Boh nás každého volá k svätosti, hovorí: „Buďte svätí, ako som aj ja svätý.“ K tomu nám pomáha náš manželský život. Podľa o. Caffarela sa požiadavka svätosti týka hlavne manželov. Manželstvo nie je vec náhody. Pri stvorení človeka hovorí Boh zámer: "Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!“ (Gn 1,26) V tej chvíli je človek na obraz Boží. Pamätajme na to v manželstve, že sme obraz Boha. Ja musím v manželke/manželovi vidieť obraz Boha a nie seba.....

Sviatosť manželstva – cesta k svätosti

            Boh nás každého volá k svätosti, hovorí: „Buďte svätí, ako som aj ja svätý.“ K tomu nám pomáha náš manželský život. Podľa o. Caffarela sa požiadavka svätosti týka hlavne manželov. Manželstvo nie je vec náhody. Pri opise stvorenia sveta v knihe Genezis, stačilo slovo a stalo sa. Avšak pri stvorení človeka hovorí zámer:  "Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!“ (Gn 1,26) V tej chvíli je človek na obraz Boží. Pamätajme na to v manželstve, že sme obraz Boha. Ja musím v manželke/manželovi vidieť obraz Boha a nie seba. Sv. Augustín hovorí, že Boh nás stvoril bez nášho súhlasu, ale cesta k Nemu je možná, iba ak človek dá Bohu na to povolenie (slobodná vôľa).

Smerovky napomáhajúce k svätosti:

1) správny rebríček hodnôt: Boh – manžel/ka – deti

Cestou k svätosti pre muža je jeho manželka a naopak. Láska k dieťaťu nemôže byť väčšia ako k manželovi/manželke.

Sv. Ján Pavol II. hovorí o manželoch ako o ľuďoch, ktorí prežívajú obyčajný život neobyčajným spôsobom. Manželstvo je Božím zámerom, preto ho nemeňme podľa nás, ale buďme v ňom Božím obrazom.

2) manželstvo je viac ako ľudská zmluva

Máme sa milovať takou láskou, akou Boh miluje nás. Boh nám chce pomáhať a preto nám dal túto sviatosť. Pomáha nám objavovať Božie stopy Jeho pôsobenia v našich manželstvách.

3) počúvať

Máme počúvať, ak nás Boh volá, aby sme mohli ísť...

4) žiť tým, čo sme počuli v slove Božom, odpúšťať

Boh nám dal srdce, aby sme ním milovali. Máme vytvárať jednotu s Bohom a medzi sebou navzájom. Máme byť obrazom Božej lásky a zároveň iným hovoriť o Božej láske. Kristus ide touto cestou spolu s nami. Nie my sa navzájom milujeme, ale Kristus nás miluje v našom manželovi/manželke. A to takou mierou, akou sa my budeme o to snažiť, žiť, modliť... Sme za seba navzájom zodpovední.

O. Caffarel hovorí, že vďaka našej láske objavujeme lásku k Bohu. A keď prejavujeme lásku sebe, prejavujeme ju Bohu. Slová „Poď za mnou“ sa týkajú aj nás.

Našou svätosťou je zdokonaľovanie našej lásky. Dôležité je vracať sa k tomu, ako sme sa spoznali. Kristova láska je verná a obetavá. Aj naše manželstvo je určitá obeta. Veľkou posilou je manželská modlitba. Nedá sa spoločne modliť manželskú modlitbu a zároveň byť pohádaní – musíme sa najprv zmieriť. Postavme sa spoločne pred Boha - ... a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame...

Sviatosť manželstva uskutočňujem počas svojho každodenného života, keď varím, upratujem, modlím sa... Deti vychovávame najlepšie naším príkladom. Najlepšou výchovou detí je milovať manželku/manžela. Spoločne máme prežívať aj kríž, spoločne ho zodvihnúť a nebude taký ťažký. Môžeme čerpať silu v Eucharistii, počas obetovania odovzdať manžela/ku, deti, všetko, čo nosíme v srdci.

