Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Životopisy svätých

Svätá Antúza z Konštantínopolu, panna, princezná /18. 4. 2019/ 8. storočie

Svätá Antúza z Konštantínopolu, panna, princezná Sv. Antúza bola dcérou cisára Východnej ríše Konštantína V. Kopronima a cisárovnej Ireny. Meno dostala podľa sv. Antúzy, zakladateľky mužského a ženského kláštora, ktorú prenasledoval jej otec cisár Konštantín, keďže sa nechcela podriadiť jeho príkazu zničiť všetky obrazy svätých v rámci bludu ikonoklazmu (obrazoborectva). V tom čase práve porodila cisárovná Irena dvojičky, chlapca a dievča. Bol to ťažký pôrod. Keďže Antúza predpovedala šťastný koniec, dostala milosť, mohla sa vrátiť z vyhnanstva a cisárovná nazvala podľa nej svoju novonarodenú dcéru. Stalo sa to okolo roku 750. Zanedlho však malá Antúza aj so svojim bratom osireli, cisárovná zomrela. Obaja teda žili a boli vychovávaní na cisárskom dvore. Cisár Konštantín si predstavoval, že by sa jeho dcéra mohla vydať, no ona sa chcela zasvätiť len Kristovi. Cisár zomrel roku 775. Jeho nástupcom sa stal Antúzin brat Lev IV. Princezná Antúza sa starala o chudobných, dávala opravovať kostoly, vykupovala otrokov. Antúzin brat, cisár Lev IV., zomrel roku 780. Jeho manželka Irena prebrala vládu namiesto svojho maloletého syna Konštantína VI. a ponúkla Antúze, aby sa aj ona stala spoluvladárkou. Antúza túto ponuku odmietla, naďalej chcela zostať zasvätená jedine Bohu a v tichosti konať skutky lásky. V roku 784 prijala mníšske rúcho z rúk patriarchu sv. Tarasia a vstúpila do kláštora v Konštantínopole, kde prežila zvyšok svojho života. Tam pokračovala v skutkoch lásky a v službe svojim sestrám. Zomrela vo veku okolo 52 rokov asi v roku 801. Východná tradícia ju považuje za aj za mučenicu. Zdroj:www.životopisysvatych.sk
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations