľoval som sa, keď mi povedali, že som sa zmenil... Vymenil som milosrdenstvo za poučovanie i za povzbudzovanie a chcel som, aby sa konečne začali vzdelávať, čítať katolícke knihy a neboli takými ťulpasmi.“

Pokračoval.

Požiadal o preloženie do druhej farnosti... ale tam bolo to isté: Konflikty a on múdry pán farár píšuci knihu o Najsvätejšej Trojici.

Takto bojoval päť rokov... Keď mu dohováral biskup, hneď mal po ruke výhovorku, že mu nepreje a že nemá zmysel pre rozvoj teologickej vedy....

Došlo to až tak ďaleko, že sa rozhodol, že odíde z kňazstva. Chcel ísť tam, kde ho bude mať niekto rád, kde bude mať pochopenie pre jeho činnosť...

A keď o tom uvažoval, priplietol sa mu našťastie do cesty človek v handrách...

Prijal ho na faru, ponúkol čajom a chlebom. Posadil sa k nemu a chcel mu niečo povedať o Bohu. No starší muž ho umlčal zdvihnutím ruky. Pozrel sa mu do očí a povedal: „Ste nešťastný kňaz a to len preto, že o Bohu premýšľate, hovoríte ale nežijete s ním. A nehľadáte ho v ľuďoch. A od nich iba chcete, aby ho hľadali vo vás.“

Kňaz sa zháčil... Už mal na jazyku otázku: „Vážený pane, čo si to dovoľujete? Ja som predsa váš farár!“, keď sa otrhaný muž znova ozval. „Aj ja som veľa premýšľal nad Trojicou, no prišiel som iba na jedno. Môj otec ľúbil moju mamu a moja mama ľúbila mňa a ja som zasa ľúbil otca aj mamu... A tá láska, to čo sme si dávali, to čo sme pre seba navzájom robili..., to bola tá Trojica. Nestačilo by nám, keby sme vedeli, čo je to láska, ale nehľadali ju a nedávali sme si ju navzájom... Boli by sme stratení rovnako ako vy.“ Dohovoril, vstal a odišiel...

A staručký kňaz zo slzami v očiach, spomínajúc na túto udalosť, dodal. „Myslím, že ho poslal Boh. Aby som nezabil aj ten posledný kúsok lásky, ktorý bol vo mne.

Roztrhal som všetko, čo som dovtedy napísal, mysliac si, že je to múdre. Vyspovedal som sa a  začal som inak. Odprosil som aj ľudí, lebo som si uvedomil, že som im ublížil. Pochopil som, moja teologická teória nestačí. Treba skutky lásky. A preto je Deň najsvätejšej Trojice pre mňa dňom pokánia. Modlite sa za mňa, aby som nezišiel z cesty skutkov... a odpustite mi. Amen.“

V kostole vládlo úplné ticho. Ozýval sa iba šuchot jeho unavených nôh. Už to nebol pre nás nudný pánko.... Bol to svedok. Svedok, ktorý nechce rozumieť Božím tajomstvám, ale spolu s ľuďmi kráčať na ceste k Bohu.

Veď vďaka Najsvätejšej Trojici – som mohla stretnúť človeka s pokorným pravým srdcom... Neviem jeho meno ani priezvisko, ale viem, že ma má rád. Vidno to z jeho života...

 Pane Ježišu, daruj nám milosť, aby sme aj my žili lásku najsvätejšej Trojice v našich vzťahoch ale aj v rodinách. Amen.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
súhlasím.... knihy nie sú iba na čítanie. Ale na objavenie ich posolstva. V žiadnej z nich nie je napísané všetko, ale je na nás, aby sme si z nej vybrali to, čo nás pohne vpred, čo nám pomôže ísť ďalej.... Pomôže nám aj keď na prvý pohľad "kontroverzné" knihy dočítame až do konca a potom sa zamyslíme nad ich celkovým posolstvom...., ktoré je dôležité pre náš život...
Отправлено в 11.06.12 12:08 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
neviem, ja som iba odovzdala materiály emoticon))) Ozaj a akej knižky? - teda ktorej????
Отправлено в 11.06.12 12:10 в ответ на Otília Ferenčíková.
Priznávam sa, že som seba súdila, a hanbila som sa, keď som túto knihu nedočítala jedným hltom. Pripisovala som to svojmu zdravotnému stavu po ťažkom zápale pľúc, že únava ma odvádza od podstaty. Vrátila som sa k nej neskôr a moje zmätočné pocity sa len znásobili. Nebudem tu polemizovať, lebo by som nerada vnucovala niekomu niečo, čo je "osobné", ale ten link vystihuje plne môj názor.
Отправлено в 11.06.12 13:00 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Zväčša sa na tejto stránke stáva, že úvodný blog je výborný.Ako v tomto prípade- sestra Damiána.
Ale každý hodnotný obsahuje potom nekonečné diskusie, a niekedy také, že jeden nad druhým vynáša súdy.
A toto sa mi na tejto stránke nepáči, hoci si nemyslím, že sme na verejnej schôdzi komunistickej strany, kde každý musel zdvihnúť ruku.
Отправлено в 11.06.12 15:46 в ответ на Anna Václavová.
Nechcela som písať o tejto kontroverznej knihe na takomto krásnom blogu, kde je o Najsvätejšej Trojici písané nádherne, kedy ju treba pochopiť srdcom a nie rozumom.
Čo sa týka knihy Chatrč, pri jej čítaní som mala dojem, že pácham svätokrádež. Búšilo mi srdce, div mi nešlo z hrude vyskočiť, čo moje svedomie odmietalo nieže prijať, čo sa píše v tejto "ospevovanej" knihe, ale bránilo sa ju tiež dočítať. (neodložila som ju po pár riadkoch iba pre to, že mi bola donesená až domov ako veľký dar, z ktorej budem nadšená, čiže z úcty k danej osobe som sa snažila cez ňu prelúskať, aby som ju neodsúdila už hneď na začiatku...) Pre mňa samú je táto kniha pohoršením. Absolútne sa stotožňujem s recenziou na stránke Postoy.sk. Nedala by som ju prečítať ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi, nieto ešte svojim priateľom, alebo blízkej rodine, nedaj Bože, deťom. Pretože by som sa bála, že ich moje odporúčanie pohorší. Zavádza v náukách viery a ako beletria, próza, román, berte to ako chcete, nemá žiadnu literárnu cenu. Rozhodne nepatrí medzi knihy, ktoré obohatia dušu. Veriaceho človeka pobúri a neveriaceho človeka neprivedie k pravej viere.
Ak hľadáme cestu k Pánovi, plnohodnotná kniha je Sväté Písmo.
Milá pani Mária, uisťujem vás, že si nepestujem, ani nemám falošné predstavy o Bohu. Denne si čítam Sväté Písmo, cez ktoré sa mi prihovára Pán. Nemám v úmysle hodnotiť jezuitu, ale ak má on právo hodnotiť toto dielo a odporúčať ho, ja si tak isto dovoľujem hodnotiť toto dielo cez moju osobu, aj keď som ničím, iba obyčajným zrnkom prachu. Ale potrebovala som to tu napísať, aby mi Pán raz nevyčítal, že som mlčala tam, kde som mala "kričať". S úctou vaša sestra v Kristu.
Отправлено в 11.06.12 18:12 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Pani Eva, nie som literárny kritik. Mňa len bolí, že sestra Damiána napíše krásny blog- to nemôžete odškriepiť- potom tu niekto vytiahne príklad, vyjadria sa k tomu viacerí , niekedy aj ja a vždy sa kritika zvezia ako na sánkach špeciálne po mojom chrbte. Viacerí dobrí ľudia v mojom okolí mi povedia: vykašli sa na nich....veď sa odhlás...ja viem, že by ste si to z tejto komunity aspoň traja veľmi, veľmi priali. Ale administrátor stránky ma prosí: ostaň a píš, je to tu pre každého.
O spásu mojej duše sa nemusíte báť. Pristupujem pravidelne ku sviatostiam, keby sme sa poznali osobne, tak sa presvedčíte, že som veľmi úprimná. A nikdy nepoviem, že Sväté Písmo nie je nad všetky knihy. Len som nenasávala vieru s materinským mliekom, Pán si ma povolal do Cirkvi i k zasvätenému životu dosť neskoro. Tak je moja cesta trochu iná.To je všetko. S úctou Mária
Отправлено в 11.06.12 22:34 в ответ на Eva Vráblová.
Po str. 53 je "len" opísaný ich výlet a potom pátranie po Missy s tragickým koncom. Hlavné začína až ďalej.
Ja sa stotožňujem s týmto názorom: http://www.upac.sk/node/879 alebo s týmto: http://www.upac.sk/node/1605
Nuž, kniha sama prehlasuje, že nie je pre každého.
Отправлено в 12.06.12 0:08 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Keď nad tým uvažujem, isté riziko v tom je. Ten istý text môžu rôzni ľudia pochopiť rôzne. Mne to, že Boh je situovaný do postavy ženy, pripomenulo, že to nie je pánko kdesi, ale obe naše pohlavia vychádzajú z/od neho. Ďalej že je stále živo prítomný v dianí tohto sveta a nič a nik mu nie je ľahostajné/ý. Páči sa mi vyobrazenie sv. Trojice, páčili sa mi tie rozhovory. Ale niekoľko nebezpečných úskalí tam je. Ja som sa nad nimi vzniesol, iný nemusí.
Mrzí ma, že som poškodil toto vlákno. Nečakal som, že môj vstup naberie takéto rozmery. K sestre Marcelke je to asi nefér.
Отправлено в 12.06.12 0:30 в ответ на Eva Vráblová.
Vďaka, sr. Damiana! Už len opravte to "tela" na "teľa", lebo to riadne mení význam. Ostatné maličkosti nie sú nateraz podstatné. emoticon Zn. "choroba z povolania"
Отправлено в 12.06.12 8:11.
Ešte ku knihe Chatrč. Je to super kniha. A je jasné, že nie každému vyhovuje. Čítal ju však aj jeden z našich cirkevných predstaviteľov a tiež uznal, že je obdivuhodné, že sa vôbec niekto podujal pokúsiť sa aspoň trošku "vysvetliť" tajomstvo Trojice. Hoci tajomstvo trojičnej lásky nemožno pochopiť, potom by už nebolo tajomstvom. Je jasné, že kniha ponúka protestantský pohľad. Ale mňa vôbec nepohoršila, naopak, vzbudila vo mne väčšiu úctu voči Najsvätejšej Trojici. To, čo mi však v nej citeľne chýbalo, je Mama Mária. Ale, ak vie človek vydolovať z knihy dobré veci, ktoré v sebe ukrýva, môže ho to posunúť ďalej. Aj Pavol hovorí: "Všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte." Tak sa držme toho dobrého a nebudeme hľadať pohoršenie, kde možno ani nie je... Pokoj a dobro!
Отправлено в 12.06.12 8:48.
no novej ďalšej ktorú ešte nemám, veď materiálu ti Boh posiela hromadu, Duch Svätý ti dáva schopnosti písať tak pútavo....
Tvoje knižky Damiána mám, od kedy došli, stále na nočnom stolíku a vraciam sa k ním nielen pri uspávaní najmladšej dcérky, ale aj len tak, napr. keď sa po sprche šuchnem pod deku a ukradnem si chvíľočku pre seba....
Tých príbehov zo života ktoré si už tu v elektronickej podobe predostrela je škoda nedať na papier a nedoručiť do nemocníc,čakární, vlakov, keby sa tak dalo zabudnúť si tvoje knižky na všetkých možných a nemožných miestach so zošitkom pevne pripojeným, ktorý by sledoval cestu tvojich kníh, kto ich čítal, čo mu dali, komu ich posunul....... toto by sa mi páčilo.


...tak nenápadne som sa chcela spýtať , či pracuješ s vydavateľstvom na niečom novom....
Отправлено в 12.06.12 8:56 в ответ на Marcela Damiána Bagínová.
Evička, ďakujem aj ja. Pochopila som, aj keď mne na "nejakom mäkčeni" musí záležať, aby som pohotove pochopila význam slova, uniklo mi to v tej spŕške hlbokých zamyslení, ktoré ťali do živého.
Отправлено в 12.06.12 9:42 в ответ на Eva Krpeľanová.
Ja som sa roky pohyboval medzi protestantmi, možno preto som nenašiel nič "nesprávne". A kniha je osobná skúsenosť (údajná) istého muža, ktorú spísal jeho kamarát, nie teologický výklad. Mária má svoj post, ale tu sme u sv. Trojici. Niektoré pasáže ma na chvíľu zarazili a je pravda, že kto to nepochopí, môže byť v nebezpečenstve. Ale múdry si to preverí.
Ale dosť už, každý má slobodu rozhodnutia.
Отправлено в 12.06.12 21:51 в ответ на Eva Krpeľanová.
Jozef Fatura
naše chápanie je dosť obmedzené
sme schopní pochopiť niečo podľa možností, akými sme boli obdarení
preto niekedy kritizujeme, keď vidíme niečo, čo druhí nevidia
nad každou kritickou poznámkou myslím si, je treba sa zamyslieť
a nie automaticky bojovať proti
- môj názor na chatrč je tiež negatívny
aj keď ak sa dobre pamätám, náš biskup v jednom pastierskom liste použil nejaký citát z tejto knihy
chcel som vedieť ako to bolo myslené
pretože ja som to chápal ako propagáciu tejto knížky,
ale žiaľ odpovede som sa doteraz nedočkal
a chatrč určite nepatrí do mojej knižnice
výstižne to bolo popísané na
Odoslané 11.6.2012 9:58
neviem či ste postrehli, na konci zamyslenia je odporučenie na film ostrov,
stojí za pozretie
:-)
Отправлено в 06.07.12 7:37.
Показывается результатов: 21 - 34 из 34.
из 2