Manžel má manželku vypočuť, sprevádzať ju počas jej problému, ale neriešiť svojím spôsobom.

Uzamykanie sa v manželstve jeden pred druhým je podľa o. Caffarela ťažkým hriechom. Preto je veľmi dôležitý dialóg – „Sadnime si spolu“. Naplňte nádoby vodou (svadba v Káne) a Boh ich premení. Tou vodou je naše úsilie. Boh ju premení na víno lásky. Musíme na sebe pracovať – nemať prázdnu nádobu.

Muž a žena sú rozdielni, nevedia si čítať myšlienky, preto sa treba neustále rozprávať, objavovať sa. Mali by medzi sebou zdieľať všetko, radosti, ale aj starosti a problémy. Zväzok je živý, ak sa v živote jedného ukazuje život druhého – ako odraz oblohy na jazere. Prirodzene, že je ťažké ukázať, čo sa v našom vnútri deje. Ak je modlitba slabá, je to zlé. Nemáme vzťah s terajším Kristom. Musíme si uvedomiť, že Ježiš je stále živý, je s nami v našom manželstve. Treba si to uvedomiť, keď prijímame sviatosť manželstva.

Sme povinní svedčiť naším životom a ukázať svetu pravú tvár Boha. Je to priveľká úloha, avšak sme na to špeciálne vybavení, máme svoju charizmu. Ateistický svet potrebuje svedectvo. Preto musíme spoločne hľadať Boha, ctiť Ho a tak vychovávať aj deti.

Máme stáť pred Bohom ako 2 ruky spojené pri modlitbe, nemať tajomstvá, ukázať partnerovi svoje vnútro, rozprávať sa systematicky o prehlbovaní manželstva a dovoliť meniť sa. Najdôležitejšia je jednota, akou je aj Najsvätejšia Trojica.

Človek sa nehanbí byť pre partnerom nahý telesne, ale odhaliť sa duševne sa hanbí, má zábrany. Musíme sa snažiť mať Boží pohľad na toho druhého. Boh nás k tomu povoláva a dá nám na to potrebné milosti, ak Ho o to prosíme.

Láska by mala rásť kvalitatívne z telesnej na duševnú. Máme byť pre seba nevyčerpateľným prameňom. Plnosť nájdeme iba v sviatosti manželstva.

Aj Sadnime si spolu nám pomáha hlbšie vojsť do našich vzťahov. Je to stretnutie s Bohom. Ak chcem stavať dom, musím si sadnúť k tomu a prehodnotiť, či dom staviam na skale alebo na piesku. Tak aj manželstvo musím prehodnotiť, sadnúť si k tomu. Predtým než začneme budovať manželstvo, treba pozrieť, aké máme materiálne aj duchovné veci. A podľa toho urobiť plán, ktorý by mal byť zhodný s plánmi hlavného budovateľa - Ježiša Krista.

Ak nie je čas na reflexiu, nastane neporiadok morálny, aj skutočný. Výchova sa zníži iba na materiálne veci a rodina ide dole vodou. Staneme sa iba teoretikmi. Manželia nevidia to, čo vidia iní, ktorí prídu do ich príbytku, a nikto nemá odvahu im to povedať.

Aby sme nepodľahli rutine, vezmime si kalendár a zapíšme si aj termín, kedy sa stretneme na Sadnime si spolu. Najlepšie v dátum sobáša. Dbajme o to, aby bolo pravidelné, každý mesiac. Stanovme si body. Neponáhľajme sa, zabudnime na starosti, „vypnime“, porozprávajme sa o svojich problémoch, ale nepletkujme. Ak už nič nemáme, buďme spoločne ticho. Ešte sa nepoznáme, ak nedokážeme spoločne mlčať. Sadnime si spolu nie je obyčajný rozhovor počas dňa. Z jeho úlohy vyplýva veľa dobra. Je to navzájom podarovaný čas. Aj to je prejav lásky, keď si na to nájdeme čas a nerezignujeme. Pomáha to riešiť problémy. Je to oslava sviatosti manželstva.

Čo znamená sláviť? To, že jeden deň je úplne iný ako všetky ostatné. Mali by sme sa chovať sviatočne, navodiť slávnostnú atmosféru, sviečky... Náš rozhovor prebieha v prítomnosti Ježiša Krista. Je to výnimočná chvíľa, kedy manželia ďakujú Bohu za všetko. To, čo sa stalo, v minulosti, treba odovzdať Bohu a sústrediť sa na prítomnosť.

1. Začať modlitbou, čítaním Božieho Slova alebo spontánnou krátkou či dlhou modlitbou – podľa pocitov. Treba si uvedomiť, že sme traja.

2. Stanoviť si priority: Boh, manžel/ka, deti, najbližšia rodina, END...

3. Ak sme duchovne dobre naladení, problémy sa riešia lepšie.

4. Nastaviť sa pozitívne už od rána.

5. Zdieľať sa, rozoberať Božie Slovo.

6. Hovoriť, čo máme na srdci.

7. Ak je problém veľký, riešime iba ten.

V manželskom sľube hovoríme: ...tak nám Pán Boh pomáhaj! Treba prosiť Boha o pomoc. Boh má pre nás iné priority, ako si myslíme. Treba to premodliť, aby naše plány boli v súlade s Božími.

Sú vzácne aj chvíle, keď sme ticho. Ak nás ticho otravuje, musíme viac popracovať na našom vzťahu.

Na konci si stanovíme predsavzatie – Regulu života. Hodnotíme, či a na koľko sme splnili predsavzatie z minulého mesiaca.

Dôležitá je vášeň a entuziazmus vo vzťahu. Rast lásky v manželstve je úloha do konca života. Sme za seba zodpovední. Čo si spravil/a, aby bol tvoj manžel/ka svätý/á? Musíme si navzájom veľmi pomáhať.

Všetky požiadavky v charte sú navzájom prepojené a majú dávať nášmu vzťahu pevnosť. Nie je dobré niektoré body vynechať a nedodržiavať.

Dôležité je nenechávať v srdci veci, o ktorých nechceme hovoriť. Čím viac práce a problémov, tým skôr si treba nájsť čas na Sadnime si spolu. Je to čas na to, aby sme zakúsili lásku Boha, ktorý sa zjavuje v mojej manželke/manželovi. Absolútne sa to nedá porovnať s každodenným rozhovorom. Sv.J.Pavol II. povedal, že manželia, ktorí sa spolu nemodlia, je ako keby kňaz neslúžil sv. omšu.

Každý deň máme ohlasovať pravdu o Božej láske. Misijné manželstvo: Kto ním je?- každý z nás. Vďaka sv. krstu sme boli pozvaní kráčať za Kristom. Najprv mám byť misionárom pre seba, potom pre manžela/ku, deti a nakoniec pre svet. Najprv sa musíme dať jeden druhému navzájom, aby sme sa mohli dať iným. Pravá láska dáva. Takúto lásku prejavil Kristus. Žil pre druhých a svoju misiu vyplnil až do konca. My chceme kráčať za Kristom a preto musíme pomáhať a slúžiť iným. Musí to byť vec spoločná pre oboch manželov. Plnením misie dávame iným svedectvo. Ak ľudia uvidia pohostinnosť, pokoj, lásku, bude to pre nich svedectvo. Môže im to pomôcť.

Ak je Boh na prvom mieste, potom všetky ostatné veci sú na správnom mieste.

Keď sa my venujeme Božím veciam, Boh sa stará o naše veci.

Musíme si dať pozor na naše hodnoty. Druhý môže z nás dostať toľko Boha, koľko je v nás. Preto sa musíme snažiť, aby v nás bolo čo najviac Boha.

Misiou pre nás je: aby sme sa milovali tak, ako On miloval nás.