Nie všetko čo vieme, musíme povedať, ale všetko, čo hovoríme, musí byť pravda.

     Prvý mučeník Sv. Štefan hlásal, že ťažiskom nášho života má byť ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Kristus. 

     Podľa sv. otca Benedikta XVI príklad sv. Štefana poukazuje na neoddeliteľnosť viery a lásky a pripomína nám, že každé prenasledovanie sa nám môže stať príležitosťou na šírenie evanjeliovej zvesti a rast cirkvi. Prvé dnešné čítanie zo Skutkov apoštolov nás upozorňuje na to, aby sme sa nestali nástrojom zla. Nástrojom zla je mimo iného aj klamstvo, ohováranie a osočovanie. Tento scénar bol použitý pri Ježišovi, Štefanovi, Pavlovi a dejiny sa stále opakujú. Štefana očiernili z toho, čo nespáchal. Sv. Štefan bol obdarený múdrosťou a výrečnosťou. Jeho kázanie bolo často sprevádzané mimoriadnými znameniami. Keďže ho nemohli obviniť priamo, urobili to cez falošnú obžalobu, že pohŕda Mojžišovým zákonom a Jeruzalemským chrámom. Teda sa vedome na ňom dopustili klamstva.

     V dnešnej dobe demokracie máme slobodu slova. Čo je to sloboda slova? Že si môžem povedať čo chcem, kedy chcem, ako chcem? Toto je sloboda slova? Veď som len pravdu povedal. Ale komu tá pravda pomohla? Tomu človeku, o ktorom hovorím? Nie všetko, čo vieme musíme povedať, ale všetko, čo hovoríme musí byť pravda. Ak počujeme od niekoho ohováranie, nie sme povinní to šíriť ďalej.

    Sv. Štefan na svoju obhajobu predniesol nádhernú vec. Keď však povedal, že vidí Syna človeka sedieť po pravici Boha, bola to posledná kvapka, a pohár jeho žalobcov týmto definitívne pretiekol. Žalobcovia sa razom premenili na zúrivých katov. Vyvliekli ho von z mesta a tam ho kameňovali. Sv. Štefan sa modlil k Bohu, aby prijal jeho ducha a modlil sa aj za svojích vrahov, aby im tento hriech nebol započítaný. Keď sa ale stane nám krivda (bez ohľadu na našu povahu), nič sa nedeje? Preto nemôžeme ostať iba na báze ľudskosti. Máme byť Božími. Štefan bol verným obrazom Krista a poslednými slovami "Otče, nezapočítaj im tento hriech" skladal skúšku z lásky a odpúšťania. Ôsme Božie prikázanie hovorí: "Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu". Je skutočne veľmi ťažké povzniesť sa nad krivdu, klamstvo, ohováranie či osočovanie, a ináč to zakusujeme v našich medziľudských vzťahoch. Slovo človeka má úžasnú moc. Slovo človeka môže povzbudiť, potešiť, ale aj neskutočne zraniť. Modrina alebo zranenie prejde, ale rana spôsobená slovom dlho a ťažko rezonuje v srdci človeka. Niekedy to môžu byť aj roky.

     Platí taká zásada: Dva razy meraj a raz strihaj. Preto by sme mali dva razy uvažovať, čo povedať a čo vyjde z našich úst. Všetko to čo je už povedané, už nikto nezoberie späť. Máme jedného človeka, jednu situáciu, ale dva pohľady. Buď budeme toho človeka alebo situáciu vidieť v pozitívnom svetle alebo v negatívnom. Ak si vybudujeme predsudky voči niekomu, tak spravidla sa ten človek môže snažiť akokoľvek, stále v ňom uvidíme zlo. Problém je ale v našom pohľade. Ak sa necháme formovať Kristovým evanjeliom, potom srdce hovorí prepáč a odpusť krivdy. Odpustenie človeku je najkrajším darom, na ktorý Boh čaká. Každý človek bude skôr či neskôr stáť pred skúškou z lásky a odpúšťania. Je to skúška veľkosti nášho ducha. Sv. Štefan túto skúšku zvládol.

     Preto pokorne v tento čas kľaknime pred jasličky a prosme, aby nám pomohlo betlehemské Dieťa túto skúšku z lásky a odpúšťania zvládnuť. V zázračnú noc, keď sa Kristus narodil pre tento svet ako Boh a Človek nastáva úžasný moment. Rodí sa Boh láska a chce byť blízko nás. Prichádza so svojou nežnosťou lásky a chce sa dotknúť srdca každého človeka. Otvorme svoj zrak, aby bol sprítomnený hlbokou vierou, nádejou a láskou. Pravé svetlo zahaľuje temnoty a našu ľudskosť. Majme skutočnú radosť, že Boh je nám vždy nablízku.

(čerpané z homílie jedného z naších kňazov)