Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Životopisy svätých

SV. PASCHÁZIUS opát /26. 4. 2019/ (zomr. r. 860?)

SV. PASCHÁZIUS opát (zomr. r. 860?) Slávny benediktínsky opát Pascházius (Paschasius Radbertus) mal smutný začiatok života. Nielenže nepoznal rodičov, ale matka ho po narodení odhodila. Bolo to okolo r. 790. Dostal sa do rúk sestričiek benediktínok v severofrancúzskom meste Soissons, ktoré ho opatrovali, kým trocha nepodrástol. Potom ho dali na výchovu do mužského benediktínskeho kláštora sv. Jozefa v tom istom meste. Radbert - tak sa volal chlapec - sa dobre učil a bol nábožný. Predstavení kláštora očakávali, že z chlapca bude mních alebo iný duchovný, a preto mu veľmi skoro udelili tonzúru. Bolo to liturgické pristrihnutie alebo vystrihnutie vlasov, ktorým sa mladý muž stával príslušníkom duchovného stavu. Avšak Radbert sa v mládeneckom veku dostal do krízy a zdalo sa, že sa natrvalo rozišiel s myšlienkou na rehoľné či kňazské povolanie. No po niekoľkých rokoch neusporiadaného svetského života sa akosi znovu našiel a vo veku niečo vyše dvadsiatich rokov sa uvážene a rozhodne hlásil o prijatie do známeho kláštora v Corbie. Tam prijal meno Pascházius. Rehoľnú a vedeckú formáciu dostal od svätého a učeného opáta Adalarda. Pascházius sám sa stal čoskoro uznávaným učiteľom. V r. 822 ho opát Adalard vzal do Saska, aby tam založili kláštor Korvey. Ale opátstvo Corbie si žiadalo Pascházia naspäť, aby prevzal vedenie kláštornej školy. Niekedy v r. 844 alebo 845 zvolili Pascházia za opáta kláštora Corbie. V tejto hodnosti sa zúčastnil na synodách v Paríži v rokoch 847 a 849, ako aj na synode v Quierzy-sur-Oise, kde odsúdili náuku jeho teologického odporcu Gottschalka d'Orbais. Predmetom sporu bola náuka o prítomnosti Pána Ježiša v Eucharistii. Pascházius napísal už v r. 831 traktát "De Corpore et Sanguine Domini" (O Pánovom tele a krvi), v ktorom silno zdôrazňoval skutočnú Kristovu prítomnosť v Eucharistii. Tento spis napadol spomenutý Gottschalk a dvaja iní mníšski teológovia. Pascházius napísal aj niekoľko spisov o Panne Márii: o jej narodení, o jej ustavičnom panenstve, o jej nanebovzatí. Niekedy okolo roku 850 vznikla v kláštore Corbie vážna roztržka. Opát predtým vylúčil z kláštora mnícha menom Ivo pre vážne priestupky proti komunitnému poriadku. Avšak Ivo bol kráľov obľúbenec. Preto sa ho panovník zastal a prinútil Pascházia, aby ho znovu prijal do komunity. Tak sa aj stalo. Ivo bol však teraz smelší ako predtým a otvorene organizoval odboj proti opátovi. Pascházius v záujme pokoja vyzval mníchov, aby si zvolili jeho nástupcu. Zvolili istého Oda. Pascházius sa utiahol do St. Riquier, kde sa venoval štúdiu a modlitbe. Keď sa situácia v Corbie upokojila, volali Pascházia naspäť. Vrátil sa, ale už nechcel byť opátom, lež obyčajným mníchom. Pascházius Radbert zomrel v Corbie 26. apríla 859 alebo 860. Pochovali ho v kostole sv. Jána medzi chudobných a služobníctvo opátstva, ako si to sám želal. Dňa 13. júla 1058 amienský biskup Guido "v mene autority Apoštolskej stolice" dal slávnostne vyzdvihnúť a preniesť Pascháziove telesné pozostatky do opátskeho kostola, kde si ich ľudia uctievali. Počas Francúzskej revolúcie sa podarilo ostatky zachrániť. Od r. 1820 odpočívajú vo farskom kostole sv. Petra v Corbie. Literatúra:ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations